Videokanál klubu

Ten úvod sa mi celkom páčil, lebo ten rok 2008 bol v poriadku, a ono to aj bolo s tým, že tie automobilky išli do toho plného výkonu, a preto bol aj vysoký rast HDP, hej. A ešte, mimochodom, bol aj oveľa nižší deficit, myslím, že pod 2 %. Hej, to znamená, že vtedy boli veľmi dobré makro údaje, alebo v porovnaní s tým, čo je, hej. Takže s tým súhlasím.
No ten záver už akože, že či je vyšší dôchodok pre dôchodcu alebo dávať 66 mil. zo štátnej kasy, tak akože, ako určite by som, by som, už ten záver sa mi nepáčil. Samozrejme, že my vo volebnom programe predstavíme, samozrejme, máte pravdu, že treba povedať, že aj skadiaľ sa to zoberie, ale dočkajte. Viete, ja si to dobre premýšľam, že nebojte sa, hej. Ja vám to vysvetlím potom. (Povedané so smiechom.) Dobre. Ale určite, určite to nie sú také, také akcie a určite nebudeme mať ďalší balíček.
Díki.

V princípe súhlasím, hej, len otázka je, či tá latka vždy, či tá latka jednoducho, čo ste preskočili, je dosť vysoká, lebo jednoducho keď v porovnaní s inými krajinami stále sme v tých rebríčkoch na chvoste, to je aj v tej nezamestnanosti, aj v tej efektivite výberu, hej. O tom hovorím. Ja nehovorím, že sa nezlepšilo, hej.
Ďakujem.

Ďakujem. Dovoľte mi teda pokračovať. Na úvod tejto druhej časti by som sa rád venoval jednej takej zavádzajúcej veci, ktorá je dosť známa, zavádzajúca nie v tom slova zmysle, že by bola nepravdivá, ale je jednoducho zavádzajúca, pretože ak ste si všimli, stále sa porovnáva alebo vláda stále porovnáva svoje výsledky s krajinami eurozóny.
Treba tuná povedať otvorene, že krajiny eurozóny vôbec nie je nejaký elitný klub, a pravdou je to, že v mnohých makroekonomických údajoch, ak nie v drvivej väčšine makroekonomických údajov, krajiny, ktoré sú mimo eurozóny, majú lepšie výsledky. Možno pre niekoho je to šokujúce, ale jednoducho je to tak, to sú obyčajné fakty. Samozrejme, preto som to naznačil, pretože keď vláda povie, že sa porovnáva s priemerom eurozóny, tým automaticky si dáva nižšiu latku, pretože keď porovnávame údaje s krajinami a priemer s Európskou úniou, tá latka je veľakrát a v drvivej väčšine prípadov vyššia. Ja, samozrejme, teraz môžem to rozoberať, ale nie je teraz, nejde o to, že, o Grécko a tak ďalej, o iné krajiny, ktoré nedodržiavajú maastrichtské kritéria, na ktorých sme sa dohodli, tak. (Ruch v sále.) Ďakujem, takže tá nižšia latka je napríklad v nezamestnanosti, to som už spomínal, že eurozóna má, 19 krajín eurozóny má v priemere 10,8 priemer nezamestnanosti, celá EÚ 9,3, a keby sme ešte vybrali nieže celú EÚ, ale krajiny mimo eurozóny, tak majú ešte nižšiu, napríklad som spomenul krajiny V4, ktoré, každá z nich má nižšiu nezamestnanosť, ako je priemer v Európskej únii, čo už to je nižšia, akože že to je vysoká latka.
Čo sa týka rastu, samozrejme, zase platí to, že v eurozóne, v priemere je rast nižší ako v krajinách EÚ a, samozrejme, zase tu je tá nižšia latka. Zadlženosť - ironicky - práveže krajiny, ktoré nie sú v eurozóne majú v priemere nižšiu zadlženosť. Logicky, samozrejme, pre vládu je výhodná tá latka, ktorá je nižšia. Deficity, napríklad Česká republika, susedia majú nižší deficit ako my, majú lepšiu mieru nezamestnanosti alebo nižšiu mieru nezamestnanosti, ktorá, som zdôraznil, že na druhom mieste, a aj v zadlženosti, čo sa, samozrejme, nie v nominále hovorím, ale v percentách.
Takže ja si myslím, že v skutočnosti by sme mali sa dohodnúť aspoň na tom, že pri všetkých údajoch povieme, teda nielen sa budeme porovnávať s krajinami eurozóny, ale aj v priemere s Európskou úniou a, samozrejme, ja dlhodobo proste si myslím, že najobjektívnejší, nazveme to vždycky, ako super objektívny prípad nemôže byť, tak je tá krajina V4. Určite by sme mali sa zamyslieť nad týmto a určite si tieto latky proste stavať trošku ináč a potom, samozrejme, aj tie výsledky vyzerajú úplne inakšie, to znamená, že či teda sú záporne sadzby a tak ďalej, pretože vieme, že záporné úrokové sadzby nie sú len v niektorých krajinách eurozóny, ale má to, neviem, Švédsko, Dánsko, Česká republika a tak ďalej a tak ďalej.
To znamená, že vôbec tá latka, keď si povieme, zdôrazním, zase tá eurozóna vyzerá marketingovo lepšie, ale v skutočnosti keď zoberieme tú latku okolité krajiny alebo teda krajiny mimo celej Európskej únie, tak to tá latka už tak dobre nevyzerá. Čo, čo ešte, keď hovorím o tej eurozóne, tak, samozrejme, musím byť kritický, ale jednu vec chcem povedať pozitívne, že tá eurozóna má veľké problémy, nedodržiavajú vlastné pravidlá, na ktorých sme sa dohodli v maastrichtských kritériách, a irónia je, čo som povedal, že krajiny, ktoré nie sú v eurozóne, tak majú, mnoho z nich, majú podstatne lepšie verejné financie než tie krajiny, ktoré sú v eurozóne, ale ich je, ale to chcem povedať, že v tejto vojne názorov v rámci tej eurozóny súhlasím s pánom ministrom, a to som rád, že Slovensko stojí pri riešení problémov eurozóny na strane tých, ktorí jednoducho majú radšej alebo preferujú zodpovedné financovanie, to znamená na strane Nemecka a je to správne nielen kvôli tomu, že sú zodpovední, zodpovednejší ako iné krajiny, čo sú, ale, samozrejme, je to pre nás aj veľmi dôležité, lebo to je náš najväčší obchodný partner. V skutočnosti vieme, že predsa len tá Európska únia je, tí, lídrami sú proste Nemecko a Francúzsko a jednoducho my sami málokedy niečo dosiahneme a jednoducho treba byť na strane tých zodpovednejších a je to správne, pretože jednoducho nemôžu tí, ktorí jednoducho si uťahujú opasky, tak potom doplácať na tých, ktorí jednoducho si tie opasky povoľujú a vymýšľajú rôzne, rôzne finty a podobne.
Dôležité je ešte povedať aj to, že, a súvisí to aj s tými zápornými úrokovými mierami, ja nie som fanúšik politiky Európskej centrálnej banky, samozrejme, je to nezávislá inštitúcia a tak ďalej a takto masívne tlačenie, v úvodzovkách tlačenie ako, ľudovo povedané, tlačenie peňazí, ja si myslím, že nie je správne. A ono z toho krátkodobého hľadiska povedzme môžu zvýšiť tú infláciu, resp. pretože je deflácia, ale z dlhodobého hľadiska si myslím, že je to nesprávne, a hovorím to najmä preto, že to strašne pokriví tie zrkadlá, aj čo sa týka v dôchodkových fondoch. To je veľmi dôležitá vec jednoducho, pretože tie dôchodkové fondy jednoducho nemôžu ísť do rizikových záležitostí a jednoducho budú musieť kupovať dlhopisy s dlhodobou platnosťou a, samozrejme, tie výnosy, keďže sú umelo dotované, a jeden z tých dôvodov je, to sa nebojím povedať, podporiť tie menej zodpovedné krajiny, lebo potom keď sú veľmi zadlžené a sú v zápornej úrokovej miere, tak jednoducho oni si lacnejšie požičiavajú a podľa mňa je to nesprávne a môže to mať a podľa mňa bude to mať dlhodobý negatívny, negatívny efekt. Takže to bolo, to som považoval za potrebné povedať k tomu benchmarku, teda k porovnávaniu.
Nedá mi opomenúť, keď už robíme ten odpočet, nie rozpočet, ale odpočet, tak vlastne môžem aj povedať, že v rámci výboru pre financie a rozpočet sme mali korektné vzťahy, až na niekoľko výnimiek, a to chcem proste zdôrazniť, pretože stále tu hovoríme o nejakej etike poslancov a ja neviem čo a podobne, ale jednoducho mal by byť aj etický vzťah, tí, ktorí sú u moci, a tí ktorí sú v opozícií, pretože vždy sa to môže nejako otočiť, a jednoducho tá kultúra, kultúra aj v rámci toho finančného výboru musí byť proste podľa môjho názoru, ja som zástanca toho, proste aj dlhodobá.
No čo vyčítam, vyčítam strane SMER, že nedovolila otvoriť výbor na tému schránkovej firmy Lemikon, a to znamená, že tu bol niekto taký silný, že dokázal zablokovať výbor. Kto to bol? Schránková firma. Ako si myslím, že proste otvoriť výbor, aj tak nás prehlasujete, však to je jasné, ale neotvoriť výbor, neotvoriť diskusiu vôbec na výbore na túto tému považujem za neadekvátne a tak ďalej a jednoducho fakt tie schránkové firmy, jednoducho musí si to niekto teraz skutočne zobrať a porátať sa s nimi, pretože každý vieme, že to nie sú žiadni cudzinci, sú to našinci a mnoho z nich, proste tie peniaze už sú teraz tuná zaliate v betóne na Horskom parku, hej, v domoch. Ale dobre, ale toto, toto, to proste bolo neseriózne, neetické, neotvoriť na túto tému, na túto tému výbor.
Čo mi vadilo ďalej, keď hovorím o tých financiách, neumožnili ste debatu na veľmi dôležitú tému a to bolo zníženie DPH na potraviny. Bolo to tiež neetické, keď v poslednom kole, keď sme sa všetci už vykecali, tak spravodajca vlastne pozmeňujúcim návrhom v pléne presadil toto zníženie a mohli sme reagovať len, len faktickými. A ja si myslím, že každému je jasné, že v prvom rade to patrí do výboru, a keď už nie do výboru, keď chcete, jednoducho nechcete debatovať na túto tému, tak toto nepovažujem za etické, takúto zásadnú vec povedať jednoducho v poslednom príspevku spravodajca a jednoducho si myslím, že ak sa toho nebojíte, tak máte to obhajovať, a nie jednoducho zatĺkať.
Spomínali sme tu Finančnú správu, aj keď ja uznám snahu ministra, ja nepopieram snahu ministra zefektívniť Finančnú správu, to akože, to som a vždycky som povedal, že po tých zločincoch, ktorí, ktorí jednoducho žijú z peňazí daňových poplatníkov, že falšujú dokumenty a vyťahujú peniaze, po tých treba ísť tvrdo a ja si myslím, že ešte veľmi veľa vecí treba jednoducho urobiť, pretože si myslím, že tento podiel týchto podvodníkov v tejto ekonomike stále je veľký, pretože ja si ani sám neviem poriadne vysvetliť, prečo je tá efektivita výberu daní na takej nízkej úrovni. Ako jeden z tých dôvodov je jednoducho, že stále tie, to sa volá karuselové obchody, alebo povedzme ja tomu hovorím normálne zločinci, podvodníci, vyberá zo štátnej kasy peniaze a jednoducho tam, tam, vidím tu strašne veľký priestor. Ale hovorím to preto, že na jednej strane proste sa snaží Finančná správa a minister byť transparentný a na druhej strane Finančná správa proste uzatvára tajné dokumenty s jednou firmou na velikánske peniaze, a keď sa gentleman agreement dohodneme, že aspoň nejaké údaje sa zverejnia tak jednoducho ten gentleman agreement neplatí. A jednoducho keď chce byť niekto, proste tých, núti tých ľudí, aby vypisovali všelijaké výkazy a neviem čo, a do každej rodiny jedna registračná pokladnica, tak jednoducho Finančná správa pri takýchto veciach nemá byť čo utajená, hej, v úvodzovkách. Ja nehovorím, že to nebolo v súlade so zákonom, ja hovorím o tom jednoducho, že keby bola vôľa, jednoducho tak si myslím, že aspoň zásadné veci proste daňoví poplatníci majú vedieť, a tí, ktorých, tí, ktorí teda komunikujú s tou Finančnou správou.
Samozrejme, ale tak to už je, už len posledná taká výtka, že veľa zásadných pozmeňovákov nebolo na finančnom výbore, ale až v pléne a jednoducho takých, ktoré stáli veľmi veľké peniaze, a ja si myslím, že pokiaľ to je, pokiaľ je to pozmeňovák, ktorý, v úvodzovkách, neberte ma za slovo, že má len zopár miliónov euro, teraz neberte ma za slovo, ale keď to sú už desiatky miliónov euro, jednoducho to si treba prediskutovať na tom výbore pre financie a na to je ten výbor pre financie aj príslušný.
Na záver mi dovoľte povedať ešte zopár poznámok, ktoré vlastne súvisia aj s nejakou, s naším pohľadom na rozpočet, pretože treba aj povedať potom, že dobre, keď kritizujeme, tak mali by sme aj povedať, že kde sú naše priority alebo že ako by sme niečo robili ináč. Tak ja teraz hovorím v podstate za stranu MOST, aby bolo jasné, tak určite vidíme priestor na zmenu rozpočtu, či už súčasného, alebo budúceho, čo sa týka dôchodcov. A viete, že my sme veľkí kritici a prví kritici tej valorizácie dôchodkov, ktorá je teraz 1,90 eura pre dôchodcu plošne, a to vlastne je 0,46 %. Čiže na jednej strane, ja neviem, pracovníkom vo verejnej správe sa zvyšujú platy o 4 % a vojakom o 4 % a dôchodcom o necelé polpercentá. A nehovorím, napríklad sirotské dôchodky sú už len na výške 60 centov. Aby bolo, aby bolo jasné, teraz mne nejde o nejakú demagógiu a tak ďalej. Ja viem, že existuje nejaký vzorec a ten vzorec zohľadňuje tú situáciu, ktorá je sčasti, to znamená defláciu, dva roky máme za sebou defláciu, to znamená nižšie ceny sú, hej, pod nulou.
Ale pravdou je to, že keď už vláda hovorí v kuse, že ako sa všetko darí a podobne, tak valorizácia dôchodkov ide strmo dolu, proste to je fakt, z 11,2, mal som na túto tému tlačovku, 8,8, 5 % a 1,9 %, eura, eura, pardon, to bolo plošné, aby som sa nepomýlil. Ale pravdou je to, keď Sociálna poisťovňa vyberie o 145 mil. eur viacej, ako mala v pláne, a na tú valorizáciu ide len 28 mil., jednoducho si myslím, že keď sa dajú nájsť peniaze na niečo iné, ja si myslím, že v tomto ad hoc prípade, ktorý, mimochodom, aby ste vedeli, v Čechách je velikánska diskusia. Tam okrem utečencov sa bavia aj o dôchodcoch. V kuse sú diskusie, pretože práveže oni majú podobný mechanizmus a jednoducho chcú v parlamente zasiahnuť v prospech tých dôchodcov. Bude tam jedna dávka a tak ďalej. Ale to ešte nie je doriešené. Ale ja si myslím, že jednoducho toto je veľká téma a ja si myslím, že pre mnohých tých dôchodcov, keď si pozriete, že obálka koľko stojí, tak čo je to to 1,90 eura. A nevidím dôvod, keď sa jednoducho darí vyberať. Keby sa nedarilo vyberať, ako beriem, že proste, hej, že je to velikánska výzva ten dôchodkový systém pre ďalšiu vládu, tak aby, samozrejme, sme sa snažili znížiť ten deficit poisťovne, pretože je deficit jednoducho a skutočne. Aj tie opatrenia niektoré, ktoré boli dobré, viedli k väčšej udržateľnosti verejných financií, ale stále sú ešte povedzme otvorené nedostatočne. Ale to je, to je iná téma.
Určite, určite, keď spomínam aj tých dôchodcov, tiež pán minister hovoril, že nízkopríjmovým pomohli. Ale viete, dohodári, mnohí dohodári sú tiež nízkopríjmoví a včetne dôchodcov. Tak so študentmi ste sa dohodli, že im zvýšite tú neodvoditeľnú čiastku na 200 eur, alebo resp. tam len minimum sa platí. Tak ste to mali jednoducho urobiť všetkým včetne dôchodcov. A určite, ja si myslím, že jednoducho nemôžeme vytrhávať z kontextu, a ten je študent, ten je dôchodca. Jednoducho tých prvých 200 eur by si zaslúžili všetci, čo robia na dohody. To nie sú žiadni milionári alebo multimilionári, takže toto je určite vec, ktorú by sme sa snažili ako čo najskôr zmeniť.
Ja len spomeniem niekoľko zásadných vecí, však to aj rezonovalo. Tak daňové licencie, ktoré Ústavný súd vyhlásil, že nie sú, sú, teda že sú v súlade s ústavou, tak, hej. Samozrejme, ja stále tvrdím, že je to nesprávne, a či sú v súlade, či nie, jednoducho to bolo to, že bolo mojou povinnosťou získať tie podpisy a zorganizovať to podanie, aby ten Ústavný súd sa rozhodol. Samozrejme, ja som si na začiatku bol vedomý, že to prináša strašne veľa peňazí do rozpočtu, hej. Takže ono keby to vyhlásil za protiústavne, tak to by bol aj veľký zásah do rozpočtu, ale na druhej strane si myslím, že jednoducho nepatria do daňového systému a minimálna daň z ničoho je jednoducho, proste, to znamená, že určite by sme to zrušili teda. Ale aby, aby ľudia vedeli, že jednoducho, že ako to dopadlo s tými daňovými licenciami.
Takže ďalšia vec je, že určite by sme zmenili výpočet a spôsob čerpania dôchodku pre sporiteľov v druhom pilieri. A viete, že to bola veľká diskusia, a ktorú, ktorú teda som viedol alebo viedli sme aj napriek tomu, že so SMER-om hlasovali niektorí opoziční kolegovia, opozičné strany, čo mi je ľúto, samozrejme, ale to už je ich politická zodpovednosť. A my sme potom zorganizovali podanie na Ústavný súd a ešte Ústavný súd nerozhodol. A ja si myslím, že je to veľmi dôležité, pretože dôchodky, každý z nás bude raz dôchodca, teda úprimne poviem, že som v konflikte záujmov, hej, ale teraz myslím v tom slova zmysle, že som v druhom pilieri a proste ten spôsob výpočtu tých dôchodkov, či už čo sa má započítať z prvého piliera, alebo akým spôsobom čerpať, je neadekvátny a zlý. Jednoducho to treba zásadne, zásadne zmeniť.
Ďalšia, ďalšia vec je, že, ktorú chcem povedať, že ako sa hovorí "I have a Dream", to povedal, jeden známy politik, ale aj sú slovenskí politici, ktoré majú svoje sny, a jednoducho teraz nepodpichujem, chcú si založiť strany svoje, ale ja tiež mám jeden sen a o ten sa chcem podeliť s vami, že ja by som bol veľmi rád, aby sme v budúcnosti, teraz už, samozrejme, nie, nejakým spôsobom zakotvili ústavným zákonom alebo nejakým významným zákonom nejaký zákon o stabilite daňového systému, a vysvetlím prečo. Ja si myslím, že mali by sme mať nejaké mantinely. To je jedno, proste, akákoľvek vláda, aby sme jednoducho ten daňový systém nemenili, kedykoľvek nevymýšľali nové dane. Jednoducho aby sme boli konkurencieschopní aj v tom daňovom systéme. Nie je to úplne originálna myšlienka, ale ja neviem, Gruzínsko má napríklad zákon, kde hovorí, že má len sedem daní, a dokonca tam, pokiaľ by mali byť zvýšené niektoré dane, tak by muselo byť referendum a tak ďalej, Švajčiarsko má v ústave zakotvenú najvyššiu dépeháčku a najvyššiu daň z príjmov, takže ono to neni, neni úplne niečo nového. A ja by som rád ten môj sen, teda rozdiel, teda chcem povedať, je v tom, že raz prídem niekam na konferenciu a poviem, ja som z tej krajiny, kde máme ústavný zákon o dlhovej brzde, že proste kde zakazujeme akejkoľvek vláde sa zadlžovať na rozdiel od nich atď. a normálne pod sankciami, a máme daňový stabilný systém, že jednoducho ktorý neumožňuje akejkoľvek vláde si robiť s daňami, čo chce.
Samozrejme, ja som ten návrh akože dával už v pléne, ale neprešiel. Ale ja si myslím, že je to, a teraz aby sme si rozumeli, to vôbec nie je ľavicové - pravicové. Niekto môže mať názor na rovnú daň, že to je v poriadku, niekto na progresívnu daň a tak ďalej, ale pokiaľ sa dohodneme, že žiadna daň alebo niektoré dane nemôžu byť vyššie, ako je priemer Európskej únie napríklad, hej. Proste to systémovo, ako to, ako to nastaviť. To je jak s tou dlhovou brzdou. Ako proste nastavíme, kde si dáme proste tie mantinely, v ktorých sa bude pohybovať každá vláda.
Určite, určite rozpočtu by sa týkala aj nová systémová zmena investičných stimulov s cieľom podporiť nezamestnanosť, teda zamestnanosť, samozrejme, a musíme dať tomu štandardné vzťahy. Jednoducho to, čo sa dialo za tohto volebného obdobia, tam 58 miliónov! 58 mil. eur daňové úľavy človeku, ktorý je, proste firme, ktorá je v mieste Forbes proste najbohatších, ja neviem, ľudí na svete! A ďalšiemu z Ružomberka 26 mil. a tak ďalej. A za to, že neprepustia ľudí, hej, že jednoducho, hej. To proste akože je neadekvátne a, naopak, treba mať nejakú schému, s ktorou by s cieľom znížiť nezamestnanosť, zdôrazňujem, to beriem ako aj, aj ako klasický liberál, že to môže byť proste cieľ štátu, aby jednoducho podporoval zníženie nezamestnanosti, tak dať daňové úľavy aj slovenským podnikom a, samozrejme, aj nejakým štandardným, aj keď zamestnáva desať ľudí, tak jednoducho je to v tých malých mestách aj desať ľudí zamestnať je veľmi dôležité. Takže jednoducho malo by to byť prioritou znižovať nezamestnanosť aj formou teda tých investičných stimulov.
No a na záver chcem povedať, že my ako strana, samozrejme, sa hlásime k cieľu a ten cieľ má byť vyrovnaný štátny rozpočet a, samozrejme, sa dostať pod 50 %, čo sú sankčné, sankčné pásma.
Ďakujem.

Vážená pani predsedajúca, vážení kolegovia, kolegyne, dovoľte, aby som zase urobil ten pomyselný výkop k debate na tému štátny rozpočet. Už v podstate po niekoľko ostatných rokov mám tú česť, niežeby som sa snažil, ale jednoducho to tak vyšlo, lebo v podstate už sú len tri kluby z pôvodných.
Takže ja si myslím, že tento, samozrejme, tento rozpočet má zvláštnu príchuť, ale nielen tým, že len 12 poslancov bolo prihlásených písomne do takej významnej debaty, ako je štátny rozpočet, pretože každý vieme, že je to zákon roka a jednoducho podľa toho hospodári celá verejná správa. Ale budiž, je to tak, ako to je. Dôležité je povedať zopár zásadných vecí, že tento rozpočet má, samozrejme, zvláštnu objektívnu príchuť, pretože už vlastne je rozpočet pre ďalšiu vládu, ale to hovorím objektívne a, samozrejme, tie marcové voľby, 5. marca, skutočne zmenia situáciu, aj čo sa týka rozpočtu. No logicky, že zmenia situáciu, pokiaľ bude iná vláda alebo zostavená z iných strán, tak každá strana má svoje priority a bude určite sa snažiť zakomponovať tieto priority do rozpočtu, takže z tohto logického dôvodu, ale na druhej strane aj vláda SMER-u, neviem si predstaviť, že keď prijmete avizovaný tretí balíček, ktorý teda začiatkom decembra prijmete po schválení rozpočtu, jednoducho že nebude nič stáť. Tak to by bol skutočne geniálny balíček, ktorý by proste bol v úvodzovkách zadarmo a, samozrejme, sú tu ešte jedny veľmi objektívne veci, ktoré sú, ktoré sú, možno vyplynulo zo situácie, jednoducho kde sa zmenia niektoré, niektoré údaje, pretože vieme, že aj tento rozpočet, ktorý síce pre budúcu vládu, ale tiež má viacej rizík, o ktorých budem teda ďalej hovoriť.
Možno len spomeniem aj ten termín volieb, aj keď to nesúvisí s rozpočtom, ale jednoducho tie ďalšie riadne voľby v podstate už nebudú v marci, ale vo februári, teda keby boli, a neviem, či je to najvhodnejší termín, aj čo sa týka rozpočtu, nielen teraz hovorím o politike, ale aj o plánovaní rozpočtu, priorít a podobne.
No, treba jednu vec povedať, že ja, samozrejme, chápem, že minister musí hovoriť, že pohár je poloplný, a mojou povinnosťou je poukazovať aj tú druhú stránku veci, to znamená, že je poloprázdny, a v niečom sa zhodneme, v niečom sa nezhodneme, ale pokúsim sa, vždy sa snažím proste byť trošku nad vecou, hlavne v takýchto odborných záležitostiach, ako je rozpočet. No chcem povedať, že najväčšia debata pri tomto rozpočte by mala byť nie ani o tých nejakých prioritách SMER-u, jednoducho pretože som povedal, že v podstate si myslím, že ten rozpočet sa tak či tak zmení, ale či skutočne napríklad ten deficit plánovaný jednoducho nie je, nie je to číslo veľmi optimistické, a ja tvrdím, že je, ale irónia je to, že to netvrdím len ja. Tvrdia to aj renomované inštitúcie, asi viete, že proste aj Európska komisia v najlepšej prognóze tvrdí, že deficit v roku 2016 bude na úrovni 2,4 %, určite to vie aj pán minister, vie, a, samozrejme, zdôrazňujem aj, každý rozpočet je plán, akože to sa aj ukáže potom ex post, aký bol. To znamená, že, že ani Európska komisia neverí, aj keď povie, že to pod 3 %, ale neverí v to konsolidačné úsilie, ako si, ako sa, ako je napísané tam v rozpočte.
Druhá inštitúcia, rozpočtová rada, ktorá poukazuje na riziká v rozpočte a ktorá hovorí o tom, že pokiaľ sa tie riziká naplnia, tak ten deficit môže byť v tom ďalšom roku, 2016, až 2,7 %. Samozrejme, pravdepodobne sa ministrovi financií tiež to ťažko počúvalo, ale jednoducho je to tak a dokonca rozpočtová rada sa prikláňa, teda, samozrejme, musí byť diplomatická, však to je v poriadku a ja si myslím, že, naopak, ja som veľmi rád, že to je, že máme tu rozpočtovú radu, a som rád, že aj, teda že ako funguje. No a tiež vyjadrujem rozpočtovej rade, že sa skôr teda prikláňa k tej prognóze horšej, to znamená, čo hovorí Európska komisia, to znamená, tiež diplomaticky, ale pravdou je to, že spochybňuje ten, ten, ten plánovaný deficit. Takže, takže je to tak, no.
Takže možno povedať jedným slovom, že ten plánovaný deficit na úrovni 1,94 % treba považovať za nedôveryhodný. Ďalší argument, si myslím, že aj keď sa, samozrejme, že my sa hlásime, všetci ekonómovia, to je jedno, či zľava, či sprava, že jednoducho treba smerovať k tej pomyselnej nule, pretože len vtedy môžeme povedať, že sme dosiahli nejakého cieľu, a určite každý z nás sa, každý z nás sa prikloní k tej konsolidácii, to znamená, znižovaniu deficitu. Otázka je, samozrejme, náš názor, môj názor, že treba rýchlejšie postupovať k tej nule, vláda si myslí, že netreba tak rýchlo postupovať k tej nule, a to konsolidačné úsilie, úsilie jednoducho nemusí byť také rýchle. Ale zase pravdou je to, keď si zoberieme čisto technokraticky, keby som ukázal teraz tabuľku, že je porovnanie ex post deficitov, čo dosiahla táto vláda, tak treba povedať, že kým sme v roku 2010 mali deficit hrozivý, mínus 7,7 %, ktoré, ktoré proste treba rýchlo konsolidovať, tak za rok 2011, to znamená o rok, už bol deficit na úrovni 4,94 %. To znamená, že keď vláda de facto v začiatku ’12. roku preberala vládu, deficit bol 4,94 % a v súčasnosti, to znamená po štyroch rokoch vlády, je deficit na úrovni 2,74 alebo 2,78 a, samozrejme, ešte nikto nevie, aký bude skutočný deficit, čo je logické. A tá výška deficitu bude vlastne verifikovaná až niekedy na jeseň v roku 2016.
Ale proste toto je odhad, kde sa proste pohybujeme, no ale čo to znamená. Znamená to, keď si jednoducho vydelíte a pozriete tie čísla, tak jednoducho vidíte, a keď sa, ako sa konsolidovalo za jeden rok od roku 2010 do 2011, to bolo 2,76 za jeden rok. 2,76. A za štyri roky vlády, štyri roky vlády SMER-u to bolo 2,16, čo znamená, plus-mínus niečo 0,5 % ročne. Je toto skutočné konsolidačné úsilie, ktorým sa treba chváliť? Ja nepopieram to, že sme sa dostali pod 3 %, ale bolo cieľom, aby sme sa dostali pod 3 %, a už potom len proste sa hrali o nejakého pol percenta. Ja si stále myslím, že ten cieľ má byť jednoducho vyrovnaný rozpočet, treba ísť k tomu rýchlejším tempom a, samozrejme, aj znižovať zadlženosť tak, aby sme sa dostali spod tých sankčných pásiem, čo je 50 %.
Ďalšia poznámka je, že je pravdou, že je posledných týchto štyri, štyri roky SMER-u, aj keď to neni zásluha SMER-u, ale to neni ani výčitka, ani, ani pochvala, že bol relatívne vysoký rast HDP. Každý vie, že ja nie som veľký zástanca, ako chápem, že ten rast je dôležitý, ale pre mňa veľmi ako ekonóma nie je taký dôležitý, ako sú iné veci ako zadlženosť, priemerná mzda, nezamestnanosť a tak ďalej, a je to z viacerých dôvodov a jeden z tých dôvodov je, že jednoducho ten rast nezáleží veľmi od hospodárenia vlády, ale skôr od vonkajších, od vonkajších vplyvov. A, samozrejme, si myslím, že určite je dôležitejšia kvalita zdravotníctva, kvalita školstva ako nejaké, o koľko vzrástlo HDP.
Dobre, ale to je, to som tak trošku odbočil, ale pravdou je to, že proste ten rast bol, a pravdou je aj to, že väčší výber, kvôli lepšiemu rastu treba bolo použiť vo väčšej miere na znižovanie deficitu. Jednoducho stále keď porovnáme aj nominálne, to znamená, aký je deficit v súčasnosti plánovaný a aký bol pred štyrmi rokmi, to je skutočne, jednoducho malo sa použiť viacej peňazí nie na výdavky, lebo v drvivej väčšine sa tie peniaze, čo sa viacej vybrali, použili na výdavky. Teraz nielen balíčky, ale, samozrejme, aj balíčky. No, tak to je k tomu deficitu a predpokladám, že aj k rozpočtovej rade budú aj ďalší rečníci hovoriť.
Poďme teraz k tomu samotnému rozpočtu, aj keď sme si povedali, že je to vlastne nejaký, nejaký plán pre budúcu vládu. Čo ma zarazilo v tejto, v tomto rozpočte okrem iných vecí, tak ja si myslím, že to boli, najviac ma zarazila, ten pozmeňujúci návrh, ktorý vlastne bude dávať ľuďom peniaze, tým ľuďom, ktorí sú odberatelia plynu. Nehnevajte sa, vážení kolegovia, ale toto považujem za volebnú korupciu. Toto považujem vyslovene za volebnú korupciu, keď formou štátnej pomoci, štátnej pomoci budete v hotovosti dávať ľuďom, tým, ktorí odoberajú plyn. Viete, ono je to jednoduché rozdávať z cudzích peňazí a takto namiesto volebného guláša jednoducho posielať v hotovosti cestou k urne volebné peniaze. Ako ja si myslím, že to, to už je za rámec všetkých možných politických takých fínt a politického marketingu, pretože toto skutočne považujem za neadekvátne a jednoducho zlé. Samozrejme, ešte je to aj na úkor deficitu, keď máme deficit, tak jednoducho, jednoducho my nemáme právo čo teda rozdávať. A ešte takýmto spôsobom! Keby ste zvýšili dôchodky dôchodcom, to by mi nevadilo, hej, ale takýmto spôsobom to považujem skutočne za volebnú korupciu. A teraz si poviem, že o čo ide. 48 mil. euro, 48 mil. euro, chcete v hotovosti poslať cca 1,3 mil. alebo niečo viacej domácnostiam, kde v priemere podľa mojich prepočtov, aj keď ja som nevidel, nevidel ešte tú štruktúru toho, len mi je to jasné, že to majú dostať ľudia pred voľbami, a nie po voľbách, hej, a v priemere to vychádza niekde okolo 35 euro na domácnosť.
Páni zo SMER-u, ja si myslím, že robte volebnú kampaň, ale za svoje. Proste to, to jednoducho, to bolo prekročenie všetkých možných vecí. A akékoľvek vysvetlenie vymyslíte, že to sú nejaké dividendy alebo ja neviem čo, jednoducho to nemôže byť pravda, pretože sú to ľudia, ktorí nie sú klientmi SPP všetci, to je prvá vec. Druhá vec, je to štátna pomoc. Tretia vec, jednoducho to sú klienti, a nie akcionári, dividendy môžete rozdeľovať akcionárom. A, mimochodom, SPP je štátny podnik, kde sme akcionármi všetci, my daňoví poplatníci aj tí, ktorí, ktorí, ja neviem, kúria drevom alebo elektrinou, a nielen plynom.
Takže ja neviem, možno tí ľudia to ocenia, ale keď budú preberať tie peniaze, aby si uvedomovali, že tie peniaze nie sú od SMER-u, ale jednoducho tie peniaze si pekne zaplatili s daňami a odvodmi, ktoré sa zvýšili za tejto vlády a, samozrejme, potom ono sa to tak nevidí, keď sa zvyšujú vymeriavacie základy alebo dane, ale potom to sa vidí, tých 35 euro takzvaných. A to som strašne zvedavý, koľko mne pošlete euro, pretože ja tiež kúrim plynom, a hneď hovorím rovno, že túto štátnu pomoc, zdôrazním štátna pomoc, ešte je to napísané, tak ja túto štátnu pomoc niekomu inému pošlem a proste nepreberiem, pretože jednoducho takúto štátnu pomoc nepotrebujem ani ako poslanec, ani ako občan, ani... a si to nebudem vážiť.
Takže ďalšiu vec k tomu rozpočtu. Vzhľadom na to, na to, že rozpočet je de facto pre budúcu vládu, čo sme si povedali, však na tom sa zhodneme, ktorá ho z môjho hľadiska pravdepodobne neakceptuje, sme si povedali prečo. Tak v podstate treba sa venovať skôr nie rozpočtu, ale odpočtu vlády. A to, myslím, aj že minister naznačil, že teda hovoril o tom, ako sa, ako vláde darilo, takže mojou povinnosťou opozičnou, samozrejme, je aj pozrieť sa na tento odpočet aj, aj inými, inými očami, resp. poukázať na iné fakty.
No, prvá vec k tomu odpočtu bola spomínaná nezamestnanosť alebo viaceré veci, samozrejme. Takže nezamestnanosť, no, najnovšie údaje, ktoré si môžeme kliknúť na Eurostate, hovoria o tom, že Slovensko z 28 krajín EÚ je na 22. mieste. Je to dobré miesto alebo zlé miesto? No ja si myslím, že je to stále zlé miesto. A jednoducho, pokiaľ sa neposunieme, tak jednoducho ja nepovažujem žiaden úspech, ktorý sa proste by..., nejako marketingovo presadzuje, že ako sa darí vláde znižovať nezamestnanosť. Treba si uvedomiť, že vláda minula stovky, stovky miliónov eur formou daňových úľav pre všelijakých veľkopodnikateľov, formou dotácií, formou odpočítateľnej položky, formou znižovania odvodov a tak ďalej. A stále máme, tak ja by som, keďže som korektný, citujem, tak podľa najnovšieho údaju Eurostatu 11 % nezamestnanosť, pričom eurozóna má 10,8 % a EÚ v celku má 9,3 %. O tom ešte, že aké výsledky má eurozóna ako celok a európske krajiny, budem ďalej hovoriť, ale všimnite si, že aj v tomto údaji krajiny, ktoré sú mimo eurozóny, majú lepší, lepšiu zamestnanosť.
Ja by som ešte pre ozrejmenie povedal, že je veľmi seriózne aj porovnávať sa s krajinami V4 alebo okolitými krajinami, a moje najobľúbenejšie porovnanie je teda alebo myslím, že viac-menej najobjektívnejšie z môjho hľadiska je porovnávať sa nie s Gréckom alebo s Portugalskom, ale s krajinami, ktoré sú susedia, s ktorými máme najväčšie obchodné vzťahy a s ktorými viac-menej máme plus-mínus aj obdobné dejiny, hej, či už tým, že sme boli v socialistickom systéme spolu a jednoducho sme plus-mínus začali v tom istom čase budovať, no budovať, zavádzať trhovú ekonomiku, lebo budovať, to je také ešte dávnejšie slovo.
Takže Česi majú 4,8 %, mimochodom, Česká republika je v tomto kritériu druhá najlepšia v Európskej únii. Druhá najlepšia. Naši bývalí bratia sú druhí najlepší hneď po Nemecku. Maďarsko má 6,5 %, Poľsko 7,1 a ja sa ešte pamätám, Poľsko kedysi malo vyššiu nezamestnanosť ako Slovensko. Takže tak ako som povedal, podľa mňa tá nezamestnanosť, a, samozrejme, keď sa znižuje v celej Európskej únii nezamestnanosť, no tak sa znižuje aj u nás, to znamená, že my sa skutočne máme porovnávať s inými krajinami, a pokiaľ my sme stále na tom 22. mieste alebo - odzadu, keď chcete, tak to môžem počítať - v siedmom najhoršom, tak jednoducho to neni žiaden úspech. Úspech je proste, keď som vyššie v tej tabuľke, a nie, keď som na tom istom mieste už dlhšie, dlhšie obdobie.
Ďalšie porovnanie, no a, samozrejme, akože keď začneme hovoriť o dlhodobej nezamestnanosti, ktorú nehovorím, že sa dá zo dňa na deň vyriešiť, to som nepovedal, ale to je úplne katastrofa, to je totálna katastrofa, dlhodobá nezamestnanosť, nehovorím ešte nezamestnanosť mladých a podobne. A myslím, viac-menej s tým budeme súhlasiť, akurát môžeme debatovať na tému, že či vláda urobila dostatok vecí na to, aby znížila, skutočne znížila radikálne zamestnanosť, alebo nie. Takže to je k nezamestnanosti.
Ďalšia taká, taká veľmi populárna vec, ktorú stále hovorí strana SMER, že vyberá DPH lepšie. Samozrejme, že v každej rastúcej ekonomike, tuná keď niečo rastie, tak sa vyberie viacej daní, a je to alfa omega, ale skutočne musím porovnávať nielen to, že sa vyberie viacej daní, inými slovami, ďalšia vláda vyberie viacej daní ako táto, to sa nebojte, to akákoľvek by prišla, hej, ale musíme pozerať tiež na veľmi dôležitý údaj, o ktorom sa málo hovorí, ale ekonómovia ho veľmi dobre poznajú a to je efektivita výberu DPH.
To znamená, že efektivita výberu DPH je to, že čo by reálne, alebo vlastne skúma to, čo skutočne vyberie na DPH, s tým, čo by podľa sadzieb mala vybrať, hej. Hovorím to, samozrejme, zjednodušene. No a čo sa deje? Napríklad počas prvej Ficovej vlády, v tom roku 2008 efektivita výberu dane bola 15,5 %, potom radikálne klesla, áno, to je treba priznať, radikálne klesla a začala stúpať a dosiahla v súčasnosti 14, ak sa nemýlim, 14,5 % alebo okolo 14,5 % (reakcia z pléna), 14,5, dobre, tak ďakujem, takže 14,5 %. Takže vidíte, aká je irónia, že tento údaj za prvej Ficovej vlády bol v skutočnosti lepší, a vtedy sa tá Ficova vláda nechválila, ako je teraz.
A ešte zdôrazním, ešte som si všimol, že v porovnaní s predchádzajúcim kvartálom, ktorý bol 14,8, to znamená že sa dokonca znížila za ten kvartál alebo polrok o 0,3 %. Takže povedzme si, hráme tu lotérie ostošesť, hej, vymýšľame rôzne výkazy, kupujeme drahé, drahé a drahé IT technológie a výber, efektívny výber jednoducho je ďaleko za tou úrovňou, nehovorím, že veľmi ďaleko, ale ďaleko za tou úrovňou, čo vlastne bolo ešte v roku 2008. A jednu vec, že keď sa porovnáme v rebríčku tohto konkrétneho údaja v celej Európskej únii, tak sme na chvoste, sme na chvoste efektivity výberu DPH v Európskej únii. Je to úspech? Samozrejme, marketingovo je to dobre povedané, že proste, že sa lepšie, viacej vyberá, ale jednoducho ja to vôbec nepovažujem za dobrý úspech. Dobrý úspech by bol, že keby ste za tie štyri roky aspoň prekročili tú hranicu, čo bolo teda na začiatku prvej Ficovej vlády. Takže ďalšia poznámka, to znamená, že zdôrazňujem, že sme v tom rebríčku jedni z posledných v Európskej únii.
Čerpanie eurofondov, to snáď ani, to je každému jasné, že sme na chvoste v Európskej únii, budú, štátny rozpočet bude musieť zaplatiť budúci 235 mil. v hotovosti za to, čo vlastne tie fondy prepadli. Inými slovami, za tie neúspešné projekty jednoducho my daňoví poplatníci budeme musieť zaplatiť a, samozrejme, ten účet za nečerpanie eurofondov ešte nie je kompletný, ale zase sme na chvoste krajín v Európskej únii v čerpaní eurofondov, a jednoducho, aj keď ja nie som veľký fanúšik eurofondov, ale pravdou je to, že jednoducho keď sa nevyčerpajú, jednoducho my stále v budúcnosti budeme prispievať a to nám nikto nebude zohľadňovať, že toľko sme nevyčerpali, hoci sme mohli, v tom, ako v budúcnosti budeme platiť do, do Európskej únie, do spoločného rozpočtu. Takže skutočne je to veľmi zlé kritérium v odpočte súčasnej vlády. (Ruch v sále.) Ja sa ospravedlňujem, bude hlasovanie či môžem pokračovať? (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Jurinová, Erika, podpredsedníčka NR SR
Bude hlasovanie, takže o 11.00 hod. vás poprosím, pán poslanec, prerušiť.

Švejna, Ivan, poslanec NR SR
Dobre, dobre. Takže ja, ja len skončím túto myšlienku, dobre, a potom, potom poprosím o prerušenie a budem pokračovať ďalej po 11.00 hod.
Takže to sú tie eurofondy, ktoré skutočne je velikánsky problém, a niekto musí za to niesť zodpovednosť. A ďalšia vec, ja by som skutočne chcel, aby aj vláda jednoducho zverejnila všetky tie projekty, že ktoré budeme musieť zaplatiť, a kde bola proste chybovosť, aby aj ľudia vedeli, že v ktorých konkrétnych projektoch sme museli potom z vlastných peňazí zaplatiť. Proste nech zverejní celý zoznam tých projektov, aby daňoví poplatníci vedeli.
Ďalšia vec je, že, a končím kvôli hlasovaniu a budem pokračovať, že sa hovorí tuná o podnikateľskom prostredí, a posledná myšlienka je, samozrejme, to podnikateľské prostredie sa nejakým spôsobom dá merať a sú rôzne tabuľky a plus-mínus sa nedá povedať, že sa zlepšilo podnikateľské prostredie, a, naopak, v tabuľkách sa dá povedať, že, resp. klesajúca, resp. starnúca konkurencieschopnosť.
Takže zatiaľ ďakujem za pozornosť a po hlasovaní si dovolím pokračovať.

Ďakujem veľmi pekne, pani predsedajúca. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, vážený pán minister, svoje zásadné výhrady k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o prokuratúre a ďalšie právne predpisy týkajúce sa prokuratúry, prokurátorov, ale aj súdov a sudcov, som vyslovila v prvom čítaní. Zhrniem ich veľmi krátko a dovolím si predložiť pozmeňovacie návrhy.
Som presvedčená o tom, že týmto vládnym návrhom zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o prokuratúre, posilňujete to, že z prokuratúry sa stáva štát v štáte, posilňujete pozíciu generálneho prokurátora do pozície, ktorá je pod malou kontrolou na to, aby existovali reálne zábrany, aby táto pozícia nemohla byť zneužitá, a v tomto smere budú aj moje pozmeňovacie návrhy k tejto časti.
Zároveň sa dotýkate alebo novelizujete aj zákony, ktoré sa týkajú súdov a sudcov. Musím povedať, že na konci volebného obdobia po tom, čo podmienky na súdoch sú také, že neumožňujú efektívny výkon súdnictva, o čom hovoria tvrdé dáta, čo sa vo výsledku prejavuje aj na dôveryhodnosti justície, vychádzate v ústrety síce sudcom, ale nerobíte systémové opatrenia.
Keď hovorím o tom, že všetky tvrdé dáta hovoria o tom, že situácia na súdoch sa za posledné štyri roky zhoršila, hovorím o tom, že 74 % ľudí nedôveruje dnes justícii, a to napriek tomu, že už rok nie je v svojej pozícii Štefan Harabin, čiže už sa nedá vyhovárať na to, že tá nedôvera v justícii bola viazaná len na osobu bývalého predsedu Najvyššieho súdu. Ale zároveň hovorím aj o tom, že aj štatistické dáta sú horšie, horšie v tom zmysle, že posledné štatistiky, ktoré sú zverejnené na webe, hovoria, že v roku 2014 sa po skoro desiatich rokoch po prvýkrát predĺžila priemerná dĺžka súdneho konania vo všetkých hlavných agendách. A to je problém. Je to problém pre spravodlivosť, je to problém pre podnikateľské prostredie. Zo sudcovského prostredia vieme, že podmienky na súdoch nie sú dobré, a hovorím, lepíte teraz oči tým, že zvyšujete výhody. Ja som posledná z tých, ktorá by hovorila, že každý sudca je zlý, naopak, treba rozlišovať medzi tými, ktorí si poctivo robia svoju robotu, a medzi tými, ktorí možno kazia dobré meno justície.
A v tomto smere predkladám aj svoj prvý pozmeňovací návrh, ktorý sa týka čl. II a má zabezpečiť to, čo aj vy máte medzi svojimi úlohami, ktoré vám boli schválené uznesením vlády, a síce zverejniť hodnotenie sudcov. Zverejňovaním hodnotenia sudcov môžme zabezpečiť to, že sa naozaj začne rozlišovať medzi tými sudcami, ktorí si poctivo robia svoju robotu, a medzi tými, ktorí možno kazia dobré meno justície.
Pán minister, opakovane predkladám tento návrh. Vy to máte ako úlohu z akčného plánu právny štát, máte to ako úlohu predložiť takýto návrh na vládu do konca decembra, predloženie akéhokoľvek návrhu zákona do konca decembra je úloha, ktorá predstavuje zdrap papiera, pretože všetci dobre vedia, že v januári už nebude riadna schôdza parlamentu, čiže parlament ju nebude môcť prerokovať, a všetci dobre vedia, že v novom volebnom období je potrebné návrhy zákonov predložiť opakovane, čiže je to úloha pre úlohu, aby ste si ju odfajkli, ale nezrealizovali. Ja si myslím, že justícia potrebuje začať rozlišovať medzi tými, ktorí naozaj robia kvalitnú robotu aj v náročných podmienkach, a tými, pre ktorých toto neplatí.
Preto predkladám môj prvý pozmeňovací návrh, ktorý znie:
Bod 1. V čl. II sa vkladá nový bod 1, ktorý znie: 1. Za § 27g sa vkladá § 27h, ktorý znie:
㤠27h
Ten, kto vykonal hodnotenie sudcu, zabezpečí zverejnenie hodnotenia sudcu na webovom sídle ministerstva, a to najneskôr do 30 dní odo dňa, kedy sa hodnotenie sudcu stalo konečným; spolu s hodnotením sudcu zverejní aj námietky sudcu, ak boli uplatnené, vrátane stanoviska Sudcovskej rady, ako aj hodnotenie sudcu zmenené podľa § 27e ods. 5."
Ostávajúce body sa primerane prečíslujú.
Bod 2. V čl. II bod 7 znie: 7. Za § 151za sa vkladá § 151zb, ktorý vrátane nadpisu znie:
"§ 151zb
Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. januára 2016
(1) Hodnotenie sudcu vykonané podľa § 151w ods. 2 až 4 je ten, kto ho vykonal, povinný zverejniť v rozsahu a spôsobom podľa § 27h najneskôr do 30. marca 2016.
(2) Ustanovenie § 95 ods. 4 sa vzťahuje aj na sudcu, ktorému bol priznaný príplatok za výkon funkcie sudcu pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, ak jeho právo na príplatok k 1. januáru 2016 trvá. Rovnako sa postupuje aj v prípade príplatku k vdovskému dôchodku, príplatku k vdoveckému dôchodku a príplatku k sirotskému dôchodku."
Návrh zákona som odôvodnila na začiatku.
Môj druhý pozmeňovací návrh sa týka aj sudcov a prokurátorov a reaguje na tú časť návrhu, vládneho návrhu, ktorý nanovo zavádza možnosť udeľovania odmien sudcom, ako aj prokurátorom, čo považujem za nesystémový krok. Máme skúsenosti z minulosti, akým spôsobom v našom prostredí sa udeľovanie odmien zneužívalo na odmeňovanie za rozhodovanie, čo neprospieva nestrannosti a nezávislosti justície. Je tu priestor na to, aby sa tieto odmeny používali ako páka na motivovanie k určitému spôsobu rozhodnutia. Ja viem, že mnohí sudcovia sú dnes preťažení, zároveň platí, že garantovaná výška platu plus všetkých náležitostí pri takejto funkcii jednoducho inkluduje v sebe aj činnosti, ako je zastupovanie kolegu, prípadne činnosti v samospráve a podobne. A pokiaľ sú sudcovia preťažení, tak to treba riešiť systémovým spôsobom manažérskymi opatreniami na súdoch a nie znovu zavádzaním odmien, ktoré keď už raz boli zrušené ako nesystémový krok, tak by sme sa k tomuto nemali opätovne vracať. Platí to rovnako pre sudcov a platí to rovnako pre prokurátorov.
V tomto duchu predkladám svoj druhý pozmeňovací návrh, ktorý znie:
Bod 1. V čl. II sa vypúšťajú body 2 a 5. Ostávajúce body sa primerane prečíslujú.
Bod 2. V čl. III sa vypúšťajú body 59 a 72. Ostávajúce body sa primerane prečíslujú.
Bod 3. V čl. III bod 64 sa v navrhovanom § 103 ods. 4 za slovom "úrad" vypúšťa čiarka a slová "ak v odseku 5 nie je ustanovené inak".
Bod 4. V čl. III bod 64 sa v navrhovanom § 103 vypúšťa odsek 5.
Môj tretí pozmeňovací návrh sa týka výberových konaní na prokurátorov. Ja som spomínala v prvom čítaní, že máme tu takú potemkinovskú dedinu, pretože zavádzajú sa výberové konania na prokurátorov alebo posilňuje sa a argumentuje sa zvýšením transparentnosti výberových konaní na prokurátorov. Pravda je ale taká, že ten návrh je postavený tak, že nielenže výberových konaním generálny prokurátor nie je viazaný, ale navyše tým, že sa v plnej miere znovu zavádza inštitút prokurátorského čakateľa. A tá právna úprava je nastavená tak, že nie je potrebné vypísať výberové konanie, pokiaľ možno miesto obsadiť teda čakateľom prokuratúry, tak sa celé výberové konania stanú prakticky bezpredmetnými, pretože skúsenosť hovorí, že jednoducho sú preferovaní prokurátorskí čakatelia. Čiže hráme sa tu na transparentné výberové konania, ktoré prakticky nebudú existovať, pretože prokurátorské miesta budú obsadzované inak. To je hra, s ktorou jednoducho nemôžem súhlasiť, a myslím si, že výberové konanie by malo byť pravidlo a, samozrejme, čakatelia prokuratúry už samotným faktom, že pôsobia na prokuratúre, tak či tak majú komparatívnu výhodu v týchto výberových konaniach, nech budú akokoľvek férovo nastavené.
V tomto duchu predkladám môj tretí pozmeňovací návrh k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 153/2001 Z. z o prokuratúre, a síce v znení:
Bod 1. V čl. III bod 6 v navrhovanom § 7a ods. 5 sa vypúšťajú slová "na rozhodnutie".
Bod 2. V čl. III bod 6 v navrhovanom § 7a odsek 8 znie: „(8) Výsledkom výberového konania je generálny prokurátor viazaný.".
Bod 3. V čl. III bod 7 znie: 7. V § 8 odsek 1 znie: "Prokurátora vymenúva do funkcie prokurátora bez časového obmedzenia na určenú okresnú prokuratúru generálny prokurátor na základe výsledku výberového konania."
Bod 4. V čl. III sa za bod 139 vkladá nový bod 140, ktorý znie: 140. V § 251 sa vypúšťa odsek 2. Doterajší odsek 3 sa označuje ako odsek 2.
A keď už teda transparentné výberové konania, tak potom naozaj transparentné výberové konania, tak ako sa patrí, a k tomu smeruje môj štvrtý pozmeňovací návrh, ktorý znie:
Bod 1. V čl. III bod 6 v navrhovanom § 7 ods. 1 písmeno b) znie: "b) životopis a motivačný list,".
Bod 2. V čl. III bod 6 sa v navrhovanom § 7 za odsek 7 vkladá nový odsek 8, ktorý znie:
"(8) Generálny prokurátor je povinný zabezpečiť zverejnenie všetkých žiadostí o zaradenie do výberového konania, životopisov uchádzačov, motivačných listov a písomných vyhlásení podľa odseku 6 písm. k) na webovom sídle Generálnej prokuratúry, a to aspoň 30 dní pred konaním výberového konania. Do 20 dní od zverejnenia žiadostí podľa predchádzajúcej vety môže každý vzniesť odôvodené výhrady voči uchádzačom; generálny prokurátor ich spolu so žiadosťami predloží výberovej komisii. Výberová komisia môže požadovať vyjadrenie od dotknutých osôb, ktorých sa týka vznesená výhrada. Generálny prokurátor ďalej na webovom sídle Generálnej prokuratúry zabezpečí zverejnenie dátumu a miesta konania výberového konania a zoznamu členov výberovej komisie, a to aspoň 15 dní pred jeho konaním."
Doterajší odsek 8 sa označí ako odsek 9.
Bod 3. V čl. III bod 6 v navrhovanom § 7 ods. 8 druhá veta znie: "Ústna časť výberového konania sa zaznamenáva aj s využitím technického zariadenia určeného na zaznamenávanie zvuku; takto vyhotovený záznam sa zverejňuje spolu so zápisnicou o priebehu výberového konania."
Bod 4. V čl. III bod 6 sa v navrhovanom § 7a vypúšťa odsek 7. Doterajší odsek 8 sa označí ako odsek 7.
Môj ďalší pozmeňovací návrh sa týka zverejňovania záväzných stanovísk, tak ako to bolo doteraz, nevidím dôvod, prečo by, prečo by záväzné stanoviská, ktoré vydáva generálny prokurátor, nemali byť proste verejne prístupné online, prečo len v správe, ktorú predkladá Generálna prokuratúra, naozaj na tom nevidím nejaký racionálny dôvod. Pretože myslím, že právnej istote svedčí, keď takéto informácie sú k dispozícii hneď, ako boli jednoducho vydané.
Takže v tomto duchu aj môj piaty pozmeňujúci návrh:
Bod 1. V čl. I bod 12 sa navrhovaný § 11 dopĺňa odsekom 6, ktorý znie:
"(6) Generálny prokurátor je povinný zabezpečiť bezodkladné zverejnenie záväzného stanoviska na webovom sídle Generálnej prokuratúry."
V čl. I sa vypúšťa bod 30.
V čl. I bod 114 v navrhovanom § 217a sa v celom texte druhej vety za slovo "prokurátora" vkladajú slová "a jeho zmeny".
Bod 4. V čl. I bod 114 v navrhovanom § 217d ods. 3 sa slová "na ktorom zverejňuje aj svoje zovšeobecňujúce stanoviská a odporúčania" nahrádzajú slovami "na ktorom bezodkladne zverejňuje svoje stanoviská a odporúčania vrátane ich odôvodnení, ako aj návrhov a podnetov, na základe ktorých boli vydané".
Bod 5. V čl. I bod 114 v navrhovanom § 217b ods. 3 sa na konci vkladá čiarka a pripájajú sa tieto slová: "najmä na základe podnetu ktoréhokoľvek prokurátora alebo fyzických osôb a právnických osôb".
Tieto posledné body môjho piateho pozmeňovacieho návrhu sa týkajú etickej komisie, ktorej zriadenie vítam, akurát nevidím dôvod, aby aj táto komisia svoje stanoviská nielen zovšeobecňujúceho charakteru, ale svoje konkrétne stanoviská na podnety konkrétnych prokurátorov alebo fyzických osôb nezverejňovala, aby teda otázka etiky bola naozaj funkčná a dynamická, a teda vedeli sme, ako sa s jednotlivými podnetmi komisia vysporiadala.
A potom je tu môj posledný pozmeňovací návrh, ktorý, priznám sa, že som vypracovala aj na podnet alebo na základe vystúpenia pána poslanca Hlinu v prvom čítaní, pretože som presvedčená, že v tomto prípade má pravdu, a síce nevidím dôvod, aby oznamovanie zadržania poslanca a vyžiadanie si súhlasu na vzatie poslanca do väzby bolo zverené len do pôsobnosti generálneho prokurátora.
Preto navrhujem vo svojom šiestom pozmeňujúcom návrhu, aby v čl. I bod 12 sa v navrhovanom § 13 vypustili, teda sa vypúšťajú odseky 3 a 4. Doterajšie odseky 5 a 6 sa označia ako odseky 3 a 4.
To sú moje pozmeňujúce návrhy.
K textu mám viaceré výhrady, ktoré presahujú rámec týchto pozmeňujúcich návrhov. Preto som podporila aj pozmeňujúce návrhy pána poslanca Lipšica svojím podpisom. Čiže stotožňujem sa aj s nimi.
K pozmeňujúcim návrhom, ktoré som predložila, tých podpisov je viac. Dovolím si povedať, že tieto pozmeňujúce návrhy podporuje aj klub KDH, pán poslanec Hrušovský a ďalší kolegovia z klubu KDH ich podpísali. A v tomto zmysle som sľúbila, že to aj poviem, že klub KDH tieto pozmeňovacie návrhy podporuje.
Ďakujem veľmi pekne.

Áno, ďakujem. Moja otázka neznela, že či to bola vyhláška alebo nariadenie. Moja otázka znela, že tých 23 miliónov, či je dotácia alebo akým právom nová automobilka prichádza k tomu, či fakt už vláda je v takých úzkych, že ináč nevie tú automobilku dostať sem na Slovensko, že musí ponúknuť 23-miliónový úplatok. Totižto zákonite vzniká otázka, že také výhody dostali aj ostatné veľké firmy, či už Citroen, Peugeot, Volkswagen alebo Kia, ktoré už sú tu, vlastne už sú roky, ako pracujú, zamestnávajú ľudí a myslím si, že oni to vôbec nedostali, to je za prvé.
A za druhé som zvedavý, že čo ako na to zareagujú oni, či budú žiadať ďalšie dotácie inou, skrytou formou. Mrzí ma to, že práve ide to cez poľnohospodárstvo, lebo to je, si myslím, v súčasnosti jediná možná cesta, akým spôsobom im dať tie peniaze, a či to už našijeme na to, že je to investícia významná alebo nevýznamná, ja nevidím do toho, respektíve nemyslím si, že Volkswagen je menšia investícia, čo sa týka objemu peňazí a objemu zamestnanosti ako súčasná automobilka, ktorá prichádza sem. Takže nevidím dôvod, prečo by mala byť klasifikovaná a prečo by mali byť vôbec klasifikované automobilky ináč, ako teraz prichádza ku nám.
Ďakujem.

Ďakujem.
Neviem, kde by som mal začať, lebo odpoveď bola síce pekná, ale myslím si, že tí, čo vám to napísali, vôbec tomu nerozumejú a strašne ma to mrzí, že vás dostali do tej trápnej situácie. Predovšetkým sa mýli prvá vec: mladý a malý poľnohospodár, to sú dve rôzne kategórie a dve rôzne kapitoly. Ten zákon, čo som sa pýtal, predovšetkým rieši malé a stredné podniky. Definícia malého a stredného podniku je do 50 ľudí ako zamestnancov a malého do 10. Nesúvisí to so žiadnymi inými zákonmi.
To znamená, ten zákon, čo je už v platnosti od 1. 1., na základe tohto zákona už túto jeseň 31. októbra by Slovenský pozemkový fond mal vydať na základe tých žiadostí, ktoré boli predložené, tú pôdu do výšky 28 hektárov. Totižto keď nevydá do 31., Slovenský pozemkový fond musí podpísať prenájom pôdy s tými, ktorí v súčasnosti na tom hospodária, totiž to je problém hlavne s dotáciami na plochu. Totižto keď nemajú platnú zmluvu ani malý, ani mladý, jednoducho nemôže požiadať o dotácie a tým pádom celý rok prepadne, hoc aj keby bola pravda hlavne pri tých mladých, čo hovoríte, kde je termín dodania projektu 6. januára, tam by to teoreticky mohlo fungovať, lenže aj tak mladý poľnohospodár stratí minimálne rok, lebo do konca októbra tak či tak treba počkať. Skrátka, čo je zasiate a obrobené, to už nemôžete zobrať, to vyplýva zo zákona, to darmo SPF myslí si, že je to tak, ale nie je to tak a budú z toho celkom slušné žaloby.
Zároveň ešte raz zopakujem, že problém je s malými poľnohospodármi, prosím vás, nemýľme si mladého a malého, malí sú aj v súčasnosti. V júli ste hovorili, že nejakých 116 žiadostí tam bolo, teraz je tam 180. Tých 180 je do jedného počtu, sú malí, nie mladí, lebo mladí... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem. Áno, je pravda, že momentálne rokujeme o návrhu zákona o podmienkach predaja výrobkov a poskytovania služieb na trhových miestach. Len na margo si dovolím poznamenať, že to, čo otvoril pán poslanec Zajac, problém tých vratiek ja som otvorila aj na rokovaní ústavnoprávneho výboru, ale bolo to pri inom bode, a dotazovala som sa štátneho tajomníka z ministerstva financií. A odtiaľ tá odpoveď bola dosť vyhýbavá v tom smere, akým spôsobom sa toto celé bude realizovať.
Ale naozaj teraz k veci. Na ústavnoprávnom výbore síce ústne som sa snažila práve u vášho štátneho tajomníka presadiť zmenu v tom smere, aby sme pomohli, pán minister, na Slovensku tržniciam. Ako iste viete, tržnice sú v zákone definované ako trhové miesta. Pritom je tržnica kryté zariadenie, trvale určené na predaj výrobkov a poskytovanie služieb v prevádzkarňach alebo prenosných predajných zariadeniach. Pán minister, bola by som rada, keby ste ma počúvali, ale zrejme je to asi bežné, ani váš štátny tajomník, žiaľ, nenačúval, keď som ho upozornila na tento legislatívny problém, pretože tržnice sú predchodcami obchodných domov a na ne ako také mal by platiť obdobný režim ako v obchodných domoch. V súčasnosti platí, že v tržniciach nie je možné predávať alkohol v spotrebiteľskom balení, taktiež je zákaz predaja liekov. Pritom vieme, že v tržniciach sú prevádzkarne, lekárne alebo aj vinotéky. Tu v súčasnosti je zákaz a niektorým tržniciam veru hrozí, že príde Slovenská obchodná inšpekcia alebo iné kontrolné orgány a tieto prevádzkarne týchto podnikateľov budú pokutovať za to, čo je podľa mňa normálne, aby sa tam predávalo spotrebiteľské balenie alkoholu. Žiaľ, nenačúvali a môj pozmeňujúci návrh nepodporili... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne. Pán kolega Bagačka, povedal som, že vyjadrujem svoj vlastný názor. Pozrite sa na ten pozmeňujúci návrh, ktorý máte pred sebou.
A teraz dovoľte, aby som poznamenal, vláda Roberta Fica v Zelenej správe za rok 2014 o stave v poľnohospodárstve a potravinárstve konštatuje, že v potravinárstve došlo u nás k úbytku pracovných miest o 7,5-tisíc za jeden rok. V Jaguari sa vytvorí 4-tisíc nových pracovných príležitostí za megapodporu. Viete, koľko pracovných miest sa mohlo podporiť vo všetkých 22 okresoch, ako sa to navrhuje v tej rozšírenej verzii?
V tom mojom vystúpení bol apel aj na to, že potom vláda nech nepodporuje megainvestície v rozvinutých regiónoch, kde ľudí treba dovážať, možno zamestnať z cudziny. A neverím tomu. A sedel som vo vláde a zaručene tak viem povedať, keby vláda Slovenskej republiky jednoznačne zadefinovala, že keď z Poľska príde Jaguar na Slovensko a dostane takúto investičnú pomoc, tak by mohla povedať, že bude to pri tej istej diaľnici, ktorá ide pri Nitre, ale bude to niekde pri Zvolene. Áno, ale ten dosah, okruh, kde by to dopadlo, tak je to takto inde. Ale ja pozitívne viem, že takto Slovenská republika nikdy, nikdy s týmto investorom nerokovala. To znamená, že keď dokázala vláda prebiť ponuku Poľska, aby prišli z Poľska na Slovensko, tak tá ponuka keby bola definovaná, že má ísť niekde k Zvolenu, lebo my to potrebujeme z hľadiska regionálnej pomoci, a to by bolo oveľa uveriteľnejšie pre občanov tejto republiky, tak to by bola pomoc. Takto ste zvýšili rozdiel medzi životnou úrovňou a tú priepasť ešte ste prehĺbili.

Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, pán spravodajca, kolegyne, kolegovia, musím povedať, že kolegyňa Mezenská celkom presne zadefinovala, kde je skutočný problém tohto návrhu zákona. Po štyroch rokoch vláda nepomoci slabým, zaostávajúcim regiónom ide teraz sľúbiť, že ide im pomôcť. Chápal som, keď vláda pripravila tento návrh, že vláda ide pomôcť štyrom okresom, ktoré sú na tom najhoršie. Musím povedať, že ja som to vnímal z pohľadu, že je to pre okres Rimavská Sobota, kde bývam aj ja, aj pán spravodajca, je miera nezamestnanosti nad 25 %. Treba otvorene povedať, že tam máme vysokú mieru rómskej populácie, ktorá je problematická z hľadiska zamestnanosti. keď má investor prísť do tohto regiónu, tak ho pritom musíme setsakra nejako pozitívne motivovať.
Keď tu okruh oprávnených extra rozšírime, tak investor, ktorý má prísť a povie, že to isté dostane aj v okrese, kde nemá takú rómsku komunitu ako v Rimavskej Sobote alebo v Revúcej, alebo v Kežmarku, čo urobí? No pôjde tam, kde má lepšie kvalifikovanú pracovnú silu. Preto musím povedať, že v tejto podobe, ako to sem prišlo po tej úprave v spoločnej správe, ktorá je navrhnutá, pre mňa tento zákon je veľmi nesystémový.
Chápal som, že ideme pozitívne diskriminovať niečo, na druhej strane musím povedať, že zároveň vláda nezakázala poskytovať investičný stimul v regiónoch, ktoré sú vysoko rozvinuté. A by som ako príklad uviedol Jaguar v Nitre. Dnes otvorene už každý hovorí, že do Jaguara, do závodu pre výrobu Jaguara budeme musieť dovážať pracovníkov, či už zo Slovenska z iných regiónov, či z iných členských štátov Európskej únie, možnože aj migrantov, aby tam mal kto robiť. Načo je investičný stimul poskytnutý v týchto regiónoch? Keby sme mali v zákone systémovo povedané, že v regiónoch pod 15 % nie je možné poskytnúť investičný stimul, by som to chápal. Vláda Slovenskej republiky dala tak vysokú ponuku pre Jaguar, akú ju dala. A chcem zdôrazniť, že nespochybňujem potrebu takýchto investičných subjektov na území Slovenskej republiky. Ale tak si vláda mohla povedať, že ich chce vo Zvolene alebo pri Banskej Bystrici, lebo je tam tá istá diaľnica ako pri Nitre, je tam tá istá železnica ako pri Nitre, len majú dosah na regióny, kde miera nezamestnanosti je 20 % a viac. Zasiahla by okresy Veľký Krtíš, Lučenec, Rimavská Sobota, Revúca, Brezno. Nie, vláda to podporila megainvestičným stimulom.
Dámy a páni, darmo je možnosť poskytnúť investičný stimul, na ktorý nie je nárok, keď to vláda dá v najrozvinutejšom regióne. Čo nám to pomôže? Dali sme to pre Jaguar, pričom pre ostatných nezostalo. Je to ako s tou kapelou, keď príde kapelník za šéfom s otázkou: „Ja z toho nedostanem?“ A odpoveď potom je: „Aj tebe z toho patrí, ale už sa ti z toho neušlo.“ To je ten istý prípad. To znamená, že môžete to rozširovať koľko len chcete, ja súhlasím s tým, že pokiaľ to nemá byť systémové riešenie, tak to potom naozaj rozšírme maximálne.
Najlepšie riešenie by tu bolo podľa mňa, pán minister, keby ste do zákona dali, že pre rozvinuté regióny štát nebude poskytovať žiadny investičný stimul. Jaguar je pre mňa krásnym príkladom, ako ste prehĺbili rozdiel medzi západnou časťou Slovenska a stredom a východom Slovenska. Ten prepad v životnej úrovni medzi stredom Slovenska, Rimavskou Sobotou smerom na východ a od Nitry smerom na západ bude tak extrémny. Tým vy ste ho neznížili, ale zvýšili.
Oveľa lepšie riešenie by bolo, pokiaľ by ste do zákona uviedli nárokovateľnosť investičného stimulu pri vytvorení pracovných miest, za akých podmienok to je. To znamená, že živnostník, podnikateľ vytvorí dve pracovné miesta nad rámec priemeru, ktorý tu mal minulý rok. A na toto mu patrí takáto podpora, pokiaľ udrží pracovné miesta budúcich 5 rokov. Je to vymožiteľné, je to kontrolovateľné aj ten najmenší živnostník sa do toho môže prihlásiť, a nebojte sa, by sa vytvorili pracovné miesta.
Ale toto je len alibizmus, alibizmus v tom zmysle, že: „Keď urobíš investíciu do 200-tisíc, teda 100-tisíc musíš mať z toho svojich, požiadaj si o to, minister o tom rozhodne a vláda, keď máš dobrú legitimáciu, tak ti to priklepne.“
Pán minister, úprimne treba povedať, s touto snahou vlády, ja si ju cením, s takýmto návrhom alebo niečím podobným mali ste prísť v čase, keď ste nastúpili do vlády, a vtedy to riešiť, a nie hovoriť teraz o tom, že vytvoríte akýsi projekt na rozvoj, ktorý sa začne tvoriť od budúceho roku, a reálne sa to vytvorí až v septembri budúceho roku, dávno v čase, keď vy už možnože v kresle ministra, ktorý za to zodpovedá, už nebudete mať žiadny vplyv a nebudete vedieť pomôcť ovplyvniť ani jeden jediný investičný stimul, ani jedno jediné pracovné miesto, pričom ale na tú tabuľku, aby Robert Fico na nej to vedel odfajknúť, je to dobré, ale len z toho odfajknutia ľudia lepší plat ani pracovné miesta mať nebudú. Ďakujem pekne.