6. schôdza

Pán poslanec Jaroslav Spišiak.

Ďakujem. Marek, vo svojom vystúpení si dosť do detailov rozobral teóriu legislatívneho procesu, ako má vychádzať, z čoho má vychádzať, ako má prebiehať. Áno, teória je jedna vec, prax je druhá vec.
V praxi by to malo byť tak, že všetky impulzy, návrhy, podnety na novely alebo rekodifikácie trestných kódexov musia vychádzať v prvom rade od polície, policajných zložiek, ktoré vedia, aké sú nové formy trestnej činnosti, aké sú nedostatky v legislatíve, ktoré bránia objasňovať, vyšetrovať, stíhať páchateľov týchto nových foriem.
Čiže polícia je tá, ktorá dá impulz konkrétne ministrovi vnútra, ten v spolupráci s ministrom spravodlivosti pripravia k tomu patričnú legislatívu. Medzitým Policajný zbor si pripraví svoje vlastné štruktúry, aby bol ochot... schopný okamžite, ako nadobudnú účinnosť tieto ich návrhy, reagovať a postupovať podľa nich. To je, tak by to malo byť. Tento alebo táto novela sa robí presne opačne. Návrh, podnet v skrátenom legislatívnom konaní bol napísaný, predložený a sám generálny prokurátor hovoril, že nevie o ňom, nevidel ho, polícia, už vôbec nikto o tom nič nevedel. O tom svedčí aj ten fakt, že ak by toto už bolo schválené a účinné, tak tá samotná polícia vôbec netuší, aké problémy a akú záťaž vlastne tento návrh spôsobí v ich bežnej dennej činnosti.
Ja som sa pýtal napríklad ministra vnútra, že konkrétne na NAKA či majú štatisticky zanalyzované, koľko spisov, koľko ľudí budú musieť pustiť z väzby, koľko trestných stíhaní budú musieť zastaviť kvôli rôznym právnym prekážkam, koľko spisov budú musieť odstúpiť. Proste on mi povedal, že nemajú to... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pán poslanec Alojz Hlina.

Ďakujem pekne. Ja si uvedomujem, že to je tenký ľad, a budem tak opatrne formulovať, aby to nebolo nenáležité, ale zase mi to nedá.
Človek, ktorý bol včera v Osvienčime, dnes príde do parlamentu a dá návrh, že o zákonoch, o ktorých je veľká obava, že môžu zničiť túto krajinu, dá hlasovať nonstop. Niečo mi to pripomína a možno mi to pripomína, lebo som plný emócií, som bol cez víkend v Berlíne, ale nechcem to prehnať, naozaj uvedomujem si, že je to tenký ľad. Čo chcem povedať, že človek ktorý toto urobí, že jeden deň je v Osvienčime a na druhý deň dá takto, takto hlasovať, podľa mňa nemá ani srdce, ani rozum, ani svedomie a ani nič, možno len auto od sestry.
Ďakujem.

Pani poslankyňa Mária Kolíková

Ďakujem veľmi pekne, pán poslanec Lackovič, za váš príspevok. A čo tu opakujeme, opakujeme sa preto, lebo spoločne vlastne upozorňujeme na závažné nedostatky tak zásadného zákona pre spravodlivosť v krajine, ako je Trestný zákon a trestný proces, lebo to vlastne je nový Trestný zákon a sčasti vlastne aj nový trestný proces. Ja som naozaj presvedčená, že samotní autori netušia, čo spôsobili, netušia.
Písali to ľudia, ktorí vôbec nerobia trestnú legislatívu. Písali to zjavne ľudia, ktorí narýchlo potrebovali vyriešiť niektoré prípady a absolútne nebrali ohľad a ani na to nemali čas. Akože ja si viem predstaviť aj, že, že možno ani nechceli, aby sa toto stalo voči ľuďom v krajine, že sa nebudú môcť domôcť náhrad škody v bežných krádežiach, podvodoch, že, že toto možno ani nemali na mysli. Mali na mysli znížiť tresty za korupciu a pomôcť svojim ľuďom, ale ublížiť v takomto rozsahu svojim voličom, to, si myslím, že nemali v úmysle. Ale jednoducho takto sa takáto zásadná právna úprava nedá písať. Nedá sa písať.
Ako naozaj idete ublížiť svojim vlastným voličom, oni na to prídu. Prídu na to, že sa nedomôžu náhrad, náhrad pri týchto premlčacích lehotách. To sa proste nedá. Zistí sa proste, kto, kto ukradol, zistí sa, kto sa, kto sa vlámal, a nebude už ten čas, aby sa domohli náhrad tí ľudia. Prídu na to, prídu na to a draho za to zaplatíte, ale draho za to, bohužiaľ, zaplatia všetci.
Všetci za to draho zaplatia a to je vám zjavne jedno a to je, to je nepochopiteľné.

Pán podpredseda Michal Šimečka, nech sa páči.

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Ďakujem aj kolegovi Marekovi Lackovičovi za príspevok, v ktorom opäť znovu, ako už sme tu mnohokrát predtým veľmi dobre vysvetlil, prečo toto nikdy nemalo ísť v skrátenom legislatívnom konaní.
Ja som aj rád, že je tu viac koaličných poslancov než obvykle, lebo by som aj k nim chcel možno prehovoriť. Mne sa zdá, že vlastne vy už všetci viete, že to bola chyba, to skrátené legislatívne konanie, že možno by ste to už aj mali schválené skôr, keby to šlo štandardným legislatívnym konaním, nemuseli by ste za to čeliť kritike Európskej komisie, prokuratúry, parlamentu, nemuseli by ste vysvetľovať tie zjavne neobhájiteľné veci, ktoré sú v tej dôvodovej správe pre to skrátené legislatívne konanie, naťahuje sa to ešte dlhšie, než by to iba možno v tom štandardnom bolo, Ústavný súd by sa na to pozeral inak, keby to nebolo v tom, v tom skrátenom legislatívnom konaní. Možno Peter Pellegrini by nemal dneska taký problém vo svojej prezidentskej kampani.
Čiže mne sa zdá, že už aj vám musí byť všetkým jasné, že to bola strategická chyba, ísť týmto, touto cestou. A ja rozumiem, že niekedy ľudsky je veľmi nepríjemné, keď do niečoho človek investuje a snaží sa to proste pretlačiť silou a nejde to, tak má takú tendenciu akoby nepriznať si tú chybu a ešte o to silnejšie do toho búšiť a celonočným rokovaním a neviem akým spôsobom useknúť tú debatu a presvedčiť sám seba, že vlastne mal pravdu.
Ale by som iba možno všetkých, ja viem, že to možno padá na hluché uši, ale trochu by som vás chcel povzbudiť, že uvedomte si, že to bola chyba, a skúste to ešte nejako možno premyslieť. V angličtine je taký dobrý, taká rada, ktorá znie, že when you´re in a hole, stop digging. V slovenčine sa to prekladá, akože keď sa ocitnete na dne jamy, tak prestaňte kopať. Takže, páni koaliční poslanci a poslankyne, skúste prestať kopať.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Pani poslankyňa Viera Kalmárová.

Ďakujem za slovo. Aj tebe, Marek, ďakujem za to, že sa ti podarilo celkom ako dokonale porovnať proces, v ktorom sa robí dobrá legislatíva, s tým, ktorý práve zažívame, a nič lepšie nevystihuje rozdiel medzi tým, čo sa tu deje a čo by sa malo diať pri výbere spôsobu legislatívneho procesu ako výrok jednej z protikorupčných aktivít, ktorý zaznel kedysi dávno na okrúhlom stole k demokracii, a ten výrok je takýto: „Demokracia je komplikovaný, finančne náročný, únavný a čas zožierajúci proces, ktorého výsledkom je dobré riešenie. Totalita, naopak je jednoduchý, lacný, rýchly proces, ale výsledok je zlé riešenie, na ktoré ľudia doplatia. A často veľmi tragicky.“
A ja si myslím, že to je dobrá metafora na to, čo teraz zažívame. (Výmena predsedajúcich.)