49. schôdza

Za slovo. Ja chcem len naozaj stručne vyjadriť podporu tomuto návrhu. Vyjadrila som mu podporu aj, keď tu bol prvýkrát predložený v tomto pléne. Myslím si, že je dôležité, aby sme ako spoločnosť už dozreli a uvedomili si, že dieťa je naozaj mimoriadne zraniteľná skupina obyvateľstva. A aj. Vlastne trestný zákon pri dieťoch, pri senioroch, pri ženách pozná zvýšenú ochranu a pozná zvýšenú citlivosť. Len naozaj pri tom fyzickom násilí na to zabúdame, prehliadame to a považujeme to za súčasť kultúry. Podľa mňa to nie je súčasť kultúry, vždy to je násilie, takže naozaj podporujem túto iniciatívu kolegov a bola by som rada, keby sme tu o nej každých šesť mesiacov nemuseli hovoriť, ale toto plénum sa dokázalo zhodnúť na tom, že násilie vlastne do detstva žiadneho dieťaťa nepatrí. Ďakujem.

Dnes je to už druhý návrh z dielne Progresívneho Slovenska, ktorý hovorí o eliminácii a riešení násilia. A to, ako docieliť väčšiu bezpečnosť. A predstavitelia vládnej koalície, pán Gašpar, pán Fico, pán Danko, Matúš Šutaj Eštok, naozaj majú plné ústa na tlačovkách aj na sociálnych sieťach toho, ako je naša spoločnosť polarizovaná, koľko je v nej násilia. A ja naozaj, že nevidím žiadne reálne kroky, aby sa táto situácia zlepšila. Práve naopak, burcujú ľudí, zneužívajú informácie, prekračujú všetky pomyselné hranice v komunikácii o svojich politických súperoch a toto má naozaj, že priame dopady na našu spoločnosť a aj na mieru agresie, ktorá sa stupňuje v našich rodinách a, ktorá sa stupňuje potom aj Ľudia zneužívajú informácie, prekračujú všetky pomyselné hranice v komunikácii o svojich politických súperoch a toto má naozaj, že priame dopady na našu spoločnosť a aj na mieru agresie, ktorá sa stupňuje v našich rodinách a ktorá sa stupňuje potom aj voči deťom. A tu presne a naozaj krásne vidieť, ako sú politici alebo teda koaliční politici naozaj, že doslova falošní v týchto témach, lebo nepodporia naše návrhy a zároveň sa ani len nezamýšľajú nad tým, aby prišli s vlastnými návrhmi, aby sa jednoducho docielila tá eliminácia toho násilia v našej spoločnosti v každej jednej oblasti. A potom je asi treba konštatovať jediné, že im vlastne tento stav vyhovuje. Ďakujem. poslankyňa Kosová

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Viete, milí kolegovia a kolegyne, naozaj nechápem, ako je možné, že v 21. storočí sa bavíme o takej úplne prirodzenej veci, ako je nulová tolerancia k násiliu, k fackám, vo výchove a podobne. Ja tomu naozaj nerozumiem, kde sme sa to dostali, keď dokonca komisár pre deti sa sám vyjadrí o tom, že facka ako prevýchovný inštrument je v poriadku. Že deti musia byť vychovávané aj trestami, nielen pochvalami. Tak ja mám niekedy pocit, že sa nachádzame fakt, že v 19. storočí a nie v 21. A pritom neuroveda už pred 100 rokmi jasne hovorila o tom, aký to má devastujúci vplyv na mozog dieťaťa, že sa iniciuje amygdala, ktorá vlastne je emocionálnym centrom mozgu a nie kognitívnym, pod dôsledkom strachu z bolesti a to dieťa si proste nevyvinie dostatočne také schopnosti, ako je sebaovládanie alebo schopnosť empatie. A samozrejme, že sa to stáva aj takým, viete, vzorcom správania. Násilím budeme riešiť každý konflikt. Toto je to, čo my podsúvame ďalším generáciám, keď nemáme nulovú toleranciu k násiliu alebo vo facke vo výchove. A samozrejme, že tieto deti si ani nikdy nie sú schopné naučiť sa svojej vlastnej sebaúcte, pretože to, na čo sa sústredia, je vytvoriť si stratégiu, ako sa vyhnúť bolesti. My vlastne vychovávame chorú budúcu generáciu. Neviem, kedy si to už konečne uvedomíme. Je najvyšší čas. Žijeme v roku 2026. Tak podporte takú maličkosť, ako je zákaz facky vo výchove. Ďakujem. Poslankyňa Plaváková.

Ďakujem vám veľmi pekne za reakcie. Vladi, no ty máš osobnú skúsenosť s opakovaným predkladaním zákona práve na podporu detí. Tak ja neviem, že či to je nejaké tuto rozšírené v tomto pléne, ale je to podľa mňa smutný symbol, lebo, keď si to dáme do porovnania s tým, čo sa tu schvaľuje a na deti tu akosi nikto nemyslí a nie je schopný ani podporiť, keď tu tie návrhy sú predložené, tak to je to je naozaj veľmi smutný obraz o tomto zákonodarnom zbore. A Inge, dobre, že si spomínala aj komisára pre deti, to je pre mňa absolútne niečo nepochopiteľné, ako človek, ktorý má vždy za každých okolností stáť na strane detí a chrániť ich práva, môže takéto posolstvá vysielať do spoločnosti a normalizovať aj telesné tresty. Ja, keď som to prvýkrát počula, aj keď bol u nás na výbore, tak tam povedal, že rodičia musia mať k dispozícii tento nástroj alebo niečo tohto typu. To je niečo nepochopiteľné pre mňa, naozaj. Veľmi smutný obraz. A naozaj telesné tresty a násilie na deťoch má devastačné účinky. Nikdy nezastavíme potom ten nekonečný cyklus násilia v spoločnosti, keď tomu nedáme jasnú červenú čiaru a tá musí byť už pri deťoch. Veď to ja neviem, že si to tu fakt musíme vôbec takýmto spôsobom vysvetľovať. A Jani, áno, aj Matúšuta Eštok napríklad rieši polarizáciu a násilie medzi deťmi a tak ďalej a zároveň teda on hovorí o tom telesnom trestaní svojich vlastných detí. Tak to je akože dosť bizarné. Takže niečo iné hovoria, niečo iné robia a to je to je veľmi smutné. Ďakujem vám všetkým ešte raz za podporu. Ďakujem. Pýtam

Ďakujem, pán predsedajúci. Chcem sa poďakovať za všetky podporné vyjadrenia. A povedať jednu vec, že ani v tom prvom prípade, keď sme tento zákon predkladali, a ani teraz nezazneli žiadne argumenty proti. Prečo tento zákon by nebol dobrý? Prečo by nemal byť schválený? Prečo by sme ho nemali priniesť ako riešenie pre túto spoločnosť? A tak to jediné, čo mi napadá, je, že ten dôvod, prečo takýto zákon nemôže prejsť, je preto, lebo ho predkladá opozícia. A je to strašné, keď tá najzraniteľnejšia skupina obyvateľstva tejto krajiny sa stáva obeťou tohto koalično-opozičného nastavenia našej politiky. Bolo by ozaj na čase, keby sme sa vedeli ako koalícia a opozícia zhodnúť na tom, že telesné tresty naozaj nie sú výchovou. Prosím ešte raz o podporu tohto návrhu. Ďakujem. Ďakujem, pán poslanec, chce sa vyjadriť spravodajca? Prerušenie rokovania o tomto bode programu.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Tento návrh zákona o integrovanej posudkovej činnosti predkladáme s kolegyňou Simonou Petrík opakovane. Cieľom je sprístupniť kompenzácie a sociálne služby zdravotne znevýhodneným a seniorom a viac poviem v rozprave, do ktorej sa hlásim ako prvá. Ďakujem. Dávam slovo spravodajkyni, ktorú určil navrhnutý gestorský výbor.

Ďakujem pekne. Ešte raz sa ospravedlňujem, že som len dojedala. Ale áno, jedla som, máte pravdu, pán predsedajúci. Prepáčte. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bola výborom určená za spravodajkyňu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 1230. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky a Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky. V zmysle oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 1303 z 31. marca 2026 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem výbor Národnej rady pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do začiatku rokovania schôdze Národnej rady Slovenskej republiky o tomto návrhu. Prosím, pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu. Ďakujem, pani poslankyňa. Otváram všeobecnú rozpravu. Konštatujem, že som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa preto, kto

Ďakujem za slovo. Vážené kolegyne, kolegovia, tento návrh zákona predkladáme opakovane zas a znova. Predložili sme k tomuto návrhu zákona pozmeňovací návrh najskôr. Potom sme to isté predkladali ako návrh zákona a predkladáme to po polroku znova. Stále sme upozorňovali na to, že táto reforma posudkovej činnosti spôsobí chaos a máme to tu. Pol roka od tejto novely je viac ako jasné, že posudková činnosť je úplne na kolenách. Všetko je na pleciach zdravotne znevýhodnených, ich rodín a sociálnych pracovníkov a posudkových lekárov, ktorí pracujú na úradoch práce. Hlavný problém je v tom, že pracovníci úradov práce, ktorí kedysi posudzovali mieru funkčnej poruchy a rozhodovali o kompenzáciách, teraz posudzujú stupne odkázanosti a rozhodujú okrem kompenzácií aj o sociálnych službách, a to všetkých terénnych, ambulantných aj pobytových sociálnych službách, a nikto ich na to nepripravil, ako tvrdil pán minister práce Erik Tomáš, že budú mať nejaké školenia. To sa nestalo a mnohí nevedia, ako majú postupovať v prípade vytvárania integrovaného posudku alebo potom aj pri samotných rozhodnutiach. A teraz sa stáva, že ľudia, ktorí mali kedysi 90 % mieru funkčnej poruchy, to boli ľudia, ktorí mali vážne zdravotné znevýhodnenie a status osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, majú zrazu stupeň odkázanosti 1 a nemajú nárok absolútne na nič. Ja od januára nerobím nič iné, iba píšem odvolania ľuďom, ktorým prišli zamietavé stanoviská ohľadom integrovaného posudku. Poviem vám napríklad tri príbehy ľudí. Prvý príbeh je onkologická pacientka na vozíku, mala pred touto reformou, to je pred septembrom minulého roka, 90 % mieru funkčnej poruchy. Dnes má stupeň odkázanosti jedna. A jej deťom povedali, aby ostali doma, že majú povinnosť starať sa o ňu zdarma. Takže má dve deti, takže traja ľudia budú bez práce a budú sa starať o seba a žiť zo vzduchu asi. Ďalší prípad je onkologický pacient s PEG-om, ležiaci, ktorý mal 80 % mieru funkčnej poruchy. Teraz má druhý stupeň odkázanosti. Vozíčkár s detskou mozgovou obrnou, s Crohnovou chorobou si chcel požiadať o peňažný príspevok na osobnú asistenciu. A nielen, že mu tento peňažný príspevok v tomto posudku neschválili, neodporučili, ale odňali mu aj príspevok na diétné stravovanie. Podľa tejto reformy vozíčkári začínajú chodiť, nepočujúci počujú, nevidiaci vidia, ale škoda, že je to len na papieri a že v skutočnosti tie reálne problémy majú a to, že budú mať prvý alebo druhý stupeň odkázanosti, neznamená, že tie ich problémy zaniknú a nepotrebujú to, na čo žiadajú. Táto novela, ako som už povedala, je jeden veľký chaos a nie prevratná reforma, ako to včera povedala ráno pri nejakom zákone pani poslankyňa Kramplová. Preto poprosím naozaj o podporu tohto návrhu zákona. Ďakujem. Ďakujem, pani poslankyňa, jedna faktická.

Veľmi dobre, kolegyne, na to upozorňujem. My sme dnes robili tiež tlačovku presne k integrovaným posudkom. Ja by som dokázala hodiny rozprávať o tom, koľko máme podnetov, hlavne od detí, ktoré majú teda autistické spektrum a kde boli v minulosti posúdené na stupeň 6 a dnes sú zázračne uzdravovaní na stupne 2 a 3. Ale takisto ako hovorila Veronika, týka sa to napríklad aj pána, ktorý je po porážke, je čiastočne imobilný, dokáže po dome prejsť len vtedy, ak ho dcéra drží pod pazuchu alebo s tou mobilnou stoličkou a v rozhodnutí má napísané, že v pohode sa vie prepravovať verejnou dopravou a podobné kuriozity. A ďalší problém týchto posudkov je vlastne aj to, že napriek tomu, že úmysel zákona bol, aby tam boli zahrnuté všetky príspevky a všetky služby, častokrát sa to tak nedeje. Posudky sú čiastočné, čo vyvoláva opakované a opakované preposudzovanie a zaťažovanie teda nielen samotných žiadateľov, ktorí musia dookola behať po lekároch, ale samozrejme aj tých špecialistov, keďže Zákonom bolo, aby tam boli zahrnuté všetky príspevky a všetky služby. Častokrát sa to tak nedeje. Posudky sú čiastočné, čo vyvoláva opakované a opakované preposudzovanie a zaťažovanie teda nielen samotných žiadateľov, ktorí musia dookola behať po lekároch, ale samozrejme aj tých špecialistov, keďže nanovo potrebujú nové aktualizované veci, a zároveň sú zaťažované aj samotné úrady práce a posudkoví lekári, ktorých je nedostatok, ďakujem. S reakciou na faktické poslankyňa Veslárová, ďakujem.

Pani poslankyňa, za tvoju faktickú poznámku. Tu je problém aj to, že ako si hovorila, je málo špecialistov, čiže dlho sa čaká na tie podklady, ktoré treba podať na úrady práce pri tých samotných žiadostiach a trochu sa vraciame do 90. rokov, kde naozaj úradníci len tie zdravotné znevýhodnenia, ktoré, ktoré vidno, nejakým spôsobom uznávajú, ale neuznávajú ľudí s mentálnymi znevýhodneniami, s ľuďmi s poruchami autistického spektra alebo ľuďmi, ktorí sa liečia na duševné choroby, takže aj to, aj títo ľudia si zaslúžia a potrebujú nejakú pomoc vo forme kompenzácie alebo vo forme nejakej sociálnej služby a neznamená to, že majú byť posúdení v prvom alebo v druhom stupni odkázanosti, keď napríklad na peňažný príspevok na opatrovanie treba štvrtý alebo piaty stupeň odkázanosti. Ďakujem. Ďakujem. V rámci rozpravy o slovo požiadala ešte spravodajkyňa.