49. schôdza

Vážený pán minister, milé kolegyne, kolegovia. Veľká škoda, že ministri slovenskej vlády necestujú do práce vlastným autom, lebo dnes by sme mali poriešené zvýšené ceny pohonných hmôt. Veľká škoda, že ministri nezarábajú to, čo priemerný Slováci, lebo dnes by sme nakupovali tie sľubované lacnejšie potraviny. Veľká škoda, že ministri a členovia vládnej koalície netrávia hodiny v čakárni u lekára, že nečakajú mesiace na rôzne lekárske zákroky, lebo to by sa k zdravotníctvu stavali úplne inak. Bohužiaľ, to, čo trápi konkrétneho jedného ministra Matúša Šutaja Eštoka, je jeho lajdáckosť a to, že si nekontroluje svoju elektronickú poštu a to, že kvôli tomu prehral súd, bohužiaľ pre neho, že financie musí platiť zo svojho a nie zo štátneho rozpočtu, ako to bolo v prípade pokút, ktoré mu boli uložené ako Ministerstvu vnútra zo strany Úradu na ochranu osobných údajov a zo strany Úradu na ochranu oznamovateľov korupcie. Ten postoj je však rovnaký, tak ako sa pomstil a vyvŕšil si svoju zlosť na tom, že jedno sobotné popoludnie vláda musela schvaľovať návrh zákona na rušenie úradu, tak takto aj po pár týždňoch, mesiacoch tu máme návrh, ktorý vlastne súdu zakáže používať elektronickú schránku alebo doručovať do elektronickej schránky v prípade rozsudkov pre zmeškanie. Presne v takých prípadoch, aký sa týka Matúša Šutaja Eštoka. Pán minister sa tu dušoval, aká je to vážna vec, ako je potrebné to upraviť, ale opak je pravdou. 26 000 ľudí alebo subjektov doplatilo na rozsudok pre zmeškanie, dodnes to nikoho netrápilo. Ako spomínali aj moje kolegyne. Ani tentokrát to ministra spravodlivosti netrápilo, pretože do MPK predložil návrh zákona, kde sa táto problematika absolútne neriešila. Ak si teraz niekto povie, fajn, tak to v medzirezortnom pripomienkovom konaní museli byť desiatky pripomienok od rôznych subjektov, od advokátov, súdov a podobne alebo verejnosti nebodaj, ktorej sa to dotýka, tak ani toto nie je pravda. Pripomienku dalo Ministerstvo vnútra, ministerstvo Matúša Šutaja Eštoka. On sám si nechal napísať v zásade paragraf alebo pripomienku, ktorá bude do budúcnosti riešiť jeho situáciu. Áno, teraz už to na jeho stav nebude mať vplyv, ale bude to také pre neho morálne zadosťučinenie. Mnohí hovoria, že tu vlastne nie je žiadna možnosť opravy alebo niečo podobné, že v akej bol zlej situácii. Tak aj tu chcem opraviť pána ministra a všetkých, ktorí zdieľajú jeho názor. Aj dnes je možné podať odvolanie voči rozsudku pre zmeškanie, a súd ho aj uzná, len tam musia byť uvedené objektívne dôvody. A viete čo, skúšal to aj pán Šutaj Eštok. Akurát si nejako pomýlil dátumy. On naozaj argumentoval, že bol v tom čase PN. Až následne sa však ukázalo, že dátum jeho PN a dátum doručenia nesedeli. Takže kvôli takejto lajdáckosti a neschopnosti on naozaj ten súd definitívne prehral. Čiže naozaj existujú tu opravné prostriedky a nie je dôvod na zmenu. To, že je to robené účelovo, vyplýva aj z toho, že ten rozsudok pre zmeškanie platí aj pre žalovaného, aj pre žalobcu. Lenže spôsob doručenia už rovnaký nie je. Ministerstvo dáva povinnosť súdu doručovať tento kontumačný rozsudok žalovaným klasickou poštou, ale akonáhle by sa takýto kontumačný rozsudok mal týkať žalobcu, tak tam nie. Tam sa aj naďalej bude musieť doručovať elektronicky. Na tomto príklade vidno, že to bolo robené na Klasickou poštou. Ale akonáhle by sa takýto kontumačný rozsudok mal týkať žalobcu, tak tam nie. Tam sa aj naďalej bude musieť doručovať elektronicky. Na tomto príklade vidno, že to bolo robené naozaj tak po eštekovsky. A v zásade len, aby sa to týkalo jeho situácie. No a druhou vážnou chybou alebo ďalšou je predĺženie všeobecných lehôt súdov. Naozaj, keď si pozriete či ten pôvodný návrh alebo aj pripomienky, ktoré verejnosť alebo odborná verejnosť vzniesla, nikomu tá všeobecná lehota súdom nevadila. Absolútne nikomu. Toto je prvý minister financií, prvý minister spravodlivosti, ktorý ide voči duchu zákona a toho, čo, čo má byť cieľom, aby sa ľudia domohli spravodlivosti čo najskôr, najhospodárnejšie a najefektívnejšie. Desať rokov tu funguje elektronické doručovanie, teraz ho ruší. Lehoty, jasné, že konkrétny súd vie najlepšie pri tom, ktorom prípade vyhodnotiť, aká lehota je primeraná a vhodná na danú situáciu, ale nie, dnes sa tu naozaj bude čakať 15 dní na akýkoľvek úkon. To neúmerne predĺži všetky súdne konania bez výnimky. No a keď ešte hovorím o tej nehospodárnosti, tak predvčerom vlastne sme tu mali návrh zákona, kde kolegovia z HLAS-u upravovali ceny Alexandra Dubčeka, respektíve Miloslava Hurbana, kde v záujme konsolidácie navrhovali znížiť finančnú odmenu. Podotýkam, že tých odmien je ročne pár jednotiek. Napríklad aj Andrej Danko udelil len jednu takúto cenu, hoci on ten návrh predkladal svojho času. Tak keď sme si pred dvoma dňami kladli otázku, že komu bude chýbať pár desiatok, možno 1000, 30, 40, 50 000 €, tak pán Susko nám dal odpoveď. Tie tisíce eur sa použijú na nákup poštových známok, lebo toľko sa bude musieť doručovať písomne. No a ako som aj spomínal vo svojej faktickej poznámke, tá posledná nehanebnosť, ktorú tento návrh obsahuje, je to, že naozaj zmaril podstatu transpozície smernice, ktorá mala pred šikanóznymi žalobami chrániť slovenských občanov. Toto je vypustené. A ak si myslíte, že je to opäť z jeho hlavy, nie, lebo je to z hlavy alebo na podnet Úradu vlády. Pán minister Susko sa totiž veľmi rád v ostatnej dobe stavia do úlohy poštára. Naozaj tie najzásadnejšie návrhy zákonov, ktoré tu predkladá, neviem sa zbaviť pocitu, že tieto návrhy nie sú písané na jeho ministerstve, ale preberá ich od advokátov jeho obvinených a obžalovaných spolustraníkov alebo ich preberá z pera Matúša Šutého a Eštoka alebo ich preberá a čaká vedúceho Úradu vlády Gedu. Takže toto je naozaj jeden veľmi hanebný návrh, v ktorom si koalícia zároveň aj otestovala ďalší spôsob, akým prepašovať takéto podľa mňa opatrenia bez toho, aby si ich verejnosť odborná všimla a aby o tom bola čo najmenšia diskusia. A robí to cez pripomienkové konanie, kde naozaj verejnosť celé dni alebo týždne nemá o tom vedomosť a následne to v takejto pozmenenej podobe príde do Národnej rady, kde sa spolieha, že je to len technický predpis a poslanci si to nepozrú. Ďakujem veľmi pekne. Ďakujem pekne. A ja, pán.

Poslanec, v ďalšej rozprave vystúpi pani poslankyňa Plaváková.

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Ja už naozaj len krátko. Na úvod by som chcela kolegovi Lučanskému, Adam, že ma mrzí, že teda sa to, tá situácia, tak vyhrotila. Len by som chcela povedať, že naozaj, že my proaktívne neprinášame tragickú udalosť, o ktorej sme tu hovorili, naozaj. Väčšinou to vychádza z úst rôznych koaličných poslancov, čo ma mrzí, lebo súhlasím aj s kolegyňou Jurík, že, že to je veľmi citlivé, tak mňa to mrzí. To som chcela na úvod povedať. A ja by som sa chcela ešte raz na záver. Pán minister síce sa venuje diskusii, ale už je v pozore, super. By som sa chcela na záver opätovne vrátiť k tej otázke, že prečo sa vykúchal tento návrh zákona takým spôsobom, že bude vlastne absolútne prázdny, neefektívny, nepoužiteľný. Bude to len niečo na papieri, lebo vieme veľmi dobre, že tých prípadov s medzinárodným prvkom je strašne málo. Neviem, akú má skúsenosť pán minister, je tiež advokát, ako som ja advokátka. Neviem, akú má on skúsenosť, ale aj z toho, čo viem od rôznych kolegov z advokátskej komory, tak prípadov s tým cudzím prvkom v podstate nie sú, hej? Že neviem o žiadnom. A štatistika hovorí, pokiaľ mám správne informácie, že ich je celkovo 1 až 5 %, v prípade Slovenska to bude asi maximálne to 1 % alebo 0, presne tak. Čiže toto je naozaj úplne, že prázdny zákon, ktorý vo finále rieši naozaj len otázku Matúša Šutaja Eštoka. Mňa to veľmi mrzí, ja sa dlhodobo venujem ochrane osobnosti, dokonca aj moje záverečné práce, či už diplomová práca, ale aj rigorózna práca, sa venovali práve tejto otázke, dokonca špecificky konfliktu slobody prejavu a práva na súkromie osôb verejného záujmu. To bola téma mojej rigoróznej práce a viem, aká je to dôležitá oblasť, pretože tie zásahy do osobnostných práv sú veľmi závažné a dokážu negatívnym, veľmi negatívnym spôsobom ovplyvňovať životy ľudí. A tu sme mohli mať nástroj, ktorý pomôže ich chrániť práve pred tými šikanóznymi žalobami a presne ako tu potvrdil aj pán minister obrany, že v podstate sa to bude týkať nula prípadov, lebo také jednoducho s cudzím prvkom nie sú. Tak načo prijímame takýto návrh zákona? V tomto prípade preto, lebo máme tú smernicu Európskej únie, ktorá nám to určuje, ale my sme mohli priniesť správnu úpravu, ktorá aj bude mať nejaký zmysel. A tým zmyslom malo byť ochrániť ľudí na Slovensku pred šikanóznymi žalobami. A to sa môže týkať hocikoho, rozprávalo sa tu iba o novinároch, ale týka sa to aj iných rôzne aktívnych občanov vo verejnom priestore, ale proste to spektrum ľudí je naozaj široké. No ale my to zase nerobíme, lebo vlastne stále nemám odpoveď na otázku prečo. Lebo minister spravodlivosti, ktorý by sa mal čo chvíľa už hádam vrátiť, možno odpovie potom ešte, ak stihne, ale už asi nestihne. Že on priniesol ten dobrý návrh zákona na začiatku. Priniesol návrh, ktorý bol komplexný a pokrýval všetky situácie s cudzím prvkom, aj tie na národnej úrovni. Takže by to nebolo nula percent prípadov, ale by to pokrylo proste všetky, ktoré sa dejú. Tak niekde v procese sa niečo udialo a zrazu z toho máme tento úplne vykuchaný návrh zákona, ktorý rieši len to, aby sme teda už, keď musíme, transponovali smernicu a aby sme pomohli ministrovi vnútra Matúšovi Šutajovi Eštokovi. Tak nie je to málo, kolegovia, kolegyne, aj pán minister? Nemali by sme naozaj prinášať riešenia, ktoré aj majú nejaký zmysel? To by som tak očakávala od tohto pléna parlamentu. To ďakujem.

Pán poslanec Hargaš faktickou.

Ďakujem za slovo. Ja to tak na záver tejto rozpravy možno zosumarizujem, lebo počul som ju celú, ale mne to príde paradoxné. Paradoxné, že, čo, čo tu vlastne riešime, a teda ten právny stav je taký, že teda, ak máte aktivovanú elektronickú schránku, tak štát by vám mal doručovať písomnosti do elektronickej schránky. Iným slovom, vyjadrili ste vôľu, že nechcete zakaždým chodiť s tým žltým lístkom na poštu, tak nech mi ten štát doručuje do tej schránky. Je to pre mňa prijateľnejšie. No čuduj sa svete, dnes ešte máme kopec úradov, ktoré zákon nerešpektujú a stále doručujú žlté lístky. Prokuratúra, niektoré časti ministerstva vnútra. No a my sme dnes v takej krajine, prosím vás, dámy a páni, my sme dnes v takej krajine, kde my namiesto toho, aby sme riešili, že prečo existujú úrady, ktoré vám stále posielajú žlté lístky, aj keď máte aktívnu elektronickú schránku, tak my namiesto toho riešime problém jedného človeka, slovom jedného, jedného človeka, ktorý nevie používať svoju elektronickú schránku a nevie si z nej vyzdvihnúť svoju zásielku. Takže to je taký stav krajiny a zároveň stav priorít tejto vlády. Namiesto toho, aby ste riešili, ako ľuďom uľahčiť život, tak riešite to, že jeden z vašich ministrov je neschopný prebrať si zásielku v elektronickej schránke, pri ktorých spustení zhodou okolností aj bol. Naozaj krásny paradox. Blahoželám vám k tomuto legislatívnemu úspechu.

Pekne vyhlasujem rozpravu za skončenú. Chce zaujať stanovisko navrhovateľ, minister spravodlivosti Slovenskej republiky. Nech sa páči teda. Ďakujem. Nechce, spravodajca, spravodajkyňa nechce. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Nasleduje prvé čítanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 550 z roku 2003 o probačných a mediačných úradníkoch a zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý bol a ktorým sa mení a dopĺňajú niektoré zákony. Vládny návrh zákona má tlač 1211. Prerokovanie výborom je v návrhu 1281. Minister spravodlivosti, navrhovateľ, má slovo. Ďakujem.

Pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené panie kolegyne, kolegovia. Na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky predkladám vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 550 z roku 2003 Z. z. o probačných a mediačných úradníkoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. Cieľom vládneho návrhu zákona je realizácia programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky na roky 2023 až 2027 „Lepšie, pokojnejšie a bezpečnejšie žiť“, v ktorom sa vláda Slovenskej republiky zaviazala dobudovať fungujúci model probačnej a mediačnej služby a zabezpečiť reálnu možnosť ukladania alternatívnych trestov domáceho väzenia a povinnej práce vo významne väčšej miere ako doteraz. Jedným zo základných cieľov vládneho návrhu zákona je vyzdvihnúť význam restorativnych prístupov v trestnom konaní, zohľadniť postoj páchateľov, ktorí prevezmú zodpovednosť za spáchaný trestný čin a spoločne s poškodeným v mediácii dospejú k vzájomnej dohode na odstránení ujmy vzniknutej v príčinnej súvislosti s trestným činom, čo sa môže premietnuť do umožnenia skoršieho podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody a najmä podporiť tak úspešnejšiu reintegráciu páchateľov do spoločnosti. Aplikačná prax a navrhované zmeny v súvislosti s restorativnou justíciou si vyžadujú, aby v tomto kontexte došlo k úprave pojmov, ale aj obsahu vykonávaných činností v procese mediácie a probácie. Vládnym návrhom zákona sa precizujú jednotlivé činnosti probačného a mediačného úradníka do kvalitatívnejšej podoby, ktorá korešponduje aj s európskymi štandardmi. Cieľom navrhovanej úpravy je aj zefektívniť a debürokratizovať procesy medzi probačnými a mediačnými úradníkmi a súdmi, okrem iného i presunom kompetencií zo sudcov na probačných a mediačných úradníkov vo vybraných alternatívnych trestoch, najmä pri treste povinnej práce. Nástrojom k dosiahnutiu týchto cieľov je okrem novelizácie tohto zákona aj novelizácia zákona č. 528 z roku 2005 Z. z. o výkone trestu povinnej práce a o doplnení zákona č. 5 z roku 2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Ďalším cieľom v tejto oblasti je prispôsobiť proces nariaďovania a výkonu trestu povinnej práce potrebám praxe. Vládnym návrhom zákona sa tak zefektívňuje a zrýchľuje proces výkonu trestu povinnej práce delimitáciou kompetencií z predsedu senátu na probačného a mediačného úradníka, konkrétne úkonov realizovania a nariaďovania trestu povinnej práce, keďže doterajší postup sa z hľadiska rýchlosti a účelovosti javí ako neefektívny. Požadovaným krokom sa dokáže urýchliť proces začiatku výkonu trestu povinnej práce a zároveň dôjde aj k odbremeneniu trestného oddelenia súdu. Takýto postup je navyše v plnej zhode s revíziou výdavkov pre väzenie, ktorú vypracoval Útvar hodnoty za peniaze ešte v apríli roku 2025. Dovoľujem si vás, vážené kolegyne, kolegovia, požiadať o podporu predloženého vládneho návrhu zákona na Slovensku čítať. Ďakujem pekne. Ďakujem pekne.

Dávam slovo spravodajcovi-náhradníkovi, pánovi poslancovi Lučanskému. Vážený

Pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte, aby som podľa § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní ako určený spravodajca k uvedenému vládnemu návrhu zákona. Návrh zákona spĺňa z formálno-právnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku o legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby vládny návrh zákona prerokoval ústavnoprávny výbor. Za gestorský výbor navrhol ústavnoprávny výbor s tým, aby gestorský výbor prerokoval vládny návrh zákona do začiatku rokovania schôdze Národnej rady o tomto návrhu. Zo znenia vládneho návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Ako určený spravodajca odporúčam, aby sa Národná rada po prečítaní po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že vládny návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. Odporúčam zároveň, aby vládny návrh zákona pridelil výboru vrátane určenia gestorského výboru alebo Začiatku rokovania schôdze Národnej rady o tomto návrhu. Zo znenia vládneho návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Ako určený spravodajca odporúčam, aby sa Národná rada po prečítaní po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že vládny návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. Odporúčam zároveň, aby vládny návrh zákona pridelil výboru vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie vládneho návrhu zákona vo výbore v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady. Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu. Pekne, pán spravodajca.

Otváram rozpravu, do ktorej som nedostal žiadnu písomnú prihlášku, preto sa pýtam, či sa chce prihlásiť niekto ústne. Ukončujem možnosť prihlásiť sa ústne, keďže sa nik neprihlásil. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pán navrhovateľ si stanovisko nechce zaujať. Pán spravodajca taktiež nie, takže prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Budeme pokračovať prvým čítaním o vládnom návrhu zákona o medzinárodnej justičnej spolupráci v trestných veciach. Návrh zákona je pod tlačou 1221. Prerokovanie výborov výborom je v rozhodnutí č. 1275. Pán minister, má slovo. Ďakujem pekne za slovo.