49. schôdza

Ďakujem ti, Inga, za tvoj výborný, výborný príspevok. A veľmi správne si poznamenala, že my nepotrebujeme len tie pravidlá, ktoré sú fajn a oslobodzujú nás a, ak ich máme, tak už ich máme dodržiavať, ale my potrebujeme v športe zmeniť kultúru. Pretože, ako si presne povedala, tak ten šport je mužského rodu. Ten šport vznikol pre mužov. Oni sa tam porovnávali, prijali tam ženy, možno na začiatku 20. storočia. Ale tie ženy ešte, tie, tie ešte tam nemajú taký vplyv, pretože tam nie sú v rozhodujúcich pozíciách, takže nemajú vplyv na to, ako ten šport zmeniť z tohto naozaj vyslovene mužského princípu, orientovaného na výkon. Takže ja budem veľmi rada, keď aj v športe bude viac žien vo vedúcich pozíciách, ktoré budú môcť toto zmeniť. A šport je veda, práca. Ale zároveň tam musí byť ten rešpekt. Ten rešpekt súperovi, rešpekt zverencovi, rešpekt rodičov k trénerovi, trénerov k rodičom a naopak. Jednoducho lídri v športe, v tejto téme naozaj, keď ju otvorili, tak podľa mňa narazili na tú obludnú realitu, že máme v kluboch incidenty, ktoré sa tam ututľajú, že máme zväzy, ktoré vôbec nemonitorujú jednotlivé prípady. Potom sa stane, že naozaj predátori uniknú svojmu trestu a naozaj ďalej pôsobia, prejdú z jedného klubu do druhého, kde ďalej používajú tieto svoje praktiky. A my naozaj potrebujeme. Identity, ktoré sa tam ututlajú. Že máme zväzy, ktoré vôbec nemonitorujú jednotlivé prípady. Potom sa stane, že naozaj predátori uniknú svojmu trestu a naozaj ďalej pôsobia, prejdú z jedného klubu do druhého, kde ďalej používajú tieto svoje praktiky. A my naozaj potrebujeme nulovú toleranciu a potrebujeme zmenu kultúry. V športe. Ďakujem ti ešte raz za tvoj príspevok. Poslať Stanku.

Ďakujem za slovo. Tento návrh zákona o safeguarding-u je dobrý, je dôležitý a veľmi potrebný. Ja ako aj športovec viem, že šport vie dať veľmi veľa. Ale na druhej strane viem aj to, že keď sú nie dobre nastavené pravidlá, tak to vie byť veľmi zlé a nebezpečné prostredie a to primárne pre naše deti. A my sa tu bavíme dnes o tom, aby deti, mladí ľudia, ženy mali v športe ochranu. Aby bolo jasné, čo už je za čiarou, čo už nie je v poriadku, aby sa problémy nezametali len pod koberec, ale reálne riešili. Tento zákon nerieši nič komplikované, len vlastne nastavuje základné pravidlá, preto, aby šport bol bezpečný pre všetkých. A úprimne, ak chceme, aby my rodičia posielali svoje deti športovať, tak toto je minimum, čo pre nich môžeme urobiť, aby sme prijali tento návrh zákona, aby sme podporili. A dovoľte mi ešte takú krátku poznámku a možno takú výzvu pre koaličných poslancov, poslankyne. Keď sme už naše deti dokázali ochrániť pred hmyzom v potravinách, tak skúsme ochrániť naše deti aj v telocvični pred predátormi, pred šikanou a násilím. Ďakujem veľmi pekne. Poznámky len celú.

Slovo. Vďaka vám, Naty a Inga, za tento návrh. Za to, že ste aj v tomto pléne otvorili 13. komnatu, o ktorej sa nerozpráva, respektíve niektorí konkrétni mocní ľudia nechcú, aby sa o nej rozprávalo, a som vďačný za to, že to tu odznelo aj v kontexte duševného zdravia. Konkrétne v tomto pléne, kde okrem iného sme napríklad v minulosti počuli aj, že keď je zle, tak si choď zašportovať. V kontexte duševného zdravia, čo môže povedať teda naozaj iba človek, ktorý vôbec netuší, o čom rozpráva a hlavne ako škodlivo rozpráva. Výborná otázka, Inga, že koľko krajina, táto konkrétna krajina naša, investuje do duší detí? No toľko, že mimovládne organizácie, ktoré suplujú štát v starostlivosti o duševné zdravie, musia vo verejných crowdfundingových zbierkach žobrať o peniaze od ľudí, aby mohli poskytovať služby, a ešte raz opakujem, suplujú povinnosti štátu. Áno, tento návrh je dôležitý, je dôležitejší ako množstvo z toho, čo sme tu prerokovávali v posledných dňoch na posledných schôdzach. Určite bezpečie detí je dôležitejšie než napríklad šikana prieskumných agentúr, lebo niekto nie je spokojný so svojimi preferenciami, pravda. Alebo ako už aj Vili povedal pred chvíľkou a zhodol sa aj so šéfom Aliancie moderného obchodu o najzbytočnejšom zákone tohto roka o hmyze v potravinách. Nehovoriac teda o šikane Slovákov a Sloveniek, ktorí si dovolili ísť do zahraničia za lepšími príležitosťami, za lepším štúdiom, za lepšou prácou alebo aj do rešpektujúcejšieho prostredia naplno využívať svoj potenciál napríklad v športe. Aby tam mohli fungovať v bezpečnejšom prostredí, čo sa teda týka naozaj všetkých. Takže ďakujem ešte raz za tento návrh zákona a pevne verím, že bude mať vyššiu podporu, než štandardne opozičné návrhy majú. Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci. A vďaka, kolegyne, za to, že ste priniesli túto dôležitú tému na pôdu Národnej rady a že hovoríme o tom, ako veľmi je dôležité hovoriť o ochrane detí pri športovaní, pred šikanou, pred obťažovaním, pred násilím. A namiesto takýchto dôležitých tém tu teda, žiaľ, riešime cukríky v pléne alebo múku s hmyzom, alebo obmedzovanie demokracie a strana SNS, ktorá má ministerstvo športu, by sa možno naozaj mohla inšpirovať a riešiť túto dôležitú tému a to by možno vyriešilo aj tie problémy s percentami a nie teda kontrolovať prieskumné agentúry. A na Slovensku máme naozaj, že obrovské problémy s násilím a násilie máme, je, žiaľ, zakorenené už v rodinách, tam to začína. Čiže celkovo by sme sa tu mali rozprávať o násilí a čo robiť, aby sme sa násiliu naozaj, že postavili, eliminovali ho a najmä odsúdili, ale pri tomto si teda dovolím aj poukázať na to, že ako sa správajú aj naši čelní predstavitelia. A že hrubo, častokrát urážajúco hovoria, často s výstupmi, ktoré sú plné posmeškov a vy ste tu tiež to spomínali, že aj častokrát, aké sú posmešky nebezpečné aj pri tom športovaní. A mňa to veľmi mrzí, že to zažívame aj tu v pléne Národnej rady a to všetko formuje našu spoločnosť a má dopady potom aj na to násilie a to, akým spôsobom sa to prenáša do jednotlivých oblastí. A ja naozaj budem úprimne rada, ak si niekto z koalície osvojí tento návrh zákona a prinesie ho, ak to bude možné, najbližšie sem do pléna, pretože naozaj je to dôležité. Netreba sa tváriť v diskusiách a na tlačovkách, ako chceme násiliu predchádzať, ale treba ho skutočne riešiť. Pán poslanec

Veľmi pekne, no ja ešte vystúpim v rozprave. Mňa na klube volajú advokát PSK. Lebo naozaj aj pri tej Šimčičovej matke som vystupoval neskutočne, ja fakt si niektoré veci vážim, keď vám, keď na vás útočia. Aj ten môj incident bol kvôli pani Luščíkovej s pani Matejičkovou, ale viete, vystúpim určite. Len mne to príde také, že keď bol váš terajší poslanec Stanko u nás a keď kopal na zemi v ringu toho pána, tak ste tak aj z PS-ka zaznievali také hlasy, že to nebolo možné. Ale teraz pán poslanec Danko je u vás a ja som nepočul, že by bol niekto sa vyjadril kriticky po tom, ako prišiel k vám. Čiže mne to príde také, také zvláštne, také, také, keď niekto rozpráva o tom, že naozaj treba. Ale ja sa prihlásim do rozpravy určite, lebo naozaj dlhé roky som ja aktívne robil s deťmi, aktívne. A niektoré veci, čo som aj počul od vás, pani poslankyňa Kosová, sú taká teória, naozaj taká teória. Viete, najagresívnejšie vo futbale sú teraz ženy. To keby ste videli, čo sa tam deje v tom futbale ženskom, to je, to je agresia na agresiu a šport je agresívny naozaj. Ja si myslím, že tento zákon my podporíme, lebo naozaj tá téma je veľmi dôležitá téma. Téma je super, len to treba naozaj riešiť v širokom kontexte. Ja som, škoda, že ani nás nikto neoslovil, že neoslovil športovcov, aby sme k tomu sa vyjadrili, aby sme spolupracovali na tom. Takže ja sa ešte prihlásim do rozpravy. Lebo naozaj úprimne poviem, že mám skúsenosti s tým obrovské. 10 rokov som robil šport mládežnícky a ženský futbal, tak vám viem porozprávať, o čom to je. Ďakujem.

Veľmi pekne za slovo ďakujem aj za každú faktickú poznámku. Ak dovolíte, keďže mám len dve minúty čas, tak sa skúsim vyjadriť len k pánovi Pročkovi a k jeho faktickej. Pán Pročko, keďže si veľmi dobre uvedomujeme, aká je momentálne situácia aj s mierou agresivity v športe, aká je realita, tak práve preto prichádzame s týmto návrhom zákona, práve preto otvárame tieto diskusie a práve preto sa pýtame, či takýmto spôsobom chce naša spoločnosť pokračovať ďalej. Práve preto chceme nastaviť nejaké mantinely a nejaké pravidlá, aby sme zmenili kultúru toho, akým spôsobom pristupujeme k výchove a formovaniu duševného zdravia detí a mládeže. Toto je tá podstatná vec. Keď o tom nezačneme rozprávať a nezačneme konať, tak sa môže stať, že agresivita v športe a je jedno, či pri mužoch alebo pri ženách, bude ešte viacej narastať. Kam to chceme až dospieť? To je pravda, veď. Druhá vec, viete, hovorili sme aj o sexuálnom obťažovaní, ktorý je veľmi vypuklý a vážny problém, kde sa naozaj mlčí. Možno nám poviete aj vy svoje osobné skúsenosti ako tréner s tým, ako sa to v športových kluboch rieši. A nehovorila som ale ešte o jednej zásadnej veci, a to je o tom, že každý klub alebo každý, kto pracuje s deťmi, a to je jedno, či je to v športe alebo či sú to učitelia v školách, by mal prejsť preverovaním. Ako je možné, že dnes sa nám stáva, že keď nejaký tréner odíde z jednej školy na druhú školu, tak tá škola nevie o tom, že mal predtým za sebou nejakú kauzu sexuálneho obťažovania. Ako je možné, že keď vyjde najavo, že nejaký učiteľ sexuálne obťažoval žiačku, tak tá žiačka radšej odchádza zo školy a učiteľ ďalej pracuje na tej škole. Ako je možné, aj teraz minulý týždeň bola jedna kauza, už si nepamätám kde, kde žena 12-ročné dievča sexuálne zneužívala. Ako je možné, že tá škola

Milé kolegyne, milí kolegovia, naozaj, téma je to veľmi dôležitá. Téma je to dôležitá, ale ja si myslím, že ako zákon je to veľmi také. Postavená na vode, pretože sú tam veci, ktoré mne dávajú otázky. V prvom rade chcete chrániť deti v tom športe a chcete tam dať nejakú osobu, ktorá bude za to zodpovedná, ktorá bude mať to na starosti. To znamená, že tie deti pri tom sexuálnom obťažovaní alebo pri nejakom obťažovaní, pri šikane sa budú môcť obrátiť na tú osobu. A ja sa pýtam teda, že kto vyberie tú osobu? Ako zabezpečíme, že tie deti budú mať k tomu dôveru? No a prečo to hovorím? Naozaj 10 rokov som robil mládežnícky šport ako tréner, ako organizátor, ako masér, ako zdravotník. Naozaj som zabezpečoval. Z poslednej ligy sme sa dostali do štvrtej ligy. Robil som ženský šport. Učil som dva roky telesnú výchovu a môžem vám povedať, že naozaj je to problém, lebo keď sme prišli niekde hrať futbal, tak tí tréneri, tí tréneri, to bolo strašné. Na tie deti ako kričali. Ja verím, že tento návrh nie je reakcia na to, čo sa teraz odohralo na jednom volejbalovom zápase, že neprišlo to kvôli tomu, len kvôli tomu, lebo na tých zápasoch tí tréneri, a hlavne v tej mládežníckej lige tým chlapcom, to je neskutočné. Nadávajú najvulgárnejšími spôsobmi. A to nie je len v tom, to sú aj úpolové športy, to je box, to je karate. Naozaj tí tréneri, ten šport je tvrdý. Ja, pani Kosová hovorila o agresivite vo futbale. No naozaj, keď si pozriete, ten ženský futbal je tak agresívny, ale celkovo je agresivita v športe. Keď sa pozriete na zápasy MMA ženské, tak to je niečo neskutočné. Ja, keď vidím krásnu mladú ženu, ako sa vie päsťami dobiť a ako vyzerá, a to nie je len to, tá agresivita je všade. Je v celom športe. Keď si pozriem mužský futbal, včera som pozeral Arsenal – Atletico Madrid, tak to nie je v tej jedenástke futbal, to je zápasenie. Ja som sa pozeral na toho rozhodcu, oni sa držia obidvaja, takže dobre. Oni sa obidvaja držia, ale to už sa zmenilo. Ja vítam ako tématicky tento, aby to bola široká diskusia. Mrzí ma, že naozaj, že ste s tým prišli a že naozaj my, keď sme mali takú skupinu Rišo Nemec, Majka Šofranko a tak ďalej, tak sme tak ako športovci sme v tej koalícii vytvorili takú veľkú širokú skupinu ľudí, s ktorými sme spolupracovali, s ktorými sme sa koordinovali a s ktorými sme robili, robili sme, pripravovali sme aj zákon o športe, aj rôzne iné veci. Prepáčte, milé dámy, ale naozaj aj pani Kosová, bez urážky, to, čo ste prečítali, to je taká teória, ale krásna teória. Ale je to tak ďaleko od praxe. Ja viem, že to bolo pekné, naozaj milé, len je to ďaleko od praxe. Lebo konkrétne vám poviem príklad, že naozaj už teraz je zabezpečené, keď je, a nielen v športe, keď je týrané alebo obťažované alebo šikanované dieťa, tak má možnosť sa vyjadriť. A ja si neviem predstaviť, že tá osoba, ktorú tam dáte, či bude tak dôveryhodná. Keď teraz tie deti berú toho trénera ako naozaj veľkú osobnosť v ich živote a nepovedia nič, tak či potom, keď niekto tam príde, či mu povedia, keď teraz majú možnosť povedať rodine, priateľom. Je to veľmi, naozaj je to téma na diskusiu. Vítam to absolútne, ale tento zákon, viete, ja to musím povedať. Ja sa spýtam, že naozaj ako pomôže aj tento zákon Slovensku? Viete, chápete, že naozaj tým deťom a športovcom spravíme tú tému. Ja som sa o tom bavil s pánom Dejom vzadu. On nepovie, o čom sme sa Veľmi. Naozaj je to téma na diskusiu. Vítam to absolútne, ale tento zákon, viete, ja to musím povedať. Ja sa spytujem, že naozaj ako pomôže aj tento zákon Slovensku. Viete, chápete, že naozaj tým deťom a športovcom spravíme tú tému. Ja som sa o tom bavil s pánom Deom vzadu. On nepovie, o čom sme sa bavili určite verejne, ale zhodli sme sa na tom, že toto je dôležitá téma, ale nie tu do parlamentu. Nie tu do parlamentu. Ja tomu rozumiem, prišli ste sem, podporili ste pani Natáliju, ja ju podporujem. Ako, pre mňa je to skvelý človek, naozaj upozorňuje a ovláda tie tie veci v športe, ale toto je tak mimo mimo reality. Vy, čo ste niekedy niečo mali so športom, aj pán Day, čo mal so športom určite a vie, ako tí tréneri pristupujú. Aj pani Antala robila a robili ste volejbal, tak viete, aké to tam je. Naozaj tam padnú aj tvrdé slová. A ja, keď som robil mládežnícky futbal, tak nám chodilo, spočiatku prišlo sedem chlapcov, potom nám tam chodilo 40 až 50 chlapcov na tréningy do dediny. My sme tých chlapcov motivovali naozaj, motivovali sme ich. Mali zakázané nadávať, mali zakázané si hovoriť špatné slová. My sme ich naozaj motivovali, keď vyhrali prvú ligu, teda keď vyhrali prvý ročník, tak som ich zobral do Bratislavy a potom som ich zobral, povedal som im, že keď vyhrajú, keď postúpia do štvrtej, do piatej ligy, tak pôjdu do Chorvátska. A tí chlapci tak hrali a tak sa správali, že ani jeden jediný zápas nenadávali. Vyhrali všetky zápasy. Išli sme do Chorvátska a tam mali sme štyroch Rómov. Ten jeden sa skoro utopil, lebo skočil do vody a myslel, že tá slaná voda ho nadľahčí, Zdenko. Pozdravujem ťa, Zdenko. Tak som ho zachraňoval, ale tí chlapci boli šťastní, boli úžasní a šťastní. Motivoval som ich. A to je o osobnosti. Viete, keď máte predátora, trénera, tak s týmto zákonom ako naozaj alebo s týmto, čo prídete, ťažko odhalíte predátora a ja naozaj dávam otázku, že ako pomôže ten, tá osoba, ti, im. Ja sa musím spýtať aj druhýkrát, že ako tento zákon pomôže Slovensku, lebo ako je to pekné, že ich podporujete, že sa podporíte, že sem prídete. A ja, ako opakujem, som advokát PS, ale s týmto, aj keď budem za to hlasovať, lebo téma je dobrá, ale musel som vám prísť povedať moje skúsenosti. Nie je tu Hazucha ani Malatinec, lebo o tomto môžem rozprávať. Som vyštudovaný športovec. Robil som 12 rokov atletiku a viedol som ako tréner aj ako... Nie sú tu, dobre? Tak môžem o tom rozprávať. Ďakujem. A konkrétne som sa stretol naozaj s agresiou. Keď sme prišli napríklad do Revúcej, sme prišli a tam tí diváci nám začali vrieskať a poznali ma a začali vykrikovať, že: „Čo ty, Pročko, tu chceš? Chceš sa ukázať?“ Ono to je strašné, čo, čo teraz je. V tom športe, ale je to na ľuďoch. Je to na tom, aby naozaj tí tréneri, tí športovci pristupovali. Ja poznám strašne veľa dobrých trénerov, strašne veľa dobrých športovcov, strašne veľa ľudí, ktorí v športe robia veľmi, veľmi poctivo. Ďakujem veľmi pekne. Verím, že som si neznepriatelil pani Libu, s ktorou mám dobré vzťahy. Ďakujem veľmi pekne. Pekný deň. Osem fakticky.

Pán kolega Pročko, za vaše vystúpenie ďakujem aj za to, že ste uznali, že toto je dôležitá téma a my ju prinášame preto, aby sme práve v tejto téme zadefinovali tie pojmy hlavné, aby sa o nich začalo hovoriť, aby sa tie kluby si začali uvedomovať tie svoje povinnosti. A ako budeme vyberať, ako budú tie kluby vyberať tú osobu, tak určite ju vyberie štatutár klubu, ale nemôže ňou byť on sám. To znamená, musí vybrať nejakú nezávislú osobu. Táto osoba potom bude vyškolená, čiže ona bude presne vedieť o tom, na čo je určená, že je vlastne tou osobou, na ktorú sa môže prísť obrátiť, či už rodič alebo športovec a športovkyňa, keď cíti, že niečo nie je v poriadku, tak sa bude môcť na ňu obrátiť a táto osoba bude preškolovaná systematicky a ja dúfam teda, že aj v rámci ministerstva, ktoré má priamo riadenú organizáciu a agentúru SADA, Slovenskú antidopingovú agentúru, ktorá túto tému má riešiť. Má na to tam aj určeného pracovníka, pracovníčku, ktorí toto riešia. Takže tá metodická podpora pre zväzy a pre kluby z toho ministerstva bude a ja dúfam, že tá téma bude úplne bežná, normálna a nebudeme sa tváriť, že neexistuje na Slovensku. Čo ste spomenuli ten volejbalový prípad, tak áno. Išlo o jedného človeka, ktorý pracoval na vysokej pozícii v športe, bol štátnym tajomníkom, ale ako tréner proste on propagoval, že jeho tvrdý a vulgárny prístup k zverencom je to jediné správne a ja to odsudzujem. Ďakujem.

Slovo. Pán Pročko, musím s vami súhlasiť v tej veci, že v športe je neskutočná agresia, pokiaľ ide o tlak na výkon. Zároveň agresia zo strany trénerov voči deťom, dosť často rodičov voči trénerom, rodičov dokonca voči deťom, rovnako aj divákov a tej agresie je tam dosť na to, aby sme hľadali riešenia. A vy hovoríte o tej dôvere, že či deti vôbec budú mať nejakú dôveru v tých ľudí, ktorí tam budú vyškolení, ktorí budú vlastne vedieť, čo majú hľadať, ktorí budú pozorovať tie deti v podstate pri tréningovom procese, predpokladám, budú ich pozorovať pri zápasoch a oni presne budú vedieť, čo sa deje. Ja som ako rodič fungovala možno 15 rokov v mládežníckom športe. Chodili sme s deťmi na zápasy, dcéra mi hrala futbal, syn mi hral futbal, dcéra potom pískala. Takže s tou agresivitou som sa naozaj stretla, dcéra tiež aj hrala futbal. A tam jasne vidíte, ktoré deti, ako fungujú a ako vnímajú ten tlak, ktorý je na nich. A je zo strany aj rodičov. Preto dosť často nemajú dôveru ani v rodičov, nemôžu sa sťažovať na trénera ani rodičom. A tak ustanoviť osobu, ktorá má nejakú dôveru, ktorá je na to vyškolená a odborne spôsobilá, je podľa mňa výborný začiatok, ako to riešiť. A niekde to riešiť treba, začať treba riešiť. Takže vy ste to pozerali na to tak z pohľadu trénera, kedy ten tréner je akoby neomylný, všeobecne je mocný, ale ono to tak nie je. Dosť často ten tréner práve zlyháva v mnohých veciach a hlavne psychologických veciach, pretože ten tlak na výkon z vedenia klubov je aj na trénerov veľkých a sú tiež len ľudia a podliehajú týmto tlakom. Takže ja podporujem plne tento návrh aj na základe skúseností, ktoré som ako rodič mala a je to výborný začiatok. Nemusí byť všetko hneď dokonalé, všetko má svoj vývoj a proces, ale presne ako vravela kolegyňa Než, treba zadefinovať základné pojmy a treba niekde začať. Ďakujem. A pán poslanec Danko.

Ja len opäť môžem povedať, že tento návrh zákona je dobrý, je potrebný, je užitočný. Je to zákon, ktorý chráni naše deti v telocvičniach, v gymoch, na športoviskách. Proste a ja som rád veľmi, že tento návrh zákona podporíte a verte nám, že prebehla veľmi široká diskusia aj s vašimi menovanými. A vy ste mali takú jednu otázku, pán poslanec, že: No ako odhalí tento návrh zákona alebo ako zabezpečí to, že naše deti nebudú v nebezpečenstve? Tak ja vám len poviem, že keď tento návrh zákona, čo je len jedno dieťa ochráni pred šikanou, pred nejakým násilím, tak sme vyhrali. Lebo tento návrh zákona presne to ide robiť. A späť k vám a k vašim osobným nejakým útokom, posledný čas ste veľmi agresívny. Či už sa to týka opozičných alebo koaličných poslancov alebo naposledy poslankyne, tak ja mám pre vás len jeden malý odkaz. Ste fejkový moralista. Nič viac, ale nič ani nič menej. Poslanec Dubovický, ďakujem pekne za