49. schôdza

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Tak ďakujem za ten dramatický úvod. Urobíme to tak, že najprv teda v skrátenej poviem teda, o čom sú tieto štyri body a potom v rozprave teda bližšie. Urobíme to pekne tak, že toto by mohla byť taká päťminútovka, ktorú by si mohol vyťažený minister financií pozrieť, vypočuť a je to niečo, kde teda reagujem napríklad na jeho častú otázku, že teda koalícia by chcela počuť od opozície nejaké návrhy, ako naštartovať našu ekonomiku, ako teda prispieť ku fungovaniu krajiny. Takže mám tu takéto štyri body, ktoré kľudne ich volajme také akoby kilečkové. Nie sú to nejaké úplne veľké veci, ale sú to veci, ktoré všetky pomôžu podnikateľskému prostrediu, ktoré pomôžu tomu, aby sme boli konkurencieschopnejší a sú to presne tie opatrenia, ktoré avizovala vláda 31. 3. a teda stále o nich nevieme. Takže, pán minister, nech sa páči, v skratke, už potom v rozprave už môžete sa venovať niečomu inému, ale tu sa aspoň dá. Takže prvý bod, tak ako ho pán predseda predsedajúci avizoval, cieľom tohto návrhu zákona je skrátiť dobu odpisovania pri investičnom majetku v šiestej odpisovej skupine z aktuálnych 40 rokov na 28 rokov. Myslím si, že tých 40 rokov je ako fakt drakonicky dlhá doba, ktorá pri takom tom priemernom priemernej inflácii vlastne umožní, že podnikateľ skutočne odpíše len asi 54, 57 %. Proste menej ako 60 % investície, ktorú urobil, pretože zvyšok teda zožerie inflácia. A tak. Každopádne, keby sa to znížilo, tak určite by to pomohlo investičnej aktivite. Vo finále tie peniaze v štát doň nepríde, je to len cash flow, proste príde ku nim trochu neskôr a určite by to pomohlo podnikateľom. Možno ešte poviem, že pri všetkých týchto štyroch návrhoch som vychádzal z konzultácií so Združením malých podnikateľov Slovenska alebo malých podnikov Slovenska, s Podnikateľskou alianciou Slovenska, so Slovenskou živnostníckou komorou. Sú to proste návrhy, ktoré z praxe považujú za tie, čo by im dokázali pomôcť. Takže toľko. Prvý návrh. Druhý návrh je vyslovene, že čisto taký, ktorý by okamžite priniesol ministrovi financií nejaké peniaze a je to zníženie daňového zaťaženia príjmov fyzických osôb z predaja virtuálnej meny na základe takzvaného časového testu. Pri predaji virtuálnej meny po uplynutí jedného roka od jej nadobudnutia navrhujeme, aby sa ten príjem zdaňoval iba daňou vo výške 7 %, čo je vlastne hodnota napríklad pri dividendách. Naopak, v prípade príjmu z predaja virtuálnej meny do 1 roka by sa samozrejme príjmy zahŕňali do čiastkového základu dane spolu s ostatnými príjmami. V skratke dnes príjmy štátu zo zdaňovania dividend, z toho drakonického zdaňovania, sú minimálne. Je to v podstate šesťciferná suma. Nie je to v podstate ani milión eur, čiže štát nemá o čo prísť znížením daní. Práve naopak. Je tu veľa, dnes už možno ani nie až tak mladých ľudí, ale kľudne povedzme mladých ľudí, ktorí investovali, ktorí proste jednoducho sa venujú kryptomenám, ktorí by radi z tej investície už aj vystúpili. Radi by za normálnych podmienok zdanili svoje príjmy, tým pádom by ich mali legálne, postavili si to svoje auto, na ktoré si zarobili, pre domček, ktorý si kúpia, a boli by občanmi tohto štátu a jednoducho tie svoje príjmy by tu mohli mať, mohli by tu fungovať a proste dali by štátu nejakú, nejakú teda tú daň. Bližšie potom za chvíľu v rozprave. Tretí návrh zákona má za cieľ zvýšenie hranice, nad ktorú sa hmotný majetok, nehmotný majetok a technické zhodnotenie rôznych druhov majetkov považuje za majetok, ktorý je odpisovaný podľa zákona o dani z príjmov. Aktuálne je to 1700 € respektíve 2400 € a chceme to zvýšiť teda aspoň na tých 3000 €. Výška tej hranice odpisovania nebola zvyšovaná už vyše dekádu. A navyše, veď v podstate ono to ešte vychádza z pôvodnej hranice 50 000 Sk z roku 2004. Aj v tom zákone v roku 2009 sa to len prehodilo na eurá. 50 000 Sk bola v roku 2004 absolútne iná hranica ako dnes. Takže určite by to znížilo byrokraciu, zjednodušilo by to podnikateľom odpisovanie a skutočne by to zasa, zasa pomohlo. Áno, je to kilečková vec. Svet to akože úplne nezmení, ale takýchto viacero drobností vie zásadne pomôcť. Podnikateľ sa následne môže viac venovať tomu, v čom je unikátny, v čom je dobrý, teda podnikaniu, nie byrokracii, nie administratíve a častokrát odpisuje počítač dlhšie, než už ho vôbec fyzicky používa, pretože jednoducho nemá takú životnosť, ako zákon vyžaduje, aby proste nejaký laptop proste odpisoval. Posledný návrh. Toto je, toto je, myslím si, že pre veľa, veľa ľudí dobré. Cieľom je skrátiť dobu plynúcu od nadobudnutia nehnuteľnosti, respektíve od teda vyradenia nehnuteľnosti z obchodného majetku, po uplynutí ktorej je tento príjem oslobodený od dane z príjmu predaja nehnuteľností a teraz je teda ten čas päť rokov, ten časový test, a chceme to znížiť na dva roky. Rovnaké skrátenie navrhujeme aj pri predaji nehnuteľnosti nadobudnutej dedením v priamom rade alebo niektorým z manželov. V súčasnosti platí výnimka, že daň z príjmu sa neplatí, ak teda uplynie aspoň päť rokov od dňa nadobudnutia tejto nehnuteľnosti preukázateľne do vlastníctva alebo spoluvlastníctva poručiteľa alebo teda vyradenia z obchodného majetku. Aj túto lehotu skracujeme na dva roky. Veľmi jednoducho, v skratke skracujeme dobu, po ktorej teda nebude treba platiť daň z príjmu pri predaji bytu. Úplne ten elegantný prípad je mladá rodina, ktorá si kúpila jednoizbový byt a medzitým teda sa im narodilo dieťa a potrebujú sa presunúť do väčšieho. Okej, po dvoch rokoch teda už nebudú musieť platiť daň a môžu ísť do dvojizbového. Kľudne sa môže stať to isté, že sa im narodí ďalšie dieťa, po ďalších dvoch rokoch zasa sa môžu posúvať do väčšieho. Určite takéto niečo by zvýšilo aktivitu proste na realitnom trhu, inak by to znížilo aj mieru podvodov, ale každopádne zasa by to bolo nejaká, nejaká akcelerácia podnikateľského prostredia. A som presvedčený, že skutočne štát by tuto neprišiel o veľa. Toľko teda v úvodnom slove a viacej bližšie v rozprave, do ktorej sa asi hlásim ako prvý. Ďakujem pekne, pán poslanec. Ja sa len spýtam pána poslanca Kišša, či zastupuje aj pani poslankyňu.

Luščikovú v tom štvrtom spravodajskom materiáli všetky štyri spravodajcov je pán poslanec Kyselica, dobre. Dobre, tak dávam teda slovo poslancovi spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre financie a rozpočet, aby podal spravodajskú informáciu ku všetkým štyrom návrhom. Ďakujem.

Dobre, vážený pán predsedajúci, predkladateľ.

Kolegyne, kolegovia. Takže mám tu cez spravodajstvo všetky tieto štyri tlače. Takže k prvej, tlač 1182. V súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený ako spravodajca. Predkladám túto informáciu. Návrh spĺňa všetky náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií a hospodárstva. A vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú zo zákona č. 73, z § 73 zákona o rokovacom poriadku odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. A v súlade s rozhodnutím predsedníctva Národnej rady navrhujem pridelenie Výboru pre financie a rozpočet a ústavnoprávnemu výboru a za gestorský navrhujem Výbor pre financie a rozpočet a zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prejednali do začiatku rokovania schôdze Národnej rady o tomto návrhu. Takže to je ako prvé. Tlač 1184, podobne nebudem opakovať to všetko, čo tu máme. Takisto je súčasťou stanovisko Ministerstva financií a Ministerstva hospodárstva. A podobne, v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady, navrhujem prideliť Výboru pre financie a rozpočet a ústavnoprávnemu výboru a za gestorský navrhujem Výbor pre financie a rozpočet a zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do začiatku schôdze Národnej rady o tomto návrhu. Čiže podobne ako v predchádzajúcom návrhu. Ďalší bod, tlač 1187. Platí všetko ako v predchádzajúcej tlači. Podobne navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Výbor pre financie a rozpočet a ústavnoprávny výbor a za gestorský navrhujem Výbor pre financie a rozpočet. A odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do začiatku rokovania schôdze Národnej rady o tomto návrhu. A k poslednému z tých štyroch bodov, tlač 1190, vlastne analogicky všetko platí ako pri predchádzajúcich troch bodoch, podobne pre Výbor pre financie a rozpočet a ústavnoprávny výbor a za gestorský navrhujem Výbor pre financie a rozpočet a zároveň, aby výbory uvedený návrh prerokovali takisto do začiatku schôdze Národnej rady o tomto návrhu. Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Prosím, otvorte rozpravu k týmto štyrom návrhom zákonov. Ďakujem. Ďakujem za efektívne podanie komplexnej spravodajskej informácie, pán poslanec, otváram zlúčenú rozpravu, do ktorej sa prihlásil

Pán Naď ako prvý

Takže ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Kolegyne, kolegovia, v prvom rade si veľmi vážim každého jedného človeka, kto tu sedí a vlastne tu byť nemusí, pretože skutočne už je pokročilá hodina. No, tak, áno. Musíme. Tak, preto nás je tu 10, hej? Ak som zarátal všetkých, všetkých. No, dobre. Nevadí. Poďme, poďme efektívne, nech to využijeme, ten čas. Takže v prvom rade chceme skrátiť dobu odpisovania pri teda šiestej odpisovej triede z 40 rokov na 28. Ja som dokonca presvedčený, že správna hodnota je 20, ale dobre, rozumiem aj nejakému stavu verejných financií, preto mám pocit, že tých 28 by bola taká, povedzme, že rozumný kompromis, s ktorým vedia žiť aj verejné financie a s ktorým vedia žiť aj podnikatelia, hej? Preto 28, keď sú také neokrúhle číslo. No, len aby sme vedeli, do šiestej odpisovej skupiny patria nehnuteľnosti, teda ktoré sú uvedené v prílohe zákona. Sú to bytové budovy, hotely, podobné budovy, budovy pre administratívu, budovy pre kultúru, verejnú zábavu, vzdelávanie, zdravotníctvo, ďalej ostatné nebytové priestory, okrem nebytových poľnohospodárskych budov a ostatných budov inde neuvedených. No, každopádne, veľmi jednoducho, sú tam budovy a jednoducho takto by sme skutočne pomohli, pomohli podnikateľom, ktorí by si teda dokázali svoju investíciu rýchlejšie odpísať. Zároveň by mali akože určite aj väčší investičný apetít. Tam by mohlo zasa pomôcť stavebníctvu, to by vôbec mohlo zasa pomôcť konkurencieschopnosti našich podnikateľov. Jednoducho je to opatrenie, ktoré áno, má daňový výpadok na začiatku, ale teda v neskoršom období proste sa štát k tým peniazom dostane, ale jednoducho je to presne to, čo potrebujeme a koniec koncov presne to, čo už pochopila aj koalícia, že potrebujeme, že už to sa nedajú len zvyšovať dane a odvody, ale že jednoducho treba nejaké prorastové opatrenia. Toto je prorastové opatrenie, tak takže sa uchádzam o podporu aj koalície, práve preto, že sami takýto nejaký zoznam, ktorý sme síce ešte nevideli, včera potvrdil aj predseda fiškálnej komisie, že ho ešte nevidel. To sa mi už zdá divné, ale je to tak, hej? Tak predsa len teda navrhujeme niečo my a teda navrhujeme to aj preto, aby pán minister vnímal, že návrhy sú tu a nech nerozpráva, že proste ako opozícia návrhy nemáme. Ale máme ich a vieme, ako pomôcť tejto krajine, ako pomôcť podnikateľom. Dobre, ďalší návrh zákona. Kryptomeny. OK, pre niekoho španielska dedina, pre niekoho to, čomu sa venuje. Každopádne, je to niečo, čo tu je, hej? Ťažko pred tým zatvárať oči a je to niečo, kde by štát skutočne mohol získať nejaké peniaze. Tak ako som už pred chvíľkou povedal, štát zo zdaňovania kryptomien nemá takmer žiadny príjem. Jednoducho zasa nejaký mladý človek, ktorý proste na tom zarobil, kedysi kľudne kúpil, ja si ešte pamätám za 700 € napríklad jeden bitcoin, hej? Dnes ho predá za 50 000, možno ich mal 10, hej? Proste stal sa z neho bohatý človek, ale verte tomu, že to nezdaní na Slovensku. Radšej sa presťahuje do nejakej krajiny, kde to zdanenie bude rozumné a kde sa skutočne dostane teda k tomu, že si následne bude môcť kúpiť svoje bývanie, svoje auto, čokoľvek, zariadiť si život. No, ako to je na Slovensku, hej? Už to bolo drakonické ešte pred posledným zvýšením daní z príjmu fyzických osôb a bolo to tak, že podľa výšky príjmu teda buď 19 alebo 25 % platil človek, ale ešte tam je aj zdravotný odvod 14 %, hej? 25 a 14 je 39. Hrubé zrátanie, hej? Nebavíme sa tam o rôznych základoch, hej? Ak ste povedali niekomu, že OK, predaj bitcoin, zober peniaze a 39 % z nich odveď štátu, no tak akože ten výsledok bol, že to nikto nerobil. Vieme to, pretože príjem zo zdanenia kryptomeny nebol žiadny, hej? No to bolo ešte v tomto roku, nám už platia nové drakonické sadzby až po 35 %. No tak teraz si zoberte, že taký mladý človek, bohatý človek, hej, si teda má zaplatiť 35 % daň z príjmu, hej, v tom maximálnom vyjadrení a plus ešte 14 % zdravotný odvod, hej? 35, 45, 49 %. Zaokrúhlim 50, hej? Normálne si štát povie, že 50 % mu z toho má zobrať. No, kto takú daň zaplatí? Nikto. Inak ani Slovnaft, hej? Nikto takú daň nezaplatí. Pretože keď máte z takéhoto majetku zaplatiť 50 % štátu, radšej sa zoberiete, dvihnete sa, pôjdete do krajiny, kde zaplatíte 7, 10, 15 a tam budete žiť a na Slovensko prídete sem-tam pozrieť rodičov. Smutné, ale takáto je realita. Preto navrhujeme to, aby tam bola sadzba 7 %. Prečo 7, aby sme nevytvárali novú? Dnes je daň z dividend 7 %, tak preto sme dali 7 % a zrušenie toho úplne, že nezmyselného zdravotného odvodu. Čiže takýto človek by dal štátu 7 %. Hovorím oproti reálnej nule, ktorú dal dneska, a štát by z tohto niečo mal. Toto opatrenie nemá žiadny negatívny vplyv na štátny rozpočet, môže ho mať jedine pozitívny. Už len dodám, že na sklonku minulého volebného obdobia sa nám podarilo tento zákon prijať. Bohužiaľ už sa firmy alebo proste ľudia sa vracali a chceli, chceli to tu zdaňovať, ale ako ste nastúpili, tak ste to, ako nerozumiem, ako takéto niečo mohlo padnúť do konsolidačných opatrení, hej, keď vlastne nemohol prísť štát o žiadne peniaze. A proste ste to zrušili. Inak to po nás zopakovala Česká republika a namiesto aby Česi prišli ku nám, odišli Slováci do Česka. Toľko len realita. V dobrom to hovorím. No, bohužiaľ. Takže stále to môžeme takto urobiť a stále síce už môžeme len dobiehať ten idúci český vlak, ale furt lepšie dobiehať než ísť opačným smerom. No. Tretí návrh, to už skutočne veľmi rýchlo, zvýšenie hranice odpisovania. 50 000 korún v roku 2004 bola hranica. Vtedy to boli nejaké peniaze. V roku 2009 sa to prehodilo na 1700 € ako eurá, ale vôbec sa to nezvýšilo. Už máme teda rok 2026, takže je odvtedy ďalšia, ďalšia kopa rokov, proste, kedy sa to nezvyšovalo. Rozumiem štátu, ale bohužiaľ stále to je väčšie a väčšie bremeno na strane podnikateľov a keď vie štát napríklad vlani či predvlani, diéty sa dokázali zmeniť trikrát ročne, hej? Normálne sa trikrát ročne štát dokázal zabezpečiť, aby sa, ani nie že diéty, aby som bol presný, ale stravné, hej? Stravné sa dokázalo zmeniť trikrát za rok. Toto sa nedokázalo zmeniť ani raz za 20 rokov. Normálne tomu treba nastaviť nejakú hranicu. Ja si dokonca myslím, že by to mohlo byť aj viac než 3000, ale zasa vnímam aj tu nejakú situáciu štátneho rozpočtu, takže keby sa to dalo na tú hranicu 3000 €, tak si myslím, že to jednoznačne pomôže podnikateľom, špeciálne tým menším a takisto, takisto proste ich to odbremení od nejakej byrokracie a myslím si, že by to štát takisto zvládol, pretože by zasa profitoval z toho, že si niekto povie, aha, aspoň niečo sa zlepšilo, ešte pár vecí sa zlepší a namiesto rozmýšľania o tom, že odídem do Česka, tak si poviem, že kúpim niečo do tej firmy a začnem podnikať. Lepšie, efektívnejšie, konkurencieschopnejšie. Posledný štvrtý návrh, čiže zasa skrátenie časového testu pri predaji nehnuteľností. Dnes, ak máte nehnuteľnosť, ak ju predáte menej ako päť rokov, tak jednoducho z toho zisku platíte daň. Kľudne vám to môže vyjsť inak aj tých 35 %. A jednoducho, keď už nič iné, tak buď teda taký človek čaká, namiesto toho, aby už mal ďalší byt, aby ho už zariaďoval, aby proste tie peniaze v tej ekonomike točil, tak jednoducho proste čaká na tých päť rokov. Alebo sa to samozrejme robí tak, že sa teda iná suma píše na zmluvu, iná reálne a jednoducho zasa je to nejaká šedá ekonomika. Myslím si, že to skrátenie na dva roky, zasa, dá sa baviť, kolegovia, aj tri by bolo znesiteľné, hej? Ale dva je také, že by to skutočne vedelo pomôcť. Som presvedčený, že ten výpadok tu by bol veľmi malý, ale ten benefit toho by bol silný. Hovorím, nie je to len tá sociálna rovina, hej, že proste rodina, ktorá sa skutočne v horizonte piatich rokov môže rozrásť teda výrazne, hej, že sa do toho menšieho bytu už nevojdú, ale bol by tam aj ten efekt ekonomický, pretože keď teda odchádzate z jednoizbového bytu do dvojizbového, no veď musíte jednu izbu navyše zariadiť, potrebujete tam čokoľvek nové, potrebujete inštalatérov, potrebujete, jednoducho potrebujete ekonomiku a tvoríte, tvoríte vlastne nejakú aj novú hodnotu. Takže takto. Myslím si, že samozrejme by to následne podporilo aj stavbu bytov, čo je samozrejme takisto ekonomika a takisto novovytvorená pridaná hodnota, z ktorej bude mať niečo aj štát. Som presvedčený, že tá doba dva roky je dostatočná na to, aby sa akoby odfiltroval ten obchodný zmysel, hej? Proste myslím si, že tie dva roky sú úplne, úplne v pohode. Takže takéto štyri návrhy, návrhy, ktoré fakt vedia pomôcť ekonomike. Za chvíľku budem pokračovať s ďalšími, ale prosím, kolegovia, skúste, skúste sa inšpirovať. Mohlo by to pomôcť. Samozrejme, uchádzam sa o podporu aj opozičných kolegov všetkých. Ďakujem pekne za pozornosť. Ďakujem pekne na vaše vystúpenie. Jedna faktická, pán poslanec.

Hazucha.

Ďakujem pekne. No nie som ja veľký odborník na ekonomiku, ale myslím si, že tie argumenty, ktoré ste použili, možno sedia, ale podľa mňa sú trošku aj také účelové alebo demagogické. Daňové a odvodové zaťaženie, každý tvrdíte, že je veľmi vysoké. Odvody predsa slúžia vlastne na prospech platiteľovi, sú za to platené určité služby. Otázna je len efektivita využitia tých finančných prostriedkov na tie služby, ktoré, na ktoré sú určené. O tom by sa dalo debatovať. A čo sa týka daní, samozrejme vždy sa tvrdí, že dane sú vysoké na Slovensku až príliš, ale keď by sme ich znížili, pomôže sa síce podnikateľom, ale z tých peňazí, z tých za nich sú platené určité služby štátu. A tie sú pre všetkých občanov, nielen pre podnikateľov. Čím by sme chceli nahrádzať Debatovať. A čo sa týka daní, samozrejme, vždy sa tvrdí, že dane sú vysoké a na Slovensku až príliš, ale keď by sme ich znížili, pomôže sa síce podnikateľom, ale z tých peňazí, z tých daní sú platené určité služby štátu. A tie sú pre všetkých občanov, nielen pre podnikateľov. Čím by sme chceli nahrádzať tie výpadky, znížil by sa štandard pre všetkých obyvateľov, lebo z toho sú platené výstavba, cesty, školstvo a všetko možné. Ale chcem aj to povedať, že poukazuje sa na rôzne krajiny, ale to je iba A, a vy to dobre viete, že to je iba A. A B je iné typy daní. Veď každý štát má namiešaný určitý daňový mix. A keď podnikateľ bude mať viac peňazí, bude mať viac možno prostriedkov aj na vlastníctvo. A dane z vlastníctva sú v zahraničí oveľa vyššie aj s majetkom. Veď vaša vláda chcela zaviesť aj za nehnuteľnosti dane podľa hodnoty majetku, ktoré by boli násobkovo vyššie, ako sú dane teraz. V zahraničí také dane sú. Sú oveľa vyššie dane z dedičstva, kde u nás sú takmer minimálne dane. Takže netreba stále poukazovať pri našom štáte, že toto všetko je tu zlé a tam je dobré. Tam sú zase iné typy daní, ktoré sú možno pre nich atraktívne, ktoré u nás aj z nejakého historického hľadiska nie sú natoľko uplatniteľné a také vysoké, ako sú v zahraničí. Tak myslím si, že niekedy treba povedať aj B. Ďakujem pekne. Tam poslal životopis. Ďakujem.

Pekne za

Slovo, pán predsedajúci. Ja ďakujem pekne za reakciu. No takto. Tak vždy sa dá pozerať na krajiny, že, kde nejaká daň je vyššia a kde nejaká daň je ale nižšia. No čiže, viete, čo sa týka, čo sa týka daní, no tak dane z príjmu sú napríklad firiem, sú v Maďarsku 9 % alebo, povedzme, pri tých veľkých 15. No u nás sú 24. No tak prečo sa neinšpirujeme tam, hej? Tá realita je tá, že slovenské daňovo-odvodové zaťaženie je za prvé už takmer ako celok, ako ten mix, hej? Je už takmer najvyššie v celej európskej tej únii, ale hlavne proste v poslednom období najrýchlejšie rástlo. Najrýchlejšie rástlo a toto je jednoducho ten problém. Proste tie dane a odvody sú vysoké až tak, že to brzdí ekonomiku, hej? A to, tá základná ekonomická poučka je, že tak samozrejme, že štát potrebuje nejaké peniaze a mal by ich inak, že efektívne využívať, hej? Proste nemali by tu byť, jak sme tu debatovali pán Danko a spol., hej?, že tie peniaze sa proste rozhadzujú lopatami, ale jednoducho aj štát si musí uvedomiť a v tej situácii ste sme, že už sa tie dane tak zvýšili, že to zvyšovanie daní už nezvyšuje ani v absolútnom čísle vlastne príjem rozpočtu, hej? Máme vyššiu DPH-čku ako v alebo teda zníženie tých daní. Zvyšovanie daňového zaťaženia znižuje ekonomickú aktivitu. Ak tú ekonomickú aktivitu znížite tak, že nám ekonomika nerastie, je to zlé, hej? Znižovanie daní zvyšuje ekonomickú aktivitu. OK, tak to je teraz to, čo Slovensko potrebuje, hej? Už keby sme sa pozreli, čo bolo, bolo, ale teraz potrebujeme toto a preto prinášam riešenia, ktoré zvyšujú ekonomickú aktivitu. Do rozpravy sa prihlásil