52. schôdza

Pán poslanec Dostál s reakciou na faktickú

Ďakujem za reakciu, pani poslankyňa Kolíková, ale naozaj je zarážajúce, že vláda, vládna koalícia, vládni poslanci a teda prítomný člen vlády, minister vnútra Matúš Šutaj, nemajú žiadnu potrebu reagovať na tie upozornenia. A tie upozornenia nie sú v polohe, že opozícii sa nepáči niečo, čo navrhuje koalícia. Veď ja si myslím, že ani v tej rozprave nezaznelo niečo také akože dramatické, že by sme nerozumeli tomu zámeru, že by to nemalo nejakú logiku z hľadiska vymožiteľnosti pokút za páchanie priestupkov, ale tie upozornenia sa týkajú v tejto časti rozpravy najmä toho, že je to pravdepodobne v rozpore s ústavou, pravdepodobne je to v rozpore s dohovorom. Upozorňuje vás na to parlamentná legislatíva. Upozorňovala vás na to Generálna prokuratúra. A upozorňovala vás na to Únia miest. Minulý rok bolo pripomienkové konanie, čiže vy máte vedomosť už viac ako pol roka, že je tu možný problém a teda mali by ste ho nejakým spôsobom ošetriť. Generálna prokuratúra vám aj dala nejaký návod, ktorý by asi nevyvrátil tie pochybnosti, ale prinajmenšom by ich zmiernil, ak existuje nejaká rozhodovacia prax Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorá to vníma tak, že je možné tieto výnimky aplikovať aj na činy podobné priestupkom, ale za vymedzených okolností, a vy nie ste ochotní k tomu pristúpiť, tak ja sa priznám, že nerozumiem tomuto prístupu, lebo tak sa stretneme na Ústavnom súde, no.

Pokračujeme v rozprave. Je prihlásená pani poslankyňa Plaváková. Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci.

Ja som už krátko vystúpila niekedy pred 10:00 hodinou a potom som odbehla pred tejto rozpravy, lebo som išla natočiť podcast, práve, ktorý sa týkal aj pána ministra vnútra Matúša Šutaja Eštoka, konkrétne podnetu verejného ochrancu práv na Ústavný súd ohľadom registrácie cirkvi, kde teda pán minister vnútra dal vyjadrenie, ktoré spôsobilo ohrozenie bezpečnosti verejného ochrancu práv, pretože to bolo vyjadrenie, ktoré bolo nenávisť podnecujúce a mne to príde úplne neuveriteľné, že minister vnútra, ktorý má na starosti bezpečnosť ľudí na Slovensku, spôsobí, že verejný ochranca práv musí požiadať políciu o ochranu a týždeň je jeho úrad verejného ochrancu práv zatvorený. To je podľa mňa fakt jedna z najabsurdnejších vecí, čo pán minister vnútra doposiaľ dokázal. A teda späť k novele o priestupkoch. Už sme sa tu mnohí teda pýtali na ten súlad s ústavou, keďže tých stanovísk a vyjadrení, ktoré naznačujú, že tá úprava nie je v súlade s ústavou, je už naozaj mnoho. Však kolega Dostál to tu teraz podrobnejšie vysvetlil. Ja som sa teda pýtala aj na ľudskoprávnom výbore, ústavnoprávnom výbore. Vyzývala som teda okolo tej 10:00 pána ministra vnútra, aby sa zapojil do rozpravy a vysvetlil nám to, teda to ústavnoprávne stanovisko, ktoré vyplynulo z tej ústnej analýzy, ktorú mali na porade s Ministerstvom spravodlivosti. Ale teda aj som si overovala, či teda medzičasom nevystúpil, keď som tu nejakú tú hodinu nebola, ale nevystúpil, tak by som chcela opätovne teda vyzvať pána ministra vnútra, aby vystúpil v tejto rozprave. A normálne nám vysvetlil, prečo je teda presvedčený o tom, že vládny návrh zákona, ktorý predkladá ako minister vnútra do najvyššieho zákonodarného zboru, je v súlade s ústavou. Lebo tých pochybností je tu naozaj mnoho. Kolega Dostál spomínal aj Chartu základných práv Európskej únie, ale možno to je práve tiež jedna z tých vecí, kde je to teda vecou národnej identity, že ju nemusíme rešpektovať a môžeme tu mať nútené práce, lebo naozaj takto široko sa dá vykladať aj to ustanovenie, ktoré bolo doplnené novelou ústavy. Také absurdné to ustanovenie. No, ale to je vážna vec, že tu máme vládny návrh zákona, pri ktorom sú vážne pochybnosti, že je v súlade s ústavou. Lebo to sme si tu zvykli, že tu mávame také poslanecké návrhy hlavne z radu SNS, však dva z nich, novela infozákona a novela týkajúca sa mimovládnych organizácií, už aj dopadli na Ústavnom súde tak, že ten povedal, že tieto návrhy nie sú v súlade s ústavou. No, ale teraz tu máme vládny návrh zákona, pri ktorom máme takéto závažné pochybnosti. Ja si myslím, že je povinnosťou ministra vnútra, ktorý teda áno, mal by tu sedieť ako navrhovateľ, ale to asi nie je pre neho neviem dostatočne vhodné miesto alebo v čom je problém. A mal by vysvetliť, prečo teda, ako uvádza sa v dôvodovej správe, je tento návrh v súlade s ústavou. Lebo tu jasne odzneli v tejto pomerne dlhej rozprave argumenty, prečo je tu táto vážna pochybnosť. Jednoducho, lebo máme v ústave presne stanovené, vymenované výnimky, kedy teda je možné prelomiť to všeobecné pravidlo, ktoré sa týka nútených prác a nútených služieb. Ony sú tam vymenované, normálne písmeno a), b), c), d) a tak ďalej. A ani pod jedno z týchto písmen táto navrhovaná úprava nespadá. Hoci teda napríklad štátna tajomníčka pani Kurilovská tvrdila, že toto spadá pod to písmeno a), z ktorého ale je zjavné, ako som to už uvádzala, že sa týka trestného konania a odsúdenia za trestné činy, a tu sme úplne v inej úprave. Priestupkové právo, tu máme sankcie. Úplne iný orgán ich ukladá. Takže to je zjavné, že takto ľahko sa pod to písmeno a) asi ťažko dostaneme, keď ústava naozaj dáva presné mantinely na to, akým spôsobom má byť táto úprava vykladaná. Čiže ja sa opätovne pýtam pána ministra vnútra, aby nám vysvetlil, akým spôsobom teda dospeli k záveru, že tento návrh zákona je v súlade s ústavou. Lebo ako tu kolega Dostál vyjadroval také tušenie, že teda to môže inak skončiť ako podnet na Ústavnom súde, tak ja si myslím, že to je veľmi oprávnené tušenie. Však je nás tu mnoho, ktorí tu znášame tieto ústavnoprávne pochybnosti, takže tých podpisov tu vidím v tomto pléne určite dosť. A je povinnosťou ministra vnútra predkladať vládne návrhy zákona, ktoré sú jednoducho v súlade s ústavou. A tu takýto návrh zákona nie je. Takže to je to najmenej, keď už tu vecne neobhajuje pán minister vnútra tento svoj návrh zákona, čo by tiež mohol, to by bolo také pekné. Tak aspoň nech nám vysvetlí tieto ústavnoprávne pochybnosti, veď to je vážna vec. On tu predložil návrh zákona a chce od poslancov a poslankýň, aby ho schválili. A teraz od nich chce niečo, aby schválili, čo je s vysokou pravdepodobnosťou v rozpore s ústavou. A je to jeho zodpovednosť. Tak vás, pán minister vnútra, žiadam, aby ste vystúpili a vysvetlili nám to. To je absolútne základná vec, ktorú by ste mohli spraviť. Ďakujem veľmi pekne.

S faktickou, pani poslankyňa Kolíková. Ďakujem veľmi pekne, pani poslankyňa.

A ja si myslím, že treba niekoľkokrát zjavne vyzvať pána ministra, aby k tomu vystúpil, lebo tá ústavnoprávna výhrada je významná a dôležitá. A ja to zopakujem. Proste pán minister vnútra okrem iného je právnik. Veľmi dobre vie, že keď sa dávajú ľuďom nejaké sankcie, tak kľúčové by mali mať ústavnoprávne mantinely. A keď od začiatku toho legislatívneho procesu, dokonca ešte predtým, sú tu zásadné pochybnosti o týchto ústavnoprávnych mantineloch a my sa vlastne nedozvedáme nič zo samotného materiálu, z jeho podkladu, ako sa s týmito námietkami vysporiadal predkladateľ. Vôbec nič tam nie je. Dokonca vlastne z toho v tom procese sa do textu zákona dostalo, že teda naozaj to nebude v zmysle tej výnimky jednej, čo by každého napadlo, že je tam výnimka pre obecné služby, tak to bude asi ono. Nie, to tam jasne je uvedené, že táto to nie je, tak môžeme iba tak akože intuitívne rozmýšľať nad tým, že aká výnimka by to tak asi mohla byť, ale jediná, ktorá tam spadá podľa ústavy, sú tresty povinnej práce a veď za priestupok nedostávame trest, dostávame sankcie, alebo sú teda správne delikty. A jednoducho tam sa to nejak veľmi napasovať nedá. Ale aby nám vysvetlil, však musí byť nejaká argumentácia, s ktorou do toho ide a domnieva sa, že to proste ustojí, tak hádam by si to nemal pre seba skrývať ako nejaké tajomstvo, s ktorým vyjde v nejakej argumentácii pred Ústavným súdom. Ako toto si myslím, že je naozaj zjavné nepochopenie potom celej diskusie v parlamente, že keď od začiatku je tu námietka A, že ústava nedáva priestor pre takúto sankciu, tak minister by mal jednoducho vystúpiť.

Vyhlasujem. Ešte pani poslankyňa je prihlásená do rozpravy. Nech sa páči. Pán predsedajúci, ďakujem pekne. Musím sa priznať, že ja som nerátal vôbec

S tým, že vystúpim, ale mňa toto drzosť naozaj vynáša. Inčo a, ak minister, ktorý je tu prítomný v sále, k zákonu nie je ochotný vystúpiť a vysvetliť, na čom stavia ústavnoprávny základ pre sankciu, ktorá sa ukazuje, že nemá základ v ústave. A upozorňujú na to všetci, ešte predtým, ako to dal do procesu, predtým, ako to celé napísal. Že Únia miest priamo na to upozorňuje, ktorá to má vykonávať. Generálny prokurátor na to upozorňuje, že sú k tomu námietky v rámci celého pripomienkového procesu. Sme to tu niekoľkokrát povedali, že tu boli návrhy, ako by sa to dalo možno zmäkčiť a dať tomu priestor, ale bolo to odmietnuté. A v zákone k tomu je nič. Absolútna nula. V dôvodovej správe nula. Pán Šulc, naozaj to tak je. Neverili by ste. Ja som k tomuto vôbec nechcela vystúpiť. No, že vôbec. Dať tomu priestor, ale bolo to odmietnuté. A v zákone k tomu nie je nič. Absolútna nula. V dôvodovej správe nula. Pán Zuba, naozaj to tak je. Neverili by ste. Ja som k tomuto vôbec nechcela vystúpiť. Naozaj, že vôbec. Lebo je tu 2000 paragrafov Občianskeho zákonníka. Mám čo robiť, aby som sa s tým nejakým nejako popasovala? To je ďalšia vec. 2000 § 8. mája prijaté, 29. mája sme to tu mali preberať. Hej? Tak a ja sa naozaj tým zaoberám a chcem k tomu vystúpiť. A počas toho, ako som tu, keďže môže hocikedy vystúpiť pán minister spravodlivosti, no tak som sa začala naozaj zaoberať týmto zákonom. Pretože je to vážne. A tu som počula, že pán minister vnútra nemieni vystúpiť v záverečnom, že nevystúpi. Tak som to pochopila možno zle. Ak sa prihlási, budem vidieť, že vystúpi. Nepotrebujem využiť ten čas. Ale ja to považujem naozaj za nebetičnú drzosť. Nebetičnú drzosť. Lebo my tu vystupujeme preto, lebo nás to naozaj trápi. Toto je podľa nás fakt drzé. O čom má byť táto diskusia? Keď my tu vystúpime s tým, že je tu ústavnoprávny problém, upozorňujú na to všetci, veď to nie sú naši kamaráti. Únia miest a obcí, to ako nemôžete ani povedať, že to je predstaviteľ opozície. Generálny prokurátor, to je predstaviteľ opozície? Tak celá Únia miest a obcí, to sú tiež asi predstavitelia opozície, hej? Prosím vás, jasné. Všetci sú opozícia. Asi každý, kto dá nejakú námietku, je opozícia. Tak aspoň v texte, tak dobre, tak nech sa páči, pán Saloň, keď si myslíte, všetci sú teda predstavitelia opozície, ktorí dávajú nejakú námietku. Prečo v zákone k tomu nie je nič? Naozaj nič. No už aj nič. Ja aj teraz počas toho rokovania som naozaj úprimne sa snažila hľadať, aký môže byť základ. Keď som sa s kýmkoľvek, s kýmkoľvek spojila, tak s ohľadom na závažnosť takejto sankcie musí predkladateľ jasne povedať v dôvodovej správe v zákone, ako na to ide. No nič tam nie je. Nič tam nie je. To znamená, vy v celom legislatívnom procese ešte predtým viete, že je to problém, že sú tu nejaké úskalia medzinárodné, právne, ústavnoprávne a naozaj, že predkladateľ si nedá žiadnu námahu, absolútne žiadnu námahu. Nič nedať do textu. Nič. Tak my tu môžeme naozaj tápať. Možno to má vymyslené minister vnútra. Možno Ministerstvo vnútra má perfektnú argumentáciu nachystanú pred Ústavný súd, ale takto to predsa nemá byť. Takto to nemá byť. Potom, ako, načo skracujete, snažíte sa skrátiť celú debatu, keď vlastne nám neodpoviete? Načo nám mienite odpovedať potom ako pán minister? Na čo nám chcete odpovedať? My poukazujeme na nejaký ústavný, ústavnoprávny problém. Tu sa tu striedame, poukazujeme na to naozaj konzistentne. Vyzvala som pána ministra, aby niečo povedal. Aby niečo povedal. Tak chápem, že si poviete: „Vy chcete tie obecné práce.“ Dobre, veď je to legitímne. Nech sa páči. Chcete to skúsiť? Veď dobre. Vidíte úskalie, ale chcete to skúsiť. Ale my poukazujeme na to, že je tu problém v ústave, že ústava nevytvára k tomu priestor. Medzinárodné dokumenty tomu nevytvárajú priestor. Keď to aj tak chcete, veď nech sa páči. Je to legitímne, skúsite to. Ústavný súd. Asi sa to tam dostane na stôl, ale hádam by ste nám mali povedať, že ústava nie je z drapapiera a keď tam sú nejaké limity, tak my sa skutočne úprimne snažíme v tých limitoch ísť. Tak ja by som to chcela vidieť, aspoň aspoň sa hrať na to, že máme ten záujem. Veď veď naozaj, o čom je táto debata tu? Tak my tu vystúpime, poukážeme na to, tak minister, ktorý tu je, to je asi tá slušnosť. To naozaj sa tu hráme len na to, že máme chodiť v kravatách? A že máme chodiť v nohaviciach? A že ženy majú byť podľa nejakej ženskej módy oblečené? Akože naozaj o tom sa tu my bavíme? Že my, keď tu povieme, že je ústavný problém, tak minister ani nevystúpi, nič nám k tomu nepovie? To máme dať do rokovacieho poriadku, že keď je tu ústavná námietka, tak minister príslušný má k tomu niečo povedať? To máme dať toto do rokovacieho poriadku? Či keď v legislatívnom procese od začiatku je takáto, tak, ak niekto z opozície alebo ktorýkoľvek poslanec sa na to opýta, tak minister má vystúpiť? To naozaj na toto máme akože my poukázať v rokovacom poriadku? To máme prísť s takou novelou, že keď tu je nejaká vážna, tak ja nehovorím, že hocijaká, ale ústavnoprávna námietka, keď tu je, ktorá vyvstala od začiatku legislatívneho procesu, tak príslušný minister má k tomu zaujať postoj? Toto tu máme dať do rokovacieho poriadku? A keď to, a keď to neurobí, tak je možné vyvodiť nejaké disciplinárne konanie? Lebo veď veď to nejde len o to, že my si tu chceme podiskutovať. Veď chceme prijímať zákony, ktoré sú v súlade s ústavou. Veď toto ste sa vy zaviazali, my zaviazali, ministri sa na to zaviazali, premiér sa na to zaviazal. Tak keď sa tu, keď my chceme, aby ten zákon bol v súlade s ústavou, tak hádam by bolo slušné, aby minister tu vystúpil a povedal, prečo si myslí, že je to v súlade s ústavou. Keď od začiatku vidíme len námietky, že to tak nie je. To akože je úplne jedno vlastne, čo my tu povieme naozaj? Proste minister vnútra sa rozhodol, že si tu dá audi. Maximálne povie to, čo je nevyhnutné, aby uviedol zákon? Prepáčte, ale aj minister obrany, minister spravodlivosti si tu vie sadnúť a vie odpovedať. To musím povedať. Ale že teda asi minister, minister a súčasne predseda HLAS-u, no to je absolútna arogancia. Skutočne to musím povedať. Áno, minister spravodlivosti aj minister obrany, keď tu máme debatu, tak aj dokonca viackrát vystúpili. To musím, musím dať kredit. Musím dať kredit, že akože v tomto ako predstavitelia SMER-u v nejakej miere, v nejakej miere, ja si myslím, že je tu nejaká korektná debata. Ale predseda HLAS-u a minister vnútra, akože toto ako nastavuje tento, akože to je hanba. To je hanba. To je váš koaličný partner. Takto to tu vyzerá. Ja si myslím, že to aj vy musíte vidieť, že to nie je v poriadku. Tak to proste nemá byť. Keď vy nastavujete takto tie štandardy, že to, čo povedia predstavitelia opozície, nie je to akokoľvek pádne a dôležité, aby sme si to tu vydiskutovali. Tak je to nič, je to blato? No tak aj my hľadáme potom cestu, ako na to upozorniť, že takto nemôže byť. Histórie si vyšíva. Alebo niekoho nálepka, veď hádam. Môžeme si o tom myslieť hocičo. Môžete mať na to neviem aký názor, ale my chceme diskutovať tu teraz normálne o zákone. Ja by som chcela diskutovať o Občianskom zákonníku. Naozaj by som chcela. Ale vlastne vy ste mi ani nedali priestor, aby som sa na to poriadne pripravila, lebo taký malý čas, to sa ani nedá. To ja potom poviem k tomu aj v rozprave. Keď si to prepočítate, koľko je to strán, koľko je to paragrafov. To sa nedá. To je iba pro forma, aby to tu prebehlo a proste ste si to tu schválili. To ani vy nebudete vedieť, čo to je. Ale o tomto tu jasne teraz vieme, diskutujeme, upozorňujeme na to. A tu nie je žiadny záujem. Žiadny záujem. Vysvetliť, prečo zákon, ktorý tu predkladá minister vnútra, je v súlade s ústavou a súvisí so sankciou prác. Nemôže byť ústava z drapapiera. To je naozaj jedno, čo je v ústave? Akože je iba nejaké cvičenie, že my si tam hľadáme v tom čl. 18, kde je zákaz nútených prác, či to obstojí alebo neobstojí. Veď ja vravím, ústava nie je drapapiera. Či asi pre vás, pán minister, je pre vás drahý papier aj ústava? Tak keď nie, tak vystúpte a povedzte nám v čl. 18, kde je zákaz nútených prác, podľa akého ustanovenia z ods. 2, kde sú výnimky z toho, podľa vás tieto obecné práce ako sankcia tam patria? Chceme to tu počuť. Podľa ktorého ustanovenia podľa vás môžete presadzovať v priestupkovom zákone obecné práce, podľa akej výnimky? Chceme to tu naozaj počuť, ako to chcete urobiť. Tak za to by sme hádam mali dostať odpoveď. Keď v ústave máme zakázané nútené práce. Výslovne ich tam máme zakázané. Čl. 18 ods. 2, si to kľudne pozrite, hovorí výnimky. A my nevieme. My naozaj nevieme, podľa akej výnimky je možné tieto obecné práce zaviesť. Nevieme to. Nikde v texte zákona ani v dôvodovej správe sme sa to nedozvedeli. Nevieme to. Vieme len z textu zákona, že jedna z tých výnimiek to nie je, lebo to v zákone je napísané. Sú tam štyri výnimky, že tá štvrtá to nie je. To jediné vyplýva z textu zákona. A tie tri, ktoré sú tam, keď si ich čítame, tak nám to na ne nevychádza. Ale zákon ani dôvodová správa nehovoria, podľa akej výnimky je to možné zaviesť. To znamená, že my sa musíme obrátiť na Ústavný súd, aby sme dostali túto odpoveď? Naozaj? To nemal by minister vnútra, keď zavádza proste takúto prácu, nám vysvetliť, podľa čoho na to prišiel? Vy si myslíte, že naozaj by nemal na to odpovedať? Ja si myslím, že by mal. Žije v tom lepšie ako vy. Veď má k tomu celý tím. Veď má celý legislatívny odbor. Veď ten odbor to tu sleduje. Možno má aj svojich zamestnancov na balkóne. Minister spravodlivosti príde s celým tímom, ktorí sledujú celé rokovanie, ktoré tu prebieha. Takže to nie je, že on teraz nevie, čo by povedal. Určite predstavitelia, ktorí pripravovali zákon, a Ministerstvo vnútra sledujú celú túto debatu. A okamžite vedia na všetko zareagovať. Proste nechce zareagovať. Nechce nám nič povedať. Chce to nechať v tajomne. A toto je arogancia. Takto vyzerá arogancia moci. Že je tu vážna námietka, je jasne vznesená, veľmi zreteľne. V rámci priestoru, ktorý je na to určený v zákone, v ústave. A my na to nedostaneme odpoveď. Takto vyzerá arogancia moci. Že sem príde predstaviteľ vlády a predstaviteľ vlády nijako neodpovie, nijako nereaguje na tieto námietky. To je arogantné. Naozaj je to hanebné. Takto to jednoducho nemá byť, a to musíte všetci vidieť. Tak toto nemá byť. Lebo o tomto jednoducho rokovanie v pléne nemá byť. Jednoducho na závažné námietky tu musíme dostávať odpovede. O tom je diskusia. O tom je rokovanie k danému zákonu, ale tu sa to nedeje. A toto je neakceptovateľné. Jednoducho to neprijmeme a nebudeme to prijímať a budeme na to upozorňovať, lebo takto jednoducho rokovanie nemá vyzerať. A keď je vznesená námietka, tak sa očakáva, že na to minister zareaguje. A keď toto mienite ignorovať, keď mienite ignorovať naozaj námietku, ktorá je vznesená ohľadom ústavy, tak ja už neviem, akú ignorovať nebudete. Lebo to mne príde naozaj ako prekročenie všetkých čiar. Ďakujem pekne.

Pani poslankyňa Števulová s

Kolegyňa Kolíková. No ja si myslím, že si to veľmi správne pomenovala. Tu prosto pán minister vnútra je známy tým, že on príde do parlamentu, predloží nám tu návrh zákona a nikdy nič neobhajuje. Môžeme mať kopec otázok, ale on sa tvári nadnesene, tvári sa, že mu nestojíme za to, aby vlastne naše základné otázky, legitímne otázky, to nie sú nejaké populistické otázky. To je naozaj vec, ktorá sa týka toho, že či tu náhodou nie je ústavný problém, na ktorý viacerí ľudia, experti, expertky upozorňujú, ale on podľa mňa zastáva názor, že on nemusí nikomu nič vysvetľovať, lebo je minister a ako povedala kolegyňa Plaváková vo svojom príspevku, lebo oni ústne mali poradu s ministerstvom spravodlivosti, že či je to v poriadku alebo nie a na základe tej ústnej porady im vyšlo, že nie. No tak uvidím, ako to budú vysvetľovať pred Ústavným súdom, že ústne si to teda takto povedali. Gratulujem.