49. schôdza

Ďakujem. Ďalšia v poradí vystúpi pani poslankyňa Šrobová. Máte slovo.

Ďakujem veľmi pekne. Ja podávam interpeláciu na ministra práce, sociálnych vecí a rodiny Erika Tomáša, ktorú som dala teda aj do podateľne Národnej rady písomne. Jedná sa o tému poradní komplexnej pomoci, ktoré pán minister momentálne využíva, alebo sa tak aspoň tvári, na pomoc jednorodičom alebo teda osamelým rodičom cez projekt pomoci osamelým rodičom. Ja sa pýtam na základe podnetov od občanov a teda hlavne matiek, samoživiteliek, ktoré s radosťou prijali informáciu, že teda sa cez tieto poradne komplexnej pomoci ide pomáhať tým najohrozenejším rodinám na Slovensku. Ja len tak v číslach poviem, že aktuálne máme viac ako 190 000 jednorodičovských rodín na Slovensku. A skoro polovica z nich je ohrozená chudobou alebo sú teda v pásme chudoby a toto číslo nám každý rok rastie. Minulý rok pán minister ohlásil, že teda bývalé dlhové poradne sa pretransformujú na poradne komplexnej pomoci, kde budú ľudia na pozíciách ako psychológ, sociálny pracovník alebo právnik radiť ľuďom, ktorí si nemôžu dovoliť túto pomoc bezplatne. A boli na to vyčlenené prostriedky z Európskej únie na dva roky vo výške 46 miliónov € len na chod týchto poradní na dva roky. V priebehu minulého roka teda pán minister po našich apeloch, kedy sme ho vyzývali, aby skutočne začal pomáhať teda ľuďom, ktorí tú pomoc na Slovensku najviac potrebujú, tak spolu s občianskymi združeniami, ktoré sa venujú jednorodičom už dlhodobo, prišli s tým projektom pre osamelých rodičov a teda navýšili počty zamestnancov v týchto poradniach. A plán bol taký, že teda od februára začne fungovať tento projekt, ktorý je financovaný taktiež Európskou úniou na dva roky s tým, že jednorodičia, ktorí sa prihlásia a splnia podmienky prijatia do tohto programu, budú po dvoch mesiacoch dostávať aj finančný príspevok, čo veľa samozrejme ľudí, ktorí sú momentálne v tej veľmi ťažkej životnej situácii, potešilo. Projekt bol teda avizovaný, že štartuje od februára 2026. Ale po skúsenostiach, ktoré máme teda už za tretí mesiac, si dovoľujem podať túto interpeláciu na ministra Erika Tomáša v takomto znení. Od začiatku februára roku 2026 začali na Slovensku fungovať poradne komplexnej pomoci, ktorých cieľom je poskytovať podporu osamelým rodičom. Tento projekt prezentujete ako úspešný nástroj podpory rodín. Na základe podnetov od samotných jednorodičov alebo teda hlavne matiek samoživiteliek však evidujeme opakované prípady, keď sa osamelí rodičia do projektu riadne prihlásili už vo februári, teda hneď na začiatku spustenia programu riadne podali tú žiadosť a napriek tomu do dnešného dňa nedostali žiadne informácie o ďalšom postupe, podmienkach ani o schválení či zamietnutí finančného príspevku. Ako plánujete riešiť situáciu, keď síce evidujete záujem o tento projekt, no žiadatelia zostávajú bez spätnej väzby, bez jasných informácií o podmienkach a bez reálnej pomoci, čím sa celý systém stáva neprehľadným a nedôveryhodným. A na konci dňa tohto celého, samozrejme, sú tam tí rodičia, tí ľudia, ktorí sa na túto pomoc spoliehali, ktorá by im v dnešnej situácii veľmi pomohla a dodnes nemajú ani žiadne vyjadrenie. Z toho, čo sme si prezisťovali v rámci Slovenska, tak vlastne pán minister sa aj teda na svojich tlačových konferenciách, ktoré dosť tak marketingovo zneužíva na prezentáciu samého seba, sme sa teda dozvedeli, že sa mu už prihlásili tisíce, okolo 5000 ľudí a prezentuje to ako svoj úspech. No ja by som chcela aj touto cestou pánovi ministrovi odkázať, že to nie je jeho úspech, že sa mu tam prihlásilo 5000 ľudí. To je dôvod, že aj za tejto vládnej koalície sa ľudia tak prepadávajú do chudoby, že samozrejme skúšajú každú možnosť, kde by si vedeli nejakým spôsobom finančne prilepšiť. Nie je to teda jeho úspech. A dostanem sa k druhej časti tejto otázky. Teda súčasťou tejto pomoci má byť aj tzv. motivačný príspevok vo výške od 100 do 200 € podľa počtu detí mesačne, ktorý dostane ten jednorodič po prihlásení do programu, splnení podmienok až teda po dvoch mesiacoch a následne 10 mesiacov tento príspevok dostáva. Obracajú sa teda na mňa jednorodičia z celého Slovenska s tými podnetmi, v ktorých ma upozorňujú jednak na to, že im ešte nebolo dané na vedomie, či sú zaradení do tohto programu. A teda aj na to, že to priznanie toho finančného príspevku je podmienené ich pravidelnou účasťou, ako oni sami hovoria, na časovo náročných stretnutiach, ktoré sa konajú počas bežného pracovného času. A teda predstavte si, že tento jednorodič, táto matka samoživiteľka, ktorá má často jednu, ale aj dve práce, má jedno alebo viac detí, stará sa o tieto deti, kto má deti, vie, aká je okolo celého tohto logistika, sa má ešte každý týždeň zúčastniť dvojhodinového stretnutia v poradni komplexnej pomoci. Ja samozrejme nenamietam, že niektoré životné situácie si vyžadujú takéto konzultácie, napríklad so psychológom, s právnikom alebo teda so sociálnou pracovníčkou, ale v prípade tých zamestnaných jednorodičov, ktorí sa sami ozývajú, je to jednoducho časovo absolútne nemožné splniť podmienky na zaradenie do tohto programu a teda splnenie podmienok na priznanie príspevku. Ako sami hovoria, pre mnohých z nich to v Sami sa ozývajú. Je to jednoducho časovo absolútne nemožné splniť podmienky na zaradenie do tohto programu, a teda splnenie podmienok na priznanie príspevku. Ako sami hovoria, pre mnohých z nich to v praxi znamená nutnosť čerpať dovolenku, výpadok príjmu alebo dokonca riziko problémov v zamestnaní. Mnohí občania, ktorí by potrebovali a chceli využiť pomoc, ktorú im konečne tento štát nejakým spôsobom ponúka, ale teda z európskych peňazí, si ju tak nemôžu dovoliť, keďže tento systém nezodpovedá a nereaguje na každodennú realitu ich životov a títo jednorodičia si často absolútne nemôžu dovoliť absenciu v práci a neraz vykonávajú teda aj viacero povolaní, aby zabezpečili základné potreby pre svoje rodiny. Ako teda, pán minister, plánujete upraviť nastavenie podmienok projektu tak, aby účasť na aktivitách nebola pre jednorodičov prekážkou, ale skutočnou dostupnou formou pomoci, ktorá zohľadňuje ich pracovné a životné možnosti. A ja teda k tomu ešte aj doplním, lebo teda nebola som na hodine otázok. Mala som iné pracovné povinnosti, ale teda pán minister vraj teda rozprával o našom návrhu zákona o pomoci jednorodičom, ktorý sme do parlamentu už dvakrát predložili spolu s mojimi kolegyňami Luciou Plavákovou a Simonou Petrík. A kde sme mali aj tri opatrenia. Ja som to tu predstavovala. Medzičasom pán minister jedno to naše opatrenie z toho podľa jeho slov zlého zákona okopíroval a použil teda v legislatíve. To nám on síce už nepovie, ale teda cez toto opatrenie sa vysmieva opozícii, čo v skutočnosti znamená, že sa vysmieva občanom tejto krajiny, že jednoducho požadujú nejakú formu pomoci od štátu, ktorú sa aj my zo strany opozície snažíme riešiť, ale nielen cez marketingové a cynické tlačovky, ako to má on vo zvyku, ale skutočne. Takže toľko. Moja otázka na pána ministra a teda interpelácia je aj podaná v podateľni. Ďakujem veľmi pekne.

Ďalším vystupujúcim je, pán poslanec Vančo. Ďakujem, pán predsedajúci, za slovo.

Vážení členovia a členky vlády, vážení kolegovia poslanci a poslankyne, moja interpelácia sa týka ministra spravodlivosti. A vojde na ministra spravodlivosti? A písomné viete vedieť. Bude doručené do podateľne bezodkladne. A táto interpelácia sa týka obrovskej právnej neistoty, ktorá na Slovensku dlhodobo vládne. Pričom minister spravodlivosti nielenže sa nesnaží ju zlepšovať, ale aj vplyvom jeho krokov a konania sa ešte znižuje. Mám aj tu rozhodnutie o dovolaní v kauze bývalého špeciálneho prokurátora Kováčika, ktoré vyvolalo pomerne veľký, veľký rozruch. Bolo prekvapivé. Bolo prekvapivé aj preto, že minister spravodlivosti od podania tohto dovolania neinformoval o detailoch, prečo sa tak rozhodol, na základe čoho, akých dôkazov a podobne. Naozaj to tajil, napriek tomu, že sme sa snažili niekoľkokrát o zvolanie mimoriadneho ústavnoprávneho výboru, kde mal priestor rozhodnutie podať dovolanie v prípade odsúdeného, skorumpovaného špeciálneho prokurátora. Nemohol nám to vysvetliť. A on tak odmietol urobiť v podstate. Ten výbor nebol uznášaniaschopný, samozrejme jeho kolegovia mu pomohli, aby nemusel na tieto otázky odpovedať. Čiže naozaj bolo to veľmi, veľmi pofidérne, že v prípade špeciálneho prokurátora, ktorý bol povestný tým, že zametal kauzy pod koberec. To znamená, že vyše 70 káuz, ktoré pristáli na jeho stole, jednoducho sa nikdy nepohli od neho ďalej. Nerobil s nimi nič. Tam ich držal vo svojej kancelárii, skryté pred očami verejnosti aj pred očami súdov, kde možno väčšina z týchto káuz mala skončiť. Boli vyšetrené. A napriek tomu sa títo ľudia nikdy nedostali na súd, unikli spravodlivosti. A minister spravodlivosti Boris Susko si povedal, že práve tento človek si zaslúži, aby v jeho prípade podal dovolanie. Pripomeniem, že pán Kováčik bol právoplatne odsúdený Najvyšším súdom. Čiže dve inštancie rozhodli o tom, že je vinný z trestných činov z tých najzávažnejších, a to obzvlášť v prípade, kedy on vlastne zradil svoje povolanie. Zradil občanov tejto republiky, ktorých mal chrániť pred zločincami, on naopak chránil zločincov. Napriek tomu minister spravodlivosti Susko sa rozhodol, že práve v jeho prípade podá dovolanie. No a nedávno sme sa dozvedeli o tom, ako rozhodol dovolací senát Najvyššieho súdu. Musím povedať, že toto rozhodnutie o dovolaní vyvolalo veľký rozruch, pretože už na prvý pohľad podľa len kúsku informácií bolo zjavné, že toto rozhodnutie je neštandardné. Teraz, myslím, že včera bola zverejnená analýza, kvantitatívna a kvalitatívna analýza tohto rozhodnutia v kontexte 2100 rozhodnutí Najvyššieho súdu od roku 2020 až po súčasnosť. Za 6 rokov rozhodnutia, ktoré boli vydané Najvyšším súdom a ktoré boli zverejnené, bolo ich 2100, tak podliehali kvalitatívnej analýze. 750 z nich. Táto analýza skúmala z kvantitatívneho pohľadu. Pán predsedajúci, prosím vás, mohli by ste zjednať nápravu v sále, poriadok, pretože naozaj sa tu nedá sústrediť, keď sa poslanci, poslankyne a členovia vlády rozprávajú nahlas pri vystúpení. Sú tu aj iné priestory v tejto budove, kde sa môžu rozprávať. Ďakujem. Vážne, nepočujem viac vás ako seba. Ďakujem. Naozaj toto rozhodnutie bolo na prvý pohľad neštandardné, ale táto analýza pomocou aj umelej inteligencie ukázala, že je bezprecedentné. A ja viem zo svojej právnej praxe, akým spôsobom sa rozhoduje trebárs o zaujatosti. A musím konštatovať, že toto rozhodnutie dovolacieho senátu Najvyššieho súdu sa vymyká akejkoľvek doterajšej praxi. Podľa tohto rozhodnutia, ak sa bude ďalej postupovať, tak v podstate žiadny rozsudok nebude mať akoby právnu istotu, pretože dôjde k tomu, že keď niekto nebude spokojný, nájde akékoľvek prepojenie spred 20 rokov. Akýkoľvek vzťah, čokoľvek, či na úrovni policajtov, či na úrovni prokurátorov alebo sudcov. A to zjednodušujem, ale toto v podstate znamená nabúranie celého systému právnej istoty, ktorý už je tak veľmi slabý, už bol veľmi slabý aj doteraz. To, čo tu máme, je naozaj veľmi vážna situácia a povedzme si, prečo k tejto situácii došlo. No preto, lebo Robert Fico povedal, že je extrémne dôležité, aby Kováčik ustál svoju kauzu, aby nebol odsúdený. On odsúdený bol právoplatne. Bol aj vo väzení, kde si odsedel časť svojho trestu. Tak to je. Obžalovaný je aj v ďalšej kauze, kde na prvom stupni bol takisto odsúdený. Ale pre SMER, pre túto vládnu koalíciu bolo dôležité, aby Kováčik svoje kauzy ustál. Preto sme tu mali toto dovolanie a výsledok je totálne nabúranie systému právnej istoty alebo princípu právnej istoty v rámci systému spravodlivosti v Slovenskej republike. Táto analýza ukázala, že neexistuje žiadny podobný rozsudok, ktorý by bol založený na týchto princípoch, tak ako ich stanovilo toto rozhodnutie dovolacieho senátu. My tu máme naozaj tisícky rozhodnutí a my hovoríme o akoby táto analýza sa zaoberala poslednými šiestimi rokmi. Ale za 30 rokov samostatnej Slovenskej republiky tu bola aj predtým vytvorená prax, ktorá sa týkala zaujatosti a vyhodnocovania zaujatosti, ktorá bola založená na úplne iných princípoch. A teraz po tomto rozhodnutí tu máme úplne nové princípy, ktoré budú znamenať totálnu právnu neistotu. Ako som spomínala, už pred týmto rozhodnutím bola úroveň právnej istoty v Slovenskej republike žalostne nízka. Žalostne. V podstate, keď idete dnes na súd, tak absolútne netušíte, ako to dopadne. Môžete mať x argumentov, môžete mať na svojej strane zákon, môžete mať na svojej strane aj doterajšiu judikatúru, to znamená doterajšiu rozhodovaciu prax, to, ako sa rozhodovalo doteraz. Nič to nemusí znamenať, pretože na druhej strane môžu byť ďalšie judikáty, ktoré sú úplne opačné. Musím povedať, že na základe nejakého môjho rešeršu za posledný rok mám informácie, že súdy nám zívajú prázdnotou, hlavne mimobratislavské. Sudcovia pomaly nemajú do čoho pichnúť, pretože ľudia jednoducho nechodia na súdy. Nemajú záujem sa súdiť, aj keď tie spory existujú, ale nemajú dôveru a nemajú právnu istotu, ako to dopadne, aspoň do nejakej miery. Nikto nebude mať nikdy 100 % istotu, ako dopadne nejaký spor na súde alebo akokoľvek, alebo čokoľvek ako dopadne. Istoty neexistujú. To je jediná istota. Ale tá miera, kde sme dnes v rámci slovenského súdnictva, je naozaj katastrofálna. A toto rozhodnutie dovolacieho senátu ju podkopáva ešte viac. Táto vládna koalícia, zvlášť SMER a HLAS, ovládli Súdnu radu, ktorá je zodpovedná aj za kontrolu, aj správu. Je to vrcholný správny orgán súdnictva. Táto Súdna rada volí aj predsedu Najvyššieho súdu. Bolo to tak aj v tomto období, kedy sa menil predseda Najvyššieho súdu. Máme nového predsedu Najvyššieho súdu. Dnes tu máme rozhodnutie pod novým vedením Najvyššieho súdu, ktoré sa absolútne vymyká. A ja naozaj považujem za dôležité, aby sa minister spravodlivosti zaoberal tým, akým spôsobom funguje justícia, pretože ja nevnímam, že by sa o to naozaj zaujímal, pokiaľ ide o veľké témy, pokiaľ ide o túto tému, ktorou je právna istota, ktorou je nedôvera občanov voči tomu, či na súde sa dočkajú spravodlivosti aj v primeranom čase, čo bol ďalší problém. Teraz už možno to až taký problém nie je, keďže naozaj mnoho súdov zíva prázdnotou. Ale nevidím tú aktivitu. Naopak, vidíme aktivitu, kedy sa minister spravodlivosti Na nám čas. Čo bol ďalší problém, teraz už možno to až taký problém nie je, keďže naozaj mnoho, mnoho súdov zýva prázdnotou. Ale nevidím tú aktivitu. Naopak vidíme aktivitu, kedy sa minister spravodlivosti zastáva odsúdených zločincov, podáva za nich dovolania, ktoré potom totálne nabúravajú systém právnej istoty. Preto moju interpeláciu by som formuloval tak veľmi jednoducho. Aké konkrétne plány má minister spravodlivosti v súvislosti so zásadným zvýšením právnej istoty na Slovensku, najmä v súvislosti s rozhodovacou praxou súdov. Je to vec, ktorú tu naozaj koncepčne nikto doteraz neriešil. A preto sme aj v takom stave, v akom sme. Preto ľudia nedôverujú justícii. Pretože nemáme judikatúru, ktorá by pomáhala právnej istote, a naopak máme judikatúru, ktorá je rozháraná, ktorá je na všetky strany. A nikto nevie, čo ho na súde môže čakať. Ďakujem za pozornosť. Podľa príslušného paragrafu.

Teraz požiadal o slovo podpredseda Národnej rady pán Tibor Gašpar. Nech sa páči.

Pani Mesterová, kľud. Toto je jedno jedno škandalózne vystúpenie, pán Vančo. Škandalózne síce, z viacerých dôvodov a niektorým sa vyjadrím. A prvé, čo je, chcem požiadať z tohto miesta pána Dušana Kováčika, aby podal na vás civilnú žalobu, čo najskôr. Za viaceré výroky, ktoré ste tu predniesol, pretože vy ste zásadne porušil všetky možné jeho práva. Príspevok pani poslankyňa, pozastavme čas pánovi podpredsedovi. Pani poslankyňa Mesterová. Pani poslankyňa Mesárová, upozorňujem vás, že neporušujte rokovací poriadok. Oficiálne vás upozorňujem. Dobre. Pán podpredseda. To je bod interpelácie a podpredseda a predseda Národnej rady sa môžu prihlásiť v rámci rozpravy kedykoľvek a má a hovorí, ja druhý sa k bodu. Nech sa páči, pán podpredseda. To ste vy rozhodli? Viete, viete, nebol by som reagoval, napriek tomu, že tento bod začínate opäť zneužívať na to, aby ste naťahovali už rozbehnutý plynulý chod Národnej rady, ale to je môj názor. A ja vás poprosím, pán predseda, lebo tu začína byť zvykom, tu začína byť zvykom, že nemôžeme pokračovať vo vystúpeniach, lebo progresívni poslanci ho narúšajú svojím vykrikovaním. Chcel by som dať do pozornosti ministrovi spravodlivosti výroky pána poslanca Vanča, ktorý mi ho interpeloval. A ktorý asi dostanete na to odpoveď. Ale dobre. Nechajte ma rozprávať už konečne, pani Mesterová. Už ste boli prvýkrát oficiálne upozornená, že ma narúšate pri priebehu môjho vystúpenia. Byť tam, keby sedím, ste vykázaná. Pán Vančo, vy ste tu prišiel s tým, že rozhodnutie dovolacieho senátu, čo by riadny opravný prostriedok v Trestnom poriadku, ktorý tu je roky a ktorý využívali všetci ministri spravodlivosti, je niečo, čo bezprecedentne narušilo právnu istotu. Dokonca ste povedali, že nejaká analýza umelej inteligencie to ukázala, že v akom to je zlom stave a že teda to je nehorázne, čo sa stalo. Týmto rozhodnutím mimochodom bol zrušený rozsudok o vine a treste Kováčikovi, ktorého ste naďalej tu nazval, že to je korupčník. Hovorili ste v rámci dokonalého vidu. A to je to, čo mu odporúčam, aby podal na vás riadnu žalobu. Keď dostali odškodnenie čurilovci za výroky, ktoré predniesol bývalý predseda Národnej rady pán Kollár, tak som bez pochýb na mieste a istý, že uspeje aj pán Kováčik. Takto prísť sem a narúšať právny systém, tak to je skutočne arogantné, ako som povedal, škandalózne, pán Vančo. Sú riadne opravné prostriedky, mimoriadne opravné prostriedky, súdy prijímajú rozhodnutia a keď politici komentujú rozhodnutia, tak to kritizujete. Tie rozhodnutia priniesli nejaké závery. A viete, čo je škandalózne? Práve tie závery, ktoré prinieslo to rozhodnutie dovolacieho senátu. To je škandalózne. Tak bezprecedentne, ako ste vy bezprecedentne narušili právnu istotu v rokoch 2023 a ľudia okolo vás, ktorí vtedy vládli, hovorím preto v množnom čísle, na toto obdobie by ste mali poukázať a vybrať si, čo z tých tvrdení a záverov, ktoré to dovolacie rozhodnutie prinieslo, je pre vás neprijateľné, čo treba zmeniť a prečo treba zmeniť niektoré veci, ktoré súvisia s právnou istotou občanov. A vy tu prídete a normálne spochybníte dovolacie rozhodnutie, ktoré vzniklo riadnym spôsobom a v čase trvalo z môjho pohľadu veľmi dlho. A znamenalo to, že ten občan zatiaľ v súvislosti s tým trestom, ktorý bol vyrieknutý, sedel v podstate nezákonne. Celý proces bol označený za nezákonný, škandalózne nezákonný, vykonaný nezákonnými zaujatými orgánmi činnými v trestnom konaní a súdmi. A vy tu prídete a poviete, že čo to je za rozhodovanie o zaujatosti, keď niekto dozadu 20 rokov sa s niekým poznal. Tak vzťah pani Tóthovej a pani sudkyne Záleskej nevznikol 20 rokov dozadu. A uhnanie obvineného na smrť v deň, keď ho berú do väzby, to tiež nevzniklo 20 rokov predtým. A ja chápem, že toto vás vôbec netrápi, že s tým nemáte žiaden problém, ani vo vlastnom svedomí, že vám je to úplne jedno. Lebo toto je na hranici toho, že chceli človeka uhnať na smrť. Hovoríme o ľudskom živote, pán Vančo. Takže ešte raz, odporúčam pánovi Kováčikovi, aby podal civilnú žalobu, pani Mesterová. Aby všetky výroky, ktoré pán Vančo tu povedal, boli podstatou tej obžaloby, pretože vy ste porušili všetky možné jeho práva na ochranu osobnosti. Ďakujem.

Ešte na margo. Pani poslankyňa Plaváková, odkazujem vás na § 28 ods. 1 rokovacieho poriadku, ktorý hovorí, že predsedovi Národnej rady, podpredsedom Národnej rady, prezidentovi a členom vlády sa udelí slovo kedykoľvek o to požiadajú. Naštudujte si rokovací poriadok, keď chcete vyrušovať v pléne Národnej rady. S procedurálnym návrhom pán poslanec Bánčo.

Keďže nemôžem reagovať na pána Gašpara, lebo sa prihlási kedykoľvek a povie čokoľvek. Hlavne klame. Priamo v sále. Kľudne, ja považujem svoje vystúpenie za korektné z verejne dostupných zdrojov. Takže kľudne odporúčam, pán podpredseda Národnej rady, prečítajte si tú analýzu. A ja nebudem hovoriť, že vám nezáleží na ostatných ľuďoch, ktorí prídu na súdy. A absolútne netušia, čo sa tam bude diať, a to aj vďaka tomuto rozhodnutiu, ktoré je úplne mimo doterajších štandardov. To je to, čo som povedal. Ďakujem.

Pani poslankyňa Plaváková, môžeme si to prejsť, nemusíme to riešiť verejne, aby som zbytočne nezhadzoval vašu osobu. Tak navrhujem, aby sme si to prerokovali, že čo je prerokúvaná vec, aby sme si to prerokovali niekde v zákulisí. Zaručené. Zároveň konštatujeme, že stále sa nenachádza tretina členov vlády. Preto prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Vyhlasujem päťminútovú prestávku, aby sme prípadne zabezpečili účasť ďalšieho člena vlády. A keď nie, budeme pokračovať v bodoch programu, ako nasledujú v rámci programu. Päťminútová prestávka.

=====