49. schôdza

Takže ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Kolegyne, kolegovia, v prvom rade si veľmi vážim každého jedného človeka, kto tu sedí a vlastne tu byť nemusí, pretože skutočne už je pokročilá hodina. No, tak, áno. Musíme. Tak, preto nás je tu 10, hej? Ak som zarátal všetkých, všetkých. No, dobre. Nevadí. Poďme, poďme efektívne, nech to využijeme, ten čas. Takže v prvom rade chceme skrátiť dobu odpisovania pri teda šiestej odpisovej triede z 40 rokov na 28. Ja som dokonca presvedčený, že správna hodnota je 20, ale dobre, rozumiem aj nejakému stavu verejných financií, preto mám pocit, že tých 28 by bola taká, povedzme, že rozumný kompromis, s ktorým vedia žiť aj verejné financie a s ktorým vedia žiť aj podnikatelia, hej? Preto 28, keď sú také neokrúhle číslo. No, len aby sme vedeli, do šiestej odpisovej skupiny patria nehnuteľnosti, teda ktoré sú uvedené v prílohe zákona. Sú to bytové budovy, hotely, podobné budovy, budovy pre administratívu, budovy pre kultúru, verejnú zábavu, vzdelávanie, zdravotníctvo, ďalej ostatné nebytové priestory, okrem nebytových poľnohospodárskych budov a ostatných budov inde neuvedených. No, každopádne, veľmi jednoducho, sú tam budovy a jednoducho takto by sme skutočne pomohli, pomohli podnikateľom, ktorí by si teda dokázali svoju investíciu rýchlejšie odpísať. Zároveň by mali akože určite aj väčší investičný apetít. Tam by mohlo zasa pomôcť stavebníctvu, to by vôbec mohlo zasa pomôcť konkurencieschopnosti našich podnikateľov. Jednoducho je to opatrenie, ktoré áno, má daňový výpadok na začiatku, ale teda v neskoršom období proste sa štát k tým peniazom dostane, ale jednoducho je to presne to, čo potrebujeme a koniec koncov presne to, čo už pochopila aj koalícia, že potrebujeme, že už to sa nedajú len zvyšovať dane a odvody, ale že jednoducho treba nejaké prorastové opatrenia. Toto je prorastové opatrenie, tak takže sa uchádzam o podporu aj koalície, práve preto, že sami takýto nejaký zoznam, ktorý sme síce ešte nevideli, včera potvrdil aj predseda fiškálnej komisie, že ho ešte nevidel. To sa mi už zdá divné, ale je to tak, hej? Tak predsa len teda navrhujeme niečo my a teda navrhujeme to aj preto, aby pán minister vnímal, že návrhy sú tu a nech nerozpráva, že proste ako opozícia návrhy nemáme. Ale máme ich a vieme, ako pomôcť tejto krajine, ako pomôcť podnikateľom. Dobre, ďalší návrh zákona. Kryptomeny. OK, pre niekoho španielska dedina, pre niekoho to, čomu sa venuje. Každopádne, je to niečo, čo tu je, hej? Ťažko pred tým zatvárať oči a je to niečo, kde by štát skutočne mohol získať nejaké peniaze. Tak ako som už pred chvíľkou povedal, štát zo zdaňovania kryptomien nemá takmer žiadny príjem. Jednoducho zasa nejaký mladý človek, ktorý proste na tom zarobil, kedysi kľudne kúpil, ja si ešte pamätám za 700 € napríklad jeden bitcoin, hej? Dnes ho predá za 50 000, možno ich mal 10, hej? Proste stal sa z neho bohatý človek, ale verte tomu, že to nezdaní na Slovensku. Radšej sa presťahuje do nejakej krajiny, kde to zdanenie bude rozumné a kde sa skutočne dostane teda k tomu, že si následne bude môcť kúpiť svoje bývanie, svoje auto, čokoľvek, zariadiť si život. No, ako to je na Slovensku, hej? Už to bolo drakonické ešte pred posledným zvýšením daní z príjmu fyzických osôb a bolo to tak, že podľa výšky príjmu teda buď 19 alebo 25 % platil človek, ale ešte tam je aj zdravotný odvod 14 %, hej? 25 a 14 je 39. Hrubé zrátanie, hej? Nebavíme sa tam o rôznych základoch, hej? Ak ste povedali niekomu, že OK, predaj bitcoin, zober peniaze a 39 % z nich odveď štátu, no tak akože ten výsledok bol, že to nikto nerobil. Vieme to, pretože príjem zo zdanenia kryptomeny nebol žiadny, hej? No to bolo ešte v tomto roku, nám už platia nové drakonické sadzby až po 35 %. No tak teraz si zoberte, že taký mladý človek, bohatý človek, hej, si teda má zaplatiť 35 % daň z príjmu, hej, v tom maximálnom vyjadrení a plus ešte 14 % zdravotný odvod, hej? 35, 45, 49 %. Zaokrúhlim 50, hej? Normálne si štát povie, že 50 % mu z toho má zobrať. No, kto takú daň zaplatí? Nikto. Inak ani Slovnaft, hej? Nikto takú daň nezaplatí. Pretože keď máte z takéhoto majetku zaplatiť 50 % štátu, radšej sa zoberiete, dvihnete sa, pôjdete do krajiny, kde zaplatíte 7, 10, 15 a tam budete žiť a na Slovensko prídete sem-tam pozrieť rodičov. Smutné, ale takáto je realita. Preto navrhujeme to, aby tam bola sadzba 7 %. Prečo 7, aby sme nevytvárali novú? Dnes je daň z dividend 7 %, tak preto sme dali 7 % a zrušenie toho úplne, že nezmyselného zdravotného odvodu. Čiže takýto človek by dal štátu 7 %. Hovorím oproti reálnej nule, ktorú dal dneska, a štát by z tohto niečo mal. Toto opatrenie nemá žiadny negatívny vplyv na štátny rozpočet, môže ho mať jedine pozitívny. Už len dodám, že na sklonku minulého volebného obdobia sa nám podarilo tento zákon prijať. Bohužiaľ už sa firmy alebo proste ľudia sa vracali a chceli, chceli to tu zdaňovať, ale ako ste nastúpili, tak ste to, ako nerozumiem, ako takéto niečo mohlo padnúť do konsolidačných opatrení, hej, keď vlastne nemohol prísť štát o žiadne peniaze. A proste ste to zrušili. Inak to po nás zopakovala Česká republika a namiesto aby Česi prišli ku nám, odišli Slováci do Česka. Toľko len realita. V dobrom to hovorím. No, bohužiaľ. Takže stále to môžeme takto urobiť a stále síce už môžeme len dobiehať ten idúci český vlak, ale furt lepšie dobiehať než ísť opačným smerom. No. Tretí návrh, to už skutočne veľmi rýchlo, zvýšenie hranice odpisovania. 50 000 korún v roku 2004 bola hranica. Vtedy to boli nejaké peniaze. V roku 2009 sa to prehodilo na 1700 € ako eurá, ale vôbec sa to nezvýšilo. Už máme teda rok 2026, takže je odvtedy ďalšia, ďalšia kopa rokov, proste, kedy sa to nezvyšovalo. Rozumiem štátu, ale bohužiaľ stále to je väčšie a väčšie bremeno na strane podnikateľov a keď vie štát napríklad vlani či predvlani, diéty sa dokázali zmeniť trikrát ročne, hej? Normálne sa trikrát ročne štát dokázal zabezpečiť, aby sa, ani nie že diéty, aby som bol presný, ale stravné, hej? Stravné sa dokázalo zmeniť trikrát za rok. Toto sa nedokázalo zmeniť ani raz za 20 rokov. Normálne tomu treba nastaviť nejakú hranicu. Ja si dokonca myslím, že by to mohlo byť aj viac než 3000, ale zasa vnímam aj tu nejakú situáciu štátneho rozpočtu, takže keby sa to dalo na tú hranicu 3000 €, tak si myslím, že to jednoznačne pomôže podnikateľom, špeciálne tým menším a takisto, takisto proste ich to odbremení od nejakej byrokracie a myslím si, že by to štát takisto zvládol, pretože by zasa profitoval z toho, že si niekto povie, aha, aspoň niečo sa zlepšilo, ešte pár vecí sa zlepší a namiesto rozmýšľania o tom, že odídem do Česka, tak si poviem, že kúpim niečo do tej firmy a začnem podnikať. Lepšie, efektívnejšie, konkurencieschopnejšie. Posledný štvrtý návrh, čiže zasa skrátenie časového testu pri predaji nehnuteľností. Dnes, ak máte nehnuteľnosť, ak ju predáte menej ako päť rokov, tak jednoducho z toho zisku platíte daň. Kľudne vám to môže vyjsť inak aj tých 35 %. A jednoducho, keď už nič iné, tak buď teda taký človek čaká, namiesto toho, aby už mal ďalší byt, aby ho už zariaďoval, aby proste tie peniaze v tej ekonomike točil, tak jednoducho proste čaká na tých päť rokov. Alebo sa to samozrejme robí tak, že sa teda iná suma píše na zmluvu, iná reálne a jednoducho zasa je to nejaká šedá ekonomika. Myslím si, že to skrátenie na dva roky, zasa, dá sa baviť, kolegovia, aj tri by bolo znesiteľné, hej? Ale dva je také, že by to skutočne vedelo pomôcť. Som presvedčený, že ten výpadok tu by bol veľmi malý, ale ten benefit toho by bol silný. Hovorím, nie je to len tá sociálna rovina, hej, že proste rodina, ktorá sa skutočne v horizonte piatich rokov môže rozrásť teda výrazne, hej, že sa do toho menšieho bytu už nevojdú, ale bol by tam aj ten efekt ekonomický, pretože keď teda odchádzate z jednoizbového bytu do dvojizbového, no veď musíte jednu izbu navyše zariadiť, potrebujete tam čokoľvek nové, potrebujete inštalatérov, potrebujete, jednoducho potrebujete ekonomiku a tvoríte, tvoríte vlastne nejakú aj novú hodnotu. Takže takto. Myslím si, že samozrejme by to následne podporilo aj stavbu bytov, čo je samozrejme takisto ekonomika a takisto novovytvorená pridaná hodnota, z ktorej bude mať niečo aj štát. Som presvedčený, že tá doba dva roky je dostatočná na to, aby sa akoby odfiltroval ten obchodný zmysel, hej? Proste myslím si, že tie dva roky sú úplne, úplne v pohode. Takže takéto štyri návrhy, návrhy, ktoré fakt vedia pomôcť ekonomike. Za chvíľku budem pokračovať s ďalšími, ale prosím, kolegovia, skúste, skúste sa inšpirovať. Mohlo by to pomôcť. Samozrejme, uchádzam sa o podporu aj opozičných kolegov všetkých. Ďakujem pekne za pozornosť. Ďakujem pekne na vaše vystúpenie. Jedna faktická, pán poslanec.

Hazucha.

Ďakujem pekne. No nie som ja veľký odborník na ekonomiku, ale myslím si, že tie argumenty, ktoré ste použili, možno sedia, ale podľa mňa sú trošku aj také účelové alebo demagogické. Daňové a odvodové zaťaženie, každý tvrdíte, že je veľmi vysoké. Odvody predsa slúžia vlastne na prospech platiteľovi, sú za to platené určité služby. Otázna je len efektivita využitia tých finančných prostriedkov na tie služby, ktoré, na ktoré sú určené. O tom by sa dalo debatovať. A čo sa týka daní, samozrejme vždy sa tvrdí, že dane sú vysoké na Slovensku až príliš, ale keď by sme ich znížili, pomôže sa síce podnikateľom, ale z tých peňazí, z tých za nich sú platené určité služby štátu. A tie sú pre všetkých občanov, nielen pre podnikateľov. Čím by sme chceli nahrádzať Debatovať. A čo sa týka daní, samozrejme, vždy sa tvrdí, že dane sú vysoké a na Slovensku až príliš, ale keď by sme ich znížili, pomôže sa síce podnikateľom, ale z tých peňazí, z tých daní sú platené určité služby štátu. A tie sú pre všetkých občanov, nielen pre podnikateľov. Čím by sme chceli nahrádzať tie výpadky, znížil by sa štandard pre všetkých obyvateľov, lebo z toho sú platené výstavba, cesty, školstvo a všetko možné. Ale chcem aj to povedať, že poukazuje sa na rôzne krajiny, ale to je iba A, a vy to dobre viete, že to je iba A. A B je iné typy daní. Veď každý štát má namiešaný určitý daňový mix. A keď podnikateľ bude mať viac peňazí, bude mať viac možno prostriedkov aj na vlastníctvo. A dane z vlastníctva sú v zahraničí oveľa vyššie aj s majetkom. Veď vaša vláda chcela zaviesť aj za nehnuteľnosti dane podľa hodnoty majetku, ktoré by boli násobkovo vyššie, ako sú dane teraz. V zahraničí také dane sú. Sú oveľa vyššie dane z dedičstva, kde u nás sú takmer minimálne dane. Takže netreba stále poukazovať pri našom štáte, že toto všetko je tu zlé a tam je dobré. Tam sú zase iné typy daní, ktoré sú možno pre nich atraktívne, ktoré u nás aj z nejakého historického hľadiska nie sú natoľko uplatniteľné a také vysoké, ako sú v zahraničí. Tak myslím si, že niekedy treba povedať aj B. Ďakujem pekne. Tam poslal životopis. Ďakujem.

Pekne za

Slovo, pán predsedajúci. Ja ďakujem pekne za reakciu. No takto. Tak vždy sa dá pozerať na krajiny, že, kde nejaká daň je vyššia a kde nejaká daň je ale nižšia. No čiže, viete, čo sa týka, čo sa týka daní, no tak dane z príjmu sú napríklad firiem, sú v Maďarsku 9 % alebo, povedzme, pri tých veľkých 15. No u nás sú 24. No tak prečo sa neinšpirujeme tam, hej? Tá realita je tá, že slovenské daňovo-odvodové zaťaženie je za prvé už takmer ako celok, ako ten mix, hej? Je už takmer najvyššie v celej európskej tej únii, ale hlavne proste v poslednom období najrýchlejšie rástlo. Najrýchlejšie rástlo a toto je jednoducho ten problém. Proste tie dane a odvody sú vysoké až tak, že to brzdí ekonomiku, hej? A to, tá základná ekonomická poučka je, že tak samozrejme, že štát potrebuje nejaké peniaze a mal by ich inak, že efektívne využívať, hej? Proste nemali by tu byť, jak sme tu debatovali pán Danko a spol., hej?, že tie peniaze sa proste rozhadzujú lopatami, ale jednoducho aj štát si musí uvedomiť a v tej situácii ste sme, že už sa tie dane tak zvýšili, že to zvyšovanie daní už nezvyšuje ani v absolútnom čísle vlastne príjem rozpočtu, hej? Máme vyššiu DPH-čku ako v alebo teda zníženie tých daní. Zvyšovanie daňového zaťaženia znižuje ekonomickú aktivitu. Ak tú ekonomickú aktivitu znížite tak, že nám ekonomika nerastie, je to zlé, hej? Znižovanie daní zvyšuje ekonomickú aktivitu. OK, tak to je teraz to, čo Slovensko potrebuje, hej? Už keby sme sa pozreli, čo bolo, bolo, ale teraz potrebujeme toto a preto prinášam riešenia, ktoré zvyšujú ekonomickú aktivitu. Do rozpravy sa prihlásil

Pán Oravec.

Pekný večer všetkým. Tak dovolím si ešte aj ako spravodajca, ale aj člen finančného výboru a verím, že aj stále ekonóm o niekoľko poznámok. Najprv chcem povedať, že so všetkými týmito návrhmi, ktoré tu predkladá kolega Viskupič, súhlasíme a budeme hlasovať za. Pretože sú to rozumné nápady, ktoré nás aspoň trošku ako krajinu môžu posunúť dopredu. My sme mali dnes aj tlačovku, kde sme teda oznámili, že opäť predkladáme návrh na zrušenie transakčnej dane. To už je teraz taký taký evergreen, však robí to aj SaS-ka. Jednoducho takéto opatrenia ako tu máme dnes v tejto rozprave alebo spomínané zrušenie transakčnej dane, niektoré ďalšie. Vôbec je to jednoduchšie a kratšie odpisovanie majetku. Celkovo zjednodušené podnikanie, mikropodnikanie. Podnikanie napríklad pre mladých od 16 rokov, umožniť im zjednodušiť si proste robotu, prácu, pretože od toho nápadu do prvého zárobku má byť čo najkratší a najjednoduchší, najmenej bolestivý čas to urobiť. Toto dnes sme jednoducho ďaleko a nič také sa u nás v praxi nedeje. Je to preto, že tie polená pod nohami majú podnikatelia, majú ľudia veľa. A takéto opatrenia sú ale len začiatok. My ich potrebujeme oveľa viacej. Aj by som povedal, že medzi nami a SaS-kou máme veľmi teda podobné podobné programy. Povedal by som, že tak na 95 % zhoda. Ak aj niečo, tak len preto, aby sa SaS-ka odlíšila od nás alebo teda, aby sme nemali rovnaké programy, ale tie naše ekonomické programy sú zamerané na to, že chceme pomôcť ekonomike, naštartovať ekonomický rast a keď máme rast, máme viacej peňazí aj na dôchodky, aj na sociálne dávky, aj na vyzbrojovanie. Jednoducho to, čo krajina, aby poskytovala služby, pán Hazucha, aby na to mala peniaze. To je motív všetkých týchto opatrení. No, ale my tu predkladáme zákony, sme tu aj teda aj neskôr v predĺženej rozprave. Už sa vôbec nemalo o tomto čase ani len rokovať. Predkladáme takéto návrhy. No a čo robí koalícia? To by som povedal, že taký dosť dosť veľký kontrast medzi nami a vami alebo teda vašimi kolegami, ktorí sedia vo vláde. Pretože tí si idú svoje. Tu dvojnásobné platy, krádež volieb zo zahraničia, volebné obdobie, dnes sme sa dozvedeli, že ďalšia iterácia trestného zákona o tom, ako pomôcť kajúcnikom, lebo pánovi Gašparovi to nejako nevychádza na tom jeho pojednávaní. Vyriešili ste hmyz v potravinách, vyriešili ste gruzínsky puč. To sú veci, ktorými sa zaoberáte vy. A my vám hovoríme, zaoberajte sa opatreniami, ako sú napríklad tieto, opatreniami, aké máme my v našom návrhu TREND, ktorý sme predstavili, opatreniami, ktoré sme predstavili v balíčku, ktorý sa volá Kladivo na korupciu, ktorý je síce o korupcii, čiže dá sa povedať, že nie je priamo o ekonomike, ale keď máme fungujúce inštitúcie, keď tu nemáme korupciu, mafiánov, tak vtedy sa darí ekonomike, pretože ľudia podnikajú, ľudia majú záujem tvoriť a neutekajú do zahraničia. A chcú tu žiť a podnikať a zakladať si rodiny. Jednoducho chcú byť doma. Ale takéto niečo sa u nás deje len ťažko. Pán Mazurek, akože vy ste mali niekoľko takých poznámok, že viete... Ja to naozaj myslím, akože nechcem, aby to znelo nejako, že teraz vás chcem poučiť alebo čo. Ja si s vami rád sadnem a porozprávam o týchto veciach, lebo sa mi zdá, že by ste aj mali záujem sa normálne baviť o takýchto veciach a možno možno trošku by ste pomohli aj kolegom uvažovať a rozprávať o takýchto veciach. Ale viete, kedysi sme snívali o tom, že budeme mať teda ten západný životný štandard. Akurát, že za posledných 15 – 20 rokov sa nám to tak trošku akože zamotalo, že my máme na Slovensku západné tak akurát dane, ale platy nám ostali východné. Pretože my máme extrémne vysoké daňovo-odvodové zaťaženie práce. To je implicitne tu, aj kolega Viskupič to navrhuje, hej, tým zrýchleným odpisovaním a tými takými pomocnými opatreniami. Vlastne znižovať dane zo zamestnania, z práce, ale zrušenie transakčnej dane, zníženie vôbec tých sadzieb daní z práce. To naša ekonomika potrebuje určite. No a kde si na tie peniaze zohnať? No tak viete, mohol by som zase opakovať dvojnásobné platy a tryskáče a podobné veci. No ale ľudia, tých 5 miliónov na Slovensku, ľudí si muselo utiahnuť opasky tie posledné tri roky, ale vaši kolegovia vo vláde to neurobili. No, tí si lietajú na formulu, na futbal, kúpili si nové lietadlá. Ministerka inak vyťahuje akože ťažké stovky milióny z vrecka len tak, lebo veď… No ale mohli stúpnuť keby výrazne viac, keby ste robili opatrenia, ktoré pomáhajú ľuďom, ktoré pomáhajú ich životnej úrovni, ich životnému štandardu. No lenže nič z toho sa nedeje. Vy ste tu tri roky. O minister financií tu vidieť, tak mimochodom, sem-tam si tu príde, o trpezlivosť, neviem, či vôbec bol túto schôdzu. Myslím, že na hodine otázok, ale ináč sa tu ani neukázal. A tri mesiace rozprávate o tom, že už teda konečne predstavíte nejaké opatrenia. Tak my sme vám spravili odpočítavanie na www.dobakamenicka.sk. Vám tam teda dnes svieti číslo, tuším, 114. To je počet dní, odkedy ste to premiér ohlásil a na tej istej stránke si môžete nájsť opatrenia, ktoré treba robiť na to, aby nielen Slovensko neskrachovalo, ale aby sme sa dostali dopredu, aby sme sa rozvíjali ako ekonomika. Lenže nič z toho sme tu v podaní vládnej koalície nevideli. No a tak asi si nebudeme klamať a zajtra o tom budeme hlasovať. No tak som zvedavý, ako budete hlasovať. Čo z toho, čo z toho by vás bolelo, čo z toho vadí ministrovi financií? Jedine to, že ste to nepredložili vy, ale to predkladá opozičný poslanec a nerozumiem, prečo tak neuveriteľným spôsobom nedokážete prísť s ničím aspoň ako-tak konštruktívnym. A len tak mimochodom, začal som si teda vypisovať s ministrom financií aj ministerkou hospodárstva 211-kou už na tretíkrát, tak najprv som si vypýtal tie prvoradové opatrenia, ktoré teda už má, už sú hotové, už pán Danko ich dostal na podpis ako utajené. No zistil som, že nie sú hotové alebo teda minimálne buď nie sú hotové alebo teda obaja ministri porušili zákon, pretože mi povedali, že si vyžiadali extra čas. Minister financií sa úplne schoval, teda ten povedal, že on s tým nič nemá, nech si pýtam ministerku hospodárstva. A tá mi povedala v tej poslednej odpovedi, že najneskôr 13. mája mi to pošle. No tak ja súdim z toho, že 13. mája, ak je to streda plus-mínus jeden deň, to teda uvidíme na vláde, ale uvidíme čo. Nie, aby ste si to nepredstavili, že teraz už sme zachránení, že bude oživená tá ekonomika a bude rast. Oni idú pripraviť nejaké vybrané opatrenia bez vplyvu na rozpočet. Neviem úplne, čo si mám pod tým predstaviť, ale určite to nebude niečo, z čoho by sme si povedali, že vau alebo z čoho by teda spadli na zadok podnikatelia alebo ľudia, čo chcú niečo kreatívne robiť, ale bude to niečo… No dobre, tak povedzme, nechajme sa prekvapiť. A minister financií nám hovorí, že tam nebudú žiadne opatrenia, ktoré majú vplyv na rozpočet. No áno, prorastové opatrenia, keď chceme znížiť dane z práce, majú vplyv na rozpočet a potom tie peniaze treba nájsť niekde inde. Ale mňa fascinuje to, ako ste si zvykli na ten modus operandi v tom, že vlastne akékoľvek opatrenia, ktoré budú mať vplyv na rozpočet, prinesiete v októbri s rozpočtom. Teraz zase to bude terapia šokom pre všetkých podnikateľov, pre všetkých ľudí, pretože do poslednej chvíle nebudú vedieť, čo ich vlastne čaká o tri mesiace alebo o mesiac podľa toho, kedy schválime rozpočet. Vlastne budú žiť v neistote, nebudú môcť plánovať. Každý, kto niečo kreatívne robil, kto trochu podnikal, vie, aké je dôležité si vedieť plánovať veci. Veď to nám firmy hovoria. Veľké automobilky, veľké firmy hovoria, my si nevieme nič plánovať. Preto tu nemáme, preto tu nemáme ďalší model v automobilkách. Tie nemajú naplánovaný v horizonte štyroch rokov žiadnu novú výrobu. To je taký najvýbušnejší príklad, ale mnoho firiem jednoducho nevie, čo bude o pol roka, nevie plánovať, nevie si nastaviť svoj biznis model, nevie to reportovať svojim matkám, ktoré sú často v zahraničí ako teda firmy, myslím, jednoducho žijú v obrovskej neistote, no a takto to tu potom vyzerá. No minister financií teda, len aby som to zhrnul. Jednak si ide teda svoje, niekde sa schováva, sem-tam si zorganizuje tlačovku, na ktorej kričí, na ktorej sme samozrejme my častými respondentmi, ako my za to môžeme. A ja konkrétne, čo teda je fakt prekvapujúce. Ale tak super, že si ma všimol, pán minister. No a medzitým on je teda svetový rekordér, pretože po troch kolách konsolidácie nás zadlžil. Máme najvyšší dlh v histórii krajiny. Pán Naď dúfa. Nikdy nebol taký vysoký, ako je teraz za vašej vlády. A vy máte pritom v programovom vyhlásení vlády, že vraj stabilizujete dlh. No tak dovetok je, že pozajtra možno. Iná vláda to bude musieť spraviť za vás. A vyšší dlh znamená, že potom nie sú peniaze na iné veci, na tie služby, ktoré ste spomínali, ktoré potrebuje štát robiť. Potom štát musí splácať dlh. Tie splátky toho dlhu za posledné roky a ďalej ešte výrazne rastú, proste explodovali. No a kvôli tomu – a to sa bavíme o miliardách. To nie je, že 50 miliónov, neviem, nejaké drobné, hej? Narástli, tuším, z 1 miliardy na začiatku vášho volebného obdobia cez 2,5 miliardy na konci volebného obdobia. To sú 13 a polovička 14. dôchodkov, napríklad. Okrem toho minister financií nám úplne zadusil ekonomiku. Tie investície sú výrazne nižšie, transakčnou daňou, zvýšením všetkých ostatných daní. Výsledkom je prepúšťanie, odchod investorov. Jednoducho menej peňazí na Slovensku. Odchádzajú tieto peniaze do zahraničia. Tí susedia sa možno tešia. Menej peňazí na Slovensku, čo znamená v peňaženkách našich ľudí a všetkých, ktorí žijú na Slovensku. A do tretice všetko zdražel. DPH-čkou zvýšil všetky dane a tým mizerným manažmentom dnes máme dvojnásobný rast cien oproti tomu, ako by sme mohli mať alebo teda ako majú ostatné krajiny eurozóny alebo Európskej únie. A keby, čo i len jedno alebo aspoň tieto opatrenia, o ktorých sa tu teraz bavíme, ste prijali, tak to mohlo byť kúsok lepšie. A keby ste prijali všetky ostatné, ktoré vám tu trpezlivo, schôdza čo, čo schôdza, na tlačovkách, na konferenciách… Únia. A keby, čo i len jedno alebo aspoň tieto opatrenia, o ktorých sa tu teraz bavíme, ste prijali, tak to mohlo byť kúsok lepšie. A keby ste prijali všetky ostatné, ktoré vám teda trpezlivo schôdza, čo schôdza na tlačovkách na konferenciách prezentujeme, tak by sa Slovensko mohlo mať ešte o niečo lepšie. Ďakujem. Ďakujem pekne.

Poslanec. Keďže sa do rozpravy neprihlásil nikto písomne, pýtam sa, či sa chce prihlásiť niekto ústne. Uzatváram možnosť prihlásiť sa ústne, keby sa nik neprihlásil. A pán Hazucha sa prihlásil, pardon. Áno, to je absolútne v poriadku a my sa budeme veľmi tešiť diskusii medzi opozíciou a koalíciou. Takže pán Hazucha má slovo.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci, páni kolegovia, kolegyne. Keďže je taká pokročilá hodina, tak som sa rozhodol, že idem do rozpravy, aj keď si uvedomujem, že idem na veľmi tenký ľad, lebo toto naozaj nie je moje zrnko kávy, ale bolo tu povedané mnoho a na všetko by sa dalo naozaj reagovať a polemizovať minimálne s tým, čo tu bolo povedané, ale neustále sa tu posúva taká dogma, teda že znižovanie daní je úplný recept na všetko a najmä pre podnikateľov. Tak by som chcel poukázať na jednu vec. Že trošku tu bolo spomenuté aj to daňovo-odvodové zaťaženie zamestnancov, že je vysoké. Áno, ale aj na to je istý recept, keď chceme, aby bolo nižšie a aby sme vybrali tie peniaze, ktoré vyberáme teraz, môže to byť aj o nižších percentách. No tak prečo tu je mzdy, aj ste vy, ste povedal, že na Slovensku sú veľmi nízke. Prišerne nízke, tie mzdy. Naše vlády od počiatku, už desiatku, viac ako 10 rokov, pravidelne každý rok zvyšovali minimálnu mzdu pomerne výrazne a vždy bola proti tomu vlna protestov, najmä z podnikateľskej obce. Keby toto štát vôbec nerobil, keby sa ten inštitút minimálnej mzdy bol zrušil už pred 15 rokmi, ja verím, že ešte dnes by v našej ekonomike bežný zamestnanec hravo zarábal 500 € hravo a vôbec by to žiadneho podnikateľa netrápilo. Keďže som bol odborár, často som, teda nie často, každý rok som vyjednával mzdy s mojím zamestnávateľom, spolu vyjednával mzdy s mojím zamestnávateľom a tiež sme mali informácie aj z vyšších odborových zväzov o dianí aj vo svete, ako sa vlastne vyvíjajú veci tam. Existuje taká vec, neviem, či to úplne správne nazvem, ak si to dobre pamätám ešte, bolo porovnávanie ceny práce u nás na Slovensku a v okolitých krajinách vyspelejších. Dokonca sme mali, niekedy sme argumentovali údajmi, koľko vychádzala cena práce. Ja už si nepamätám úplne presne, či tá cena práce bola ako HDP a jednoducho vyprodukované hodnoty, ktorá je vyprodukovaná vo firmách. A aj za socializmu sa tá cena práce pohybovala na úrovni nad 50 % z hodnoty, ktorá bola vyrobená. A v demokracii alebo v kapitalizme tá cena práce u nás hodne padla. Potom sa trošku zdvihla, ale už som mimo tohto procesu, ale keď som odchádzal, tak tá cena práce u nás bola zhruba na úrovni 45 %. Ale v okolitých krajinách západných tá cena práce bežne bývala 50 a viac percent. Dokonca si myslím, že Švajčiarsko malo nad 60 %. Keby, keby tak, teda povedzte mi, kde je ten rozdiel, keď tak nariekame, že tí podnikatelia majú taký ťažký život. Keď čosi vyprodukujem za 100 € a zamestnancovi z toho na Slovensku dám 43 € a 60 ide niekam 57, pardon, a v Nemecku za rovnakých 100 € sa rozdelí, zamestnancovi sa zaplatí 54 €, že kto má profit z toho rozdielu. A keby tá cena práce bola aj u nás taká vysoká, ako je na Západe, tak by to daňové a odvodové zaťaženie mohlo byť nižšie, lebo by sa platilo z vyššej sumy, alebo by mohol byť poskytnutý štátom vyšší štandard. Takže hovorím, naozaj s plnou vážnosťou si trvám na tom, že pokiaľ by nebola bývala zvyšovaná minimálna mzda z tlaku štátu, tu by sa hravo za tých istých zarábalo. Bežne by sa tvrdilo, že musíme vyžiť aj s 500 €. Ja som bol obyčajný zamestnanec. Aj moja rodina sú všetci, nikto nepodniká, všetci sú zamestnanci. Bolo by bežné, že musíme robiť aj za 500 €. Aj teraz sú zamestnanci aj v našej firme, ktorí majú osmičku triedu, čo už nie je sranda, to je osmička trieda. A zarábajú 800 € v čistom. No fantastický plat. Takže musel som sa vždy poďakovať, v kolektívnom vyjednávaní nám veľmi silno pomáhal ten nárast minimálnej mzdy, ktorú určoval štát. Veľmi sa nám stenčili rozdiely medzi jednotlivými triedami, až na to, že jednotka je samozrejme minimálna mzda, hej? A tie skoky boli nejaké dvojka, trojka, štvorka, päťka. Ten nárast minimálnej mzdy nám tak potlačil, že ten vankúš sa úplne stratil a rozdiely medzi triedami sú 1 cent. Čiže ten, čo má štvorku triedu, zarába od minimálnej mzdy iba o 4 centy viac. No, kde je ten rozdiel? Kde je tá štedrosť? Vy tu tvrdíte, že keby boli nižšie dane, zamestnávatelia by mali viac. Ale kde by dali tie peniažky? Mali by? Áno, mali by. Ale investovali by istotne. Aj oni majú určité svoje limity. Preto som spomenul tie majetkové dane, lebo by často investovali do majetkových daní. Kupovali by nehnuteľnosti, rôzne veci, ale tie sú v zahraničí oveľa vyššie zdaňované. Ja si pamätám, keď tu bol návrh zákona a vy ste vládli, myslím, no nie vy konkrétne, ale predchádzajúca vláda, že sa uvažovalo, že nehnuteľnosti sa budú zdaňovať, vytvoria sa cenové mapy a budú sa zdaňovať podľa trhovej hodnoty a uvažovalo sa s 3 % trhovej hodnoty. Tak keď som si spočítal ja môj majetok, bývalý družstevný byt v činžáku, rodičovský dom na dedine a dve garáže, tak podľa toho som si vypočítal, že zhruba 5000 € by som platil daň. No a zarobil som 12. Tak pánbohunicky zaplať. A poukazovalo sa, že v iných štátoch je toto bežné. Tak ten podnikateľ, keby mu zostalo viac peňazí, iste by investoval do majetku, tak by nezaplatil na daniach a odvodoch, ale platilo by to možno buď z daní z majetku, určitých daní, a tých je tiež rôzna kopa, alebo by peniaze vyvážal do zahraničia, presne to, čo kritizujete teraz, že ich vyváža do zahraničia. Takže ja si nemyslím, že Slovensko je v situácii, kde iná vrstva a problémov niet, iba podnikatelia. Ja viem, že nemajú to ľahké, uvedomujem si, ale je tu väčšina obyvateľstva, ktorá nepodniká a ktorá aj tie dane, aj tie odvody na tom Slovensku potrebuje. Ďakujem pekne. Pekne na vaše vystúpenie štyri faktické, pán poslanec Viskupič.

Ďakujem za slovo.