6. schôdza

Ďakujem pekne, pani kolegynke Vaľovej za reakciu. No dobre, tak 69 miliárd, len aby ste vedeli, že 46 už bolo, keď ste to tu odovzdali, hej, ten nárast je veľký, súhlasím. Ale ďalšia vec ešte. Desať miliárd z toho sa ešte neminulo, pretože teda sú na účtoch štátu, to je ďalšie len spresnenie. Takže, ale, pani Vaľová, veď vy ste tu sedeli, vy si to pamätáte, ja som tu kritizoval toto stále, SaS-ka to isté. Veď my sme z tej vlády po dva a pol roku odišli práve hlavne kvôli nezodpovednému hospodáreniu, kvôli šafáreniu, kvôli rozdávaniu. My sme odtiaľ odišli. To môžme kritizovať spoločne.
No a čo sa týka I. a II. pilier. Viete, jasné, v I. pilieri sa dôchodok valorizuje, áno, v II. sa vám tiež zhodnocuje, to by malo byť akože plus-mínus porovnateľné. Dokonca by mohol ten II. sa aj viac, ale tam je jedna vec do budúcna. Viete, valorizuje sa a bude sa valorizovať, keď je z čoho. Jedného dňa z čoho nebude a potom to bude ako v Grécku, keď zo dňa na deň sa nieže valorizovali tie dôchodky, ale boli o 30 % nižšie. Toto je ten problém, pani Vaľová, že teraz to funguje, lebo dnes Husákove deti, my všetci pracujeme. Dnes ten pomer pracujúcich Slovákov a tých, ktorým tie dôchodky platíme, je výhodný. Ale to sa začne meniť a potom, potom už to jednoducho stále menej ľudí sa bude skladať na stále viac dôchodkov z I. piliera. A to jednoducho už potom sa nebude volať valorizácia, ale skôr znižovanie dôchodkovej náhrady, lebo na to nebude.
Ďakujem pekne.

Do rozpravy je prihlásený pán poslanec Dostál. Pripraví sa pán poslanec Hlina.
Nech sa páči.

Vážený pán minister, aj keď nie financií, vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené kolegyne, kolegovia, pán minister financií vo svojom vystúpení v rozprave, ktoré teda chcem tiež oceniť, že vystúpil v rozprave tak, že bolo možné naňho reagovať faktickými poznámkami a tí poslanci, ktorí vystúpia po ňom a môžu sa prihlásiť aj do ústnej rozpravy, môžu naňho reagovať nielen faktickými, ale aj v rozprave. A škoda, že musíme oceňovať niečo, čo by malo byť bežným štandardom.
Tak pán minister Kamenický vo svojej rozprave označil tento návrh zákona za lex konsolidácia. Mne by sa ale zdalo lepšie nazvať tento zákon lex vyššie danie, lebo je o vyšších daniach. Teraz myslím dane v tom najširšom slova zmysle ako poplatky, ktoré štát vyberá od občanov, či už majú formu daní, odvodov alebo iných poplatkov. Vo svojom vystúpení by som sa rád venoval trom veciam v súvislosti s týmto návrhom zákona o vyšších daniach, procesom, východiskami konsolidácie a spôsobom konsolidácie.
K tomu procesu. Hovorili sme o tom aj včera pri rozprave o skrátenom legislatívnom konaní a zaznieva ten argument veľmi často, že je to výnimočná situácia, musí sa to riešiť v skrátenom legislatívnom konaní, lebo nemôže byť provizórium. Vytvára sa tu dojem akoby voľby v septembri boli čímsi výnimočným. Ale v histórii samostatnej Slovenskej republiky sme mali už trikrát voľby v septembri. V septembri 1994, v septembri 1998, v septembri 2002. Bolo to na začiatku septembra, nie na konci septembra, ale bolo to už pomerne neskoro z hľadiska prípravy budúceho rozpočtu. A v tých prvých dvoch prípadoch to znamenalo, že sa išlo do rozpočtového provizória. V roku ´94 po Moravčíkovej vláde nastúpila vláda Vladimíra Mečiara, respektíve vrátil sa Mečiar k moci a rozpočet bol prijatý až v marci nasledujúceho roku, teda v roku ´95. Rovnako v ´98 Mečiarovu vládu vystriedala Dzurindova vláda a rozpočet na rok ´99 bol prijatý až v marci ´99, dovtedy bolo provizórium. Jediný raz, keď sa to zvládlo bez provizória, bol rok 2002, keď sa nemenilo základné smerovanie a prvú Dzurindovu vládu vystriedala druhá Dzurindova vláda, takže rozpočet sa riadne stihol prijať v decembri. Ale rozpočtové provizórium nie je žiadna tragédia. Vedia v ňom fungovať aj samosprávy a často v ňom fungujú najmä v dôsledku toho, že štát mení zákony a nie je úplne jasné, aké budú, aké budú príjmy samospráv v ten nasledujúci rok, tak prijímajú svoje rozpočty obce a mestá na poslednú chvíľu, alebo keď to nestihnú, tak idú do provizória. Čiže nie sme v nejako výnimočnej situácii a vieme si predstaviť aj to, že by ten rozpočet nebol schválený teraz, bol by schválený niekedy začiatkom budúceho roka a nemuseli by sme v takomto cvale rokovať o návrhu zákona, ktorý rieši jeden a pol miliardy eur.
Druhá vec k východiskám, k tomu stavu, kde sme sa, kde sme sa ocitli a prečo musíme konsolidovať. Tu opäť by som sa vrátil k tomu, čo hovoril pán minister financií Kamenický, keď, je to také milé, keď smerácky minister hovorí o tom, že grécka cesta a kde sme sa to ocitli a že to nastolila bývalá vláda a ako smerácke vlády deficit znižovali a dokonca vyslovil tézu, že Slovensko je taká paradoxná krajina, kde socialistické vlády deficity a dlhy znižujú a pravicové vlády naopak zvyšujú. Len táto téza nijako neberie do úvahy to, v akých časoch sa krajina nachádza, či to znižovanie deficitu bolo alebo nebolo dostatočné. SMER keď vládol naposledy, tak chcel smerovať k vyrovnanému rozpočtu a nikdy sa k vyrovnanému rozpočtu nedostal. A ekonomické podmienky na to boli, lebo rast bol dostatočný na to, aby Slovensko v tom čase hospodárilo s vyrovnaným rozpočtom, len nebola k tomu vôľa, nebola vôľa obmedziť rozdávanie a plytvanie natoľko, aby sme sa dostali k vyrovnanému rozpočtu. A toto je taká pomerne triviálna vec, lebo máme tu síce nejakých dôsledných pravičiarov, ktorí si myslia, že rozpočet by mal byť vždy vyrovnaný až prebytkový bez ohľadu na to, v akom stave sa nachádza ekonomika, lebo nemali by sme sa zadlžovať. A máme tu potom aj úplne nezodpovedných ľavičiarov, ktorí majú sklon hospodáriť deficitne a vytvárať dlhy bez ohľadu na to, že či žijeme dobré alebo zlé časy. Ale v zásade väčšina ekonómov sa asi zhodne, že keď sú dobré časy, tak by sa malo sporiť, štát by mal splácať dlhy, štát by si mal vytvárať rezervy, mal by hospodáriť vyrovnane alebo dokonca prebytkovo, aby v časoch kríz, keď sa situácia zhorší, mohol z tých úspor financovať problémy, ktoré mu v dôsledku tých kríz vznikajú, alebo aby mohol prípadne si zobrať pôžičky nie za úplne zlých podmienok. A napokon takto hospodária nielen zodpovedné štáty, ale takto hospodári aj väčšina zodpovedných jednotlivcov, zodpovedných rodín a takto sa snažia hospodáriť aj zodpovedné samosprávy. A, bohužiaľ, smerácke vlády takto zodpovedne nepristupovali k tým zdrojom, ktoré mali vďaka hospodárskemu rastu, ktorý mimochodom nebol naštartovaný ekonomickou politikou smeráckych vlád, ale reformami, ktoré sa udiali ešte za Dzurindových vlád, v ktorých, v ktorých smerácke vlády nijako nepokračovali, nejako neposúvali krajinu ďalej.
Čiže ja nechcem tiež obhajovať to, čo, to všetko, čo robila predchádzajúca vláda, časť deficitov a zvyšovania dlhu, samozrejme, bola spôsobená krízami, v ktorých sme sa ocitli, ktoré boli bezprecedentné, ako, ako pandémia alebo vojna na Ukrajine a energetická kríza. Ale časť bola, časť nárastu výdavkov ide aj na vrub rozhadzovačnej politiky veľkej časti bývalej vládnej koalície. Pretože to, čo, to, čo predvádzali vlády v predchádzajúcom volebnom období, veľmi ťažko označiť za pravicovú politiku. Ale rozhodne nie je pravda, že problémy začali až v minulom volebnom období. Problém s dlhodobou udržateľnosťou verejných financií je dlhodobejší a datuje sa do obdobia smeráckych vlád, najmä z hľadiska, z hľadiska udržateľnosti dôchodkového systému. A miestami tento argument pôsobí až smiešne, myslím teraz na, na tú faktickú poznámku, ktorú mala na kolegu Viskupiča pani poslankyňa Vaľová, ktorá hovorila, že čo od nás chcete, my tu vládneme sto dní a vy ste, vy ste to tu zhumpľovali za uplynulého tri a pol roka. Ale však SMER tu vládol dvanásť rokov. Buď sám alebo ako dominantný partner, výrazne dominantný partner všetkých vládnych koalícií, v ktorých bol a v ktorých určoval aj to, ako sa bude hospodáriť.
No a ešte pár slov k spôsobu konsolidácie. Ódorova vláda predstavila svoju predstavu o konsolidácii vo forme akéhosi lega, teda skladačky, ktorú ponúka budúcej vlády, lebo bolo jasné, že Ódorova vláda, úradnícka vláda nebude reálne predkladať parlamentu rozpočet, ktorým by sa ten parlamente zaoberal. Ale všeobecne existuje zhoda, že je potrebná konsolidácia, je potrebná výrazná konsolidácia, výraznejšia ako nám predkladá štvrtá vláda Roberta Fica. Ale Ódorova vláda si povedala, že ponúkne možnosti, ktoré prichádzajú do úvahy a ktoré spočívajú buď zvyšovaním príjmov štátneho rozpočtu, alebo znižovaním výdavkov. Lebo v zásade to sú jediné dve možnosti, ako môžte konsolidovať, buď že zvýšite príjmy, alebo že znížite výdavky. Podľa zafarbenia vlády, ktorá by sa zostavila po voľbách, by aj z tej, z tej Ódorovej skladačky, aj z ďalších do úvahy prichádzajúcich opatrení by si, by si tie vlády mohli, mohli vybrať.
Dnes tu máme čisto lavicový prístup a navyše nezodpovedný lavicový prístup. Lebo pravicová vláda by si vybrala cestu šetrenia, nie cestu zvyšovania, zvyšovania príjmov štátneho rozpočtu a vyberania viac peňazí od občanov a od firiem. Ficova vláda si vybrala takmer výlučne iba zvyšovanie, zvyšovanie príjmov, teda viac peňazí od občanov, viac peňazí od firiem. Žiadne reálne úspory, žiadne reálne šetrenie. A ešte to by v zásade mohlo byť legitímne, dobre, máme tu vládu troch strán, z ktorých dve majú priamo v názve uvedené sociálna demokracia, tak možno predpokladať, že sa hlásia k lavicovej politike a je im bližšie, bližšie mať vyššie dane ako, ako sporiť. Lebo to sporenie by sa niekoho dotklo a bolo by pre niekoho bolestivé, tak ešte to by sa dalo pochopiť. Problém je, a už to zaznelo aj v rozprave, že vyššie príjmy nie sú motivované iba tým, že potrebujeme konsolidovať verejné financie, že potrebujeme znižovať deficit, z veľkej časti sú tie opatrenia motivované tým, že potrebujeme ďalej a ešte viacej plytvať. Potrebujeme trináste dôchodky, potrebujeme zabezpečiť ľuďom, aby im nerástli ceny energie bez ohľadu na to, v akej sú finančnej situácii, bez ohľadu na to, koľko to bude stáť. Potrebuje ľuďom kompenzovať vyššie úroky na hypotékach, opäť bez ohľadu na to, koho, koho sa to týka a či ten rast hypoték si môže, alebo nemôže dotyčný dovoliť.
A ja som tu citoval včera z tých odôvodnení skrátených legislatívnych konaní vyjadrenia, z ktorých bolo zrejmé, že tak nepriamo to priznáva aj, aj súčasná vláda. Ale opäť si pomôžem vystúpením pána ministra financií Kamenického, ktorý hovoril, že treba nájsť balans medzi tým, ako sa znižuje deficit a ako sa vyvíja sociálna situácia. Čo takto keď sa povie, tak to je také že akože pekné a milé, že hľadáme nejaký balans, ale v skutočnosti ten balans neznamená nič iné ako to, že budeme ďalej rozhadzovať. K tomu rozhadzovaniu, ku ktorému dospela predchádzajúca vláda alebo garnitúry v predchádzajúcom období, ešte pridáme nejaké vlastné rozhadzovanie. A aby verejné financie úplne neskolabovali, tak musíme zvýšiť dane, musíme zobrať ľuďom a firmám viacej peňazí, lebo štát si tie peniaze nevytlačí, ani mu ich nikto, nikto nepošle.
A naozaj z tých opatrení, z toho návrhu zákona, ktorý pán minister Kamenický nazval lex konsolidácia, drvivá väčšina sa týka zvyšovania príjmov štátu, nie akéhosi obmedzovania výdavkov. Majú sa zvýšiť dane z dividend, spotrebné dane na tabak, na alkohol, DPH na alkoholické nápoje v gastre, zdravotné odvody. Má sa, majú sa v podstate okradnúť sporitelia v II. dôchodkovom pilieri, pretože zníženie príspevkov do II. pilieru bude na úkor ich budúcich dôchodkov. A argumentovať tým, že v akom stave je II. pilier, je doslova perfídne zo strany predstaviteľov SMER-u, lebo ak je II. pilier v problémoch, ak tá výnosnosť nie je dostatočná, tak je to práve v dôsledku zásahov, ktoré sa udiali počas vlád, v ktorých dominoval SMER. Okrem toho sa zvýšil alebo udrží osobitný odvod z podnikania v regulovaných odvetviach, solidárny príspevok, zavedie sa tá minimálna daň pre právnické osoby, zruší sa zvýhodnenie príjmov z kapitálového majetku, ktoré sa týka virtuálnych mien, čo zrejme nebude znamenať žiadny prínos do štátneho rozpočtu, ale, ale teda dobre to vyzerá. Akési úspory vo vzťahu k štátnemu rozpočtu možno, možno vzídu z úprav stavebného sporenia, teda z úpravou tých zmien v štátnej prémii, ktoré sa robili v predchádzajúcom volebnom období. Ušetrí sa na RTVS, ale to tiež ešte nevieme koľko, lebo pravdepodobne bude vláda nejakým spôsobom kompenzovať RTVS tie straty, ktoré, ku ktorým teraz príde. Čiže tá úspora asi bude reálne menšia, ale už to nebudú peniaze, ktoré sú nárokovateľné, ktoré by verejnoprávne médium malo na základe toho, že je určené percento z HDP, ktoré má dostať automaticky, ale už to bude vecou vyjednávaní, už to bude vecou politickej, politických tlakov a teda oslabí to verejnoprávny charakter. Len to zapadne do, do tej snahy vládnej koalície ovládnuť médiá, konfrontovať sa s médiami a oslabiť nezávislé médiá. A nejaké úspory môžu byť teda z tej zmeny týkajúcej sa štátneho sviatku 1. septembra, ktorý už nebude dňom pracovného pokoja.
Ale dôsledkom takejto konsolidácie bude to, že aj tak to zaplatia ľudia. Lebo nikto iní ako ľudia to v konečnom dôsledku zaplatiť nemôže, takou alebo onakou formou sa to prenesie na ľudí. Vyššie dane, vyššie odvody budú obmedzovať ekonomickú aktivitu, budú obmedzovať hospodársky rast a v konečnom dôsledku zo strednodobého a dlhodobého hľadiska budú znamenať menej príjmov pre štát, ale aj nižšie príjmy pre samotných ľudí a nižšiu životnú úroveň. Ale to ja taký problém toho, čo je vidieť a čo nie je vidieť. Lebo vidíte keď vám na účet príde pred Vianocami 300 eur ako, ako 13. dôchodok, alebo vám štát prispeje na hypotéky, či vám neporastie cena ekonomiky, energií, ale to, že to poškodí ekonomiku, že to spomalí hospodársky rast a že to v konečnom dôsledku zníži aj vašu životnú úroveň, to si, žiaľ, väčšina ľudí neuvedomí, alebo si to uvedomí až neskôr. Problém smeráckych vlád je, že jej ekonomická, alebo ekonomická politika vlád, v ktorých dominuje SMER, je orientovaná na veci, ktoré sú vidieť, veci, ktoré v minulosti robila smerácka vláda kozmetické opatrenia, ktoré vydávala za významné projekty sociálnej politiky. Dnes už to stojí strašné peniaze a miesto toho, aby sa šetrilo, tak sa výdavky idú ďalej a ďalej zvyšovať, aby sa mohli ďalej zvyšovať výdavky štátu, aby sa mohlo ďalej a ďalej rozhadzovať, tak sa musí brať stále viac a viac peňazí od ľudí formou... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem, pán poslanec. Do rozpravy je písomne prihlásený pán poslanec Hlina.

Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážení ministri, vážené kolegyne, kolegovia, dalo by sa o tom, skúsim taký môj pohľad a aj skúsim byť vecný. Skôr v tej prvej časti politický, v prvom čítaní sa to môže, hej, a potom aj, aj trošku vecný.
Niekde na letisku, už neviem kde, priznám sa, som si kúpil takú knihu nie kvôli tej obálke, ale tá obálka ma naozaj zaujala, bolo to v angličtine. Bola tam, že populizmus a ekonómia. A ten populizmus, kvôli predstave, ten populizmus bol ako sprejeri, viete, keď niečo sprejuje, tak bolo akože sprejersky a boli, bolo to ako keby to niekto štetkou na stenu maľoval krvou a to stekalo, hej. To populizmus stekali tie kvapky a pod tým bolo pekne čistým frontom napísané end economy, hej. Čiže, on nejaký pán Charles to napísal, aj som ju čítal, aj, no ešte stále mám dáke rezervy. Ale tá obálka bola silnejšia a stále mi chodí po rozume. A ono to tak nakoniec aj skončí. Ten populizmus naozaj zabíja. My sme sa rozbehli po takej špirále, kde už to nevieme ubrzdiť, už len musíme naraziť. Otázka stojí, ako veľmi to bude bolieť. Kto mal a kto nemal prilbu, hej, lebo to už neubrzdíme. To tu sme denno-denne toho svedkom, už niekedy sa snažím sústrediť, aj niekedy mi hlava, hlava naozaj neberie.
Hovorí sa, v nejakej zase inej knihe to bolo, hej, že peniaze sú to, na čom sa dohodneme, že sú peniaze. To sa hovorí od vtedy, keď sa zrušil ... (nezrozumiteľne vyslovené, pozn. red.), hej, že fixácia na zlato, že proste niekto sa dohodne, že toto sú peniaze a začneme, vytvoríme tomu silu a ľudia tomu začnú veriť a budú to v daný moment peniaze. Len, vážení, to sa nevytvára na Súmračnej. Viete, že my nie sme takí hráči, hej, že my si vytvoríme peniaze. My si nevytvoríme peniaze. Áno, svet trošku má svoje pohyby, podľa mňa tiež nie celkom ide veľa vecí dobrým smerom, ale niekto iný vytvára peniaze. Na Súmračnej, ani neviem, kde sídli HLAS, ani na Šafku, kde sídli SNS, nebudú vedieť vytvoriť papier, ktorý my budeme akceptovať, že to je hodnota, že to sú peniaze. Nebudú vedieť, nebudú. To znamená, že oni sa k tým peniazom, buď ich sa, buď sa vyrobia, alebo si ich požičajú. A to je presne ten meritum toho celého. Nevychádza to. Nevychádza to. Môžme tie ovečky preháňať po grúňoch od rána do večera. Ja môžem predať tisíce halušiek v reštaurácii, ale to sa nezaplatí. Fakt! Môžte, nevychádza to. Proste to, jak ten apetít, tá vôľa po spotrebe a potom dávkovaní a toho, že to nastavenie tej amygdaly toho, že dajte, dajte, však na to ste tam, proste to, nevychádza nám to fakt. Bol tu spomenutý Brunej. Je, je kde by to možno vychádzalo je, je Nórsko. Nórsko, kde sedia na, na tej rope, ja neviem čo. Ale oni to nerobia. (Povedané so smiechom.) A by to možno teoreticky mohli, keby boli, ale my to robíme a nemáme ani to, čo majú nieže Nóri, nemáme ani to, čo majú susedia. Nemáme dokopy nič. My, čo sme niekedy mali, mali sme ľudí, ktorí hovorili, že teda ráno treba ísť do roboty, odrobiť koľko sa dá, hej. V nedeľu niektorí do kostola, niektorí do prírody, to je úplne jedno, ale v pondelok zase do roboty, hej? Že ten princíp. A tá, proste tá naša devíza bola a stále môže byť v tom ľudskom potenciáli, v tom, že ľudia chcú a robia a vedia robiť. Ale my ich programovo ničíme. Normálne to je programovo ničenie ľudí, hej? Že proste my im podsúvame, že teda však to štát sa stará. Teraz atakujem na to, poviem potom pri pánovi ideológovi celého týchto procesov, pánovi Tomášovi, hej? My už atakujeme aj sociálnu skupinu, ktorá je prísne vzaté stredopravá, hej? To znamená, prijímatelia hypotekárnych úverov, to tiež nie je hocikto, hej? Statusovo je to niekto. A oni už idú po nich, hej. Že oni už ich ničia svojou politikou, hej? Že už im, im podkladajú to, že teda však zaplatím. Neskutočné, neskutočne nezodpovedné.
Rozmýšľam teraz, že čo som tým vlastne chcel povedať, až mi to ušlo. Lebo ja sa vždycky tak rozčúlim, keď si na to spomeniem a potom sa musím dopojiť. (Povedané so smiechom.) Že, nevadí. Ja viem, že nevadí, však tu nič nevadí. Však viete, naozaj (smiech), keď ich nevyrobíte, tie peniaze, hej, tak si ich musíte požičať. Ja neviem, tertia non grata, pozná niekto inú cestu, hej? Buď ich zarobíš, alebo si ich požičiaš, no pozor, ešte jedna je, ukradneš. A tak dúfam, že teda nepôjdeme tým smerom, hej? Dobre tak, zostaňme v tom, tretia cesta neexistuje. Buď vyrobíš, alebo požičiaš, hej? Vyrobíš, zarobíš. Nuž nevyrobíme, nemáme na to ten potenciál, nevieme to vyrobiť, to, čo ste nasľubovali. Musíme si to požičať. Ale to sa vracia. Prosím vás, povedzte niekto niekomu, pánovi Tomášovi, SMER-u, HLAS-u, SNS, peniaze sa vracajú. Peniaze sú od toho peniaze, že sa vracajú. Viete, čo odpisuje dlhy? Jediný jeden mechanizmus na odpisovanie dlhov história vytvorila – vojnu. A ja sa ospravedlňujem, ja viem, že pre niekoho to tu možno je príliš expresívne. Ja som s týmto pracoval už aj v kampani, poviem pravdu a teraz mám pocit, že je úplne namieste a sem-tam to spomeniem. Dlhy odpisuje len vojna. Nikto nevymyslel nič. (Povedané so smiechom.) Iný spôsob v zásade. Takže nech sa páči, hej? Ak to ideme vyhnať do takého, že potrebujeme niečo veľké, epické, nejakú krv v uliciach a potom sa tu zrazu všetko poškrtá, pomení, poodpúšťa, nech sa páči. Ja si nemyslím, že Európa po tom všetkom, čo zažila, videl, že, že k tomu by mala ísť znova.
Čiže nevyrobíme, požičiame. Asi na to sa spoliehate. To, čo vy teraz predkladáte, je, je niečo, čo má akože na tie orgie populistické, v niečom to aspoň v niečom, v niečom zaplátať. Ale viete, tá miera, to už počítali predo mnou, tá miera tej konsolidácie nezodpovedá tej miere toho populizmu. Už ani v tomto základnom vzorci to nevychádza a to ste si len začali. Hej? Oni to ešte, ešte to príde. Čiže môj odhad je, a tu si dovolím malú úvahu, môj odhad, že prečo toto všetko robíme v tom šturme, prečo si budujete tú armádu dôchodcov. Vy si, vy si šikujete šíky, divízie dôchodcov, ktorí vlastne v určitý moment podržia, hej, keď bude zle. A bude zle. Lebo to nevychádza. Vy potrebujete mať nejakú socioskupinu, ktorá vám proste bude oddaná, lebo však vie prečo, hej, tak normálne programovo to robíte. Môj odhad je, že to robíte programovo. A ešte k tomu potrebujete v tomto celom šturme a v tomto rozdávaní a vytváraní tej divi... tých divízií porušiť aj to, čo ešte ako tak fungovalo. To aj dneska bude k tomu taký protest, teda neviem, kto to pozerá, to je jedno, že keď tak možno aj pozvem, že príďte tam, je čas. Je čas bojovať.
Oni vlastne chcú porušiť to, čo ešte ako tak fungovalo, lebo im to zavadzia. Viete, prečo to chcú porušiť? Lebo oni budú utekať. Nie, teraz keby tu bol pán minister, ten tu nie je, ale on nie zrovna, ale veľa ľudí, ktorí toto celé rozbehlo, bude v určitom momente utekať. Tak koniec koncov už utiekol Výboh, hej, ako sa niekde schovávajú, neviem kto, nejakí. Oni nechcú, oni nechcú utekať na Belize, do Venezuely, lebo tam to nie je bohviečo. Teda do krajín, kde nevydávajú. Oni potrebujú upratať špeciálnu prokuratúru, všetky tie trestné procesy poupratovať, aby ich to nedobehlo na Francúzskej riviére. Ja viem, že možno som niekoho, čuduje, o čom rozprávam. Áno, aj toto môže byť, hej, lebo keď to celé padne, ono to padne, lebo to sa udržať nedá, hej, potom sa zrazu začne vyšetrovať, ale už tuná oni potrebujú rýchlo upratať, aby sa to už nedalo vyšetriť, lebo tie, tie neodkladné úkony, ktoré v určitom momente už nemôžte opakovať, už sa to všetko pokazí. Špeciálna prokur... a už, už ich nedobehnete, už ich nechytíte a oni na tej Francúzskej riviére budú. Nebudú musieť ísť do Venezuely, kde majú kľudne, keby aj niečo sa stalo, že nevydáva, nebude, nebude sila na to, nebude ten podklad na to, aby ich vydali z Francúzskej riviéry. Čiže toto je tak asi, ak sa ešte dá, možno na to apelovať, tak nedovoľme to. Ja si myslím, že nie. Uvidíme, koľkí ľudia si to myslia spolu so mnou.
A rokujeme tu vo veľkom šturme, už som to spomínal, pri zákone o ekonómii, ktorý predstavoval pán minister financií, tu sedí pán minister poľnohospodárstva, je to také pitoreskné, hej? Že, že vlastne máme výbor o financiách, kde bude rozhodovať o tomto celom balíku a celých tých týchto a má sa, má skončiť, 13.30 h má začať, nie, či jak som to, počkajte, ako 13.30 h má začať a 14.00 h má skončiť, lebo no však do pol hodiny, nie? Vybavte to. No čiže je to, je to svojím spôsobom smiešne, hej? Že ak teda ja, pán Kamenický sa snažil byť korektný, že aj vstupoval do diskusie, snažil do rozpravy a tak, ale na konci nám vlepil jednu medzi oči, že ide do Bruselu. Viete, ale neviem, ešte stále, veď oni to hovoria, však slovenský parlament je, v slovenskom parlamente sa schvaľujú zákony, nie v Bruseli, nie? Však vy ste tí hrdí, hej, ktorí vlastne tu nenecháte si diktovať a zrazu kto zrazil opätky a utekal do Bruselu, keď tu má poslancov, ktorí rozprávajú o jeho zákone. Však nám to v tom, potom v tej, v tom, v tej argumentácii niečo nesedí. Takže bolo treba asi upraviť nejako ten program, najmä kvôli tomu vizuálu. Ten imidž je tiež dôležitý, hej? A tu podľa ste spravili, spravili takú malú chybičku.
No a teraz k tejto politickej vsuvke si dovolím tú vecnú časť. A tá vecná časť je, lebo v tomto šturme, keď robíte, tak sa stávajú chyby. To, to je ako princíp. Hej? Že keď to robíte niečo rýchlo, tak je väčší predpoklad, že sa niečo pokazí. A to je to, čo som avizoval v tej mojej faktickej poznámke a som teda prekvapený, že ako reagoval pán minister, že o tom vedel a aj tak to tam dal. Lebo, a znova ja tu budem za zlého kapitalistu, Blaha spustí na mňa tirádu, že kapitalisti a tí zlí kapitalisti, dividendy a neviem čo. Nie, ono je to aj princíp. Viete, ak teraz je daň z dividend 7 % a v tom návrhu sa ráta s tým, že sa zvýši na 10 %, tak asi okej. Legitímne teda môže štát si povedať, že chce z toho, čo niekto iný zarobil, viac. Už druhýkrát. Lebo prvýkrát sa to zdanilo a ešte z tých di... ale dobre. Neni to niečo, čo inde neexistuje, hej? O tej výške sa môžme baviť. Ja som za čo najmenšiu, lebo to motivuje, ale dobre, môže byť aj iný pohľad, legitímne. Ale už stále procesne, ak teda nejaká suma je, teraz sa rozpráva o jej zvýšení, tak by sa malo fixovať na nejaké obdobie. Ja neviem, opravte ma. Podľa mňa je teraz december, nie? Sme v decembri v roku 2023. A viete o tom, že tá daň z dividend sa týka účtovného obdobia 2023? Prísne vzaté, my to schválime možno tento týždeň, potom to ide prezidentke. Prezidentka možno si zobere lehotu, možno nezoberie, no nech sa to schváli v poslednej dekáde v roku 2023. V poslednej dek... v posledných desiatich dňoch daného roku a bude platiť pre celý ten daný rok? Veď to už je akože pri tom klasickom konsenze, však toto je tiež, strašne používať sedliacky rozum a neviem čo a musíme tým sedliackym rozumom. Áno, tak sedliackym rozumom, hovorím, však to je blbosť, nie?
Viete, však nemôžte proste niekomu v poslednej dekáde celého roku povedať, že pravidlá, teda celý ten rok sa proste z tej poslednej dekáde zmenili. To sa nerobí. To sa nerobí proste. Viete, taký Hans bude volať ako, počúvajte, jak to na tom Slovensko, jakú tam máte daň z dividend? Sedem percent. No dobre. Zavolá neskôr v decembri, no tak ideme si vybrať tú daň. No volá Hansovi, ale už neni, už neni sedem, teda pardon, že už neni sedem, už je desať. No dobre, však od budúceho roku budeme platiť desať. Nie, nie, nie, Hans, už tento rok. A viete, čo povie Hans? A to vy ste, vy ste, to som sa kde, kde to volám. Hej? Sa bude čudovať, kde to volám. To je čo za krajinu? Ale ja viem, že toto nalievam do ohňa im, lebo to je zase to je nejaký zlý kapitalista, ktorý ťahá dividendy a neviem kde ich posiela. Ale to môže byť aj Jozef. Aj taký Jozef už na Slovensku vie zarobiť a nemusí kradnúť. Hej? A Jozef vie mať zisk a chce si ho vybrať, hej, chce si ho vybrať. Je to úplne legálne, že si vybere. Dobre, štát chce od toho, teraz od toho sedem percent dodatočné dodanenie. Bude chcieť desať percent, niekto povie, okej, tri percentá, dobre, nech majú, ale nemôže to urobiť v poslednej dekáde daného roku.
Viete, to, ja viem, že to možno ústavní právnici na čele neviem s akou legendou ústavného právnictva na Slovensku slúžiaceho SMER-u bude hovoriť, že to je ústavne v poriadku. Podľa mňa to nie je, z toho sedliackeho rozumu to nie je v poriadku. A je to podľa mňa neetické. A viete, ak my prijímame toto v skrátenom konaní, pretože keď to neprijmeme tak vzniknú hospodárske škody, ja si dovolím tvrdiť, keď toto prijmeme tak vzniknú hospodárske škody. Viete prečo vzniknú? Lebo my stratíme imidž. Imidž je veľmi dôležitý. Imidž, ktorý má krajina. Že to je krajina, kde teda niečo platí. A teraz si zoberte, niekde tie bordy tam, čo sa rozprávajú, že kde ideme investovať, ako ideme, z Honkongu, Chicago, povedzte si hocikde, niekde sa rozprávajú a niekto povie, že ja mám takú funny story, že čo urobili na Slovensku s dividendami. Posledný týždeň v danom roku ich zmenili a povedzte teraz, že kto by tam šiel. Viete, že či naozaj že my páchame, budeme páchať, ak sa toto prijme, obrovské hospodárske škody na imidži našej krajiny. Nerobte to! Však ten ani výnos z tých 3 % nemôže byť až taký, že čo nám to môže spôsobiť. Nebláznite už, fakt! Dajte pozor! Tak dobre už keď ste sa rozhodli, že to treba zdaniť, tak to dajte za zdaňovacie obdobie, ktoré bude, nie ktoré je. Sa nerobí.
No tak toľko som chcel k tomu povedať. Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Na vystúpenie pána poslanca žiadna faktická poznámka. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Ak nie, vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľ? Nie. Chce sa vyjadriť k rozprave spravodajca? Nie. Tým prerušujem rokovanie o tomto bode programu. (Reakcia z pléna.) Nevadí. Ako je mi ľúto, pán poslanec, ste mohli upozorniť. No vidíte, tak stane sa.
Dobre, vážení páni poslanci, mali by sme pokračovať v rokovaní prvým čítaním o vládnom návrhu zákona o pomoci pri splácaní úveru na bývanie a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Pán minister, môžme? Máme päť minút, tak poďme. Takže v rokovaní pokračujeme prvým čítaním o vládnom návrhu zákona o pomoci pri splácaní úveru na bývanie a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Vládny návrh zákona je uverejnený ako tlač 84, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 91.
Prosím ministra práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky Erika Tomáša, aby vládny návrh zákona uviedol.

(Rokovanie o vládnom návrhu zákona o pomoci pri splácaní úveru na bývanie a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 84.)

Vážený pán predsedajúci, kolegovia, kolegyne, dovoľte teda stručne uviesť návrh zákona.
Návrh zákona sa predkladá v súvislosti s nárastom úrokových sadzieb pri úveroch na bývanie, vzhľadom ku ktorému sa zvyšuje finančné zaťaženie u domácností, ktoré majú uzatvorenú zmluvu o úvere na bývanie a v dôsledku tzv. refixácie úveru sa ich mesačná splátka zvyšuje. Viaceré domácnosti by mohli mať problém so zabezpečením dôstojnej životnej úrovne, resp. by mohli v dôsledku platobnej neschopnosti prísť o nehnuteľnosť zaťaženú úverom na bývanie.
Na základe uvedených skutočností považuje ministerstvo za nevyhnutné prijať opatrenia zabezpečujúce pomoc týmto domácnostiam. Jedným z opatrení, ktoré ministerstvo v rámci svojej vecnej pôsobnosti navrhuje, je zavedenie príspevku na zvýšenú splátku úveru na bývanie ako novej štátnej sociálnej dávky, prostredníctvom ktorej bude štát oprávnenej osobe finančne prispievať na zvýšenú úhradu splátku úveru. Výška príspevku sa navrhuje ako 75 % zo zvýšenia splátky úveru na bývanie, najviac v sume 150 eur mesačne. Súčasne sa s prihliadnutím na možnosti štátneho rozpočtu a sociálno-ekonomickú situáciu v krajine navrhuje možnosť ustanoviť v zákone o štátnom rozpočte odlišnú výšku príspevku na príslušný rozpočtový rok.
Návrh zákona stanovuje aj maximálnu hranicu výšky priemerného príjmu oprávnenej osoby a spoludlžníka, a to vo výške najviac 1,6-násobku priemernej nominálnej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky zverejnenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky za kalendárny rok, za ktorý sa posudzuje príjem.
Zavedenie príspevku bude mať negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy, ktorý sa prejaví už v roku 2023, a to potrebou navýšenia finančných prostriedkov na úpravu informačného systému Finančnej správy Slovenskej republiky v objeme 60-tisíc euro. V roku 2024 pôjde o potrebu navýšenia finančných prostriedkov v súvislosti s jeho zavedením v objeme cca 72,6 mil. eur. Z toho pohľadu údajov ministerstva financií a NBS cca 64 mil. eur na samotné poskytovanie príspevku.
Ďalšie výdavky v roku 2024 súvisia s úpravou informačného systému ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny, personálnym zabezpečením výkonu agendy, ako aj materiálno-technickým zabezpečením poskytovania príspevku.
Hneď v úvode chcem na túto skutočnosť zaregis... teda reagovať, pretože strana SaS urobila tlačovú besedu a chcem už aj strane SaS oznámiť podobne ako slovenskej verejnosti, že k 1. 1 končí na úradoch práce projekt pomoci odídencom z Ukrajiny, na ktorom pôsobí 260 ľudí a polovicu z nich ideme okamžite použiť na nový projekt splácania úverov, teda takmer 130 bude okamžite využitých, takže spomínané náklady nebudú také vysoké, ako predpokladá zákon, pretože spomínaní zamestnanci sú zamestnancami úradu práce a zároveň už majú svoje pracoviská a technické vybavenie a podobne. Ale, samozrejme, nejaké náklady si to postupne bude vyžadovať, jednak na platy a podobne. Ale máme, takto už vlastne vieme pružne proste použiť ľudí, ktorí pracujú na úradoch práce. V tých ďalších rokoch to bude závisieť všetko od prehodnocovania tých splátok a poskytovania pomoci, pretože zákon jasne ukladá, že pri schvaľovaní zákona o štátnom rozpočte sa bude táto bonifikácia prehodnocovať, tak to rovno na vysvetlenie kolegom zo SaS.
Ďakujem pekne.

Ďakujem, pán minister.
Prerušujem schôdzu. Následne budeme mať o druhej hodine hodinu otázok a budeme pokračovať slovom pani spravodajkyni, pani Laššákovej. Ďakujem, vážení páni poslanci a poslankyne.

(Prerušenie rokovania o 13.00 hodine.)

(Pokračovanie rokovania o 14.00 hodine.)

Vážené pani poslankyne, páni poslanci, budeme ešte chvíľku čakať, pretože ešte rokuje výbor pre financie a rozpočet. Takže kým zasadá výbor, tak nemôže zasadnúť plénum Národnej rady. Takže ešte vás poprosím o strpenie. Ďakujem pekne.

(Prestávka.)