49. schôdza

A na to, na ten podpisový hárok, ktoré môžu byť zneužité, tak pozor, pozor, milí ľudia, nepodpisujte to. To je jedno z tých možných riešení a ďalšie, ďalšie je to, že referendum pred voľbami kedysi Fico veľmi ako to ľudia majú právo na referendum, ľudia majú právo sa rozhodovať, ľudia majú právo Vox populi, vox dei musia naozaj rozhodovať sami. Po voľbách Fico už referendum, už mu nevonia. Čiže to sú dve možnosti, ktoré ja tam vidím. Vyhlasujem. Skúste ešte Dušenkovi dať možnosť, ak vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pán navrhovateľ, chcete sa vyjadriť k rozprave? Ani pán spravodajca.

Karasa na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 142/2024 Z. z. o mimoriadnych opatreniach pre strategické investície a pre výstavbu transeurópskej dopravnej siete a o zmene a doplnení niektorých zákonov z neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov z neskorších predpisov. Cieľom návrhu zákona je, aby hodnotenie štúdie uskutočniteľnosti strategickej investície vykonávalo Ministerstvo financií Slovenskej republiky a nie príslušné ministerstvo. V nadväznosti na uvedené sa navrhuje vykonať súvisiace legislatívne a legislatívno-technické úpravy v zákone o mimoriadnych opatreniach pre strategické investície a pre výstavbu transeurópskej dopravnej siete, vrátane spresnenia okruhu subjektov, na ktoré sa vzťahujú ustanovenia o pôsobnosti orgánov štátnej správy, ako aj súvisiace legislatívne a legislatívno-technické úpravy v zákone o rozpočtových pravidlách verejnej správy. Návrh zákona nezakladá žiadne vplyvy, nezakladá žiadne vplyvy a je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, ako aj s právom Európskej únie. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľujem si vás požiadať o podporu predloženého návrhu. Ďakujem. Pán poslanec Mego je spravodajcom, ktorého určil Miestny výbor pre hospodárske záležitosti. Preto mu odovzdávam slovo, nech sa páči.

Vážené pani poslankyne, páni poslanci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma určil za spravodajcu k návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Daniela Karasa na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 142/2024 Z. z. o mimoriadnych opatreniach pre strategické investície a pre výstavbu transeurópskej dopravnej siete a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 1250. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do začiatku rokovania schôdze Národnej rady Slovenskej republiky o tomto návrhu zákona. Pán predsedajúci, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu. Otváram všeobecnú rozpravu. Konštatujem, že som nedostal žiadnu písomnú prihlášku, preto sa pýtam, či sa hlási do rozpravy niekto ústne. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne a

Návrh zákona. Cieľom predkladaného návrhu zákona je zavedenie možnosti zakúpenia si elektronického povolenia na rybolov a elektronického rybárskeho lístka, pričom právna úprava v zákone o rybárstve týkajúca sa možnosti zakúpenia si tohto povolenia na rybolov a rybárskeho lístka v tlačenej podobe ostane aj naďalej zachovaná. Navrhovaná právna úprava reflektuje na štandardy súčasnosti postupne smerujúce k celkovej elektronizácii pri vydávaní rôznych preukazov, dokladov alebo aj v danom prípade rybárskych lístkov. Možnosť zakúpenia si elektronického rybárskeho lístka prinesie značnú úsporu času súvisiacu s jeho vydávaním nielen pre jeho budúcich držiteľov, ale rovnako aj pre obce, respektíve dotknuté mestské časti. Ako predkladatelia predmetného návrhu zákona preto aj s podporou z MOS-u a Slovenského rybárskeho zväzu navrhujeme prijať úpravu, ktorá v nej takúto možnosť bude zakladať tak pre užívateľov rybárskych revírov ako aj pre obce v Bratislave, Košiciach i v mestskej časti a ktorá v celom svojom rozsahu reflektuje na štandardy súčasnosti postupne smerujúce k celkovej elektronizácii pri vydávaní rôznych preukazov, dokladov alebo ako v danom prípade aj povolení na rybolov a rybárskych lístkov. Predkladá aj návrh zákona aj v súlade s ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, zákonmi a všeobecne záväznými právnymi predpismi, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentami, ktorým je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie. Ďakujem, pán predseda vlády, skončil som. Ďakujem pekne. Pán poslanec Korčka je určený navrhnutý gestorským výborom pre pôdohospodárstvo a životné prostredie ako spravodajca, nech sa páči.

Poslanci, v súlade s § 73 zákona o určovaní poriadku som bol určený výborom Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona tlač 1000224. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky a stanovisko Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z paragrafu sedemdesiattri zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali tieto výbory. Ústavnoprávny výbor Národnej rady a výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Za gestorský výbor navrhujem výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do začiatku rokovania schôdze Národnej rady o tomto návrhu. Pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu. Ďakujem pekne. Otváram všeobecnú rozpravu. Konštatujem, že som nedostal žiadnu písomnú prihlášku, preto sa pýtam, či sa hlási do rozpravy niekto ústne. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.

Zákon č. 261 z roku 2011 Z. z. o štátnej cene Jozefa Miloslava Hurbana a štátnej cene Alexandra Dubčeka v znení zákona č. 199 z roku 2020 Z. z., ktorý predkladám spolu s mojimi kolegami. Cieľom tohto návrhu zákona je upraviť výšku finančnej odmeny spojenej s udelením štátnej ceny Jozefa Miloslava Hurbana a s udelením štátnej ceny Alexandra Dubčeka, a to v povinnosti na potrebu konsolidácie verejných financií. Navrhuje sa preto úprava tejto odmeny z doterajšej sumy vo výške 25-násobku priemernej mesačnej nominálnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky zverejnenej Štatistickým úradom za predchádzajúci rok na
===== Návrhuje sa preto úprava tejto odmeny z doterajšej sumy vo výške 25-násobku priemernej mesačnej nominálnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky zverejnenej Štatistickým úradom za predchádzajúci rok na 15-násobok tejto sumy. Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, jeho ostatnými právnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, rovnako ako aj s právom Európskej únie. Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Skončil som. Pani poslankyňa Laššáková je spravodajkyňa, ktorú určil Výbor pre kultúru a médiá, nech sa páči.

Podľa § 73 zákona o rokovacom poriadku som bola určená Výborom pre kultúru a médiá za spravodajkyňu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej vychádzajúce z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku. Odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní, v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady. Navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor a Výbor pre kultúru a médiá. Za gestorský výbor navrhujem Výbor pre kultúru a médiá. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do začiatku rokovania schôdze Národnej rady Slovenskej republiky o tomto návrhu zákona. Vážený pán predsedajúci, ďakujem. Skončila som. Otvorte, prosím, rozpravu. Ešte urobím to, že otvorím rozpravu. Konštatujem, že som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa hlási do rozpravy niekto ústne. Pán Pročko sa prihlásil.

Ráno. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, na rokovanie Národnej rady predkladám vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 95 z roku 2019 o informačných technológiách vo verejnej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. Návrhom zákona sa precizuje úprava monitoringu a zberu spätnej väzby v súvislosti s elektronickými službami poskytovanými koncovým užívateľom, ktorý bude realizovaný prostredníctvom informačného systému Konsolidovaná analytická vrstva, a to najmä kvôli takzvaným prioritným životným situáciám v rámci plnenia milníka plánu obnovy a odolnosti. Konsolidovaná analytická vrstva a jej rozvoj je súčasťou platformy pre životné situácie, ktorá dodáva centrálne komponenty pre zapojené orgány verejnej moci. Platforma aj životné situácie sú súčasťou investície 1 komponentu 17 plánu obnovy a odolnosti a oboje budú spoločne odpočtované v rámci jedného cieľa. Vzhľadom na legislatívny proces je potrebné pozmeňujúcim návrhom upraviť účinnosť návrhu zákona a vykonať zmeny súvisiace s precizovaním právnej úpravy. Pozmeňujúci návrh bol predložený vo Výbore Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj pánom poslancom Báškom. Ďakujem za pozornosť a dovolím si vás požiadať o podporu tohto návrhu. Ďakujem pekne, skončil som. Ďakujem. Dávam slovo spoločnému spravodajcovi.

Pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi predložiť spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 95 z roku 2019 Z. z. o informačných technológiách vo verejnej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 1080A v druhom čítaní. Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 10422 z 15. apríla 2026 pridelila predmetný návrh zákona na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru a Výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Určila zároveň Výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj ako gestorský výbor a lehotu na prerokovanie návrhu zákona v druhom čítaní vo výboroch. Predmetný návrh zákona, tlač 1080, prerokoval a odporučil Národnej rade Slovenskej republiky schváliť Výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Ústavnoprávny výbor nebol uznášaniaschopný. Z uznesenia výboru Národnej rady Slovenskej republiky pod bodom 3 tejto spoločnej správy vyplýva 13 pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov. Gestorský výbor odporúča hlasovať o bodoch 1 až 13 vo štvrtej časti tejto spoločnej správy spoločne so stanoviskom gestorského výboru schváliť. Gestorský výbor odporúča návrh zákona v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov schváliť. Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní bola schválená uznesením výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj č. 156 zo 16. apríla 2026. Týmto uznesením ma výbor zároveň poveril, aby som na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky pri rokovaní o predmete návrhu zákona informoval o výsledku rokovania výborov a predkladal návrhy v zmysle príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku Národnej rady. Zároveň určil aj náhradníkov spravodajcu. Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu.

Predsedajúci, pán minister Damborský a páni, ďakujem za slovo. Idem vystúpiť už druhýkrát k tomuto návrhu zákona. Včera v rozprave v prvom čítaní sme rozprávali vôbec o kontexte, zmysle, dôsledkoch želaných alebo neželaných, o tom, že tento zákon prehlbuje dvojkoľajnosť medzi bezpečnosťou informačných technológií v gescii ministra Kažimíra a potom zákonom o kybernetickej bezpečnosti z dielne Národného bezpečnostného úradu. Dnes chcem viac hovoriť o tom, čo je teda predmetom tohto zákona, ako riešiť túto dvojkoľajnosť aj, preto na konci prednesiem pozmeňujúci návrh a chápte teda toto vystúpenie zároveň aj ako konkrétne zdôvodnenie tohto pozmeňujúceho návrhu. Rozprávame teda o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 95 z roku 2019 o informačných technológiách vo verejnej správe. Podľa dôvodovej správy je cieľom návrhu zákona zabezpečiť úpravy a doplnenia, ktoré reflektujú na aplikačné problémy v praxi, súvisiace s výkladom niektorých ustanovení zákona, napríklad pri určovaní správcu informačnej technológie verejnej správy alebo pri predkladaní projektových výstupov. Zároveň sa návrhom zákona reflektuje na zmeny v pojmovom nastavení, ktoré priniesol zákon č. 366 z roku 2024, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 69/2018 práve o kybernetickej bezpečnosti z dielne Národného bezpečnostného úradu. Napríklad sa vypúšťa definícia pojmu základná služba a zadefinováva sa pojem poskytovateľ základnej služby. Teda potom sa tieto zákony budú týkať aj a týkajú sa už aj poskytovateľov služieb, čiže môžu to byť aj s. r. o.-čky, malé podniky, ktoré dodávajú nejakú službu v oblasti IT. Navrhuje sa aj sprísnenie sankcií za tieto delikty. Prečo hovorím a citujem z tejto dôvodovej správy? Nuž, preto, lebo v rozprave sme sa aj včera venovali Plánu obnovy a odolnosti, míľniku. Aj pán minister dnes v úvodnom slove hovoril o životných situáciách, v jednej z nich, o vytvorení platformy. Hovorili sme o tom, že sú štyri mesiace do ukončenia aktivít POO a že na tento účel sa teraz otvára kasa na minutie 100 miliónov €. A vzhľadom na to, že informačné technológie z objektívneho dôvodu – nechcem tu vnášať žiadne konšpiračné podozrenia – ale sú objektívne hádam najväčším tratevodom peňazí, a tie objektívne dôvody sú takéto: naozaj treba inovovať a technológie idú dopredu. Takže je tu tlak na to, aby sa stále obstarávalo niečo ďalšie. Zároveň málokto naozaj rozumie analyticky tomu, čo sa zadáva, čo sa obstaráva a vie komunikovať na takej úrovni, že nekúpime zo štátnych alebo verejných prostriedkov alebo európskych peňazí niečo, čo nepotrebujeme a nebudeme mať niečo, čo potrebujeme. Toto je bežná prax ľudí, ktorí užívajú vo verejnej a štátnej správe takto obstarané systémy. Zažívame to aj v takých bežných každodenných oblastiach života, ako je školstvo. Včera som o tom tiež hovoril, o paralele s e-prihláškami, ktorá vybudovala zatiaľ za 10 miliónov € niečo, čo nám život komplikuje, čo sme nepotrebovali, oproti tomu, čo máme plne funkčné a excelentné a rozšírené v 200 krajinách sveta. Takže upozorňovali sme včera aj na toto riziko a dnes, keď som citoval z dôvodovej správy, tak ste znovu počuli, že sa v dôvodovej správe nehovorí o Pláne obnovy a odolnosti, o míľnikoch, nehovorí sa tu o 100-miliónovej alokácii na tento účel, ani o zostávajúcom čase, ani o tom, čo sa dá v takom krátkom čase vybudovať, obstarať, čo sa dá – tak to poviem – minúť veľa peňazí neúčelne, skratkovite pod časovým tlakom a to nie je dobrý nápad a už vôbec nie nejaké očakávané kroky od štátu, ktorého vládna koalícia deklaruje konsolidáciu z tretieho balíčka. Návrh zákona však skutočne niekoľkými legislatívno-technickými úpravami reaguje na zmeny v zákone 69 o kybernetickej bezpečnosti a precizuje, ako bolo povedané v úvodnom slove, kompetencie napríklad vládnej jednotky CSIRT, celkovo však prehlbuje dvojkoľajnosť, ktorá veľmi draho dopadá na celú verejnú správu. Lebo naozaj po jednej koľaji ide Národný bezpečnostný úrad a po druhej MIRRI. Poviem vám to na jednom konkrétnom príklade. Návrh vyhlášky MIRRI k tejto novele, o ktorej dnes rokujeme, obsahuje 183 bezpečnostných opatrení pre organizácie a riadenie kybernetickej bezpečnosti a informačnej bezpečnosti. Vyhláška NBÚ, ktorá bola prijatá – vyhláška o kybernetickom audite, teda o audite kybernetickej bezpečnosti, ktorá bola prijatá v septembri 2025, je účinná teda pol roka – obsahuje 151 bezpečnostných opatrení pre oblasť kybernetickej bezpečnosti podľa zákona z NBÚ. MIRRI teraz za peniaze z EÚ školy manažérov kybernetickej bezpečnosti. Avšak celá verejná správa musí mať podľa zákona o NBÚ manažéra informačnej bezpečnosti a kybernetickej bezpečnosti. V praxi to vyzerá tak, že keď musíte mať manažéra bezpečnosti informačných technológií a musíte si objednávať audit, idete podľa zákona – teda nie, pardon, teraz som zmiešal dve veci, opravím sa. Keď musíte v praxi podľa zákona o kybernetickej bezpečnosti vykonávať raz za dva roky audit a mať manažéra kybernetickej bezpečnosti, tak idete podľa zákona NBÚ, ktorý vám ukladá trojciferný počet opatrení, krokov, procesov, štrukturálnych povinností, ktoré musí každá organizácia verejnej správy splniť. Ak idete podľa zákona o informačných technológiách, o ktorom dnes rokujeme, musíte mať manažéra bezpečnosti informačných technológií a iný súbor 183 opatrení, ktoré nie sú zladené. Mali by ste mať teda manažéra informačnej bezpečnosti a manažéra kybernetickej bezpečnosti. Takáto pozícia neexistuje, žiaden zákon, ktorý by harmonizoval alebo vykonávacia vyhláška tieto dva zákony a predpisy, nie je. Preto v každej organizácii verejnej správy a štátnej správy ľudia pociťujú túto dvojkoľajnosť. Znamená to nároky zvýšené na zamestnávanie ľudí, na procesy a pritom riešime tú istú vec, takmer tú istú vec. Vie tu v tejto sále niekto zodpovedať otázku, aký je rozdiel medzi bezpečnosťou kybernetickou alebo bezpečnosťou a bezpečnosťou informačných technológií? Vie to niekto presne rozlíšiť, že to je niečo úplne radikálne iné, čo vyžaduje dve odlišné zákonné úpravy a sadu vyhlášok? Takže navyše každému je snáď jasné, že neexistuje kybernetické bezpečnostné ohrozenie inde než v priestore informačných technológií a opačne. Že informačné technológie, ktoré nám majú pomáhať, sú samozrejme aj zraniteľné, ako sme to videli pri katastri, alebo potenciálne zneužiteľné a preto sa tu vyžadujú určité regulácie a opatrenia. Ale, ako som už povedal na začiatku, a tým – nech sa ten obraz trošku spojí – je to príležitosť na nesprávne, a nebudem podsúvať zlé úmysly nikomu, na nesprávne užitie, neefektívne užitie peňazí, ktoré, keď sa naleje niekde betón z projektu, ktorý nikto nepotrebuje, môže len zavadzať, ale tu môže aj škodiť. Škodiť tým, že zväzuje ruky úradom, úradníkom, zamestnáva ich vecami, ktoré sú duplicitné, triplicitné a ktoré nie sú tým pádom efektívne urobené. Podľa
===== Ale tu môže aj škodiť. Škodiť tým, že zväzuje ruky úradom, úradníkom, zamestnáva ich vecami, ktoré sú duplicitné, triplicitné a ktoré nie sú tým pádom efektívne urobené. Podľa návrhu tejto novely zákona bude MIRRI vykonávať kontrolnú činnosť v rámci informačných technológií verejnej správy na úseku kybernetickej bezpečnosti vo väčšom rozsahu. Štátna a verejná správa je však povinná platiť si pravidelné audity kybernetickej bezpečnosti podľa iného zákona, rádovo 7 až 10 000 € každé dva roky a predkladať ich NBÚ. A podrobovať sa kontrole NBÚ podľa všeobecne záväzných a vykonávacích predpisov NBÚ. MIRRI ako ústredný orgán štátnej správy však chce vykonávať štátnu správu vrátane kontrolnej činnosti v podsektoroch vo svojej pôsobnosti, najmä vo vzťahu k opatreniam na zabezpečenie úrovní kybernetickej bezpečnosti a za účelom zabezpečenia agendy a rozšírenia tejto agendy o kontrolnú činnosť podľa plánovanej novely zákona č. 69/2018 o kybernetickej bezpečnosti. Prečo potom teda nepočkáme na tú novelu zákona o kybernetickej bezpečnosti? A prečo sa nepokúsime urobiť jeden vykonávací predpis – vyhlášku, ktorá harmonizuje obidva zákony a ktorá dá jeden návod pre orgány verejnej a štátnej správy, ako správne postupovať a zabezpečiť kybernetickú a informačnú bezpečnosť. Prečo to riešime duplicitne a riešime to skôr a neharmonizovane, než tu prídu obidva tieto legislatívne návrhy do Národnej rady? Nuž, ako opozičný politik, ktorý chce robiť konštruktívne užitočnú prácu, je toto presne moje odporúčanie a odporúčanie Kresťanskodemokratického hnutia. Nerobte tak, že ľavá ruka nevie, čo robí pravá. Teraz minieme 100 miliónov € na niečo, na čo sa budú musieť všetky orgány verejnej moci, verejná správa, štátna správa adaptovať, zapracovať to do svojich poriadkov, zapracovať to do svojich procesov. Teda pridáme tým úradníkom prácu. Tým úradníkom, ktorých počet chcete regulovať. A potom príde zákon 69 o kybernetickej bezpečnosti a bude znovu ukladať ďalšiu vrstvu zložitosti na tieto procesy. To je múdre a efektívne spravovanie štátu. Pritom samotné MIRRI predpokladá zabezpečenie tejto agendy dvomi ďalšími odborníkmi na svojom ministerstve a zabezpečenie príslušného technického vybavenia, pričom rozpočtovo je uvedené kryté v kapitole MIRRI. Nuž, ale podľa stanoviska Komisie pre posudzovanie vybraných vplyvov v rámci predbežného pripomienkového konania táto komisia nesúhlasí so zvýšením limitu počtu zamestnancov kapitoly MIRRI o dvoch interných zamestnancov oddelenia kontroly a správneho konania kybernetickej bezpečnosti a s tým spojeným zvýšením osobných výdavkov v sume 70 217 € v roku 2025 a v sume 105 326 € od roku 2026. Možno si poviete, prečo tu hovorím o rádovo 100 000 € nárastu ročne, keď to je naozaj pakateľ z pohľadu štátneho rozpočtu. Ale pozor, MIRRI má veľa kompetentných zamestnancov, ktorí riešia práve tieto záležitosti. A orgány verejnej moci, verejná správa, štátna správa nemá také personálne vybavenie ako má MIRRI. Preto sa dá správne predpokladať, a to je aj rozpor, ktorý je v tejto dôvodovej správe a jej prílohách, že bude aj verejná správa musieť angažovať ďalších ľudí, ďalšie úväzky, a teda sa bude multiplikovať ten náklad, ktorý len na MIRRI robí tých 100 000 ročne. KDH teda upozorňuje na to, že ak MIRRI pre túto agendu vyžaduje navýšenie počtu zamestnancov na ministerstve, tak štát naozaj musí počítať s tým, že sa počet zamestnancov potrebných pre rozšírenie tejto agendy v štáte zmnohonásobí. Preto v analýze vplyvov na rozpočet verejnej správy, na zamestnanosť vo verejnej správe a financovanie návrhu sa nesprávne uvádza, že vplyv na počet zamestnancov obcí a ostatných subjektov verejnej správy je nulový. Nie je. Niekto bude musieť tú prácu urobiť. A opakovane znovu a znovu v meniacich sa podmienkach. Preto aj v záujme konsolidácie je rozumné s týmto návrhom novely zákona počkať na konečné znenie plánovanej novely zákona 69 z roku 2018 o kybernetickej bezpečnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v neskorších predpisoch. Takže na záver odporúčam konštruktívne zladiť, pracovať na zladení dvoch noriem a odstránení dvojkoľajnosti až triplicity, ktorú generuje nezávislý postup Národného bezpečnostného úradu, zákona o kybernetickej bezpečnosti a zákona o informačných technológiách verejnej správy, o ktorom dnes rokujeme, pretože obidva tie zákony prinášajú vyhlášky so stovkami inak štruktúrovaných a iných procesných povinností a opatrení pre orgány verejnej moci, verejnú správu. Táto dvojkoľajnosť je drahá, nemôžeme si ju dovoliť, zvyšuje umelo zamestnanosť, náklady štátu a verejnej správy a nakoniec aj komplikuje efektívne riadenie kybernetickej a informačnej bezpečnosti. Preto teraz prečítam pozmeňujúci návrh. Pozmeňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Jána Horeckého k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 95/2019 Z. z. o informačných technológiách vo verejnej správe a o zmene a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. Tlač 1080. Znenie čl. 4 sa mení a znie: „Tento zákon nadobúda účinnosť 1. januára 2027.“ Ďakujem, pán predsedajúci, skončil som. Ďakujem.