49. schôdza

Pán poslanec, ďakujem pekne.
Pán poslanec Jariabek, nech sa páči.

Ďakujem pekne. Ja nechcem tuná vôbec prikladať nejaké polienka pod kotol, ale naozaj ja sa chcem spýtať úplne veľmi jednoznačne ako nás všetkých, ako tu sedíme, prosím vás, čo je cieľom vyrábania takejto atmosféry? Čo je cieľom? Čo má byť na konci? Občianska vojna? Vy si naozaj myslíte, že polovica obyvateľov sa po nejakých voľbách, akýchkoľvek, ktoré tu budú, odsťahujú do iného sveta, do inej republiky? Veď my sme tu skutočne odsúdení na to, aby sme spolu žili. Tak sa podľa toho chovajte alebo chovajme, keď už mám teda hovoriť v množnom čísle. Čo je cieľom? Veď takto keby to išlo ďalej, tak sa tu za chvíľu budeme mlátiť, však, pani Kolíková? To sa takto nedá jednoducho. Alebo si to všetci uvedomíme, alebo koniec touto republikou a koniec touto spoločnosťou.

Procedurálny vám dám potom na záver.
Pán poslanec Pročko s faktickou.

Ďakujem veľmi pekne. Ja som sa len zastal pani poslankyne Luščíkovej, ktorú ste obvinili a obviňujete ju z toho, že vraj tlieskala, tlieskala tomu, že si nejaký študent napísal niečo. Ja som sa len zastal toho, keď nám rozprávate, že my sa tešíme z atentátu na Roberta Fica. To je to svinstvo, ktoré vy neodsudzujete. Ja som sa len zastal pani Luščíkovej, lebo rozprávate o tom, že vraj my sme tí, ktorí sme stvorili Cintulu. Toto je ten hyenizmus, ktorý vy robíte, nenávisť voči nám. A ja som len povedal, a naozaj som to povedal, že v čase smrti môjho otca som ho držal za ruku, som bol pri mojom otcovi. Nič iné som nepovedal. A keď teraz budete na mňa narážať a budete rozprávať o mne, čo som vniesol, tak si predstavte, čo vniesla pani Matejičková počas tej noci, keď prišla s Igorom Matovičom a rozprávala o jeho manželke, že či je taká psychopatka ako on. Toto odsúdite? Toto odsúdite?! Jej správanie počas toho? Ja som držal svojho otca za ruku. Takže toto bolo, toto bolo to, zastal som sa mojej kolegyni, o ktorej rozprávate, že sa tešila z toho, že zastrelil niekto Roberta Fica. Pani Luščíková sa z toho tešila. Pani Luščíková obhajovala dosť bolo Fica. Pani Luščíková tam bola náhodou. Vy vytvárate tú nenávisť a keď človek vám povie úprimne, že kde som bol ja. Pán Gašpar včera predviedol to, čo je to, že naozaj priniesol sem, priniesol som to, že Dej má otca, ktorý je politik, a nakoniec vysvitlo to, že Dej svojho otca nepozná. A vy idete odsudzovať, vy idete ľudí kritizovať? Keď človek povie to, čo on robil vo svoj, čo som ja robil, keď mi zomieral otec, tak to je môj názor. Nikoho som neodsudzoval a je to vec každého, kde bol. Ja som bol pri smrti svojho otca pri jeho posteli. Nebol som tu v parlamente. Čo zlého som tým povedal?

Pán poslanec Krúpa s faktickou.

Ďakujem veľmi pekne, pán predseda.
Evidentne tu s nami naozaj značne vybičujú emócie pri všetkých týchto debatách, ktoré tu máme, a stáva sa, že sa to tu preženie. Že jednoducho niekto to nevydrží a povie niečo, za čo by sa mal ospravedlniť. Ja osobne vnímam aj to, že to, že sa začali zaťahovať rodinní príslušníci do politického boja, je naozaj hyenizmus, a to je jedno, ktorá strana to využíva, mali by sme od toho upustiť. Nemali by sme to robiť, lebo to bude zachádzať stále ďalej a ďalej, lebo každý sa bude cítiť byť čo najviac urazený, že zatiahli jeho rodinného príslušníka do politického boja. Ja si myslím, že z minulosti to bolo tabu. Nikto neriešil niekoho mamu, sestru, otca alebo umierajúceho otca. A ja som bol pri mojom otcovi do posledného momentu, do poslednej sekundy jeho skonu. Ale nikoho nebudem obviňovať z ničoho iného. A ja by som chcel naozaj tu apelovať na všetkých, aby sme sa troška ukľudnili, aby sme sa zamysleli nad tým, čo hovoríme. A každý, kto sa takýmto spôsobom správa alebo vyjadruje, tak mal by sa zamyslieť nad sebou a mal by sa vedieť ospravedlniť, mal by sa vedieť ospravedlniť za takéto výroky. Chovajme sa tu aspoň ako ľudia, prosím vás. Snažme sa správať ako ľudia a neútočme si takto na vlastných rodinných príslušníkov. Vyzývam vás na to, prestaňme a kto nie je schopný sa ospravedlniť, tak nech odtiaľto radšej odíde, pretože tu vyvoláva zbytočné a hlúpe vášne.
Ďakujem.

Ďakujem, pán poslanec.
Pán poslanec Dostál, nech sa páči, máte slovo.

Ja úplne súhlasím s tým, čo včera povedal pán poslanec Mikloško na adresu pána poslanca Gašpara a tiež si myslím, že tie útoky na rodinných príslušníkov či už v jeho vystúpení alebo aj v politike SMER-u dlhodobo sú tiež za všetkými čiarami, ale to neznamená, že im to máme vracať rovnakou mincou a teda zobrať do úst nedávno zosnulého blízkeho príbuzného poslankyne je za všetkými čiarami. Ako je to vec, od ktorej sa musí každý dištancovať a každý, kto si uvedomí ten význam, tak autor toho výroku rozhodne by sa to nemal snažiť vysvetliť a tvrdiť, že je to jeho názor, mal by sa ospravedlniť. Lebo môžeme si o sebe myslieť zlé veci, ja si teda veľmi zlé veci myslíme o poslancoch SMER-u, ale nejakú základnú ľudskú empatiu by sme mali mať aj voči politickému protivníkovi a tento výrok tú základnú ľudskú empatiu očividne postrádal.

Pán poslanec, ďakujem.
Pán poslanec, pán navrhovateľ s reakciou na faktické poznámky, nech sa páči.

Ja už len krátko, lebo som si tiež vypočul tú reakciu pána poslanca Pročka, absolútne sa stotožňujem s tým, čo povedal teraz pán poslanec Dostál, oceňujem tento prístup. Jednoducho sú niekde nejaké hranice, napriek tomu, že aj mňa ste označili, pán poslanec Dostál, že vraj som zlo, tak mohli by sme sa baviť aj o tomto termíne, že čo to vlastne chce byť. Ale chápem to, politika má byť aj virálna, som to povedal dnes, len, pán poslanec Pročko, v súvislosti práve s tým, že dnes sa deje odvolacie konanie s atentátnikom Cintulom, ktorý je tiež výsledkom opozičného aktivistu a opozičnej politiky (ruch v sále), ste povedal, že ste odsúdil atentát. Dneska sme vám pustili video, kde takýmto spôsobom odsudzujete streľbu na Roberta Fica, presne takýmto spôsobom, a kde ste tu v tomto pléne vyjadril pochybnosti o tom, či ide alebo nejde o atentát. A reagujem na vás, na vašu faktickú poznámku, čo ste tu povedal.
Ďalej k veci nechcem už pokračovať. Ďakujem.