49. schôdza

Mňa málokedy niečo nadchne k tomu, aby som sa prihlásil do faktickej, ale toto ma nadchlo. Som prišiel z bufetu, musím povedať, že toto je ono. Ja tu neznášam populistické, politicko-demagogické nejaké rečnenie, toto je ono. Ja som robil 18 rokov v Slovnafte. Ja viem presne, o čom to je. A teda dúfam, že to pochopí každý, že aká je správna cesta. Fantasticky, takto by sme tu mali rozprávať vecne, argumentačne. Jednoducho neviem, čo k tomu povedať. Hurá, takto. Pani poslankyňa Hanuliaková.

Pekne za slovo. Pán predsedajúci Marián, vďaka aj za tento tvoj návrh, ale ja mám takú otázku, že z čoho by potom rozhadzovali, keby znižujú spotrebnú daň alebo iné dane. A tejto koalícii, však vidíme to tu 2,5 roka, že absolútne nezáleží na ľuďoch, že za koľko tankujú alebo za koľko tankujú firmy a aké to má dopady na rozpočty rodinné alebo aj na rozpočty firiem a potvrdili to už tromi konsolidáciami, že vždy preniesli všetko na ľudí a oni jediné, čo vedia, je jednoducho rozhadzovať a to potvrdzujú dlhodobo a ja mám taký pocit, že by som to tak povedala, že žijú si svoj americký sen, len teda neviem, že či to je už americký alebo skôr nejaký ruský. Takže asi toľko, ďakujem ti. S reakciou na faktické.

Ďakujem pekne za všetky faktické. Skutočne si vážim faktickú od pána kolegu Spišiaka. Ďakujem, ďakujem. No skutočne, že tu je to riešenie, je win win win win. Treba ho urobiť. Treba ho urobiť. To je, to je to kľúčové, čo som chcel povedať. Snažil som sa vecne, ak to bolo vecné, som rád. A áno, aj na kolegyňu Zuzku Štefolovú. Veď toto je to, že tie dvojité ceny, to bolo od prvého momentu. Veď aj v tej vláde, v Legislatívnej rade, kdekoľvek, tam samozrejme musia byť právnici, ktorí toto museli povedať, že to nie je cesta, hej? Že tak sa to jednoducho robiť nedá. Ale zasa ja budem pozitívny. Pani ministerka Saková včera povedala, že To je to, že tie dvojité ceny, to bolo od prvého momentu. Veď aj v tej vláde, v Legislatívnej rade, kdekoľvek, tam samozrejme musia byť právnici, ktorí toto museli povedať, že to nie je cesta, hej? Že tak sa to jednoducho robiť nedá. Ale zasa ja budem pozitívny. Pani ministerka Saková včera povedala, že áno, pochopili, že je to chyba, fajn, len lepšie neskôr ako vôbec. Ja ocením aj neskoršie pochopenie a teda, že to od piatku už zrušili. Ale poďme ďalej. Poďme ďalej. Toto skutočne môže pomôcť vám. Nebude výpadok, Janka. Ak, ak by išli do tohto, tak ako bohužiaľ budú môcť rozhadzovať ešte viacej, lebo ja som presvedčený, že toto prinesie viac peňazí do štátneho rozpočtu, hej? Ideálne, hovorím, na zníženie deficitu, nie na ďalšie rozhadzovanie, ale základ je proste, aby to do toho štátneho rozpočtu prišlo. Fakt, kolegovia, prerátajte, podebatujte s vašimi lídrami. Poďte do toho. Poďte, poďte do toho. Toto nie je politika. Toto je čistá ekonomika. Toto je niečo, čo môže pomôcť Slovensku, ľuďom, firmám, vám, všetkým, nám. Ďakujem pekne ešte raz za celú diskusiu. Ďakujem, pán poslanec. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.

Ďakujem za slovo. Predkladám návrh zákona, ktorým sa mení zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení skorších predpisov. Týmto návrhom zákona, ako by sme nadväzovali na tón, o ktorom rokujeme od rána v tejto snemovni, a chceme prispieť aspoň touto čiastkou, aspoň trochu k zvráteniu trendu, neblahého trendu, ktorého sme svedkami. A hovorím o trende odchodu mladých talentovaných ľudí zo Slovenska, ktorí odchádzajú v priemere štyrikrát vo väčšom množstve, ako je to v krajinách Európskej únie. Ale, čo je, žiaľ, horšie, tak takmer polovica z nich hovorí, že nemá v úmysle sa vrátiť. Tieto údaje som si nevymyslel, nevycucal z prsta, aby som strašil, aby som zhoršoval náladu v našej krajine. Vyplývajú z prieskumu 20 000 študentov, ktorí odpovedali na tieto otázky a ktorí odrážajú realitu, ktorá nie je pre študentov nijako príťažlivá. Samozrejme, nestačí nad vecami len lamentovať. Treba niečo riešiť, pomáhať túto situáciu meniť. Kresťanskodemokratické hnutie a poslanci, ktorí predkladáme tento návrh zákona, to znamená ja a Andrea Turčanová, chceme prispieť k tomu, aby sme spravili zo Slovenska, robili zo Slovenska miesto, ktoré je oveľa atraktívnejšie pre štúdium, prácu a život mladých ľudí. Preto predkladáme tento návrh zákona, o ktorom vás budem informovať stručne o podstate zmien v rozprave, do ktorej sa hlásim ako prvý.

Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci. V súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bola výborom určená za spravodajkyňu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 1273. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií a Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky. Dovoľte mi krátko zareagovať k predloženému návrhu zákona. Predložený návrh zákona a o tom bude, predpokladám, viac hovoriť pán Naď, ale rieši výšku odmeny 200 € mesačne, ktorá je zadefinovaná ešte od roku 2015. Minimálna mzda od toho času stúpla o 100 % alebo takmer o 100 %. Tým, že navrhujeme, aby celá suma, ktorú študenti v dennej forme štúdia, aby bola celá odpočítateľná a oslobodená od odvodov, posilňujeme ochotu zamestnávateľov, aby bez rizika zainvestovali do týchto mladých ľudí a zároveň už tak, ako vo svojom úvodnom slove povedal navrhovateľ, eliminujeme snahu mladých ľudí odísť do zahraničia. Výhodou bude zastavenie odlivu mozgov, ale aj flexibilita trhu práce a hlavne tu v Bratislavskom kraji si myslím, že aj pomoc školákom, pretože študenti pedagogiky nebudú musieť chodiť brigádovať do gastra alebo do skladu, ale budú môcť byť využití v školstve tam, kde sú najviac potrební. V zmysle oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 1343 z 31. marca 2026 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do začiatku rokovania schôdze Národnej rady Slovenskej republiky o tomto návrhu zákona. Prosím, pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu. Ďakujem, pani poslankyňa. Otváram všeobecnú rozpravu. Konštatujem, že som do rozpravy nedostal žiadnu písomnú prihlášku, takže sa pýtam, kto sa

Za slovo. Vážené kolegyne, dámy a páni, predkladáme návrh zákona, ktorý je iniciatívnym návrhom a odstraňuje príjmový strop na odvodovo odpočítateľnú položku pri pracovných zmluvách, dohodách o vykonaní práce, dohodách o pracovnej činnosti a dohodách o brigádnickej práci, zdôrazňujem iba študentov denného štúdia. Zároveň oslobodzuje aj zamestnávateľov od platby odvodov za tieto fyzické osoby. Ide o to, že študenti denného štúdia na Slovensku, či už na stredných alebo vysokých školách alebo podobných formách štúdia, sú poistencami štátu a štát za nich tieto príslušné odvody do Sociálnej poisťovne i tak odvádza. Je všeobecne známe a dokazujú to dlhodobo štatistiky zo všetkých relevantných organizácií, že medzi najťažšie zamestnateľných ľudí patria čerství absolventi, ktorí nemajú prax. Ďalej je známe, že atraktivita štúdia, práce a života na Slovensku pre mladých ľudí prudko klesá. Ako som už spomenul v úvodnom slove, naši mladí odchádzajú v štyrikrát väčšom počte, než je priemer Európskej únie, do zahraničia a polovica z nich sa nemieni vrátiť. Podľa prieskumu na 20 000 respondentochn, mladých ľuďoch. To sú naozaj desivé čísla. Preto treba robiť všetko preto, aby mladí ľudia, ktorí majú potenciál naozaj posunúť Slovensko k hospodárstvu s vyššou pridanou hodnotou, k vyššej životnej úrovni, ktorí môžu prispieť tým, aby rozhýbali slovenskú ekonomiku a nie zahraničné ekonomiky, ktorým to síce prajeme, ale nie na úkor Slovenska. Tak práve týchto mladých ľudí musíme udržať, teda respektíve ponúknuť im, ponúknuť im atraktívne príležitosti. Mnohí z nich jednoducho musia alebo chcú pracovať popri svojom dennom štúdiu. Uvediem z mnohých len jeden konkrétny príklad. Nedávno boli v školských zákonoch prijaté zmeny, medzi ktoré patrí aj zavedenie novej kategórie zamestnanca – pedagogický zamestnanec kandidát. Čo to znamená? Že študent, poslucháč vysokej školy, ktorý sa pripravuje na učiteľské povolanie a je bakalárom, to znamená skončil prvé tri roky štúdia pedagogického smeru, tak môže podľa tohto, podľa novely školského zákona, začať pracovať na škole alebo školskom zariadení samostatne. Môže teda byť učiteľom na čiastočný až plný úväzok, môže pracovať na škole s deťmi, akoby bol plne kvalifikovaný. Toto je, priatelia, kolegovia, znúdzecnosť. Na školách, a to je situácia, ktorej mimoriadne dobre rozumiem, môžem povedať, na školách je dnes veľmi ťažké zohnať kvalifikovaných ľudí. Chýbajú nám stovky kvalifikovaných učiteľov. Ľudia strácajú záujem o toto rozhodujúce, strategicky rozhodujúce povolanie na Slovensku. Pretože my nemáme jednoducho iný zdroj pokroku, iný zdroj, ako skvalitniť služby, život, hospodárstvo, všetko, čo len, kam sa len pozriete, tak robia ľudia. Či už je to štátna správa alebo sú to zamestnanci, či v súkromnej, štátnej sfére, verejnej sfére, stále sú to ľudia, od ktorých závisí kvalita produktu, efektivita práce. A tí ľudia nerastú v lese, ale doma, v rodinách a v školách. Nuž, á. Preto prišla takáto znúdzecnosť, také povedal by som polozúfalstvo, že sa pedagogický zamestnanec kandidát ustanovil ako niekto, kto síce ešte nie je doštudovaný, má len bakalára, ale už môže samostatne učiť. Ale za akých podmienok? Viete, čo to znamená pre školu? Pre školu to znamená, že tomuto človeku sa musíte venovať viacej ako inému zamestnancovi s plnou kvalifikáciou, ktorý má o dva rozhodujúce roky viacej a i ten musí byť predmetom uvádzajúceho vzdelávania, teda adaptačného vzdelávania a má prideleného uvádzajúceho učiteľa. Tak mladý bakalár, často len pár rokov starší od tvojich stredoškolských žiakov, určite bude vyžadovať pomoc a podporu zo strany kolegýň a kolegov na škole. Ale táto nadpráca, ktorá sanuje podmienky v štáte a reaguje na nedostatok kvalifikovaných učiteľov, niečo predsa stojí. Je dôležité tých ľudí, ľudí, ktorí budú vykonávať túto nadprácu a robiť patronát nad takýmto pedagogickým zamestnancom kandidátom, treba odmeniť. Ale na to zmeny v zákone doposiaľ nemysleli. Ak však zamestnávateľ, teda škola, nebude musieť platiť odvody do Sociálnej poisťovne za zamestnanca kandidáta, pedagogického zamestnanca kandidáta, tak sa predsa len vytvára nejaká finančná rezerva, lebo takýto zamestnanec bude lacnejší, či už bude robiť na dohodu alebo na pracovnú zmluvu na čiastočný úväzok, stále bude lacnejší, ako by ho museli zaplatiť vrátane odvodov. Keďže je známe, že naše odvodovo… Vytvára nejakú finančnú rezervu, lebo takýto zamestnanec bude lacnejší, či už bude robiť na dohodu alebo na pracovnú zmluvu na čiastočný úväzok, stále bude lacnejší, ako by ho museli zaplatiť vrátane odvodov, keďže je známe, že naše odvodovo-daňové zaťaženie je vyššie ako v iných krajinách. Takže sa zvyšuje atraktivita zamestnávania študentov, príťažlivosť pre zamestnancov, a to sa netýka len škôl, ale všetkých ostatných potenciálnych zamestnávateľov v štátnej, verejnej a súkromnej sfére tak, aby dali šancu a prívetivé, príťažlivé podmienky pre mladých ľudí, ktorí sa chcú a rozhodnú študovať a pracovať na Slovensku, aby si mohli takýmto spôsobom pomôcť pri svojom štúdiu a zároveň získať nevyhnutnú prax. Už bolo spomenuté, že od roku 2015, odkedy bol ten odvodový strop stanovený na 200 € na mesiac, tak minimálna mzda sa zvýšila takmer o 100 % a priemerné mzdy stúpli o 80 %. Čiže tá odpočítateľná položka jednoducho už aj matematicky proporcionálne zaostáva. Je jasné, že Sociálna poisťovňa, ak by sme zúžili ten efekt odstránenia stropu pre odvod do Sociálnej poisťovne, respektíve ho nahradili plnou sumou, tak príde o nejaké príjmy z týchto odvodov študentov, ale na druhej strane je celkom seriózny predpoklad, že sa zvýši počet takto zamestnaných študentov, sa zvýši záujem o prácu týchto študentov, čo znovu prinesie zisk našej krajine, taktiež v ekonomike, v daniach, v iných benefitoch, v produktoch, ktoré budú títo študenti zamestnaní robiť, produkovať. Samozrejme, že hovoríme stále o tom, iba o študentoch denného štúdia, ktorí musia vykonávať túto prácu osobne, a nie, aby sme tak zamedzili špekulatívnym únikom z týchto odvodov pre niekoho, kto nie je denným študentom a nevykonáva túto prácu za zvýhodnených podmienok podľa tohto návrhu zákona. Takže predpokladáme pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie, na atraktivitu štúdia, práce a napokon života na Slovensku, na udržanie mladých ľudí, na nadobudnutie potrebnej praxe, zručnosti. Dnes už málokto si môže dovoliť študovať oddelene od výkonu praktických zručností nejakých, či už brigád alebo dohody o činnosti, alebo zamestnania na čiastočný úväzok. A nie je to vždy tak, že ten študent to robí iba z pritlačených hmotnou núdzou, že to robí preto, aby mal na internát a na obživu, hoci tieto prípady sú časté. Veľmi často, a snažíme sa o to aj týmto návrhom zákona, dochádza k tomu, že študenti už počas štúdia sa snažia pracovať, je to v ich najlepšom záujme v oblasti, ktoré študujú, ktorým sa chcú venovať. Je to absolútne typické napríklad pre špecialistov v oblasti informačných technológií, programátorov, analytikov, ale v tomto prípade, ako som opísal, aj pedagogických zamestnancov, učiteľov, vychovávateľov a podobne, sociálnych pracovníkov, ktorých máme taký nedostatok a ktorých tiež potrebujeme získavať, aby nám neutekali do zahraničia, kde sa starajú o starých chorých a o našich sa potom nemá kto starať. Čiže apelujem na kolegov a kolegyne v tejto snemovni, aby ste sa venovali tomuto návrhu zákona, pokiaľ možno ho podporili, vzhľadom na to, že prinesie veľmi dôležitý impulz, ktorý síce nezmení, nevyrieši ten trend nejak zázračne jednorazovo odchodu exodu našich mladých, ale predsa je to impulz správnym smerom, ktorým vyjadrujeme záujem a podporu od týchto mladých talentovaných ľudí, aby pracovali a žili na Slovensku a taktiež študovali. Ďakujem za vašu pozornosť, pán predsedajúci. Skončil som. Ďakujem. Ďalšie vystúpenie štyri faktické.

Mám, pán Horacký, ja som rada, že vás teda trápi odchod mladých ľudí do zahraničia aj to, že sa nechcú vracať a tých dôvodov, prečo odchádzajú, je mnoho. Napríklad LGBT ľudia odchádzajú preto, že Slovensko im neposkytuje žiadnu právnu úpravu ochrany ich rodín. Čo ja môžem demonštrovať aj na príklade z mojej vlastnej skúsenosti, kedy moji kamaráti z čias vysokej školy, LGBT ľudia, z nich už na Slovensku nie je nikto. A sú medzi nimi aj učitelia a učiteľky. A napríklad nedávno prijatá novela ústavy pomkla ďalších k tomu, aby sa rozhodli odísť zo Slovenska. Čiže pri prijímaní zákonov a rozhodovaní sa o právnych predpisoch treba myslieť aj na to, že či to, čo ideme schvaľovať, čo ľudí skôr udrží na Slovensku, alebo ich vyženie preč, lebo, žiaľ, aj v tomto pléne parlamentu, aj počas tohto funkčného obdobia sme prijímali, ja som za ne nehlasovala, ale viacerí tu za to hlasovali, dokonca aj ústavnou väčšinou, aj také zákony, ktoré vyháňajú ďalších ľudí zo Slovenska, aj učiteľov, aj učiteľky. Z môjho najbližšieho okolia mám presne aj takúto skúsenosť. Poslať z D.

Viete, vy ste to sami povedali, že tie odchody mladých ľudí, to sa nedá vyriešiť jedným poslaneckým návrhom zákona. To je pravda, ja to hovorím stále. Ale samozrejme, akákoľvek iniciatíva, ktorá môže pomôcť tomu, aby tu mladí ľudia ostali, je, si myslím, na mieste. Čo sa týka tej odvodovo odpočítateľnej položky, zhodou okolností je to už dlhý návrh zákona na tejto schôdzi, lebo jeden už tu mala aj SNS, predtým sme tu mali aj my. Samozrejme, líši sa to v tých mechanizmoch. My sme mali nejaký automat, SNS mala plnú sumu, vy dokonca máte úplne akokeby tú úľavu od tých odvodov, od toho zaťaženia tej práce, daňovú úľavu, ale chcel som iba reagovať na to, čo ste vlastne vraveli, že to pomôže ľudí udržať v odbore. Ono by však, samozrejme, keď niekto chce brigádovať, väčšinou tie brigády tých mladých ľudí, ktorí študujú, sa skôr týkajú segmentov, ktoré úplne nesúvisia s tým, čo oni študujú. To sú skôr letné brigády, ktoré sú, dajme tomu, časovo obmedzené na základe dĺžky prázdnin a podobne. Ale čo by sme skôr potrebovali, je to, aby mladí ľudia, ktorí vyštudujú nejaký odbor, sa v ňom vedeli aj uplatniť a zamestnať. Taký návrh zákona, my sme to už mali aj s kolegyňou Petrík, týkal sa toho, aby sa vlastne absolventi mohli uplatniť. To sa volá absolventská prax, teda že by im úrad práce poskytol takú prax v odbore, ktorý vyštudovali, lebo, žiaľ, teda mladí ľudia, ktorí vyštudujú, tým, že nemajú aj tie skúsenosti, sa potom ťažšie zamestnajú. Čiže my skôr potrebujeme to, aby sa mladí ľudia vedeli uplatniť na trhu práce z prechodu z toho absolvovaného štúdia, a na to sú mechanizmy, ktoré existujú. Žiaľ, teda, koalícia samozrejme také návrhy zákona z princípu nepodporuje, lebo tak to sa netýka ich ľudí. Ale samozrejme, táto iniciatíva je vítaná. Ja v princípe nemám keby nič proti. Môžeme sa baviť o tých mechanizmoch, ale dôležitejšie je to, aby mladí ľudia to, čo vyštudujú, tak sa aj v tom odbore uplatnili. Taký návrh zákona tu mala aj kolegyňa Beata Jurík, platené stáže. Ďakujem.

Ďakujem. Ja by som veľmi rada reagovala na navrhovateľa a hlavne teda už sme hovorili tuná o odchodoch do zahraničia, ale rada by som upozornila ešte na jeden fakt a budem teda apelovať trošku aj na kolegov, ktorí sú tuná z vládnej koalície. Máme za sebou tri vlny konsolidácie, ktorá postihla rodiny a postihuje teda rodiny a hlavne rodiny, ktoré majú viac detí a majú deti staršie ako 18 rokov, ktoré študujú, lebo tí stratili nárok na daňový bonus. Tým pádom títo študenti sú nútení si privyrábať, aby trošku uľahčili situáciu v rodine a práve tento model im môže pomôcť. Nehovoriac o tom, že už Janko Horecký vravel, že majú potom možnosti horšie sa zamestnať, lebo málokto chce hneď čerstvého absolventa, chce, aby mal nejakú prax a práve týmto návrhom zákona im tú prax umožníme vykonávať a zasa pozitívny dopad na štátny rozpočet bude v tom, že dnes máme národný, neviem, či je to národný projekt teraz, aby som nehovorila zbytočne, ale máme projekt tzv. Šanca na prvé zamestnanie. Veľmi ho promoval pán minister Erik Tomáš, že koľko mladých ľudí sa vlastne mohlo zamestnať a tam tie finančné benefity pre zamestnávateľov sú veľmi vysoké. Ak by sme my dokázali uľahčiť študentom vlastne to, aby počas brigády, že nebudú platiť odvody, mohli praxovať, aby sme zvýšili záujem zamestnávateľov o nich. Možno by sme ušetrili potom peniaze v štátnom rozpočte, ktoré sa budú ďalší rok po skončení štúdia vynakladať na týchto mladých ľudí, kým teda získajú prvé platené zamestnanie. Čiže to sú vlastne dve nádoby. Tuná možno trošku dáme, že nebudeme mať príjem do Sociálnej poisťovne, ale na druhej strane úrady práce tým pádom nebudú musieť toľko, toľko doplácať zamestnancom a zamestnávateľom vlastne na to, aby vôbec toho študenta zobrali potom po skončení školy do práce. Čiže

Bolo by lepšie, keby tí ľudia boli dobre zaplatení a mohli platiť normálne odvody. Alebo týmto vlastne to len kamuflujeme, že tie povolania sú zle zaplatené a vlastne im potrebujeme robiť úľavy na inom fronte. Ja to považujem za nesystémové riešenie úprimne. Ale inú vec chcem. Chcem zdôrazniť z vášho vystúpenia. Ministerstvo zdravotníctva, preklopím to na zdravotníctvo. Ministerstvo zdravotníctva prednedávnom zverejnilo Národnú stratégiu stabilizácie a riadenia ľudských zdrojov v zdravotníctve do roku 2040. Týkalo sa to napríklad teda zdravotníkov, aj učiteľov na stredných zdravotných školách a podobne. Je to úplne, že prázdna, nič nehovoriaca, nič nehovoriaca stratégia, ale identifikovala správne niektoré problémy, ktoré by mala riešiť a možno by ste sa mohli aj s tým zdravotníctvom spojiť a poradiť, neviem, ako to majú teda teda inak urobiť. Hoci vravím, nie je to systémové, ale stále je to lepšie ako to, čo si napísali do svojej stratégie. My máme na stredných zdravotných školách problém, že tam nemáme dosť učiteľov, pretože to nie je atraktívny odbor. Je problém tam zobrať niekoho, kto je tesne po škole, ešte nemá doplnené vzdelanie, prípadne zobrať niekoho z praxe, kto vie, ako sa zdravotníctvo robí a vedel by to prednášať, len nemá to pedagogické minimum a máme komplikovaný spôsob, ako sa k nemu, k nemu dostať, dlho to trvá, nedá sa to dobre vyštudovať a podobne. A tým pádom na stredných zdravotných školách nemáme dostatočný dobrý personál na to, aby sme vychovávali budúci zdravotný personál. Čiže mne toto príde ako stabilizačné opatrenie, ktoré by mohlo pomôcť aj zdravotníctvu v oblasti, v oblasti zdravotníckeho školstva. Špeciálne preto, že je to napísané v tej národnej stratégii a riešenia, ktoré navrhuje Ministerstvo zdravotníctva, sú ďaleko viac nesystémové ako tie, ktoré ste navrhli vy. Ďakujem. Ďakujem pekne. Poslanec Horecký.