60. schôdza

Pán poslanec Štefunko, procedurálny návrh.

Veľmi pekne, pán predseda. Na základe Tejto debaty som si vypočul veľmi zaujímavý návrh pána Farkašovského merať decibely a ja by som teraz chcel vedieť, že koľko bol pán Bartek decibelov, koľko použil a navrhujem to proste trošičku znižovať. Mám to aj písomne. Ďakujem. Dobre.

Poprosím pána poslanca Farkašovského, aby meral decibely, a hlásil ich. Pán poslanec Kišš nech sa páči.

Vážený pán, chvíľu prítomný premiér, vážený pán predseda parlamentu, kolegyne, kolegovia. Áno, schôdza o dôvere vlády je veľká vec. Je to veľký deň slovenského parlamentarizmu, tak ja by som rád začal citátom najvyššieho ústavného činiteľa pána prezidenta Pellegriniho, ktorý povedal: „Dlho hovorím o tom, dlhodobo hovorím o tom, že Slovensko trpí takým fenoménom, ktorému bráni strategicky sa posúvať dopredu.“ A ja rozmýšľam, čo je ten fenomén. Mne sa tak zdá, že ten fenomén má meno a priezvisko. Dokonca má aj svoje IČO, respektíve tých IČO, identifikačných čísel organizácií, je viacero. A myslím, že to meno je Robert Fico. A je to 15 rokov, 15 rokov vlád Roberta Fica, štyroch za posledných 20 rokov, ktoré nás doviedli do tohto stavu, v ktorom sme dnes. Pretože táto rozprava nie je o dôvere vláde, je to rozprava o úpadku za štyroch vlád Roberta Fica. Pretože, tuším, že včera uplynulo 20 rokov od prvého volebného víťazstva Smeru, po ktorom zostavoval vládu, viac ako 15 rokov vládli v tejto krajine, mali všetku moc, všetok čas aj všetky možnosti posunúť Slovensko. Namiesto toho si z našej krajiny urobili vlastnú eseročku, dostavali takmer diaľnicu do Košíc. A urobili mnoho, mnoho ekonomických zlyhaní a jedno veľké alebo najväčšie politické zlyhanie, z ktorého teda majú ovocie v úvodzovkách občania Slovenska. Výsledkom je systém, v ktorom sa verejné zdroje, štátne funkcie a politický aparát a politický vplyv transformujú na odmeny pre spriaznených ľudí. Výsledkom vašich vlád je rodinkárstvo, príživníctvo a nepotizmus a korupcia, ktorú dnes vidíme na všetkých miestach v štáte. A už tu bolo povedané, syn Roberta Fica 5000 € z agentúry Smer, firma pána poslanca Mažgúta státisíce €, syn poslanca Jána Richtera 15 000 € mesačne za formálne alebo žiadne výberové konanie, bratranec a ďalší členovia rodiny Roberta Fica a tak by sa dalo pokračovať a dalo by sa pokračovať dlho. A toto všetko, a ja som ekonóm. Áno, toto nemá makroekonomický vplyv. Toto nie je dôvod, prečo Laco Kamenický tuto narieka, vykrikuje, že ako nevie nájsť peniaze, pretože vaše dvojnásobné platy sa dajú ekonomicky narátať na 10 000 alebo stotisíce, státisíce, keď počítame v rokoch. Vaši štátni tajomníci navyše oproti vládam Dzurindu, Radičovej a Oderu, ktorú tak radi spomínate, tie sa dajú narátať v miliónoch. Tryskáče, ktoré nakúpil Kaliňák, len tie dva, nie všetky, tých máme samozrejme mnoho. Tie sú za 100 miliónov. Samotný pán Kaliňák, tak ten už teda hospodári v úvodzovkách vo väčších množstvách, tak jeho kradnutie a jeho zvýhodňovanie spriaznených sa dá narátať na 100 milióny až miliardy a všetky tieto politiky dokopy, a nielen tieto, tak tie škody za tieto politiky sa rátajú v miliardách. No a Laco potom príde sem, vypáli decibely naplno. Dúfam, že zmeriate aj jeho, keď bude najbližšie rozprávať, a vyplakáva nám tu a vykrikuje o tom, ako nevie nájsť chudáčik 400 miliónov na transakčnú daň. No ako som povedal, toto nie je len o dôvere vláde, je to o úpadku. Ekonomickými výsledkami zosumarizujem, pretože áno, ľudí vaše rodinkárstvo štve, ale makroekonomický vplyv ste tým nedosiahli, ale svojím babráctvom ste dosiahli to, že ľudia na Slovensku dnes síce chodia do obchodov, ako hovorí premiér Fico, alebo jazdia autami. Viete, kde nejazdia autami? V Severnej Kórei ináč. A vo všetkých ostatných krajinách jazdia ľudia autami, lebo majú autá. Aj v Afrike, aj v Južnej Amerike. Nechcem sa nikoho dotknúť. Aj teda inde v Ázii. Ale keby nám tu vládla obyčajná priemerná nudná vláda, nebodaj, ako napríklad Pobaltie, tak mohla mať priemerná slovenská rodina o 1000 € priemerne mesačne v čistom viac, každý mesiac. Keby sme tu nemali 15 rokov Fica, ale mali by sme tu normálnych, nudných politikov, iba priemerných. Nie najlepších, akých by sme si mohli želať, ako napríklad Progresívne Slovensko, ale iba obyčajných, priemerných. Tak by sme mali každá rodina o 1000 € v čistom viac. Okrem toho dnes máme takmer milión ľudí ohrozených chudobou. Zdravotníctvu ľudia neveria. Aj keď ste tam niečo pridali. Nie najlepších, akých by sme si mohli želať, ako napríklad Progresívne Slovensko, ale iba obyčajných, priemerných. Tak by sme mali každá rodina o 1000 € v tisícom viac. Okrem toho dnes máme takmer milión ľudí ohrozených chudobou. Zdravotníctvu ľudia neveria. Aj keď ste tam niečo pridali. Je to niečo podobné štatistickej odchýlke. Tak ľudí zbytočne kvôli zdravotníctvu umiera oveľa, oveľa viac ako v ostatných krajinách. Len oproti Česku zomiera na Slovensku 4000 ľudí viac ročne kvôli zdravotníctvu. Nie z iných dôvodov, kvôli zdravotníctvu. Kvôli tomu, že nám nefunguje systém zdravotníctva. Aký fenomén asi za toto môže? Alebo to školstvo, už aj spomínané. Aké výsledky dosahujeme, pán minister, vo výsledkoch PISA? Však iste, nemôžete za to iba vy za 2,5 roka. Môžu za to štyri Ficove vlády, pretože po výsledkoch PISA sme nízko a klesáme. Rozbitá infraštruktúra, zaostávajúce regióny. A tisíce mladých ľudí, ktorí odchádzajú do zahraničia. A týchto ľudí slovenské školstvo napríklad si tu nevie udržať. No a také priamo finančné ukazovatele o stave našej krajiny. Tak napríklad celá ekonomika je na pokraji recesie. Náš rast sa začína nulou. A bude to ešte menšia nula potom, čo budúci týždeň Ministerstvo financií zreviduje svoju prognózu. A možno to bude nula aj s mínusom. A to už všetci vieme. Mali sme tu správu o pokroku, teda len to bol iba názov, ale tam nič o pokroku nebolo, ale tá správa ukázala, že rast je okolo nuly, teda 0,8. Tento rok mal byť rast 1 %. No ale medzitým zaútočil váš priateľ Trump na Irán a už to bude horšie a bude to určite začínajúce nulou a dúfajme, že nie mínusom. Kvôli vašej ekonomickej politike a aj kvôli tomu, že sa svetu nedarí. No a vy neprinášate žiadnu víziu, aj to málo, čo by sa dalo urobiť, ste nedokázali prijať. No tak sme nebudeme prestali dobiehať západ, to o čom sme teda hovorili a dúfali, nechcem povedať snívali v roku 2004, keď sme vstúpili do Európskej únie, tak to sa už nedeje. Naši susedia nám unikajú 1000 € mesačne, každá rodina o toľko má menej. No a táto vláda alebo špeciálne minister financií, keďže sa venujem najmä teda jeho portfóliu, tak on dosiahol niečo veľmi špecifické, taký oxymoron ministra financií. Trikrát skonsolidoval, akože vytiahol z ľudí 6,5 miliardy €. 6,5 miliardy € ročne majú ľudia menej kvôli vašim konsolidačným opatreniam. Deficit neznížil a rast dlhu je najvyšší, aký kedy bol a aj úroveň toho dlhu je najvyššia v histórii Slovenska. No a po troch rokoch, takmer troch rokoch alebo teda v troch kolách konsolidácie sa slovo konsolidácia stalo vtipom. Potom nastala doba Kamenická, teda presnejšie ohlásili prorastové opatrenia, tak sme vám počítali dni a za necelého pol roka doby Kamenickej sa slová prorastové opatrenia stali vtipom. Pretože minister financií dal hlavu do piesku a ministerka hospodárstva teda dala dokopy zoznam opatrení, ku ktorým uviedla, že nemajú vplyv na ekonomický rast. Takže prorastové opatrenia bez vplyvu na rast. No a ekonomický analfabet Róbert Fico nám dnes opäť potvrdil, že buď teda nevie, alebo nechce povedať nič korektné k ekonomike a povedal, že teda chce vyvrátiť tri mýty. A ja sa chcem týmto, a myslím, že aj dokonca aj vyzval, že teda môžeme o nich diskutovať, tak nech sa páči. Prvý mýtus – nezamestnanosť. Že vraj sa nám strašne darilo, máme nízku nezamestnanosť. Áno, na jar nezamestnanosť klesla, to je pravda. Viete prečo? Pretože to je jar a začínajú sezónne práce a viac ľudí sa zamestnáva. To sa deje takmer v každej krajine, takmer každú jar, pretože smerom k letu pracuje viacej ľudí. Ale napríklad naša nezamestnanosť, aj keď áno, nie je to 20 %, ako bolo kedysi, to je pravda, je najvyššia v regióne. Máme 5,2 % nezamestnanosť podľa Ministerstva financií, keby náhodou ešte ste chceli diskutovať, že aké čísla používame, a podľa týchto údajov sú v našom regióne nezamestnanosti 3 %, 3,3, 4,6, hovorím krajiny V4. No a okrem toho počet nezamestnaných sa podľa prognózy toho istého Ministerstva financií zvyšuje. Bude viac nezamestnaných tento rok oproti minulému roku aj ten ďalší rok. Ale Fico hovorí, že sa znižuje nezamestnanosť, lebo iba 5 %, však to si akože nikto nevšimne. No a samozrejme nám chýbajú ľudia, pretože jedným z fenoménov je, že vlastne aj keď teda nezamestnanosť je síce nízka, stále sú nejakí nezamestnaní, ale v tých prácach, ktoré potrebuje naša ekonomika, pracovať nechcú. A toto ste tiež svojou 15-ročnou ekonomickou politikou ani minister školstva za posledné tri roky nevyriešili. Druhý mýtus, ktorý povedal pán Mierna, je inflácia. Že vraj je všetko v poriadku, lebo vtedy to bolo horšie a teraz vlastne je to dobré. No pán Mierna je podľa všetkého nezaočkovaný, podľa toho, čo rozprával v číslach, tak neviem, ako veľmi verí, že nastal covid, ale teda v covide mali všetky krajiny vyššiu nezamestnanosť, ako býva bežne, aj horší ekonomický rast a vôbec výsledky, ale nie o tom som chcel. To len on používal ako príklad, že vtedy bolo horšie. No tak áno, bolo. Museli sme byť zavretí doma, aby sme nezomreli, ale dnes máme najvyššiu infláciu, teda rast cien je najvyšší v regióne zo všetkých našich susedov. Samozrejme, je vyššia ako v Európe, ako v eurozóne a vy ste sľubovali lacnejšie potraviny, nie my. Vy ste to mali na billboardoch, tak na billboardy napíšte, aké teda tie potraviny sú po štyroch rokoch. Väčšinu času, odkedy vládne štvrtá Ficova vláda, bola inflácia, teda rast cien, aj rast cien potravín spôsobené vašou ekonomickou politikou dvojnásobne vyšší ako v eurozóne. Dnes je to trochu menej ako dvojnásobok, aby som bol úplne korektný, za posledné dva, tri mesiace sa ten rozdiel medzi Slovenskom a eurozónou trochu zmenšil. Tretí mýtus Róberta Fica – odchod ľudí do zahraničia, alebo teda podľa neho návrat ľudí zo zahraničia. Tak, čo sa udialo v poslednej dobe, že Úrad vlády konkrétne, alebo teda SMER, si našli údaj, museli hlboko hľadať, v jednom staršom komentári IFP, kedy sa počet ľudí v roku 2024, teda v čase, keď ste nastúpili, bol vyšší ako počet ľudí, ktorí odišli v roku 2024. Obrovský úspech, štvrtá vláda Roberta Fica nám hovorí, že hneď v roku po tom, čo skončila Ficova, Hegerova a Ódorova vláda, sa vrátilo viacej ľudí na Slovensko, ako z neho odišlo. No. A v skutočnosti Slovákov v zahraničí je už vyše 300 000, tak niektorí z nich sa v roku 2024 vrátili a všetky predchádzajúce roky okrem jedného covidového ten odchod ľudí bol väčší ako príchod. Okrem toho dnes máme čoraz menej populácie, čoraz menej ľudí, to znamená nominálne menej ľudí odchádza do zahraničia a z tých najúspešnejších navyše odchádza 40 % maturantov do zahraničia. Teda nominálne menej, pretože je menej detí, áno? Ale z elity výrazne viac, 40 %, a zo všetkých študujúcich Slovákov študuje 20 % v zahraničí. Svetový priemer je okolo 3 %. No, tak aj toto je výsledok 15 rokov Roberta Fica. No a on povedal, že teda sú tri mýty a on si povedal ešte ďalšie dva, tak sa k nim vyjadrím potom neskôr. Rozprával, len už to nenazval mýtus, ale rozprával o tom, ako dobre hospodária, že dlh je v poriadku. No a už to tu tiež odznelo. Dlh Slovenska je najvyšší v histórii. Dnes, ako sme tu, však aj preto je tu táto rozprava, pretože to je o tom, že ste zadlžili Slovensko, je najvyšší v histórii Slovenska, či už nominálne, akože v miliardách alebo v tisícoch eur na jedného občana. Aj vaše, aj naše deti, aj dôchodcovia, všetci dlhujeme najviac. A čo je podstatné a o čom teda radi aj pán Mierna rozpráva, že vraj hospodárite dobre. Tak nárast dlhu za vaše tri roky vládnutia je vyšší ako nárast troch vlád za Hegera, Matoviča, Ódora. Pán Košúta Ježto, zopakujem vám to. Vám špeciálne. Vy ste zadlžili Slovensko za tri roky viac ako trojica – viete koho? Matovič, Heger, Ódor. Vy to tak často používate, tak by som vám to chcel zdôrazniť. A máme čísla. Máme čísla, dobre? Môžete si ich pozrieť. Môžete si ich pozrieť. No však dobre, ale ja vám pošlem link. On to má jednoduché. On iba povie, že dobre. A ja mám pre vás čísla. Z roku 2019 do 23 narástol dlh o 18,6 miliardy. To je 5 % HDP. Čistý dlh. Medzi rokmi 23 až 19. Teda od 19 do 23. A nemusíš už byť ani vírusovať, nie? Áno. Presne. Ďakujem, pán predseda. Hneď dáme odbočku, len teda 18,6 miliardy čistý dlh. Áno? Za 3,5 roka. A za 3 roky, to má 26/23, 20 miliárd. To je 7,6 % HDP. Môžete si to pozrieť. Sú to verejné dáta. A potom ešte oni rozprávajú, že legislatívna smrť im to spôsobila. Však oni si schvaľovali tú legislatívnu smrť. Kto bol v parlamente? Však smeráci tu boli. Veď vy ste za ňu hlasovali. A minister financií ju mohol zrušiť. Alebo teda vy ste to mohli navrhnúť. Mohli ste zrušiť tú legislatívnu smrť. Máte svoju väčšinu. Schvaľujete trestný zákon, dve pohlavia v ústave, mohli ste zrušiť legislatívnu smrť, na ktorú sa vyhovárate. No a pán Raši, keď už teda debatujeme, ja s tým nemám problém, takže sa vyjadrím, kde som ja pracoval pre Ficove vlády. Tak to je ako keby ste vy povedali, že akýkoľvek doktor alebo zdravotná sestra môže za stav slovenského zdravotníctva. To ste povedali. Teraz sa tvárite, že ma nepočúvate. No. Dobre. Gratulujem. Aj operovať pritom. Pracoval som ako úradník. Aj pán Raši je nejaký nervózny, to nečakane. Dobre, každopádne piaty mýtus Roberta Fica, ale ten má spoločný s Ladom Kamenickým, je, že dostali najhoršie verejné financie, aké mohli, keď nastúpili do vlády po teda týchto troch vládach Hegera, Matoviča, Ódora. No áno, dostali po energetickej a covidovej kríze, ale aj odovzdali v roku 2019, respektíve 20. Pretože v roku 19 a 20 prijali sadu opatrení, ktoré nás uvrhli do toho najvyššieho rizikového pásma z hľadiska dlhodobej udržateľnosti. To je jeden ukazovateľ, o ktorom sú dáta. Pán Košúta Ježto povie, že klamete, ale on si ich môže nájsť, hej? Sú zverejnené, sú na internete, normálne si ich môžete pozrieť. Dlhodobá udržateľnosť, štatistický ukazovateľ, používajú ho všetky krajiny Európskej únie, sa výrazne zhoršila v roku 2019, kedy minister Kamenický, mimochodom premiér Pellegrini váš, teda vtedy premiér, schválili opatrenia, ktoré nás uvrhli do toho najvyššieho rizikového pásma. A okrem toho, vtedy nebol protivietor, vtedy bol vietor do chrbta. Preto sme mali 1 % deficit, ktorý bol zároveň siedmy najhorší v celej Európskej únii. Vtedy 16 alebo 17 krajín malo prebytky. Poznáte to – perina, na ktorú sa prikrývame, tie príslovia, to ste už určite počuli. Tak hospodárili ostatné krajiny. Napríklad aj priemerné pobaltské, ktoré majú vyšší plat dnes, ako máme na Slovensku kvôli Ficovým vládam. Tí hospodárili normálne. Smeráci rozdávali, rozdali 1 % HDP a Kamenický tu príde a vykrikuje o tom, ako vlastne skvele hospodáril. S vetrom do chrbta. A minimálne, keby ste aspoň nepoužívali ten protiargument, že teraz máte protivietor, tak pre to nemôžete. Tak prevzmite teraz zodpovednosť. Aspoň také minimum, čo by ste mohli urobiť. No. Toto je vláda o dôvere. V tejto vláde to znamená časť, čo sú skutočné riešenia pre Slovensko a pre slovenskú ekonomiku, nateraz preskočím. Mimochodom, hovoril som o nich aj teda my viacerí v rozprave o správe o pokroku, ktorú ste utiahli, lebo už sa vám nechcelo, lebo ste sa rozhodli, že štvrtok končíme a ešte si musíte spláchnuť schvaľovanie, teda hlasovanie o dôvere, ale teda tie riešenia sú a je ich mnoho. No ale, keď to zhrniem, tak tú dobu Kamenickú už žijeme príliš dlho. A nie len to, nie je to len o úpadku, o rekordnom zadlžovaní a o neschopnosti, ako som hovoril, ale je to aj o pomoci vám spriazneným a o pomoci mafii a vám blízkym ľuďom a tie čísla, ktoré, alebo teda tá škoda, ktorú týmto spôsobujete, sa ráta v miliardách. No áno. Špecificky k meritu? Nazvime to legislatívnemu. To, čo sa tu dnes deje, že teda sedem mesiacov ste sa tvárili, že „okamžite“ či „bezodkladne“ vlastne má rôzny výklad. Počuli sme tých absurdít mnoho. Bola to asi úroveň asi taká ako vaše prorastové opatrenia, čo sa týka tých výhovoriek. No len teda zjavne na čo počúvate, je Ústavný súd. Chvála Bohu, asi ešte máme na Slovensku inštitúciu, ktorá vie klepnúť po prstoch Ficovej vláde. No, akurát, že to nie je len formálna procedúra, pán Asi asi taká ako vaše prozaické opatrenia, čo sa týka tých tých výhovoriek. No len teda zjavne na, čo počúvate, je Ústavný súd. Chvalabohu, ešte ešte máme na Slovensku inštitúciu, ktorá, ktorá vie klepnúť po prstoch Ficovej vláde. No akurát, že to nie je len formálna procedúra, páni, zhášovať. Máme tu niekoho zo Smeru? Iba z vlasu. Asi sa jazíčohlista. V situácii, keď je dlh Slovenska nad hornou hranicou dlhovej brzdy, v pásme toho vysokého rizika a verejné financie si vyžadujú ozdravenie, nestačí iba formálne formálne si to tuná ako jeden deň odsediť, ale podľa ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti vy hlasovanie o vyslovení dôvery má teda predchádzať rokovaniu o predstavenom pláne a ďalšom postupe, ako ten dlh idete znížiť. Ale zatiaľ, možno to príde, ale zatiaľ sme nepočuli žiadny návrh, ako idete znížiť dlh, ako idete lepšie hospodáriť. Počuli sme veľa o Progresívnom Slovensku, o Šimečkovi, o jeho mame, o proste, neviem, o decibeloch a tak ďalej, ale zatiaľ sme nepočuli žiadne opatrenia o tom, ako idete lepšie hospodáriť. A parlament má posúdiť, či tieto opatrenia považuje za realistické a dostatočné a na základe toho rozhodnúť, či vám dáva mandát pokračovať vo vašom vládnutí. Ale opakujem, žiadne opatrenia. Nie. No a teda pred hlasovaním o dôvere vláde by preto mali zaznieť aj také základné otázky, že či vieme, vieme, ako, akým spôsobom sa má zastaviť rast zadlženia, ako sa má naštartovať ekonomika. Alebo či sú tie opatrenia, ktoré, ktoré by ste mali predstaviť, či sú vôbec, či sú vôbec dostatočné na to, že, že sa, že sa stabilizuje dlh, ktorý ste mimochodom sľubovali aj v programovom vyhlásení vlády. Alebo že či je plán dostatočne konkrétny na to, aby bolo v ďalšom hodnotení možné povedať, či ho vláda splnila alebo nie. Teda on musí byť aj veľmi konkrétny. Opakujem, ani náznak ničoho, čo by naznačovalo niečo uchopiteľné o tom, ako ako sa, ako sa chystáte znížiť dohľad. Tak ja by som teda rád vyzval členov vlády, aj vás, kolegyne, kolegovia, aby ste odpovedali na otázky, aby ste priniesli argumenty, aby sme mohli aspoň niečo posúdiť. Lebo keď to zase zase iba formálne spláchnete, tak tak zase budete mať problém. No, pretože ako ako vraví staré slovenské príslovie, vláda, v ktorej Erik Tomáš je lepší minister, nikdy nemala ani vzniknúť. Ďakujem.

Ďakujem pekne, pán poslanec. Ďalší v rozprave vystúpi pán poslanec Viskupič.

Vážený pán predsedajúci, ďakujem pekne za slovo. Vážení páni ministri, kolegyne, kolegovia. No. Vláda mešká v tomto prípade sedem mesiacov. Je to sedem mesiacov nerešpektovania ústavy, respektíve nerešpektovania ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti. Je to nerešpektovanie sedem mesiacov sľubu poslanca od 79 poslancov vládnej koalície, od 15 pánov ministrov a od jedného premiéra. No a týchto sedem mesiacov bolo navyše sprevádzaných rôznymi viac alebo menej absurdnými výhovorkami. A nedávno asi 2 týždne dozadu to korunoval pán premiér Fico, ktorý prišiel s absurdným právnym názorom o tom, že Slovensko teda má mať výluku z dodržiavania zákona o rozpočtovej zodpovednosti, pretože viac ako 3 % platby PLAB alebo 3 % HDP idú ako platby do zahraničných inštitúcií. S takýmto niečím prišiel vôbec si neuvedomujúc, že zákon vždy hovorí v týchto kritických veciach o nejakej delte, o zmene. Proste tie výdavky by sa mali zvýšiť o 3 % a vtedy by mohla byť nejaká výluka. Takže prosím aj toto, aby tu zaznelo, že proste premiér úplne, že absurdne to dostal do takéhoto stavu a ja som ale, že veľmi rád, že teda Ústavný súd jasne povedal a zastavil aj tieto, nazvime to právne názory pána premiéra a teda jasne povedal, aká tá situácia je. Treba tiež povedať, že teda Ústavný súd nepovedal len, že vláda sa má okamžite obrátiť s vyslovením dôvery na parlament, ale vysporiadal sa aj s tým, že pokiaľ tá situácia trvá aj ďalší kalendárny rok, to znamená, opäť sú splnené predpoklady, to znamená, opäť je dlh za najvyšším pásmom, tak vláda opäť musí žiadať o vyslovenie dôvery aj v budúcom roku. To tiež je veľmi podstatné a túto vládu by malo čakať do volieb ešte jedno, ešte jedna žiadosť o vyslovenie dôvery. No a aby som sa venoval skutočne aj samotnému zneniu zákona, tak pravda je taká, že OK, vláda sa rozhodla veľmi rýchlo rešpektovať rozhodnutie Ústavného súdu, teda po tých mesiacoch odkladov OK, ale to nie je úplne, že tu sa schváli dôvera, čo sa teda podľa všetkého schváli. Však tie podpisy sme tam videli aj my. Ale tomu samotnému procesu alebo teda schváleniu dôvery alebo vysloveniu dôvery by mal predchádzať celý proces. Preto som ja vyčítal ministrovi financií, že som čakal, že sem s niečím príde. Či už teda s tým, čo už urobil, čo v budúcom roku zabráni rastu dlhu alebo zníži aspoň tempo rastu dlhu, alebo že sem príde s nejakým plánom opatrení, hej, že čo teda sa spraví na to, aby ten dlh už tak nerástol, aby v ideálnom prípade už budúci rok nebol nad najvyšším pásmom, alebo aby proste aspoň to tempo rastu bolo výrazne nižšie. O tomto by to malo byť, páni ministri. To nie je o tom, že vy tu máte 79 poslušných poslancov, ktorým síce ústava nič nehovorí, ale tá poslušnosť im hovorí veľa a teda vytrpia si tú 12,5-hodinovú rozpravu, ktorá samozrejme nebude mať 12,5 hodiny, lebo sa zapájajú minimálne a potom dvihnú tú ruku alebo teda stlačia tlačidlo a problém vyriešený do budúceho roka. Tu by sme mali, kolegovia, debatovať o tom, s čím vláda príde. Áno, kľudne tie prorastové opatrenia by mali byť súčasťou toho, plus samozrejme šetriace opatrenia na strane vlády. My sme tu o tomto mali najprv diskutovať. A až keď v prvom rade teda aspoň vás tá vláda presvedčí, tak až následne by malo nasledovať vlastne vyslovenie dôvery vláde, že teda áno, súhlasíte s týmito opatreniami vlády a zdá sa vám to dostatočne vierohodné na to, aby ste ten sľub vernosti obnovili na jeden rok a teda po budúcom roku, keď zasa bude potvrdené, že dlh je vyšší, tak proste toto celé by sa malo opakovať. Toto je ten duch a v podstate aj z, nie, nie, z ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti. Z tohto sa proste nestalo nič. Ja tu vidím sedieť dvoch pánov ministrov v tomto momente, ale nepredpokladám, že hociktorý z nich vystúpi s takýmto nejakým plánom. Ani ho samozrejme nečakám od pána ministra školstva. To nie je jeho úloha. Tu mal byť premiér viac ako 10 minút, alebo tu mal sedieť celý deň minister financií a mal ten plán priniesť, rozprávať o tom, proste toto všetko sa malo stať. Nestalo sa, kolegovia. Nestalo sa. Toto nemá byť formálny proces a ako to premiér stihol za tých 10 minút svojho vystúpenia nazvať, že dnes tu máme formálnu procedúru, kde vydvihnete ruky a vlastne problém je vyriešený. Nie je. Nie je. Toto nie je formálna procedúra. Tu mala, ešte raz to zopakujem, tu mala byť debata o pláne opatrení a až následne má byť teda vyslovenie dôvery vláde. No. Ale dobre. Toto je vlastne len akoby jeden čriepok z toho celého obrazu, že vláda nevie riadiť Slovensko, že jej fiškálna a hospodárska politika zlyhala. Prečo si to takto dovolím jasne povedať? No v prvom rade preto, pretože samotná ekonomika dala vysvedčenie vláde. Veď ten vlaňajší rozpočet ešte plánoval s 2,2 % rastu ekonomiky. Ten výsledok bol 0,8. Proste ekonomika sa zastavila. Proste opatrenia boli tak zlé, že ste jednoducho dokázali úplne zastaviť ekonomiku. Akýkoľvek rast 0,niečo je nulový rast. Takže toto je fakt veľký, veľký problém. No a že teda nepotvrdila to len ekonomika samotná, ale potvrdil to aj pán Mierna, ktorý na začiatku roka povedal, priznal, priznal potrebu prorastových opatrení. No ale opäť tu nastupuje tá vládna neschopnosť riadiť Slovensko. Tak ako aktuálna schôdza, teda s tou žiadosťou o vyslovenie dôvery mešká sedem mesiacov, tak aj tie prorastové opatrenia, ktoré premiér avizoval na začiatku roka, v tomto momente meškajú šesť mesiacov. A v podstate, keďže je už jasné, že ich chcú preberať na septembrovej schôdzi, síce ešte nevieme aké, ale dobre, možno nejaké áno, no tak už meškajú deväť mesiacov. Už to nie sú prorastové opatrenia na rok 2026, ako boli premiérom avizované, ale tak, ak nejaké budú, tak na rok 2027. Možno. No a teda s tými, že šesť alebo deväť mesiacov meškania, to som ešte mimoriadne blahosklonný k vláde, pretože to počítam až od momentu, kedy sama vláda ústami premiéra priznala, že je tu potreba prorastových opatrení, pretože tá ekonomika skutočne zastala. Kolegyne, kolegovia, vážení páni ministri, Slovensko je v páde. Kráčame po gréckej ceste. Letíme z kopca a zrýchľuje sa to. Autobus, nazvime to tak, takýmto prirovnaním, menom Slovensko má pritom poškodené brzdy, pretože peniaze na opravu sa ukradli. Autobus menom Slovensko má šoféra, ktorý koneckoncov vlastne ani nevie, kde ten brzdový pedál je. Nevie, ako sa taký autobus riadi. Proste nevie šoférovať. Ale zároveň všetkým cestujúcim zrušeným, nervóznym hlasom kričí, že všetko je v poriadku. Toto je, bohužiaľ, aktuálny obraz vlády a toho, ako riadi Slovensko. Použijem ešte ďalších pár konkrétnych príkladov. Vláda do konca svojho mandátu, pretože teda predpokladám, že si dostoja poslanci tým svojím podpisom a vyslovia vláde dôveru, tak budem rátať, dovolím si rátať do konca riadneho funkčného obdobia aktuálnej vlády. Tak vláda vytvorí 30 miliárd hrubého dlhu. 30 miliárd hrubého dlhu, čo je v absolútnom vyjadrení 1/3 všetkého vytvoreného dlhu Slovenska za 33 rokov existencie Slovenska. A toto sa teda vláde podarilo, alebo podarí za štyri roky. Tretinu všetkého dlhu vyrobí za štyri roky svojho pôsobenia, len za štyri roky svojho pôsobenia. No, poďme ďalší príklad. V roku 2020 boli náklady na obsluhu dlhu približne 550 miliónov €. Tento rok sú náklady na obsluhu dlhu 2 500 miliónov € alebo inak 2,5 miliardy alebo ešte inak päťkrát viac, päťkrát viac ako v tom roku 2020. Budúci rok sa to priblíži k trom miliardám, k trom miliardám. Ďalšie čísla – firemná daň ako ďalšia, v úvodzovkách, vlajková loď tejto vlády, má hodnotu 24 %. Je to najviac, najvyššia sadzba zo všetkých postkomunistických krajín, všetkých postkomunistických krajín. Nevidím žiadny dôvod, prečo zrovna Slovensko by malo mať najvyššiu firemnú daň. Len podotýkam, že keď ste začínali, tak tá sadzba dane bola 19 %. Dnes je 24. Zamestnanecká daň, daň z príjmu fyzických osôb, daň zo závislej činnosti. Pre kľúčových, najskúsenejších, najvzdelanejších zamestnancov je 35 %. Kolegovia, 35 %. Zasa, keď ste jedného dňa preberali túto krajinu, bola 19. Dnes je 35 %. Sami, keď si pozriem správu o konkurencieschopnosti a produktivite, sami hovoríte, že Slovensko, ak chce fungovať, tak potrebuje byť namiesto montovne mozgovňa. Nikdy nebude, keď budeme takto zdaňovať a vlastne vyháňať z ekonomiky tých najšikovnejších, najschopnejších. Ja si myslím, že tuto by sme sa mali s pánom ministrom školstva zhodnúť. Proste nemôžu byť takto vysoké dane pre tých najšikovnejších, najschopnejších, najvzdelanejších zamestnancov. Ďalej, kolegovia, transakčná daň neexistovala, keď ste už teraz posledne preberali vládu. Neexistovala, nebola. Vyrobili ste ju. To je ešte horšie o to, že to je vlastne záťaž podnikateľov, ktorú nikde inde nemajú, keď teda vyjmem Maďarsko. Nikde inde v Európskej únii a s dvomi výnimkami v celom svete ju nikde nemajú. To jasne zasahuje konkurencieschopnosť, jasne znižuje To je ešte horšie o to, že to je vlastne záťaž podnikateľov, ktorú nikde inde nemajú, keď teda vyjmeme Maďarsko. Nikde inde v Európskej únii a s dvomi výnimkami v celom svete ju nikde nemajú. To jasne zasahuje konkurencieschopnosť. Jasne znižuje konkurencieschopnosť našich firiem. A čím je ten reťazec na Slovensku dlhší, o, čo by nám malo ísť, aby čo najviac toho sa dialo na Slovensku, tak tým tá konkurenčná nevýhoda je vyššia. Daň zo sladených nápojov takisto. To neexistovalo, keď ste sem prišli. Dnes už je. To len tak medzi rečou tu bolo spomínané ministrom, že potravinová inflácia bola jeden rok 20 %. Bola, bohužiaľ, bolo to európsky problém, bola. No, ale aj vy ste takú dosiahli. V sektore nealkoholických nápojov, čo je teda dosť veľký a dosť zásadný sektor potravín, veď tam bola po zavedení tejto dane rovnakých 20 % medziročná inflácia. No ale, keď si spravíte, že hodnotíte nejaké štatistiky rastúcich potravín, no tak je aj tam hviezdičkou napísané, že potraviny bez nealkoholických nápojov. No tak tie rástli menej. Proste takto takto sa to deje. Toto sú tie výsledky, ktoré dosahujete. No. Vláda vedie Slovensko k úpadku. Nevie a niekedy mám pocit, že vlastne ani nechce, aby Slovensko fungovalo. Že vláda nechce, aby mladí ľudia neodchádzali, aby sa ľudia mali dobre, aby sa tu oplatilo podnikať. Ja som presvedčený, že teraz niečo vyše roka od reálneho konca volebného obdobia by bolo najlepším prorastovým opatrením pre Slovensko, ak by táto vláda nezískala dôveru. Presvedčený, že by to bol prvý a najdôležitejší krok k záchrane Slovenska, k lepšej budúcnosti Slovenska. Sloboda a Solidarita, budeme hlasovať proti vysloveniu dôvery. A tých dôvodov proti vysloveniu dôvery tejto vláde je samozrejme ďaleko viac. Ja som skutočne spomenul tie základné ekonomické, lebo bohužiaľ nové pravidlá a skrátená rozprava nám klubu SASKE dala len približne 50 minút a jednoducho preto skončím a nechám časový priestor aj mojim kolegom ďalším, aby povedali ďalšie dôvody. Či už je to rozklad právneho štátu, či už je to všade prítomná korupcia, či už sú to tí naši ľudia a naše firmy. A v podstate devastácia fungujúcich inštitúcií a veľa veľa ďalšieho. Ďakujem pekne za pozornosť. Ďakujem, pán poslanec, na vaše vystúpenie.

Jedna faktická. Pán poslanec Galek.

Marián, to sú naozaj ťažké čísla, čo si o nich teraz hovoril. Ja ťa ale ešte doplním, lebo Robert Fico na začiatku rozprával o tom, chválil sa tým, že v roku 2019 odovzdával krajinu s dlhom 48 %. No ale tam zabudol ešte zarátať tie 13. dôchodky, ktoré si na konci odklepli. To je ďalšia miliarda, to je 50 %. A ja sa pýtam, že či týmto sa chválil alebo či sa chcel iba ospravedlniť, že tu po dobrých časoch zanechali takýto vysoký dlh. Lebo potom naozaj prišli krízy. Prišiel covid, prišla vojna na Ukrajine, prišla energetická kríza. Prišla táto vláda, štvrtá vláda Roberta Fica a ich úlohou bolo jedine opäť naštartovať ekonomiku a urobili presný opak. Začali vyháňať podnikateľov, investorov. My tu nemáme žiadnu reálnu investíciu za toto volebné obdobie, ktorou by sa mohlo Slovensko pochváliť. Ale priniesli tri konsolidačné balíčky, konkrétne pán minister Kamenický, a z vreciek slovenských rodín vytiahli 7,4 miliardy €, výsledkom ďalšie prehlbovanie dlhu. Už sa nebavíme o 59,7 %, ale 62,5. Takže ja sa pýtam, keď naozaj to po konci tejto vlády bude 30 miliárd. Tak čo bude ďalšia vláda s týmto celým robiť? Takže toto dnes nie je o tom, či táto vláda žiada v parlamente o nejakú dôveru, ale je to o tom, či si Slovensko vôbec ešte môže dovoliť túto vládu.

S reakciou pán poslanec Viskupič.

Ďakujem pekne a budem sa snažiť byť časovo efektívny, takže tá odpoveď je, akákoľvek vláda príde, bude to mať veľmi, veľmi, veľmi ťažké. Ďakujem, Karol, za tvoju faktickú.