Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci.
Vážená pani ministerka, ctihodné poslanecké plénum, aby zase nevznikali vtipné videjká o tom, ako pôsobím za pultíkom, tak teda deklarujem, že pri plnom vedomí a pričetnosti som chorá a preto mám takýto nie veľmi ľúbivý vokálny prejav. Dúfam, že to nejak nezníži kvalitu a zrozumiteľnosť toho, čo chcem k predmetnému bodu povedať.
Už tu veľa z toho, čo som aj ja sama chcela povedať, zaznelo, ja by som sa teda nazad vrátila k tomu kontextu, ktorý som už naznačila v tej faktickej poznámke, a síce, že priestupkový zákon, sprísňovanie sankcií v priestupkovom zákone, bola do istej miery reakcia na to, že sa nám tak trochu, keď to tak eufemicky poviem, vymkol z ruky Trestný zákon. Narážam teraz najmä na tie majetkové delikty, ktoré zrazu nebolo možné postihovať trestnými činmi, trestnými sankciami podľa trestného práva a hľadal sa spôsob minimálne do doby, kedy bol schválený ten tzv. horalkový zákon, ako takýchto páchateľov potrestať. No a ten pokus, ako sa s týmto vysporiadať, je vlastne obsiahnutý v predmetnom návrhu priestupkového zákona, ktorý v tejto chvíli prerokúvame.
Taká politická vsuvka, viete, že áno, tieto problémy nám privodila tá veľká amnestujúca novela a my namiesto toho, aby sme sa vrátili späť a rozmýšľali nad tým, že či to naozaj zbagatelizovanie vážnosti a závažnosti majetkovej kriminality nie je to, čo má byť predmetom úpravy, sme sa začali zaoberať tým, že ako týchto drobných majetkových zlodejíčkov a, hej, takýchto rôznych po tom, čo sme teda sledovali zlodejov v nákupných centrách, potrestať, tak sme sa začali baviť o tom, že poďme im dávať pokuty. Ja nerozumiem, že v akom vesmíre je toto možné, viete? Lebo ak niekto kradne papuče alebo potraviny alebo drogériu, tak buď preto, lebo ju sám potrebuje pre seba, alebo preto, lebo je vysoko pravdepodobne závislý a potrebuje to predať. Od týchto osôb tieto pokuty, akokoľvek ich zvýšite, nikdy v živote nevymôžete. Čiže ja absolútne nerozumiem, čo bolo cieľom – že hrať sa na prísnych alebo teda potrestať páchateľa, alebo odstrašiť páchateľa, pre ktorého to odstrašujúce nebude, keď vie, že to nezaplatí? Čiže nerozumiem, že čo bola tá sledovaná ambícia. V každom prípade presne pre tie osoby, o ktorých hovorím, sa nič nezmenilo, a teraz aby som nevyznela, že ja, nedajbože, povzbudzujem, iba chcem teda konštatujúco povedať, že pre ne sa nič nezmenilo, hej? Že aj keď tam dáte neviem aké pokuty, toto priestupkové právo pre Boha živého v živote nikdy nemôže nahrádzať odstrašujúci efekt trestného práva. Raz a navždy, preto máme rozostupňovanú tú závažnosť protispoločenského konania a tresty, preto je niečo riešené v priestupkovom konaní, preto je niečo riešené v trestnom konaní.
Ale my sme sa aj touto úpravou, o ktorej tu teda debatujeme, dostali do zvláštnej anomálie, a síce, ako už pán poslanec Dostál tu upozorňoval na novozavedený trest tých menších obecných prác, tam je taká jedna zvláštnosť. Ja teraz dám bokom, do zátvorky, vrátim sa k tomu neskôr, otázku ústavnosti. Ja narážam na to, že ak sa osoba tohto trestu nezúčastní, teda nevystúpi, nepristúpi k tomuto výkonu trestu v rámci priestupkového zákona, tak sa dopúšťa trestného činu marenia rozhodnutí. A teraz, prosím vás pekne, poďte so mnou rozmýšľať nad touto logikou, áno? Lebo my sme tu celú – koľko to bolo? – pol roka, rok, keď sa prijímala veľká amnestujúca novela, počúvali jeden z tých kalerábov, to, že ideme odbremeniť väznice, že nemôžu byť ľudia proste naozaj postihovaní nástrojmi, ktoré majú slúžiť ako ultima ratio, teda trestným právom, máme naozaj drakonické tresty. A my sa teraz v tomto návrhu, áno, dostávame k tomu, že občan, ktorý ukradol rohlíky a nesplnil si trest obecných prác, tak či tak sa dostane do basy, lebo marí výkon trestného rozhodnutia. Akože z priestupku, aby sme ho teda dostali z trestného režimu, dali sme ho do priestupkového a odtiaľ ho nazad presúvame do trestného. Že to kde sa tak robí? Fakt. Normálne mi povedzte, v ktorej krajine takto robia trestnú politiku? Jedine Slovenská republika. Ďakujem, pán kolega, že vnímate, hej, aj vy túto anomáliu. (Reakcia z pléna.) Áno, áno, ja si to veľmi vážim, veľmi vážim, že zdieľame v tomto rovnaký pohľad, že, bohužiaľ, vďaka tejto vláde sa stáva Slovensko špecifické a výnimočné práve v takých parametroch, ktoré by sme si mohli aj odpustiť, si myslím.
V každom prípade teda povedala som, že tie pokuty, akokoľvek sú sprísňované, nepovedú k želanému následku, lebo osoby, ktoré páchajú tento typ priestupkov vo vysokej miere a frekvencii, sú osoby neexekuovateľné. Buď teda povedzme preto, že sú poberateľmi dávky v hmotnej núdzi a my teda vieme, že to je príjem, ktorý je neexekuovateľný, alebo sú to osoby, ktoré sú drogovo závislé, sú mimo akýchkoľvek systémov, nič nepoberajú a nič im nemôžete zobrať. A pokiaľ teda by ste ich chceli dostať na tie povinné služby, no ja som teda naozaj zvedavá, že čo teraz urobí Petržalka alebo, ja neviem, nejaký, hej, tuto ten úrad, ktorému prináleží priestupkové konanie, si nájde Fera Mrkvičku, že ukradol sandále a pozýva ho teda na výkon menších obecných prác a on nenastúpi, hej? No kde ho bude naháňať? Tak nenastúpi. Nemajú mu na konci dňa ani kde doručiť to oznámenie teda o tom, že sa voči nemu začína viesť trestné konanie, ktoré znamená, že tým, že nenastúpil na výkon menších služobných prác, zmaril rozhodnutie a tým sa voči nemu začalo trestné konanie. Čiže ostáva to akokoľvek, z akéhokoľvek uhla pohľadu sa na to pozeráme, nevymožiteľné.
A celé toto – ja nechcem hovoriť dlho, lebo ani ja s tým nie som veľmi komfortná a už mnohé veci povedali kolegovia predo mnou – že to, čo mne na tom celom vadí, je, že kam sme my schopní zájsť, do akých akože čalamád, kotrmelcov, výmyslov a nezmyslov, len aby sme udržali v platnosti tú nezmyselnú, abnormálnu novelu trestného kódexu, Trestného zákona, Trestného poriadku, ktorá samozrejme že mala svoje side effects a toto sú tie side effects a my sa ich tuná snažíme riešiť. A akokoľvek proste je aj neprávnikovi jasné, že my sa musíme zaoberať tým, čo tá trestná novela privodila a korigovať tie zmeny v trestných kódexoch, to nerobíme, ale vymýšľame všelijaké kucapaca v ostatných osobitných predpisoch, ako by sme, kde by sme zalátali následky, ktoré tá trestná reforma privodila. Hej? A toto, prepáčte, kolegovia, nerobilo, akokoľvek ste nadávali na dezorganizovanosť vlády OĽANO, toto ani oni nerobili. Toto podľa mňa nikto nerobil, fakt, fakt. A to teda ja som bola veľký kritik, hej, viete veľmi dobre, toho, ako sa vládlo v roku 2023.
K tomu samotnému zvláštnemu trestu, o ktorom hovoril pán poslanec Dostál, ja som si to bližšie teda pozerala aj v kontexte tej ústavnosti, áno, máme trest povinnej práce, niekedy to bolo tak, že sa mohol tento trest uložiť len v prípade, ak s tým osoba súhlasila, to už teraz v nových kódexoch vypadlo, ale je možné tento trest uložiť vtedy, a je to vtedy legálne a legitímne, ak o tom rozhodol súd. Pri priestupkovom konaní z logiky veci nerozhoduje súd. Lenže toto rozhodnutie – priestupca sa voči nemu môže odvolať, podá sťažnosť, orgán mu ju zamietne a priestupca má právo dať toto rozhodnutie súdne preskúmať v rámci správneho súdnictva. Do istej miery, a teraz keď rozmýšľam nad tým, ako by na to mohol nahliadať Ústavný súd, tak by si mohol osvojiť túto optiku, že no dobre, síce to nie je rozhodnutie súdu, ale je preskúmateľné súdom, ale stále si myslím, že je tam istá skulinka, ktorá nám dáva dôvod baviť sa o protiústavnosti takéhoto sankčného opatrenia, a síce, že ten správny súd, keď dostane takýto podnet od priestupcu, on nemusí automaticky zastaviť výkon toho rozhodnutia, respektíve spôsobiť odkladný účinok. A teda ak to rozhodnutie z priestupkového konania sa stane vykonateľné, že sa teda odrobí tá menšia služobná práca, tak tým pádom tá samotná ústavná, samotná súdna korekcia je zmarená, zbytočná. A tuto je podľa mňa ten priestor, kde by sme sa naozaj mohli zamýšľať nad ústavnosťou tejto sankcie, pretože okamihom, kedy by prišlo k vykonaniu takto uloženej sankcie, už potom tá samotná súdna kontrola rozhodnutia nemá zmysel, ak teda sudca – a to je jeho dobrá vôľa – sa nerozhodne o odložení alebo teda o odkladnom účinku rozhodnutia, v ktorom je uložený trest tejto podoby.
Má to však aj okrem takýchto ústavnoprávnych konsekvencií aj veľmi praktické a aj pracovnoprávne dôsledky, pretože toto je pre mňa fakt že nepochopiteľné, že čo toto sme my vymysleli, týka sa to aj aktivačných prác, týka sa to tých všetkých výmyslov, čo vymýšľa pán minister práce a antisociálnych vecí, že vy keď idete na takéto tie povinné práce, budem to takto skracovať, tak musíte požívať nejaký typ pracovnoprávnej ochrany, hej? Tuná keby sa stal nejaký úraz, kto za vás zodpovedá? Keby sa, ja neviem, hej, že a ako máte riešené všetky druhy poistení? A rovnako tak keď ste na aktivačných prácach. Že toto sú veci, ktoré sa naozaj vo svojej prapodstate začínajú tým pádom podobať nútenej práci, pretože k vám nepristupujú ako k osobe, ktorá vykonáva teda prácu za nejakú protihodnotu. Teraz chvíľku odbočím, možno to nie je príklad tejto, lebo nevieme, ako by to v praxi fungovalo, ale vieme to napríklad odčítať od sociálneho zákonodarstva, kde osoba, ak si chce udržať dávku v hmotnej núdzi, musí 32 hodín odpracovať, ale my vôbec nevieme, že či on podáva výkony hodné sume tej dávky v hmotnej núdzi. My vôbec vlastne nevieme, že akými inštitútmi pracovného práva je tá osoba chránená. Čo sa stane, ak počas toho otehotnie, čo sa stane, ak bude mať úraz? Hej, tie osoby sú úplne v lufte. A my teraz tento, hej, model presúvame ešte aj do priestupkového práva. Nehovoriac o tom, že tí starostovia už dlhodobo hovoria, že neotravujte nás s týmto, hej? Lebo to je záťaž pre tie obce. Nie každá obec má 250 ulíc, ktoré môžete dať takýmto osobám zametať. Zvlášť teda pri tom inštitúte, ktorý sa teda netýka priestupkového práva, ale sociálnych vecí, to ani nemá ten aktivizujúci účinok. A teda jednak to nepomáha ani tým obciam, že by im tam urobili nejakú robotu, tú osobu to ponižuje, to sú tie tzv. vetrovky, ako keby alternatíva že kradol som, hej? A nezvyšuje to jej predpoklad zaradenia do spoločnosti, je tu presne to riziko, o ktorom tu už viac povedal pán poslanec Dostál a ktoré som naznačila aj ja, ktoré sa týka protiústavnosti. Po piate, spomenula som tu pri navyšovaní peňažných pokút riziko nevymožiteľnosti, dokonca ešte aj tá dôvodová správa to hovorí. Tak ja sa pýtam, čo ste vymysleli v tom Trestnom zákone, že znížili ste trestné sadzby v Trestnom zákone a navyšujete pokuty v priestupkovom zákone. Hoci z logiky veci priestupkový zákon obsahuje, alebo v ňom sa teda nachádzajú postihy alebo skutkové podstaty pre také konanie, ktoré je nižšej spoločenskej závažnosti, než sú obsiahnuté v Trestnom zákone. Toto keď si zoberieme nedávny prípad, pomôžte mi, pani grófka jej hovorili (reakcia z pléna), ďakujem veľmi pekne, pani Rošková, ktorá bola odsúdená, získala teda benefit 150-tisíc eur a teda spôsobila škodu 150-tisíc eur, dostala trest 10-tisíc eur, tak možno ak by sme to prepočítali na tie sumy v priestupkovom práve, sa viac oplatí spáchať trestný čin než priestupok, za ktorý vám „vysekajú“ takéto vyššie pokuty, lebo v tom priestupkovom práve môžete pri opakovanom porušení priestupkového zákona dostať aj vyššie pokuty, dvetisíc a tak ďalej, hej? Len ona mala benefit z tej trestnej činnosti 150-tisíc, hej? Priestupca nezíska takýto benefit. Čiže my sme sa dostali tým skrivením trestného práva, na ktoré teraz musíme nejako uspôsobiť priestupkové právo, do absolútnych anomálií.
Čiže akokoľvek, a akokoľvek s tým máte, a podľa mňa nemáte, premyslenú nejakú systematiku, v ktorej by mala trestná politika korelovať s priestupkovou deliktuálnou nižšej spoločenskej závažnosti, ako je tá trestná, tak by nemala vyzerať takto. Toto je naozaj že raketová veda. Toto sa nerobí štýlom, ako sme to tu zažili pri trestnej novele, že nám sem o tretej v noci chodili pozmeňováky. A toto všetko sú toho dôsledky, že my doteraz riešime to, kde všade nám to vyrobilo ten butterfly effect. A budeme sa ešte vo veľmi mnohých iných, ďalších právnych predpisoch vysporiadávať s tým, že v mene ochrany niektorých záujmov a v mene ochrany niektorých ľudí sme rozbúrali mnohé odvetvia práva alebo minimálne mnohé úseky v rámci odvetví práva, ktoré, ako hovorí môj kolega Braňo Vančo, ani divá sviňa nedá dokopy.
Ďakujem pekne.
