49. schôdza

Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený výborom za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám informáciu k priloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky a Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzam z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku. Odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a ústavnoprávny hlavný výbor Národnej rady Slovenskej republiky. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do začiatku rokovania schôdze Národnej rady Slovenskej republiky o tomto návrhu. Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu k uvedenému návrhu zákona. Ďakujem, pán spravodajca. Otváram všeobecnú rozpravu. Konštatujem, že som nedostal žiadnu

Písomnú prihlášku. Pýtam sa, kto sa chce prihlásiť do rozpravy. Keďže sa nikto nehlási, uzatváram možnosť prihlásiť sa. Konštatujem, že žiaden poslanec nepožiadal o možnosť vystúpenia ústne. V rozprave o slovo požiadal v rámci rozpravy ešte pán navrhovateľ, nech sa páči, pán poslanec, vystupujete v rámci rozpravy. Ďakujem.

Pekne za slovo, pán predsedajúci. Kolegyne, kolegovia, no. Čiže veľmi jednoducho, poplatky sú súčasťou administratívnej záťaže a samozrejme do nejakej miery tu vždy boli a teda nejaké to opodstatnenie aj majú, hej? Proste administratívne služby majú a môžu niečo stáť. To je OK, hej? Ale tá realita bola tá, že k masívnemu zvýšeniu správnych poplatkov došlo od 1. apríla 2024 ako súčasťou zákona č. 530 z roku 23 Z. z., ktorým vlastne navrhovali predkladatelia alebo teda vláda Slovenskej republiky. Ani nezvyšovala, že poplatky, že o infláciu, hej?, čo by teda bolo, povedzme, že ešte legitímne. Ale proste zvyšovala ich s cieľom vybrať viac peňazí do štátneho rozpočtu, hej? Koniec koncov, takto to predkladateľ vôbec aj uviedol aj v samotnom návrhu zákona alebo názve zákona a výsledkom bolo teda proste selektívne a arbitrárne stanovenie zvýšených poplatkov za celý rad administratívnych úkonov a jednoducho bola to a je to samozrejme stále ďalšia skoková záťaž pre celý podnikateľský sektor. Tam sa okolo 1000 rôznych poplatkov zvyšovalo a jednoducho slúžilo to zasa na to, že to proste pomaly ničilo tú ekonomiku. Každá jedna vec, ktorú proste tu vláda za 2 a 1/2 roka alebo koalícia za 2 a 1/2 roka naložila na ekonomiku ako taká, jedna by sa možno dala zvládnuť, hej? Ale to najhoršie na tom bolo to a je to, že proste sa z toho urobil toxický, smrtiaci kokteil. Opatrenie na opatrenie, zdvihli sa poplatky, zdvihli sa dane, zdvihli sa odvody, vyrobili sa nové dane, vyrobila sa nová byrokracia, vznikli nové povinnosti. Proste toto všetko je výsledok, že nám ekonomika stojí a jednoducho máme veľký, veľký problém. V podstate som rád, že to pochopila už aj vláda. Už aj vláda pochopila, že nie je cesta ďalej zvyšovať dane, lebo už to nefungovalo. To posledné zvýšenie, že dane ste zvýšili, ale ten výber vyšší nie je. Tak už aj vláda pochopila, že nejaké opatrenia, prorastové opatrenia treba. Dokonca si stanovila, ministerka Saková dostala úlohu, že do 31. 3. musí vypracovať návrh týchto opatrení. Samozrejme, dneska máme teda 7. 5. Nič nie je verejné, nič nebolo ani na vláde. Nič nebolo tuná v parlamente. A podľa včerajších informácií taký šéf finančného výboru ešte ich tiež vôbec ani nevidel, hej? Nečítal tie opatrenia, nemal ich zoznam ani šéf finančného výboru. A nehlásil sa, že by o tom niečo vedel aj šéf hospodárskeho výboru. Čiže ten problém tu je, ten problém je veľký a ten problém treba riešiť. Už samotná vláda prestala rozprávať inak, že o prorastových opatreniach na rok 2026, lebo jednoducho už pochopila, pochopila aj koalícia, že keď to bude takto dlho trvať, tak to jednoducho samozrejme už tento rok nijak nemôže pomôcť, hej?, pretože musia ísť na vládu, musia ísť na schôdzu, už nebudú na tejto, takže už sa budeme baviť skôr o júni. Samozrejme, treba, aby to prezident podpísal. Treba sa na to predtým ešte aj dohodnúť a jednoducho akékoľvek makroekonomické opatrenie samozrejme má nejaké spoždenie, nech sa začne reálne, sa teda zapracuje a nech začne reálne pomáhať. Čiže, bohužiaľ, tá situácia je tá, že tie prorastové opatrenia pre tento rok sú, obávam sa, že stratené. Aj preto sa uchádzam, nielen ja, ale budem kľudne hovoriť aj za ostatných koaličných kolegov, lebo tých opozičných návrhov to bolo, tu bolo a tu je veľa, ešte, ktoré sa aj dnes dajú na hlasovaní schváliť a proste aspoň takto pomôcť. Ani toto, keď tu navrhujem znížiť nejaké poplatky, proste samozrejme aj slovenskú ekonomiku nezachráni. Ale je to nejaký taký ten návod, aby sme sa pohli správnym smerom, hej? Zrušme alebo teda znížme, lebo žiadny neruším, iba ich znižujeme. Znížme poplatky tu, ale zoberte to ako návrh. Keď sa dalo zvýšiť 1000, no tak sa na to pozrite ešte raz. 980 ich znížte, hej?, ak ich len úplne to navýšenie znížite, tak ešte stále to bude len to, kde tá ekonomika bola. Ani vtedy sme neboli lídrom v hospodárskom raste. Ale aspoň treba začať ísť správnym smerom. To by mohlo byť vcelku sympatické, hej? Takže toto je jeden z návrhov, ktorý ukazuje ten správny smer, prosím, kolegovia, ukazuje. Kľudne to volajte kilečkové riešenie, už ten pojem ste začali aj vy používať, len teda dajte mu už aj nejaký obsah alebo použite kľudne obsah náš. Nevadí, úplne bez problémov, hej? Takže prosím, skúste sa aj na toto pozrieť. Toto nemá komu ublížiť. Toto môže len pomôcť. Tak ako viaceré návrhy, ktoré predkladám a ešte dnes aj budem predkladať. Ďakujem pekne. Skočil som. Ďakujem, pán poslanec.

Vystúpili ste v rámci rozpravy, nie s faktickou poznámkou, preto vyhlasujem rozpravu za skončenú. Chcete sa vyjadriť ešte ako navrhovateľ a záverečným slovom sa chce vyjadriť pán spravodajca, nie prerušiť rokovanie o tomto bode programu. Nasleduje prvé čítanie návrhu poslanca Viskupiča na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v zmysle skoršieho návrhu zákona, má parlamentnú tlač 1185. Návrh na pridelenie prerokovania výborom je v rozhodnutí č. 1255. Dávam slovo poslancovi Viskupičovi, aby návrh zákona uviedol.

Ďakujem pekne za slovo, kolegyne, kolegovia. Takže ďalší takýto návrh, kľudne ho volajme kilečkový. Tentokrát som sa rozhodol teda doplniť alebo zmeniť zákon 222 z roku 2004 o dani z pridanej hodnoty. A teda cieľom tohto návrhu zákona je zvýšenie hranice pre povinnú registráciu, platenie pre platenie dane z pridanej hodnoty zo súčasnej úrovne 50 000 €, respektíve za určitých okolností 62 500 € na sumu 83 000, respektíve 85 000 € a toto je hodnota, ktorú, ktorá je maximálna, ktorú dovoľuje Európska únia a som presvedčený, že presne toto je hodnota, ktorú by sme mali mať. Samozrejme, možnosť dobrovoľnej registrácie pre platenie DPH zostáva zachovaná, môže sa firma rozhodnúť. Zasa bližšie poviem v rozprave, do ktorej sa hlásim ako prvý. Ďakujem pekne. Ďakujem. Dám slovo správcovi svojho, ktorého učil gestovský.

Výbor pre financie rozpočet, pán Kiš. Zastupuje ho kto? Pani Janskoly.

Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci. V súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený výborom za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky a Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do začiatku rokovania schôdze Národnej rady Slovenskej republiky o tomto návrhu. Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu k uvedenému návrhu zákona. Ďakujem, otváram.

Všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku, preto sa pýtam, kto sa chce prihlásiť do rozpravy ústne, respektíve o slovo v rozprave, či chce požiadať navrhovateľ alebo spravodajca. Takže uzatváram možnosť prihlásenia do rozpravy ústne. Konštatujem, že sa žiaden poslanec neprihlásil ani písomne, ani ústne, ale v rámci rozpravy o slovo požiadal navrhovateľ. Nech sa páči, pán poslanec. Ďakujem pekne za slovo.

Ďakujem pekne za slovo, kolegyne, kolegovia.

Kolegyne, kolegovia, tak ja začnem tentokrát možno trošku zoširša. Ku Tak ja začnem tentokrát možno trošku zoširoka. K tomuto roku alebo ku začiatku roka Slovensko prišlo o 60 000 živností. 60 000 ľudí si povedalo, že sa na to môže vykašľať. Že proste tú živnosť zruší a že jednoducho už nemá ani silu, ani energiu, ani chuť pokračovať v stave, keď jedna morová rana za druhou proste chodí a keď jednoducho vláda nie že by si ctila podnikateľov, špeciálne malých podnikateľov, špeciálne teda slovenských podnikateľov, špeciálne tých, ktorí tie peniaze nikam nenosia, ale proste tu ich zarobia, tu ich minú, ale práve naopak proste sype na nich jednu morovú ranu za druhou, vytvára už ten spomínaný toxický kokteil a jednoducho 60 000 ľudí si povedalo: „Stačilo, dosť.“ Áno, hneď prvé môže byť reakcie. No ale veď kopa z nich prešla na jednoosobovú s. r. o. alebo proste si vytvorila klasickú s. r. o. alebo čokoľvek. Áno, súhlasím. Proste niektorí ľudia našli ten spôsob, že sa trošku vyhnú tým morovým ranám takto. OK, poviete si dobre. Ja som ale presvedčený, že živnostník a živnostnícke podnikanie je podľa mňa tým úplným základom, o ktorý každá jedna krajina musí stáť dlhodobo vždy a musí ho podporovať. Nie sa tešiť, že z nejakého živnostníka je už eseročka. A dobre, môže byť ešte ďalšia otázka, však čo, čo je na tom zlé? Tak potom je tu ešte jeden level, že Slovensko prišlo o, myslím, že 3 % firiem celkovo, hej? Už teraz nepozerajme, čo sa stalo so živnostníkom, ale počet firiem na Slovensku sa znížil o 3 %. V Čechách plus-mínus o 2,53 % počet firiem stúpol. Hej? A ja sa teraz pýtam, ktorá krajina je na zostupnej ceste, na tom bielom koni do pekla a ktorá krajina robí všetko preto, aby bola úspešná, aby fungovala. Slovensko prichádza o firmy. Česko láka firmy. Áno, som presvedčený, že časť toho nárastu českých firiem sú aj Slováci, ktorí si povedali, že to tu fakt nejde a že proste svoje podnikateľské nápady a svoje schopnosti budú rozvíjať v Čechách. To by vám možno tiež mohlo byť jedno, kolegovia, ale oni v tých Čechách potom budú platiť aj dane. A budú tam mať aj deti a budú tam žiť a potom proste sa budeme pozerať, o koľko sa znížil počet obyvateľov Slovenska a o koľko narástol počet obyvateľov Česka. A budeme to môcť porovnávať. A možno si poviete, že nevadí, kolegovia. Však veď dovezieme z Uzbekistanu, hej? Dovezieme z, ja neviem, z Filipín, z Indie pracovnú silu. Však to vezieme. Dobre, neviem, či ten teda Ind. Možnože bude mať podnikateľský duch, že teda bude nakoniec aj podnikať. Poviete si dobre. Len teraz tá debata je, že či to takto je úplne OK, hej? Áno, Slovensko dnes dokáže svoj populačný úbytok nahradiť dovozom pracovnej sily. Ale, bohužiaľ, len dovozom pracovnej sily tej najmenej kvalifikovanej, do tých montovní, hej? A potom tam je, samozrejme, aj nízka pridaná hodnota a potom žiadny rast, aj keď tu tá firma zostane. Toto je ten ďalší problém, hej? Ale pozrime sa na to Česko. Česko, samozrejme, dokáže prilákať aj nízkokvalifikovanú pracovnú silu, pretože im tá ekonomika skutočne funguje a tiež potrebujú ľudí aj do montovní. OK, bez toho to nejde, ale oni majú aj tie mozgovne. Proste Česko, na rozdiel od Slovenska, dokáže lákať aj kvalifikovanú, respektíve vysoko kvalifikovanú pracovnú silu. A čo je pre nich ešte lepšie a pre nás ešte horšie, oni si tú vysoko kvalifikovanú pracovnú silu vedia vychovať. Tretina Slovákov študuje na českých vysokých školách. Môžeme sa, kolegovia, staviť, koľko z nich bude schopných a ochotných sa vrátiť naspäť. Jednoducho to najschopnejšie, čo na Slovensku máme, proste našich mladých ľudí, všetci tí najschopnejší odchádzajú študovať do zahraničia. Do Česka, do Nemecka, ja neviem, do Dánska, do Británie, kamkoľvek. Ešte aj to by sa dalo povedať samo o sebe, že výborne, tak sa teda za peniaze iného štátu vzdelávajú a potom sa vrátia ku nám. Ale ani taká štatistika nie je. Proste tí ľudia zostanú v Čechách, zostanú naši mladí ľudia v Čechách a zasa tam budú pracovať, podnikať, žiť, kolegovia, a platiť aj daň. A budú ich platiť do Česka a maximálne sa prídu dvakrát ročne pozrieť na rodičov sem na Slovensko. Toto je to, k čomu sme sa tu dopracovali. A inak len, aby sme to vnímali. V Česku priemerný Slovák, ktorý pracuje v Česku, má vyšší plat ako priemerný Čech. Zo všetkých zahraničných občanov, ktorí žijú v Česku a pracujú, tak Slováci, Slováci majú najvyššiu priemernú mzdu. A toto je to najsmutnejšie na tom všetkých najschopnejších mladých Slovákov, ale však teda aj starších, proste vyhnala politická situácia zo Slovenska do Česka. Až tak, že sú tam skutočne vlastne tá najschopnejšia elita národa zo všetkých ľudí zahraničných, ale aj priemerných Čechov, proste sú v Česku, najviac Slováci zarábajú. Pracujú, samozrejme, väčšinou v súkromnom sektore a tam sa oceňujú schopnosti platom, tam to funguje. No to je všetko. Veľa, veľa ľudí ste vyhnali preč, kolegovia. Toto je to. Ja nehovorím, že ste ich vyhnali preto, lebo ste chceli. Vyhnali ste ich preto, lebo robíte zlú ekonomickú politiku. Do politiky ako takej sa motať nejdem, to budú riešiť kolegovia. Ja to budem celé mať v tej ekonomickej rovine. Jednoducho, robíte dogmatickú ekonomickú politiku, hej? Máte vlajkovú loď, 13. dôchodok a je vám jedno, či tá loď nabúra do ľadovca alebo nabúra na plyčinu, alebo proste, ja neviem, kam, do prístavného doku. Hlavne, že je tam tá vlajka a hlavne, že sa nesmie s kormidlom ako točiť. Čo na tom, kam nabúra. Toto je dogmatická politika. Teraz nehovorím, že sú to len tie 13. dôchodky, ale proste idete. Toto je naša vlajková loď, s týmto sa hýbať nebude, hej. Čo na tom, že teda chcete tých 950 miliónov na tie dôchodky dať, že si na to treba požičať, že len na úrokoch tento rok, hej, 950 miliónov dáte ľuďom na 13. dôchodok a 2 miliardy pošlete investorom do slovenského štátneho dlhu. Na budúci rok možno dáte tých dôchodkov ešte menej, lebo už aj vaši kolegovia rozprávajú o tom, že teda na to nemáme a že to treba zadresniť, čo je teda správne. Som rád, že to hovoria, hej, pán Gašpar. Ale jednoducho tým dôchodcom dáte budúci rok asi ešte menej, viac nie, lebo je to zastropované, ale menej to byť môže podľa vašich rečí. Ale na tú správu dlhu pošlete o pol miliardy viacej, kolegovia. Pol miliardy viacej, ale vy beriete menej. Výdavky štátu sú o 21 % myslím za prvé štyri mesiace vyššie a jednoducho celé to ide do toho pekla a na tom bielom koni. Kolegovia, toto je to. Ja nehovorím, že ste to chceli, hej? Ja nehovorím, že to je vaším cieľom. Bože, chráň. Len to robíte zle. Robíte to zle a toto je problém. Preto sem chodíme s návrhmi, hej, preto proste prinášame riešenia, akurát, že, bohužiaľ, ich nepočúvate. Proste nepočúvate ich až do toho režimu, že ja tu prezentujem teraz v tomto momente šiesty zákon a minister financií rozpráva, že opozícia nemá riešenia. Nemá riešenia. Máme riešenia. Problém je ten, že ich koalícia nechce zobrať. Že, kolegovci, ešte stále máte vyše roka, hej? Rok a pol proste pred sebou necelý. A treba, treba skutočne obrátiť to kormidlo. Normálne tú vlajku si na tej lodi nechajte, len začnite tú loď kormidlovať, pretože nabúrate. Skutočne nabúrate, ale to nie, že nabúrate vy. My všetci nabúrame, celá krajina nabúrame, hej? A tí najschopnejší, ktorí to vidia, tak tí proste už naskákali do tých člnov a odišli do Česka, odišli kamkoľvek, hej? Ale stále je tu kopa ľudí, stále je tu kopa seniorov, stále je tu kopa nás, čo sa snažíme s tým niečo spraviť. Proste nabúrame a bude nás to bolieť. Bolí to už teraz a bude to bolieť ešte viacej. No aj preto, keď sa naspäť vrátim tým živnostníkom. A fakt, zoberte si, teraz ste vyrobili pre tých najmenších, hej? Pre tých, ktorí proste robia veci, ktoré by nikto iný nerobil. To sú proste dôchodca, ktorý má dôchodok, aký má, a upratuje ten svoj vchod a zarobí, ja neviem, čo, 300 € mesačne mu dajú, hej? Krát 12, dobre, 3600 €, hej? A teraz ste mu vyrobili vlastne ďalší ten, voláte to mikroodvod, ale je to vo finále, že, keď 300 € zarobí, tak mu 131 zoberiete na sociálnych odvodoch, ďalších asi 12 na zdravotných. Zoberiete mu vlastne všetko. Ten dôchodca povie, prečo by som to robil, hej? Proste toto ste vyrobili teraz pre všetkých živnostníkov, ktorí teda doteraz do tých zhruba, hej, 49 500 € platili sociálne odvody, tak ste im to v tej poslednej konsolidácii proste napálili, hej? Preto si tí živnostníci povedali, že to jednoducho nemá význam, hej? Nemá význam, aby bol niekto prekladateľ, súdny prekladateľ, to je jedno, z nejakého jazyka, ktorý nie je veľmi používaný a že mal jednu, dve faktúry, lebo súdu niečo preložil. No ale keď mu to na odvodoch všetko zoberiete, čo spraví? On z toho aj tak nežil. Výsledok bude ten, že proste na súdnom pojednávaní nebude úradný preklad niečoho, lebo sa to nikomu neoplatí robiť. A keď potom pochopíte, že to asi bude treba zdražiť, ten poplatok, tak to zasa teraz bude zasa viacej stáť, hej? No proste celé zle, hej? Teraz ste slávnostne na tejto schôdzi prijali, že teda dobre, tak, zasa poviem na hrubo, do 3000 € tak zrušíme, hej? Tak zrušíte ten mikroodvod pre živnostníkov do 3000 € a už som počul niekde, jak im strašne pomáhate. Ako im pomáhate, keď to bolo do 9500, neplatili sociálne odvody a teda teraz budú platiť, hej? Od 3000. To ste im teda pomohli, hej? A potom tam je ďalšia otázka, že všetky takéto hranice, čo si myslíte, že spraví ten živnostník, ktorý sa bude blížiť teda ku 3500 €? Bude pokračovať a tvoriť hodnoty? Možno áno, hej, a zaplatí. Skôr si myslím, že nie. Bude pokračovať a tvoriť hodnoty, ale na šedo? Asi áno. Ale bude z toho mať potom niečo spoločnosť, hej? Alebo teda mávne rukou a povie, nech teda nejaká veľká firma upratuje ten vchod, hej? A ja si budem pozerať Ružu pre nevestu alebo čo, teda ako dôchodca, hej? Akože, proste, to nemôžete robiť takto, že proste znechucujete ľuďom tvorbu hodnôt. Kolegovia, jedno by nás tu malo všetkých spájať. A to je to, že aj vy, aj sociálna demokracia potrebuje tvorcov hodnôt. Ani pre vás nemôže byť podnikateľ nepriateľ. Nemôže, pretože vy ho potrebujete ešte viac ako my, keď to takto zoberiem. Lebo vy chcete ešte viac tej jeho vytvorenej hodnoty, ktorú ste mu zobrali, prerozdeliť. Je to legitímne, je to ľavicový pohľad na svet, OK. Ale potrebujete toho živnostníka, tú firmu, pretože musí najprv nejakú hodnotu vytvoriť, až potom mu môžete nejakú zobrať, hej? Ale pre vás je podnikateľ nepriateľ, možno okrem teda tých spriatelených, hej? A proste to takto nejde. Keď živnostník zrušil živnosť, tak už žiadnu daň nezaplatí. Keď ten živnostník odišiel pracovať a žiť do Česka, zase len žiadnu daň na Slovensku nezaplatí. A keď nebudú platiť, nebudú vám, kolegovia, platiť tvorcovia hodnôt dane, lebo nikto iný ich v podstate neplatí, hej? Ja v tomto považujem aj zamestnancov za tvorcov hodnôt, samozrejme, tak jednoducho nebudete mať na nič. Ani na ten 13. dôchodok, koniec koncov potom už ani na tie úroky. A to je ale už potom cross default a to už je potom ale Grécko. A ešte stále máte priestor, aby ste sa tomu dokázali vyhnúť. Čiže preto, ako jedna z možností, ktorá trochu zníži to zaťaženie podnikateľov, je zvýšiť tým malým podnikateľom, zvýšiť hranicu na povinnú registráciu pre DPH-čku na 85 000 €, čo je hranica, ktorú umožňuje Európska únia, hej? Prečo? Pretože ten malý podnikateľ jednoducho nebude musieť viesť podvojné účtovníctvo, proste jednoduché. Bude môcť viac času venovať tomu, v čom je unikátny, v tej svojej práci. Bude musieť menej času venovať byrokracii. Čiže je to zasa jedna z možností, ktorá mu pomôže. Nehovorím teraz, že toto je to, čo otočilo to kormidlo a už by sme nesmerovali, hej, na tú plyčinu alebo do Grécka. Ale je to zasa jedna vec z, áno, potrebných 100, 200, 300, hej, veľa, ale je to niečo, čo aspoň ukázalo by, že ste sa toho kormidla chytili. Aspoň by to ukázalo možno tomu živnostníkovi, lebo sú ďalší, ktorí uvažujú o tom, že tú živnosť položia. Možno by si povedali, aj ja zatnem zuby, veď trošku teda mi dokázali už konečne aspoň prestať škodiť a možno sa niečo stane jedného dňa a bude vláda, ktorá si bude ctiť, hej, podnikateľa a bude pomáhať. No proste neodídu. Lebo ten problém je, a tým skončím, ten, že špeciálne do toho Česka v momente, ako tam niekto príde študovať, pracovať, podnikať, žiť, tak je len malá šanca, že sa vráti. Rečovo v pohode, kultúrne úplne v pohode. Aj tak tam má kopu z nás polovicu rodiny. Nemá dôvod sa vracať. Česko je rovnako pekná krajina ako my. Rovnako sa tam cítia Slováci doma. Ide študovať, pracovať, podnikať, žiť. Tak je len malá šanca, že sa vráti. Rečovo v pohode, kultúrne úplne v pohode. Aj tak tam má kopu z nás polovicu rodiny. Nemá dôvod sa vracať. Česko je rovnako pekná krajina ako my. Rovnako sa tam cítia Slováci doma ako doma. Akurát, že funguje hospodársky, proste funguje. Toto je problém. Vy musíte, kolegovia, začať bojovať o to, aby to nevzdali ďalší. Tí, čo to už vzdali, no to už je, obávam sa, na ďalšiu vládu, ako ich nejak skúsi dostať naspäť. Vy musíte bojovať o tých, ktorí rozmýšľajú, že to vzdajú, ale ešte sa držia. Tým musíte ukázať aj vy za tento posledný rok a pol, že máte ešte u seba nejaké svetlo na konci tunela a to, že sa viete chytiť toho kormidla na tej vašej vlajkovej lodi. Ďakujem pekne za pozornosť. Ďakujem, pán poslanec, dve faktické, poslanec Hargaš.