Ďakujem za slovo, pani podpredsedníčka. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, tak sa mi zdá, že sme žiadny rozumný kompromis ani žiadne dobré riešenie zatiaľ nenašli čo sa týka kontroly nasadenia informačno-technických prostriedkov, nakoľko aj tie návrhy, ktoré predniesol pán poslanec Lipšic, ktoré v niečom vylepšujú aj v jednej, aj v druhej veci, aj v druhej forme ten vládny, pôvodný návrh zákona, obsahujú tie chyby, ktoré vyčítam tomuto zákonu...
Ďakujem za slovo, pani podpredsedníčka. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, tak sa mi zdá, že sme žiadny rozumný kompromis ani žiadne dobré riešenie zatiaľ nenašli čo sa týka kontroly nasadenia informačno-technických prostriedkov, nakoľko aj tie návrhy, ktoré predniesol pán poslanec Lipšic, ktoré v niečom vylepšujú aj v jednej, aj v druhej veci, aj v druhej forme ten vládny, pôvodný návrh zákona, obsahujú tie chyby, ktoré vyčítam tomuto zákonu a tomuto návrhu od začiatku.
Predovšetkým ide o to, že komisia, ktorá bude vykonávať kontrolu používaných informačno-technických prostriedkov, bude mať mandát aj po skončení svojho volebného obdobia. Mandát poslancom zanikne. Mandát im vzniká na základe toho aj v tejto komisii, že budú poslancami Národnej rady. Mandát im zanikne a naďalej budú v tejto komisii sedieť a rozhodovať a kontrolovať.
Ďalšia vec, ktorá sa mi nepáči a na ktorú som upozornil, sa neodstránila, že síce je tam pekné, že bude tam paritné zastúpenie tak koalície, ako aj opozície, ale máme tu prípad predsedu Najvyššieho kontrolného úradu, kde bolo dohodnuté, že tento post patrí opozícii. Opozícia sa dohodla na určitých menách, aj sme to menili, neviem, prečo to, keď sme sa dohodli, tak sme sa dohodli a vládna koalícia to mala akceptovať, neakceptovala. A potom prišiel návrh, ktorý bol opozíciou nieže neprerokovaný, opozícia hlasne a jasno protestovala, že to je pro forma návrh, to je návrh, ktorý skôr išiel zo strany vládnej strany SMER, a, budiž, bolo urobené zadosť tomu, že zástupca opozície je zvolený na post predsedu Najvyššieho kontrolného úradu. Takže ja sa bojím toho. A to je aj chybička krásy aj v návrhu pána poslanca Lipšica, že, áno, ale koho zvolí, povedzte teraz, kebyže má ísť zvoliť teda tá osemdesiattrojka, tak koho by ste z nás zvolili. Však vy by ste normálne lustrovali, kto z nás by tam mohol ísť. No tak ďakujem za priamu odpoveď pánovi podpredsedovi vlády. Takže, áno, môžem očakávať takéto demokratické prístupy.
A je tu aj ďalší bod, ktorý potom k tomu môže viesť, keď sa to nepodarí na prvý pokus, tak je tu možnosť odvolania tohto člena komisie odvolaním. A člena komisie odvoláva Národná rada Slovenskej republiky uznesením. Čiže zas vládna väčšina odvolá, môže odvolať aj bez udania dôvodu aj zástupcov opozície, zas musí zvoliť nejakého iného zástupcu opozície, aj môže odvolať toho, čiže kto im bude nepríjemný, tak, pán poslanec spravodajca. Ale to sa týka aj vás, lebo dúfam, že po 5. marci 2016 budete v opozícii, aby to chránilo aj vás, ako opozíciu, kebyže náhodou to je nejaká zlá väčšina.
Ďalším problémom, čo vidím, je, že na ďalších dvoch členov komisie sa majú dohodnúť predsedovia výborov, a to po predchádzajúcej dohode. No terminus technicus, no neviem to je inštitúcia. No a keď sa nedohodnú? Tak sa pobijú alebo budú sa dohadovať roky rokúce. Toto nevidím ako dobré riešenie.
Ďalším problematickým bodom môže byť a nemusí byť to, že členovia komisie budú musieť oznámiť svoje kontroly dopredu. Síce je tam výnimka, ak by oznámenie pred začatím kontroly mohlo viesť k mareniu účelu kontroly, treba tak urobiť najneskôr pri začatí kontroly. To by som považoval za štandard, keď niekoho chcem kontrolovať, tak nebudem dopredu oznamovať, že idem tam na kontrolu, lebo mali sme tu prípady, keď ešte aj tráva bola natretá na zeleno. Ale hovorím, že je tam to riešenie, je tam tá druhá časť vety, ale tá prvá časť absolútne nekorešponduje s tým, čo by sme chceli dosiahnuť.
My si stále myslíme v strane MOST – HÍD, že najlepším riešením by bol stále nezávislý úrad, ktorý by sa skladal z odborníkov, ale predovšetkým na servis informačno-technických prostriedkov, by vykonávali servis, vykonávali by obsluhu týchto zariadení. Predovšetkým o odpočúvacie zariadenie sa jedná. A tento servis by vykonal pre zložky, ktoré požiadali súd o možnosť nasadenia informačno-technických prostriedkov. Čiže každý z orgánov, ktorý má možnosť alebo má oprávnenie požiadať súd o nasadenie ITP, by so schváleným právoplatným rozhodnutím súdu išiel na tento úrad a to samotné odpočúvanie už by vykonával ten úrad a nemali by sme tú dvojkoľajnosť, ktorú máte teraz, že obsluhuje jednu časť Slovenská informačná služba a druhú časť polícia. A tu sa ešte vedú rozpory, lebo SIS-ka vidí do policajných zložiek a opačne to zas nie je. Lenže stále si myslím, a to už navrhujem niekoľko rokov, že tento návrh by bol stále najlepší.
Ale čo mi v tom zákone ako celku, nie v tom návrhu zákona, ale v zákone o ochrane súkromia pred neoprávneným použitím informačno-technických prostriedkov, zákone o ochrane pred odpočúvaním chýba, je, aby sme fakt ľudí chránili pred odpočúvaním. My tu máme strašne málo prípadov, kde došlo k odpočúvaniu nelegálne, čiže nezákonne, ale formálnoprávne, len formálnoprávne. Až Ústavný súd, chvalabohu, vydal nie jedno rozhodnutie a tie rozhodnutia sú veľmi identické, kde opísal podmienky, atribúty, kedy môžu byť nasadené ITP, kedy môže byť prekročená tá hranica ochrany súkromia jednotlivca, občana štátnymi orgánmi. A tento zákon stále na to nemyslí, síce v tom vládnom návrhu zákona už vidíme, že tá filozofia by mohla sa niekedy dostať a pretaviť, že informačno-technické prostriedky môžu použiť len vtedy, ak je to v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na zabezpečenie ochrany ústavného zriadenia, vnútorného poriadku a tak ďalej a tak ďalej. Čiže legalita je jasná, musia byť naplnené formálne zákony a náležitosti, a to predovšetkým žiadosť odôvodnená. A tá žiadosť musí byť schválená súdom.
Druhá vec je, čo sa dá povedať, že to je tá legitimita, to je v tom bode 3, to je v § 3 ods. 1 prvá veta, ale ktorá by mala byť troška širšie skoncipovaná, lebo legitimita zásahu znamená, že do práva na súkromie možno zasiahnuť len vtedy, keď je to v záujme štátu, z dôvodov zabezpečenia nejakých vyšších princípov, ako je ten princíp na ochranu súkromia toho jednotlivca. Ale to musí byť v každom jednotlivom prípade naplnené, napríklad žiadne ctrl + c, ctrl + v. Áno, ale práve preto by bolo veľmi žiaduce, ak by pri rozhodovaní o týchto žiadostiach bolo povinné, aby súd v každom jednotlivom prípade v odôvodnení sa s vecou vysporiadal, ale v merite rozhodnutia skôr by bolo lepšie vysporiadať sa s tým, ako si myslí on, že boli naplnené zákonné požiadavky legality, legitimity a, to je to tretie, čo je veľmi dôležité, proporcionality.
Na proporcionalitu tento zákon vôbec nemyslí, proporcionalita znamená, že k zásahu možno prikročiť len vtedy, keď je to nevyhnutné, že ostatné prostriedky, ktoré má štát k dispozícii, už boli nasadené alebo ich nemožno využiť, lebo by proste nesplnili svoj účel, že všetky možnosti už štát využil, ktoré má, a proste prichádza k nasadeniu ITP, čo je už ako posledný bod, ako posledný úkon, že, áno, už nevieme inak sa vysporiadať, tak ideme nasadiť ITP. Síce v zákone to máme naformulované tak, ale veľmi nepresne. A preto by bolo žiaduce, aby v rozhodnutí súdu toto bolo. Čiže sudca by musel v merite rozhodnutia sa vysporiadať so všetkými, s legalitou, legitimitou a s proporcionalitou.
Preto si myslím, že stále sa budeme boriť s tým problémom, ktorý tu máme, a to je, že zásah do práv a súkromia jednotlivca, to bude vždy v takej fáze, že to môže prekročiť síce legálne, ale pritom na druhej strane predsa len nie.
Čo sa týka úniku informácií, na ktoré apeluje pán poslanec Lipšic, aj pán poslanec Galko, je to legitímne, že sú tu obavy. Ja som už minule predostrel skúsenosti z môjho výboru, kde robíme so živými spismi a rozhodujeme o odvolaní rozhodnutia Národného bezpečnostného úradu. Zatiaľ sme sa s takým problémom nestretli, že by došlo k úniku informácií. Dúfam, že to sa ani nestane. A fakt tam robíme so živými spismi, fakt tam robíme s veľmi závažnými informáciami, robíme tam s bielymi goliermi, s organizovaným zločinom. Robíme tam so zahraničnými agentmi, neviem, s čím všeličím a k úniku informácií nedošlo. K úniku informácií došlo predovšetkým od ľudí, ktorí pôsobili v orgánoch činných v trestnom konaní. Čiže vždy keď sa zatiaľ niečo také potvrdilo, že došlo k úniku informácií, tak došlo k tomu predovšetkým z radov polície. Policajti chodia na polygraf, policajti majú niektorí previerky, ktorí to potrebujú, a napriek tomu dochádza k úniku informácií. Čiže zas to je len taká mantra, že nech poslanci majú previerky, nech poslanci majú povinný polygraf. A tuto súhlasím s pánom poslancom Lipšicom, povahovú vlastnosť toho-ktorého človeka aj poslanca Národnej rady nezmení ani previerka, ani polygraf. Je tam skôr možnosť odhaliť tieto neduhy, správanie toho-ktorého člena tej možnej komisie. Ale zas nie je to všeliek, stále tam bude to riziko, že dôjde k úniku informácií. Ale tuto by som sa o nič viac neobával úniku informácií, ako sa obávam, že k úniku informácií dôjde z prostredia polície, prokuratúry alebo z prostredia súdu. Ale aj tak ten úrad by bol najlepší. Ďakujem pekne.
Skryt prepis
