46. schôdza

Ďakujem pekne za slovo. Áno, pani poslankyňa, dobre si veci pomenovala. Progresívne Slovensko, títo najväčší moralizátori nemajú problém spájať stranu SMER - Slovenská sociálna demokracia so všetkým zlým čo sa na Slovensku udialo a zaiste aj udeje. To všetko nám pridajú na krk. Ale už majú obrovský problém priznať, že jednou z foriem ich práce a formou práce ich spriaznených mimovládok je aj zneužívanie dotačných schém na svoju politickú činnosť. Dnes sú pobúrení, ale hlavne preto sú pobúrení, že tento model ich politického fungovania sa pomaly ale isto odhaľuje a verím, že sa už aj vytvárajú nástroje, ktoré tomuto zneužívaniu verejných financií na ich mítingy a kampane, pretože aj toto je za tým, zabránia. Zazneli tu v priebehu dneška aj otázky čo by sa stalo, keby oni vládli. Ja verím, že sa to nikdy nestane, pretože verím, že sa to teda nikdy nedozvieme, pretože sa to nikdy ani nestane. Slovensko si to totiž nezaslúži. Ďakujem. (Potlesk v sále.)

Ďakujem za slovo. Pani poslankyňa, ďakujem ti za tvoj pokojný tón, ktorým si vyjadrila svoj názor aj na postoje rodiny Šimečkovcov k Slovensku. Svedčí to o tom akým spôsobom sa správajú k štátu a v tomto podtóne si myslím, že ani vysvetlenie pána Šimečku dnes doobeda nebolo úprimné. Dovolím si aj ja zakonšpirovať na tvoju otázku čo by sa stalo, keby vládlo Progresívne Slovensko? No, ja si myslím, že oni počítali s tým, že budú vládnuť a že na tieto podvody, na tento subvenčný podvod sa nepríde, schová sa to za nejaké iné úmysly a nebude sa o tom na verejnosti hovoriť. Preto si myslím, že išlo skôr o zámer a o to, že by pokračovali ďalej v tejto činnosti. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Ja by som sa chcela pani Matejičkovej ospravedlniť, že som jej do toho vkročila. Ja totižto naozaj nie dobre reagujem na to, keď ľudia na verejnosti klamú a ešte k tomu za financie daňových poplatníkov, ale čo sa týka toho skočenia do reči, tak za to sa úprimne ospravedlňujem. Ale chcela by som na iné upozorniť a to je to, že vy ste mi povedali, že parafrázujem to, že mi nevadí nejaký zvrhlý umelecký svet, lebo teda, že pochádzam z umeleckého sveta. A ja by som chcela povedať, že nie ten umelecký svet je zvrhlý, ale ten Lajčiakov svet je zvrhlý. Svet, kde sa píše s Epsteinom, kde si minister zahraničných vecí píše s pedofilom odsúdeným, kde sa ponúka bývalý minister Fico na ako na trhu, že hľadá si nejakú agendu, ponúka sa Stevenovi Benelovi, tak to je zvrhlý svet, nie ten umelecký. A myslím si, že v tejto chvíli by bolo aj na mieste aj sa ospravedlniť na vašom mieste pracovníkom v kultúre, pretože sú to ľudia, ktorí tvoria zhruba šesť až desať percent pracovných miest na Slovensku, sú to ľudia, ktorí robia v ťažkých a prekarizovaných podmienkach, kde pracovný čas nie je istý, kde financovanie nie isté. Sú to ľudia...
===== Bannonovi, tak to je zvrhlý svet, nie ten umelecký. A myslím si, že v tejto chvíli by bolo aj namieste aj sa ospravedlniť na vašom mieste pracovníkom v kultúre, pretože sú to ľudia, ktorí tvoria zhruba 6 až 10 % pracovných miest na Slovensku, sú to ľudia, ktorí robia v ťažkých a prekarizovaných podmienkach, kde pracovný čas nie je istý, kde financovanie nie je isté. Sú to ľudia, ktorí majú teda to neisté pracovné prostredie a najmä teda bez kultúry nie sme, bez nášho kultúrneho dedičstva, bez nášho historického dedičstva nie sme a vy namiesto toho, aby ste v tejto chvíli trávili čas tým, ako zlepšiť ľuďom život tak, že budete prijímať zákony aj pre ľudí v kultúre, tak vy namiesto toho sa nehanbíte zaútočiť na kvázi umelecký svet spôsobom, že je to nejaký svet, ktorý je zvrhlý. Akože to si naozaj myslím, že si ľudia v kultúre nezaslúžia za to, za to všetko, čo robia. A to nejde o nejakú Bratislavu, to sú ľudia aj v najmenších dedinách po Slovensku. Myslím si, že toto je proste hanebné od vás. Takže verila by som, že ako praví Slováci budeme, budete skutočne kultúru podporovať a nie ju haniť.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne za slovo.
Ja sa musím kolegom zo strany SMER - SSD poďakovať za to, že reagovali na pani poslankyňu Matejičkovú, na jej prejav, pretože po vyše dvoch rokoch sa mi podarilo konečne spojiť že mená s tvárami. Pretože vyše dvoch rokov som tu týchto poslancov nepočul vystúpiť ani raz. Ani cek. Nikto nikdy sa nevyjadroval. Jednoducho ste ticho, ale keď už príde na Šimečkovej mama, ó, to už je iná vec, tam sa treba vyjadriť typu ďakujem, mala si skvelú dramaturgiu, to je hrozné, čo tu s týmto robia a pozrite sa, čo urobili. Toto je, toto je, toto je úroveň, toto je úroveň. A viete, čo je najlepšie? Že vy ste tu prišli s novelou rokovacieho poriadku, že tu jednoducho opozícia blokuje ten parlament, vy potrebujete rokovať, vy potrebujete prijímať zákony, lebo pracujete pre ľudí, pracujete pre ľudí a potrebujete tie zákony rýchlo prijímať, tak čo sme urobili? Máme tu uznesenie k Šimečkovej mamke, o ktorom tu diskutujeme od piatku, lebo toto je dôležité. Tu už ani tie zákony nie sú dôležité, to neni potrebné teraz. Teraz je potrebné riešiť Šimečkovej mamku a koľkokrát vyfakturovala päťtisíc v nejakom projekte. Toto je to, čo pomáha našim občanom. Toto je to, čo pomáha Slovenskej republike! Odrazu, hí (rečník sa zhlboka nadýchol), tu je lepšie, už sa tu lepšie dýcha, je vám dobre. Je vám dobre, lebo môžete špiniť. Ja neviem, už za chvíľku postavíte šibenicu teraz tu pred parlamentom a poďme. Poďme na to. Tu nepotrebujete už súdy, vy hovoríte, že prezumpcia neviny, že prezumpcia neviny, keď ide o vás. Ale keď ide o niekoho iného, ani vyšetrovanie polície, ani súdy, nič vás nezaujíma, už je vinná, ešte budeme k tomu schvaľovať aj uznesenie. Gratulujem!

Ďakujem za slovo, pán podpredseda.
Na rozdiel od svojich dvoch predrečníkov, Zuzka, ja sa ti poďakovať za vystúpenie, ktoré si tu mala, ktoré bolo slušné a bolo hlavne trefné. Pretože tvoje vystúpenie sa dotýkalo priamo toho, kvôli čomu tu dnes sedíme a o čom dneska rokujeme. A rokujeme o tom právom, pretože si myslím, že takéto veci je potrebné vyrokovať, vyriešiť, ale treba to robiť tak, aby sa o tom dozvedela aj verejnosť. Pretože keď si všimneme, ako sa správa naša opozícia, hlavne péeskári, tak si môžeme tak povedať ľudovo, že asi si stáli na otlak, pretože doteraz boli oni len v šíku, nás očierňovali, na nás kydali, z nás robili všetko možné aj nemožné a oni sa pasovali do toho etalónu tej slušnosti, morálnosti a všetkého možného, čo najlepšie tuná v tejto republike na politickej scéne existuje. K čomu došlo? Došlo k tomu, čo v podstate s čím oni nerátali a čo sa bude v budúcnosti opakovať. Pretože, páni, vy máte takýchto problémov viacej. A ani neviete, ako na vás príde a vy sa len skrývate fixáciou toho, že aby ste sa udržali na čele politickej scény, aby ste nepadli dole, ale tak, ako ste vy sa tu hrali na jasnovidcov a nám ste predpovedali pád, že pôjdeme dole, tak vám teraz hovorím ja, že to čaká v prvom rade vás. (Potlesk.)

Ďakujem veľmi pekne, dúfam, že to stihnem za dve minúty.
V prvom rade sa chcem veľmi pekne poďakovať mojim kolegom, prepáčte, ale nebudem vám teraz venovať toľko času, doplnili ste všetko, čo som ja nestihla.
Ale pani kolegyňa Kleinert, vaše ospravedlnenie, samozrejme, prijímam, avšak vás prosím, aby ste moje vystúpenie neotáčali vo svoj prospech a na svoj uhol pohľadu, pretože vy ste začali reagovať na mňa, keď som spomenula, že v Denníku N v minulosti obhajovali pedofilov a tvrdili, že nie sú násilníci a to sa vám nepáčilo. Ja som povedala, že chápem, z akého prostredia pochádzate a ja vám to teraz aj vysvetlím, pretože ja si veľmi vážim slovenských umelcov, ktorí pre Slovenskú republiku niečo vytvorili, niečo znamenali. Veľkí národní umelci, ako napríklad pán Kvietik, ktorému niektorí z dnešných umelcov ani len neboli schopní prísť na pohreb. To boli skutočné osobnosti kultúrneho slovenského života, ako pani Kristínová, s ktorou som prichádzala do kontaktu, keď môj otec bol jedným z hlavných predstaviteľov, aby sa súsošie Svätých bratov solúnskych Cyrila a Metoda postavila ako dominanta na kruhový objazd do Komárna, to boli ľudia, ktorí niečo znamenali a boli kultúrni, úctiví. Nie to, čo dnes sme videli v Slovenskej národnej galérii, aké diela sa tam vystavovali a koho dnes považujeme len za jediných umelcov. Sú umelci, ktorí niečo pre Slovensko spravili a niečo znamenali. Taký bol aj pán Machata a mnohí ďalší. Takže ja len aby som vás uviedla do kontextu toho, čo to malo znamenať.
A ešte pán Krúpa. Jediní, ktorí si tu neustále ďakujete a hovoríte rôzne časy svojich vystúpení, ste vy. Jediný, počas koho sa tu stavali šibenice a počas koho výziev sa stal atentát, ste boli vy, pán Krúpa. A ďalej vodné delá ste na ľudí posielali vy, na protestujúcich. Ste ich sprchovali, tešili ste sa z toho, dostávali ľudia... (Prerušenie vystúpenia časomerom. Potlesk.)

Ďakujem veľmi pekne za slovo, vážený pán predsedajúci.
Vážený pán minister, ctené poslanecké plénum, o, už sme tu párkrát začuli teda, že opozícia, zvlášť moji kolegovia z Progresívneho Slovenska komunikujú v tejto veci akosi podráždene, nedajbože agresívne, tak mi dovoľte začať jedným pozitívnym príbehom. Je veľmi starý. Ja som bola vtedy v mimovládnej organizácii a stala sa taká vec, že sa organizovali protesty pred Bonaparte voči vtedajšiemu premiérovi Robertovi Ficovi. A jeden nemenovaný opozičný politik tam priniesol, ja neviem, ani čo to bolo, na žeriave nejaký stroboskop alebo ja neviem čo a malo to blikať do okien, v ktorých teda býval Robert Fico so svojou zákonitou manželkou Svetlanou Ficovou. Napriek tomu, že už vtedy bola spoločnosť polarizovaná a viete si predstaviť, že aké to môže byť nepríjemné, keď sa zastanete toho druhého tábora, tak mi došlo mimoriadne, priam nevyhnutné, aby som to urobila a upozornila, že takto to, prekrista boha, nerobme. Zápas, politický, sa má viesť voči politikovi, nemá nijakým spôsobom následkami absolútne v žiadnej rovine, dokonca ani svetlami do izby a stroboskopom a blikaním a bliakaním a neviem, ježíš, bliakaním (rečníčka sa obzrela na predsedajúceho), ale pozerala som, pozerala som toto, Krátky slovník slovenského jazyka, ide o kodifikované a spisovné slovo, čiže môžeme ho používať smelo, je to normálne, normálne slovo. No čiže ani bliakaním, ani nijakým iným spôsobom nemá byť dotknutá rodina, rodina a príslušníci politika.
No a keď túto svoju, hej, svoju spomienku dám do kontrastu s dneškom, tak my sme dnes v rozprave, kde sa celý deň rozprávame o tete Šimečkovej, už aj o tatovi Šimečkovi, oni majú ešte aj psa Bublinu, keby teda sa ešte žiadalo, že si kopnúť do kohokoľvek toho, hej, nejakým spôsobom súvisí s predsedom Michalom Šimečkom. Dostali sme sa dokonca k pomenovaniam, ako progresívna kauza, prosím vás pekne, ja som Progresívne Slovensko spolu zakladala. Akého ďasa mám ja čo s účtovníctvom pani, pani Šimečkovej, keď to nazývate progresívna kauza. Počuli sme tu takisto dokonca, že Michal Šimečka má morálnu zodpovednosť za konanie svojej matky. A to je čo presne? Vy ste tu bardi, nech sa páči, poďte nám povedať, ako sa vyvodzuje morálna zodpovednosť politika za prešľapy administratívne, neviem, dopravné, prípadne aj trestnoprávne, tak sa ocitnú vo vašich rodinách. Čo presne vtedy robíte? Čo si ju má odvolať z role matky? Ale čo má, akú morálnu povinnosť vyvodiť? Možno si, ja neviem, ste zvyknutí, že dáte si, ožehlíte si košele a budete sa cítiť, že ste morálne očistení.
Takisto tu padlo slovo, a teda to bolo mimoriadne zaujímavé, že padlo z úst ministra Takáča, ktorý sa asi náhodou na chvíľku prevtelil do role trestnoprávneho sudcu, ktorý vyslovil, že v tomto prípade sa jedná o dokonaný podvod. A ja som si vtedy hovorila, že kde ste, pán podpredseda Gašpar, keď vás prezumpcia neviny potrebuje, hej, že kde sú vaše, kde sú vaše procedurály, ktorými žiadate, aby sa vyslovilo ospravedlnenie za prejudikovanie viny a kvalifikáciu skutku? A ja viem, že teda máte, pán podpredseda, väčšiu citlivosť pre slovo bliakať, ale ako som teda povedala, v tomto prípade aj Krátky slovník slovenského jazyka používa tento pojem ako a vníma ho ako kodifikovaný a správny.
Ak už teda som pri pánovi podpredsedovi, nedá mi v tomto kontexte si pripomenúť, ten proces odvolávania nášho predsedu Michala Šimečku z postu podpredsedu, pretože ja si skutočne nepamätám, dokonca ani v tej, hej, keby som urobila nejakú kritickú reflexiu vo vzťahu k strane SMER, v jej vývoj, ja si naozaj nepamätám taký, hej, dôkaz flexibilnej morálky a taký dôkaz, neviem, až montypythonovského bizáru, aký sa stal vtedy. Mišova mama nie je ani obvinená, ani obžalovaná. Áno? Ale pre túto chvíľu si predstavme, že by bola. Akú, sakra, morálnu povinnosť obžalovaný podpredseda odvolávať jej nevinného neobžalovaného syna, za to, že by bola obžalovaná jeho matka. Hej? Toto je je v ktorom etickom kódexe? Kde ste ho stvorili? Kto vám takéto rady dáva? Ktorý pán Boh? A to teda, ako som povedala, Michalova matka nie je ani obvinená, ani obžalovaná. A tu sa cíti obžalovaný podpredseda dostatočne eticky kvalifikovaný, aby on mohol zastávať funkciu podpredsedu, ale Michal Šimečka, ktorý nemá na rováši nič, zero a teda ani jeho matka, bol obvinený z toho, že koná protidemokraticky. Ja neviem, čo to je, ale dosť na to teda, aby bol odvolaný z tejto funkcie. Tak toto sú tie, tá flexibilná morálka a tie rovné metre, ktoré ste tak veľmi požadovali, a ktorých ste teda, hej, sa cítili, že tých dvojakých kilometrov, že vy ste práve tou obeťou.
Ešte jednu poslednú možno vec, ktorú mám za potrebu zmieniť, je tá zodpovednosť. Viete, to je to absurdné, že tuto teta Šimečková od začiatku povedala, že je pripravená znášať zodpovednosť, ak sa preukáže akýkoľvek typ jej pochybení. A tu v pléne dneska zaznieva, keď sa, hej, má vyvodiť zodpovednosť voči Lajčákovi, kokos, jak keby tu bol nejaký gumený medvedík, ktorého illuminati dostali do nejakej nechcenej komunikácie so sexuálnym predátorom. To z neho robíte. Jako keby on neniesol žiadnu vinu. Ako keby nebolo na, teda strane premiéra celkom legitímne oprávnenie očakávať, že ho mal okamžite odvolať, keď sa vyskytli aké, už tie prvé náznaky, teda že je v spojení so sexuálnym predátorom a pedofilom ešte skôr, než sme teda čítali celú tú ich výživnú komunikáciu. Mohla by som takto pokračovať. Aj už to tu zaznelo, nebudem to opakovať. Ako vyvodzuje zodpovednosť povedzme minister vnútra, ktorý je ochotný sa domáhať na Ústavnom súde, dobíjať sa do dverí, aby sa teda vyhol tej sankčnej povinnosti platiť exekúciu. A nevraviac teda o tom, nevraviac teda, že by si hej, chcel kvôli svojmu vlastnému procesu meniť zákon, ako sme to koniec koncov zažili. Od začiatku volebného obdobia tejto vlády, kedy kvôli svojim vlastným procesom menila legislatívu.
Pre mňa je toto celé, dámy a páni, akože jedna z najhorších rozpráv, aké tu vedieme. Je dôkazom hlbokého, hlbokého úpadku. Ja sa hanbím za to, že proste niekedy ako dieťa som verila, že sociálna demokracia stelesnená s vami môže v niečo prospešné priniesť tejto krajine, lebo priniesla a dám tri bodky, nech som neni vyvedená zo sály. A teraz iba si na chvíľku skúste predstaviť, keby sme klesli na vašu úroveň a že by sme robili to, čo robíte vy, ale nie že budeme vyťahovať vašich rodinných príslušníkov, ale ja teraz napríklad pôjdem tuto do Topoľčian za 80-ročnou pani mamou Roberta, premiéra Roberta Fica, budem sa jej pýtať, že toto čo ako ste vychovali takéhoto syna? Pôjdem za vašimi bratrancami, sesternicami, budem ich obťažovať tým, čo sa vám kladie za vinu, či už právom, neprávom a budem proste, hej, polit...
===== ...ideme vyťahovať vašich rodinných príslušníkov, ale ja teraz napríklad pôjdem tuto do Topoľčian za 80-ročnou pani mamou Roberta, premiéra Roberta Fica, budem sa jej pýtať, že toto čo ako ste vychovali takéhoto syna? Pôjdem za vašimi bratrancami, sesternicami, budem ich obťažovať tým, čo sa vám kladie za vinu, či už právom, neprávom a budem proste, hej, politiku vykonávať tak, že bude obťažovať a do toho vťahovať vašich rodinných príslušníkov. Takto to má byť? Takto má vyzerať politická súťaž? Toto je tá slušnosť, o ktorej sme tu neustále poučovaní? Že my už nevedieme politickú diskusiu v príčetných rámcoch, prepáčte, mám niekedy pocit, akoby toto, hej, prostredie, toto plénum, využívala nejaká iná planéta, kde odkladá svojich teda ľudí zbavených spôsobilosti na právne úkony. Tak to niekedy vyzerá. Ja by som sa naozaj, hej, že ak táto rozprava už akúkoľvek končí, ja neviem, ani čo má byť jej účelom a čomu to teda akože má má docieliť, ale aby sme sa, hej, naozaj tej úcty, hej, k pluralitnej a slobodnej politickej súťaži vrátili k normálnemu zápasu, k normálnym konfliktom, ktoré sa týkajú programu, problémov ľudí, hodnôt a nie k takýmto neustálym inter-galaktickým taľafatkám. Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem veľmi pekne, ja len veľmi krátko. Pani poslankyňa, že sa hanbíte za to, čo sa tuná deje, tak hanbíte sa. Viete, no aj my máme nárok sa hanbiť za to, čo sa tuná deje a tiež teda mlčíme. Berte to ako istú hygienu vzťahov v tomto parlamente. To je také asi najlepšie zdôvodnenie toho celého. No a potom ja veľmi oceňujem, ja veľmi oceňujem to, že ste povedali ako ste sa chovali pri tom Bonaparte, ale prosím pekne, keď už tak všetko viete o tom, čo sa tam udialo, mohli by ste mi povedať, kto tam postavil tú šibenicu pre nášho súčasného premiéra? Mňa by to strašne zaujímalo. Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Pomôžem si nejakými poznámkami, lebo budem hovoriť veľa, veľa čísel, tak aby som niečo nepoplietol a nedomotal. Tak dovoľte, aby som niektoré veci povedal úplne presne. Budem sa snažiť byť rýchly, lebo kolegovia idú po mne. Máme málo času, nebudem strácať čas. Venovali sme sa celý deň dotáciám, ja sa budem veľmi špeciálne venovať tým, ktoré boli rozdávané za celý rok 2025 na výjazdových rokovaniach vlády Slovenskej republiky, štvrtej vlády Roberta Fica. V roku 2025 sa uskutočnilo 12 výjazdových rokovaní vlády, bol to Červený Kláštor, Pečovská Nová Ves, Vysoká nad Kysucou, Malá Lehota, Handlová, Púchov, Senica, Šurany, Nitra, Borša, Višňové a Vyšný Orlík. Dotácie sa rozdeľovali na deviatich z nich, okrem Handlovej, Šurian a Nitry. Taký Kežmarok, napríklad nedostal z vládnej dotácie na výjazdovom rokovaní vlády nič, ale z rozpočtovej položky ministra financií dostal na tom istom výjazdovom rokovaní vlády vyše 200-tisíc eur a takýchto prípadov je viacero, kedy starosta vládnej koalície dostal z vládnej dotácie akože nulu, ale v skutočnosti dostal z druhej ruky závratné sumy. Ja to rozoberiem podrobnejšie aj s priamymi modelovými príkladmi za jednotlivé okresy, že ako sa pristupuje za vás ku tejto problematike. Pred vyše rokom sme analyzovali a kritizovali systém dotácií vlády. Vtedy sme poukázali na to, že vláda obrala obyvateľov, obrala obyvateľov opozičných a nezávislých obcí o takmer 1,2 milióna eur. To sme ešte nevedeli, čo príde a čo vymyslíte v roku 2025. Ten sme teda celý zanalyzovali, poďme rovno na to. Ide celkovo o obce v 19 okresoch, ktoré boli cieľom vládnej dotácie. Nachádza sa tu 725 samospráv. Každú jednu sme teda prerátali zdola nahor, sprava doľava. Keby sa tomuto ten audit venoval, keby sa tomuto venoval audit, urobil by lepšie. Treba povedať, že došlo k posunu, pretože v prvom roku sa nezávislým a opozičným neušlo bežne, že vôbec nič. Teraz sa už snažia a teda snažíte sa, snažíte sa, aby symbolickú podporu dostali, aj keď je neporovnateľne, násobne, násobne nižšia ako tá, ktorá ide obciam v rukách koalície. Počet obyvateľov s koaličným starostom je v týchto okresoch pomerne podobný tomu opozičnému. Kým v koaličných býva 260-tisíc obyvateľov, v opozičných to bolo 204-tisíc obyvateľov. Bavíme sa o tých 19 okresoch, o tých 725 obciach, kde ste výjazdovo zasadali minulý rok. Čo je problém a čo je desivé a čo je podľa mňa alarmujúce je to, že koaličné dostali dotáciu viac ako 5 miliónov, bolo to 5 148 200, zatiaľ čo opozičné 1 086 100 eur. Vážené dámy a páni z vládnej koalície, to je 4,7-krát viac len preto, lebo nosia stranícke tričko tí ľudia a povedzte mi, či je toto normálne, či je toto spravodlivé, či je toto koncepčné, či je toto slušné, či je toto čestné? Najvyšší počet ľudí žije v obciach s nezávislým vedením. Tam je 602-tisíc ľudí, ale ani oni nedostali toľko, čo tí vaši, dostali len 4 a pol milióna eur, presne 4 634 729 eur, takže napriek tomu, že v týchto samosprávach žije viac ako dvakrát viac ľudí, viac ako dvakrát viac obyvateľov, dostali menej peňazí, menej peňazí ako tí vaši. Tak ja už potom neviem. ešte alarmujúcejšie to znie, keď to premietneme na jedného obyvateľa, na jednu hlavu. Opozičný obyvateľ, keď ho tak môžeme nazvať,, ktorý žije v obci vedenej opozičným starostom, starostkou, 5 eur 33 centov. Nezávislý 7 eur 69 centov. Hádajte, koľko dostal ten koaličný? 19 eur 85 centov na hlavu. Ľudí v opozičných obciach ste tak obrali o približne 3 milióny eur, nezávislé dokonca o 7,3 milióna eur. To je presne tá suma, ktorá by im prináležala, ktorá by im pristála na stole, keby ich váha bola rovnaká ako tá z koaličných a to hovoríme, priatelia, len o roku 2025. Budem taký veľkorysý, že ten koniec roka 2023 a celý rok 2024 sem radšej ani počítať nebudem, budem taký veľkorysý. Tento stav platí naprieč celým Slovenskom, napriek demografiou. Je jedno aká je nadmorská výška, dokonca aj počet obyvateľov, jediné čo vás zaujíma, je stranícke tričko. Ak bývate v 22-obyvateľovej malej obci Oľšinkov, so starostom za SMER, dostanete 15-tisíc. Ak bývate v takej istej identickej obci Krišľovce, v rovnako veľkej, tak dostanete 3-tisíc, len preto, lebo starosta je z KDH. Toto je konkrétny prípad, ktorý sa dotýka KDH. Dajme si modelový okres, dajme si Žilinu. V koaličných obciach tu žije 14 337 ľudí. V opozičných a nezávislých 139 913, čo je takmer 10-krát viac. Koaličné dostali 586 200 eur, opozičné 367 300 eur. Opäť, na hlavu opozičný a nezávislý obyvateľ 2 eurá 62 centov na hlavu. Obyvateľ, ktorý žije v obci vedenej nezávislým alebo opozičným starostom, starostkou, dostane na hlavu 2 eurá 62 centov, ten koaličný dostane 40 eur 88 centov. Zoberme si príklad krásny, modelový zo Žilinského okresu. Obec Rosina, starosta SMER, 3374 obyvateľov, 48-tisíc eur. Zoberme si nie tak vzdialenú Tepličku nad Váhom, starosta nezávislý, 4389 obyvateľov, 5 900 eur. Veď toto je urážka, toto je hanebné, toto je desivé, toto je neuveriteľné, čo predvádzate a toto sú len, toto je jeden malý aspekt dotácií, ktoré, ktorý sa volá, že výjazdové rokovania vlády. To je len jedna malá čriepka z toho všetkého, ako vy bačujete, ako vy fungujete. Namiesto toho, aby ste tu predložili normálny koncepčný zákon, ktorý raz a navždy vytvorí spravodlivý proces pomoci obciam, mestám, samosprávam, ktorí zohľadní skutočné problémy a nie stranícke tričko, ktorý urobí financovanie obcí konečne predvídateľné, koncepčné, systémové, tak tu len nosíte sprostosť za sprostosťou prepáčte alebo chce táto vláda snáď povedať, že ak má obyvateľstvo starostov za SMER, SNS alebo HLAS, tak potrebuje špeciálnu osobitnú pomoc? Alebo azda hospodária tí starostovia, tie starostky, tí primátori, tie primátorky za koaličné strany horšie ako tí ostatní, ako tí nezávislí a ako tí opoziční? Obraciam sa aj na bývalých kolegov starostov, je ich tu niekoľko, vy sa nehanbíte pozrieť do očí tým ostatným? Naozaj toho času žiaľ nie je viac a musím nechať aj, samozrejme, kolegom, ale povedzme si raz a navždy, to účtovníctvo nejakej organizácie nemá nič spoločné s Progresívnym Slovenskom. Je to zúfalý pokus zúfalého politika, zúfalého premiéra, ktorý sa snaží svojho najväčšieho súpera Progresívne Slovensko poraziť cez rodinných príslušníkov, pretože inak to proste nedokáže. Inak to nedokážete. Tento koaličný politický proces, pretože inak ako politický proces sa to nazvať nedá, je, je na hanbu sveta. Naozaj na hanbu sveta. Toto rieši tento parlament dnes, 150 ústavných činiteľov, činiteliek, poslancov a poslankýň, faktúry nejakej neziskovky. Kým nemocnice nám žerú plesne, behajú po nich švábi, na inkubátoroch na neonatológií v Košiciach sadávajú holuby, lebo sa nedajú utesniť okná. Tam ste to dobačovali. Gratulujem, krása. (Potlesk.)

Ďakujem pekne. Rada by som pripomenula významnú osobnosť, ktorá nás dnes opustila. Ide o Otta Šimka, ktorý sa narodil v roku 1924 v Topoľčanoch. Väčšinu detstva prežil v Nitre. Spoločne s jeho rodinou ho pre židovský pôvod v septembri 1942 previezli do koncentračného strediska v Žiline, bol v pracovnom tábore vo Vyhniach. V roku 1944 sa aktívne zapojil do Slovenského národného povstania. Koncom roka 1944 bol uväznený a vo väzení prešiel sériou výsluchov. Mal byť deportovaný, avšak z väzenia sa mu podarilo včas utiecť. Do konca vojny sa musel ukrývať. Vojna mu zobrala brata, ktorého zabili fašisti. V roku 1949 vyštudoval právo ako jeho otec na Univerzite Komenského a následne pracoval na povereníctve sociálnej starostlivosti. Režim ho označil za nespoľahlivého človeka a kvôli tomu bol zbavený funkcie a preradený do výroby, kde pôsobil ako sústružník. Od roku 1954 pôsobil v redakcii Smeny v Bratislave, kde pracoval najmä na zahraničnom oddelení. Po roku 1968 musel z redakcie odísť a do svojho dôchodku pracoval ako právnik v stavebnom závode v Bratislave. V roku 2018 mu prezident Andrej Kiska udelil štátne vyznamenanie za mimoriadne zásluhy a demokraciu a ochranu ľudských práv a slobôd. Nikdy sám seba neoznačoval za hrdinu a zvykol hovoriť, že po zlých časoch znovu prídu dobré. Tvrdil, že vždy treba vydržať. Jeho posolstvo v živote je posolstvom odvahy a boja za slobodu. Prosím uctime si jeho pamiatku minútou ticha. Ďakujem.