52. schôdza

Procedurálneho návrhu. Navrhujem, aby sme všeobecným súhlasom umožnili reagovať ministrovi financií Kamenickému v rozprave faktickými pripomienkami aj napriek tomu, že už má vyčerpaný čas, a rovnako navrhujem, aby dostal 20 minút na vystúpenie v rozprave, aby teda mohol ešte povedať a aby sme my mohli na neho. Pán, opraví ma, musí. To je súhrnný čas. Nedá sa dať procedurálne, že faktické poznámky plus vystúpenie v rozprave 20 minút. 20 minút by bol čas na rozpravu a faktické poznámky dokopy. Je to takto v poriadku? Ako návrh. Dobre, chcem sa spýtať, či máme všeobecný súhlas s tímto návrhom. Nemáme súhlas.

Takže potom môžete dať hlasovať teda v bloku. Pani poslankyňa Plaváková. Ďakujem vám pekne za slovo. Ja som práve, že

Tiež chcela navrhnúť, aby sme všeobecným súhlasom sa zhodli pre doplňujúce minúty pre pána ministra, lebo ja som napríklad položila konkrétnu otázku, na ktorú som nedostala odpoveď, ktorá sa týka práve tej prerokovanej správy a teda, aké iné sú nepriaznivé externé rozstredie, aké iné nepriaznivé externé prostredie v prípade Slovenska a Poľska. Konkrétna otázka, ja by som rada počula odpoveď pána ministra, však on je tu zodpovedný za stav financií na Slovensku. Ďakujem pekne, ale želá, ako ste videli pani poslankyňa, nie je všeobecný súhlas.

Na pridanie času pre pána ministra, pán poslanec Jakab, nech sa páči, alebo fakt procedurál. Je to, je to procedurál. Ja skúsim konsenzuálny. Konsenzuálny.

Voči tomu, čo sme tu všetci počuli. Myslím si, že každý by chcel počuť ministra Kamenického, ako reaguje na veci, pri ktorých pokrikuje zo svojho miesta. Vidím, že nie je zhoda na tom, aby vystúpil v rozprave, pretože sa úmyselne vyhýba svojmu odvolávaniu, kde by mohol rečniť, koľko chce o všetkých svojich pravdách, aj keď sú to úplné klamstvá, ale to je jedno. Ja navrhujem konsenzus. Zhodneme sa, kolego, na tom, že aby mohol minister Kamenický vystupovať s faktickou, s faktickou poznámkou po každom vašom vystúpení, aby vám mohol odpovedať na to, čo vy mu v rozprave hovoríte. Opäť len treba určiť nejaký čas. To nedá sa, nie, takže

To znamená, že by ste navrhujete, by mal ďalšie 2 minúty, pán pán minister. Pán pán poslanec, musíte nejaký čas navrhnúť. Tak dobre, žiaľ, nie je to riadny procedúr, ale pán poslanec Pročko. Ja navrhujem, aby pán Kamenický mohol vystúpiť

V rozprave, ale preto, aby sme my mohli reagovať na... A on si vo faktickej poznámke robí, čo chce, takže, aby sme my mohli. Dajte mu 20 minút na vystúpenie v rozprave, aby sme my mohli na... Ja som si dal ten procedurálny, len som namiesto... stlačil, prepáčte, vystúpenie o rozprave. A ešte chcem poprosiť naozaj, aby bol... Vidíte toho pána Kamnického, on v kuse vykrikuje, baví sa tam, tak ako naozaj nech teda, keď tu je a je to pri jeho zákone. Aspoň nech sa správa podľa nového rokovacieho poriadku, lebo to, čo robí, je arogancia a agresivita, ďakujem. Ďakujem pekne a teda, kolegovia, len aby sme sa rozumeli. V

V zmysle nového rokovacieho poriadku sa nedá navrhovať, aby po každej faktickej, ja len vysvetľujem, proste treba určiť nejaký čas, ktorý dostane pán minister a ten čas využíva pán minister podľa svojej vôle, či už na vystúpenie v rozprave alebo na faktické poznámky teda. A keďže tu bol procedurálny návrh, ktorý plénum všeobecným súhlasom neprijalo na 20 minút, tak mám za to, že plénum ministrovi žiaden čas na vystúpenie nedalo a keď bude chcieť vystúpiť s faktickou poznámkou, tak to budeme robiť, predpokladám, potom individuálne po každej faktickej poznámke. Na 2 minúty. Pán poslanec Krátky by mal vystúpiť v rozprave, ale nie je v miestnosti. Stráca možnosť vystúpiť. Vystúpi pán poslanec Viskupič. Ďakujem.

Lebo na faktickú nemôžeme reagovať. Reagovať. Ja s tým súhlasím. Pekne, pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia. No. Myslím si, že, a začnem úplne tým aktuálnym, že minister Kamenický, také sú nové pravidlá, má 30 minút na vystúpenie. Už sme dávno všetci zabudli, pretože táto rozprava začala dva týždne dozadu a teda bola prerušená iným termínovaným bodom a teda dostali sme sa k tomu teraz naspäť. Takže, asi toto ste úplne nechceli. To ja som opozičný poslanec a teda mohol by som byť rád, že my môžeme rozprávať, ja zhoda okolností takmer dve hodiny a minister nemôže povedať ani slovo, jednoducho toto sa mne nepáči. Parlament proste je o diskusii, nie o tom, že si každý bude hovoriť svoje a tá druhá strana bude mať prelepené ústa, kolegovia. To hovorím ako opozičný poslanec teraz, podľa mňa by ste to vy mali hovoriť ako ako vládnuci poslanci teraz a upraviť to. Jednoducho, nemá mať zavreté ústa opozícia, ale nemá mať zavreté ústa ani minister. Všetkým nám by tu tá diskusia, tá rozprava, tá debata o ekonomike Slovenska, ja nepoznám nič dôležitejšie, o čom by sme tu mali diskutovať, než toto. Proste by inak plynula a možno by sme niečomu prišli. Ale prezident previadza s páskou cez ústa, ktoré ste mu dali aktuálnym rokovacím poriadkom, a ešte teda, keď som dal procedurák, aby dostal dodatočný ročný čas a mohol ho využiť na vystúpenie v rozprave a na faktické, tak ešte aj toto vlastnému ministrovi proste nedovolíte. No ja ako neviem, čo k tomu, čo k tomu dodať. No každopádne, myslím si, že aj na tomto je vidieť Na vystúpení v rozprave a na faktické, tak ešte aj toto vlastnému ministrovi proste nedovolíte. No ja ako neviem, čo k tomu, čo k tomu dodať. No každopádne, myslím si, že aj na tomto je vidieť. Nediskutujme, pán poslanec Viskupič. Nebol všeobecný súhlas daný a počul som napríklad pána Karasa povedať, že nie. Tak akože tak no. Tak ja ho môžem zopakovať, ten procedurák, ale dobre, nech nediskutujeme. Čiže toto chcem tu len ukázať, že takto sa proste krajina riadiť nedá. Pozrite sa, proste minister má byť druhý najsilnejší človek vo vláde po premiérovi, tak nejak sa to patrí a potom mal by byť schopný riadiť verejné financie, riadiť ekonomiku a aby to celé fungovalo v prospech celého Slovenska. Už len na tejto jednej samotnej rozprave, na tom chaose okolo toho, na tom, že už ani ja si nepamätám, čo som tu pred dvoma týždňami povedal a verím tomu, že si nikto nepamätá, čo vlastne bolo v tej rozprave povedané a teraz vlastne začíname všetci nanovo, lebo môžeme. Proste tuto je ukázané na takto jednoduchej veci, že proste jednoducho nevie tá vláda riadiť krajinu. Nevie, nevie si minister buchnúť a povedať, že on to slovo chce a keď to nejde v normálnej rozprave, tak by to mohlo byť v tej odvolávacej. Veď tam si môže povedať, čo chce. Ale mal by vám aspoň nejak dohovoriť, aby ste mu umožnili svojou prezentáciou, aby vystúpil. Ale vrátim sa naspäť k tomu, čo som chcel ukázať. Ekonomika, verejné financie, to sú tisícky a tisícky väzieb na seba naviazaných rozhodnutí. Áno, aj externého prostredia, vnútorného prostredia. To je fakt zložitý systém. Ale keď nie, nie, nie je koalícia schopná proste ani tie jednoduché veci vyriešiť a ešte aj to, čo fungovalo, že ten rokovací poriadok bol v tomto vyvážený, tak sa zmenil na horší. Tak kam sa potom dostaneme? Toto je, bohužiaľ, ten slovenský problém. Toto je ten problém, prečo aj pán minister čelí odvolávaniu. Viete, keď zamestnávatelia unisono sa postavia na tlačovku a povedia, že minister financií, ministerka hospodárstva, ergo celá vláda nechápe, nechápe hĺbku problémov slovenskej ekonomiky, nechápe hĺbku problémov, ktorým čelí podnikateľský sektor. No a pochopiteľne, keď nechápete vlastne, čo sa deje, tak nemáte riešenie, lebo prvá vec je analýza problému. Čiže keď toto zamestnávatelia jasne povedia, tak čo už potom, koho máme počúvať? Čo by malo zatriasť tým ministrom financií? Ja hovorím, že ani nemal čakať na to, či mu umožníte, aby mohol vôbec niečo povedať, neumožníte samozrejme, ale proste mal sám urobiť voči sebe konzekvenciu a dať ten priestor niekomu, niekomu, kto to vie. No ale dobre, tak toľko k tejto prvej časti, nech sa dostanem k tej samotnej správe. Viete, zachytil som tu, že minister tu hovoril, že nejaký ekonomický raj. No či tu predchádzajúce vlády nechali ekonomický raj. No, nenechali tu ekonomický raj, ale ja si pamätám jeho, že on nám sľuboval, že vyrieši všetky problémy, že tá ekonomika pôjde lepšie, že veci budú fungovať. Čo funguje lepšie, kolegovia? Deficit je ešte vyšší každoročný, než bol roky predtým. Vtedy boli aspoň teda nejaké krízy, teraz to je proste podstatne stabilnejšie prostredie. Dlh rastie, nie, že nespomalil. Kolegovia, dlh rastie najrýchlejšie v histórii. Počas tohto volebného obdobia, keď to natiahnem ešte o ten budúci rok, tak za tie štyri roky, kolegovia, vyrobíte tretinu celkového dlhu Slovenska za celú vyše 30-ročnú históriu. Tretinu za štyri roky, hej? Takže nie, proste nič sa tu nepodarilo ministrovi z toho, že by tu spravil aspoň trošku ekonomického raju. Nie, to je ten biely veľký kôň a cválame s ním do pekla. Cválame s ním do pekla a ukazuje to aj tá správa o pokroku. No, ale zasa k tej téme, že keď si nespravíte správnu analýzu, správne posúdenie situácie, problémov, ťažko nájdete správne riešenia. Viete, keď už tu minister financií rozpráva o inflácii. Áno, bola medzi rokmi 2022 výrazná inflácia. Bola, pán minister, samozrejme, ale bola teda spôsobená európskymi parametrami. To je jeden fakt, že nebola len na Slovensku, bola všade inde. Ale nemôžete to takto povedať. Možno to stačí na vášho voliča, ale preto je potom úloha, aby sme to akoby aj vysvetlili. Áno, poviete, že v 2020 niečo stálo 100 €, OK, súhlasím. V 23. po tej inflácii to stálo 140. Súhlasím. Bola vysoká inflácia. No ale ja sa teraz pýtam: a už ste s tým, pán minister, niečo urobili? Teraz už ten občan, keď už tu tretí rok vládnete, už teda, ja neviem, 120 len platí? Že to zlacnelo? Lebo to férové je, pán minister, povedať, že keby bola nulová inflácia, akože nebola, tak to znamená, že za vás ľudia platia tie isté vysoké ceny, ako kritizujete svojich predchodcov. Nuž, ale, bohužiaľ, ešte ste aj vy robili nejakú infláciu aj vy, takže po tých ďalších dvoch rokoch proste to už nestojí 140, ako spomína minister, ale už niečo cez 150. A dnes, keď sa bavíme o tej inflácii, tak sa bavíme o tom, že priemer inflácie Európskej únie sú 2 % a my máme viac ako štyri. Kolegovia, dnes my máme o 100 % vyššiu infláciu. Máme raz takú infláciu, ako majú, ja neviem, Rakúšania, Nemci, proste priemer Európskej únie. To je ten úspech? Pán minister, to je ten úspech, že platíme tie isté vysoké ceny ako za Matoviča, ktorého kritizujete. Ešte ste k tým pridali vlastnú infláciu, raz takú, ako je priemer únie, a ľudia platia takto vysoké ceny. To je ten úspech? A potom ďalšia vec je, no nejaké potraviny sú lacnejšie v zmysle toho, že prešli z 20 % DPH na 5 %, no alebo teda tie znížené z 10 na 5 %, nejaká časť. Takže inflácia potravinová, hej, v jednom období bola niečo okolo 2 %, cca na úrovni únie. Dobre? Trošku nižšia než celková. Ale už málokto si samozrejme z ľudí všimne tam napísané, že bez nealkoholických nápojov. Prečo? Lebo tam ste samozrejme urobili opak. Tam ste vyrobili novú daň, hej? Zo sladených nápojov. A tam tá inflácia je, pán kolega, 20 %. Presne tá istá, jak kritizoval minister Zajac predchádzajúcich vládcov tejto krajiny. Ale teda do svojho vlastne vyjadrenia to nedá. Tam sa mu páči, že sú potraviny bez nápojov na úrovni únie inflácia, hej? Ale to, že však ja teda sa najem a zapijem to nejakou teda vodou alebo nejakým nápojom, tak to už nepovie, že je to 20 %. Viete, toto je to krivenie celého. Takto, keď sa na veci proste pán minister bude pozerať, tak nemôže prísť so správnymi riešeniami, lebo jednoducho ten základ úplne nevníma správne. A ešte raz, proste fakt ma mrzí, že ja tu teraz budem rozprávať a minister proste nemôže ani slovo povedať. Ale ešte raz to zopakujem. Kolegovia, máte šancu počuť vášho pána ministra, aby vysvetlil tú situáciu, aby povedal svoj pohľad, aby povedal, že Viskupič to možno nevníma správne. Umožnite mu teraz. O 13:15, myslím, bude prvý pokus o odvolanie pána ministra. Príďte, prosím, pridajte tých pár hlasov, umožnite, aby mohol vystúpiť. Myslím, že tam je to neobmedzené pre ministra, ktorý je odvolávaný, a proste bude tu tá skutočná diskusia, o ktorej aj ja si to vážim, že pán prikyvuje, že teda asi to nie je správne, že minister musí byť ticho a nemôže nič povedať. Takže skúsme tomu pomôcť. Pán minister, poprosím vás, nechajte vystupovať pána Viskupiča. Ale predsa len si dovolím, už keď sa pán minister ozval, zareagovať. Viete, pán minister, táto rozprava je neskrátená, štandardná 37,5 hodiny. Tú ďalšiu, a to inak je zasa akože to čarovné, že ako sa tá krajina nedá riadiť vašimi schopnosťami alebo neschopnosťami. Tú druhú ste skrátili, hej? Na tých 12 hodín cca, čiže pre nás cca 6. Áno, bude tam mať pán minister pol hodinu. Pán minister, počkajte už, nech to aspoň dovysvetľujem. Čiže, ale to tak ešte aj to skrátenie bolo také, že sme tu pol hodinu potom riešili, že ako to vlastne tuná pán Karas myslel, lebo to povedal tak, že to bolo celé zle povedané, potom to nejak vysvetlil, potom sme sa nejak dohodli, potom to aj tak nebolo jasné, potom muselo organizačné vydať novú úpravu programu, lebo ani pán Bohunický sa z toho nevedel vyznať. Kolegovia, čo chcete? Ako chcete zachrániť a riadiť ekonomiku, keď hovorím, ani len dva body do rozpravy nie ste schopní dať tak, aby sme to proste tu celé zvládli nejak. A teraz minister musí tu upozorňovať, že už by som mal skončiť, aby on mal slávnostne v ďalšom bode pol hodinu, aby mohol niečo povedať. Ja hovorím, pán minister, keď chcete niečo povedať, tak tuto treba kolegom. Potrebujeme 76 hlasov, aby sme sa teda odprezentovali, a môžete rozprávať nie pol hodinu, môžete rozprávať vlastne, ako dlho chcete. To je to, lebo aj toto je, pán minister, akože pri všetkej úcte, smiešne, keď mi tu hovoríte, že poďme na ďalší bod, budem mať pol hodinu. A bod, ktorý môžete mať za 3/4 hodinu, ak dobre rátam, a môžete tam rozprávať pol dňa, tak to nechcete. Dobre, poďme k tej samotnej správe, nech sa zasa kúsok vrátim k tomu. Ono je také politické, že vždy treba nájsť nejakého vinníka. A samozrejme, treba ukázať na niekoho iného, lebo nájsť vinníka v sebe, to už zas až tak politické nie je. Presne v takomto formáte je táto správa. Prvé body, proste je tam, áno, sú tam spomínané nejaké predchádzajúce krízy, však OK. A potom vlastne je tam samozrejme spomínané už hneď nepriaznivé externé prostredie spojené s globálnymi obchodnými bariérami a čo ja viem, čo všetko. Čiže klasika. Prvé, čo zasa koalícia, a ja rozumiem tomu naratívu. Áno, že sa nedarí a už aspoň to je inak pokrok, že už ste to priznali aj vy, že sa nedarí, hej? Že už ste to aj vy priznali. Napríklad tou potrebou prorastových opatrení. O tom ste ešte v januári hovorili. Ale aj táto správa priznáva, že sa nedarí. Čiže aspoň to je ten pokrok. No teraz sme sa ale dostali, že normálne by bolo: nedarí sa, zanalyzujme a hľadajme riešenia a prinášajme vlastne také zákony, aby sa to opravilo. No nie. Tu sa to celé dostalo len do stavu, že treba samozrejme nájsť externého vinníka, iného vinníka, nejakého vinníka a samozrejme toto nejak o tom presvedčiť ľudí, že vlastne vy za to nemôžete. Áno, operuje sa tu Nemeckom. Nemecko má zásadné problémy. Skutočne nemecký obchodný model sa rozpadol a hľadajú cestu, ako cez to prekonať alebo prejsť cez to. Tak ale fakt tu spomínate len to Nemecko. No, ale veď porovnávajme sa s porovnateľnými. Pozrime sa na Česko. Pozrime sa na už spomínané Poľsko. Júlo Jakab tu o tom skutočne rozprával. Veď a to Česko má ako iné externé prostredie ako Slovensko? Vadí im Hormón menej alebo viac než Slovensku? No pravdepodobne asi viac, keďže neberú ruskú ropu, hej? Na Nemecko sú naviazaní menej alebo viac? No ja som presvedčený, že sú viac na Nemecko naviazaní. Sú veľmi, veľmi podobne otvorená ekonomika ako Slovensko. A to Česko proste sa drží. Majú hospodársky rast cez 2 %, ešte stále im skôr akoby rastie, ako klesá, takže proste to Česko ide výrazne lepšie. Ale dá sa skutočne porovnať sa aj s tým Poľskom. Ja teda v tom, ja som skôr rozpočtový jastrab, mne sa nepáči ten poľský deficit, tak ako sa mi nepáči slovenský deficit. Mne sa nepáči rýchle poľské zadlžovanie sa, rovnako ako sa mi nepáči slovenské rýchle zadlžovanie sa. Čiže to ja nejdem úplne chváliť to Poľsko, hej? Ale je tam ten jeden základný parameter, že tí Poliaci sa síce zadlžujú a majú vysoký deficit, ale robia to tak, že im rastie ekonomika. Robia to tak, že to proste sú nejaké investície do ekonomiky, že to prináša nejaký multiplikačný efekt a že to prináša aj tie plusy. Aj oni budú platiť veľa peňazí za správu dlhu. Aj oni zadlžujú svoje deti, svoje vnúčatá, ale dávajú šancu tej ekonomike a proste rastie im to. Vy sa tam pozriete len, že majú vlastne porovnateľný deficit ako my, ale ten rast majú neporovnateľne vyšší ako my. Takže keby ešte aspoň to sa podarilo, že áno, zadlžujeme sa, áno, je deficit, ale proste tá ekonomika rastie, že to dokážete preniesť do tej ekonomiky. No, ale, bohužiaľ, nedokážete. Takže tou správou sa proste nesie presne toto. Hľadá sa externý vinník. No a potom sa tam ešte nesie takéto to normálne, že to ja úplne nechápem, ako to v tom MF môže byť napísané. To už ani proste nejdem ministrovi vyčítať, aj keď budem mu to vyčítať, lebo on proste to zadanie politické dal, ale že sa proste fakt tí kolegovia na tom ministerstve jeho nechajú do takéhoto formátu vtiahnuť. A ja vám vysvetlím, to je tá relativizácia, hej? Lebo najväčšia správa, ktorá tu zaniká v tejto správe o pokroku, je to, že vláda si zjemnila cieľ deficitu, hej? Celé tri roky hovorila vláda, že v roku 2027 dosiahne deficit 3 %, čo je už Aktivizácia, hej? Lebo to najväčšia správa, ktorá tu zaniká v tejto správe o pokroku, je to, že vláda si zjemnila cieľ deficitu, hej? Celé tri roky hovorila vláda, že v roku 2027 dosiahne deficit 3 %, čo je už deficit, pri ktorom skutočne už ten dlh nerastie toľko a už je to také, že znesiteľné. A že je to znesiteľné. No ale jednoducho. Celé to napísali tak, že sa jemne zväčšuje deficit. Viete, jemne, to čo je za slovo? Z 3 % na 4,2 % nie je mierne alebo jemné zvýšenie deficitu. To je, kolegovia, 1,8 miliardy. To ste si pre budúci rok vlastne zvoľnili rozpočtové hospodárenie o 1,8 miliardy. To je inak už zaujímavé číslo, keď to aj vydelíte 5,4 miliónmi Slovákov. A to je to, čo chcete vlastne na zdravie, asi hovorím dobre, aby ste jednoducho dokázali znovu vyhrať voľby. A správa o tom hovorí, že vláda si mierne zvýšila pre budúci rok deficit. No tak mierne o 1,8 miliardy. 1,8 miliardy. To je úplne, akože zle. Potom tak isto, že deficit minuloročný sa podarilo udržať blízko 4 %. No bol 4,45, hej? No tak to blízko je skoro 0,5 % už teda, keď to ja mám kúsok zaokrúhliť. To je zasa skoro 700 miliónov. Toto sú veci, ktoré v tejto našej finančnej reči, proste to sa nedá povedať, že to je blízko, to je kúsok, málo. To sú všetko stovky miliónov, hovorím, v prípade rozpočtového deficitu 1,8 miliardy. No. Ďalej, keď si pozrieme, zasa tam je to také čarovné. Čím vzdialenejšie to bolo, tým tam boli krajšie vyššie čísla písané, ako tá slovenská ekonomika bude rásť. Len všetko je to tak v tej hmle a ako sa tak blížime a vlastne vidíme už namiesto hmly realitu, tak tá realita je, že jednoducho žiadny rast nie je. Ďalej, keď sa vrátil pán minister, a pán minister, nežiadal som, aby sme prerušili, keďže ste tu chvíľku neboli, ale som rád, že ste sa vrátili alebo že ste sa vrátil. Je pardon. No, celé to je o tom, že kedy mohol ďalšíkrát minister vyvodiť kompetenciu voči sebe a vzdať sa jej, keď ten rast ekonomiky, ktorý ešte v roku pre minulý rok plánoval na 2,2 %, 2,2 % a tak nastavil rozpočet, sa jednoducho znížil na 0,8 %. 0,8. A pre tento rok zasa už samozrejme stále sa operuje, že to bude okolo 1 %. Ale keď sa pozrieme dva roky dozadu do presne tejto istej správy, tak tam svietila dvojka, trojka. Už sa to blížilo k vyšším číslam. Kde sa tie čísla stratili? Prečo to v tom Poľsku ide a u nás to nie je? A už potom zasa samozrejme už ďalší rok už sa tam rozpráva o tom, že teda zasa už ten rast pôjde vyššie. Presne tak, ako sa to písalo predtým. Prečo tomu máme veriť, hej? Nebude ten rast vyšší. Keď sa bude toto robiť, kolegovia, čo robíte, keď takto budete ničiť podnikateľské prostredie, takto zvyšovať dane, tak ani tentokrát tá vaša namaľovaná budúcnosť nebude presná. Pardon, proste nebude. No a smutné je ešte to, zasa pochválim tú kontinuitu, že vlastne Volvo sa teda pokračuje ďalej a v budúcom roku by už malo konečne začať produkovať, vyrábať a teda pridať niečo. Viete, nič nemôže byť smutnejšie, než vláda, ktorá je tu tri roky a hovorí o tom štvrtom, o tom poslednom, musí povedať, že v roku 2027 sa konečne trošku ekonomika zobudí, oživí, bude rásť jemne nad 1 %, tak je to tu napísané. Ale vďaka tomu, že – a to je tam napísané tiež – že Volvo začne vyrábať. Kolegovia, tešme sa, že tu je Volvo. Za predchádzajúcej vlády sa SaS-ka pričinila, aby tu bolo. A teraz ja sa pýtam, prečo tam nemôžete napísať, že nejaká ďalšia investícia tú ekonomiku podporí? No, preto, pretože za tri roky ani s výhľadom toho budúceho ste jednoducho nič nepripravili. Nič sem neprišlo, žiadna investícia, ktorá by sa z papierov zmenila už jednoducho na tú reálnu nejakú výrobnú linku alebo ideálne výskum, vývoj, ktorá by dokázala pomôcť, dokázala rozhýbať slovenskú ekonomiku. Ani jedna, ani jedna. Sami musíte napísať, že proste vďaka Bohu za to Volvo. Skutočne vďaka Bohu za to Volvo. Ale to nebude stačiť. To nebude stačiť. Tu sa úplne stratila tá kontinuita. Viete, predchádzajúce vlády vždy to bolo, však v niektorých rokoch od toho 2002 to bolo fakt, že rýchle, proste to pomaly nebol týždeň, kedy by sa neoznamovala nejaká nová investícia, ale ešte aj za tej predchádzajúcej vlády sa teda podarilo Volvo, dostaval sa tretí blok. Jednoducho veci sa hýbali. A teraz jednoducho nič. Práve sa to celé úplne otočilo. Otočilo. 59 % firiem, prieskum Nemeckej priemyselnej komory hovorí o tom, že by už neinvestovalo na Slovensku. To je ten posledný stupeň predtým, než sa úplne zoberú a odchádzajú. Pretože to buď rastiete alebo padáte. Firma, ktorá sa aj dnes javí, že je úplne v poriadku, napríklad taký Volkswagen. Dnes robia čísla, dnes vyrábajú autá, dnes o tie ich autá je stále záujem. Všetko sa vám javí, že výborne, Volkswagen ide. Ale ten problém je, že buď rastiete alebo padáte. Volkswagen má veľké problémy získať ďalší výrobný program po ukončení životnosti týchto modelov. Čiže ešte aj tí dnešní ťahúni ekonomiky, ktorí ešte skutočne dnes zarábajú, zamestnávajú ľudí, zarábajú peniaze, platia dane, tak aj tí budú mať veľký problém. A to sa nebavme už o desiatkach firiem, ktoré odchádzajú, ktoré skutočne to tu už proste zlomili palicu a ktoré jednoducho už nijak slovenskej ekonomike nepomôžu. Toto všetko sú veci, ktoré jednoducho treba vnímať. Viete, keby mal minister Medvecký dve minúty, tak ešte povie, že veď čo tu ten Viskupič rozpráva, veď tá správa v konečnom dôsledku hovorí, že podľa toho, ako Európa hodnotí verejné financie, tak jednoducho vlastne ju plníme. Dnes tým základným kritériom je rast čistého dlhu, pardon, rast čistých výdavkov, tak sa to volá. A tie parametre boli tak nastavené pre Slovensko. Ono to vyplývalo z tej minulosti, z tých kríz, že jednoducho ten výsledok tej správy hovorí, že jednoducho plníme európske kritériá. Minister povie, všetko je v poriadku, dostali sme vysvedčenie jednotku s hviezdičkou. A toto je to podcenenie situácie. Toto je to, že sme vlastne spokojní. Však rozumiem, prečo by ste niečo robili, keď sa javí vysvedčenie, že je jednotka a že nie je žiadny problém. A o tomto by tu mala byť tá diskusia. Preto chcem, aby aj ten minister nemusel mať pásku cez ústa, aby sme sa tu bavili. Lebo pod tým takým tým pozlátkom, že vlastne nám tie verejné výdavky rastú, však lebo rastú a nerastú málo, ale rastú v súlade s nejakými aktuálnymi pravidlami európskymi, ktoré sú pre Slovensko, tak vlastne všetko v poriadku. Kolegovia, nie je. Nič nie je v poriadku a veľa z toho tá správa priznáva. Skutočne, zasa už som teda pofrflal na kolegov na ministerstve, ktorí to robili, ale veľa tam toho skutočne je napísané. Ono tá správa, aj keď ten jej záver je takýto, ona tam jasne hovorí, tam je tá správa aj pre vás koaličných poslancov, aj pre samotného ministra Róžše, aby tie veci riešil. Jednoducho fakt, to tam všetko je. No. Vláda si tu dáva cieľ, že zostáva teda hlavným cieľom vlády naďalej spomaliť rast dlhu. No, cieľ je správny, ale spomalenie rastu dlhu sa jednoducho nepodarilo. Novým cieľom je znížiť deficit na 4,2 % v roku 2027. Dobre to znie, len škoda, že ten starý bol 3 %. Že sa teda tým pádom nejedná o cestu k znižovaniu dlhu, ale opačne, že tam bude vyššie tempo rastu dlhu. Správa píše, že sa pokračuje v realizácii dôležitých štrukturálnych reforiem a investícií. Ktoré, pán minister, ktoré, možno to povedzte v tej ďalšej rozprave. Aké štrukturálne reformy sa uskutočnili? Pretože zvýšenie najvyššej sadzby dane pre zamestnaných ľudí na 35 % teda v žiadnom prípade nepovažujem ani za systémovú, ani za štrukturálnu reformu. 24 % daň pre firmy, najvyššia zo všetkých, najvyššia zo všetkých postkomunistických krajín. To je čo? To je reforma alebo štrukturálna alebo dôležitá? Akože to je úplne, že, kolegovia, celé zlé, celé zlé. Píšete, že tretina všetkých opatrení je dokončená. Tak dobre, tak vlastne ste rok pred koncom, pričom o poslednom polroku sa nebavme, lebo to bude kampaň už aj medzi vami, nielen za koalíciu. Tak tretina. Tak vlastne 2/3 teraz zostali nedokončené, keď už by sme to aspoň pojali tými číslami, ktoré sú tam. Tak ja neviem, podľa mňa toto medzi riadkami skutočne hovorí, že sa teda toho len veľmi málo podarilo a stále by ma fakt zaujímalo, ktorá z tých reforiem je teda nejaká reforma. Lebo ešte aj tá reforma sociálnych služieb, ktorá sa javila, že by mohla byť nejaká nádej, tak z toho, čo počúvam, tak nádej zhasla a vznikli problémy, ktoré ani neboli. Takže ešte a tuto asi verím, že táto je v tej tretine. No, bohužiaľ, ale výsledok je asi ešte horší alebo určite nie lepší stav ako predtým. No pán minister kade chodí, tade ukazuje taký ten jeho graf, tých šesť. Pán minister, koľko to tam máte? Ten deficit, že 6,38 alebo tak nejak to bolo, s čím začínal. Tak som rád, že tá správa tu žiadne také číslo neuvádza, takže ten deficit skutočne taký nebol, keď preberal vládu. A tým pádom, ale samozrejme, potom ani tie všetky porovnania, že ako znížil deficit, proste zase len nesedia, hej? Tuto to začína rokom 24, kedy bol teda deficit 5,35 %. Nuž ale nebolo to, ako by človek čakal, že z toho strašne zlého roku na tom grafe pána ministra, že ten deficit išiel dole. No nešiel, on bol ešte vyšší. On bol ešte vyšší. 25 – 4,45, teraz tu je už na 26 namaľované 4,34. No, keď tak, tak už za prvé to nie je žiadne zásadné zníženie a za druhé, keď sa pozriem na čísla Rozpočtovej rady, tak to tam vyzerá tento rok trochu inak. Potom ďalšia vec je, pán minister bude hovoriť, že áno, mal naplánovaný deficit pre vlaňajší rok 4,7 %. Áno, mal. Reálne bol 4,45. Tak to prezentuje, že teda úspešne, že vlastne deficit bol nižší ako rozpočtovaný. No ale už málokde sa povie, o čo bol nižší – o nedodanú vojenskú techniku. Keď si pozrieme tie čísla, tak o čo bol nižší deficit, tak to je tam odtiaľ škrtnutá tá nedodaná vojenská technika. Ale kolegovia, to nie je, že ona sa buď už nedodá alebo sme našli niekoho, kto to kúpi namiesto nás. No tak tá bude dodaná tento rok. Takže to tiež treba vidieť v súvislostiach. Takže to, čo aj sa hovorí, že teda sa ušetrilo a rozpočtové hospodárenie bolo lepšie ako rozpočtované. No nebolo, pretože keby si výrobcovia – a teraz ja neviem ani úplne presne, čo tam padlo z toho vojenského vybavenia, ktoré tu už malo byť, možno časť toho Patriotu, protilietadlového systému, možno nejaká stíhačka F16, možno nejaké CV 95 alebo niečo – jednoducho nebolo to dodané, takže takto sa to ráta, že sa to teda do toho deficitu samozrejme neráta, ale to tam pribudne. To tam pribudne. Čiže to tiež treba jasne povedať, že ako to bolo. No takto by sa skutočne dalo pokračovať aj ďalej. Pretože tých problémov, ktoré aj táto samotná správa ukazuje, je veľmi veľa. Len ten problém fakt nie je o tom, že teraz či je dobre alebo zle napísaná. Je napísaná podľa mňa stále ešte fajn. Len problém je napríklad aj správa teraz o konkurencieschopnosti a produktivite za rok 2025. Aj tam je veľa toho napísaného. Aj tam je. To je normálne, ja poviem, že to je obžaloba krokov vlády. Obžaloba aj tuto pána ministra, ktorý to má z veľkej časti na starosti, lebo teda treba povedať, že aj pani ministerka Saková. Čiže to nie je, že sa teraz vyhovárame, že externé prostredie je zlé a my sme nevedeli, čo ja viem čo všetko. Všetko. Aj tam je, to je normálne, ja poviem, že to je obžaloba, obžaloba krokov vlády, obžaloba aj tuto pána ministra, ktorý, ktorý proste to má z veľkej časti na starosti, lebo teda treba povedať, že aj pani ministerka Saková. Čiže tie, to nie je, že sa teraz vyhovárame, že externé prostredie je zlé a my sme nevedeli hen, čo ja viem, čo všetko. Všetko, kolegovia, to tam máte popísané. Dokonca fakt aj v tej správe o produktivite a konkurencieschopnosti tam sú aj načrtnuté riešenia. Normálne, že áno, úradníkmi, pracujúcimi pod touto vládou. Ale to, čo tu vidíme, je presný opak, presný opak toho, čo by sa malo robiť. Čiže ja na záver poviem, kolegovia, jednu zásadnú vec. Treba zistiť, pochopiť, že ten problém proste je. To som presvedčený, že ste pochopili. Hovorím, to ste priznali, že tá politika zlyhala a že sú potrebné prorastové opatrenia, je potrebné aj ten deficit riešiť. Proste toto ste priznali. Ale to B je, že jednoducho treba fakt sa pozrieť na tie opatrenia, pochopiť to, čo to spôsobilo. Nie, že problém je spôsobený externým prostredím, pochopiť to, že to spôsobilo veľkú časť toho, veľkú časť toho vnútorné prostredie. Jednoducho tie rozhodnutia vlády, to zvyšovanie daní, byrokracie, poplatkov, všetkého. Toto, toto treba pochopiť a potom samozrejme treba prísť s nejakým setom opatrení. Nie so stabilizačnými 10 opatreniami, ktoré teraz schválila vláda a posunula to na septembrovú schôdzu. Proste s konkrétnymi vecami. Veď tí zamestnávatelia, tí dali zoznam 3 miliardy, proste 200 opatrení, ktoré by boli, ktoré by pomohli, pomohli ekonomike, pomohli tvorcom hodnôt, pomohli vo finále ľuďom a vo finále by pomohli aj štátu, pretože by mu nekolabovali firmy. Takže o toto sa ja, kolegovia, uchádzam. Mne tu nejde o politiku, proste ja tu nepotrebujem proste riešiť, tu teraz dneska je teraz moderné rozprávať o politikoch a ich deťoch. Je to veľký problém. Samozrejme, tiež je to forma korupcie, ale, ale fakt sa uchádzam o to, aby ste sa pozreli na tieto ekonomické fundamenty, aby z toho vychádzali nejaké reálne opatrenia, aby skutočne ten minister našiel v sebe nejakú silu a povedal, že, že prorastové opatrenia potrebujeme, aby reálne s nimi prišiel a donútil vás, kolegovia, prísť v lete do roboty a jednoducho, aby sa, aby sa kľudne v skrátenom legislatívnom konaní, ale, ale prijalo niečo zmysluplné. Toto, prosím, na toto je dobrá aj správa o pokroku, aj budúci, aj budúci bod, proste záverečný štátny záverečný účet. Aj tá správa o produktivite a konkurencieschopnosti Slovenska, ktorá nejde do parlamentu, myslím, tá bola len na vláde prijatá minulý týždeň. Všetko sú to parametre, kde každý jeden takto zvoní, zvoní zvonec, proste treba, treba niečo začať robiť. Nie v septembri, kolegovia. Teraz. Teraz. Normálne, že teraz alebo o týždeň. Takto zlé je to. Ďakujem pekne za pozornosť. Ďakujem pekne za vaše vystúpenie. Na vaše vystúpenie sú štyri faktické poznámky, pani poslankyňa Mesterová. Nie je v miestnosti, stráca možnosť vystúpiť s faktickou, pán poslanec Karas. Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Pán kolega Viskupič, keď už toľko kritizuješ, mal by si v prvom rade skúsiť začať od seba a svoje vystúpenie by si mal asi začať tak, že áno, vlády Matoviča, Hegera a Ódora rozbili verejné financie, rekordne zadlžili Slovensko. A dneska vláda musí naprávať škody, ktoré ste tu spôsobili. To by bolo celkom férové aj voči nám a voči aj ministrovi, lebo vy ste vlastne rozbili verejné financie, aj strana SaS. A nie je tu kritizovať ministra, ktorý to po vás napráva. A namiesto toho, namiesto toho sa dnes tváriš, ako by si s tým nemal nič spoločné. A vlastne počas rokov 20 až 23 ste sa len hádali s Igorom Matovičom od rána do večera, do večera. Rozpadla sa vám vláda pod rukami, rozpadli sa vám verejné financie. Verejné financie. Nerobili ste prakticky nič, aby ste tento vývoj zastavili. Proste ste sa len hádali. A keď už hovoríš o kompetentnosti súčasného ministra, tak myslím si, že je dosť kompetentný na to, aby niečo napravil, ale proste ste zadlžili tak Slovensko, že sa z toho bude spamätávať najbližších 10 rokov a počas vašich vlád alebo počas tých troch rokov ste vlastne vystriedali troch ministrov. Či to bol Heger, Matovič alebo napokon pán Horváth od Ódora a traja ministri financií za tri roky, to je celkom dobrá vizitka chaosu, ktorý ste nám na Slovensku zanechali. Preto sa dneska skúsme netváriť, že sa nič, že za nič nemôžete a bol by som bol, bol by bol si pri tom, vlastne podporoval si celú túto politiku a niesol si za ňu aj politickú zodpovednosť, keďže si bol predseda finančného výboru. A skôr než budeš rozdávať rady súčasnej vláde, skús najprv priznať vlastný podiel na stave verejných financií, ktorý dnes musíme pracne po vás naprávať. To by bolo aspoň trochu dôveryhodné z tvojej strany. Ďakujem. Pán poslanec Pročko. Ďakujem veľmi pekne. No, Marián, skôr ako by si začal s niečím iným, tak by si mal povedať o tom, že ako sa to tu celé za tie roky, ako sa hádajú, za tých 2 a 1/2 roka, ako sa vydierajú, jeden druhého vydiera, ako si hovoria, že ja vás nebudem podporovať, pokiaľ mi nedáte ministerstvo. Mal si začať s tým, ako sa celé tie roky hádajú, 2 a 1/2 roka, ako si vykrikujú jeden druhému, ako je Danko nespokojný, že mu Huliak zobral ministerstvo a potom tri mesiace oni to tu rozvrátili. Normálne ten parlament nefungoval tri mesiace. Vieš, možno niektorí ti budú rozprávať, keď sme my to tu rozvrátili, ale oni sa v kuse, v kuse hádajú. Rozumieš? Mal si začať tým, že poslanec Národnej rady dostane 400 000 dotáciu pre svoju firmu a on povie: „Ja o tom neviem. Veď ja neviem, čo robí moja firma. Ja som tam len majiteľ. Ja ani neviem, čo vyrábame. Ja len dostávam 400 000.“ To sú také veci, vieš, že oni hovoria o pokroku, ale hovoria o tom, že, že táto naša vláda to rozvrátila, ale pred voľbami, Marián, oni nerozprávali o tom, že za všetko, za všetku zodpovednosť má na starosti Hegerova, Matovičova vláda. Oni rozprávali, že keď oni prídu, tak tu začne byť pokrok. A ten pokrok, ktorý priniesli, je v tom, že dali si trestné oznámenia, dávajú svojim poslancom 400 000 do ich súkromných firiem, viď pán Mažgút, dávajú svojim poslancom pre ich asistentov 10-miliónové dotácie a toto je ten ich pokrok. Ale budú ti stále, Marián, rozprávať, že rozvrátili ste to tu, hádali ste sa. No, ja neviem, kto tri mesiace nefungoval, lebo sa nevedeli dohodnúť, kto s kým pôjde, za koľko a čo za to dostane. Tak s týmto si mohol tiež začať. Tam bol zas Mumko. Tam, poslanče, na teba škoda reagovať. Bol si predsedom finančného výboru. Mal si možnosť riešiť predchádzajúci schodok, ktorý tu bol. Nakoniec vizitku vám dala Ódorova vláda. Takže zbytočne by som na teba reagoval, ale po niekedy je menej viac. A už strácaš aj u odborníkov povedať to, čo si mal, že si bol odborník, že si vedel niečo aj kritizovať a aj povedať. Za celý čas, čo si tu vyprával, si nepovedal nič. Len tliachatky. Na druhej strane je to presne to isté. Doporučujem vám, opozícia, zmeňte taktiku. Pretože tí, čo chodia do diskusie, už vám hovoria, že je to najhorší parlament, aký kedy tu bol. Nebudem sa vyjadrovať u niektorých pánov poslancov, pretože jednoducho Ódorova vláda dala prakticky výsledok hospodárenia predchádzajúcich rokov. Ale nepovedali ste nič. Dotýkate sa kancelárií, detí a neviem ešte čo. Povedzte už niečo odborné z hľadiska, čo by ste navrhli. Reformu verejnej správy, zmenu, reformu zdravotníctva, školstva, ale povedzte niečo konkrétne, ale nie vaše tliachatky. To nezaujíma ľudí, ani odborníkov. Čím viac toto trieskanie tuná nezmyslov, ktoré je, tým menej percent budete mať. Tam poslanec Viskupič. Ďakujem pekne. Začnem od konca, tak pán kolega Mumko, no hovoríš, že hovorím, trieskam sprostosti, škoda, že si na žiadnu neupozornil konkrétne. Ale pán kolega Karas, prosím ťa, toto sa úplne krásne ukázalo, že ako nesleduješ rozpravu, ako zlé je, samozrejme, keď rozprava bola pred dvoma týždňami a pokračuje teraz, pretože úplne, že si kde, si tu. Fakt, že si nabehol na kópiu. Ja som presne začal až v roku, že, alebo už v roku 1998 v tom mojom vystúpení, hej? Nahneval som tu aj tých, čo tu neboli, lebo už sú dávno na dôchodku. Nahneval som tu aj kolegov z OĽANO, pretože aj tam sa mi to rozpočtové hospodárenie nepáči, stačilo, a pokračoval som až sem. Čiže žiadne také, že začal som touto vládou. Keby si počúval a nielen rozprával, pán kolega, keby si počúval a nielen rozprával, pamätal by si, že som tu skutočne mal polhodinové vystúpenie, kde som analyzoval rozpočtovú situáciu od roku 1998 všetkých vlád, aj minulej vlády a aj tejto vlády. Takže tá realita je, realita je presne takáto. A Jožo Pročko, samozrejme, veď tu sa dá rozprávať. Proste tu je milión káuz. Skutočne deti, vnuci, všetci. Dá sa rozprávať, ale najhoršie je na tom to, že je to v situácii, kedy jedna kauza už prepláca druhú a na tretí deň si jednoducho ani, ani občan nespomenie, pretože v posledných dvoch vznikli, vznikli ďalšie dve nové kauzy, čiže skutočne som sa snažil venovať viacej takým tým skutočne tým ekonomickým veciam a tomu snahe proste zobudiť trošku tú koalíciu, áno, aby sa nevenovala len ich deťom, ale aby sa venovala aj tejto krajine, pretože riadia nie svoje deti, ale riadia Slovensko ešte rok. Ďakujem pekne. Spätne ďalšie, v rozprave vystúpi pani poslankyňa Luščíková. Tak, vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne a vážení kolegovia, ja som si naozaj poriadne preštudovala a prečítala správu o pokroku. Musím však povedať, že už samotný názov tejto správy je fakt fascinujúci. Pretože čím viac nezávislých analýz od renomovaných a odborných nezávislých inštitúcií som si prečítala a preštudovala, aby sa potvrdili alebo vyvrátili tie fakty, ktoré tam tvrdí ministerstvo financií a minister financií, tak tým viac som pochopila, že táto správa nie je o pokroku a o pokroku naozaj nemôžeme hovoriť. Nebudem hovoriť o tom, čo si myslíme ako opozícia. Budem vašu správu konfrontovať s inštitúciami, na ktoré môžeme byť na Slovensku pyšní, lebo majú kredit u odborníkov, kredit v zahraničí a najmä našťastie sú ešte stále nezávislé. Zároveň však ju budem konfrontovať aj s tým, čo si myslia ľudia a podnikatelia na Slovensku a ako nás vidia v zahraničí. Ja hovorím o Rade pre rozpočtovú zodpovednosť, hovorím o Najvyššom kontrolnom úrade, hovorím o Slovenskej akadémii vied, dokonca o Národnej banke Slovenska, hovorím aj o zahraničnej OECD a o zahraničných investoroch, ako aj domácich podnikateľoch a o renomovaných svetových rebríčkoch. Budem veľmi rada, ak to budete počúvať hlavne vy na tejto strane, vážení páni, z koalície, pardon, dúfam, že z budúcej opozície. A aj členovia finančného výboru, z ktorého tu máme asi iba jediného pána Karasa, ktorý práve vo faktickej poznámke pred chvíľou ukázal, ako, prepáčte, pán kolega, ale vy tam naozaj veľmi málo rozprávate na tom finančnom výbore. Aj som zabudla, že ste tam. Ospravedlňujem sa. Ale aj pán podpredseda finančného výboru práve dnes ukázal vo svojej faktickej poznámke, ako absolútne nerozumie financiám. Nerozumie tomu, čo v tej správe je napísané a len populisticky prečítal to, čo mu niekto asi napísal. Alebo, ak si to myslí, je to ešte o to horšie. Takže, vláda v správe o pokroku tvrdí, že ozdravuje verejné financie. V novembri 2024 sa Róbert Fico aj minister Kamenický zastrájali, že odovzdajú ďalšej vláde financie v dobrom stave. Verím, že sa pán minister pamätá, tak ako ste od decembra 2023 a celý rok 24 všade prezentovali váš plán stlačiť deficit rozpočtu do roku 2027 na 3 %. Tak, čo je s vaším plánom? Ako funguje vaše ozdravovanie verejných financií? No, ja vám to teda poviem. Dnes už vaša vlastná správa o pokroku hovorí o 4,2 % a nie o plánovaných 3 %. To sme teda pokročili, však? A zobrali ste stovky eur zamestnancom z výplat, zdvihli ste dane a odvody, tisícky až desiatky tisíc ste zobrali zamestnávateľom, ktorí tiež musia viac platiť na odvodoch a daniach z právnických osôb. A to ešte nehovorím o DPH a o poplatkoch, ktoré každý občan nášho Slovenska cíti v stále tenšej peňaženke. Napriek tomu, že ste si urobili bankomat z podnikateľov a občanov Slovenska, už nehovoríme dnes o deficite 3 %, ale 4,2. Dokonca Rada pre rozpočtovú zodpovednosť hovorí, že ak neurobíte ďalšie opatrenia za milióny, tak tento dlh, vlastne tento deficit nám stúpne na 5,4 % a to potvrdzuje aj Európska komisia, ktorá hovorí o 5,3 %. Takže sa mi nedá neopýtať, ako sa tu už dnes pýtala moja kolegyňa, kde udělali soudruzi z NDR chybu. A to je deficit, ale padli tu aj ďalšie sľuby a to o dlhu, ktorý začne vraj vďaka vašej konsolidácii klesať dole. Aj také sľuby ste dali, pán minister. A namiesto toho, aby ste spôsobili, že máme historický, a namiesto toho ste teda spôsobili, že máme tuná historicky rekordný dlh a najvyššie splátky dlhu, aké sme kedy mali. V roku 2023 bol dlh približne 56 % HDP, teraz sa blíži

Na vaše vystúpenie sú štyri faktické poznámky, pani poslankyňa Mesterová. Nie je v miestnosti, stráca možnosť vystúpiť s faktickou pán poslanec Karas. Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.