52. schôdza

Poprosím pána poslanca Jána Podmanického, ktorého určil gestorský výbor, aby vystúpil ako spravodajca. Ďakujem.

Za slovo, vážený pán predseda. V súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený výborom pre kultúru za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám informáciu. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko ministerstva financií. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s vaším rozhodnutím navrhujem, aby návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor a Výbor pre kultúru. Za gestorský výbor navrhujem Výbor pre kultúru a médiá. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do začiatku rokovania schôdze Národnej rady Slovenskej republiky o tomto návrhu zákona. Vážený pán predseda, prosím, otvorte rozpravu. Ďakujem.

Zaujmite, prosím, svoje miesto. Otváram všeobecnú rozpravu. Pán Naď, pán poslanec Farkašovský, nech sa páči, máte slovo. Ďakujem.

Za slovo, pán predseda. Na marcových navrhovaných zákonoch tu v pléne často odznievajú rôzne pochybovačné otázky, čo a koľko to ľuďom prinesie, ako im to zlepší kvalitu života. Dovolím si teraz odpoveďou predbehnúť otázky tohto typu. Každý zákon nutne nemusí mať priamy vplyv na peňaženky občanov. Existujú benefity finančné, existujú benefity hmotné a existujú benefity výrazne s morálnou, kultúrnou a vzdelávacou hodnotou. Práve tu prináša spomínaný legislatívny návrh, o ktorom rokuje. Jeho zmysel spočíva v upevňovaní úcty k slovenskej štátnosti, ktorej najvýraznejším vizuálnym symbolom je práve štátna vlajka. Pripomínať jej význam je užitočné aj z výchovného hľadiska pre mladú generáciu a pre formovanie národného povedomia. Mohol by som zvoliť aj expresívnejší výraz, silnejší výraz, podporu vlasteneckého cítenia. Je to dôležité, najmä v dnešnej dobe multikulturalizmu, v dobe, keď je atmosféra našej spoločnosti hlboko polarizovaná, rozdelená a viac negatívna ako pozitívna. Keď chodím po mestách v zahraničí, vždy ma fascinuje jedna vec, bohatá vlajková výzdoba. Symbolizuje presne to, čo mnohým ľuďom u nás na Slovensku chýba. Alebo možno to vnútri aj kdesi cítia, ale hanbia sa to verejne prejaviť. Nedávno som bol v Londýne. Je to moje také druhé srdcové mesto, kde som pôsobil a žil sedem rokov a už veľmi dlho si všímam práve tú propagáciu národnej hrdosti, ktorá v Británii existuje a v Londýne zvlášť. Nielen okolo kráľovského paláca, ale celé mesto je ponorené vždy a odeté do vlajkoslávy. Ponorené, respektíve „zamorené“ v úvodzovkách povedané, pozitívnym slovom v zmysle tam posiate britskými vlajkami. Je to pôsobivý a veľmi silný vizuálny prejav britskej národnej hrdosti. V tejto súvislosti musím s poľutovaním konštatovať, že u nás v tomto máme veľké rezervy a nielen to. My sme schopní nedať slovenskú vlajku ani tam, kde vyslovene patrí. Uvediem len dva príklady so spoločnou otázkou, ako je to vôbec možné. Budova Zastúpenia Európskej únie na Slovensku v Bratislave na Palisádach. Visí na nej európska vlajka. A čuduj sa, svete, vlajka ukrajinská. Slovenská vlajka na nej chýba. Príklad č. 2: južná i severná strana Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. Štyri roky tam veje vlajka Európskej únie. A po druhýkrát sa čuduj, svete, vlajka Ukrajiny. Slovenská zástava na nich chýba. Všíma si to stále viac ľudí a stále viac a viac sú na to citliví. Ako je to teda možné, že na budovách, ako je Univerzita Komenského a oficiálne Zastúpenie Európskej únie na Slovensku, chýba vlajka Slovenskej republiky? A namiesto nej, nezmyselne, až štyri roky visí vlajka ukrajinská. Toto je možné skutočne iba na Slovensku. Čo tým chcú spomínané inštitúcie povedať? Aký je to signál? Svedčí to o obyčajnej ignorancii, duchovnej malosti a neúcte k vlastnej slovenskej štátnosti. Slovensko nie je Ukrajina. Slovensko bolo, je a vždy bude Slovensko. Je to smutné konštatovať, že pod niektorí funkcionári Európskej únie na Slovensku a niektorí z univerzitného vedenia, ktoré zodpovedá za výchovu študentov, nemajú v sebe to, čo napríklad cítiť na každom kroku v spomínanom Londýne alebo iných mestách sveta. Že ignorujú a potláčajú slovenské národné cítenie, že sa hanbia na svoje budovy vyvesiť slovenskú vlajku. Nečudo, že potom vyzeráme v očiach cudzincov, ktorí sem prichádzajú, ako národ, ktorý si neváži sám seba. Národ, ktorý nie je schopný odlíšiť zbožnosť od slabosti a falošnú solidaritu od zdravého rozumu. Aj preto treba stanoviť jasné podmienky vyvesovania vlajok, aby niektorí ideologicky premotivovaní jedinci, či na Univerzite Komenského alebo v Zastúpení Európskej komisie na Slovensku, nemohli uplatňovať a uprednostňovať cudziu vlajku pred našou vlajkou Slovenskej republiky. Slovenská vlajka si zaslúži úctu nielen tých, ktorí majú a máme národné cítenie, ale oficiálnu celospoločenskú úctu vo forme pamätného dňa vlajky Slovenskej republiky s navrhovaným dátumom každoročne 18. septembra. Ďakujem vám veľmi pekne za pozornosť a verím, že po tomto vystúpení podporíte tento legislatívny návrh. Ďakujem pekne. Nech sa páči, zaujmite svoje miesto.

Pán Naď. S faktickou poznámkou pani poslankyňa Kleinerová, nech sa páči. Ďakujem pekne, pán

Farár, že sa vás... Prvý príhovor, ja by som len chcela povedať, že základ je v tom, že národná hrdosť sa nebuduje tým, že dáte niekde viac vlajok. Viac vlajok nerovná sa viac hrdosti. Hrdosť na krajinu sa buduje inak. Buduje sa dôverou, dôverou vzájomne medzi ľuďmi, dôverou ľudí v inštitúcie. Tie inštitúcie musia byť funkčné. Musia byť to inštitúcie, kde v nemocnici dostanete naozaj dobrý servis. Musia to byť úrady, kde dostanete dobrý servis. Musí to byť vláda, ktorá, ktorá poskytuje servis a službu svojim občanom. Musí to byť krajina, kde sa pestujú a oslavujú ľudské práva, a to všetkých, všetkých menšín, slabších, všetkých, jednoducho každého občana tej krajiny. Hrdosť vybudujete tým, že štát alebo vláda je tu pre týchto ľudí. Hrdosť vybudujete tým, že ľudia budú vedieť, že vláda má voči nim rešpekt, voči všetkému, čo dokážu, zvládnu, že vláda a krajina podporuje ich talent, ale zároveň rozumie tomu, že sú medzi nami slabší, ktorých treba podporiť. Hrdosť nevybudujete tým, že zavesíte viacej vlajok na inštitúcie. Tak to skrátka proste nefunguje. Fungovať to bude, keď tu bude vláda, ktorá bude robiť naozaj poctivý servis pre úplne všetkých ľudí, a vtedy si každý Slovák, Slovenka, ale aj ľudia, ktorí majú radi Slovensko, zavesia veľmi radi viacej vlajok na za Slovensko a slovenských vlajok, lebo budú vedieť, že Slovensko stojí za nimi. V tejto chvíli mnoho, mnoho ľudí na Slovensku vie, že táto vláda za nimi nestojí. Máme tu rôzne príklady, ako sú napríklad dve pohlavia v ústave a iné hlúposti. Toto nespraví ľudí viacej hrdých na našu krajinu, bohužiaľ. Pani poslankyňa.

Javová, nech sa páči. Ďakujem, pán predsedajúci.

No, čo sa týka Dňa vlajky, tak asi vás prekvapím, ale ja si myslím, že to je dobrý nápad. Pretože je to sviatok, aký má veľmi veľa krajín vo svete a za istých okolností je to naozaj dobrá prax pri podpore budovania nejakého vlastenectva. Len ten základný problém je, že samotný pamätný deň sám o sebe žiadne vlastenectvo ani hrdosť na krajinu nevybuduje. A vy ste spomínali napríklad vlajky EÚ. No, tipujem, že ľudia v Európskej únii nie sú hrdí na Európsku úniu, pretože všade veje vlajka, ale preto, že majú nejaký vzťah k tomuto projektu. A ja by som teda navrhovala, lebo vy ste predložili nejakú dôvodovú správu k tomu zákonu, tak ja by som navrhovala, aby ste doplnili tú dôvodovú správu a aby ste ju doplnili najmä o to, že čo ste urobili vy v SNS a v tejto vláde preto, aby občania Slovenskej republiky boli hrdí na svoju vlajku a chceli si ju niekde vyvesiť. Normálne konkrétne tam uveďte. A čo ste urobili preto, aby ľudia na Slovensku boli hrdí na svoju krajinu. Pretože, viete, na jednej strane navrhujete pamätný deň, ktorým sa snažíte evokovať nejakú hrdosť. Na druhej strane, však sme tu pred chvíľou hlasovali teda o kadejakých zákonoch, navrhujete všetky ostatné zákony, ktoré vlastne tú hrdosť eliminujú. Konkrétne pred chvíľou napríklad ste povedali, že zákon o FPU, ktorý ste schválili, je úplne zlý. Tak skúsme začať tým iným i za koncu.

Pani poslankyňa Gažovičová, nech sa páči s faktickou poznámkou.

Ďakujem za slovo. Ja som tiež rada, že tu diskutujeme aj o slovenskej vlajke ako o nejakom dôležitom štátnom symbole. Ja tu mám také dve dôležité pripomienky alebo reakcie na to, čo ste hovorili, pán poslanec Farkašovský. Jedna je tá, že bola by som rada, keby sme to nedávali do protikladu, že slovenská vlajka, ukrajinská vlajka. Samozrejme, rozumiem tej vašej otázke, že kde všade by podľa vás mala visieť slovenská vlajka. To je samostatná otázka, ale to, že na mnohých miestach v súčasnosti na Slovensku visí aj ukrajinská vlajka, je jednoducho preto, lebo je to náš sused, naša partnerská krajina, ktorá čelí agresívnemu útoku Ruska, už štyri roky sa tam vedie vojna, a to, že sa dneska mnohé inštitúcie rozhodujú vešať aj ukrajinskú vlajku, je nejaký symbol solidarity s obeťou, s naším susedom. Čiže bola by som rada, keby sme tieto časti oddelili. A čo sa týka tej čisto slovenskej vlajky, vy teda ste to tak dávali do porovnania s tou Britániou, ako tam často tá vlajka je zavesená, len viete, problém je v tom, že ten britský národ je trošku inak definovaný. Ja som sa to kedysi ako sociologickú teóriu učila, že národ môžeme definovať predovšetkým cez etnicitu alebo predovšetkým cez občianske princípy. No a v tej Británii je to hlavne ten občiansky princíp. Aj keď sa tam niekto prisťahuje, aj keď má inú farbu pleti, aj keď je členom hocijakej menšiny, tak stále je vítaný člen toho národa. Stále môže sa cítiť ako súčasť a že je tam nejaká súdržnosť voči nemu. No a na Slovensku, žiaľ, často aj vaša strana SNS ten slovenský národ definuje veľmi exkluzívne. No a potom veľa ľudí, žiaľ, nemá vzťah ani k tej vlajke. Ďakujem. Do rozpravy pán poslanec Pročko, nech sa páči. Ten slovenský národ definuje veľmi exkluzívne. No a potom veľa ľudí, žiaľ, nemá vzťah ani k tej vlajke. Ďakujem. Do rozpravy pán poslanec Pročko, nech sa páči. Milé