Videokanál klubu

Ďakujem za slovo, pani podpredsedníčka. Vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia. Pán minister, na chvíľočku vás vyruším, lebo na poslednú chvíľu som dostal avízo o dvoch problémoch. Jeden je, čo sa týka projektovania stabilných hasiacich zariadení, a druhý je projektovanie zariadenia elektrickej požiarnej signalizácie, kde zákonom sa zavádza, že to môže projektovať len fyzická osoba, ktorá má tri roky praxe. No keď to je fyzická osoba a musí mať tri roky odbornej praxe, tak kde naberie odbornú prax, keď túto prax, sa vyžaduje práve projekcia. Ja vám potom to ukážem. A druhá problematika je, že... (Reakcia predkladateľa.) No tak musím niekde tu odbornú prax nabrať. (Reakcia predkladateľa.) Ako koncipienta, áno, samozrejme (vyslovené s pobavením), to je fyzická osoba, dobre.
Druhá vec je, na čo som bol upozornený, že na Slovensku sa, je dosť častým javom, že neskolaudovaná budova je už v prevádzke. Či ako obytná alebo prevádzková alebo hocijaká. A tu možnosti jednotlivých hasičských riaditeľstiev sú dosť obmedzené. Čiže budova, ktorá ešte nie je kolaudovaná a už je v prevádzke načierno a v zásade nespĺňa protipožiarne opatrenia alebo podmienky, tak naši riaditelia majú zviazané ruky. Lebo budova nie je skolaudovaná ešte, vedia, že je tam nejaká hrozba, ale priamo v kompetencii, čo sa týka toho, aby zasiahli, predovšetkým mal by zasiahnuť stavebný úrad, ale keď ten to nerobí a ich to až tak netrápi, čo sa týka požiarnej ochrany, ale stáva sa, že aj v takýchto budovách je požiar. Ja viem konkrétne prípady, nechcem ich tu rozvádzať, nechcem nikomu sprvu robiť zle, ale vysvitlo, že hasiči, bohužiaľ, majú zviazané ruky. Vedia, že je tam ten problém, ale budova nie je skolaudovaná, nevedeli skontrolovať, ako je tá budova zabezpečená, čo sa týka protipožiarnej ochrany. Toť vsjo.

Ďakujem za faktickú poznámku, lebo fakt som na túto vec zabudol. Musíme používať správne pojmy. Schránková firma by nemala byť problém, lebo od toho je schránková, že aspoň má nejakú schránku, a tá schránka mala byť platná. To sú rôzne budovy, kde to je, ako hovorím, že Office house, že tam zaregistrujú, ale je aspoň nejaká informačná alebo recepčná služba, že je im kde doručiť a je možné doručiť aj zásielky, ktorú musí podpísať zodpovedná osoba. A keď je to nejaká normálna schránková právnická osoba, že aspoň tú schránku má. Ale tu sa bavíme, čo vy ste povedali, pán poslanec Mikloško, to sú schránkové firmy, ale už aj bez schránok. Čiže to sú firmy, také právnické osoby-bezdomovci, a to je ten najväčší problém.

Ďakujem, pani podpredsedníčka Národnej rady Slovenskej republiky, za udelenie slova v rámci rozpravy. Vážený pán podpredseda vlády, minister, vážené kolegyne, kolegovia. Pán minister je prekvapený, že vystupujem k tomuto bodu. Hneď ale musím poďakovať za ten čl. 2, 3, neviem, ktorý to rieši, občianske preukazy a ich prevzatie, ktorý je už dlhodobý problém. Ťažko choré osoby museli ísť na políciu a prevziať občiansky preukaz, lebo tam nebolo možné zastupovanie.
Ale vrátim sa k tomu pôvodnému návrhu v tom čl. I, register adries. Ja som rátal s tým, keďže som uvidel, že vláda pripravuje takýto zákon, tak som sa potešil, lebo dlhodobo máme na Slovensku problém s týmto, s týmito adresami, čo sa týka presnosti a hlavne zastižiteľnosti nie až tak fyzických osôb, ale aj tých, predovšetkým právnických osôb. Ja som myslel, že to bude trošku taký širší zákon. Toto rieši predovšetkým, čo, pán minister, ste povedali, že rieši hlavne úlohy alebo veci pre záchranné zložky.
Ale ja by som chcel povzbudiť ministerstvo, pána ministra aj, ale to už asi dorieši nasledujúca vláda, ale treba si to pamätať. Na Slovensku máme dlhodobý problém s doručovaním na adresy, hlavne u právnických osôb. Adresy sú nepresné alebo adresy sú neaktuálne. Predovšetkým živnostenské úrady sú tie pri podnikateľoch, ktoré kontrolujú a majú kontrolovať adresy, ale veľká časť právnických osôb je registrovaná práve na ministerstve vnútra. Ono sa to robí tak, že podpíše sa nájomná zmluva, vybaví sa zápis do konkrétneho registra. Nájomná zmluva buď skončí, alebo sa vypovie, a tá právnická osoba už je v čudu. Síce je nejaká adresa, ktorá bola aktuálna a platná pri zaregistrovaní tejto právnickej osoby, ale potom šumafuk, tá adresa už nie je platná, keď niekde neplatí nájomnú zmluvu, alebo proste je tu nejaká garáž, alebo neviem, nejaká ďalšia budova, ktorá asi tuto niekde, nejaká zhorela, vyhorela chata, je tam nejakých 200 firiem zapísaných do Obchodného registra, že tam majú sídlo, pred likvidáciou alebo konkurzom.
Čiže ja by som chcel nabádať možno už aj terajšiu vládu, aby s tým začala robiť, lebo však budeme prerokovať za týždeň civilné kódexy, kde stále budeme zápasiť s tým, že čo s doručením, keď je adresát neznámy alebo nezastihnutý na tej adrese, ktorú má vedenú v konkrétnych registroch, alebo aj fyzická osoba v konkrétnom registri.
Daňový úrad to vyriešil veľmi jednoducho. Tam je elektronická korešpondencia, keď niekto chce si dopisovať s verejným úradom, tak má sa zaregistrovať a basta. Čiže nie som z toho nadšený, že jeden rezort si to takto vedel vybaviť a ostatné rezorty, ostatné zložky štátnej správy toto nemajú, alebo nevedia s tým sa vysporiadať. Nie každá osoba, nie každá právnická osoba bude mať, fyzická osoba, právnická osoba bude mať, ale budeme ju vedieť donútiť, aby mala elektronickú adresu na doručovanie, ale nie pri takých úkonoch, ktoré sú bežné. Ale určite by sme mali dávať pozor a možno aj rozšírením tohto zákona, že by sme zaviedli taký register adries, ktorý by mal v prvom rade na ťarche toho, kto zadá svoju adresu na základe registra adries, že keď nie je zastihnuteľný na tejto adrese, tak by tam mohla platiť fikcia doručenia akýmkoľvek spôsobom akéhokoľvek rozhodnutia. Lebo nie je normálne, že my máme, či súdne alebo aj rozhodnutia v správnom konaní zdĺhavo nesprávoplatnené alebo nevieme ich dokončiť, tieto konania, lebo adresát je na tej adrese, ktorú zadá, nezastihnuteľný alebo neznámy.
Tu chcem apelovať ešte aj na ministra vnútra, lebo predovšetkým živnostenské registre by mohli kontrolovať aj aktuálnosť adries, aj s možnosťou výmazu týchto podnikateľských subjektov z registra, keďže adresa, ktorú zadali živnostenskému úradu, je fiktívna.
Čiže, pán minister, poprosím vás, aby ste v krátkosti reagovali na toto, že aké sú úvahy. Lebo hovorím, že daňový úrad, finančná správa toto vyriešila. Ale, dobre, to je špecifické konanie. Daňové konanie je predsa len špecifické. Ale ostatné konania, ktoré sú prierezom so všetkými štátnymi orgánmi alebo aj orgánmi územnej samosprávy, tých sa to bytostne týka, že to spomaľuje konanie alebo znemožňuje konanie, lebo tá adresa, ktorá je niekde zadaná, nie je správna alebo nie je už aktuálna. Ale my tu predsa len nejakú adresu, nejaká tá osoba musí mať, či to je fyzická alebo právnická.
Ďakujem pekne.

Ďakujem za faktické otázky. Moc dlho nebudem k tomu hovoriť. Súhlasím s pánom Čaplovičom, s tým, čo povedal. Samozrejme, politika tam nepatrí, ja som o tom vôbec nerozprával, ale sme už druhýkrát predložili my tú olympijskú rentu a to je druhý iný zákon. Je to podľa mňa štandardnejší zákon, ktorý sa týka len olympijských športov a olympionikov a olympijských víťazov. Čiže tam by sme odbremenili tieto možnosti, či v tom zahrnutý má byť alebo nemá byť šach, majster Európy, majster sveta. Ten zákon, čo sa týka olympijskej renty, je vo svete štandardný. Majú ho Ukrajinci, Maďari, Rusi, Poliaci, Rumuni. Myslím si, že je tu z čoho sa odraziť. Tento zákon je iný v niečom, to sa týka príplatku ku dôchodku. Ale ja si stále myslím, že bezúhonnosť tam musí byť v každom prípade.

A nehovorte mi o tom dopingu a tak ďalej, odobratí medaily. Ale niekto môže byť trestaný za to, musím povedať vulgárne, že robí trénera a znásilní svoju žiačku, potom odsedí si v base dva-tri roky. A potom takýto človek bude dostávať tento príplatok za to, že bol špičkový športovec? Špičkový športovec musí byť vzorom ako tréner aj ako športovec.
Stretávame sa s týmito viac-menej udalosťami, ktoré sú vo svete a môžu byť aj na Slovensku. A ja neviem, na Slovensku či vôbec sú, možno aj sú alebo možno aj nie sú. Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo. Vážení predkladatelia, vážená Národná rada, k tomuto návrhu zákona už som viackrát vystúpil pri prvom čítaní, ale dovoľte mi niektoré veci zopakovať a potom by som predniesol pozmeňujúce návrhy, ktoré mienim k tomuto zákonu predložiť.

Pozeral som všade, kde som získal informácie o štandardných odmeňovaniach športovcov olympijských víťazov, s takýmto zákonom som sa nestretol. Asi s tým budete súhlasiť, lebo neexistuje, aby dostávali športovci nejaký vyrovnávajúci príspevok k svojim zarobeným, ťažko zarobeným peniazom čiže k základom dôchodku.

Chýbajú mi tu dve veci, ktoré som už tiež povedal.

A dovolím si povedať ešte jednu vec, aby som na ňu nezabudol, si hovoril, áno, oddelili ste to, na čo som poukazoval, ale olympijský víťaz a majster sveta rovná sa jedna ku jednej, čo je, myslím si, obrovská diferencia. Ale je to na úsmev, pretože športovci tí, ktorí fakt vedia, čo znamená šport, čo znamená olympiáda, čo znamenajú majstrovstvá sveta, vedia to posúdiť.
Ale dovoľte mi povedať, ste už tam zaradili aj majstrov Európy, strieborných medailistov z majstrovstiev sveta a bronzových medailistov z majstrovstiev sveta, ale na to, na čo som už minule poukazoval, zabudli ste, a to, že v roku 1980, a o tom bude môj pozmeňujúci návrh, bola olympiáda v Moskve, ktorá nebola úplná, neboli tam športovci mnohí zahraniční (Ale v roku 1984 do Los Angeles nešli socialistické štáty na túto olympiádu.), kde vy nepočítate s tými, ktorí tam boli a získali umiestnenia, tam išli nie z vlastnej vôle, ale z vôle socialistického režimu.

Dovoľte mi, aby som k tomu povedal pár slov. Boli to Hry priateľstva (Družba 84), ktoré sa uskutočnili v bývalých štátoch Zväzu sovietskych socialistických republík a neskôr v iných socialistických štátoch a ktoré mali plne nahrádzať olympijské hry v Los Angeles. Uvedené podujatia pre štáty bývalého socialistického bloku nahrádzali letné olympijské hry, na ktorých boli reprezentanti dotknutých krajín. A hovorím o letných olympijských hrách, lebo pri zimných olympijských hrách táto truc metóda nebola, čiže jedná sa o letné jedny hry z roku 1980 letné a druhé hry z roku 1984, ktorých reprezentanti dotknutých krajín z politických dôvodov sa nezúčastnili. Hry priateľstva (Družba 84) tromfli vtedy olympiádu na počet rekordov, bolo to v pomere 48 ku 11. Čiže zo socialistického tábora vtedy tí športovci získali 48 svetových rekordov oproti 11 svetovým rekordom, ktoré boli na olympiáde v Los Angeles. Vo vzpieraní napríklad Slovák Miloš Čiernik tam bol tretí vo vzpieraní vo váhovej kategórii do sto kilogramov a dosiahol rovnaký výkon ako vtedy v LA zlatý Nemec Milser. Športovci z Česko-Slovenska získali na uvedených hrách spolu už spomínaných 48 medailí, boli z toho 2 zlaté, 18 strieborných a 28 bronzových. Tak viac ako 60 výkonov dosiahnutých v rôznych športoch na hrách Družba 84 by stačilo na získanie medailí na olympiáde v Los Angeles v roku 1984. Bývalý zápasník Anatolij Kolesov povedal, zahynula tým celá jedna generácia. Áno, zahynula tým generácia Bugára, Kratochvílovej, Fibingerovej. Možnože niektorí si na týchto športovcov pamätáte. A toto v česko-slovenských športovcoch v roku 1984 zanechalo tvrdú ranu, najmä pre atlétov, ktorí skôr v Helsinkách (v roku 1983) na majstrovstvách sveta v atletike získali 9 medailí (4 zlaté, 3 strieborné a 2 bronzové medaily). V Los Angeles v roku 1984 teda sa očakával opakovaný triumf, a to nielen svetových šampiónov Jarmily Kratochvílovej, Fibingerovej a Bugára, lebo vrcholnú formu vtedy mali aj cyklisti, hádzanári, veslári aj vzpierači, zápasníci. Nakoniec žiadny z olympijských víťazov v Los Angeles v roku 1984 nepredviedol lepší výkon než táto trojica (uvedené v denníku Pravda v roku 2009).

Tu by sa dali otvárať ďalšie veci, ale nechcem týmto zdržiavať, ale navrhujem na posúdenie pozmeňujúci návrh, podmienku nároku na uvedený príspevok rozšíriť o podmienku bezúhonnosti fyzickej osoby, pretože tí majú dostať tento príspevok k dôchodku. Dôchodok musí dostať každý podľa toho, čo odpracoval. Ale toto je príspevok k dôchodku. A tu by bola požadovaná bezúhonnosť, bezúhonnosť v tom smere, že z týchto športovcov je viacero trénerov, ktorí sa zaoberajú mládežou a tak ďalej, na druhej strane sú tam dopingové prečiny, ktoré neriešite. A preto túto podmienku považujem za dôležitú. Keď som tento pozmeňujúci návrh uvádzal na výbore s tým, že príde k tomuto, odznela pripomienka, že príspevok sa predsa bude vyplácať k dôchodku a dôchodok sa musí priznať každému, kto splnil podmienky pre jeho priznanie. Sú to dve nesúvisiace veci, pretože dôchodkové nároky upravuje osobitný predpis, aby som bol presný, tak sú dva predpisy na to. Z nich jeden je všeobecný zákon o sociálnom poistení a druhý je osobitný zákon pre policajtov a vojakov. Nárok na tento príspevok športovému reprezentantovi bude upravovať iný samostatný zákon, v ktorom majú byť podmienky určené bez ohľadu na podmienky nároku pre dôchodky. Dotyčná osoba ak spĺňa podmienky pre priznanie dôchodku a ak si oň požiada, tak tento jej bude priznaný, to je nespochybniteľné, ale ak napríklad nesplní podmienku bezúhonnosti, tak príplatok jej nebude môcť byť priznaný. Tieto dve veci spolu nesúvisia. Takže nevidím problém, aby sme podmienky nároku na tento osobitný príspevok rozšírili aj o to, že budeme vyžadovať bezúhonnosť tohto človeka, ktorý ho má dostať.

V tejto súvislosti som chcel upozorniť aj na to, že ak sa má príspevok každému športovcovi priznať až po dosiahnutí dôchodkového veku, čiže teraz je to vek 62 rokov, treba preto túto skutočnosť v návrhu zákona o príspevku športovému reprezentantovi aj uviesť, a to v § 2 ods. 1 písm. e) doplnením slov „podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení s odkazom na zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení a znení v neskorších predpisov".

Nechcem sa ďalej k tomuto vyjadrovať, lebo podľa môjho názoru to je jeden svetový unikát, ktorý nikde v žiadnej krajine neexistuje, len bude existovať na Slovensku. Ako ste hovorili, vy ste predložili tento zákon, odvolávate sa na pána ministra Kažimíra, že vám na to povolil ešte ďalšie finančné prostriedky. Vy ste mali s týmto rátať. To v niektorých zákonoch, dovoľte mi spomenúť z nich asi ten, čo predkladá pán Kadúc a pán Kaník, už nebude platiť, lebo vy ste ho s tým predbehli vo vašom pozmeňujúcom návrhu, čo ste teraz prečítali. Dovoľte mi opýtať sa, či Zdeno Cíger, je v tom zozname, na základe ktorého by dostal za to, že bol druhý na majstrovstvách sveta v hokeji, tento príspevok, ten príspevok dostane. Asi ho nedostane, lebo je to tu napísané, ale to je od teba, prepáč, čítam len to, čo už asi nepredložíte, lebo taký istý návrh je predložený. A chcem sa spýtať, neplatili doma dôchodok, dostanú základný dôchodok nejaký a k tomu ešte my im dáme tých 700 eur? Myslím si, že toto v týchto veciach je úplne zlé.
Ale nechcem sa venovať tomu, čo vy asi prednesiete, dovoľte mi povedať ešte jednu vec. Napríklad šachisti vôbec nie sú sem zahrnutí a povedali ste, že to má byť v tých športoch, ktoré zastrešuje Svetová olympijská federácia. (Reakcia z pléna.) Šachová olympiáda tiež existuje, pokiaľ dobre viem. A zastrešuje ju Medzinárodný olympijský výbor (Reakcie z pléna.) Je uznaným olympijským športom, že. (Reakcie z pléna.) Dobre, dobre, však k tomu nebudem ja teraz diskutovať.
Dovoľte mi, aby som prečítal pozmeňujúce návrhy, ktoré predkladáme.

K návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Otta Brixiho, Antona Martvoňa, Dušana Čaploviča a Dušana Galisa na vydanie zákona o príspevku športovému reprezentantovi a o zmene a doplnení zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (tlač 1410), podávam nasledujúci pozmeňujúci návrh.
Po prvé. V § 1 sa za slová „deaflympijských hrách" vkladá čiarka a slová „Hrách priateľstva (Družba 84), ktoré sa uskutočnili v bývalých štátoch Zväzu sovietskych socialistických republík a ďalších ôsmich štátoch v roku 1984,“.
Odôvodnenie. Navrhujem, aby sa predmet úpravy zákona rozšíril aj o poskytovanie príspevku športovým reprezentantom, ktorí sa zúčastnili Hier priateľstva (Družba 84). Ostatné som k tomu povedal.
Po druhé. V § 2 ods. 1 sa vkladá nové písmeno e), ktoré znie, a to je tá bezúhonnosť: „e) je bezúhonná,". Doterajšie písmená e) a f) sa označujú ako písmená f) a g).
Po tretie. V § 2 sa dopĺňa sa nový odsek 4, ktorý znie: „Na účely tohto zákona sa za bezúhonnú osobu nepovažuje ten, kto bol právoplatne odsúdený za trestný čin, ak sa na neho nehľadí, ako keby nebol odsúdený."
Odôvodnenie. Navrhuje sa rozšíriť podmienky nároku na príspevok o bezúhonnosť fyzickej osoby, ktorá si uplatňuje nárok na príspevok, a súčasne sa definuje bezúhonnosť na účely tohto zákona.

To je jeden pozmeňujúci návrh.
A druhý pozmeňujúci návrh sa týka práve tých šachistov, ktorý predkladáme spolu s pani Žitňanskou o príspevku, nebudem sa opakovať.

Návrh zákona o príspevku športovému reprezentantovi a o zmene a doplnení zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (parlamentná tlač 1410), sa mení takto:

Po prvé. § 1 sa slová „na olympijských hrách, paralympijských hrách, deaflympijských hrách, majstrovstvách sveta alebo majstrovstvách Európy" nahrádzajú slovami „na olympijských hrách, paralympijských hrách, deaflympijských hrách, šachovej olympiáde, majstrovstvách sveta alebo majstrovstvách Európy“.
Po druhé. V § 2 ods. 1 písm. a) 1. bode sa slová „na olympijských hrách, paralympijských hrách alebo deaflympijských hrách" nahrádzajú slovami „na olympijských hrách, paralympijských hrách, deaflympijských hrách alebo šachovej olympiáde".
Po tretie. V § 2 ods. 1 písm. a) 2. bode sa slová „Medzinárodným olympijským výborom na olympijských hrách, Medzinárodným paralympijským výborom na paralympijských hrách alebo Medzinárodným výborom športu pre nepočujúcich na deaflympijských hrách" nahrádzajú slovami „Medzinárodným olympijským výborom na olympijských hrách, Medzinárodným paralympijským výborom na paralympijských hrách, Medzinárodným výborom športu pre nepočujúcich na deaflympijských hrách alebo Svetovou šachovou federáciou (FIDE) na šachovej olympiáde“.

Odôvodnenie.

Spresňuje sa okrem olympiády (letnej a zimnej), paralympiády, deaflympiády i pojem šachová olympiáda, ktorá sa historicky vyvinula podobne ako zimné olympijské hry od roku 1924. FIDE je členom Asociácie medzinárodných športových federácií (ARISF), uznanej Medzinárodným olympijským výborom.

Premietnutie šachu do národnej legislatívy súčasne napĺňa písomné vyhlásenie (rezolúciu) Európskeho parlamentu (EP) z 30. 11. 2011 pod číslom 0050/2011, ktoré adresoval EP Európskej komisii a členským štátom EÚ (vrátane Slovenskej republiky).
Toto je tento pozmeňujúci návrh, ešte ti ho podám. (Podanie pozmeňujúceho návrhu spravodajcovi.)
Vážení priatelia, preto hovorím, že nebudem hlasovať proti tomuto zákonu, lebo uškodil by som inak tým napríklad pánovi Zacharovi, ktorý má možno nízky dôchodok a nedostal by tak tento príspevok, ak by sa ho dožil, ale myslím si, že toto je absolútne nesystémové riešenie, ktoré nikde vo svete nie je, bude rarita, ako dlho bude na Slovensku, neviem. A potom ho môžeme rozšíriť a môžu aj skanderáci dostať odmenu za účasť, boli majstri sveta v 220 disciplínach. Takže som veľmi rád, že som to mohol povedať. Ďakujem.

Ďakujem pekne. Dovolím si vám prečítať z článku dve vety: „Slovenský pozemkový fond pod kontrolou SMER-u zaručil Brhelovi aj to, že na svoje pozemky v Tatrách dostane, na susedné parcely nechá zapísať vecné bremeno.“ Áno, ja som upozorňoval kolegov na výbore, že bol tu aj ten návrh, ktorý pán Fecko uviedol. A som rád, že ten nakoniec nebol predložený a nie je predmetom spoločnej správy, ale je faktom, že cez vecné bremená Slovenský pozemkový fond by nemal mať právo len tak svojvoľne zriaďovať vecné bremeno na akýkoľvek pozemok.

Áno, pán Hlina, správne ste pochopili to, čo som povedal vo svojom vystúpení, keď som sa prihlásil písomne do tejto rozpravy, že vecné bremeno je poistka pre vybavovačov, pre strýkov, kmotrov a neviem sponzorov strany SMER, ktorí si z toho urobili biznis. Presne tak ako Robert Fico tu vykrikoval v roku 2010, že kauza z Veľkého Slavkova sa nezopakuje (Vtedy ministra Jureňu za HZDS okamžite nechal odvolať.), dnes to isté urobil minister Jahnátek. Má tam svojho nominanta predsedu rady pozemkového fondu Gocníka z Komjatíc, a pritom nič sa nedeje a dnes už Fico vyvodzovať dôsledky nechce, ale pochopil, treba systém zmeniť. Áno, a treba do toho zakomponovať, ako zabezpečiť, aby vybavovači naďalej mohli dostávať pôdu a zarobili na tom, a nie reštituent aby dostal svoj nárok naspäť. Ďakujem.

Vážený pán podpredseda, vážené dámy, vážení páni, som si toho vedomý, že mal by som priamo rozprávať k meritu veci, ale zároveň musím skonštatovať, že nemôžem tak urobiť, inak by som k tomu rozprával ako moji kolegovia predo mnou. Jednak toho povedali už veľa, ale zároveň, myslím si, by som tak uznal, že ten pôvodný zákon k tomu, k čomu teraz kolegovia dali pozmeňujúce návrhy, je dobrý a ho treba ešte naďalej vylepšovať. Stále si myslím a som o tom presvedčený, že ten pôvodný návrh, čo sme schválili na jeseň minulého roka, je zlý, dokonca chorý. Úplne nevhodným, nezmyselným spôsobom sa snaží riešiť, ako slovenský poľnohospodár by sa mal dostať k pôde.

Na druhej strane tá myšlienka je dobrá, len myslím si, že jednak sa príliš preceňuje samotné vlastníctvo pôdy v rámci poľnohospodárstva ako vlastníctva, ako majetok a zároveň tento spôsob, ako direktívne nakázať alebo sťažiť možnosť predať poľnohospodársku ornú pôdu takýmto spôsobom, je úplne scestný. Neviem, starší kolegovia, ste boli na vojne, tam to chodilo tak, že boli dva roky vojny, vojaci sa nudili alebo chceli niečo iné ako samotná vojna a dva roky rozmýšľali o tom, ako prekabátiť systém. No tak s týmto zákonom to je to isté, je to systém, že je tu príliš veľa ľudí, ktorí chcú predať tú pôdu, no takisto plno tých, ktorí to akože chcú kupovať, ale iným spôsobom. Takže dovtedy budú špekulovať, kým nenájdu ten spôsob vhodný. Takže teraz prišla novela, alebo doplnenie, ako zabrániť niektorým veciam, pri ktorých ukázala prax, že nefungujú. Verte tomu, že o mesiac, o dva, o tri mesiace budú nové systémy, ako to robiť. Ak chcem dať poľnohospodárom, slovenským poľnohospodárom slovenskú pôdu, k tomu to nevedie cestou príkazov, zákazov a sťažovaní sa, čo sa týka hospodárskych alebo podobných problémov, ale cestou, aby poľnohospodári na Slovensku boli dostatočne finančne silní, kapitálovo podkutí, aby mohli kúpiť tú pôdu bez problémov, aby mohli prebiť tých špekulantov, či už cenou alebo inými možnosťami, nie ako teraz.
Ďalšia otázka. Myslím si, že je to celkom taký veľký mýtus alebo taká bublina. To som si už všimol, že samotný rezort pracuje posledné štyri roky zhruba v tomto duchu, vytiahne sa veľmi ľúbivá téma, aby sme pomohli malým a mladým poľnohospodárom. Je to myšlienka dobrá, je z toho tlačovka, je z toho tlačová správa, všetko pekné, ale samotný zákon je scestný a nedá sa ani presadiť a je chorý, mohol by som teoreticky prejsť všetky tie zákony, čo boli prijaté, či je to tento zákon o pozemkových úpravách č. 140/2014 Z. z., alebo mäkkých úveroch, či už je to zákon, kde je možné žiadať Slovenský pozemkový fond o pridelenie pôdy od 1. Januára, takisto pekná propagačná bublina, ale väčšinou, žiaľ, len bublina, úplne nie je to schodné.
Vrátim sa ale k tomuto zákonu. Samotná bublina je tá, že malý poľnohospodár jednoducho nemá peniaze na to, aby si tú pôdu kúpil, či sa to niekomu páči alebo nepáči, a zároveň týmto zákonom nechtiac sa vytvorila databáza voľných pozemkov. Skrátka, to niekde sa vyvesí, či už na stránke ministerstva alebo priamo na obci, ale presní špekulanti, ktorí chcú skupovať pôdu, majú vlastnú databázu, nemusia vôbec nič robiť, aby to získali. A stačí tam zavolať v pozadí, ponúknuť nejakú cenu a potom, samozrejme, prebehne to kolečko naokolo, ponúkne sa cena a na konci jednoducho nedohodnú sa s cenou, takže to kúpi tak či tak ten, kto to chce.

Ako som povedal, podľa mňa základný problém je, že preceňujeme samotné vlastníctvo pôdy. Ja si myslím, že dakde to treba od seba odlúčiť, čo vyspelým štátom, ktoré majú fungujúce a dobré poľnohospodárstvo, jednoducho sa to tam podarilo. Jedným je samostatná poľnohospodárska výroba a druhým je vlastníctvo pôdy. Ja nehovorím, že striktne to treba, nehovorím, že je zlé, keď vlastník má aj pôdu, resp. poľnohospodár aj vlastní pôdu, ale hovorím, že netreba nútiť malých poľnohospodárov do toho, aby svoje finančné možnosti jednoducho zatajili v pôde. Už som to, myslím, asi raz povedal, dneska cena pôdy je okolo tých 4-tisíc eur plus-mínus podľa lokality. Keď si niekto na to zoberie úver pri rentabilite na hektár 200 – 250 eur pred zdanením, to znamená, 20 rokov môže človek splácať tú pôdu. To znamená, že ten hektár pôdy tomu dotyčnému človeku nevyrobí prevádzkový zisk alebo nevyrobí peniaze na to, aby bežne mohol produkovať, investovať či už do živočíšnej, alebo do iných rastlinných komodít, čo sa týka pestovania, ani na zveľadenie samotnej produkcie, resp. spracovateľskej úrovne svojho základného produktu.

Keď ste už chceli zabrániť tomu nákupu, ten nákup bude prebiehať tak či tak mimo tých zákonov, keď niekto bude chcieť na Slovensku kúpiť pôdu, tak verte tomu, že ju niekto kúpi hocijakým spôsobom, od toho sú právnické kancelárie, rôzne spôsoby. Ale keby sa sťažila alebo jednoducho kvázi znehodnotila cena pôdy, lebo dneska sa berie ako investičný kapitál do budúcnosti, bola by, čo má byť, ako pracovný prostriedok, ako pre nás papier, počítač, pero, s čím pracujeme, ale zároveň nie je to až také podstatné, verte tomu, že ten trh s pôdou, kvázi ten obrovský dopyt alebo špekulácie s pôdou by samy od seba zanikli a jednoducho poľnohospodári kľudne v pokoji by mohli pracovať, mohli dokonca aj skupovať alebo kúpiť pre seba tú pôdu. A vôbec netreba rôznymi špekulatívnymi spôsobmi riešiť tento nákup, resp. takto chrániť slovenských poľnohospodárov.

Tak preto si myslím, že nebudem sa konkrétne vyjadrovať k týmto dvom bodom, ako som povedal v úvode, lebo tým by som uznal legitimitu pôvodného zákona z roku 2014. A myslím si, že ten pôvodný zákon, ako kolegovia hovorili, jednak je protiústavný a zároveň nieže pomáha, ale škodí poľnohospodárom, hlavne malým. Ďakujem.

Kolegyne, kolegovia, ďakujem pekne za reakciu. A musím povedať, že zodpovednosť zákonodarcu je v tom, aby tvoril zákon v prospech tých, ktorí sú na to odkázaní, v tomto prípade sú to reštituenti, ktorí sú na to odkázaní, a dlhodobo je ten problém v tejto spoločnosti, aby sme odstránili problém developerov a rôznych sprostredkovateľov či vybavovačov, aby si mohli zohriať svoju polievočku a uchmatnúť nemalý koláč na úkor reštituenta. A práve preto som tu vystúpil, aby som pomenoval, kde ja vidím ten problém a ako sa tento zákon bude obchádzať, a musím povedať, že strana MOST – HÍD vo svojej občianskej vízii navrhuje riešenia, ktoré majú zabrániť takémuto konaniu a majú zvýhodniť práve reštituentov, a dnes je to v prvom rade na pleciach poslancov kolegov zo strany SMER, pretože oni budú tí, ktorí za tento zákon hlasovať budú, a ja, keďže kolega Fecko vyňal tieto body na osobitné hlasovanie, budem odporúčať našim, aby sme pri týchto pozmeňujúcich návrhoch, ktoré boli vložené do spoločnej správy, hlasovali proti nim, pretože inak vyriešia len problém Brhelovi, Sýkorovi a ďalším, ktorí sa priživujú na tomto reštitučnom biznise. Ďakujem.

Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážená pani predkladateľka, spravodajkyňa, kolegyne, kolegovia, k samotnému návrhu novely zákona č. 140/2014 Z. z., čo predložili kolegovia zo strany SMER, poviem len veľmi stručne, teda k tomu pôvodnému návrhu, ktorý prišiel do prvého čítania od kolegov zo strany SMER, že s týmto návrhom nevieme súhlasiť. Samotný tento zákon sme dali na Ústavný súd. A aj Európska komisia začala proces zisťovania, pretože pravdepodobne a podľa mňa s veľkou pravdepodobnosťou potvrdí, že ten návrh je v rozpore s predpismi Európskej únie. Na to máme iný politický názor. To je toľko k tomu. Preto ja tento zákon nepodporím a nepodporia ho ani moji kolegovia.

Ale teraz k podstate k čomu sa chcem vyjadriť, to sú tie nepriame novely, ktoré sú priložené k tomuto návrhu.

K tomuto návrhu minulý týždeň vo štvrtok sa vyjadril aj minister Jahnátek, a to na otázku môjho kolegu Radošovského, ako vníma výdaj pozemkov pri Ivanke pri Dunaji? A pán minister vo svojej odpovedi pre kolegu Radošovského konštatuje, že boli zákonné podmienky dodržané, a to preto, že zmluvy o postúpení práva na tretiu osobu mali písomnú formu, nadobudnú platnosť a účinnosť až na základe prerokovania náhradného pozemku formou zápisnice. A zároveň uviedol, že on inicioval zmenu zákona reštitučných zákonov tak, aby už tretia osoba nemohla dostať reštitučný nárok v plnení pozemku a rovnako aby pozemok zostal zachovaný na účely, na ktorý bol v tej chvíli vydaný. Teda keď je to poľnohospodárska pôda, tak ide o poľnohospodárske účely.

Preto sa chcem viac teraz zamerať na článok II a článok III, ktorým sa mení zákon č. 229/1991 Zb. a zákon 503/2003 Z. z.

Chcem povedať, že pán minister pred touto snemovňou nehovoril úplnú pravdu. Nie je možné sa stotožniť s jeho názorom, že boli splnené zákonné stanovené podmienky pri vydávaní reštitúcií, a to preto, lebo samotný zákon č. 503/2003 Z. z. alebo aj zákon č. 229/1991 Zb. hovorí, že ak sa náhrada poskytuje v pozemkoch, nárok oprávnenej osoby na náhradu možno previesť na tretiu osobu, ak je dohodnutý konkrétny náhradný pozemok. Pán minister tu uviedol, že na výbore sme mali možnosť nazrieť do tých dokladov. A my sme sa do toho aj nazreli. Dohoda o postúpení bola podpísaná s postupníkom v máji a bola prerokovaná, pričom to, ktorý pozemok bude poskytnutý, bolo v zápisnici až v októbri, myslím. Teda aj z medializovaných informácií vyplýva, reštituenti potvrdili, že oni v čase podpísania tohto splnomocnenstva nevedeli a nemali informáciu o tom, ktorý pozemok im bude vydaný. A tá zmluva bola platná, pretože tá bola podpísaná. To, že bola účinná až vtedy, keď sa to prerokuje, to je vec druhá. Ale podľa mňa litera zákona tu dodržaná v tomto momente nebola.

Chcem pripomenúť kolegom zo strany SMER, pretože pán minister sa tu vyhováral, že bol to minister Chovan, ktorý tento zákon predkladal, ale ja som si dal tú námahu a pozrel, ako hlasovali poslanci strany SMER vtedy za tento návrh vládny, tak čuduj sa svet, všetci boli do nohy proti nemu. Aj som si to tak pamätal, lebo ja som bol tiež proti nemu, lebo som povedal, že nezabráni to zopakovaniu Veľkého Slavkova ten mechanizmus, ktorý je tam pripravený. A musím povedať, že vtedy vládny SMER a aj samotný Robert Fico sa obhajovali, že ustanovením tohto paragrafu, tak ako som prečítal, sa zamedzí tomu, aby sa mohol zneužívať celý tento proces, pričom samotný minister Jahnátek poukázal na to, že zákon v platnom znení umožňuje nárok oprávnenej osoby na náhradu previesť na tretiu osobu, dokonca aj niekoľkonásobne, čo nie je pravda, ak je dohodnutý náhradný pozemok. V čase postúpenia ten náhradný pozemok nebol dohodnutý, urobil sa. Sám pri svojom vystúpení potvrdil, že došlo k istému pochybeniu alebo je možný aj iný výklad zákona, než to zákonodarca mienil.

A chcem pripomenúť, čo zákonodarca v čase, keď ten zákon tu bol predkladaný, mienil, a dovolím si vám prečítať pár viet z dôvodovej správy z roku 2010 z konca prvej Ficovej vlády, keď sa samotný materiál predkladal: „Za účelom zvýšenia transparentnosti tohto procesu sa navrhuje, aby v prípade, ak sa náhrada poskytuje v pozemkoch, mohla oprávnená osoba svoj nárok na náhradu pozemku previesť na tretiu osobu až vtedy, keď je dohodnutý konkrétny pozemok,“ opakujem, „osobu až vtedy, keď je dohodnutý konkrétny pozemok.“ Je namieste otázka, že keď zápisnica o konkrétnom pozemku bola v októbri a tá zmluva o postúpení v máji, ako to v máji reštituent vedel. No nevedel to. Šibrinkovať tu tým, kedy bola zmluva podpísaná, platná a účinná, je možné, ale zákon podľa mňa hovorí dosť jasne v tejto časti a predsa nebol dodržaný.

Teraz k samotnému návrhu, ktorý je tu predkladaný.

Citujem. V článku V § 6 odsek 12 sa má zmeniť nasledovne: „Ak sa náhrada poskytuje v pozemkoch, nárok oprávnenej osoby na náhradu nemožno previesť na tretiu osobu." Zostáva tu jedna otázka a tú by som rád položil predkladateľom, čo bude s tými, ktorí reštitučný nárok zdedia, lebo, povedzme si, väčšina tých reštituentov dnes je v pokročilom veku.

Ďalší bod. Vkladá sa v čl. V § 6 odsek 13, ktorý znie: „Pozemok prevedený do vlastníctva oprávnenej osoby za pôvodný pozemok podľa odseku 5 možno počas piatich rokov odo dňa prevodu vlastníctva využívať len na účely, na ktoré je využívaný ku dňu prevodu vlastníctva; to neplatí, ak ide o vybudovanie stavby vo verejnom záujme.“

Kolegyne a kolegovia, Ústava Slovenskej republiky každému vlastníkovi zaručuje isté práva a povinnosti a každý vlastník má právo slobodne nakladať so svojím majetkom. Reštitúcia je reštitúcia preto, lebo vrátime oprávnenej osobe to, čo mu niekto pred časom neoprávnene zobral a kde po zmene režimu parlament a snemovňa sa rozhodla, že odškodníme a vrátime to, čo násilne bolo zobraté. My vlastníkovi vrátime majetok a v rozpore s ústavou obmedzíme nakladanie s ním, ústava umožňuje obmedziť vlastníctvo za primeranú náhradu, ale keď niekto 20 rokov čaká na svoj reštitučný pozemok a potom ešte povieme, že 5 rokov s tým nemožno nakladať, to nie je úplne kóšer.

S tým potom súvisí aj novelizácia zákona č. 180/1995 Z. z. To je ďalší bod spoločnej správy, ku ktorému sa chcem tiež vyjadriť, ale v tomto prípade si myslím, že pozemkový fond alebo odborníci na pozemkovom fonde pre odstránenie akýchkoľvek pochybností mali všetky doklady, na základe ktorých rozhodovali, zverejniť a sprístupniť. Chcem povedať, že nominant strany MOST – HÍD takýto návrh dal v rade tohto fondu, ktorému predsedá pán Gocník, pracovník ministerstva pôdohospodárstva, pôvodom z Komjatíc. Tento návrh bol odmietnutý. Nechápem, keďže minister hovorí, že všetko tam bolo kóšer, prečo to nemôžeme ukázať každému občanovi, aby sme tak odstránili akúkoľvek pochybnosť.

Osobne si myslím, že uvedený odsek 12 je dobre sformulovaný, pokiaľ ho nebude chcieť niekto zneužívať. A teraz poviem, ako sa bude dať zneužívať tento problém do budúcna. Ak dovolíte, by som prešiel na spoločnú správu, novelizáciu zákona č. 180/1995 Z. z. To je tam § 18 ods. 4, na ktorý poukázal aj kolega Fecko: „Fond môže previesť vlastníctvo k pozemku najmä za cenu zistenú podľa cenového predpisu alebo na pozemku zriadiť vecné bremeno.“

Treba povedať a pripomenúť, že Slovenský pozemkový fond podľa môjho vedomia vecné bremeno od svojej existencie zriaďoval iba v prípade, keď Slovenský pozemkový fond bol účastníkom stavebného konania. teda keď nejaká stavba sa vykonávala a bolo treba zriadiť vecné bremeno v súvislosti s konkrétnou akciou teda podľa zákona č. 50/1976 Zb. stavebného zákona, ale v tomto volebnom období prišla firma blízka pánovi Brhelovi, tak ako to bolo medializované, a Slovenský pozemkový fond za odplatu zriadil vecné bremeno, podotýkam, zriadil vecné bremeno v čase, keď toto vecné bremeno v zákone ustanovené ako možnosť pre Slovenský pozemkový fond nebolo, následne o pár mesiacov po vykonaní tohto vecného bremena minister Jahnátek prišiel s novelou do parlamentu, a to musím priznať aj sám voči sebe, že som nepostrehol zmenu, ktorú vpašoval do zákona č. 180/1995 Z. z., ktorá hovorila o tom, že fond môže previesť vlastníctva k pozemku alebo na ňom zriadiť vecné bremeno najmenej za cenu zistenú podľa cenového predpisu.

Dnes kolegovia ten bod menia a hovoria, že fond môže previesť vlastníctvo k pozemku najmenej za cenu zistenú podľa cenového predpisu alebo na pozemku zriadiť vecné bremeno. A za koľko to má byť? V prvom prípade, kým to bolo predtým cenovým predpisom, tak tam bolo explicitne povedané, že za vecné bremeno niečo musia zaplatiť. Dnes to nemusia zaplatiť, ale môžu hradiť vecné bremeno kdekoľvek.

Teraz poviem, aká praktika bude na Slovenskom pozemkovom fonde podľa môjho predpokladu. Prídu šikovní ľudia, ktorí vedia, kde sú lukratívne pozemky na reštitúciu, a za pár eur alebo bezplatne si zriadia vecné bremeno. A potom ktokoľvek nech príde a nech dostane reštitučný nárok, dostane pozemok, s ktorým nemá možnosť slobodne nakladať, pretože plán Brhel alebo Široký alebo neviem kto má k tomu zriadené vecné bremeno. Bavím sa o spôsobe, ktorý počas tohto volebného obdobia bol predvedený v Tatrách firmou blízkou pánovi Brhelovi, tak ako to bolo zmedializované. Tento model ideme dnes povýšiť na úroveň legitimity zákona, namiesto toho, aby sme povedali, že vecné bremeno Slovenský pozemkový fond nemôže svojvoľne zriaďovať, nehovoriac o tom, na všetky pozemky aj tie, ktoré nemá vo vlastníctve, ale len v správe. (Reakcia z pléna.) Ale poskytuje náhradu reštituentom, len pozemky, ktoré má vo vlastníctve.

Ale chcem pripomenúť, že absolútne legitímne všetko bolo dodržané vo Vysokých Tatrách pre prípad pána Brhela, ktorý bol zmedializovaný pred časom. A nebolo z toho úniku. Kto tam dostal pôdu naspäť? Nebola to žiadna tretia osoba, žiadny postupník, ale bol to reštituent. Ale reštituent odovzdal túto pôdu firme, ktorá na časti toho pozemku mala zriadené vecné bremeno.

V tomto zákone v tomto pozmeňujúcom návrhu a nielen v tomto pozmeňujúcom návrhu, ale aj v tom, čo doniesol minister Jahnátek minule, je zakomponované, ako je možné zabezpečiť, že pozemok sa má dostať tomu sprostredkovateľovi, ku ktorému sa práve niekto chce dostať, a tým ľuďom, ktorí majú dobrých vybavovačov na Slovenskom pozemkovom fonde.

Keď dnes sa nazdávam, že vieme tento problém pomenovať, že tu je, existuje a môže takto fungovať, tak je našou zodpovednosťou a v prvom rade zodpovednosťou vládnej strany SMER, aby sme to odstránili a napravili, preto ja dávam procedurálny návrh, aby sme v rokovaní o tomto návrhu ďalej nerokovali a vrátili ho predkladateľom, pretože pokiaľ sa to opraví a vypustíme, že Slovenský pozemkový fond môže zriaďovať svojvoľne vecné bremeno len v rámci nejakého stavebného konania, ktoré je verejné konanie, tak môžeme zabrániť tomu, že pôvodný vlastník sa zidentifikuje, ide si pre svoju pôdu a nebude tam zriadené vecné bremeno alebo dáme pôdu reštituentovi len takú, na ktorú už má vopred určený developer zriadené vecné bremeno, pričom vy s tým nemôžete robiť nič, lebo to vecné bremeno bolo zákonom zriadené, reštituent dostane pôdu, ktorá je pod vecným bremenom a nebude to fungovať, respektíve bude to fungovať tak, aby to vyhovovalo developerom, a nie reštituentom.

Pokiaľ stoosemdesiatka bude v tom znení, ako je to tu povedané, tak, prosím pekne, kolegyne a kolegovia, návrh od ministra Jahnátka, že pôdu Slovenský pozemkový fond plní reštituentom a žiadnym sprostredkovateľom, žiadnym tretím osobám, je úplne irelevantný, pretože tak zriadime na pôde, na ktorej to chceme zriadiť, vecné bremeno a potom to dáme komukoľvek a ten aj tak bude musieť to postúpiť a predať za cenu, ktorú určím ja, lebo nikto iný tam nepôjde, lebo keď ja poviem, že tam mám vecné bremeno a ja tam idem stavať cestu alebo budem stade ťahať nejaké inžinierske siete a vy tam nemôžete stavať, tak potom biznis je preč, biznis má v ruke ten, ktorý má to vecné bremeno.

Kolegyne, kolegovia, vy idete tento systém povýšiť na úroveň zákona. Prvýkrát ste to tak povýšili vo vládnej novele minulý rok, keď ste to sem doniesli, teda keď to minister Jahnátek sem doniesol po tom, čo vyhoveli spoločnosti, ktorá je napojená na pána Brhela, tak ako to bolo zverejnené. Je to, myslím si, veľmi na pováženie, akým spôsobom budete ďalej robiť alebo konať. Preto som povedal, že sa nebudem nejako extra vyjadrovať k samotnému návrhu zákona, ktorý bol predložený, ale k tomu mechanizmu, ktorý je tu napísaný.

A keď sú jasne stanovené zákonom parametre, teda keď Slovenský pozemkový fond plní reštituentovi nárok k pozemku, tak tento nárok môže byť postúpený tretej osobe len v čase, keď je známe, ktorý pozemok sa poskytne ako náhradný, aby sme zamedzili takému istému postupu, aký bol vo Veľkom Slavkove. Tak táto vláda a rada pozemkového fondu pod vedením pána Gocníka z Komjatíc zabezpečila, že aj podľa tohto zákona bolo možné zopakovať prípad z Veľkého Slavkova. V prípade pána Brhela sa našla metodika, že zriadime vecné bremeno, čo podľa mňa tiež nebolo kóšer v tom čase, lebo zákon to neumožňoval a žiadne stavebné konanie tam nebolo a nie je, ale vydali sme ho, tak dnes nový model, ktorý tu bol odskúšaný v roku 2013, chceme povýšiť absolútne legálne do zákona ešte aj s tým, že prvotný návrh tu bol ako vecné bremeno za cenového predpisu, dneska je to vecné bremeno bez cenového predpisu. Ďakujem.

Ďakujem pekne, vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia, v prvom rade sa chcem poďakovať kolegom z výboru, ale aj vláde, že podporili tento návrh, ktorý tu na pôde Národnej rady skončil ako návrh výboru. Keď som ho vo februári predkladal ako pozmeňujúci návrh poslanca, vtedy z procedurálnych dôvodov spôsobu hlasovania nebolo možné ho zapracovať do vládneho návrhu zákona, ktorý vtedy doniesol minister Jahnátek.

A dovoľte, k tej rozprave, ktorá k tomuto bodu bola, aby som zaujal stanovisko.

Keď sa to zabralo, zabralo sa to veľmi rýchlo. Keď sa to malo vrátiť, už je to horšie.

A podstata tých problémov vyplýva z toho, že mali sme tu aj nejakú vládu Vladimíra Mečiara, ktorý vytvoril vojenský kataster, ktorý nikto z nás sedliackym rozumom si nevedel predstaviť tak, že vojenský kataster vznikne tak v čase platnosti novej Ústavy Slovenskej republiky, teda po roku 1992, že v rokoch 1997, 1998 prídu úradníci, všetky parcely, všetky pozemky vymažú a napíšu, že toto je čistá biela plocha jedna k jednej vlastníctvom štátu. Preto dnes musíme prijímať osobitné riešenia, lebo to, čo platí na ostatnom území Slovenskej republiky, to razom v rokoch 1997, 1998 prestalo platiť na území Vojenského obvodu Javorina. Preto je tento problém.
Ja chápem aj kolegu Fecka, že je to dlhé riešenia alebo trvá to dlho, ale na špeciálne problémy musíme špeciálne nájsť aj riešenia.

A tak ako kolega Galko povedal, keď ministerstvo obrany neustrážilo, že predali cestu, ktorú vlastníci potrebujú a budú potrebovať na to, aby k svojim pozemkom pristúpili, tak aj takýmto neštandardným spôsobom na to musíme reagovať.

A, ešte raz, chcem sa poďakovať aj kolegom z výboru, že nakoniec sa to predložilo ako návrh výboru, aj vláde, že na rokovaní vlády podporili tento návrh, ktorý, dúfam, bude mať podporu celej snemovne, krížom celým politickým spektrom, pretože je to v prospech občanov, ktorí tam majú svoj majetok a mali by ho dostať naspäť. Ďakujem pekne.

A, ešte raz, žiadam vás o podporu tohto návrhu. Ďakujem.