49. schôdza

Veľmi pekne za slovo ďakujem aj za každú faktickú poznámku. Ak dovolíte, keďže mám len dve minúty čas, tak sa skúsim vyjadriť len k pánovi Pročkovi a k jeho faktickej. Pán Pročko, keďže si veľmi dobre uvedomujeme, aká je momentálne situácia aj s mierou agresivity v športe, aká je realita, tak práve preto prichádzame s týmto návrhom zákona, práve preto otvárame tieto diskusie a práve preto sa pýtame, či takýmto spôsobom chce naša spoločnosť pokračovať ďalej. Práve preto chceme nastaviť nejaké mantinely a nejaké pravidlá, aby sme zmenili kultúru toho, akým spôsobom pristupujeme k výchove a formovaniu duševného zdravia detí a mládeže. Toto je tá podstatná vec. Keď o tom nezačneme rozprávať a nezačneme konať, tak sa môže stať, že agresivita v športe a je jedno, či pri mužoch alebo pri ženách, bude ešte viacej narastať. Kam to chceme až dospieť? To je pravda, veď. Druhá vec, viete, hovorili sme aj o sexuálnom obťažovaní, ktorý je veľmi vypuklý a vážny problém, kde sa naozaj mlčí. Možno nám poviete aj vy svoje osobné skúsenosti ako tréner s tým, ako sa to v športových kluboch rieši. A nehovorila som ale ešte o jednej zásadnej veci, a to je o tom, že každý klub alebo každý, kto pracuje s deťmi, a to je jedno, či je to v športe alebo či sú to učitelia v školách, by mal prejsť preverovaním. Ako je možné, že dnes sa nám stáva, že keď nejaký tréner odíde z jednej školy na druhú školu, tak tá škola nevie o tom, že mal predtým za sebou nejakú kauzu sexuálneho obťažovania. Ako je možné, že keď vyjde najavo, že nejaký učiteľ sexuálne obťažoval žiačku, tak tá žiačka radšej odchádza zo školy a učiteľ ďalej pracuje na tej škole. Ako je možné, aj teraz minulý týždeň bola jedna kauza, už si nepamätám kde, kde žena 12-ročné dievča sexuálne zneužívala. Ako je možné, že tá škola

Ďakujem. Pýtam sa, či sa chce prihlásiť niekto do rozpravy ústne. Jeden pán poslanec uzatvára možnosť prihlásenia. Nech sa páči, pán poslanec Pročko.

Milé kolegyne, milí kolegovia, naozaj, téma je to veľmi dôležitá. Téma je to dôležitá, ale ja si myslím, že ako zákon je to veľmi také. Postavená na vode, pretože sú tam veci, ktoré mne dávajú otázky. V prvom rade chcete chrániť deti v tom športe a chcete tam dať nejakú osobu, ktorá bude za to zodpovedná, ktorá bude mať to na starosti. To znamená, že tie deti pri tom sexuálnom obťažovaní alebo pri nejakom obťažovaní, pri šikane sa budú môcť obrátiť na tú osobu. A ja sa pýtam teda, že kto vyberie tú osobu? Ako zabezpečíme, že tie deti budú mať k tomu dôveru? No a prečo to hovorím? Naozaj 10 rokov som robil mládežnícky šport ako tréner, ako organizátor, ako masér, ako zdravotník. Naozaj som zabezpečoval. Z poslednej ligy sme sa dostali do štvrtej ligy. Robil som ženský šport. Učil som dva roky telesnú výchovu a môžem vám povedať, že naozaj je to problém, lebo keď sme prišli niekde hrať futbal, tak tí tréneri, tí tréneri, to bolo strašné. Na tie deti ako kričali. Ja verím, že tento návrh nie je reakcia na to, čo sa teraz odohralo na jednom volejbalovom zápase, že neprišlo to kvôli tomu, len kvôli tomu, lebo na tých zápasoch tí tréneri, a hlavne v tej mládežníckej lige tým chlapcom, to je neskutočné. Nadávajú najvulgárnejšími spôsobmi. A to nie je len v tom, to sú aj úpolové športy, to je box, to je karate. Naozaj tí tréneri, ten šport je tvrdý. Ja, pani Kosová hovorila o agresivite vo futbale. No naozaj, keď si pozriete, ten ženský futbal je tak agresívny, ale celkovo je agresivita v športe. Keď sa pozriete na zápasy MMA ženské, tak to je niečo neskutočné. Ja, keď vidím krásnu mladú ženu, ako sa vie päsťami dobiť a ako vyzerá, a to nie je len to, tá agresivita je všade. Je v celom športe. Keď si pozriem mužský futbal, včera som pozeral Arsenal – Atletico Madrid, tak to nie je v tej jedenástke futbal, to je zápasenie. Ja som sa pozeral na toho rozhodcu, oni sa držia obidvaja, takže dobre. Oni sa obidvaja držia, ale to už sa zmenilo. Ja vítam ako tématicky tento, aby to bola široká diskusia. Mrzí ma, že naozaj, že ste s tým prišli a že naozaj my, keď sme mali takú skupinu Rišo Nemec, Majka Šofranko a tak ďalej, tak sme tak ako športovci sme v tej koalícii vytvorili takú veľkú širokú skupinu ľudí, s ktorými sme spolupracovali, s ktorými sme sa koordinovali a s ktorými sme robili, robili sme, pripravovali sme aj zákon o športe, aj rôzne iné veci. Prepáčte, milé dámy, ale naozaj aj pani Kosová, bez urážky, to, čo ste prečítali, to je taká teória, ale krásna teória. Ale je to tak ďaleko od praxe. Ja viem, že to bolo pekné, naozaj milé, len je to ďaleko od praxe. Lebo konkrétne vám poviem príklad, že naozaj už teraz je zabezpečené, keď je, a nielen v športe, keď je týrané alebo obťažované alebo šikanované dieťa, tak má možnosť sa vyjadriť. A ja si neviem predstaviť, že tá osoba, ktorú tam dáte, či bude tak dôveryhodná. Keď teraz tie deti berú toho trénera ako naozaj veľkú osobnosť v ich živote a nepovedia nič, tak či potom, keď niekto tam príde, či mu povedia, keď teraz majú možnosť povedať rodine, priateľom. Je to veľmi, naozaj je to téma na diskusiu. Vítam to absolútne, ale tento zákon, viete, ja to musím povedať. Ja sa spýtam, že naozaj ako pomôže aj tento zákon Slovensku? Viete, chápete, že naozaj tým deťom a športovcom spravíme tú tému. Ja som sa o tom bavil s pánom Dejom vzadu. On nepovie, o čom sme sa Veľmi. Naozaj je to téma na diskusiu. Vítam to absolútne, ale tento zákon, viete, ja to musím povedať. Ja sa spytujem, že naozaj ako pomôže aj tento zákon Slovensku. Viete, chápete, že naozaj tým deťom a športovcom spravíme tú tému. Ja som sa o tom bavil s pánom Deom vzadu. On nepovie, o čom sme sa bavili určite verejne, ale zhodli sme sa na tom, že toto je dôležitá téma, ale nie tu do parlamentu. Nie tu do parlamentu. Ja tomu rozumiem, prišli ste sem, podporili ste pani Natáliju, ja ju podporujem. Ako, pre mňa je to skvelý človek, naozaj upozorňuje a ovláda tie tie veci v športe, ale toto je tak mimo mimo reality. Vy, čo ste niekedy niečo mali so športom, aj pán Day, čo mal so športom určite a vie, ako tí tréneri pristupujú. Aj pani Antala robila a robili ste volejbal, tak viete, aké to tam je. Naozaj tam padnú aj tvrdé slová. A ja, keď som robil mládežnícky futbal, tak nám chodilo, spočiatku prišlo sedem chlapcov, potom nám tam chodilo 40 až 50 chlapcov na tréningy do dediny. My sme tých chlapcov motivovali naozaj, motivovali sme ich. Mali zakázané nadávať, mali zakázané si hovoriť špatné slová. My sme ich naozaj motivovali, keď vyhrali prvú ligu, teda keď vyhrali prvý ročník, tak som ich zobral do Bratislavy a potom som ich zobral, povedal som im, že keď vyhrajú, keď postúpia do štvrtej, do piatej ligy, tak pôjdu do Chorvátska. A tí chlapci tak hrali a tak sa správali, že ani jeden jediný zápas nenadávali. Vyhrali všetky zápasy. Išli sme do Chorvátska a tam mali sme štyroch Rómov. Ten jeden sa skoro utopil, lebo skočil do vody a myslel, že tá slaná voda ho nadľahčí, Zdenko. Pozdravujem ťa, Zdenko. Tak som ho zachraňoval, ale tí chlapci boli šťastní, boli úžasní a šťastní. Motivoval som ich. A to je o osobnosti. Viete, keď máte predátora, trénera, tak s týmto zákonom ako naozaj alebo s týmto, čo prídete, ťažko odhalíte predátora a ja naozaj dávam otázku, že ako pomôže ten, tá osoba, ti, im. Ja sa musím spýtať aj druhýkrát, že ako tento zákon pomôže Slovensku, lebo ako je to pekné, že ich podporujete, že sa podporíte, že sem prídete. A ja, ako opakujem, som advokát PS, ale s týmto, aj keď budem za to hlasovať, lebo téma je dobrá, ale musel som vám prísť povedať moje skúsenosti. Nie je tu Hazucha ani Malatinec, lebo o tomto môžem rozprávať. Som vyštudovaný športovec. Robil som 12 rokov atletiku a viedol som ako tréner aj ako... Nie sú tu, dobre? Tak môžem o tom rozprávať. Ďakujem. A konkrétne som sa stretol naozaj s agresiou. Keď sme prišli napríklad do Revúcej, sme prišli a tam tí diváci nám začali vrieskať a poznali ma a začali vykrikovať, že: „Čo ty, Pročko, tu chceš? Chceš sa ukázať?“ Ono to je strašné, čo, čo teraz je. V tom športe, ale je to na ľuďoch. Je to na tom, aby naozaj tí tréneri, tí športovci pristupovali. Ja poznám strašne veľa dobrých trénerov, strašne veľa dobrých športovcov, strašne veľa ľudí, ktorí v športe robia veľmi, veľmi poctivo. Ďakujem veľmi pekne. Verím, že som si neznepriatelil pani Libu, s ktorou mám dobré vzťahy. Ďakujem veľmi pekne. Pekný deň. Osem fakticky.

Poznámok poslankyne Janiš. Ďakujem pekne.

Pán kolega Pročko, za vaše vystúpenie ďakujem aj za to, že ste uznali, že toto je dôležitá téma a my ju prinášame preto, aby sme práve v tejto téme zadefinovali tie pojmy hlavné, aby sa o nich začalo hovoriť, aby sa tie kluby si začali uvedomovať tie svoje povinnosti. A ako budeme vyberať, ako budú tie kluby vyberať tú osobu, tak určite ju vyberie štatutár klubu, ale nemôže ňou byť on sám. To znamená, musí vybrať nejakú nezávislú osobu. Táto osoba potom bude vyškolená, čiže ona bude presne vedieť o tom, na čo je určená, že je vlastne tou osobou, na ktorú sa môže prísť obrátiť, či už rodič alebo športovec a športovkyňa, keď cíti, že niečo nie je v poriadku, tak sa bude môcť na ňu obrátiť a táto osoba bude preškolovaná systematicky a ja dúfam teda, že aj v rámci ministerstva, ktoré má priamo riadenú organizáciu a agentúru SADA, Slovenskú antidopingovú agentúru, ktorá túto tému má riešiť. Má na to tam aj určeného pracovníka, pracovníčku, ktorí toto riešia. Takže tá metodická podpora pre zväzy a pre kluby z toho ministerstva bude a ja dúfam, že tá téma bude úplne bežná, normálna a nebudeme sa tváriť, že neexistuje na Slovensku. Čo ste spomenuli ten volejbalový prípad, tak áno. Išlo o jedného človeka, ktorý pracoval na vysokej pozícii v športe, bol štátnym tajomníkom, ale ako tréner proste on propagoval, že jeho tvrdý a vulgárny prístup k zverencom je to jediné správne a ja to odsudzujem. Ďakujem.

Pani poslankyňa Lušticová, ďakujem pekne za

Slovo. Pán Pročko, musím s vami súhlasiť v tej veci, že v športe je neskutočná agresia, pokiaľ ide o tlak na výkon. Zároveň agresia zo strany trénerov voči deťom, dosť často rodičov voči trénerom, rodičov dokonca voči deťom, rovnako aj divákov a tej agresie je tam dosť na to, aby sme hľadali riešenia. A vy hovoríte o tej dôvere, že či deti vôbec budú mať nejakú dôveru v tých ľudí, ktorí tam budú vyškolení, ktorí budú vlastne vedieť, čo majú hľadať, ktorí budú pozorovať tie deti v podstate pri tréningovom procese, predpokladám, budú ich pozorovať pri zápasoch a oni presne budú vedieť, čo sa deje. Ja som ako rodič fungovala možno 15 rokov v mládežníckom športe. Chodili sme s deťmi na zápasy, dcéra mi hrala futbal, syn mi hral futbal, dcéra potom pískala. Takže s tou agresivitou som sa naozaj stretla, dcéra tiež aj hrala futbal. A tam jasne vidíte, ktoré deti, ako fungujú a ako vnímajú ten tlak, ktorý je na nich. A je zo strany aj rodičov. Preto dosť často nemajú dôveru ani v rodičov, nemôžu sa sťažovať na trénera ani rodičom. A tak ustanoviť osobu, ktorá má nejakú dôveru, ktorá je na to vyškolená a odborne spôsobilá, je podľa mňa výborný začiatok, ako to riešiť. A niekde to riešiť treba, začať treba riešiť. Takže vy ste to pozerali na to tak z pohľadu trénera, kedy ten tréner je akoby neomylný, všeobecne je mocný, ale ono to tak nie je. Dosť často ten tréner práve zlyháva v mnohých veciach a hlavne psychologických veciach, pretože ten tlak na výkon z vedenia klubov je aj na trénerov veľkých a sú tiež len ľudia a podliehajú týmto tlakom. Takže ja podporujem plne tento návrh aj na základe skúseností, ktoré som ako rodič mala a je to výborný začiatok. Nemusí byť všetko hneď dokonalé, všetko má svoj vývoj a proces, ale presne ako vravela kolegyňa Než, treba zadefinovať základné pojmy a treba niekde začať. Ďakujem. A pán poslanec Danko.

Ďakujem za slovo.

Ja len opäť môžem povedať, že tento návrh zákona je dobrý, je potrebný, je užitočný. Je to zákon, ktorý chráni naše deti v telocvičniach, v gymoch, na športoviskách. Proste a ja som rád veľmi, že tento návrh zákona podporíte a verte nám, že prebehla veľmi široká diskusia aj s vašimi menovanými. A vy ste mali takú jednu otázku, pán poslanec, že: No ako odhalí tento návrh zákona alebo ako zabezpečí to, že naše deti nebudú v nebezpečenstve? Tak ja vám len poviem, že keď tento návrh zákona, čo je len jedno dieťa ochráni pred šikanou, pred nejakým násilím, tak sme vyhrali. Lebo tento návrh zákona presne to ide robiť. A späť k vám a k vašim osobným nejakým útokom, posledný čas ste veľmi agresívny. Či už sa to týka opozičných alebo koaličných poslancov alebo naposledy poslankyne, tak ja mám pre vás len jeden malý odkaz. Ste fejkový moralista. Nič viac, ale nič ani nič menej. Poslanec Dubovický, ďakujem pekne za

Slovo