4. schôdza

Ďakujem.
Čiže pán Dostál v podstate dopovedal to, čo som chcel ja a nestihol som to, ešte o niečo odbornejší.
Ja som ešte nestihol dopovedať to, že v podstate toto celé odvolávanie pána ministra Šutaja Eštoka, keď na nič iné, tak aspoň na to je dobré, že sme tu zistili a sme svedkami toho, že naozaj tu došlo k svojvoľnému obchádzaniu, k protiprávnemu konaniu a ešte pri obhajobe tohto všetkého sa tu opozícia zosmiešňuje.
Sám minister povedal, že naše podanie je pamflet, celé že to je fraška. Už len toto svedčí o tom, že pán minister jednoducho by nemal byť ministrom, ktorý chce byť ministrom všetkých občanov Slovenskej republiky. Takéto vyjadrovanie, opovrhovanie opozíciou, opovrhovanie ľuďmi, ktorí majú iný názor, opovrhovanie voličmi, ktorí volili iné strany, je nemiestne, lebo minister vnútra má byť ministrom všetkých, aj tých, ktorí si myslia, že perzekvovanie policajtov je namieste, ktorí priam očakávajú, že títo policajti sú zvery, že majú byť vyhodení, dokonca poslanec tu v pléne hovorí, že sú škodná a že majú byť odstránení. Čiže škodná ako zvykne byť odstránená? Aj takéto veci tu zazneli. Čiže toľko som chcel povedať.

Ďakujem za slovo.
Ak niekto doteraz nerozumel tomu, čo je podstata tejto mimoriadnej schôdze a v čom minister vnútra pochybil, tak toto vystúpenie pána poslanca Dostála v rozprave dáva podľa mňa bodku za celou touto schôdzou, šach - mat, dalo by sa povedať a ja to zhrniem ešte raz.
Otázka, musel, alebo nemusel odstaviť minister vnútra týchto vyšetrovateľov? Nemusel. Ak to urobil, musel, alebo nemusel to odôvodniť? Musel. A urobil to? Neurobil to. A ešte keď mu to vytkol nejaký sudca, tak mu minister pohrozil trestným stíhaním.
To je alfa a omega celej tejto schôdze a podstata toho dôvodu, prečo musí minister vnútra Matúš Šutaj Eštok skončiť vo svojej funkcii.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Kolega Ondro Dostál, ďakujem za tvoje podrobné odborné vystúpenie, rozobral si a podrobne si odôvodnil pochybenia ministra vnútra.
Chcem však upozorniť na iný fakt, že čo vlastne koalícia považuje za dôležité pri rokovaní o programovom vyhlásení, kompletne celá vláda necítila žiadnu potrebu zapájať sa do rozpravy. A to je programové vyhlásenie najzásadnejší dokument, ukazujúci, kam bude Slovensko v tomto volebnom období smerovať, avšak ani ministri, ani poslanci nemali čas ani chuť diskutovať, no veď im asi vlastne na Slovensku nezáleží. A na čom koalícii skutočne záleží, je vidieť práve teraz pri odvolávaní ministra vnútra. Zrazu dokázila... dokázala koalícia diskutovať celé dva dni v kuse, čas a chuť diskutovať ukázali ministri aj poslanci. No koalícii záleží len na sebe. Eminentne im záleží na tom, aby vyšetrovania korupčných prípadov ich a ich nominantov boli zastavené, aby postupne išli do stratena, a týmto, a to je možno rovnako dôležité, dávajú aj signál do budúcna, že korupcia bude opäť tolerovaná a nebude sa vyšetrovať.
Vo voľbe medzi občanmi a sebou si koalícia vybrala seba.
Ďakujem.

No... nenapočítal som do dvoch, takže mi neplynie čas. Takže ako povedal pán poslanec Grendel... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Danko, Andrej, podpredseda NR SR
Pán poslanec, čas vám naozaj nejde, tak poprosím technikov. (Krátka pauza pre nastavenie hlasového zariadenia.) Veď to refrešujete, žiadne stopky. Normálne to pustite.

Dostál, Ondrej, poslanec NR SR
Už to ide. Ďakujem.
Čiže ako povedal pán poslanec Grendel, tie základné otázky sú jasné. Musel, alebo nemusel pán minister vnútra pozbaviť výkonu štátnej služby obvinených policajtov? Otázka je jasná, nemusel. Ak by aj zákon o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru hovoril, že musel, mohol pri tom prie... porušiť zákon o ochrane oznamovateľov. Nemohol. V kolízii dvoch zákonov si vybral ten, ktorý nemal dostať prednosť podľa ustálených právnych zásad. A nezachráni to ani žiadna výnimka cez druhú vetu, lebo sa nevzťahuje na tento prípad, a rovnako to nezachráni ani odvolávanie sa na poznámkou, poznámku pod čiarou.
A to, že sa minister mal obrátiť na úrad, tvrdí aj samotný Úrad na ochranu oznamovateľov. V reakcii na to sa pán minister nevyhráža predsedníčke úradu trestným stíhaním, ale vyhráža sa tým, že bude zmenený zákon. A teda buď ten zákon treba meniť, ale to, tým sa vlastne koalícia priznáva, že minister vnútra postupoval v rozpore so zákonom, alebo ten zákon meniť, meniť netreba, ak je to tak, ako tvrdí koalícia, že minister zákon neporušil.
A toto, čo tu zažívame, nie je útok len na konkrétnych vyšetrovateľov, nie je útok len na boj proti korupcii, ale je to útok na demokratické inštitúcie a na právny štát. A ide o inštitúciu, ktorá bola vytvorená legislatívne za čias vlády SMER-u, teraz keď začína fungovať, keď sa ukazuje jej opodstatnenosť, tak ju vláda SMER-u ide zrušiť.

Ide, ide, v poriadku, trošku mu to trvalo.
Vážený pán predsedajúci, vážení kolegovia, kolegyne, pán minister tu nesedí napriek tomu, že by tu, že by tu mal byť, a napriek tomu budem časť môjho vystúpenia adresovať priamo jemu.
Pán minister, konali ste z pomsty, konali ste svojvoľne a konali ste protizákonne. Chováte sa ako buldozér a chováte sa tak, že aj Harabin by sa mal od vás čo učiť. Navyše včera ste podali trestné oznámenie, ktorým chcete ďalej zastrašovať všetkých, ktorí by vám stáli v ceste k dokonaniu vašej pomsty, a zároveň nám dávate ďalší dôvod na vaše odvolávanie. Podali ste trestné oznámenie, aby ste vírili vodu, aby ste vytvorili ďalšiu dymovú clonu. Namiesto toho, aby ste riadne v súlade so zákonom spolupracovali s Úradom na ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti. Doteraz ste neuviedli žiaden relevantný dôvod, prečo ste tak neurobili pred tým, ako ste čurillovcov postavili mimo službu napriek tomu, že vám to káže zákon. Áno, mali ste si vyžiadať súhlas od úradu. Namiesto toho ste podali trestné oznámenie. Aké máte dôvody a dôkazy, ktoré vás, ktoré podľa vás odôvodňujú trestné stíhanie v tejto veci, a prečo ste ich nezverejnili? Jediným logickým dôvodom podľa mňa je, že žiadne relevantné dôvody a dôkazy nemáte, a ako som povedal, snažíte sa celú situáciu ešte viac zneprehľadniť, aby sa v tom ľudia nemohli vyznať.
Pán minister, od začiatku konáte očividne a evidentne v rozpore so zákonom. Pri svojej obhajobe neustále klamete. A navyše zastrašujete a šikanujete nepohodlných policajtov, prokurátorov, úradníkov a sudcov. Mohli ste sa aspoň pokúsiť urobiť to správne. Vy ste však postavili mimo službu nepohodlných policajtov a urobili ste to demonštratívne, aby bolo všetkým jasné, o čo vám ide. A my vieme, o čo vám ide, preto tu stojíme.
Treba však pripomenúť aj jednu vec ešte. Takýto postup vám umožnila jedna vec, účelové trestné stíhanie a obvinenie čurillovcov, ktoré viedol zaujatý vyšetrovateľ, čo potvrdil aj generálny prokurátor, pričom že je toto trestné stíhanie nedôvodné, potvrdil aj krajský súd vo svojom právoplatnom rozhodnutí spred dvoch rokov.
Ak by tento vyšetrovateľ nebol zaujatý a nekonal by doslova ako aktér vojny v polícii, po spomínanom rozhodnutí krajského súdu by obvinenie a stíhanie čurillovcov zrušil. Taká je, taká je bežná prax. Ak prokurátor dostane od súdu na známosť, že tie dôkazy, ktoré zhromaždil, nie sú dostatočné na to, aby sa vôbec viedlo trestné, trestné ko... trestné stíhanie, a aj keď je to v rámci rozhodovania o väzbe, ten prokurátor, ak je slušný, tak zoberie celé, celý návrh späť a možno začne vyšetrovať odznova a poriadne. Tento prokurátor každopádne využil dieru v Trestnom poriadku a toto nedôvodné a účelové trestné stíhanie čurillovcov nezrušil, čím zároveň pomáhal SMER-u v politickom boji v čase, keď bol v opozícii, a dnes dal, alebo pred pár týždňami dal falošný dôvod na to, aby minister vnútra postavil čurillovcov mimo služby, a tým ich šikanoval.
Povedzme si to na rovinu, minister vnútra koná s jediným, jedným jediným cieľom, a tým je zbavenie sa nepohodlných vyšetrovateľov, ktorí vyšetrovali predstaviteľov súčasnej vlády. A robí tak za každú cenu. Nie je to prekvapivé, pretože len pokračuje v tom, čo robili predstavitelia terajšej vlády, keď boli v opozícii. Po začatí trestného stíhania bývalého riaditeľa SIS pána Pčolinského vyvolali vojnu v polícii, zabezpečili, aby boli čurillovci účelovo obvinení, a tiež manipulovali nahrávky týchto policajtov, aby vyvolali dojem, že oni sú tí zlí. Títo policajti si však aj podľa uvedeného rozhodnutia krajského súdu robili len svoju prácu a to, že nahrávky rozhovorov boli zmanipulované, nedávno potvrdil aj Kriminalisticko-expertízny ústav Policajného zboru.
Pán minister, sám viete, že ich obvinenie je dlhodobo neudržateľné, aj preto ste konali tak rýchlo, bezohľadne a bez ohľadu na zákon, podľa ktorého ste si pre postavenie mimo služby, mimo službu mali jednoznačne vypýtať súhlas úradu. Povedal vám to aj Úrad na ochranu oznamovateľov, povedali vám to aj dva od seba nezávislé súdy, pričom ten tretí súd, ktorým sa teraz oháňate, vám to nepovedal, pretože sa touto otázkou ani nezaoberal, tento súd sa zaoberal iba otázkou vlastnej príslušnosti a právomoci konať v tejto veci.
Druhá vec je, že pri tom ignoroval záväzné stanovisko kompetenčného senátu Najvyššieho správneho súdu a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a takisto, takisto zákon o sudcoch, pardon, zákon o súdoch.
Druhý zákon, ktorý ste porušili, je zákon o službe, o štátnej službe príslušníkov bezpečnostných zložiek. Ten ste hrubo porušili dokonca niekoľkokrát. Napríklad ste neurčili čas trvania týchto personálnych rozkazov, čo je absolútne v rozpore s princípom prá... s princípom právnej istoty. Takisto neurobili ste žiadne správne konanie, ktoré musí podľa zákona predchádzať každému takémuto rozhodnutiu, a ako tu bolo uvedené už viackrát, vaše rozhodnutia a tieto personálne rozkazy neobsahujú žiadne relevantné odôvodnenie. To všetko sú hrubé porušenia týchto zákonov. Porušili ste však aj antidiskriminačný zákon, aj internú smernicu vlastného ministerstva vnútra. Toľko svojvoľnosti, porušení, chýb a zlyhaní v podstate v jednej veci a za tak krátky čas som vo svojej takmer 20-ročnej právnickej praxi ešte nezažil.
Pán minister, zastrašovali ste a vyhrážali ste sa sudcovi, ktorého rozhodnutie sa vám nepáčilo. Vyhrážali ste sa disciplinárnym a trestným stíhaním. To je objektívny fakt. A to samotné je dostatočným dôvodom na to, aby ste okamžite rezignovali.
Vy ste však toho urobili oveľa viac, väčšinu z toho som spomenul, na dôvažok zo všetkých vašich činov srší arogancia, demonštrácia moci a jasný cieľ, pomstiť sa každú cenu a zabezpečiť vám a vašim ľuďom beztrestnosť.
Pán Šutaj Eštok, vy nemáte vo funkcii ministra čo robiť. Ste rovnako ako vaša vláda priamym ohrozením právneho štátu a spravodlivosti na Slovensku, aj preto budú všetci poslanci a poslankyne Progresívneho Slovenska hlasovať za vaše odvolanie.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

Vážené poslankyne, milí poslanci, prešiel len mesiac, odkedy bol Matúš Šutaj Eštok ako člen vlády poverený riadením ministerstva vnútra. Čo všetkého za tento mesiac stihol?
Máme tu podozrenia z niekoľkonásobného porušenia niekoľkých zákonov dokonca. Napriek rozhodnutiam súdu neprehodnotil svoje predchádzajúce rozhodnutia, zbabelo sa vypo... vyhýba vypočutiu pred členmi a členkami ústavnoprávneho výboru, ktorý sme zvolávali už trikrát, útočil na sudcu a vyhrážal sa mu disciplinárnym stíhaním a dokonca trestnoprávnym postihom. Vystavil štát riziku udelenia pokuty, a to vo výške možno až 700-tisíc eur plus sumu náhrady škody. A včera ešte aj podal trestné oznámenie ohľadom udelenia statusu chránených oznamovateľov.
Chcela som sa tu prihovoriť priamo ministrovi, ale, žiaľ, teda mám to šťastie, že opäť, keď mám slovo, tak nie je v miestnosti. Pán minister, sa zdá, že je na svoje kroky a počínanie vo funkcii hrdý, ale skutočne nemá byť na čo hrdý. Ak by sa chcel ukázať ako dobrý právnik, volil by zákonnú cestu. V prípade, ak má pocit, že je v práve a len opravuje niek... nejakú podľa neho nespravodlivosť, očividnú, využil by všetky právne prostriedky, ktoré má k dispozícii. A nie je ich málo. On si však zákonnú cestu nevybral. Vybral si cestu arogancie, demonštrácie moci a prisvojovania si právomocí, ktoré mu nepatria. Veľakrát som ho počula opakovať, ako koná všetky kroky v súlade so zákonom, dookola pri každom mediálnom vystúpení. Už som len čakala, kedy vykríkne: „Zákon som ja!“, lebo to je to, čo v skutočnosti robí. Za zákonné považuje jednotocho... jednoducho to, ako sa rozhodne v záujme úlohy zabezpečiť beztrestnosť smeráckych ľudí a slabošsky sa mstiť. Úlohu, ktorú musí plniť, či chce, alebo nie. A on, žiaľ, očividne aj chce. A to je jasný dôvod, prečo je nutné podporiť jeho odvolanie.
Rada by som teraz zhrnula pár dôležitých faktov a právnych okolností, pričom sa sústredím na argumentáciu týkajúcu sa chýbajúceho súhlasu Úradu na ochranu oznamovateľov. K tejto téme sa dnes vyjadroval aj pán poslanec Tibor Gašpar vo svojom vystúpení, žiaľ, dosť skreslene.
Ministrovi Šutajovi Eštokovi chýbal zákonom požadovaný súhlas Úradu na ochranu oznamovateľov, a keď to minister popiera, zákon jasne hovorí, že pred samotným aktom postavenia vyšetrovateľov mimo službu sa mal obrátiť na úrad a požiadať ich o tento súhlas. Prečo?
Podľa § 7 ods. 1 zákona o ochrane oznamovateľov zamestnávateľ môže urobiť právny úkon alebo vydať rozhodnutie v pracovnoprávnom vzťahu voči chránenému oznamovateľovi len so súhlasom Úradu na ochranu oznamovateľov. Samozrejme, zákon upravuje aj určité výnimky. Súhlas sa nevyžaduje, ak sa pracovnoprávnym úkonom, ako tu už poukázal na to aj pán poslanec Dostál, priznáva nárok. To však nie je tento prípad. Alebo ak ide o pracovnoprávny úkon súvisiaci so skončením pracovnoprávneho vzťahu. To tiež nejde o tento prípad. A tento navyše, ak by sme aj usúdili, že ide o skončenie pracovnoprávneho vzťahu alebo nejaký obdobný, by sme tam našli nejaké prepojenie, tak na... navyše by mohol byť dôsledkom právnej skutočnosti, ktorá nezávisí od posúdenia zamestnávateľa. To nie je tento prípad, lebo by muselo ísť o objektívnu skutočnosť, pri ktorej zamestnávateľ nerobí posúdenie. Napríklad ak je na výkon nejakej práce potrebné štátne občianstvo a daná osoba by ho stratila. To je objektívna skutočnosť, to tento prípad nie je.
To znamená, že nebola splnená ani jedna podmienka, pri ktorej by sa súhlas úradu nevyžadoval. Nešlo o priznanie nároku, nešlo o skončenie pracovnoprávneho vzťahu, a ak by aj teda niekto chcel argumentovať tým, že sa ma výnimka aplikovať aj na iné pracovnoprávne úkony, tak by muselo ísť o úkon, ktorý je dôsledkom právnej skutočnosti, ktorá nezávisí od posúdenia zamestnávateľa. Nič z tohto nebolo splnené a pri poctivej aplikácii práva jednoducho nie je možné dospieť k inému výkladu.
Úrad na ochranu oznamovateľov by pritom mohol súhlas udeliť aj neudeliť. Úrad doposiaľ zavi... zaevidoval od začiatku svojho pôsobenia 13 žiadostí o súhlas v prípadoch chránených oznamovateľov, z toho v šiestich žiadostiach súhlas udelil a v šiestich nie, jedna je ešte stále otvorená.
Minister vnútra Šutaj Eštok sa však rozhodol ignorovať riadny zákonný postup a inštitúciu, ktorá má jediná kompetenciu súhlas udeliť, čím pošliapava aj základné princípy kompetenčného rozdelenia a nezávislosť verejných inštitúcií. A čo je obzvlášť smutné, vnáša tak do spoločnosti nastavenie, podľa ktorého je v poriadku ignorovať riadny zákonný postup, zákonom zakotvené inštitúcie s ich jasnými kompetenciami a pravidlami.
Minister vnútra Šutaj Eštok bol povinný úrad osloviť a požiadať o súhlas s vydaním personálneho rozkazu. To minister neurobil, ako všetci dobre vieme, a neurobil tak minimálne v siedmich prípadoch. Z vyjadrení úradu, ako aj z rozhodnutí súdu o neodkladných opatreniach je zrejmé, že minister konal v rozpore so zákonom, keď si tento súhlas nevyžiadal. Tento súhlas si musí zamestnávateľ vyžiadať vždy, ak ide realizovať pracovnoprávny úkon voči osobe, ktorá má status chráneného oznamovateľa. Ak si súhlas nevyžiada a takýto úkon realizuje, úkon je neplatný.
Ale ako povedal premiér Robert Fico na úvod tejto rozpravy minulý týždeň, minister sa rozhodol inak interpretovať právne predpisy. No áno, presne tak. A to je ten problém. To, že si svoj nezákonný postup uvedomuje aj samotný minister, je celkom zjavné aj z jeho vyjadrení o potrebe zmeny zákona o ochrane oznamovateľov, čo len zvýraznil a podčiarkol aj samotný premiér Robert Fico, keď pred týždňom, vyše týždňom na svojom sneme avizoval plánovanú zmenu zákona o ochrane oznamovateľov. Premiér Fico k čurillovcom a ich ochrane na sneme SMER-u v deň výročia Nežnej revolúcie povedal, že ide o zúfalé pokusy, ktoré treba zlikvidovať príslušnou zmenou legislatívy. Dodal, že tento nezmyselný zákon musí byť zmenený tak rýchlo, ako sa len dá. A ja sa teda pýtam, načo je teda potrebné zmeniť zákon, keď minister koná v súlade so zákonom. Slovami klasika, mne to nevychádza. A prečo sa tak obšírne venujem chýbajúcemu súhlasu úradu? Pretože práve tento aspekt je kľúčovým pri posúdení, či ide o pomstu, alebo nie. To nie je nejaké nadužívanie tohto slova z našej strany, ako sa vám tu snažil podsunúť premiér Robert Fico, to je podstata právnej ochrany oznamovateľov protispoločenskej činnosti. Tá slúži na to, že chráni oznamovateľov pred tzv. odvetnými opatreniami. Ľudovo - pred pomstou. Tento zákon odvetné opatrenia presne definuje. Podľa § 2 písm. l) je odvetné opatrenie, ľudovo pomsta, konanie alebo opomenutie konania v súvislosti s pracovnoprávnym alebo iným obdobným vzťahom oznamovateľa vyvolané oznámením alebo zverejnením informácií o protispoločenskej činnosti, a ktoré oznamovateľovi spôsobilo alebo môže spôsobiť neopodstatnenú ujmu. Odvetným opatrením podľa predchádzajúcej vety je najmä, vymenujem relevantné: odvolanie, preradenie na nižšiu pozíciu alebo odmietnutie povýšenia, zníženie mzdy, nepriznanie odmeny alebo osobného príplatku, nátlak, zastrašovanie alebo obťažovanie, poškodzovanie dobrej povesti.
Za konanie, resp. nekonanie ministra hrozí ministerstvu vnútra navyše pokuta do výšky 100-tisíc eur za každé jedno porušenie zákona. Minister vnútra má však stále možnosť zmierniť dopady svojho konania napríklad tým, že by vyhovel rozkladu, ktorý voči personálnemu rozkazu podali vyšetrovatelia. V takomto prípade by bolo možné jeho konanie vyhodnotiť ako menej závažné, čo by mohlo mať za následok napríklad uloženie nižšej pokuty.
V celej veci nesmieme zabúdať ani na následky, ktoré postavenie mimo službu voči vyšetrovateľom majú. V prvom rade je ich odmena znížená na úroveň minimálnej mzdy, plus 10 % za každé neopatrené dieťa, čo v ich prípade znamená pokles o 70 až 75 % príjmu. Zároveň sú prakticky v domácom väzení, keďže sa v pracovnom čase musia povinne zdržiavať doma, čo môže byť kontrolované náhodnými kontrolami. A presne tak sa aj deje.
V tomto kontexte je tiež dôležité podčiarknuť, že minister vnútra v rozpore so zákonom postavil vyšetrovateľov mimo službu na dobu do skončenia trestného stíhania, ktoré je voči nim vedené. Zákon mu pritom prikazuje obmedziť túto dobu na nevyhnutný čas, najdlhšie na šesť mesiacov. A len v prípade pretrvávania dôvodov môže túto dobu predĺžiť. Minister vnútra však tieto zákonné požiadavky nerešpektoval, tak ako mnohé ďalšie, a je to krásny dôkaz pomsty a pokus, ako ich dlhodobo vystaviť tlaku. S obmedzeným príjmom, zavretí doma, čo logicky ovplyvňuje celé ich rodiny a vytvára nesmierny psychický tlak.
Minister obrany Robert Kaliňák nám tu radil, že okolnosti situácie si vyžadovali skôr zvolanie výboru a vypočutie ministra vnútra. No áno, to je naozaj krásna myšlienka. Mimoriadny ústavnoprávny výbor, ako som už uviedla, sme ho zvolali až trikrát. Chceli sme dať ministrovi vnútra priestor, aby nám teda odôvodnil toto svoje konanie a podozrenia z porušenia zákona. On však zbabelo najprv zabezpečil dvakrát, že výbor nebol uznášaniaschopný a potom tretíkrát síce uznášaniaschopný bol, ale neschválil program. To znamená, že minister vnútra sa krásne vyhol takémuto verejnému vypočutiu a našim otázkam. Toto všetko sa udialo ani nie mesiac, odkedy bol minister vnútra menovaný do svojej funkcie.
Hrubé porušenie zákona, ignorovanie zasadnutí výborov, na ktorých sa mal zúčastniť, zastrašovanie, čistky, všetkým je nám jasné, aké úlohy má minister plniť - zabezpečenie beztrestnosti smeráckych ľudí a pomsta. K výkonu funkcie ministra vnútra zjavne nemá ani morálne, ani profesionálne predpoklady, preto by mal vo svojej funkcii skončiť.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem pekne za slovo. Začnem trochu odľahčene.
Zhruba pred desiatimi rokmi vznikol o druhej vláde Roberta Fica takýto vtip. Príde Robert Fico na rokovanie vlády s dvomi papiermi a vytiahne ten prvý a povie: „Tu je zoznam opatrení, ktoré keď schválime, budú sa mať ľudia dobre do konca života.“ Potom vytiahne druhý papier s dôvetkom: „A tu je zoznam ľudí, ktorých sa to týka.“
Kiež by to bol vtip, ale nielen pred desiatimi rokmi, aj v súčasnosti to vyzerá skôr, že toto je presne realita.
Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vládnutie je otázka priorít. A o tom, aké sú priority tejto vlády, si po necelom mesiaci od jej vymenovania prezidentkou Zuzanou Čaputovou dokáže súdny človek urobiť pomerne presný obraz.
Priorita č. 1 tejto vlády by sa dala vyjadriť jedným slovom, a to slovo je pomoc. Prioritou tejto vlády ale nie je pomoc seniorom. Keby prioritou vlády bola pomoc seniorom, tak ich neoklame s 13. dôchodkami. Prioritou tejto vlády nie sú ani zákazníci v potravinách. Keby prioritou vlády boli zákazníci v potravinách, tak by medzi prvými krokmi musela vláda splniť svoj predvolebný sľub o znižovaní cien potravín. Ani toto však zjavne prioritou vlády nie je. Prioritou tejto vlády nie je ani pomoc klientom bánk. Keby prioritou vlády bola pomoc klientom bánk, tak by už na prvom rokovaní vlády znížili úroky z hypoték o 3 %. Ani toto však vláda zatiaľ neurobila. A prioritou vlády nie sú ani národnostné menšiny. Inak by vláda neochromila úrad splnomocnenca vlády pre národnostné menšiny. Tak komu chce teda táto vláda pomáhať? Pomoc ktorej skupine obyvateľov je prioritou č. 1 tejto vlády?
Prioritou č. 1 tejto vlády je pomôcť kamarátom, ktorí sú trestne stíhaní. A čo potrebuje táto vláda urobiť, aby týmto ľuďom pomohla? No dve veci. Personálne zmeny a legislatívne zmeny. Preložené do ľudskej reči, odstaviť policajtov a zmierniť tresty. Zmiernenie trestov je však časovo pomerne náročné. Ak to vláda nechce urobiť na hulváta v skrátenom legislatívnom konaní, tak to nejaký čas potrvá. Pripomienkové konanie, legislatívna rada vlády, schvaľovanie návrhu na vláde, tri čítania v parlamente, podpísanie prezidentkou alebo jej veto, to prosto potrvá mesiace.
Ale že to vláda urobiť chce, to je nad slnko jasné, dali si to aj do svojho programového vyhlásenia a dokonca k novelizácii Trestného zákona dali ozdobný prívlastok, že je to otázka akútna.
Časovo oveľa menej náročný proces je akútne odstavenie policajtov. K tomu stačilo 48 hodín Matúša Šutaja Eštoka vo funkcii ministra vnútra. Do 48 hodín od vymenovania vlády stihol Matúš Šutaj Eštok preveliť odchádzajúceho policajného prezidenta na obvodné oddelenie do Popradu, krásne mesto, zrušiť funkcie viceprezidentov a postaviť skupinu vyšetrovateľov a operatívcov NAKA mimo službu. Ako by povedal klasik, takto sa to robí, do psej matere. (Ruch v sále.) Lenže už dvaja sudcovia povedali, že takto sa to nerobí a povedala to aj šéfka Úradu na ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti. Už toto samo osebe by postačilo na zvolanie tejto mimoriadnej schôdze s návrhom na odvolanie. Minister, ktorý má súdom opakovane potvrdené, že porušuje zákon, si zaslúži, aby v parlamente čelil návrhu na odvolanie a vypočul si kritiku od opozičnej menšiny. Ale v prípade Matúša Šutaja Eštoka sa stalo niečo oveľa brutálnejšie. Niečo, čo presahuje bežnú opozičnú schôdzu, ktorá sa skončí vždy rovnako, a síce že sa tu dobre porozprávame, ale nakoniec minister zostane vo funkcii, lebo sa zaňho koaličná väčšina postaví.
To, čo urobil minister vnútra vo vzťahu k sudcovi Michalovi Kubišovi, to naozaj presahuje dôvody na opozičné odvolávanie v parlamente. Je to dôvod na odvolanie priamo predsedom vlády. A ak predseda vlády neodvolá ministra vnútra, preberie za túto nehoráznosť politickú zodpovednosť aj na seba. My opozičná menšina nemáme dosť hlasov na to, aby sme ministra vnútra odvolali, ale premiér tú silu a kompetenciu má a mal by ju využiť, lebo vyhrážať sa sudcovi trestným stíhaním z pozície ministra vnútra, ktorý je šéfom všetkých policajtov, to je cez všetky čiary.
A ešte raz, ak ho predseda vlády neodvolá, politickú zodpovednosť za toto nehorázne zlyhanie ministra vnútra preberá aj na seba.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Na vystúpenie pána poslanca dve faktické.
Pán poslanec Podmanický.

Pán poslanec, budem reagovať len na tú poslednú vec, ktorú ste spomínali.
Ja si na rozdiel od vás myslím, že to, čo sa udialo v súvislosti so sudcom pánom Kubišom, svedčí skôr v prospech a ku cti ministra vnútra pána Eštoka, ktorý na rozdiel od mnohých vašich kolegov dokázal priznať svoju chybu a dokázal sa verejne ospravedlniť aj vysvetliť svoje slová. Ja si myslím, že to je práve znak určitej vyspelosti človeka, že niekedy v tom, v tej záplave slov, keď aj urobí chybu, keď pod váhou tých, tej vypätej situácie povie niečo, čo by radšej nepovedal, že dokáže s odstupom času, a ten odstup času bol veľmi krátky, dokáže povedať slovo prepáč, ospravedlňujem sa, na rozdiel napríklad od vášho pána predsedu, ktorý súdom dostal uloženú povinnosť ospravedlniť sa nášmu kolegovi Ľubošovi Blahovi a vysmial aj súdne rozhodnutie. Smial sa z toho, robil z toho zasa divadlo.
Takže ja si myslím, že ste neuviedli celkom správny príklad, pretože práve na tomto príklade vidieť ten rozdiel úrovne súčasného ministra vnútra a mnohých predchádzajúcich predstaviteľov vlády.

A ja budem, Gábor, reagovať od konca, budem reagovať na to, že sa Šutajko ospravedlnil sudcovi. Samozrejme, dostal príkaz okamžite sa ospravedlniť sudcovi, lebo ako by to vyzeralo na verejnosti, takže dostal príkaz sa ospravedlniť, ospravedlnil sa, ale to je také farizejstvo.
A chcem reagovať na teba a tiež ti poviem, že my sme mali tiež podobné niečo, keď tomu bláznovi Blahovi, ospravedlňujem sa, tomu pánovi Blahovi, síce keď mi Blaha hovorí do bláznov, tak by som mu aj ja mohol hovoriť do bláznov, keď mu, keď sa mal ospravedlniť, ale to, ten výrok toho sudcu je úplne nevykonateľný, takže to je tiež jeden taký spôsob.
Ale budem reagovať na to, čo si rozprával ohľadne tých policajtov, a je to naozaj zarážajúce, zarážajúce, že, už Dostál vo svojej rozprave pomenoval tie veci, a celá tá ob... koaličná obhajoba je založená na, na protiargumentoch, ktoré nemajú s odvolávaním Šutaja Eštoka nič spoločné. A aj pre mňa je, je pomenovať Šutaj Eštoka ako zbabelec, naozaj nič iné mi nezostáva, pretože nie je tu ten zbabelec, ktorý by tu mal sedieť pri odvolávaní. Tu sú všetci, vieš, rozprávajú o tom, že odvolávali sme Mikulca, no odvolávali sme Mikulca, ale Mikulec tam poctivo sedel, poctivo tam sedel.
Kde je Šutaj Eštok? Kde je ten hrdina, ktorý sa ospravedlnil, keď mu Fico povedal, okamžite sa musíš ospravedlniť. Kde je Šutaj Eštok?