49. schôdza

Ďakujem pekne. Pán predsedajúci, vážení kolegyne, kolegovia, ja som tu asi druhýkrát alebo tretíkrát s uznesením o rómskych komunitách. Je to vždy aktuálne. Odkedy podáme to uznesenie a prídeme tuná na to rokovanie, tak sa udejú ďalšie a ďalšie veci, o ktorých je veľmi zaujímavé rozprávať. A teraz naposledy neviem, či ste to postrehli, ale tento parlament, toto auditórium, schválilo zákon, že prenieslo kompetenciu o rozhodovaní eurofondov z splnomocnenca na Úrad vlády. A je to taká najnovšia zmena, ktorá by mala platiť od 1. 6. To znamená za pár dní, a ja sa pýtam, alebo natíska sa mi otázka, prečo, lebo v tom materiáli tam ten dôvod nebol uvedený. Bolo to také celé zahmlené. Takže aj o tom sa chcem rozprávať s vami, aj o tom, aby ste to počúvali a zamýšľali sa nad tým a pýtali sa rovnako ako ja, lebo je to problematika, ktorá je naozaj veľmi dôležitá. A ja si myslím, že jedna z hlavných úloh, ktoré nás čakajú a ktoré, keď poriešime, tak tá spoločnosť sa posunie dopredu, je čo najviac ľudí z rómskych komunít, z vylúčených rómskych komunít dostať do pracovného procesu, aby sa stali z poberateľov dávok prispievateľmi do sociálneho systému. A toto musíme systematicky riešiť a kým toto nevyriešime, tak myslím si, že naša spoločnosť bude strácať oveľa väčšie zdroje, ako by mohla strácať alebo dokonca získavať, keby sa tento problém vyriešil. Bližšie v rozprave. Ďakujem pekne, pán Naď. Dávam

Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, podpredseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi ako určenému spravodajcovi Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny uviesť informáciu gestorského výboru o výsledku prerokovania návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Vladimíra Ledeckého a Vladimíry Marcinkovej na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k nepriaznivej životnej situácii osôb žijúcich vo vylúčených komunitách a k výzve na efektívne riešenie tohto stavu. Tlač 1186. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím č. 1256 zo 4. februára 2026 pridelil predmetný návrh na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny s tým, že ako gestorský výbor podá v stanovenej lehote Národnej rade Slovenskej republiky informáciu o prerokovaní predmetného materiálu vo výbore a návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny o návrhu uznesenia dňa 13. apríla 2026 na svojej 45. schôdzi rokoval, avšak neprijal platné uznesenie, nakoľko návrh uznesenia výboru nezískal súhlas potrebnej väčšiny členiek a členov výboru podľa § 52 ods. 4 zákona o rokovacom poriadku. Prílohou tejto informácie je aj návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky. Pán predsedajúci, skončil som. Otvorte prosím rozpravu.

Vážené panie kolegyne, kolegovia, pán predsedajúci. Vážené panie kolegyne, kolegovia, pán predsedajúci. Keďže je nás tu len zopár ľudí, kto sa tejto problematike venujeme, tak nepôjdem tak obšírne, len naozaj spomeniem pár vypuklých príkladov posledného obdobia, ktoré určite aj mňa, aj vás trápia, čo sa týka rómskej problematiky alebo vylúčených rómskych komunít. Tak prvá vec, ktorá je asi najaktuálnejšia, je to, že od 1. 6. bude platiť kompetencia, kde Úrad vlády bude rozhodovať o tom, ako budú využité eurofondy, ktoré boli určené na Rómov. Ja sa pýtam prečo, či je to dôsledok toho, že splnomocnenec týchto peňazí dal projekt vlastnej manželke, alebo sú to nejaké iné dôvody, alebo už pretiekol pohár trpezlivosti na tie nezmysly, ktoré sa mali z daného plánu realizovať, alebo naozaj nesystematické a nezmyselné a neprofesionálne konanie splnomocnenca, ktorý sa tam nachádza. Tiež idú šumy, že pán Nemec bude odvolaný alebo opustí tento úrad. To ja neviem, či je to pravda, len či je to, alebo nie je to pravda. Nám naplní otázku, ktorá znie, prečo tých 749 000 € dostala na projekt splnomocnencova žena, či to bol zlatý padák, alebo či to bolo držhubné, tak to sa nám za pár týždňov dozvieme. Čo je veľmi zaujímavé, je to, že keď taká zásadná vec sa robí, že sa berú kompetencie eurofondov, že to konečné rozhodovanie bude na Úrade vlády, tak sa pýtam, že prečo sa vôbec nevyjadrí k tomu splnomocnenec z vlády? Jemu to nevadí, alebo s tým súhlasí, alebo to sám navrhol? Alebo jednoducho prečo? Je to naozaj zásadná vec, keď konečné rozhodnutie nebudú mať ľudia, ktorí majú k tejto problematike najbližšie. Ďalšia moja otázka znie: Na Úrade vlády je necelých 300 tabuľkových miest pracovníkov, ale naplnených je len 220, hej? A my máme taký problém na Slovensku, že každé ministerstvo má tých tabuľkových miest viac, ako v skutočnosti má tých zamestnancov, ale peniaze idú na tabuľkové miesta, ktoré sa minú a nevracajú sa, a keby peniaze išli len na skutočne vytvorené miesta, tak ročne by tento štát ušetril na tomto veľmi jednoduchom princípe 25 miliónov. To znamená počas volebného obdobia 100 miliónov eur. Čiže keď u splnomocnenca vlády je toľko voľných tabuľkových miest, moja otázka je, či tam tie peniaze tečú a načo sa použijú, lebo nepredpokladám, že sa vrátia naspäť na Ministerstvo financií. Ale prečo by to splnomocnenec vlády nevyužíval, keď to využívajú všetky ministerstvá. Keď som prišiel s tým, že organizácia OZ Lavuta, ktorú založil splnomocnenec vlády a keď sa stal splnomocnencom, predal ju svojej žene, že je to problém, a neviem si predstaviť väčšiu korupciu a klientelizmus ako toto, tak splnomocnenec vlády, jeho argumenty boli, že je to úplne v poriadku. Ja vám snáď ešte dodám, že táto organizácia v živote neriešila žiadny projekt ani problém v tejto oblasti, žiadny. Nemá žiadnych zamestnancov na túto oblasť? Myslím, že ani zamestnancov nemá. Nemá kancelárie, nemá priestory, sídli v súkromnom dome. Tak mi povedzte, ako táto organizácia bez skúseností mohla získať projekt za 749 000 na školenie mladých ľudí. A keďže výzva sa pripravovala na ministerstve sociálnych vecí a pripomienkoval ju samozrejme počas celej tej prípravy výzvy splnomocnenec vlády pre Rómov, tak nech mi nehovorí o tom, že nijakým spôsobom do toho nezasahoval. To až takí hlúpi nie sme. Ja možno citujem ešte, čo povedal, keď sa obhajoval: Zákon nezakazuje, že pokiaľ som verejný činiteľ a manželka je štatutárka nejakého združenia, aby nedávala projekty. No tak to je argumentácia za všetky drobné. Ďalší projekt, ktorý chcem spomenúť, je 17 miliónov na to, aby zaškolil 200 marginalizovaných Rómov v mäkkých zručnostiach. 17 miliónov na 200 ľudí. Keďže sme sa o tom dozvedeli. Ja ďakujem ZMOS-u a vlastne starostom, ktorí ma ešte poznajú z minulého obdobia, že mi zavolali a povedali, čo sa to pripravuje, lebo oni to mali pripomienkovať, tak sa ten projekt podarilo stopnúť. A obhajoba splnomocnenca vlády: Však sme to ešte neschválili, však to bolo ešte v príprave. Pane Bože, ako také niečo môžete vôbec pustiť z ruky na pripomienkovanie. A mne bolo jasne povedané, že pre koho ten projekt bol pripravovaný, ale keďže sa stopol, tak sú to všetko indície, ale to hovorí o tom, o tej nekompetentnosti a o tom, ako my rozhadzujeme peniaze. Tak ľudia pijú vodu z potoka a my ideme 17 miliónov dať, aby sme 200 Rómov vyučili v základných zručnostiach. Tak to snáď nemyslíte vážne. Ďalší projekt je projekt miestnych občianskych poriadkových služieb, MOB-ský. Tak splnomocnenec celý čas hovoril, že nemá peniaze a potom povedal, že dobre, že nejaké peniaze našiel. Samozrejme, ten projekt nebol kontinuálny alebo nie je kontinuálny. To znamená, že tých všetkých mobkárov prepustia a keď tí mobkári troška majú tie pracovné zručnosti, čo určite majú, lebo tých mobskárov robili niekoľko rokov, tak si nájdu tú prácu. No a teraz my o niekoľko mesiacov prerušíme tú kontinuitu. Dáme peniaze, prídu noví mobskári a kým ich zaučíme, kým sa to naučia poriadne robiť, tak už projekt skončí a ďalšie peniaze nebudú. Akú má kompetenciu splnomocnenec vlády, aký je odborník a ako nad tým rozmýšľa, tak odcitujem vám jeho citát a musím povedať, že to nepovedal raz, povedal to niekoľkokrát. To znamená, každý človek sa vie pomýliť, každý človek vie brepnúť, tomu chápem, ale keď vy niekoľkokrát zopakujete, že: Budeme chcieť nastaviť podmienky financovania už ďaleko adresnejšie, aby sme vedeli uspokojiť čo najviac samospráv a čo najviac mobskárov. Tak chce to urobiť adresnejšie. Alebo chce uspokojiť čo najviac mobskárov, tak buď jedno, alebo druhé. Jasné, že my potrebujeme tie projekty adresnejšie. My potrebujeme tam, kde je najviac problémov, tie peniaze sústrediť, aby sa ten problém naozaj riešil a nie všade, kde to požiadajú a kde nikdy predtým mobskárov nemali. Ale teraz hovorí, že spolufinancovanie bude 10 až 30 %. Tak doteraz bola nula. Nula bola. Tak každý požiadal o mobskárov, či mal dajaký problém s bezpečnosťou, či nemal, však môžu polievať kvety, však zadarmo. Prečo by to nejaký starosta nezobral, hej? A keď je spolufinancovanie nula, tak aj vyťaženosť tých ľudí je asi taká, aké je spolufinancovanie. Čiže to spolufinancovanie malo byť nastavené od začiatku. A keď my to spolufinancovanie dáme viac ako 10 %, tak samosprávy na to samozrejme nemajú. Ale my už sme tie peniaze minuli a teraz, keď hľadáme nový balík tých peňazí, tak si uvedomujeme, že malo by to byť adresnejšie a má byť spolufinancovanie. To kto predtým pripravoval? Prečo to od začiatku nebolo pripravené tak, aby to fungovalo, aby tých peňazí bolo dosť počas celého programovacieho obdobia? Sakra dobre vedia, ako dlho je programovacie obdobie a tých mobskov mali zazmluvniť toľko a tých ľudí mali zazmluvniť toľko, aby v tých najproblematickejších lokalitách boli od začiatku do konca programovacieho obdobia. Namiesto toho sa tu laboruje, robí nesystematicky a tak ďalej. K akčnému plánu. Vláda schválila akčný plán pre Rómov. A predstavte si, že sa pomýlili cca o 500 miliónov. Viete prečo? Lebo nikto neurobil skúšku správnosti a nespočítal to a oni k jednej cifre pripočítali tri nuly a tým pádom im to vyšlo, že ten akčný plán bol väčší cca o 500 miliónov. Ako vláda takýto materiál môže schváliť? Ako ten materiál mohol vôbec vyjsť od toho splnomocnenca? Ja, keď som sa na ten materiál pozrel, okamžite mi tá cifra udrela do očí. Lebo som vedel, že na celé to programovacie obdobie máme nejakých 471 000 na túto kapitolu a oni tam dali 500 000 len pre Rómov. Okamžite mi to udrelo do očí. To akí kompetentní ľudia tam robia. A to naozaj vyberám len také čerešničky z toho, ktoré vám chcem povedať. Oslovil som starostov, ktorí majú rómske komunity a primátorov miest, aby mi napísali, aké problémy, čo ich trápi, aké problémy treba riešiť v ich vylúčených rómskych komunitách. Tak tu som vyhodnotil najčastejšie odpovede: chýbajúca pitná voda, problém s kanalizáciou, vysporiadanie pozemkov, chýbajúce školské a základné školy, túlavé a neprihlásené psy, chýbajúce komunitné centrá, dvojzmenná prevádzka, úžera, výučba slovenčiny, čistička odpadových vôd. Prečo sa týmto problémom nevenoval? Z 1 miliardy na infraštruktúru ide necelých 100 miliónov, necelých 100 miliónov. Opäť vylúčenie vylúčenej rómskej osady, kde je nárast detí. Tie deti nemajú chodiť kde do škôlky. Ten starosta má pripravený komplexný projekt, má pozemok, má stavebné povolenie, len čaká na príslušnú výzvu, aby tú škôlku mohol postaviť. No a splnomocnenec mu povie, že na to nemajú peniaze. Kde tie deti budú chodiť, keď už na to nie sú peniaze? Veď čo je dôležitejšie, aby deti... Tak my tu prijmeme zákon, že od troch rokov musí dieťa chodiť do škôlky a nepostavíme tam škôlku v osade. A čudujeme sa ostatným obciam, že nechcú tie deti zobrať. A ten starosta naozaj, nie je to v každej obci, ale niekoľko obcí naozaj má pripravenú dokumentáciu, má všetko. My máme peniaze z Európskej únie a my toto nevieme zabezpečiť. Nevieme vyhlásiť na to výzvu. To snáď nie je možné toto. Keď som si pozrel podrobne akčný plán a neboli mi jasné veci, že 60 miliónov na sadenie stromčekov. To v okolí rómskych osád idú sadiť rómske stromčeky? To snáď nemohol kompetentný človek tam napísať. Tak som samozrejme oslovil splnomocnenca vlády, Úrad vlády, oslovil som Ministerstvo sociálnych vecí, Ministerstvo školstva, lebo to sú ministerstvá, ktoré z toho akčného plánu vlastne čerpajú alebo realizujú tie peniaze. No a odvšadiaľ mi prišla odpoveď, že projekty ešte nie sú pripravené, že nie sú podrobne rozpísané, že nie sú ešte presné informácie. Tak si predstavte, že oni idú robiť akčný plán a napíšu tam sadenie stromčekov 60 miliónov. Povedzte, ja by som chcel vidieť tú pracovnú skupinu, ako to pripravujú, ako sedia za tým stolom a povedia: A daj tam sadenie stromčekov, však oni ničia prírodu. A koľko tam dáme? A dajme 60 miliónov. Není to málo? A nie, to je dosť, hej? No, asi takýmto spôsobom, lebo keby sa naozaj systematicky, tak ako sa to má robiť, transparentne, aby zapojili do toho tie samosprávy, tak ten výsledok by musel byť iný ako bol. Nehovoriac o tom, že v akčnom pláne sú štúdie, úplne nezmyselné štúdie a ja som to teraz sledoval, lebo tie štúdie sú na také aktivity, ako pomôže Rómom bývanie. Ale viete, výzvy sú už vyhlásené a tie štúdie stále tam svietia. Tak ja sa pýtam, že načo nám sú tie štúdie, keď už výzvu sme vyhlásili. Čo mu pomôže alebo ako pomôže nám tá štúdia, keď samotná výzva už je vyhlásená. Čo budeme, čo štúdiou robí? Tak na to tiež kompetentní ľudia mi odpovede nedávajú. Takže ja si myslím, že je úplne v poriadku, že my túto problematiku donesieme sem do Národnej rady. Chceme sa o nej rozprávať, oboznámiť sa s tým a hľadať riešenie, ako túto situáciu zlepšiť. Viete, my na Slovensku máme problém, že nevieme efektívne využívať eurofondy. My zrealizujeme projekt, skontrolujeme tú finančnú časť, ale či ten projekt naozaj nám priniesol nejaké efekty alebo nepriniesol, to už nikoho netrápi. A preto ja rozumiem, že prečo by pri tých projektoch, ktoré sú na vylúčené rómske komunity, to bolo inak. No je to tak, hej? A žiaľbohu, žiaľbohu je to ešte horšie, lebo je to problematika, ktorej sa nevenuje veľa ľudí a tá problematika je zabezpečená tak, že aj tie informácie musíte dolovať, že nie sú tak verejné ako pri ostatných projektoch, lebo naozaj zaujíma to úzku skupinu ľudí. Takže mojím cieľom tohto uznesenia bolo práve to, aby som vás informoval, že v tejto téme Aj tie informácie musíte dolovať, že nie sú tak verejné ako pri ostatných projektoch, lebo naozaj zaujíma to úzku skupinu ľudí. Takže mojím cieľom tohto uznesenia bolo práve to, aby som vás informoval, že v tejto téme sa pokračuje tak ako doteraz. Robí sa neefektívne, kradne, zastúpení ľudia tam stoja. Neviem, prečo sa zmenilo to manažovanie európskych fondov zo splnomocnenca na Úrad vlády. Neviem, čo bude s tými ľuďmi, ktorí sú tam zamestnanci, lebo títo zamestnanci sú vlastne na manažovanie tých európskych fondov. Zo úradu splnomocnenca vlády sa stal nejaký úrad, ktorý implementuje európske projekty. Neviem, čo bude s tými ľuďmi. Takže mali by sme sa zamyslieť, lebo to nie sú drobné, drobné peniaze, ale to sú naozaj peniaze, ktoré by mali priniesť nejaké efekty. Ďakujem. Ďakujem veľmi pekne. Pán poslanec s faktickou.

Tromi hodinami som rozprával presne podobne ako vy. Presne, že tie peniaze, ktoré sú určené na rómske projekty alebo na rómsku problematiku, sa presne takto, ako ste to povedali vy, míňajú. A úžasne by som to ani ja lepšie nevystihol. Ako ste presne pomenovali, že sedia za stolom a ideme sadiť stromčeky. Ty, to je dobré, to je dobré. A veď, lebo povieme, že životné prostredie zlepšujeme. Tak dajme 30 miliónov. A čo, ti šibe? Dajme 40, však viac stromčekov potrebujeme. Toto je ten princíp. A potom si naozaj pán Danko pošle svojej manželke peniaze, lebo to už je nenažranosť. To je nenažranosť. A pri všetkej úcte k pánovi Daškovi, keď kedysi hrával Černákovi na jeho akciách, tak ja neviem, či sa tam priučil, ako sa má kšeftovať, ale toto je bohapustý kšeft. Bohapustý a pustý kšeft. A to je len, to je len špička toho ľadovca. To je len špička tej pyramídy, vrchol, kde oni absolútne to krásne rozoberajú do takých detailov, že tak teraz dáme 20 miliónov na propagáciu včelstva, budeme propagácie včely, lebo Rómovia, keď majú radi včely, tak budeme milióny dajú na to, aby 200 ľudí naučili niečomu, čo nebudú vôbec v živote potrebovať. Toto sú kšefty. A kým toto nebude, kým toto ľudia budú obhajovať, že Robert Fico takto dovolí bačovať, takto dovolí ľuďom, ktorí majú strážiť peniaze pre tých, ktorí ich potrebujú najviac, lebo naozaj tí osadníci potrebujú. A keď toto nepočujú poslanci koalície, ktorí tu teraz sedia, síce len traja, a ja neviem, ako sa tvárili, keď ste im rozprávali, čo mali v duši, keď ste rozprávali o tom, na aké projekty míňajú peniaze. To by som rád vedel, čo mali v mysli.

No, áno, je to tak. Je to, bohužiaľ, tak, ale my, pokiaľ by sme tie projekty, ktoré pripravujeme, robili naozaj koncepčne, keby sme ich robili participatívne, to znamená, zavoláme tam tie mestá, obce, ktoré tieto problémy riešia, informujeme sa, pýtame ich, čo by im najviac pomohlo, aká výzva ich trápi. Pokiaľ by sme naozaj vedeli vyškoliť tých terénnych pracovníkov, komunitných pracovníkov s tým, že aby riešili skutočné problémy, aby neriešili len formálne problémy, aby sme viacej dôrazu prikladali, aby tí pracovníci miesto vyplňovania papierov a stále väčšej byrokracie naozaj sedeli v tých lokalitách, komunitách a riešili tie problémy, tak by sme by sme aj dosiahli nejaký výsledok. Ale my za to máme tie fejkové výsledky, lebo my celý proces, celý proces má byť fejkový. My nie sme naučení naozaj zmysluplne tieto veci riešiť a to je, to je naozaj od základu, od toho splnomocnenca, od ministerstva. Keď pripravujeme tie projekty, tak chceme naozaj vedieť skutočné problémy, ale my to nerobíme. A aký máme záujem? No tak buďme nekompetentní, buďme neschopní, ale mám alebo máme vedľajší záujem, vedľajšie záujmy, ktorý kamarát, ktorá organizácia by tie peniaze zobrala, počarovala a nejakým spôsobom uliala, takže niečo z toho určite je. Ďakujem pekne, pán poslanec. Konštatujem, že do rozpravy som dostal jednu písomnú prihlášku od pani poslankyne Kosovej, ktorá ale nie je v

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Tak ďakujem za ten dramatický úvod. Urobíme to tak, že najprv teda v skrátenej poviem teda, o čom sú tieto štyri body a potom v rozprave teda bližšie. Urobíme to pekne tak, že toto by mohla byť taká päťminútovka, ktorú by si mohol vyťažený minister financií pozrieť, vypočuť a je to niečo, kde teda reagujem napríklad na jeho častú otázku, že teda koalícia by chcela počuť od opozície nejaké návrhy, ako naštartovať našu ekonomiku, ako teda prispieť ku fungovaniu krajiny. Takže mám tu takéto štyri body, ktoré kľudne ich volajme také akoby kilečkové. Nie sú to nejaké úplne veľké veci, ale sú to veci, ktoré všetky pomôžu podnikateľskému prostrediu, ktoré pomôžu tomu, aby sme boli konkurencieschopnejší a sú to presne tie opatrenia, ktoré avizovala vláda 31. 3. a teda stále o nich nevieme. Takže, pán minister, nech sa páči, v skratke, už potom v rozprave už môžete sa venovať niečomu inému, ale tu sa aspoň dá. Takže prvý bod, tak ako ho pán predseda predsedajúci avizoval, cieľom tohto návrhu zákona je skrátiť dobu odpisovania pri investičnom majetku v šiestej odpisovej skupine z aktuálnych 40 rokov na 28 rokov. Myslím si, že tých 40 rokov je ako fakt drakonicky dlhá doba, ktorá pri takom tom priemernom priemernej inflácii vlastne umožní, že podnikateľ skutočne odpíše len asi 54, 57 %. Proste menej ako 60 % investície, ktorú urobil, pretože zvyšok teda zožerie inflácia. A tak. Každopádne, keby sa to znížilo, tak určite by to pomohlo investičnej aktivite. Vo finále tie peniaze v štát doň nepríde, je to len cash flow, proste príde ku nim trochu neskôr a určite by to pomohlo podnikateľom. Možno ešte poviem, že pri všetkých týchto štyroch návrhoch som vychádzal z konzultácií so Združením malých podnikateľov Slovenska alebo malých podnikov Slovenska, s Podnikateľskou alianciou Slovenska, so Slovenskou živnostníckou komorou. Sú to proste návrhy, ktoré z praxe považujú za tie, čo by im dokázali pomôcť. Takže toľko. Prvý návrh. Druhý návrh je vyslovene, že čisto taký, ktorý by okamžite priniesol ministrovi financií nejaké peniaze a je to zníženie daňového zaťaženia príjmov fyzických osôb z predaja virtuálnej meny na základe takzvaného časového testu. Pri predaji virtuálnej meny po uplynutí jedného roka od jej nadobudnutia navrhujeme, aby sa ten príjem zdaňoval iba daňou vo výške 7 %, čo je vlastne hodnota napríklad pri dividendách. Naopak, v prípade príjmu z predaja virtuálnej meny do 1 roka by sa samozrejme príjmy zahŕňali do čiastkového základu dane spolu s ostatnými príjmami. V skratke dnes príjmy štátu zo zdaňovania dividend, z toho drakonického zdaňovania, sú minimálne. Je to v podstate šesťciferná suma. Nie je to v podstate ani milión eur, čiže štát nemá o čo prísť znížením daní. Práve naopak. Je tu veľa, dnes už možno ani nie až tak mladých ľudí, ale kľudne povedzme mladých ľudí, ktorí investovali, ktorí proste jednoducho sa venujú kryptomenám, ktorí by radi z tej investície už aj vystúpili. Radi by za normálnych podmienok zdanili svoje príjmy, tým pádom by ich mali legálne, postavili si to svoje auto, na ktoré si zarobili, pre domček, ktorý si kúpia, a boli by občanmi tohto štátu a jednoducho tie svoje príjmy by tu mohli mať, mohli by tu fungovať a proste dali by štátu nejakú, nejakú teda tú daň. Bližšie potom za chvíľu v rozprave. Tretí návrh zákona má za cieľ zvýšenie hranice, nad ktorú sa hmotný majetok, nehmotný majetok a technické zhodnotenie rôznych druhov majetkov považuje za majetok, ktorý je odpisovaný podľa zákona o dani z príjmov. Aktuálne je to 1700 € respektíve 2400 € a chceme to zvýšiť teda aspoň na tých 3000 €. Výška tej hranice odpisovania nebola zvyšovaná už vyše dekádu. A navyše, veď v podstate ono to ešte vychádza z pôvodnej hranice 50 000 Sk z roku 2004. Aj v tom zákone v roku 2009 sa to len prehodilo na eurá. 50 000 Sk bola v roku 2004 absolútne iná hranica ako dnes. Takže určite by to znížilo byrokraciu, zjednodušilo by to podnikateľom odpisovanie a skutočne by to zasa, zasa pomohlo. Áno, je to kilečková vec. Svet to akože úplne nezmení, ale takýchto viacero drobností vie zásadne pomôcť. Podnikateľ sa následne môže viac venovať tomu, v čom je unikátny, v čom je dobrý, teda podnikaniu, nie byrokracii, nie administratíve a častokrát odpisuje počítač dlhšie, než už ho vôbec fyzicky používa, pretože jednoducho nemá takú životnosť, ako zákon vyžaduje, aby proste nejaký laptop proste odpisoval. Posledný návrh. Toto je, toto je, myslím si, že pre veľa, veľa ľudí dobré. Cieľom je skrátiť dobu plynúcu od nadobudnutia nehnuteľnosti, respektíve od teda vyradenia nehnuteľnosti z obchodného majetku, po uplynutí ktorej je tento príjem oslobodený od dane z príjmu predaja nehnuteľností a teraz je teda ten čas päť rokov, ten časový test, a chceme to znížiť na dva roky. Rovnaké skrátenie navrhujeme aj pri predaji nehnuteľnosti nadobudnutej dedením v priamom rade alebo niektorým z manželov. V súčasnosti platí výnimka, že daň z príjmu sa neplatí, ak teda uplynie aspoň päť rokov od dňa nadobudnutia tejto nehnuteľnosti preukázateľne do vlastníctva alebo spoluvlastníctva poručiteľa alebo teda vyradenia z obchodného majetku. Aj túto lehotu skracujeme na dva roky. Veľmi jednoducho, v skratke skracujeme dobu, po ktorej teda nebude treba platiť daň z príjmu pri predaji bytu. Úplne ten elegantný prípad je mladá rodina, ktorá si kúpila jednoizbový byt a medzitým teda sa im narodilo dieťa a potrebujú sa presunúť do väčšieho. Okej, po dvoch rokoch teda už nebudú musieť platiť daň a môžu ísť do dvojizbového. Kľudne sa môže stať to isté, že sa im narodí ďalšie dieťa, po ďalších dvoch rokoch zasa sa môžu posúvať do väčšieho. Určite takéto niečo by zvýšilo aktivitu proste na realitnom trhu, inak by to znížilo aj mieru podvodov, ale každopádne zasa by to bolo nejaká, nejaká akcelerácia podnikateľského prostredia. A som presvedčený, že skutočne štát by tuto neprišiel o veľa. Toľko teda v úvodnom slove a viacej bližšie v rozprave, do ktorej sa asi hlásim ako prvý. Ďakujem pekne, pán poslanec. Ja sa len spýtam pána poslanca Kišša, či zastupuje aj pani poslankyňu.

Kolegyne, kolegovia. Takže mám tu cez spravodajstvo všetky tieto štyri tlače. Takže k prvej, tlač 1182. V súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený ako spravodajca. Predkladám túto informáciu. Návrh spĺňa všetky náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií a hospodárstva. A vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú zo zákona č. 73, z § 73 zákona o rokovacom poriadku odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. A v súlade s rozhodnutím predsedníctva Národnej rady navrhujem pridelenie Výboru pre financie a rozpočet a ústavnoprávnemu výboru a za gestorský navrhujem Výbor pre financie a rozpočet a zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prejednali do začiatku rokovania schôdze Národnej rady o tomto návrhu. Takže to je ako prvé. Tlač 1184, podobne nebudem opakovať to všetko, čo tu máme. Takisto je súčasťou stanovisko Ministerstva financií a Ministerstva hospodárstva. A podobne, v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady, navrhujem prideliť Výboru pre financie a rozpočet a ústavnoprávnemu výboru a za gestorský navrhujem Výbor pre financie a rozpočet a zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do začiatku schôdze Národnej rady o tomto návrhu. Čiže podobne ako v predchádzajúcom návrhu. Ďalší bod, tlač 1187. Platí všetko ako v predchádzajúcej tlači. Podobne navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Výbor pre financie a rozpočet a ústavnoprávny výbor a za gestorský navrhujem Výbor pre financie a rozpočet. A odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do začiatku rokovania schôdze Národnej rady o tomto návrhu. A k poslednému z tých štyroch bodov, tlač 1190, vlastne analogicky všetko platí ako pri predchádzajúcich troch bodoch, podobne pre Výbor pre financie a rozpočet a ústavnoprávny výbor a za gestorský navrhujem Výbor pre financie a rozpočet a zároveň, aby výbory uvedený návrh prerokovali takisto do začiatku schôdze Národnej rady o tomto návrhu. Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Prosím, otvorte rozpravu k týmto štyrom návrhom zákonov. Ďakujem. Ďakujem za efektívne podanie komplexnej spravodajskej informácie, pán poslanec, otváram zlúčenú rozpravu, do ktorej sa prihlásil

Takže ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Kolegyne, kolegovia, v prvom rade si veľmi vážim každého jedného človeka, kto tu sedí a vlastne tu byť nemusí, pretože skutočne už je pokročilá hodina. No, tak, áno. Musíme. Tak, preto nás je tu 10, hej? Ak som zarátal všetkých, všetkých. No, dobre. Nevadí. Poďme, poďme efektívne, nech to využijeme, ten čas. Takže v prvom rade chceme skrátiť dobu odpisovania pri teda šiestej odpisovej triede z 40 rokov na 28. Ja som dokonca presvedčený, že správna hodnota je 20, ale dobre, rozumiem aj nejakému stavu verejných financií, preto mám pocit, že tých 28 by bola taká, povedzme, že rozumný kompromis, s ktorým vedia žiť aj verejné financie a s ktorým vedia žiť aj podnikatelia, hej? Preto 28, keď sú také neokrúhle číslo. No, len aby sme vedeli, do šiestej odpisovej skupiny patria nehnuteľnosti, teda ktoré sú uvedené v prílohe zákona. Sú to bytové budovy, hotely, podobné budovy, budovy pre administratívu, budovy pre kultúru, verejnú zábavu, vzdelávanie, zdravotníctvo, ďalej ostatné nebytové priestory, okrem nebytových poľnohospodárskych budov a ostatných budov inde neuvedených. No, každopádne, veľmi jednoducho, sú tam budovy a jednoducho takto by sme skutočne pomohli, pomohli podnikateľom, ktorí by si teda dokázali svoju investíciu rýchlejšie odpísať. Zároveň by mali akože určite aj väčší investičný apetít. Tam by mohlo zasa pomôcť stavebníctvu, to by vôbec mohlo zasa pomôcť konkurencieschopnosti našich podnikateľov. Jednoducho je to opatrenie, ktoré áno, má daňový výpadok na začiatku, ale teda v neskoršom období proste sa štát k tým peniazom dostane, ale jednoducho je to presne to, čo potrebujeme a koniec koncov presne to, čo už pochopila aj koalícia, že potrebujeme, že už to sa nedajú len zvyšovať dane a odvody, ale že jednoducho treba nejaké prorastové opatrenia. Toto je prorastové opatrenie, tak takže sa uchádzam o podporu aj koalície, práve preto, že sami takýto nejaký zoznam, ktorý sme síce ešte nevideli, včera potvrdil aj predseda fiškálnej komisie, že ho ešte nevidel. To sa mi už zdá divné, ale je to tak, hej? Tak predsa len teda navrhujeme niečo my a teda navrhujeme to aj preto, aby pán minister vnímal, že návrhy sú tu a nech nerozpráva, že proste ako opozícia návrhy nemáme. Ale máme ich a vieme, ako pomôcť tejto krajine, ako pomôcť podnikateľom. Dobre, ďalší návrh zákona. Kryptomeny. OK, pre niekoho španielska dedina, pre niekoho to, čomu sa venuje. Každopádne, je to niečo, čo tu je, hej? Ťažko pred tým zatvárať oči a je to niečo, kde by štát skutočne mohol získať nejaké peniaze. Tak ako som už pred chvíľkou povedal, štát zo zdaňovania kryptomien nemá takmer žiadny príjem. Jednoducho zasa nejaký mladý človek, ktorý proste na tom zarobil, kedysi kľudne kúpil, ja si ešte pamätám za 700 € napríklad jeden bitcoin, hej? Dnes ho predá za 50 000, možno ich mal 10, hej? Proste stal sa z neho bohatý človek, ale verte tomu, že to nezdaní na Slovensku. Radšej sa presťahuje do nejakej krajiny, kde to zdanenie bude rozumné a kde sa skutočne dostane teda k tomu, že si následne bude môcť kúpiť svoje bývanie, svoje auto, čokoľvek, zariadiť si život. No, ako to je na Slovensku, hej? Už to bolo drakonické ešte pred posledným zvýšením daní z príjmu fyzických osôb a bolo to tak, že podľa výšky príjmu teda buď 19 alebo 25 % platil človek, ale ešte tam je aj zdravotný odvod 14 %, hej? 25 a 14 je 39. Hrubé zrátanie, hej? Nebavíme sa tam o rôznych základoch, hej? Ak ste povedali niekomu, že OK, predaj bitcoin, zober peniaze a 39 % z nich odveď štátu, no tak akože ten výsledok bol, že to nikto nerobil. Vieme to, pretože príjem zo zdanenia kryptomeny nebol žiadny, hej? No to bolo ešte v tomto roku, nám už platia nové drakonické sadzby až po 35 %. No tak teraz si zoberte, že taký mladý človek, bohatý človek, hej, si teda má zaplatiť 35 % daň z príjmu, hej, v tom maximálnom vyjadrení a plus ešte 14 % zdravotný odvod, hej? 35, 45, 49 %. Zaokrúhlim 50, hej? Normálne si štát povie, že 50 % mu z toho má zobrať. No, kto takú daň zaplatí? Nikto. Inak ani Slovnaft, hej? Nikto takú daň nezaplatí. Pretože keď máte z takéhoto majetku zaplatiť 50 % štátu, radšej sa zoberiete, dvihnete sa, pôjdete do krajiny, kde zaplatíte 7, 10, 15 a tam budete žiť a na Slovensko prídete sem-tam pozrieť rodičov. Smutné, ale takáto je realita. Preto navrhujeme to, aby tam bola sadzba 7 %. Prečo 7, aby sme nevytvárali novú? Dnes je daň z dividend 7 %, tak preto sme dali 7 % a zrušenie toho úplne, že nezmyselného zdravotného odvodu. Čiže takýto človek by dal štátu 7 %. Hovorím oproti reálnej nule, ktorú dal dneska, a štát by z tohto niečo mal. Toto opatrenie nemá žiadny negatívny vplyv na štátny rozpočet, môže ho mať jedine pozitívny. Už len dodám, že na sklonku minulého volebného obdobia sa nám podarilo tento zákon prijať. Bohužiaľ už sa firmy alebo proste ľudia sa vracali a chceli, chceli to tu zdaňovať, ale ako ste nastúpili, tak ste to, ako nerozumiem, ako takéto niečo mohlo padnúť do konsolidačných opatrení, hej, keď vlastne nemohol prísť štát o žiadne peniaze. A proste ste to zrušili. Inak to po nás zopakovala Česká republika a namiesto aby Česi prišli ku nám, odišli Slováci do Česka. Toľko len realita. V dobrom to hovorím. No, bohužiaľ. Takže stále to môžeme takto urobiť a stále síce už môžeme len dobiehať ten idúci český vlak, ale furt lepšie dobiehať než ísť opačným smerom. No. Tretí návrh, to už skutočne veľmi rýchlo, zvýšenie hranice odpisovania. 50 000 korún v roku 2004 bola hranica. Vtedy to boli nejaké peniaze. V roku 2009 sa to prehodilo na 1700 € ako eurá, ale vôbec sa to nezvýšilo. Už máme teda rok 2026, takže je odvtedy ďalšia, ďalšia kopa rokov, proste, kedy sa to nezvyšovalo. Rozumiem štátu, ale bohužiaľ stále to je väčšie a väčšie bremeno na strane podnikateľov a keď vie štát napríklad vlani či predvlani, diéty sa dokázali zmeniť trikrát ročne, hej? Normálne sa trikrát ročne štát dokázal zabezpečiť, aby sa, ani nie že diéty, aby som bol presný, ale stravné, hej? Stravné sa dokázalo zmeniť trikrát za rok. Toto sa nedokázalo zmeniť ani raz za 20 rokov. Normálne tomu treba nastaviť nejakú hranicu. Ja si dokonca myslím, že by to mohlo byť aj viac než 3000, ale zasa vnímam aj tu nejakú situáciu štátneho rozpočtu, takže keby sa to dalo na tú hranicu 3000 €, tak si myslím, že to jednoznačne pomôže podnikateľom, špeciálne tým menším a takisto, takisto proste ich to odbremení od nejakej byrokracie a myslím si, že by to štát takisto zvládol, pretože by zasa profitoval z toho, že si niekto povie, aha, aspoň niečo sa zlepšilo, ešte pár vecí sa zlepší a namiesto rozmýšľania o tom, že odídem do Česka, tak si poviem, že kúpim niečo do tej firmy a začnem podnikať. Lepšie, efektívnejšie, konkurencieschopnejšie. Posledný štvrtý návrh, čiže zasa skrátenie časového testu pri predaji nehnuteľností. Dnes, ak máte nehnuteľnosť, ak ju predáte menej ako päť rokov, tak jednoducho z toho zisku platíte daň. Kľudne vám to môže vyjsť inak aj tých 35 %. A jednoducho, keď už nič iné, tak buď teda taký človek čaká, namiesto toho, aby už mal ďalší byt, aby ho už zariaďoval, aby proste tie peniaze v tej ekonomike točil, tak jednoducho proste čaká na tých päť rokov. Alebo sa to samozrejme robí tak, že sa teda iná suma píše na zmluvu, iná reálne a jednoducho zasa je to nejaká šedá ekonomika. Myslím si, že to skrátenie na dva roky, zasa, dá sa baviť, kolegovia, aj tri by bolo znesiteľné, hej? Ale dva je také, že by to skutočne vedelo pomôcť. Som presvedčený, že ten výpadok tu by bol veľmi malý, ale ten benefit toho by bol silný. Hovorím, nie je to len tá sociálna rovina, hej, že proste rodina, ktorá sa skutočne v horizonte piatich rokov môže rozrásť teda výrazne, hej, že sa do toho menšieho bytu už nevojdú, ale bol by tam aj ten efekt ekonomický, pretože keď teda odchádzate z jednoizbového bytu do dvojizbového, no veď musíte jednu izbu navyše zariadiť, potrebujete tam čokoľvek nové, potrebujete inštalatérov, potrebujete, jednoducho potrebujete ekonomiku a tvoríte, tvoríte vlastne nejakú aj novú hodnotu. Takže takto. Myslím si, že samozrejme by to následne podporilo aj stavbu bytov, čo je samozrejme takisto ekonomika a takisto novovytvorená pridaná hodnota, z ktorej bude mať niečo aj štát. Som presvedčený, že tá doba dva roky je dostatočná na to, aby sa akoby odfiltroval ten obchodný zmysel, hej? Proste myslím si, že tie dva roky sú úplne, úplne v pohode. Takže takéto štyri návrhy, návrhy, ktoré fakt vedia pomôcť ekonomike. Za chvíľku budem pokračovať s ďalšími, ale prosím, kolegovia, skúste, skúste sa inšpirovať. Mohlo by to pomôcť. Samozrejme, uchádzam sa o podporu aj opozičných kolegov všetkých. Ďakujem pekne za pozornosť. Ďakujem pekne na vaše vystúpenie. Jedna faktická, pán poslanec.

Ďakujem pekne. No nie som ja veľký odborník na ekonomiku, ale myslím si, že tie argumenty, ktoré ste použili, možno sedia, ale podľa mňa sú trošku aj také účelové alebo demagogické. Daňové a odvodové zaťaženie, každý tvrdíte, že je veľmi vysoké. Odvody predsa slúžia vlastne na prospech platiteľovi, sú za to platené určité služby. Otázna je len efektivita využitia tých finančných prostriedkov na tie služby, ktoré, na ktoré sú určené. O tom by sa dalo debatovať. A čo sa týka daní, samozrejme vždy sa tvrdí, že dane sú vysoké na Slovensku až príliš, ale keď by sme ich znížili, pomôže sa síce podnikateľom, ale z tých peňazí, z tých za nich sú platené určité služby štátu. A tie sú pre všetkých občanov, nielen pre podnikateľov. Čím by sme chceli nahrádzať Debatovať. A čo sa týka daní, samozrejme, vždy sa tvrdí, že dane sú vysoké a na Slovensku až príliš, ale keď by sme ich znížili, pomôže sa síce podnikateľom, ale z tých peňazí, z tých daní sú platené určité služby štátu. A tie sú pre všetkých občanov, nielen pre podnikateľov. Čím by sme chceli nahrádzať tie výpadky, znížil by sa štandard pre všetkých obyvateľov, lebo z toho sú platené výstavba, cesty, školstvo a všetko možné. Ale chcem aj to povedať, že poukazuje sa na rôzne krajiny, ale to je iba A, a vy to dobre viete, že to je iba A. A B je iné typy daní. Veď každý štát má namiešaný určitý daňový mix. A keď podnikateľ bude mať viac peňazí, bude mať viac možno prostriedkov aj na vlastníctvo. A dane z vlastníctva sú v zahraničí oveľa vyššie aj s majetkom. Veď vaša vláda chcela zaviesť aj za nehnuteľnosti dane podľa hodnoty majetku, ktoré by boli násobkovo vyššie, ako sú dane teraz. V zahraničí také dane sú. Sú oveľa vyššie dane z dedičstva, kde u nás sú takmer minimálne dane. Takže netreba stále poukazovať pri našom štáte, že toto všetko je tu zlé a tam je dobré. Tam sú zase iné typy daní, ktoré sú možno pre nich atraktívne, ktoré u nás aj z nejakého historického hľadiska nie sú natoľko uplatniteľné a také vysoké, ako sú v zahraničí. Tak myslím si, že niekedy treba povedať aj B. Ďakujem pekne. Tam poslal životopis. Ďakujem.

Slovo, pán predsedajúci. Ja ďakujem pekne za reakciu. No takto. Tak vždy sa dá pozerať na krajiny, že, kde nejaká daň je vyššia a kde nejaká daň je ale nižšia. No čiže, viete, čo sa týka, čo sa týka daní, no tak dane z príjmu sú napríklad firiem, sú v Maďarsku 9 % alebo, povedzme, pri tých veľkých 15. No u nás sú 24. No tak prečo sa neinšpirujeme tam, hej? Tá realita je tá, že slovenské daňovo-odvodové zaťaženie je za prvé už takmer ako celok, ako ten mix, hej? Je už takmer najvyššie v celej európskej tej únii, ale hlavne proste v poslednom období najrýchlejšie rástlo. Najrýchlejšie rástlo a toto je jednoducho ten problém. Proste tie dane a odvody sú vysoké až tak, že to brzdí ekonomiku, hej? A to, tá základná ekonomická poučka je, že tak samozrejme, že štát potrebuje nejaké peniaze a mal by ich inak, že efektívne využívať, hej? Proste nemali by tu byť, jak sme tu debatovali pán Danko a spol., hej?, že tie peniaze sa proste rozhadzujú lopatami, ale jednoducho aj štát si musí uvedomiť a v tej situácii ste sme, že už sa tie dane tak zvýšili, že to zvyšovanie daní už nezvyšuje ani v absolútnom čísle vlastne príjem rozpočtu, hej? Máme vyššiu DPH-čku ako v alebo teda zníženie tých daní. Zvyšovanie daňového zaťaženia znižuje ekonomickú aktivitu. Ak tú ekonomickú aktivitu znížite tak, že nám ekonomika nerastie, je to zlé, hej? Znižovanie daní zvyšuje ekonomickú aktivitu. OK, tak to je teraz to, čo Slovensko potrebuje, hej? Už keby sme sa pozreli, čo bolo, bolo, ale teraz potrebujeme toto a preto prinášam riešenia, ktoré zvyšujú ekonomickú aktivitu. Do rozpravy sa prihlásil