Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, no, smutne som sa prizeral, kam sa strhla rozprava k ústave, k zmene ústavy. Bavili sme sa tu o všeličom, len nie o merite. Nepozdáva sa mi to, aby sme tu merali, že kto koľko má tu poslancov. Načo sú nám tu poslanci Národnej rady prítomní v sále, keď sú slepí, hluchí a téma ich nezaujíma, ani odborná kritika (reakcia z pléna), ani odborná kritika, ani dobré alebo...
Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, no, smutne som sa prizeral, kam sa strhla rozprava k ústave, k zmene ústavy. Bavili sme sa tu o všeličom, len nie o merite. Nepozdáva sa mi to, aby sme tu merali, že kto koľko má tu poslancov. Načo sú nám tu poslanci Národnej rady prítomní v sále, keď sú slepí, hluchí a téma ich nezaujíma, ani odborná kritika (reakcia z pléna), ani odborná kritika, ani dobré alebo vylepšujúce návrhy k vládnym návrhom ich nepresvedčia o tom, že ten pôvodný návrh by sa dal zmeniť, vylepšiť. A to vidieť, bohužiaľ, na tom, že koľko tu je poslancov SMER-u, chránia Slovensko, ale len gestami, sloganmi. Lebo my prízvukujeme, že tieto návrhy, ktoré dala vláda, nie sú dobré. Predovšetkým jedna časť minimálne je o terorizme.
Vláda nám ako podsúva, že starať sa o bezpečnosť Slovenskej republiky bolo niečo výnimočné. Nie. Starať sa o bezpečnosť Slovenskej republiky je samozrejmou úlohou každej vlády, nie je na tom nič mimoriadne, za čo by sa mala vláda chváliť sama alebo aby ju chválil niekto iný.
Hlavným problémom SMER-u aj tých jeho krokov a aj vlády je, že nemajú reálnym zvyšovaním bezpečnosti veľa spoločného a slúžia len ako marketingový nástroj. Na tom postavili aj svoju kampaň, však slogan sa zmenil, a ešte raz prízvukujem, potrebujú tému živiť a nie riešiť.
Vláda straší ľudí a už sama vie, že to prehnala. Však ako vás počúvam, tak by som sa ani nečudoval, ak by niektorý občan už by doma vo svojej záhrade pomaly betónoval protiteroristický bunker. Výsledným efektom neustáleho strašenia vlády je aj to, že už ani na živote ohrozené rodiny kresťanov nie je schopná naša spoločnosť sa zhodnúť a nie tobôž prijať. Súhlasím s výrokom ministra vnútra, ktorý v tejto veci hovoril, že ak to neurobíme, že neprijmeme týchto kresťanov, tak sa spreneveríme všetkým tradíciám, ktoré máme. Ale prečo tá debata aj nemôže byť, lebo to je stále rozsievanie strachu, čo nám všetko hrozí a čo nám všetko títo ľudia robia, a preto tá spoločnosť stráca elementárne hodnoty a vnem, vonkajší vnem týchto vecí.
Preto nie je treba ľudí strašiť, ale vysvetľovať a hlavne my v parlamente máme prijímať zákony, vláda svoje opatrenia a vlastne tak docieliť tomu, aby tá teroristická hrozba bola čo najnižšia.
Nemáme to podceniť, ale ani preceniť. A keď vidíme, že už v niektorom zákone je určitý nedostatok, že treba to vylepšiť, tak dobre, tak pristúpme k tomu, aby sme to zlepšili, ale aby sme nedávali do Národnej rady a hlavne v skrátenom legislatívnom konaní balík antiteroristických zákonov, lebo to nie je o tom, to je stoh bezbrehého posilnenia postavenia bezpečnostných zložiek štátu, a to takým spôsobom, že väčšina navrhnutých úprav nemá absolútne, ale absolútne nič spoločné s bojom proti terorizmu, alebo jedna časť sa ho dotýka len v minimálnej možnej miere.
Čiže výsledným efektom tejto snahy vlády nebude lepší a účinnejší boj proti terorizmu, ale neúmerné posilnenie kompetencie polície a spravodajských služieb. Čiže tých inštitúcií, ktorým ľudia na Slovensku najmenej dôverujú.
Počul som argument, že v západoeurópskych krajinách niektoré zložky, bezpečnostné zložky majú aj širšie právomoci, ako má polícia alebo spravodajské služby na Slovensku. Nie je možné to porovnávať tak, že vytiahnem konkrétnu nejakú právomoc a tú porovnávam, ale treba z globálneho hľadiska posúdiť postavenie týchto spravodajských služieb alebo aj polície v rámci daného štátu. Ale vo všeobecnosti sa dá povedať, že, áno, sú niektoré služby a polícia aj v niektorých štátoch má väčšie právomoci, ale na druhej strane tam kontrola je oveľa účinnejšia. Nemajú tam určite také formálne kontroly, čo sa týka spravodajských služieb, ako my máme v Národnej rade. Čo dostávame tie správy, však to sú smiešne, to je rozprávka na dobrú noc deťom, tam nič konkrétne nie je.
Čiže keď chceme niekedy voľaké v budúcnosti rozšíriť právomoci pre bezpečnostné zložky, tak určite by sme mali začať s tým, aby tá kontrola bola efektívna, adekvátna a hlavne nestranná. Robiť kontrolu policajtov cez inšpekciu, ktorá je podriadená ministerstvu, ktoré riadi políciu, no, to je o tom, že kontrolujeme samých seba.
Čiže pred tým, ako by sme chceli niečo doplniť do právomocí týchto bezpečnostných zložiek, tak uvažujeme nad tým, že áno, ako ich budeme kontrolovať. A teraz pod rúškom antiteroristických balíkov zákonov tam fakt zavádzame strašne a strašne neprebádané veci, ako to bude, čo bude. Ale prečo by sme to mali teraz robiť? Teraz by sme mali prijímať zákony, ktoré sa týkajú boja proti terorizmu.
Ale aby bolo jasno, ja tiež chcem, aby moje deti vyrastali v bezpečí, šťastní, zdraví, ale chcem, aby moje deti vyrastali tiež ako slobodní ľudia. A tu už hráme fakt s tým, že chceme bezpečnosť, ale nechceme slobodu? Na čo nám je potom bezpečnosť, keď nebudeme mať slobodu? Však nás potom každého môžu zavrieť do nejakej cely a budeme v bezpečí, ale nebudeme slobodní.
Čiže chcem bezpečný, ale zároveň aj právny štát.
A čo sa týka týchto návrhov, tak máme tu už ix dobrých zákonov, ale ich nevieme dobre aplikovať. Ich efektivita je veľmi nízka, zlyháva ľudský faktor. Aj v súčasnosti platná legislatíva proti extrémizmu, povedzme, lebo bavíme sa o tom, o politickom extrémizme, máme iný extrémizmus, je pomerne tvrdá. A my sa teda pýtame, koľko ľudí bolo stíhaných v súvislosti s extrémizmom? Koľko nebezpečných webov bolo vôbec posudzovaných? Koľko paramilitantných skupín bolo zrušených a ich šéfovia, ktorí sa infiltrujú aj do štátnych škôl, do armády, bolo rozložených? My nepotrebujeme tvrdšie zákony, my potrebujeme používať tie, ktoré už máme. Ani nové znenie ústavy, ani nové zákony nás pred extrémizmom ani pred teroristami neuchránia, keď ich nebudeme aplikovať. Kto ich bude robiť? Načo nám sú zákony, keď už spravodajské služby, polícia, prokuratúra, súdy nerobia svoje úlohy.
Efektívne využitie existujúcich právnych rámcov je základným kameňom právneho štátu. Bez fungujúceho právneho štátu tu nebude fungovať nikdy nič. A pre funkčnejší právny štát, bohužiaľ, táto vláda s vládnou stranou SMER za takmer osem rokov nič, ale absolútne nič nespravila.
Ako som spomenul, ak niečo na Slovensku nefunguje, tak na to prijmeme ďalší zákon. Prijmeme zákon aj vtedy, keď tu máme dobrý zákon, len politicky kvôli voľbám sa nám zdá, že viac sa nám hodí, prepáčte za výraz, ale prijmeme blbé zákony, lebo aspoň je téma, aspoň je kampaň.
Pritom náš právny poriadok si presne pamätá na také možné hrozby, ktorým chceme čeliť, a to ústavným zákonom. Keď dovolíte, ja prečítam čl. 4 ústavného zákona, ktorý sa zverejnil v Zbierke zákonov pod č. 227/2002, čiže ústavný zákon o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu.
Čl. 4 ods. 1: "Výnimočný stav môže na návrh vlády vyhlásiť prezident len za podmienky, že došlo alebo bezprostredne hrozí, že dôjde k teroristickému útoku, k rozsiahlym pouličným nepokojom spojeným s útokmi na orgán verejnej moci," nebudem ďalej, "ktorý svojím rozsahom alebo následkami podstatne ohrozuje alebo narušuje verejný poriadok a bezpečnosť štátu, ak ho nemožno odvrátiť činnosťou orgánov verejnej moci a ak je znemožnené účinné použitie zákonných prostriedkov. Výnimočný stav možno vyhlásiť len na postihnutom alebo bezprostrednom ohrozenom území."
Potom je tu, že je to ohraničené aj časovo. Výnimočný stav nie je možné zneužiť na potlačenie štrajku, verejných zhromaždení, čo je potom počas výnimočného stavu možné urobiť, aké opatrenia. Čiže my to všetko máme, len to je, že proste to by sme nemuseli prijať takúto novelu.
Druhá vec je, že na Slovensku máme strašnú, vysokú mieru korupcie. Teroristi majú finančné prostriedky, aby skorumpovali aj našich úradníkov, keď už ide o to. Ako sa dostala tá bomba na ten stroj, ktorý odletel do Ruska z Egyptu a vybuchol? Za bakšiš. A keď sa my nevysporiadame s tým, aby naše zložky neboli podplatiteľné, keď nebudeme proti tomu účinne bojovať, tak zas zlyhá ten ľudský faktor. Už nie z ľahostajnosti, ale kvôli tomu, že to bude mať niekde setsakramentsky dobre zaplatené a Islamský štát, presnejšie Daiš, ako vieme, má celkom slušné príjmy z čierneho predaja ropy.
Premiér Robert Fico povedal, že pokiaľ ide o bezpečnosť slovenských občanov, nebudeme poznať hranice. No, ale mali by sme, aj vy, pán minister, aj premiér, aj poslanci, mali by sme mať hranice. A tou hranicou je osobná sloboda občanov a nedotknuteľnosť ich súkromia.
Čiže máme tu dve základné práva: právo na osobnú slobodu a právo na bezpečný život. A musíme nájsť riešenie, aby sme ani jedno z týchto práv nepovzniesli nad to druhé. Ale tento vládny návrh zákona nieže to nerobí, ale tie medze absolútne prekračuje, ale prekračuje nielen kvôli tomu, aby sme vedeli účinnejšie bojovať proti terorizmu, ale robí to kvôli tomu, lebo spravodajské služby tam prepašovali svoje zákony a návrhy.
Terorizmus tu nemáme prvý rok a brutalita tiež nie je nová. Aj čo sa týka počtu obetí, sme mali tu v Európe možno brutálnejšie útoky. Ale čo sa stalo ako, prečo teraz? Čo sa stalo okrem tých útokov v Paríži? Niečo tu je navyše? Je tu zvýšená hrozba? No okrem toho, že idú voľby, tak nič iné nie je. Áno, máme tu organizáciu Islamský štát, Daiš, aby sme boli, lebo nemá to so štátom nič spoločné, tak už sa, už sme na pôde, na tom sme sa zhodli, že budeme používať pojem Daiš, tak dúfam, že sa to ujme aj na Slovensku, že ovláda časť územia. Ale my tu zbytočne budeme na našom pieskovisku robiť tvrdé zákony, tvrdé zásahy, my ten terorizmus neodstránime. Na to potrebujeme mať aj svojich partnerov, či v rámci EÚ, v rámci NATO alebo aj v rámci V4. Ale niekedy sa správame tak, že ideme proti našim partnerom, tak potom ako chceme účinne bojovať proti terorizmu, keď v istej chvíli, keď budeme potrebovať pomoc my, tak možno tá pomoc sa nám dostane tak, ako my dávame tú pomoc iným.
Ale čo mi najviac vadí okrem toho, čo som už povedal, na tomto balíku, že nám nevadia tie nedostatky, o ktorých vieme, a neriešime ich. Deravý vzdušný priestor na schengenskej hranici s Ukrajinou, viete, ktovie koľko džíhadistov môžu prepašovať za jednu noc, koľko výbušnín donesú. No pušky nemusia, tie si kúpia legálne u nás. Bohužiaľ, vieme o tom, síce my sme obmedzili po útokoch na Carlie Hebdo predaj expanzných pušiek, ale stále vieme o tom, že tie pušky sa dajú prerobiť na funkčné automatické zbrane naspäť. Čiže stále mi tu chýba to, aby aspoň tie strelné zbrane, na ktoré máme dosah, aby boli znehodnotené tak, aby návrat funkčnosti už možný nebol. Nesledujeme vôbec a nesledovali sme predaj týchto zbraní, neviem, či sa to už deje.
Neriešime azyl. Pán spravodajca, pán poslanec Madej tu pri ústave tak demagogicky nesúvisiace s ústavou furt tu riešil migračnú krízu, ale keď SMER a vláda sa nazdáva, že, a pán podpredseda Číž to bol práve, ktorý tu spomenul to, že máme tu 400-tisíc neidentifikovaných ľudí v Európe, tak riešme azyl. Riešme aj našu azylovú politiku, ktorú síce máme tvrdú, ale dlhú. Riešme dĺžku, ako rýchlo vieme vybaviť azylové žiadosti aj s právoplatným rozhodnutím súdu.
No ako každá vec, aj táto, aj tento balík potrebuje finančné prostriedky. Prednedávnom sme hlasovali o rozpočte. Ani halier, ani cent sa nevyčlenil na tento balíček, lebo tento balíček ešte nebol ani na svete. Ešte vláda vtedy nevedela, že chce bojovať proti terorizmu, keď sme tu mali rozpočet v parlamente? No asi nevedela. No ale keďže máme na cétečko o milión eur viac, ako by bolo treba, a na ďalšie blbosti, ako na kompu, ďalších desiatok miliónov, tak určite sa nájdu aj na to peniaze. Ale čakal by som od vlády, aby s takou vehemenciou, ako predložila tento návrh zákona, predloží aj zákon, ktorý bude chrániť ľudí aj pred korupciou, pred zdravotníckou mafiou, pred nezamestnanosťou a ďalšími neduhmi našej spoločnosti.
Keď dovolíte, prečítam pozmeňujúce návrhy, ktoré sa týkajú toho balíka zákonov, o ktorých teraz tu rokujeme.
Prvý pozmeňujúci návrh je:
1. V čl. II sa vypúšťajú body 6, 14, 23 a 25.
2. V čl. XIII sa vypúšťa bod 2 a súčasne sa zrušuje označenie bodu 1.
Navrhuje sa vypustiť novelizačné body pôvodne nadväzujúce na predĺženie tzv. sudcovskej lehoty účinnej na rozhodnutie a zadržanie alebo zatknutie osoby.
Tretí bod pozmeňujúceho návrhu. V čl. 17 sa na konci pripájajú tieto slová: "a stráca účinnosť k 1. júlu 2017 okrem čl. 2 bodov 12, 13 a 24 a čl. XIII".
Navrhuje sa, aby všetky opatrenia, s výnimkou tých, ktoré nadväzujú na novelizáciu Ústavy Slovenskej republiky, stratili účinnosť do osemnástich mesiacov, a teda aby išlo o opatrenia majúce výlučne dočasný charakter.
Nie je nič výnimočné v Európe, že niektoré právne predpisy majú dočasný charakter, je to veľmi dobrý inštitút. A keď už ideme v takomto ponímaní prijať balíček antiteroristických zákonov, tak určite aby sme hlavne, keďže ide o skrátené legislatívne konanie, kde nemáme možnosť fakt vyšpecifikovať, že aký to bude dopad, konkrétne ktoré ustanovenie, tak aby sme mali tú možnosť. A keď táto ctená snemovňa povie, že to ideme predĺžiť, tak vždy bude mať tú možnosť.
Druhou várkou pozmeňujúcich návrhov z môjho pera je trošku širší. Tá sa dotýkala sudcovskej lehoty a táto sa dotýka toho, aby sme v antiteroristickom balíčku mali fakt len tie zákony, ktoré sa viažu na boj proti terorizmu.
Čiže 1. bod. V čl. II body 4 a 5 sa vypúšťajú.
Nie je dôvod na to, aby bola nariadená obligatórna väzba, lebo tieto body sa dotýkajú obligatórnej väzby, hlavne keď ani nejde o obligatórnu väzbu. To len váš premiér tak rozpráva pred voličmi, že my tu zavádzame obligatórnu väzbu, ale sú to silácke reči, pritom text, ktorý predložil pán minister spravodlivosti, hovorí úplne o niečom inom, lebo obvinený môže byť vzatý do väzby, tak to nie je obligatórna väzba a nazdávame sa, nielen ja, ale dá sa povedať až na navrhovateľov celá právnická obec, že dôvod väzby pri trestnom čine terorizmu podľa § 71 ods. 1 písm. a) a c) sú absolútne naplnené, vrátane hrozby najvyššieho trestu.
Atribútom právneho štátu je to, že má dokonalé normy, dokonalé zákony, ale tie zákony musia byť dostatočne všeobecné. Však čo je zákon? Všeobecne záväzná právna norma. A nie to, že na čo už máme všeobecnú právnu normu, tak ešte našijeme ešte jeden gombík, lebo politická situácia a predvolebná kampaň si to vyžaduje. Tak preto navrhujeme, aby v čl. II body 4 a 5 boli vypustené.
V tom istom článku bod 9 navrhujeme iné znenie kvôli týmto zmenám, a to, že v § 80 ods. 2 sa za tretiu vetu vkladá nová štvrtá veta, ktorá znie: "Ak je obvinený stíhaný pre trestné činy terorizmu, možno záruku alebo sľub prijať alebo uložiť dohľad, len ak to odôvodňujú výnimočné okolnosti prípadu."
A to isté sa týka bodu 3 môjho pozmeňujúceho návrhu, a to čl. II bod č. 10 znie: V § 81 ods. 1 sa za druhú vetu vkladá nová tretia veta, ktorá znie: "Ak je obvinený stíhaný pre trestné činy terorizmu, možno peňažnú záruku prijať, len ak to odôvodňujú výnimočné okolnosti prípadu."
Ďalším bodom je bod 4. V čl. II bod č. 17, to je stále Trestný poriadok, sa vypúšťa bod 17.
Kontradiktórnosti konania. Absolútne tým sa popiera kontradiktórnosť konania. Vláda chce využiť svedeckú výpoveď, ktorá bola podaná v prípravnom konaní, aj v súdnom konaní, čo je absolútne v rozpore s kontradiktórnosťou konania.
V čl. III bod č. 1 sa vypúšťa.
To už je zákon o SIS, uvedené ustanovenie nemá ale absolútne nič spoločného s vládnym návrhom, t. j. že aby sme bojovali proti terorizmu. Ide o návrh, ktorý vlastne bolo z toho zákona, čo sme mali dostať v lete, zákona o Slovenskej informačnej službe, ale ten sa nám nedostal z jasných dôvodov, tak teraz spravodajská služba to prepašovala do tohto návrhu.
A to isté sa týka bodu 6 môjho pozmeňujúceho návrhu, kde v čl. III bod 4 navrhujem vypustiť tiež z tohto istého dôvodu.
Bod 7. V čl. III body č. 5, 6, 7, 8 a 9 sa vypúšťajú.
Uvedené ustanovenia sa nevzťahujú výlučne len na boj proti terorizmu. Čiže raz ideme rozširovať kompetencie, a to sú tie hlavné kompetencie, právomoci Slovenskej informačnej služby, o ktoré ich ideme rozšíriť. Oni hovoria, že však to je na boj proti terorizmu. Ale to nie je koncipované tak. To je koncipované, že tieto právomoci Slovenskej informačnej službe zostanú alebo môžu ich využiť, alebo zneužiť, aj na všetky prípady iného charakteru. A tu tiež toto bolo z toho pôvodného vládneho návrhu zákona o Slovenskej informačnej službe.
Osobitne som dal do bodu 8 môjho pozmeňujúceho návrhu čl. III bod č. 11, ktorý navrhujem vypustiť.
Uvedené ustanovenie sa nevzťahuje výlučne len na boj proti terorizmu, ktorý bol dôvodom na urýchlené prijatie balíku návrhov zákonov. Zámerom vládneho návrhu zákona, ako aj odôvodnením skráteného legislatívneho konania bol boj proti terorizmu a možnosť zabráneniu teroristickému útoku. Uvedené ustanovenia ale bude môcť použiť Slovenská informačná služba nielen vo vzťahu k teroristom, resp. na boj proti terorizmu, ale vo všeobecnosti na akékoľvek možné prípady.
Najväčším nedostatkom návrhu je ale tá skutočnosť, a tu hovorím o tom, že Slovenská informačná služba, čo už kritizoval aj pán poslanec Hlina, môže vyžiadať kamerové alebo aj zvukové záznamy od každej fyzickej alebo právnickej osoby. A táto fyzická alebo právnická osoba to bude musieť dať Slovenskej informačnej službe. No ale nielen tie, ktoré súvisia s bojom proti terorizmu, ale aj s priemyselnou špionážou alebo niekedy ako máme, bohužiaľ, sme svedkami toho z Gorily, že Slovenská informačná služba je zneužitá na absolútne iné súkromné účely.
A v tomto bode pri tejto povinnosti ale nie je žiadna sankcia. Čiže Slovenská informačná služba keď niekoho požiada, že dajte mi ten kamerový záznam, lebo sme tam zachytili, že o ulicu ďalej bol teroristický útok a tadiaľto utekali. A ja im poviem, no, vážená Slovenská informačná služba, síce ja vám, ja som vám povinný ten záznam dať, ale keď vám ho nedám, tak sa nič nestane. Takže dobrý deň. Načo sú nám také? Toto je boj proti terorizmu, že nás každý, ako Slovenskú informačnú službu, hocikto môže poslať kade ľahšie? Nie je tam sankcia. Je tam povinnosť bez sankcie.
Ďalším bodom je bod 9. V čl. IV bod č. 1 znie: V § 19 ods. 1 sa za písmeno f) vkladá nové písmeno g), ktoré znie: "g) pred zistením jej totožnosti podľa § 18, ak sa nachádza na mieste, na ktorom hrozí teroristický útok, alebo na mieste, kde došlo k teroristickému útoku a použitie výzvy na preukázanie totožnosti podľa § 18 môže ohroziť život alebo zdravie zakročujúceho policajta alebo osôb nachádzajúcich sa v tomto priestore,".
Ide o to, že polícia bude môcť zaistiť na 48 hodín akúkoľvek osobu, ktorá sa bude nachádzať v mieste, kde došlo k teroristického činu alebo kde hrozí teroristický čin. Čiže to môže byť celá republika hocikedy. My vieme povedať dneska, že kde u nás hrozí teroristický útok? Nevieme. Čiže môže hroziť všade alebo nikde. Čiže všade budú môcť zaistiť osobu a zadržať na 48 hodín aj pred zistením totožnosti.
Ja súhlasím s tým, aby polícia mala takú možnosť, aby keď niekde fakt hrozí niečo, aby vedela tú osobu zaistiť, a v prípade, že hrozí niečo policajtovi alebo tretím osobám, tak nech ho aj zoberú a potom 48 hodín držia. Ale nech je tá podmienka, keď nič nehrozí ani policajtovi, ani tretej osobe, tak nevidím dôvod zaistiť takúto osobu, ktorá sa nachádza na tom mieste, kde hrozí útok alebo bol útok. Keď hrozí, áno, nech ho zoberú, ale nech máme určité mantinely.
Čiže nedávame to vypustiť, ideme to, navrhujem to len vylepšiť.
10. bod. V čl. IV bod č. 8 sa vypúšťa.
To je tá zásahová výbuška, ktorá je teraz nastavená tak, že kvôli bezpečnosti tretích osôb sa zásahová výbuška používa v uzavretom priestore. Zásahová výbuška spôsobuje omráčenie ľudí jednak zvukom, svetlom, vlnou. Ide predovšetkým zo zákona, ide o vec, ktorá sa má použiť na to, aby páchateľa dočasne omráčila, ak sa páchateľ nechce vzdať, alebo ho to má priviesť k opustenie úkrytu.
Takže, a teraz sa navrhuje, aby táto zásahová výbuška mohla byť použitá aj na verejnosti. A nielen voči teroristovi alebo každému nebezpečnému páchateľovi. A hovorím, ale nebezpečný páchateľ, to môže byť ešte aj nevinný človek. Ešte nevieme, ešte je len podozrivý.
Takže preto, keďže táto vec sa netýka len terorizmu, ale sú ohrozené možno aj životy, ale zdravie minimálne, nevinných ľudí, civilov s tým, že niekde dáme na námestie, tam dáme zásahovú výbušku, lebo tam niekto je, a nie je to terorista, tak si to nemyslím, že to je adekvátne.
11. bod. V čl. IV bod č. 10 a č. 11 sa vypúšťajú.
To je použitie špeciálneho streliva radovými policajtami, ktorí nie sú pod priamym velením alebo nie sú pod jednotným velením. A zas ide o to, že táto právomoc použitia špeciálneho streliva sa dáva policajtom na akýkoľvek policajný zásah. Nie je tam zas, že v boji proti terorizmu. Čisto rozšírenie kompetencií aj o špeciálne strelivo.
A ďalší bod, bod 12 môjho pozmeňujúceho návrhu. Čl. IV body č. 12 a 13 sa vypúšťajú.
A to je zas použitie špeciálnych zbraní. Špeciálne zbrane doteraz používali len určité zložky Policajného zboru, ale teraz to budú aj radoví policajti. Hovorím, že a zas nielen vo vzťahu k teroristom, ale vo vzťahu voči akémukoľvek občanovi alebo osobe.
Bod 13 môjho pozmeňujúceho návrhu. V čl. IV bod č. 18 znie: V § 69d) ods. 6 sa na konci pripája táto veta: "Aj bez písomnej žiadosti možno poskytovať a sprístupňovať osobné údaje Interpolu pri predchádzaní, odhaľovaní a vyšetrovaní trestných činov terorizmu, zisťovaní páchateľov trestných činov terorizmu, vyšetrovaní trestných činov terorizmu."
Je samozrejmé, že pri hrozbe, veľkej hrozbe, a určite terorizmus je veľká hrozba pre spoločnosť, treba reagovať promptne. Keď nám niekto z Interpolu zavolá, že či nemáme takú alebo onakú osobu v záznamoch, áno, nech sa v momente tento osobný údaj odovzdá, hoci aj telefonicky, ale nie bezhranične na každý prípad. Za normálnych okolností sa to robí písomnou žiadosťou. Aspoň máme o tom záznam, že čo posúvame ako komu. Lebo tuto zneužitie je potom, ako možnosť zneužitia je veľmi veľká.
Ďalší bod 14. V čl. V body č. 1, 2, 3, 4, 5 a 6 sa vypúšťajú.
To už je Vojenské spravodajstvo. A to je to isté, aj čo sa týka Slovenskej informačnej služby. Tieto, šesť bodov z vládneho návrhu absolútne nič v spojitosti s bojom proti terorizmu nemá. Čiže ide o návrhy, ktoré vlastne sú len tam prepašované.
Bod 7, to je 15 bod môjho pozmeňujúceho návrhu. Pod V bod 7 sa vypúšťa.
A tam to je najzaujímavejšie, že ono to je nová definícia inštitucionálneho vedenia Vojenského spravodajstva. Čiže Vojenské spravodajstvo riadi a za jeho činnosť zodpovedá minister, ktorý vymenúva a odvoláva riaditeľa Vojenského spravodajstva. Tak to je teraz. Po novom sa to vypúšťa a riaditeľ bude riadiť aj zodpovedať za to. Keď, viete, keď - a v odôvodnení je, a to je najtragikomickejšie, že takto sa má zefektívniť Vojenské spravodajstvo. No keď minister obrany je prekážkou efektívnej činnosti Vojenského spravodajstva a kvôli tomu musíme vymeniť v zákone, aby nie minister riadil Vojenské spravodajstvo, ale aby to riadil riaditeľ, tak to je, to je neviem čo, toto je, to ani Mr. Bean by to nenapísal.
Bod 16 môjho pozmeňujúceho návrhu. V čl. V body č. 9, 10, 11, 12, 13 a 14 sa vypúšťajú.
Ako obdobne pri SIS-ke. Tieto návrhy len námatkovo sa dotýkajú boja proti terorizmu. Ide o to, že zas absolútne veľkou mierou rozširujeme právomoci Vojenského spravodajstva s tým, že však to má napomôcť v boji proti terorizmu. Nie. Ono to je absolútne všeobecné. V minimálnej miere sa bude dotýkať boja proti terorizmu. Ide zas len o prepašovanie týchto ustanovení do právneho poriadku bez riadneho medzirezortného a proste legislatívneho konania.
Posledný bod, bod 17 môjho pozmeňujúceho návrhu. Celý čl. XI sa vypúšťa.
"Podľa platného právneho predpisu vydanie cestovného dokladu sa odoprie alebo vydaný cestovný doklad sa odníme na nevyhnutný čas." Je to v poriadku. Podľa § 23 ods. 2 najdlhšie je to na jeden rok. Tiež je to v poriadku. Ale to je všeobecné. To je terajší stav.
Ale podľa vládneho návrhu zákona sa to môže udiať aj opakovane, pritom táto podmienka tiež nie je viazaná len na boj proti terorizmu, ale všeobecne.
Čiže zas máme tu návrh, ktorý nie je špecifikovaný najprv boj proti terorizmu, ani to neviažu. Ja by som si to vedel predstaviť, kebyže tam napíšu, ale keď niekto je podozrivý zo spáchania alebo že sa zúčastní na teroristickom útoku, že je podozrivý zo spáchania trestného činu terorizmus, tak ten pas mu nevydáme opakovane neviem koľko rokov. V poriadku. Ale to tam to nie je.
Takže tento pozmeňujúci návrh odovzdávam krátkou cestou pani spravodajkyni. Toto je prvé. A hneď vám dám druhé. Toto je druhé. A hneď vám dám druhé. Toto je druhé. (Rečník odovzdal spravodajkyni svoje pozmeňujúce návrhy.)
Pôvodne som chcel, aby sme mali možnosť, lebo viem, že viacerým mojim kolegom z opozície nie každý z týchto bodov vyhovuje, že nie každý s týmto bodom súhlasí, že dáme hlasovať o každom bode jednotlivo. Áno, to zaberal by určitý čas, ale výsledný efekt by mohol byť dobrý alebo lepší. Ale načo? Dobre vieme, že nemáme partnera k tomu, aby sme návrhy, vládne návrhy zákonov vylepšili, alebo vláda, vládna strana, vládna väčšina absolútne sa k tomu stavia tak, že ani sa o tom s nami nebavia. Veď ani nemá kto.
Ďakujem pekne za pozornosť. Fú, ale som bol dlhý.
Skryt prepis
