52. schôdza

O nefunkčnosti inštitútu referenda, a teda áno, mali sme tu jedno úspešné. Si predstav, že pán poslanec Janas včera takýmto spôsobom argumentoval na obhajobu toho ich pozmeňováku. Že hovoril o tom, že referendum máme nefunkčné a teda, preto tu máme tento pozmeňujúci návrh. Až na to, že teda on s ním nijako nesúvisí, tak som si nie istá, že či vôbec si čítajú tie pozmeňujúce návrhy, ktoré podpisujú, lebo aj tento pozmeňujúci návrh podpísal. A tiež si spomínala, že pán predseda Oravy, výboru, pán poslanec Čellár tu nie je a teda, že možno sa na to nedokáže pozerať, tak si predstav, že aj on podpísal ten pozmeňujúci návrh. Takže zjavne mu to nevadí, že sa to takýmto spôsobom przní ústava a celý, celý proces zmeny ústavy. To je niečo naozaj nehorázne, akým spôsobom sa v tomto parlamente počas tohto funkčného obdobia mení ústava. Pán poslanec Ledecký, ďakujem.

Pekne. Aj v tejto zlúčenej

Rozprava ma prekvapuje, že väčšina tej rozpravy sa týka samosprávy, samosprávy miest, obcí, vyšších územných celkov a tuná v Slovenskej republike veľmi radi sa politici zaštiťujú tým, že chodia do regiónov, že oni ich zaujíma, čo sa v tých regiónoch deje. Máme tu projekt najmenej rozvinuté okresy, prioritné okresy. Všetci fandíme VÚC-kam, kedy idú voľby do samosprávy, tak vlastne v parlamente sa deje, že jednotliví členovia parlamentu si robia PR a vlastne využívajú ten parlament na to, aby sa prezentovali, dovtedy o nich nebolo počuť. A naraz sa tu v tichosti ide obnoviť vojenský obvod Javorina a všetci sú ticho, všetci sú ticho. Nikto sa nechce k tomu vyjadriť. Nikto nechce povedať, že ako tomu regiónu idú pomôcť, aký majú na to názor, len v tichosti ako voš pod chrastou sedia a nechcú sa vyjadriť. Pani poslankyňa Marcinková.

A ja som rada

Že sa kolegyňa Plaváková zapojila do tejto debaty, lebo akože presne tak by som si predstavovala tú odbornú debatu o referende. Myslím si, že to nemusí byť vôbec niečo, čo nás bude politicky rozdeľovať. Myslím si, že tam je naozaj veľa toho, čo by sme dokázali spraviť, keby sme sa o tom bavili dôsledne, bavili aj s odborníkmi. Ja sa napríklad pozerám na iné krajiny, kde majú funkčný ten inštitút referenda a často je sfunkčnený práve tým, že ten počet voličov, oprávnených voličov, ktorý je potrebný na to, aby to referendum bolo platné. Dokázali spraviť, keby sme sa o tom bavili dôsledne, bavili aj s odborníkmi. Ja sa napríklad pozerám na iné krajiny, kde majú funkčný ten inštitút referenda a často je sfunkčnený práve tým, že ten počet voličov, oprávnených voličov, ktorý je potrebný na to, aby to referendum bolo platné, sa odvíja od minulej účasti v parlamentných voľbách napríklad. Že, keď u nás bola volebná účasť v parlamentných voľbách, poviem, 60 %, tak budúce referendum by bolo úspešné vtedy, keby vlastne polovica toho objemu ľudí, ktorí sa zúčastnili parlamentných volieb, prišla vlastne k tomu referendu a takáto účasť by v podstate stačila na platné referendum. Toto je taký najtypickejší model v zahraničí, ako sa vlastne to kvórum, tá nevyhnutná účasť, ráta a to v krajinách, kde majú funkčný model referenda, že toto by boli pre mňa také návrhy, o ktorých by som sa rada rozprávala, ktoré podľa mňa by si zaslúžil parlament, aby sme sa naozaj na to referendum pozreli ako na nejaký inštitút, ktorý máme záujem rozvíjať, lebo, ak sa nepozrieme presne od týchto koreňov, čo všetko potrebujeme na to, aby bolo referendum platné, aby bolo účinné. Keď sa nepozrieme vlastne od týchto základov na inštitút referenda ako takého, tak potom zbytočne si budeme hovoriť, čo môže a čo nemôže referendum meniť, keď my vieme, že vlastne referendum je v slovenských podmienkach v súčasnosti naozaj nefunkčný inštitút a bola sisyfovská práca pri vstupe do Európskej únie ho urobiť platným.

Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Navrhovatelia požiadali o záverečné slovo, ako prvý pán poslanec Blcháč, nech sa páči.

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, kolegyne a kolegovia, dovoľte mi, aby som aspoň v krátkosti zareagoval na niektoré informácie, ktoré tu odzneli. Predovšetkým som si vypočul ešte včera pána Pročka. Dnes pokračoval potom pán Dubovický, pani Mesterová. Máme tu dve témy. Jedna téma je päťročné funkčné obdobie, predĺženie päťročného funkčného obdobia pre primátorov, starostov, županov a poslancov týchto zastupiteľstiev a druhá téma je referendum. Päť rokov predĺženia volebného obdobia vyšlo z požiadavky stavovských organizácií Združenia miest a obcí Slovenska a SK8, pokiaľ si dobre spomínate. To by bolo treba mať na pamäti. Popravde, a po druhej? Keď dávate, budem to kombinovať, dával pán Dubovický, myslím, opäť raz za príklad na vzor Poľsko, Česko, neviem koho ešte všetkého, tak my sa radi obraciame na tieto krajiny vtedy, keď nám to vyhovuje, ale keď zistíme, že v Maďarsku, v Poľsku, v Rakúsku, v Nemecku, vo Francúzsku majú päťročné funkčné obdobie, to nás už nezaujíma. My sme mali minulý týždeň naše partnerské delegácie v meste. Pýtal som sa dokonca aj Fínov, Grékov. Aj oni majú päťročné funkčné obdobie. Neviem, čo by bolo, čo by mohlo byť na tomto zlé a nemajú to tak dávno. Pred pár rokmi to zavádzali. Čiže tento návrh je úplne, úplne relevantný a pokiaľ ho, samozrejme, nepodporí ústavná väčšina, nebude platiť, ale pokus tu je a chceli sme vyjsť v ústrety stavovským organizáciám, ako som už povedal. Čo sa týka, a čo sa týka referenda, hlavne pán poslanec Pročko tu, zabudol som si to značiť, tak ako som si značil, koľkokrát pán Dubovický povedal slovo HLAS – 15, zabudol som si značiť, koľkokrát pán Pročko povedal slovo Fico. Možno aj viac? Ale chcem povedať, že tento návrh nie je návrh pána predsedu vlády Fica. Je to návrh skupiny poslancov za politickú stranu HLAS – sociálna demokracia, a teda považujem takéto vystúpenia za zbytočné. Zbytočne si predlžujeme čas. Zbytočne potom čakáme, že čakáte hlavne vy možno, že sa nedostanú niektoré zákony, ktoré predkladáte, na rokovanie, pretože rokovať sa nedá celý rok v kuse. A prečo teda sa predlžuje takýmto spôsobom rokovanie? To si musíte zodpovedať vy sami. A stále tu cítime ten tlak akoby z opozičných vystúpení na koaličných poslancov, poučovanie, a to zle robíte a robíte to tak a tak, máte starosť o preferencie jednotlivých strán. Každý by si mal strážiť asi tie svoje, predpokladám. No a čo sa týka toho referenda, tak zavedenie tejto možnosti vyplýva práve z aktuálnej situácie. Veď viete, že ideme mať 5. 4. júla referendum. Ľudí to v princípe nezaujíma, keď sa tak človek pohybuje, pretože vedia, že tie veci sa dajú riešiť aj inak. Takže ja očakávam, že to referendum asi nebude. A tí, ktorí toto referendum pripravili, dobre vedeli, že otázka číslo jeden, ktorú pán prezident nemohol vyhlásiť do referendovej agendy, tak tá otázka je úplne irelevantná, pretože oni sami, ich zástupcovia a zástupcovia ďalších strán ako OĽANO, neviem, myslím, že tam boli aj zo SaS-ky, ešte pred časom vylúčili takúto možnosť, že sa cez petíciu vyhlási cez referendum otázka na skrátenie volebného obdobia. Nezmysel, strácame čas, chcem vás vyzvať, aby sa to nerobilo. Či je správna? Dubovický tu kritizoval, navrhoval, že vláda Roberta Fica, že vlády Smeru neurobili nič pre referendum, že nedávajú peniaze obciam, mestám, že obce, mestá nevedia ani na tri mesiace, čo bude. Majú všetky, samozrejme, rozpočty na celý rok. Rozpočty sa napĺňajú podľa predpokladov. Kritika pre kritiku, absolútne nedôstojné. A chcem pripomenúť, že možno, že nesledujete viacerí vývoj na pôde reformy verejnej správy, pretože pred krátkym časom, myslím, že to bolo 13. mája, ZMOS a SK8 predložili pozičný dokument, ktorý dáva základ pre diskusiu o reforme. Reforma by mala prebiehať zdola, nie zhora, ako si to niekto predstavuje. Možno, že tie direktívne spôsoby sú pre niekoho vhodné alebo teda akceptovateľné. No a čo sa týka toho skracovania volebného obdobia. To by malo nasledovať, samozrejme, vtedy, keď to chce väčšina. Darmo bude predkladať politická strana Progresívne Slovensko návrh na skrátenie volebného obdobia, aby sme to urobili tu v parlamente, ak si to myslí len ona alebo ak si to myslí, ja neviem, 400 000 voličov, ktorých je 4 400 000, ktorí podpísali petíciu pod vyhlásenie referenda, ktorou chceli Demokrati napríklad ísť do toho. Tak mali by sme rešpektovať, že by to mali chcieť, samozrejme, mala by to chcieť väčšina voličov. Nechcem už hodnotiť prístup ďalších politických strán. Napísal som si to tu aj voči pánovi Pročkovi, ale medzičasom odišiel. Overoval som si, lebo sa tu tiež pochválil, že nám nechal nejaké peniaze v meste, keď prišiel na dve akcie v roku 2017 – 18. My sme mu to riadne zaplatili. Takže to sú také veci, ktoré sa ťažko počúvajú a potom je sa aj zbytočne čudovať, že niekedy nie je záujem o takúto formu diskusie, pretože takáto forma diskusie je naozaj, naozaj o ničom. Keby si spomenul niekto, napríklad pán Dubovický, že v roku 2023 alebo 22 bolo zobraných samosprávam 750 miliónov € z večera do rána. Na to sa už dneska nikto nespomenie. Alebo prišli ďalšie veci, ktoré sa tu spomínali v súvislosti s covidom. Keď prišlo v roku 2021 na finančný výbor potom do sály, budem to opakovať znovu viackrát možno, zvýšenie po prijatí rozpočtu na rok 21 v roku 2020, v máji 21 návrh vlády zvýšiť výdavky štátneho rozpočtu o vyše 7 miliárd, dobre počujete? O vyše 7 a na rok o ďalších 2,5. Tam začala kríza, tam začali verejné financie krachovať. Pani kolegyňa Luščíková, aby ste vedeli, koho treba brať na zodpovednosť pri verejných financiách. A nie hrôzovládu. Možno tam bola tá hrôzovláda, o ktorej ste hovorili. Nepovažujem túto vládu za hrôzovládu. Ja chápem, že máte tie nejaké headliny, ako je hanba, hrôzovláda a podobne, ale myslím, že to už nezaberá, pretože ľudia vedia, čo sa deje a ľudia majú dosť informácií. Takže ja vás chcem požiadať, pretože predkladáme tento zákon vrátane doplňujúceho návrhu pána predsedu Rašiho, o podporu tohto návrhu v hlasovaní, ktoré bude zajtra zrejme. Ďakujem pekne. O slovo požiadala ešte navrhovateľka.

Pani poslankyňa Kramplová, ďakujem pekne, vážený pán.

Predsedajúci, vážené paní poslankyne, páni poslanci, pani poslankyňa Plaváková sa ma opýtala, či podporujem návrh pána poslanca Šimka, takže vám odpovedám, že áno, podporujem tento návrh. A vy ste sa pýtali, tak viete, čo ste sa ma opýtali asi a chcela by som povedať, že vy ako mestská poslankyňa, ako teda určite viete, že pán ombudsman má problém aj s časťou zákona o Bratislave, tak nejako podobne práve s tým, či nie je protiústavná pri tom, kde zákon zaručuje, že každá mestská časť má jedného poslanca, čiže nie každý poslanec musí byť zvolený približným kórom alebo mať približný počet voličov. Toto sa rieši už dlhé roky a samozrejme, že všetky mestské časti odmietajú zmenu v tejto oblasti. Čo je úplne správne, podľa môjho názoru, považujem tento zákon v tomto aj v tomto smere naozaj za spravodlivý, pretože mestské časti vznikli pričlenením malých obcí, každá rieši svoje problémy. Nie sú rovnaké problémy v jednotlivých mestských častiach, ani ktoré spolu susedia a tento istý problém je v podstate aj v Košiciach. Toto, čo riešil pán poslanec Šimko. Myslím si, že mali by sme sa v tomto smere skôr zamyslieť nad tým, ako zabezpečiť to, aby pochybnosti o ústavnosti týchto ustanovení sa nejakým spôsobom vyriešili v prospech toho, ako zákon o Bratislave doteraz funguje. Čiže to je odpoveď na vašu otázku. Ďalej by som chcela zareagovať na pána poslanca Marčeka Lackoviča a to v tej časti, ktorá, poviem, bola pre mňa trošku prekvapujúca a aj zábavná. Riešil poklopy ukradnuté vo Vrakuni, v hlavnom meste a veľmi sa nahneval, že teda takto nám nejako veľmi výrazne narástla kriminalita v tomto hlavnom meste, ktoré je pod vedením Progresívneho Slovenska. Čiže on vlastne kritizoval Progresívne Slovensko, poslanec Progresívneho Slovenska sa obul do Progresívneho Slovenska a teda sa mu to veľmi nepáčilo. Ako je to možné teda, že poslanec Progresívneho Slovenska kritizuje Progresívne Slovensko, ktoré teda je pod jeho kontrolou a že ich dokonca vozia do mestskej bratislavskej firmy Odvoz a likvidácia odpadu. Takže pán poslanec Lackovič, spolu s vami tuná sedia štyria poslanci, ktorí sedia aj v bratislavskom mestskom zastupiteľstve za vašu stranu, za agresívne SLOVENSKO, Dana Kleinert, Dávid Day, Oskar Dvořák a Lucia Plaváková. A ja by som vám odporučila dve veci. Skúste to riešiť s nimi aj na úrovni mesta a druhá vec, skúste porozmýšľať aj nad tým, že či by nebolo dobré riešiť Za Progresívne Slovensko, Dana Kleinert, Dávid Day, Oskar Dvořák a Lucia Plaváková. A ja by som vám odporučila dve veci. Skúste to riešiť s nimi aj na úrovni mesta a druhá vec, skúste porozmýšľať aj nad tým, či by nebolo dobré riešiť výmenu týchto poklopov z kompozitných materiálov, ktoré nie sú zaujímavé pre týchto zberačov. Ďalej by som chcela veľmi pekne poďakovať za vystúpenie pánovi poslancovi Dostálovi, ktorý sa naozaj teda pokúsil byť vecný, aj keď samozrejme to politikum tam zaznelo. Snažil sa o vecnosť, zčasti v niektorých veciach som s ním mohla aj súhlasiť, ale samozrejme, ako je, bolo veľmi veľa vecí, v ktorých sme sa nezhodli, ale teda za tú vecnosť aj v minulom pri prvom čítaní aj teraz naozaj ďakujem. Ďalej by som chcela dať do pozornosti, že tento náš návrh, ktorý sme dali na predĺženie volebného obdobia, sleduje cieľ zabezpečiť kontinuitu, stabilitu a efektivitu v ako samospráve, tak aj na celoslovenskej úrovni. Lebo len lebo nie je pravda, na čo ste tuná veľmi často poukazovali, že však teda ako, keď je dobrý starosta, tak zostane a teda, keď sa aj vymení starosta, tak teda sa pokračuje ďalej. Áno, častokrát sa to aj môže stať, ale aj keď zostane starosta niekoľko volebných období, častokrát sa môže stať, že stačí jeden jediný poslanec, ktorý zmení pomery v zastupiteľstve a práca, ktorá bola predtým pripravená, je zmarená. Takže ja tak len veľmi rýchlo, keďže nemám toľko času, prejdem, čo znamená nerealizovaná stavba, čo predstavuje pre občanov, je to premárnený úžitok, čiže tzv. ušlý prínos. Z ekonomického a spoločenského hľadiska hovoríme o stratených benefitoch. Čiže občania prišli o očakávané zlepšenia kvality života, čiže napríklad z v dobe novej cesty, čiže zlepšenia dopravy a tak ďalej. Nefektívne vynaložené finančné prostriedky. Ak sa peniaze minuli v prípravnej fáze na štúdie, projekty a tak ďalej, výkupy pozemkov, stavba sa nezačala, verejné financie boli zmarené bez návratnosti a, bohužiaľ, často aj bez toho, že by niekto za to niesol zodpovednosť. Ďalej sú to obrátené náklady obetovanej príležitosti. Čiže peniaze určené na nerealizovanú stavbu sa mohli investovať do iných projektov, napríklad aj na tú kanalizáciu, o ktorej tu hovoril pán poslanec Sabo. Môžem povedať aj o konkrétnych príkladoch, ako napríklad v hlavnom meste sa niekoľko volebných období pripravoval územný plán. Stálo to množstvo desiatok tisíc € množstvo práce a došlo posledné hlasovanie bolo tesne pred voľbami a poslanci začali byť zneistení, čo to asi prinesie pre nich pri k voľbám. To hlasovanie sa neuskutočnilo a po voľbách došla nová garnitúra, došli nové nápady, všetko sa zmarilo. Čiže veľmi dlhý čas, práca, námaha a financie a zároveň aj škody tým, že obec sa nemohla rozvíjať, mali občania okamžite na tanieri. A takto by som mohla hovoriť o mnohých projektoch ako park, ktorý už mal aj vydané stavebné povolenie a zabezpečené financie, bohužiaľ, došla nová garnitúra, za niekoľko desiatok rokov to nie je urobené dodnes a tak ďalej a tak ďalej. Na záver by som chcela teda zhodnotiť diskusiu opozície, liberálnej opozície, najmä Progresívneho Slovenska. Kolegovia, naozaj, ak niekto povie, že opozícia dokáže sformovať vládu, ktorá je len vládu šialencov, tak má absolútnu pravdu a úplne to dokazuje diskusia týchto dvoch dní. Liberálna opozícia, najmä z Progresívneho Slovenska, tu dva dni len trepala a trepala. Pre piate cez deviate a pointa im asi ušla niekde do Cvernovky alebo niekde do nejakého neho, liberálneho zariadenia. Ktokoľvek na svete za ten čas, čo tu progresívci len trepali a trepali piate cez deviate, urobili množstvo hodnotnej práce. Čiže asi tak som videla celú vašu diskusiu, lebo naozaj nič zmysluplné tu nebolo povedané. Na záver mi dovoľte, aby som poďakovala všetkým, ktorí tento návrh podporia, lebo podporia príležitosti, podporia kontinuitu, stabilitu a v každom prípade aj efektivitu. Lebo presne, ak sú niektoré obce, ktoré majú málo peňazí a ako som teda počula, je na tých obciach málo peňazí, tak práve dlhší čas a väčšia kontinuita dokáže zabezpečiť lepšie hospodárenie s finančnými prostriedkami. Ďakujem za pozornosť.

Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. A budeme pokračovať v prerušenej rozprave o výročnej správe o pokroku Slovenskej republiky za rok 2026, máme to uvedené ako tlač 1309. Pán minister Kamenický je tuná aj spravodajca pán poslanec Karas. Vraciame sa naspäť do otvorenej rozpravy s faktickými poznámkami. Pán poslanec Jakab nie je v sále. Pán poslanec Dej nie je v sále, stráca poradie pán poslanec Šipoš. Nie je v sále, stráca poradie pán poslanec Krátky. To isté, pán poslanec Sabo nie je. Pani poslankyňa Gregorová je, chce. Tak to je cool. Do rozpravy. Pardon. Pardon. Pardon. Pardon. Áno. Nevšimol som si. Do rozpravy. Nech sa páči, pani poslankyňa. Ďakujem za slovo.