Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia. Aj mňa teda mrzí, že pán minister má zdravotné problémy, ale každopádne určite by sa to dalo tiež nejakým spôsobom riešiť, lebo je dôležité, aby, keď sa prerokováva takto dôležitý vládny zákon, aby tu sedel zodpovedný minister. Aj keď treba zase na druhej strane povedať, že sme si už aj zvykli za tých 2 1/2 roka, že aj keď tu ten minister je, tak väčšinou ani neodpovedá na naše otázky. Mňa teda veľmi sklamalo a úprimne prekvapilo, že ste teda z novely zákona o cestnej premávke nakoniec vyhodili body, ktoré mali dať možnosť samosprávam merať rýchlosť na ich území. Podľa mňa je to naozaj veľká chyba. Samosprávy na túto kompetenciu čakajú roky na Slovensku. Len teda, ako tu už bolo povedané, žiaľ, pán Huliak tu má dnes najväčšiu moc v rukách na vydieranie a tak odbornosť aj bezpečnosť, žiaľ, milí Slováci a Slovenky, ide bokom. Som si na 100 % istá, že všetci, čo tu teraz sedíte alebo čo aj počúvate, máte aj vlastnú skúsenosť s tým, že máte vo vašich mestách či obciach úseky, kde jednoducho často vodiči si dupnú na plyn. A sú to najmä podľa mňa dlhšie úseky, vstupné úseky vedúce do našich miest a obcí, ale ako aj povedala kolegyňa Dana Klaiber, aj na mnohých úsekoch, obzvlášť teda vo väčších mestách, kde skutočne tá bezpečnosť nie je taká, ako by mala byť. A rovnako aj ja som sa s tým stretala ako komunálna poslankyňa, že teda aj my máme v obci úsek, ktorý je naozaj dlhý, ten vstup do obce. Autá tam chodia skutočne 90, je veľmi nebezpečný a častokrát teda na to občania aj upozorňovali. Ako som už povedala, túto kompetenciu už v susedných krajinách, v Českej republike aj Rakúsku, samosprávy dávno majú a naše samosprávy teda po tom už tiež volali roky. Mňa naozaj prekvapuje, že prečo musíme v dobrých veciach byť vždy na Slovensku pozadu, že vždy. Ja tomu nerozumiem, kolegovia. Že prečo v takejto veci ste sa zase nechali dovydierať a jednoducho rada by som tú odpoveď od niekoho z vás počula, čo bol ten argument, prečo ste to nakoniec vyhodili. Či to bolo naozaj iba to, čo som si vypočula v reportáži od pána Huliaka. Ale možno teda je to preto, že naozaj vy považujete pokrok a progres za niečo toxické. Hovoríme tu o životoch ľudí na Slovensku a o ich bezpečnosti. Hovoríme naozaj o deťoch, ktoré ráno idú cez priechod do školy. Hovoríme tu o senioroch, ktorí naozaj niekedy nestihnú uskočiť pred autom v obci, kde vodiči jazdia 80. Hovoríme tu aj o matke s kočíkom, ktorá každý deň čaká pri ceste a dúfa, že tentoraz jej vodič zastaví alebo teda aspoň spomalí. A hovoríme tu aj o starostoch a primátoroch, ktorí roky počúvajú od ľudí tú istú vetu: Urobte s tým niečo. Ja som, ako som povedala, túto vetu naozaj počúvala pravidelne. Na každom jednom zastupiteľstve niekto prišiel s tým, aby sme riešili situáciu v úsekoch, kde proste autá chodia rýchlo. Ale naozaj dnes teda s tým častokrát nemôžeme nič robiť, pretože jediné, čo sa tam dá, je možno osadiť nejakú maketu policajta alebo teda tie meracie tabule, ale povedzme si pravdu, že po čase im to je absolútne jedno, tomu vodičovi, či na tej tabuli svieti 60, 70, ukazuje jemu, že spomalil, ale nakoniec teda aj tak to neurobí. Možno, že na niektorých to funguje, čo je super, ale naozaj tá prax ukazuje, že postupne si aj na toto zvyknú vodiči a začnú to ignorovať. Myslím si, že keby tam im hrozí nejaká pokuta, tak majú oveľa väčší rešpekt a zvyknú si, že majú práveže spomaliť. A starosta dnes zodpovedá za tú bezpečnosť vo svojej obci. A ako som povedala, ľudia za ním naozaj chodia častokrát na dennej báze a sťažujú sa, prosia ho, ukazujú, často aj nám ukazovali videá, fotografie, že v tej obci sa naozaj prekračuje tá rýchlosť každý boží deň. To fakt, že to má podľa mňa každý jeden z nás túto skúsenosť. Ale jednoducho momentálne, ako som povedala, samospráva nemá na to nástroj a proste musí čakať. Čakať, kedy príde štátna polícia, čakať, či má vôbec kapacity tá štátna polícia, čakať, či je voľná hliadka, čakať, či je problém dosť veľký, pretože jednoducho povedzme si pravdu, že tých policajtov nemáme, nemáme dostatok hliadok a samozrejme, keď starosta zavolá, že príďte mi sem raz za čas zmerať, tak ja úprimne poviem, že ja som ani na tomto úseku, dokonca sme mali dvoch bývalých policajtov posledných 16 rokov starostov, žiaľ, a ani títo nedokázali docieliť, že by tam aspoň raz za čas tá hliadka prišla. A medzitým autá samozrejme lietajú ako o život. A medializovaných bolo podľa mňa viacero prípadov takýchto nebezpečných úsekov, máme ich podľa mňa na Slovensku naozaj stovky a dokonca ja som si pozerala aj reportáže, ktoré o tom boli a ja cez ten jeden úsek, kde vystupovala aj starostka tej obce tu na kúsok od Senca, Blatné, aj sama tade chodím. Aj sama starostka potvrdila, že doslova čakali na to, že sa tešili, že to v tom zákone je a že budú môcť v tomto úseku, kde je takáto vážna situácia, osadiť ten stacionárny radar. A ja sama som tam zažila viaceré situácie, tým, že chodím naozaj tade pravidelne, neviem, kto z vás to pozná, ale to je naozaj úsek, kde je zjazd z diaľnice, prvá obec na Trnavu a obrovské množstvo áut tam chodí. A tá dedina je rozseknutá na dve polovice a tam majú deti, chodí tam množstvo detí do školy, majú problém prejsť. Oni sa snažili, samozrejme, dali tam tie prechody, dali tam aj policajta takého umelého, dali tam prechody osvetlené, ale jednoducho to nestačí. Naozaj, žiaľ, teda u nás je tá disciplína v tomto oproti aj západným krajinám veľmi zlá. Ja som bola nedávno na študijnom pobyte v zahraničí a som bola prekvapená, že tam, však aj som žila v Nemecku, ale teraz akože nedávno a že to bola taká disciplína, že tam vás naozaj vodič vidí a zastaví vám, ako keby automaticky teda, že prechádzate, lebo niekedy ani nemusíte ísť cez prechod a ak vstupujete niekde aj na cestu, toto teda, žiaľ, u nás až tak nefunguje. Povedzme si aj jednu dôležitú vec. Už som to tu spomínala, že štátna polícia je dnes extrémne preťažená a aj nemá dostatok policajtov. Policajti riešia nehody, kriminalitu, výjazdy, administratívu a chýbajú nám teda aj ľudia, aj technika a v mnohých regiónoch jednoducho naozaj nie je možné, aby polícia preventívne stála každý deň pri nejakej škole alebo pri rizikovom úseku v nejakej menšej obci. A práve preto samosprávy aj žiadajú túto kompetenciu. Aby nie, že zobrali niečo štátu, ale aby mu pomohli a aby tým vyriešili tie kritické situácie, ktoré som aj opisovala. A naozaj treba povedať objektívne, že štát nestíha. A tu mohli konať tí, ktorí sú ľuďom dnes najbližšie, že tá samospráva presne vie vyhodnotiť, kde dnes tie radary umiestniť a vie presne vyhodnotiť, kde sú tie zložité nebezpečné situácie. A pritom už to bolo povedané, opakujem to, že naozaj nejde o žiadny experiment. Funguje to teda aj v Českej republike. Funguje to dlhé roky v Rakúsku. A obce teda dokážu riešiť tie problémové úseky pri školách, priechody, centrá miest, kde teda je zrýchlená premávka, a hlavne sú to podľa mňa pri obciach tie vstupné úseky do obcí, kde teda častokrát bývajú tie ulice dlhšie a jednoducho to auto, ako je rozbehnuté, tak málokedy spomalí až pri nejakej prvej zákrute alebo niekde pri nejakej teda prekážke. A podľa mňa toto opatrenie, ktoré nám mohlo naozaj veľmi pomôcť našim samosprávam, by pomohlo k tomu, aby sa zvýšila tá disciplína vodičov. Ale teda, čo ste vy namiesto toho urobili, namiesto toho, aby sme vykročili krok dopredu, tak znova ste urobili dva kroky dozadu, ako to tu už bežne býva pri mnohých zákonoch, kde sa niekedy aj tešíme, že konečne tu je niečo, čo aj pomôže ľuďom a nakoniec to buď stiahnete alebo teda pozmeňovačom vyhodíte. Čo ma teda veľmi mrzí. A predstavitelia slovenských miest dnes naozaj jasne hovoria, že Slovensko je jednou z posledných krajín Európskej únie, kde obecné polície túto kompetenciu stále nemajú. A teraz mi naozaj povedzte úprimne, bola by som rada, keby sa do diskusie teda zapojili aj kolegovia z koalície, že prečo je to taký problém, aby to tie mestá, obce mali, či to naozaj bolo, že ste naozaj nejakým spôsobom nevedeli toho pána Huliaka presvedčiť? Ja tomu nerozumiem a bola by som rada, pán Bartek, tuto sa na začiatku uškŕňal, tak možno by bolo fajn, keď sme kritizovali, že tu nie je pán minister, tak možno ho vie hodnoverne zastúpiť. Tak sa budem tešiť. Super. A ten štát naozaj dnes nevie byť v každej jednej obci a v každom jednom meste na Slovensku. Máme málo policajtov, máme málo dopravných hliadok. A opakujem to znova. Tie lokálne problémy najlepšie poznajú samosprávy. Nikto naozaj podľa mňa lepšie nepozná tie nebezpečné križovatky než tí miestni ľudia, ktorí tam dennodenne chodia a naozaj najlepšie vedia vyhodnotiť aj to, kde tí vodiči pravidelne zvyšujú tú rýchlosť a skutočne ten starosta alebo starostka, ktorý denno-denne chodí po tej obci, vie presne povedať, kde by mu takýto radar pomohol. A napriek tomu, že tu na Slovensku po tom starostovia a starostky roky volajú, týmto ľuďom stále ako keby nedôverujeme a mrzí ma to o to viac, že tu je Hlas, strana regiónov. A nedokázali ste sa pobiť za takúto zásadnú vec a verím tomu, že aj vám to mnohí starostovia a starostky hovoria na tých výjazdoch, že toto je kompetencia, po ktorej volajú roky a mala tu už dávno-dávno byť zavedená. Ale tak ukazuje to, akú dôveru teda dávate vy samosprávam. Ale pritom na druhej strane si povedzme, že vy im dôverujete v mnohých iných oblastiach, kde teda zabezpečujú, však samospráva zabezpečuje školy, cesty, sociálne služby, verejné priestory. Čiže toto je naozaj vec, ktorá nie je niečo, čo by sme nevedeli obhájiť, že by to neboli schopné samosprávy zabezpečiť. Ja som síce pri prvom čítaní hovorila, že je problém trošku s tým, či to je celé domyslené. Ale tak to už je tiež zvykom pri vašich zákonoch, že častokrát ten záver nebýva domyslený, ale napriek tomu si myslím, že tiež by sa to dalo vyriešiť už potom aj technicky, aj administratívne, ale každopádne toto je, opakujem, obrovská chyba, že ste to z toho zákona vyhodili pod tlakom ministra Huliaka. A prečo? Lebo aj tie argumenty, čo som aj zachytila, že prečo teda niektorí politici váhajú s touto kompetenciou. Počúvame teda často o možnom, ako keby, zneužívaní, nazvem to, biznise s pokutami a šikanovaní vodičov. A toto dokonca povie bývalý policajný prezident a obžalovaný podpredseda parlamentu Tibor Gašpar, že samosprávy si tým chcú plniť rozpočty. Toto povedal teda v reportáži na Markíze. No pán policajný prezident, vy by ste mali ako prvý podľa mňa chápať, že samosprávy chcú väčšiu bezpečnosť pre svojich obyvateľov, že to je tá prvotná vec, ktorú týmto samosprávy sledujú, lebo však, keď vodič nebude porušovať zákon, pravidlá, tak nebude dostávať pokutu. Samozrejme, tak automaticky to, čo teda tvrdí pán Tibor Gašpar, neplatí. Radar podľa mňa dnes je problém len preto, alebo tie stacionárne radary v tých obciach, len pre tých ľudí alebo pre tých vodičov, ktorí teda porušujú zákon. A ja súhlasím, že ten systém musí mať jasné pravidlá, musí byť transparentný, musí byť kontrolovaný. Dnes je problém len preto, lebo tie stacionárne radary v tých obciach sú teda len pre tých ľudí alebo pre tých vodičov, ktorí teda porušujú zákon. A ja súhlasím, že ten systém musí mať jasné pravidlá, že musí byť transparentný, musí byť kontrolovaný a musí byť nastavený tak, aby cieľom teda nebol len výber peňazí, ale v prvom rade, tak ako som povedala, tá bezpečnosť a naozaj tak, ako to funguje v zahraničí. Presne o tento cieľ išlo aj našim obciam a mestám, aby dokázali vytvoriť bezpečnejšie prostredie pre naše deti, pre našich seniorov, pre našich teda ľudí, ktorí dennodenne chodia a využívajú presun po obciach a mestách pešo. Zároveň však dodám, že, ako som povedala, že treba tam ešte mnohé veci, ale tak už teraz je to bezpredmetná diskusia, že bolo by tam potrebné ešte niektoré veci domyslieť, ale verím tomu, že naše samosprávy by to nakoniec s pomocou, ak by tam prišla, naozaj zvládli, aby tie stacionárne radary dokázali byť aj technicky, aj administratívne dobre obsluhované. A ja by som sa vás možno pár, pár tak chcela opýtať, že teda ešte koľko budeme čakať, že už teda musíme len počkať, kým skončí táto vláda? Asi, že už asi ten. Hej, samozrejme. To je taká len rečnícka otázka moja. Však samozrejme, som rada, že mi neskáčete do reči. Čiže naozaj, že či teda ešte je nejaký plán, že teda toho pána Huliaka nakoniec nejak zlomíte a potom ešte prídete s nejakou opravou, ale určite by sa naše samosprávy, aj vaši starostovia a starostky by vám určite podľa mňa za to poďakovali. Alebo teda budeme čakať, kým ešte sa viac nehôd stane, alebo budeme čakať teda, kým bude viac zrazených detí a viac zrazených seniorov na tých cestách. Alebo teda, neviem, teda musia tie obce sledovať, ako tie letiace autá po tých obciach a mestách ohrozujú životy ľudí. Podľa mňa naozaj treba si dať aj dnes otázku, že prečo sme už o tejto možnosti sa nebavili naozaj dávno. Žiaľ teda v mnohých veciach na Slovensku a v mnohých oblastiach na Slovensku meškáme za západnými krajinami, čo ma veľmi mrzí a teda zase toto len ukazuje opäť na tú spiatočníckosť tejto vlády, že pri takto dobrom návrhu, ktorý ste teda mohli priniesť, tak opäť teda to dopadlo tak ako vždy, že ste sa nechali vydierať. Kolegovia, kolegyne, podľa mňa bezpečnosť nie je ani ľavicová, ani pravicová téma, ani opozičná, ani koaličná, ale v prvom rade je to ľudská téma a bola by som rada možno, keby ste aj pánovi Huliakovi v tomto, v tomto teda dohovorili, aby si uvedomil, čo spôsobil. Avšak ja si myslím, že samosprávy mu to ešte jasne a nahlas odkomunikujú. Takže ja dúfam, že nám sa v budúcnosti takúto zmenu podarí presadiť a ďakujem vám veľmi pekne za pozornosť. To je faktické. No, asi vystúpi.
