6. schôdza

Pán podpredseda Šimečka, povedali ste vo svojom vystúpení, že nebolo veľa takých rozpráv a takých dlhých rozpráv, a ja podobne ako pán poslanec Grendel verím, že toto nebola posledná taká rozprava a tak dlhá rozprava, lebo rokovať o skrátenom legislatívnom konaní je veľmi dôležité, ale nemenej dôležité je dôkladne rozobrať ten návrh zákona v prvom čítaní, keď budeme hovoriť o podstate toho návrhu, o jeho zmysle a o tom, či je, alebo nie je potrebný, a rovnako v druhom čítaní je potrebné dôkladne rozobrať ten návrh zákona naozaj na súčiastky, hovoriť o jeho obsahu a o tom, čo je v ňom potrebné zmeniť, a, samozrejme, je potrebné navrhnúť aj pozmeňujúce návrhy.
Ak som dobre zachytil, tak ste povedali, že nikto z verejnosti nerozumie, prečo Fico to tak pretláča do skráteného konania, ja v tomto si dovolím nesúhlasiť, myslím si, že verejnosť veľmi dobre rozumie, prečo Fico tak pretláča tento návrh mafiánskeho balíčka v skrátenom konaní. Verejnosť vie, že Fico potrebuje ochrániť svojich ľudí, dať im amnestiu a zaručiť im beztrestnosť.
A vie to verejnosť, ktorá sa týždeň čo týždeň schádza na námestiach slovenských miest, a už nielen slovenských, zajtra okrem Bratislavy a ďalších slovenských miest budú protesty aj v Prahe, Brne, v Krakove napríklad, ale ja som presvedčený, že to vedia aj voliči koaličných strán, a z mne z neznámeho dôvodu ostávajú ešte stále voličmi koaličných strán, hoci vedia, že ich strany kryjú korupciu a sú ochotné kvôli jej krytiu deštruovať právny... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne.
Pán poslanec Šipoš.

Ďakujem pekne. Dobré ráno, pozdravujem všetkých kolegov aj ľudí, ktorí to možno pozerajú, je štvrtok 25. januára, 17 minút už máme nový deň. Opozícia, sme pripravení, koalícia niektorí.
Chcem zareagovať na pána podpredsedu parlamentu pána Šimečku, ktorý hovoril o tom, že táto rozprava bola výnimočná. Áno, bola výnimočná tým, že opoziční poslanci sa zomkli a pýtali sa. Pýtali sa, dávali argumenty. Vystúpilo viacero poslancov s dobrými, s dobrými pripomienkami a pripojili sa aj ďalší.
Pripojil sa Európsky parlament, rada prokurátorov, prezidentka a postupne aj ministri bývalí spravodlivosti. Len minister spravodlivosti Susko tu väčšinou sedel a ťukal si do mobilu alebo do tabletu, a tak som si spomenul na staré časy v minulom volebnom období, kedy strážil rokovací poriadok, snažil sa, aby sa dodržiaval, ale teraz, keď môj kolega Gábor Grendel predniesol konkrétnu, konkrétny paragraf z rokovacieho poriadku, dal procedurálny návrh a jasne sa píše v rokovacom poriadku, že sa má o ňom rokovať a hlasovať ihneď, tak vtedy už vládni poslanci aj minister Susko nevideli v tom problém, že by, že by sa porušoval rokovací poriadok, čo je smutné.
No a ešte posledná vec, čo sa týka ďalšej rozpravy, keď ukončíme zajtra o 11.00 hod. túto, tak pevne verím, že všetci 60 prihlásení poslanci budú naplno využívať svoje právo a budeme boďova... bojovať naďalej.
Ďakujem pekne.

Ďakujem.
Pán poslanec Ledecký.

Ďakujem, pán podpredseda. V svojej rozprave si hovoril, aké je falošné, ak sa koalícia odvoláva na ľudské práva, a naozaj aktéri a obhajcovia porušovania ľudských práv, a teraz myslím konkrétne predsedu vlády Fica a bývalého ministra, ako, ako, ako stáli na tých tlačovkách, ako obhajovali, ako obhajovali porušovanie ľudských práv, a či to boli ľudia násilne napadnutí v Moldave nad Bodvou, alebo Hedvigu Malinovú, alebo únos Vietnamca, a teraz tí istí ľudia sa odvolávajú na porušovanie ľudských práv.
No, je to také falošné a také neuveriteľné, že k tomu snáď ani nič iné netreba dodávať, ale keď hovoríme o porušovaní ľudských práv, a čo naozaj treba riešiť, tak to je to na čo prišla Generálna prokuratúra prednedávnom, lebo podľa Dohovoru o právach dieťaťa, deti, ktoré sú dočasne alebo trvale zbavené domáceho prostredia, majú právo na osobitnú ochranu a pomoc pri poskytovaní štátom, v tomto prípade však o tomto napĺňaní nie je možné ani hovoriť. Hovorím o zisteniach z reedukačných domovov. A naozaj tomu sa treba venovať. To je prioritne, to sú deti, ktoré, ktoré sú z rodín s totálne patologickými javmi, ktorých rodina nevie ochrániť, a štát ich zavrie do reedukačných domovov a namiesto toho, aby im chránil a pomáhal, tak ich ešte viac týra.
To je porušovanie ľudských práv, čomu sa treba venovať. (Potlesk.)

Ďakujem pekne.
Pán poslanec Pollák.

Ďakujem pekne za vašu rozpravu, pán podpredseda. Je veľmi zaujímavé, ako sa pán predseda parlamentu zachoval. Najprv sa dušoval, že sa už cez noc rokovať nebude, no potom v Sobotných dialógoch pán premiér Fico povie, že to bude kľudne aj cez noc do konca rokovania, a potom zrazu máme z ničoho nič nočné rokovanie.
Pán Pellegrini akosi stále nevie vyjsť z tieňa Roberta Fica, a teda si vieme predstaviť, aký by bol asi prezident, ak by bol zvolený, koho zákony by bez zamyslenia nad obsahom, okamžite podpisoval a koho zákony by, naopak, blokoval. Tam sa asi nič iné čakať nedalo.
A čo sa týka komentárov koalície, že nejako blokujeme parlament obštrukciou, že nedovoľujeme koalícii vládnuť, to je, samozrejme, obrovská hlúposť. Ako som už dnes povedal v niektorej faktickej poznámke, v realite iba pomáhame koalícii nahradiť procesy, na ktoré sa v rámci rýchlej tvorby novely zabudlo, ako je napr. medzirezortné pripomienkové konanie či dialóg s verejnosťou.
Zákon sme podrobne zanalyzovali, našli sme argumenty, našli sme možné spôsoby zmeny, na ktoré neprišli ani autori tejto novely. Koalícia si z toho možno aj niečo vzala, keďže návrh zákona plánuje prerobiť, a teda okrem toho, že nahrádzame tradičný legislatívny proces, robíme presne to, čo má robiť dobrá opozícia.
Ešte raz vám, pán podpredseda, veľmi pekne ďakujem za vašu rozpravu.

Ďakujem pekne.
Pán poslanec Vašečka.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci, a ďakujem vám aj za vaše vystúpenie.
Mňa tam zaujalo niečo, čo by som vystihol slovom nádej, ale nie nejaká taká naivná nádej alebo nejaké ružové okuliare, ale nádej, že to má zmysel, a keď nedosiahneme to, že by zajtra neodhlasovali návrh na skrátené legislatívne konanie, pokračujeme ďalej v tej činnosti, v ktorej vidíme zmysel a ktorá je zmysluplná, je cielená, pretože je tu to, čo môžme urobiť. To najmenej, čo môžme urobiť, je prihlásiť sa do rozpravy a vytrvalo opakovať, dôvodiť, argumentovať, aby sme nejakým spôsobom, možnože v tejto chvíli aj nám ešte neznámym a nepredvídateľným, ako ste to povedali, dosiahli nejakú zmenu, alebo aspoň sa o ňu vážne pokúsili.
Takže ja vám ďakujem za váš príspevok, ďakujem aj za spoluprácu v pléne, že môžme takýmto spôsobom spolupracovať na dobrej veci.
Ďakujem.