Dobrý deň. Ďakujem pekne za slovo, pani predsedajúca. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, toto nebude asi nejaký súvislý prejav, ale možno len také poznámky k rekodifikácii civilných procesných pravidiel a rovno možno aj nadviažem na predchádzajúcu diskusiu.
Ja myslím, že všetci sa zhodneme, že asi naozaj ďalšími novelizáciami Občianskeho súdneho poriadku sa ďalej nedostaneme so zlepšovaním pravidiel, procesných pravidiel civilného...
Dobrý deň. Ďakujem pekne za slovo, pani predsedajúca. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, toto nebude asi nejaký súvislý prejav, ale možno len také poznámky k rekodifikácii civilných procesných pravidiel a rovno možno aj nadviažem na predchádzajúcu diskusiu.
Ja myslím, že všetci sa zhodneme, že asi naozaj ďalšími novelizáciami Občianskeho súdneho poriadku sa ďalej nedostaneme so zlepšovaním pravidiel, procesných pravidiel civilného konania, takže to, že môžeme rozprávať o rekodifikácii procesných pravidiel, je dobré. Možno by boli na stole aj skôr, ale pomerne dlho bola, bola tá úvaha, že ideálny stav je, keď civilné rekodifikácie sú predložené naraz alebo najskôr rekodifikácia hmotného práva a následne procesného práva. Zjavne tá rekodifikácia občianskeho práva hmotného je predsa len veľké sústo, s ktorým sa nám ťažšie darí popasovať sa do tej miery, aby v krátkej budúcnosti mohla byť predložená. Pravdepodobne, aspoň tak jak počúvam, ako hovoria aj kolegovia civilisti, možnože je aj dobré trošičku počkať, ako sa prax vysporiada alebo ako prax prijme českú rekodifikáciu občianskeho práva hmotného. Takže preto rozumiem, že minister spravodlivosti proste od tohto ako keby dlhé roky zakonzervovaného názoru, že spravme najskôr hmotu a potom proces, čo inak má tiež svoju logiku, najmä vo vzťahu k právnej úprave nesporových konaní, ustúpil a rozhodol sa pripraviť a predložiť parlamentu civilné rekodifikácie. Takže to je poznámka číslo jedna.
Zároveň chcem povedať, že keď máme na stole rekodifikáciu civilného procesu, tak to je vážna norma, od ktorej očakávame, že nejaký čas vydrží, to znamená, že nebude za krátky čas novelizovaná, aj keď život, samozrejme, ukáže. A chcem sa v tej súvislosti prikloniť ku kolegom, ktorí žiadajú dlhší čas na prerokovanie tohto, týchto troch návrhov zákonov, pretože si myslím, že naozaj ich potrebujeme. Na decembrovej schôdzi, keď sme vedeli, že vláda schválila civilné rekodifikácie a smerujú do parlamentu, ja som navrhovala aj to, že možno aj prvé čítanie by mohlo byť posunuté o mesiac, pretože naozaj je to, za ten čas, čo sme k tomu mali k dispozícii, je to tak na prvé prečítanie. Vidno to asi aj v tých príspevkoch, že sú omnoho menej konkrétne, ale naozaj veľmi všeobecné aj na všeobecnú rozpravu. Takže prikláňam sa k tomu, aby naozaj to druhé čítanie bolo odložené na jeseň. Myslím si, že by to bolo na prospech veci, a keby v tom medziobdobí bol priestor aj pre poslancov, a teraz nemyslím len pre poslancov ústavnoprávneho výboru, ale všetkých poslancov, ktorí možno sú právnici, a všetkých poslancov, ktorí, ich tá téma zaujíma. Naozaj mať aj opakovane možno nejaké odborné stretnutia, aby sme si veci vyjasnili, tak by to bolo len na prospech veci.
Rekodifikácia je veľká vec a v zásade, znova reagujúc na to, čo tu pred chvíľou odznelo, nepamätám si nieže rekodifikáciu, novelu Občianskeho súdneho poriadku trošku závažnejšieho charakteru, na ktorú by sudcovia alebo rôzne skupiny sudcov nemali diametrálne odlišný názor, a áno, môže to byť ten klasický iný pohľad sudcov okresných súdov a krajských súdov, ale tá deliaca línia sa, samozrejme, môže vinúť aj cez iné kritériá alebo cez iné čiary.
Zároveň musím povedať, že sa veľmi teším, že možno v nejakej inej konštelácii zloženia parlamentu budeme rokovať o pravidlách občianskeho súdneho procesu, v rámci ktorých sa budeme vracať ako keby k témam, ktoré už boli opakovane predmetom rokovania tohto parlamentu a ktoré možno aj tento parlament, možno nie v pléne, ale v ústavnoprávnom výbore už aj zamietol, a uvidím, ako sa s tými témami vysporiada parlament teraz.
A ja keď budem hovoriť ďalej, tak ja sa, samozrejme, k tomu vrátim, o ktorých témach hovorím, ale možno, možno dopredu v rámci ešte naozaj úplne všeobecného hodnotenia by sme si možno mali povedať alebo správne nastaviť očakávania od procesných pravidiel a tiež to nehovorím úplne náhodou, pretože nastavenie správne alebo dobré nastavenie očakávaní, čo môžeme očakávať od procesných pravidiel v civilnom konaní, nám možno pomôžu k tomu, aby rekodifikácia prežila bez nejakých závažných zásahov dlhšie. Inými slovami, ide mi o to, povedať si alebo vysvetliť si, čo rekodifikácia naozaj môže priniesť, ale že zároveň nie je všeliekom na všetky boľačky justície, pretože nedá sa povedať, že keď schválime nové procesné kódexy, tak od pol roka 2016 všetky súdne konania proste pôjdu takto. Tak to nefunguje, pretože buď sedí celá kombinácia, procesné pravidlá sú v tom veľmi dôležité, ale nesporne rovnako dôležité sú materiálne podmienky, ktoré sú na súdoch, rovnako dôležitá je personálna kapacita súdov, a teraz nemyslím len na kvantitu, ale myslím aj na kvalitu, jak administratívneho personálnu, tak sudcov. A mohli by sme pokračovať. Čiže je to svojím spôsobom skladačka a žiadna časť tej skladačky nie je všeliekom, pokiaľ nefunguje aj ten zvyšok. A treba to povedať, aby proste na konci roku 2016 teraz nedošlo k nejakému sklamaniu a nechceli sme naraz meniť Občiansky súdny poriadok, lebo tento nám nevyriešil problém. Tak to treba podľa mojej mienky dopredu povedať a verím, že aj pán minister prijme ako môj konštruktívny vklad do diskusie k Občianskemu súdnemu poriadku, fakt, že na tomto mieste mu nezačnem vyčítať, čo všetko neurobil (povedané so smiechom) v iných oblastiach.
A na to, aby sme správne nastavili očakávania, podľa mojej mienky treba sa aj úplne otvorene rozprávať o tom, čo v týchto procesných pravidlách je, pretože v týchto procesných pravidlách sú veci, s ktorými ja súhlasím a o ktorých som presvedčená, že môžu napomôcť efektívnosti súdneho konania. Potom sú tam, samozrejme, aj veci, ktoré sú kontroverzné, a treba o nich zásadne diskutovať, aj možno niektoré veci, s ktorými nebudeme súhlasiť, a budeme o nich diskutovať a možno budeme mať aj nejaké návrhy. Ale sú tam aj veci, o ktorých hovoríme, ale obávam sa, že aj väčšina tejto sály si za tým príliš veľa nevie predstaviť, keď hovoríme a opakovane hovoríme o tom, že posilňujeme, posilňujeme kontradiktórnosť súdneho procesu, a hovoríme tu o tom, že sa rozširuje povinné zastúpenie advokátov, a vlastne ako keby nevieme, čo si za tým predstaviť. Ja by som chcela popísať trošku, aby sme vedeli, že čo si za tým vieme predstaviť, ale naozaj zase v záujme toho, aby kódexy prežili.
A to podstatné asi na tých pravidlách je, že deje sa to už postupne 20 rokov, postupne odchádzame od toho, aby v rámci sporového konania, občianskeho súdneho konania súdy hľadali materiálnu pravdu, a zvyšujeme zodpovednosť strán sporu za výsledok procesu, pretože staviame sa k tejto časti tak, že predsa je to súkromnoprávny vzťah, a pokiaľ to nie je vyslovene vzťah dvoch subjektov, kde je jedna strana slabšou stranou sporu, tak majú v tom spore rovnaké postavenie a majú hájiť svoje záujmy a predložiť svoje dôkazy. V kombinácii s koncentračnou zásadou to môže, samozrejme, vysoko pomôcť efektívnosti súdneho konania, ale treba si uvedomiť, čo to v konečnom dôsledku znamená. A znamená to v konečnom dôsledku to, že je na stranách sporu, aby vtedy, keď majú, čiže včas predložili svoje dôkazy, prípadne včas, vtedy, keď majú, namietali dôkazy protistrany, pretože keď tak neurobia, tak neskôr tak urobiť nebudú môcť. A je to v súlade s tým princípom, že procesné, procesné pravidlá určujú, sú pravidlami, ako má sudca pri rozhodovaní sporu postupovať, ako majú sporové strany postupovať a v zásade sudca má rozhodnúť spor, nemá hľadať pravdu mimo tých dôkazov, ktoré strany predložia. A ja to naschvál zdôrazňujem, pretože, a teraz to poviem úplne zjednodušene, aby bolo vopred jasné, ja s tým nemám problém, ja s tým súhlasím.
A s novelami Občianskeho súdneho poriadku, ktoré boli v tomto trende, som sama už stála v tomto parlamente a pamätám si aj pomerne búrlivé rokovania ústavnoprávneho výboru ešte v rokoch 2004 - 2005, kde tento, táto právna úprava blížiaca sa, vy ste ešte prísnejší, ale blížiaca sa tejto právnej úprave, bola napádaná v rámci ústavnoprávneho výboru. Sedeli v ústavnoprávnom výbore aj niektorí kolegovia, ktorí sedia v tomto parlamente dodnes, aj zo strany SMER a vtedy to nepodporila ani strana SMER, ani niektorí naši vládni kolegovia. A nehovorím to preto, že by som sa chcela vracať do minulosti alebo niečo vyčítať. Hovorím to preto, že chcem vnímať tento posun, že vláda teraz predložila v tomto znení návrh sporového, sporového konania. Chcem to vnímať tak, že niekam sa vyvíjame a že možno sa vyvíjame v prospech pravidiel, ktoré napomôžu efektívnosti súdneho konania. Ale hovorím to aj preto, aby sme rozumeli, o čom budeme v konečnom dôsledku hlasovať, pretože ak hovoríme, že tento kódex by mal prežiť nejaký čas, tak by som sa nerada dožila toho, že niekde na konci roku 2016 bude v nejakej reportáži nejakej bulvárnejšej televízie reportáž o tom, aká nespravodlivosť sa stala na súde, pretože neboli dovolené predložiť dôkazy, a proste strana sporu nestihla a poslanci promptne zareagujú a budeme sa vracať niekde k hľadaniu materiálnej pravdy alebo niekde na polceste späť. Preto je podľa mojej mienky dôležité, aby nielen tí, ktorí sa tej téme venujú, ale všetci sme rozumeli, o čom budeme hlasovať, keď budeme hovoriť o tomto kódexe.
To isté sa týka napríklad témy predbežného prejednania sporu. Tiež to tu už bolo na stole a tiež to neprešlo cez ústavnoprávny výbor. Hovorím, ja som podporovateľka tohto inštitútu, ale zase musíme vedieť, o čom hovoríme, keď hovoríme o predbežnom prejednaní sporu, pretože tá ideálna predstava podľa týchto pravidiel toho sporového konania by mala vyzerať tak, že jednotlivé strany dajú svoje návrhy. Teda príde návrh, druhá strana sa k návrhu vyjadrí, jedna aj druhá strana predloží svoje dôkazy, sudca si naštuduje spis, pozve si sporové strany, prejedná s nimi ten spor, možno im povie, jak to vidí, čo uzná ako dôkaz, čo neuzná ako dôkaz. Možno povie, že predbežne vidí tú vec takto, možno ich pomkne k zmieru a potom už to pojednávanie by malo byť jedno, na ktorom by sa spor mal skončiť, v bežných prípadoch jedno, na ktorých by sa spor mal skončiť, a možno bude trvať dve-tri hodiny, čo je aj možno úplne iný spôsob práce súdu, lebo dnes máme tie pojednávania možno po pol hodine, po hodine vytýčené na pojednávanie, čiže je to zásadná zmena aj spôsobu práce sudcu, ale takto by to malo vyzerať, a to si treba uvedomiť, že to je proste inak ako teraz, a musíme akceptovať, že predbežné prejednanie sporu je o tom, že naozaj ten sudca aj trošku povie, ako to vidí, musí dokázať udržať hranice, aby neprejudikoval tú otázku pred pojednávaním, ale možno trošku aj tým usmernil tie sporové strany. Vo svete to funguje, je to veľmi efektívny nástroj. Ale viem si predstaviť, že my na to nie sme zvyknutí a bude to mať za následok, že niektoré strany si budú myslieť, že sudca je zaujatý, čo mi to tam povedal v tej kancelárii alebo v pojednávacej miestnosti, že ako to vidí.
Takže pýta to, pýta to, aby sme sa s tým širšie zaoberali a nezaoberali sa s tým len právnici, pretože pokiaľ nebudeme vnímať, že takto to chceme mať a naozaj za tým stojíme, tak podľa mojej mienky môžeme sa, môžeme byť konfrontovaní všetci, ako tu sme, v tom roku 2016/2017 možno s prekvapením niektorých strán súdneho sporu a ideálny prípad by bol, keby na rekodifikáciách sme sa dokázali zhodnúť viac ako len v počte hlasov 83, a potom dokázali aj v týchto situáciách, v tom roku 2017, za týmito základnými zmenami aj stáť. A podľa mojej mienky aj preto potrebujeme ten čas. My všetci potrebujeme ten čas, aby sme si možno aj vzájomne vysvetlili, čo ako chápeme a čo sa ako myslí v tých procesných pravidlách, pretože je to naozaj v niečom rozdiel, a ten rozdiel môže byť dosť zásadný.
A áno, môžeme tie pravidlá nazvať možno aj pravidlami, ktoré sú priateľské pre advokátov, pretože v takomto procese, keď som zodpovedná za výsledok svojho sporu, a pokiaľ zmeškám lehotu, nedám dôkazy včas, nebudem ich môcť neskôr uplatniť, neuvedomím si, že musím poprieť dôkazy druhej strany, lebo keď ich nepopriem, tak budú považované za preukázané, tak áno, asi je výhodné mať advokáta, aj keď by to nemalo byť povinnosťou mať advokáta, a ja verím, že kolega Lipšic kritizoval príliš rozsiahlu právnu úpravu povinného zastúpenia advokátom v tomto návrhu, ja dúfam, že nepríde ďalší pozmeňovací návrh, ešte aby sa to, ešte viacej rozšírilo, to len dopredu predostieram, že aj toho sa obávam.
Ale čo to bude znamenať ďalej? Bude to znamenať ďalej možno aj to, že sa dočkáme toho, že bude veľká výzva pred advokátskym stavom stáť, pretože keď advokát pochybí, tak klient ho bude chcieť žalovať, tak to bude veľká výzva aj pre stavovskú súdržnosť, pretože ten, kto bude chcieť žalovať advokáta, si na to bude chcieť zobrať advokáta, čo nie je taký bežný typ sporu... (Povedané so smiechom. Ruch a smiech v sále.) To nie je taký bežný typ sporu, Gábor, v dnešných podmienkach, nerobia to advokáti radi. Robia? Nerobia to až tak radi? Už áno, už áno, ako to je? (Reakcia z pléna.) Tak to je dobre. Takže niekam sa posúvame a je to možno fajn.
Myslím si, že prax aj kolegovia uvítali aj to, že tie kódexy sú rozdelené vlastne do troch zákonov, pretože je to veľmi praktické, keď ide na pojednávanie, tak vie, na aké pojednávanie ide, a podľa toho si zoberie procesný predpis, v ktorom má v zásade všetko vrátane príslušnosti, takže myslím si, to je téma, voči ktorej asi naozaj nikto nebude namietať. Vnímam tak, že je aj dobrá tá štruktúra v tom zmysle, nie pri tom prieskume správnych rozhodnutí, to nemáme, ale pri tých ostatných dvoch zákonoch máme v úvode uvedené princípy, na ktorých stojí tá právna úprava. Ja si myslím, že to je dobré, pretože tie slúžia ako interpretačné pravidlá niektoré, a predpokladám, že môj kolega o tom hovoril, niektoré sú nepochybne kontroverzné a bude v rámci tej debaty o nich dlhšia debata a verím, že vo výsledku, vo výsledku sa zhodneme.
Vnímam aj fakt, že sa prehlbuje alebo vytvárajú sa v týchto procesných kódexoch v rámci úpravy kauzálnej príslušnosti podmienky pre väčšiu špecializáciu sudcov v určitých typoch sporov, pretože aj dnes to máme, že niektoré typy sporov, ako spory z autorského práva alebo z patentov, alebo z hospodárskej súťaže, nemáme na, nie sú na ne príslušné všetky okresné súdy alebo všetky krajské súdy, ale len vybrané, vnímam, že sa to rozširuje, napr. o okruh pracovnoprávnych sporov a niektorých ďalších sporov. Ja si myslím, že to je dobrý trend, a pokiaľ v týchto typoch sporov, ako sú pracovnoprávne, ktoré sú vždy typické, typicky citlivé aj z hľadiska dostupnosti súdu – to je tiež častá kritika zo strany poslancov –, pokiaľ toto sa dá ustáť, tak, si myslím, že to prospeje naozaj tomu, že sa bude môcť vytvoriť kategória sudcov, ktorí sa na túto agendu budú špecializovať, čo je vždycky na prospech rýchlosti konania, čiže s tým súhlasím. A ten výber nehodnotím potom v rámci debaty, na niektoré tie súdy sa budem pýtať, že či ten výber bol naozaj ten najsprávnejší.
Mám veľa otázok k jednotlivým ustanoveniam, mám veľa otázok aj k tomu, či niektoré otázky by sa nedali riešiť možno trošičku odvážnejšie, napr. taká téma platobných rozkazov či nie je kategóriou sama osebe, či nemáme priestor pohrať sa viacej s doručovaním. Kolegovia v rámci debaty na túto tému navrhovali aj to, že treba zvážiť aj doručovanie advokátmi protistrane, v niektorých krajinách to funguje, je to veľmi efektívne, videla som, že pracujete s tým, že budeme mať elektronické schránky, čiže budeme môcť elektronicky doručovať, podľa mňa ku vzťahu práve ku platobnému rozkazu to nemáme doriešené do takej miery, aby sme vedeli pracovať s fikciou doručenia. Voči právnickým osobám a podnikateľom podľa mojej mienky by to bolo veľmi dôležité z hľadiska urýchlenia súdneho konania, môžem hovoriť o predlžovaní konaní takým spôsobom, že povedzme pri podanie odporu alebo podanie odvolania sa môže naťahovať čas, kým je zaplatený súdny poplatok, čiže inšpirácie možno niektorými inými úpravami v podobe zavedenia možno ručenia osobného za nezaplatenie súdneho poplatku včas a podobne. Čiže nejaké inšpirácie budeme mať a budeme sa chcieť o nich rozprávať, a preto by som naozaj chcela ja sa pridať – a opakujem to, čo som povedala aj na začiatku – pridať k tým, ktorí by privítali, keby sme o procesných rekodifikáciách v druhom čítaní rokovali až v septembri a využili ten čas naozaj na odborné stretnutia aj so sudcami, aj s advokátmi a inou odbornou verejnosťou, aby sme naozaj sa na konci dostali ku kódexom, ktoré, ktoré prežijú v tej podobe dlhšiu dobu.
Toľko, toľko moje poznámky naozaj veľmi všeobecné a na úvod koncipované v snahe vytvoriť naozaj ten priestor, aby sme mohli hľadať aj väčšiu väčšinu, a ja verím, že prístup predkladateľa tohto návrhu nám to v druhom čítaní umožní. Pokiaľ áno, tak tento tón ostane zachovaný aj v druhom čítaní.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
