52. schôdza

Na vaše vystúpenie dve faktické poznámky. Prvý, pán poslanec Grendel.

Ďakujem pekne za slovo. Pani poslankyňa, to je presne ten prístup k politike, že oni môžu, už opozícia nemôže. Či ide o protivládne protesty v našom prípade v čase pandémie, oni mohli. My teraz nemôžeme. To je majdanizácia. Vtedy to bolo v poriadku. Alebo zaťahovanie rodinných príslušníkov do politickej prestrelky medzi opozíciou a koalíciou, oni môžu, my nemôžeme. A mohol by som takto pokračovať v príkladoch. Alebo zaťahovanie rodinných príslušníkov do politickej prestrelky medzi opozíciou a koalíciou oni môžu, nie, nemôžem. A mohol by som takto pokračovať v príkladoch a dvojminútová faktická poznámka by na to možno aj nestačila, ale ďakujem, že ste mi to pripomenuli, pretože toto je presne ten princíp. Tak. Potom majme rovnaký m. Keď môžu jedni, prečo by nemohli aj druhí? A poslanec

Vanko? Ďakujem, pán predsedajúci.

No im samozrejme nejde o žiadny hlas ľudu. Robia si, robia si cestu. Keď budúce voľby pre nich dopadnú zle, tak to bude skvelá kampaň. Za predčasné voľby a zbieranie podpisov už raz si to vyskúšali, vtedy, keďže neboli schopní napísať tú otázku referendovú správne, tak potom zase vyplakávali, že prezidentka Čaputová im to pokazila. V skutočnosti Ústavný súd o tom rozhodol, takže bolo jasné, ale ani to tu nezaznieva, samozrejme. Mňa ale strašne štve, že oni sem predložia takýto návrh. Úplne z boku, je to pozmeňovací návrh? A potom nikto z nich tu nie je, aby trebárs aj odpovedal na to, čo si povedala ty, Irena. A takto akoby tu my diskutujeme o zmene ústavy, ktorú oni navrhli. A nedáva to absolútne žiadny zmysel. Vlastne nemá to, ani nemá to ani podporu, lebo samozrejme my s nimi žiadne dohody o zmene volebných pravidiel proste s touto partiou jednoducho robiť nebudeme a nemá to šancu na to, aby to prešlo ani, lebo ten proces je tak hrozný. To sa nedá ani nazvať legislatívny proces. Oni sem proste hodili návrh, aby potom to mohli komunikovať, že oni chcú dať ten hlas ľudu. No makové, nič také, takto sa to proste nerobí. Keď chcete meniť ústavu, a teda áno, zaviedol to tu Robert Fico, že zmena ústavy je najlepší marketingový nástroj, ale to je, to je absolútne nesprávne, absolútne nepochopiteľné roly ústavy.

Bude reagovať pani poslankyňa Bihariová. Za slovo, pán, dať si.

Áno, v podstate je presne to, ako ste vy povedali, pán poslanec Grendel, o tých rovných m, presne o tom to je. Problém bol vždy v tom, že kto siaha na ten mandát z volieb, ich slovami, keď sa to týka vlády, je to majdan. Keď sa im to hodí do politického obchodu, je to sviatok priamej demokracie. Ak dnes koalícia tvrdí, že referendum o skrátení volebného obdobia je legitímny ústavný mechanizmus, mala by potom ale prestať predstierať, že každá opozičná snaha o vyvodenie politickej zodpovednosti je útokom na vládu, majdanizáciou, destabilizáciou, útokom na demokraciu, prípadne útokom na úspešné predsedníctvo. Ďakujem. Ďalej vystúpi v rozprave prihlásený pán poslanec Ledecký. Pripraví sa pán poslanec Pročko.

Vážený pán podpredseda, vážené kolegyne, kolegovia. Ja neviem, dlho. To je len podstatné veci. Hovoríme tu o predĺžení funkčného obdobia pre samosprávy. Hovorím o tom, že v niektorých krajinách sú tieto obdobia, v európskych krajinách sú tieto obdobia o rok dlhšie, na päť rokov je predĺžené. Áno, je to pravda. Ale pravda je tiež, že pomaly v každej krajine majú funkčný mechanizmus, ako odvolať nefunkčného starostu alebo nefunkčného primátora. My tento funkčný mechanizmus nemáme. Lebo, keď sa na voľbách zúčastní cca 50 % obyvateľstva, čo štatisticky sa okolo tej 50 zúčastňuje a má prísť potom na referendum, aby bolo úspešné na jeho odvolanie 50 %, tak je logické, že sa to neudeje. Takže najprv by sme mali sfunkčniť mechanizmus, ako starostov, ktorí kradnú, sú nefunkční alebo robia rôzne iné veci. Máme tých príkladov po Slovensku dosť, aby boli odvolateľní, funkčne odvolateľní a potom sa môžeme baviť o predĺžení volebného obdobia. S tým ja mám najväčší problém. Lebo vy apelujete na to, že, keď však bude o rok dlhšie, budú lepšie, mohli čerpať eurofondy. No neviem, či s tým súhlasím, ale keď bude o rok dlhšie volebné obdobie, tak o to viacej môžu kradnúť, zaháľať, nefungovať a my s tým nič neurobíme. Ja som bol starostom šesť volebných období. Posledné volebné obdobie som už nedokončil, lebo som odišiel do parlamentu. A ja si nemyslím, že som potreboval niektoré volebné obdobie dlhšie a realizoval som eurofondy. Ale, keď sa bavíme o tých eurofondoch, tak viete, problém nie je, že ten starosta alebo ten primátor alebo ten župan dlho tie eurofondy musí čerpať, pripravovať a tak ďalej, ale problém je tí donori, ktorí pripravujú tie výzvy. Nie je normálne, nie je normálne, že my vyhlásime výzvu a vlastne ten, kto ju vyhlási, nie niekoľko mesiacov, ale niekoľko rokov naťahuje tie procesy a potom, keď sa už konečne všetko podpíše, tak je oveľa kratší čas, je polovičný čas alebo kráti sa to na niekoľko mesiacov na realizáciu toho projektu. A výsledkom toho potom je, že my tie projekty potom kontrolujeme len formálne, či faktúra je zaplatená, či sa urobilo, čo je na tej faktúre napísané, ale skutočnú trvalú udržateľnosť toho projektu už nikto nesleduje a častokrát sa stáva, že tie európske projekty namiesto toho, aby priniesli osoh, v konečnom dôsledku v lepšom prípade nepriniesli nič a v horšom prípade prinesú ešte problém. Nehovoriac o tom, že následne príde kontrola a zistí, že v tom projekte niečo nebolo formálne tak, ako malo byť a ešte treba, nedajbože, peniaze vracať. Európska únia, keď hovoríme o tých európskych projektoch, tak veľmi dbá na to, aby všetky projekty, všetky procesy boli participatívne. To znamená, aby ten žiadateľ alebo ten, čo vyhlasuje výzvu, alebo tá obec, keď to realizuje, aby dokumentovala, ako do toho bola zapojená verejnosť, či reálne bola zapojená do toho verejnosť, či sa mohli všetky relevantné zložky, ktorých sa to týka, vyjadriť, participovať. A ja si neviem predstaviť pri tých malých obciach, kde je 100 – 200 obyvateľov, prevažne dôchodcov, ako tá participácia na nejakom projekte môže prebiehať. Už len ten starosta nie je schopný tých ľudí dotiahnuť kdesi na nejaké stretnutie, aby sa k tomu vyjadrili, a nieto ešte, aby sa patrične vyjadrili, aby ich to zaujímalo, keď samozrejme riešia úplne iné problémy. My, keď sa pozrieme na dôvody, prečo nám je potrebné robiť reformu verejnej správy, tak jednu knižku tých dôvodov môžeme napísať. A namiesto toho, aby sme naozaj robili tú reformu verejnej správy a venovali sa problémom, ktoré nás trápia, tak my si tak len od buka, lebo my sme strana regiónov, teraz myslím Hlas, lebo oni sa tak oslovujú, tak my, strana regiónov, si zmyslíme, že ideme predĺžiť o rok funkčné obdobie samosprávam. A tým my všetko vyriešime. Budú sa čerpať eurofondy, všetko pôjde lepšie ako doteraz. No figa borová, určite to tak nepôjde. A viete, my na jednej strane hovoríme, že ako tie eurofondy sa budú pekne čerpať, ako to všetko pekne budeme robiť, ale pekný príklad máme z minulého týždňa, keď pán minister musel priznať, musel priznať minister obrany, že má snahu obnoviť vojenský obvod Javorina, kde z európskych fondov sme investovali do rozhľadní, do turistických chodníkov, do označenia a do ďalších zariadení, kde obce, neziskové organizácie aj samotní občania si biznis na tom postavili a samozrejme bez participácie, v tichosti, bez ohľadu na to, že tie peniaze sa nakoniec budú musieť vrátiť za tie aktivity, ktoré sa v tom regióne robili, lebo je tam nejaká trvalá udržateľnosť. Tak bez toho my si povieme, že jednoducho v tichosti, bez participácie, bez zapojenia regiónov, bez toho, aby sme sa minimálne pýtali na ich názor, ako to najlepšie urobiť. Tak my fungujeme. Čiže všetky veci okolo toho, všetko, čo ste predložili tuná do tohto parlamentu, neguje to, čo som teraz povedal. A na záver by som chcel povedať takú jednu otázku, nad ktorou by ste sa mali zamyslieť, lebo celý svoj život sa nad tým ja zamýšľam, že kto je kompetentný rozhodnúť o tom, ako sa bude vyvíjať obec, v ktorej žije. Kto je kompetentný človek, ktorý rozhodne, akým smerom, čo sa bude podporovať, čo sa nebude podporovať. No tak podľa mňa kompetentní alebo najkompetentnejší sú tí ľudia, ktorí tam žijú. A keď im vytvoríme možnosť, aby sa vyjadrili, napríklad na pláne rozvoja, tak ten plán rozvoja vyzerá naozaj tak, ako ľudia tú obec chcú rozvíjať. A následne to môžu kontrolovať a povedať, prečo sa neplní to, čo oni chceli. To isté platí o meste. Pýtame sa v meste, ako chceme, aby sa to mesto ďalej rozvíjalo. Pripravujeme plán rozvoja, pripravujeme územný plán a na základe týchto plánov sa potom to mesto rozvíja. Presne to isté platí v regióne. Vyšší územný celok pripravuje plán rozvoja, pripravuje územný plán a na základe toho sa stavia a robí rozvoj, či už z európskych fondov, zo slovenských fondov alebo z vlastných fondov vyšších územných celkov a miest. A my sa potom zo dňa na deň dozvieme a nikto ani tomu nechce veriť, že tu príde nejaký minister obrany, ktorý rozhodne, ani pán Bohunický nevie na základe čoho, že ideme obnovovať vojenský obvod Javorina, tam, kde sme doteraz niekoľko rokov stavali infraštruktúru na turistický ruch. Vám sa to zdá normálne? A ja, keď chodím po regióne, tak ľudia sa ma zastavujú a sa ma pýtajú: Vlado, to je určite nejaká kačica, hej, že to nie je pravda. No bohužiaľ. Bohužiaľ, je to pravda. Tak fungujeme. Presne naopak. A presne aj zákon, zmena ústavy, zmena zo štvorročného na päťročné obdobie a tak ďalej. Všetko je šité horúcou ihlou. Najhoršie je, keď večer vás niečo napadne a ráno to idete realizovať. A najlepšie rýchlo, lebo keď sa to dostane do pripomienkovacieho konania, tak veľa ľudí, veľa odborníkov, veľa organizácií vám poukáže na tie chyby a tie chyby sú potom také dnes neúnosné, že vy to neviete presadiť. Takže večer nápad, ráno to dostanem do parlamentu, schválim to. To nevadí, že o mesiac alebo o dva mesiace to budem meniť. Tak my fungujeme a potom aj celá republika tak vyzerá. Na vaše vystúpenie dve faktické poznámky. Prvá, pán poslanec.

Pročko. Ďakujem, by ste sa spýtali?

Koaličných poslancov alebo respektíve ste im odpovedali, že aby sa zamysleli nad tým, čo je dobré a čo nie je dobré pre Slovensko? Pozrite sa do pléna. Mala by si stranou? Zamýšľať sa tam bude pár stoličiek. Tu sa zamýšľa pán poslanec Cech. A náš pán predsedajúci. Pán Saloň, pekný dobrý večer, podvečer. Stretli sme sa raz na jednom hoteli. Vtedy bol taký celkom úprimný. Teraz dobre, sa jasne. A určite sa zamyslia. Ja si myslím, že pán Gašpar sa tiež zamyslí, čo je dobré a čo je zlé. A to bolo také pekné. Viete, je pondelok, nehlasuje sa. A niektorí sa zamýšľajú nad niečím iným, ale to bolo taká rečnícka otázka, ma zaujala veľmi a ja sa zamýšľam nad tým, čo tento zákon prinesie obyčajným ľuďom? Nie starostom, primátorom, nie papalášom. Nie ľuďom, ktorí tu v parlamente majú si plniť svoje povinnosti. Čiže päť rokov budú vyzerať tie lavice po tej vašej pravej strane, keď ste rečník, tak po ľavej strane, tak budú takto vyzerať. Päť rokov. Nechodia do práce. Ale 5 rokov budú brať poslanecký plat. A ja sa vás pýtam, pán poslanec, keby ste boli takí dobrí a odpovedali mi, či si myslíte, že to je správne. Keď sem príde poslanec, ktorý nevyvíja žiadnu aktivitu, nerobí nič. Nesedí tu v pléne, nepredkladá zákony, nevystupuje v rozprave. Len má spuchnutý prštek od stláčania gombíku. Pardon, prikladania pršteka na displej. Hotovosť. Gombíku. Pardon, prikladania prsteka na displej.