46. schôdza

Pani poslankyňa Turčanová, nech sa páči.

Ďakujem, Braňo, za tvoje vystúpenie. Asi by som opakovala už to, čo povedal Janko Horecký, takže možno len taká moja poznámka navyše. Častokrát tu hovoríme o tom, že nám Únia zasahuje do našich, do našej legislatívy a chce nás ovplyvňovať a teraz v podstate my chceme takýmto apelom presne naopak ovplyvňovať my iné štáty a vstupovať do nejakých medzinárodných vôd. Ja som rada, že na Slovensku sme aj v rámci ústavy uchránili to, na čom je Slovensko vôbec ako štát postavené celé roky, a verím, že toto uznesenie nebude prijaté, lebo zasa by to bol zásah Slovenska do možno nejakých neprimeraných úloh iných štátov.
Ďakujem.

Do rozpravy sa prihlásil pán navrhovateľ.
Nech sa páči, máte slovo.

Ďakujem. Prihlásil som sa týmto spôsobom, aby som mohol zareagovať na vaše vystúpenia, a veľmi pekne ďakujem za odozvu.
V prvom rade chcem povedať, že ide o nástroj medzinárodného práva, o ktorom tu v tomto uznesení hovoríme. Ja by som povedal, že tie obavy, ktoré kolega Škripek vo svojom vystúpení predniesol, sú neopodstatnené. Jedným z podporovateľov tohto procesu a legislatívnym sponzorom, tak tento systém Pure Ban the Political Abuse of Religion nazýva ľudí, ktorí podporujú tento proces, je aj rakúsky poslanec, europoslanec Lukas Mandl, ktorý je poslancom za Európsku ľudovú stranu. Takže myslím, že to by mohla byť istá autorita aj pre kolegu Škripeka, že tento proces nie je smerovaný na to, aby mi obmedzoval náboženskú slobodu. Rovnako medzi podporovateľov tohto procesu patrí aj bývalý anglikánsky arcibiskup Rowan Williams, veľká autorita v náboženskom a humanistickom hnutí. Ďalším z podporovateľov je kardinál Luis Rafael I. Sako, ktorý je z tých orientálnych katolíckych cirkví. Takže tento proces má naozaj veľmi širokú podporu. My sme o tomto procese hovorili aj na okrúhlom stole, na ktorom sa aj niekoľkí kolegovia tu z parlamentu zúčastnili. Bol tam aj jeden z hýbateľov celého tohto procesu, Salam Sarhan.
Chcem povedať, že áno, tak ako kolega Škripek správne poznamenal, ide predovšetkým o zneužívanie náboženstva pri rozpútavaní vojnových konfliktov. O toto ide aj v tomto uznesení, tak ako je formulované, o to ide tomuto medzinárodnému procesu. A ja verím, že na tom sa asi všetci zhodneme, že náboženstvo nemôže byť zneužívané na to, aby vznikali vojnové konflikty. Ja som v tom odôvodnení hovoril aj o zneužití, to sa totiž netýka len islamu, ako hovoril kolega Škripek, ale veľmi smutným príkladom zneužitia náboženstva je aj ten, ktorý som uviedol, v bývalej Juhoslávii. Tam bolo pravoslávne, kresťanské náboženstvo, zneužité veľmi nepekným spôsobom na podnecovanie v etnickej nenávisti medzi jednotlivými skupinami v krajine. Takže ja by som bol opatrný a nehovoril by som, že kresťanstvo sa niečoho takého nemôže, nemôže dopustiť.
Toto uznesenie teda má za cieľ podieľať sa a vyjadriť istú medzinárodnú zodpovednosť Slovenskej republiky v kontexte tohoto celosvetového procesu, ktorý chce zastaviť zneužívanie náboženstva na politické ciele.

Na vaše vystúpenie ako prvý vystúpi s faktickou poznámkou pán poslanec Mikloško.

Ja rozumiem kolegovi Prostredníkovi, že o čo mu ide. Áno, náboženstvo v dejinách bolo schopné byť zdrojom obrovskej nenávisti, vojen a prenasledovania a nakoniec do dnešných dní to vidíme. Len, len ten problém je o niečo háklivejší. Háklivejší je v tom, že tá diskusia dneska sa dostala do polohy, že či, ktorý, ktoré vyjadrenie niekoho, povedzme najmä v tých morálno-etických otázkach, je už urážkou druhého človeka, alebo ešte je obranou nejakých vlastných hodnôt. A ja si myslím, že to nedorozumenie je práve tu, že nevieme celkom dobre to rozlíšiť. Že vo chvíli, keď nejaký kňaz povie, že teda podľa katolíckej viery manželstvo sa chápe ako vzťah muža a ženy. Samozrejme je niekto, kto koho, kto chce, kto chápe ináč manželstvo a chce ho realizovať v živote, ho to môže urážať a môže jednoducho sa cítiť perzekvovaný a dovolávať sa svojich práv. Čiže nájsť to kritérium v tejto situácii, keď sa táto nová diskusia tak trošku ešte len rodí, vidíme nakoniec aké dôsledky tá diskusia, keď sa prehnala, mala v Spojených štátoch, že na jednej strane sa na tom vyhrávajú a prehrávajú prezidentské voľby, keď sa to preženie. Či ja stále mám osobne kritérium, že proste nie je dovolené nikoho ponižovať a nikoho urážať pre jeho rasu, sexuálnu orientáciu, národ, pohlavie a tak ďalej. A ja si myslím, že toto by mal zatiaľ, zatiaľ zohľadňovať občiansky zákon, ktorý vie veľmi jasne rozlíšiť, že čo už je ponižujúce a čo nie. Ale ja by som bol zdržanlivý v tejto chvíli, keď tá diskusia vlastne nejakým spôsobom možno vrcholí, keď vidíme, že aj na Západe vznikajú, tu v západnej Európe, vznikajú veľmi radikalistické hnutia ako... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pán poslanec Škripek, nech sa páči.

Ďakujem.
No, pán kolega, mne tu stále chýba relevantnosť celej tejto veci, o ktorom hovoríte. Aký toto má vzťah ku Slovenskej republike? Prečo potrebujeme takýto dokument, takéto uznesenie by Národná rady mala vyjadrovať? Pretože ja vôbec nevidím, čoho sa to má týkať v Slovenskej republike. A vôbec všetko to, čo je popisované v tomto vašom návrhu, nezneužívanie náboženstva v politike, tie body, ktoré som tu menoval, vlastne na to ste nereagoval. Vy ste niektoré tie konkrétne body sa dotkol. Ale ja som tu hovoril o tom, ako je to vágne, ako je to nejasné a čo všetko neistého z toho môže vyplynúť. A to je to nebezpečné, čo tu môže nastať, a zvlášť preto, že my sa už dostávame v spoločenskom diskurze do rozporov v tom chápaní a niektorí tu naznačujú, niektorí politici, že to sú vlastne tie slovné prejavy nenávisti. A stále majú v podtržníku, akože no medzi riadkami vyjadrujú, že to je, že to vyplýva z ich náboženského presvedčenia a to chcú označiť ako nenávistné a to sa nesmie. A už tu niektorí naznačujú, nakoniec je to jedna vaša kolegyňa, ktorá hlása, že za nenávistné prejavy máme ľudí dávať do väzenia, a tie sa majú týkať aj prejavov alebo pohľadov a vyjadrení ľudí ohľadne jeho sexuality. No a mne toto naozaj vadí a zaváňa niečím, čo sa volá prenasledovanie alebo perzekvovanie. Takže ďakujem, že ste spomenuli tých politikov, Lukasa Mandla poznám osobne a myslím si, že to však do slovenského kontextu toto uznesenie nepatrí.

S reakciou pán poslanec Prostredník, nech sa páči.

Ďakujem, pán predseda.
Ja si myslím, že ako Slovenská republika ako súčasť medzinárodného spoločenstva máme veľmi jasnú zodpovednosť za to, aby nedochádzalo k zneužívaniu náboženstva na rozpútavanie vojnových konfliktov. A ten proces prebieha a je preto dobré, aby Slovenská republika bola súčasťou tejto diskusie, aby sme vedeli, že niečo také sa deje, aby sme sa o to zaujímali. Tento proces prebieha a je, prerokúva sa už návrh tohto uznesenia, alebo tejto zmluvy, tohto medzinárodnoprávneho nástroja sa prerokúva v parlamentnom zhromaždení Rady Európy. Takže tu sa deje niečo, čo, myslím, že by sme mali mať akoby na radare ako Slovenská republika. No a pokiaľ ide o tie obavy, ktoré aj kolega Mikloško vyjadril, ja viem, že to je veľmi citlivá vec, ale ak tu má niekto obavu, že jeho náboženské vyjadrenie na verejnosti bude považované za prejav nenávisti, tak musíme viesť túto diskusiu a tomu sa tento dokument nevenuje. To je diskusia o povahe nenávistných prejavov a ja verím, že sa zhodneme na tom, že nenávisť nikto z nás nechce šíriť, nechce podporovať, nechce chrániť tých, ktorí svojimi prejavmi rozširujú nenávisť. My sa musíme ale zhodnúť na tom, kde je tá hranica, a ja verím, že sa zhodneme na tom, že aj veriaci ľudia môžu šíriť nenávisť.