Videokanál klubu

Vážená pani predsedajúca, prítomní poslanci, no, po eskalácii toho napätia v sále k prerokovanému a predloženému zákonu o vlastníctve bytov a nebytových priestorov neviem naozaj, či sa mám tešiť, alebo mám byť skôr smutná. Asi takto v praxi vyzerajú, ako ich poznám z činnosti združenia, asi takto v praxi prebiehajú aj rozpory, spory, nedorozumenia medzi jednotlivými vlastníkmi bytov a nebytových priestorov na jednotlivých schôdzach práve preto, že tento zákon, hoc uznávam, že je rozsiahly, je veľmi komplikovaný, má veľmi veľa právnych nedostatkov, veľmi veľa miest, ktoré sú nejasné, ktoré práve preto, že nie sú upravené legislatívnymi návrhmi, ktoré majú univerzálny charakter alebo v niektorých prípadoch špecificky veľmi konkrétny, precízny rozmer, spôsobujú veľmi veľké rozpory práve na schôdzach spoločenstva.
Ja chápem teda, že vstupovať do tohto zákona so zámerom rámcovo, koncepčne a systémovo ho upraviť je veľmi veľkou a náročnou výzvou, ale rovnako som presvedčená, že dalo sa tento zákon predložiť a pripraviť ďaleko dôslednejšie, komplexnejšie. Sama by som formou predloženého pozmeňujúceho návrhu dala do pozornosti množstvo takých ustanovení alebo proaktívnych prvkov, za predpokladu schválenia ktorých by mohlo dôjsť k obmedzeniu, zamedzeniu mnohých ďalších nedorozumení, ktoré práve na týchto schôdzach a pri prevádzke, údržbe domov vznikajú.
V úvode chcem poďakovať všetkým poslancom, ktorí - aj z iných opozičných strán okrem nášho hnutia - tento zákon podporili. Veľmi si cením túto podporu a som veľmi rada, že vďaka aj tejto podpore opozičných poslancov, poslancov z opozičných strán som vôbec tento pozmeňujúci návrh mohla pripraviť.
Takou najvážnejšou výhradou, na ktorú by som ja chcela vlastne zamerať svoju pozornosť, je moje hlboké presvedčenie vyplývajúce z praxe, že tento zákon po takmer viac ako dvadsať rokov aplikačnej praxe a zozbieraných rôznych poznatkov nielen z jedného združenia, ktoré možno nemusí byť celkom reprezentatívne, ale aj z poznatkov a skúseností iných združení, tento zákon by si naozaj zaslúžil aj špecifickú prílohu príbuznú tomu, ako analogicky bola spracovaná príloha zoznamu nekalých, možno až agresívnych špekulatívnych praktík, ktorých sa tí, ktorí sú v takom dominantnejšom postavení, za akých možno považovať dodávateľov jednotlivých bytových služieb - či už tepla, TÚV, alebo aj správcovské spoločnosti, ktoré majú v tých komunálnych pomeroch, mestských, regionálnych pomeroch výsadné postavenie, kde môžu zneužívať svoju dominanciu. Častokrát naozaj aj na takéto zneužívanie svojej dominancie a praktizovanie nekalých praktík spotrebitelia alebo tí vlastníci doplácajú. Naozaj by bolo vhodné, aby sa vytypovali konkrétne nekalé zmluvné prakti..., zmluvné podmienky, nekalé marketingové obchodné praktiky, s ktorými sa, žiaľbohu, aj po dvadsaťročnej praxi v reálnom živote spotrebitelia, vlastníci domov alebo aj nájomcovia, spoločenstvá vlastníkov bytov stretávajú.
V uvedenom pozmeňujúcom návrhu ja som sa snažila dať do pozornosti a zakotviť aj zákonnú povinnosť dodávateľov bytových služieb a jednotlivých správcovských spoločností uhrádzať v riadne stanovenom, vymedzenom termíne preplatky. Častokrát sa stáva, že ak spotrebiteľ alebo užívateľ bytových služieb sa v úhrade služieb omešká hoc len jeden deň, je okamžite sankcionovaný. Takto sú upravené typové zmluvy, predformulované zmluvy. Avšak v inom prípade, ak sledujeme rovinu vyváženia práv a povinností účastníkov zmluvného vzťahu, teda či už vlastníkov bytov, správcovských subjektov, spoločenstiev voči dodávateľom služieb, takéto rovnocenné nastavenie, rovnoprávne nastavenie nezachytávame práve určenou zákonnou povinnosťou voči dodávateľom služieb. Takže je to absolútne vecné, legitímne, legitímna požiadavka, ktorá je prenesená aj do obsahu vám predloženého pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu.
Rovnako chcela by som upozorniť na to, že v praxi sa potýkame s nepresnosťou, s negatívnymi dopadmi vyplývajúcimi práve z nepresného vymedzenia a určenia jednotlivých zmlúv, ktoré sú zvlášť a majú byť zvlášť zriadené a špecifikované na úpravu podmienok a pravidiel výkonu správy spoločenstiev na špecifickú úpravu výkonu plnení, jednotlivých plnení pre správcovské subjekty, kde dochádza vo väčšine prípadov k uzavretiu špecifickej zmluvy, zmluvy na mieru, tzv. mandátnej zmluvy. No a potom, samozrejme, prichádza do úvahy okrem zmluvy o spoločenstve, ktorá vo väčšine prípadov určuje a nastavuje rámce práv a povinností medzi riadiacimi orgánmi a medzi jednotlivými vlastníkmi, okrem zmluvy o výkone správy je tu aj zmluva o prenesenom výkone správy.
Veľmi by sa mi páčilo, ak by tak ako je v zákone, a navrhovateľ si dal námahu vymedziť jednotlivé činnosti súvisiace so správou a riadením bytového fondu, ako prevádzka, definovanie, čo je prevádzka, údržba, oprava, rekonštrukcia, modernizácia, rovnako by sa mi páčilo, ak by v tejto tendencii precizovania jednotlivých pojmov a zákonných ustanovení zákonodarca postupoval aj pri presnom vymedzení hraníc medzi zmluvou o spoločenstve, zmluvou o výkone správy, zmluve o prenesenom výkone správy. Naozaj v praxi dochádza k tomu, že sú uzatvárané a vykonávané zmluvy v duchu dvojitého výkonu správy, ktorým možno označiť za nie celkom šťastný a legitímny prístup pri vymedzení jednotlivých činností či už spoločenstva, alebo aj správcu. Vo väčšine prípadov dochádza k prekrývaniu, prekrižovaniu týchto plnení. Ak by som išla do toho krajnejšieho prípadu, vďaka takémuto nepresnému vymedzeniu v aplikačnej praxi dochádza k tomu, že správca bez vedomia, zneužívajúc možno nízke právne uvedomenie spoločenstiev a vlastníkov bytov, do svojej kompetencie prenáša činnosti a výkon plnení, ktoré sú špecifické a ktoré môže vykonávať len spoločenstvo, prípadne jeho orgány.
Rovnako by som chcela dať do pozornosti v tomto kontexte aj nekalé obchodné praktiky správcovských subjektov, kde napríklad dochádza k vyžadovaniu a dojednaniu pre tieto správcovské orgány opakovane, o úhrade opakovanej odmeny správcu za sprostredkovanie obchodnej záležitosti, prípadne kde dochádza z môjho pohľadu a z pohľadu aj rôznych právnych expertov, na ktoré sa viažu aj konkrétne súdne judikáty, ide o dojednania, v ktorých si správcovia vyžadujú poskytnutie akejkoľvek výhody v prípade, ktorá súvisí s bežným výkonom správy domu, s bežným výkonom správy domu.
Poviem pre príklad. Stáva sa často a otvárame takéto zmluvy, kde je vidieť, že správca ako nie prenajímateľ a vlastník bytového či nebytového priestoru si vyžaduje a zazmluvňuje povinnosť spoločenstva, alebo, no, spoločenstva vlastne uhrádzať paušálnu odmenu z obchodnej činnosti, napríklad z prenájmu. Toto bolo už aj v súdnych rozsudkoch konštatované, že toto je neoprávnená požiadavka, je to nekalá podmienka, nekalá praktika, ktorej sa správcovia v praxi voči spoločenstvám, voči vlastníkom bytov a nebytových priestorov dopúšťajú. Rovnako za nekalú praktiku možno označiť, a tá mala byť vytypovaná, mala byť uvedená v tomto zozname nekalých praktík dodávateľov bytových služieb, prípadne správcovských subjektov, je vyžadovanie si duplicitných úhrad. Poviem príklad opäť. Za správu toho-ktorého bytového domu vlastníci paušálne mesačne uhrádzajú správcovskej spoločnosti s tým spojený poplatok, ktorý súvisí nielen s prevádzkovaním a údržbou domu, ale, samozrejme, aj s prípravou koncoročného vyúčtovania. Napriek tomu, že si to v tejto paušálnej sume ten spotrebiteľ alebo vlastník, užívateľ služieb uhrádza, napriek tomu sa vo vyúčtovacích formulároch stretávame s osobitnou položkou, ktorá sa javí byť duplicitnou k tej úhrade už spomenutých paušálnych poplatkov, a toto si naozaj správcovia voči vlastníkom alebo aj spoločenstvám vo vyúčtovaniach duplicitne vyžadujú.
Za ďalšiu vec, ktorej sme venovali pozornosť, alebo čo možno označiť za takú nekalú obchodnú praktiku, s ktorou sa v praxi stretávame, v reálnom živote stretávame a ktorú predkladaný návrh neobsahuje a jej takýmto spôsobom nezamedzuje, je viazanosť služieb. Častokrát sa stáva, že správcovské subjekty, ktoré ponúkajú jednotlivým bytovým domom a spoločenstvám veľké systémové opravy, odstraňovanie systémových porúch, rozvodov alebo zatepľovanie bytových domov, kde ide o vysoké investície, viažu zabezpečenie tejto služby s poskytnutím úveru napríklad na dlhú dobu - pätnásť, dvadsiatich rokov - a spolu s tým si v zmluve podmieňujú aj výkon správy. Takže takýmto spôsobom zaväzujú jednotlivé spoločenstvá, prípadne vlastníkov bytu, bytov k poskytovaniu služieb na dlhé obdobie, čo možno považovať za nelegitímne. Rovnako tí, ktorí mi dali pripomienky k tomuto zákonu, tak, aby som ich zapracovala do pozmeňujúcich návrhov, ma upozornili na výstupy súdnej praxe. Jednotlivé rozhodnutia, ktoré túto viazanosť služieb, ako som uviedla príklad poskytnutého úveru a tým podmienené dlhodobé vykonávanie správy domu, nepripúšťajú.
Rovnako som sa snažila v tomto pozmeňujúcom návrhu vytvoriť právny priestor na to, aby v prípade predkladania predformulovaných zmlúv, typizovaných zmlúv, ktoré majú jednotliví dodávatelia služieb pripravené, bol vytvorený priestor pre individuálne dojednania. Naozaj ma mrzí, že tento zákon nenaplnil ambíciu diferencovaného a individuálneho prístupu pri zohľadňovaní jednotlivých špecifík, čo sa týka samotného uzatvárania zmlúv a nastavovania zmluvných podmienok, ale potom aj samotného plnenia služieb. Takže ten priestor je veľmi dôležitý, pretože stretávam sa častokrát v praxi s požiadavkou spoločenstiev, ktoré, ktoré sa sťažujú na to, že správcovské spoločnosti uzatvárajú služby s dodávateľmi bytových služieb, energií, poviem príklad, tepla alebo teplej úžitkovej vody a v prípade, že si to spoločenstvo alebo vlastník bytu vymieni zúčastniť sa dohody a prípravy takejto zmluvy, tak väčšinou nesprávne argumentujú neumožnením zúčastnenia sa tohto procesu z titulu udržiavania obchodného tajomstva. Nepovažujem toto za transparentnú, ale ani korektnú podmienku, ani za korektný prístup zo strany správcovského subjektu.
V pozmeňujúcom návrhu som sa rovnako zamerala na potrebu diferencovaného prístupu a rozlíšenia skupiny neplatičov. Viem uznať, že v prípade subjektívneho zlyhania, lajdáckosti jednotlivých vlastníkov domov, z ktorých sa stávajú neplatiči, by som možno aj takéto verejné pranierovanie a vytvorenie zoznamu tohto druhu neplatičov pripustila. Ale v inom prípade, ak sa neplatičmi stávajú ľudia, vlastníci bytov z objektívnych príčin, či už zo sociálno-ekonomických dôvodov, alebo z dôvodov uplatnených reklamácií, prebiehajúcich a nerozhodnutých sporových konaní, v zmysle rešpektovania prezumpcie neviny to považujem za neprípustné. Považujem to za nekalý, skrytý, psychologický nátlak na to, aby spotrebiteľ alebo vlastník, ktorý prednesie svoje požiadavky, či už cestou sťažnosti na príslušné kontrolné alebo inšpekčné orgány, prípadne formou žaloby na súd, pripadá mi, považujem za nesprávne, ak nie je zavŕšené konanie v podanej sťažnosti alebo žaloby, aby takýto vlastník bol označený za neplatiča. Naozaj aj v tomto prípade je potrebné byť ďaleko precíznejší a voliť diferencovaný prístup. Rozlišovať, či sa ten dotyčný vlastník stáva neplatičom zo subjektívnych princípov, kde je prípustné a je potrebné zamedziť jeho zlyhaniu, alebo je to vlastník, ktorý sa dostáva do stavu neplatenia z objektívnych príčin, ako som uviedla.
Len na dôvažok spomeniem, že dobre vieme, že v súvislosti s prípravou zákona o energetike je potrebné sa zaoberať aj otázkou a vytvorením koncepcie určenia a vyloženia pojmu energetickej chudoby. Mnoho ľudí dnes naozaj žije z veľmi nízkych príjmov na to, aby veľmi ľahko sa mohli do takéhoto zoznamu zaradiť. A neviem, či je to sociálny, empatický a ľudský prístup takéhoto človeka, ktorý je bez zamestnania, má nízky príjem, je na dávke v hmotnej núdzi a objektívne vie preukázať, že aj v snahe zabezpečiť si prácu, aj keď nemá schopnosť byty, služby spojené s bývaním uhrádzať, aby sme ho takýmto spôsobom zverejňovali a verejne pranierovali. Pripadá mi to naozaj aj nesociálne, aj považujem to za neľudské.
Ďalšia taká pripomienka, ktorú by som chcela zvýrazniť okrem prečítaného pozmeňujúceho návrhu, sú tie dva zavedené inštitúty, jednak potreba zohľadnenia výšky preddavkov, preddavkových úhrad do fondu prevádzky, údržby a opráv. Tento inštitút je nastavený veľmi všeobecne, ja si viem predstaviť, že v niektorých prípadoch je potrebné voliť adresný prístup k vystavaniu položky alebo celkovej sumy, ktorú má ten-ktorý vlastník nebytového priestoru alebo bytového priestoru uhrádzať, prípadne, ak je to nájomca, podľa miery, zohľadniť mieru využívania týchto spoločných nebytových priestorov, ale naozaj postrádam v takto nastavenom ustanovení bližšie špecifikovanie, bližšiu konkretizáciu, na základe čoho a podľa akého kľúča budeme zohľadňovať výšku preddavkov. Viem si predstaviť, že pokiaľ, bola tu spomínaná strecha, pokiaľ na rekonštrukcii strechy alebo zateplení celého domu sa má rovnakou mierou podieľať každý vlastník, zase si myslím, že v prípade možnosti, technickej dispozície využívať výťah by mali byť zohľadnení práve tí vlastníci, ktorí nemajú ani nástupnú plošinu na výťah. Toto sú konkrétne problémy spotrebiteľov, kvôli ktorým sa vedú rozsiahle mimosúdne, až dokonca súdne agendy, a naozaj, myslím si, že ak tento vstup do zákona mal byť účelný, mal reagovať pružne a mal ďaleko konkrétnejšie vymedziť rámce, podľa čoho, a nastaviť vzorce, podľa čoho, kľúč, podľa čoho budeme rozlišovať zohľadňovanie výšky preddavkov vo vzťahu k miere využívania spoločných nebytových priestorov.
Rovnako to platí aj pre potrebu presnejšieho zadefinovania odstraňovania opráv a jednotlivých chýb, porúch v bytovom dome mimo súhlasu vlastníkov, dotknutých vlastníkov bytov. Je pre mňa nepredstaviteľné, aby sme takto všeobecne nastavili toto ustanovenie, hlavne z toho dôvodu, že v prípade, že o bytový dom sa stará zodpovedný, korektný a čestný správca, prípadne zodpovedný a čestný predseda spoločenstva, tak, samozrejme, sa nepredpokladá, že by tu bola tendencia pod potrebu odstránenia havárií schovávať akékoľvek, akúkoľvek, akýkoľvek druh opravy a údržby. Ale v prípade špekulatívne nastavených správcovských subjektov, prípadne špekulatívne nastavených orgánov spoločenstva, prípadne predajcu sa takýmto spôsobom a takýmto veľmi všeobecným ustanovením veľmi ľahko môže stať, že pomaly každá jedna oprava a odstraňovanie havarijného stavu môže byť uskutočňovaná mimo vedomia, mimo súhlasu jednotlivých vlastníkov bytov, členov spoločenstva pod zásterkou toho, že ideme odstraňovať havarijný stav. To znamená, pre mňa je neprípustné, a ako som to oddiskutovala aj s ďalšími dotknutými vlastníkmi bytov, ktorí sa profesionálne venujú ochrane práv vlastníkov bytov, je to neprípustné, aby do zákona bol zavedený takýto všeobecný inštitút, ktorý otvára naozaj škálu a priestor pre zneužívanie, ktorými bude vlastne uskutočňovať či správca, alebo jednotliví dodávatelia opravy a údržbu mimo súhlasu ľudí, ktorí to platia, bez riadneho a vecného zhodnotenia. Je tam síce uvedené, že na základe správy z technickej kontroly a revízie, ale naozaj takýmto všeobecným nástrojom je možné vytvoriť široký priestor pre to, aby ho mohli špekulatívne nastavení správcovia a predsedovia spoločenstiev zneužiť.
Okrem týchto spomenutých primárnych pripomienok by som chcela dať do pozornosti; a to aj uvádzam v predloženom pozmeňujúcom a doplňujúcom návrhu; potrebu vytvorenia priestoru pre zaangažovanie mediátorov. Z pohľadu praxe je veľmi náročné viesť... (Ruch v sále, prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR
Pani poslankyňa, poprosím vás.
Páni poslanci, poprosím vás o pokoj v rokovacej sále, naozaj, je tu veľmi rušno a pani poslankyňa vystupuje. Takže, nech sa páči. Poprosím vás, páni poslanci!

Mezenská, Helena, poslankyňa NR SR
Aj pre časovú tieseň, keďže viem, že o jedenástej má byť hlasovanie, tak skúsim skrátiť ten, tú poslednú vec a nosnú, nosnú pripomienku. Bolo by vhodné a naozaj aj v kontexte plnenia smerníc Európskej únie, smernicou o mediáciách by sa vytvoril aj v tomto zákone priestor na to, že okrem podaní na súd v prípade rozporných konaní, v prípade sporov medzi či už vlastníkmi a orgánmi spoločenstva, alebo potom spoločenstvami a správcami bol vytvorený priestor pre vstup mediátorov.
No skúsim, pani predsedajúca, prečítať ten návrh, asi ho celý nedočítam do konca, tak neviem, či to necháme po hlasovaní. (Obrátenie sa na predsedajúcu.)

Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR
Viete čo? Áno, necháme to po hlasovaní. Teraz bude krátka prestávka do jedenástej, aby mohli sa pripraviť, aby sa mohol pripraviť na sľub poslancov, takže vyhlasujem krátku prestávku do jedenástej a potom budete pokračovať, pani poslankyňa, predložením pozmeňujúceho návrhu.

Mezenská, Helena, poslankyňa NR SR
Tak zatiaľ, zatiaľ ďakujem za pozornosť a potom, ako skončí hlasovanie, prečítam celý pripravený pozmeňujúci, doplňujúci návrh. Ďakujem.

(Prestávka.)

(Po prestávke.)

Ja len krátko.

Jurinová, Erika, podpredsedníčka NR SR
Teda pán spravodajca, pardon.

Kuffa, Štefan, poslanec NR SR
Však sa to tak mixuje, hej.
Ja len chcem sa prihovoriť za túto kolegynku našu, aby sme návrh zákona predniesli. Naozaj má nám záležať aj na mladých rodinách, matkách, aj celkovo. Myslím si, že návrh zákona je dobrý a mohli by sme aj taký malý darček teda pripraviť pred tým odchodom do toho Bruselu. Tak ja jej držím palce a všetko dobré želám. Pán Boh vám žehnaj!

Vážená pani podpredsedníčka, milé kolegyne, navrhovateľka, kolegovia, dovoľte mi, aby som vystúpil ako spravodajca.
Ale v úvode si dovolím takto povedať, ja už druhého europoslanca takto vyprevádzam do toho Bruselu naposledy. (Povedané so smiechom.) Tak mám zase tú česť, mám šťastie veľké, nech ti Pán Boh žehná, aj dobre reprezentuj našu krajinu v tom Bruseli. A naozaj aj tie hodnoty, ktorými vlastne, aj na ktorých by mala Európa teda stáť, aby sme to naozaj dokázali presadzovať, aj naša krajina, keď má len tam aj tých 13 poslancov, ale nech ten hlas je tam silný a opravdivý. Držím ti palce.
V súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady pre zdravotníctvo za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona (tlač 1058).
Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa záležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady pre zdravotníctvo. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre zdravotníctvo. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 4. septembra 2014 a gestorský výbor do 8. septembra 2014 od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade v prvom čítaní.
Prosím, pani predsedajúca, otvorte rozpravu.

Ďakujem za slovo, vážená pani podpredsedníčka Národnej rady. Vážený pán predkladateľ, pani spravodajkyňa, kolegyne, kolegovia, to, čo je v zákone navrhnuté, teda v novele, ktorú predkladáme, povedal pán predkladateľ pomerne presne a podrobne prešiel všetky body, ktoré tam sú, a ja by som sa pristavil pri jednom, ktorý považujem nie za najdôležitejší, v žiadnom prípade nie, ale za taký, ktorý sa dá použiť ako argument, že keď je dobrá vôľa, takže dokážeme naozaj veci zmeniť k lepšiemu práve prostredníctvom našej hlavnej činnosti - navrhovania a prijímania zákonov.
Mám na mysli ten argument a ten moment, kde hovoríme o tom, že v osobitne chránených častiach prírody, v národných parkoch a v ochranných pásmach národných prírodných rezervácií, alebo teda prírodných rezervácií, je povolený výberkový hospodársky spôsob. Zdá sa mi celkom úžasné, že ani už nemusíme až tak naliehavo trvať na tom, aby tento bod bol schválený práve v tomto zákone, pretože máme, a to je ten dôkaz, v zákone o lesoch, tak ako sme to prijali nie tak dávno tu v snemovni, schválené znenie, že výberkový hospodársky spôsob sa uplatňuje všade tam, kde je pre takéto hospodárenie, kde sú vytvorené podmienky, alebo tam, kde takéto podmienky je možné vytvoriť. No a práve tá náväznosť, že teda podmienky tohto typu sa veľmi dobre hľadajú a vytvárajú práve v ochranných pásmach prírodných rezervácií a v národných parkoch. Alebo poviem to inak, nie že sa dobre hľadajú, ale veľmi sedia, sú primerané práve účelu vytvorenia takýchto chránených území.
Možno niekto povie, a to chcem objasniť, že prečo by v národných parkoch, to sú tie trojky, chránené územia kategórie číslo tri, mal vôbec niekto ťažiť. A to nie je obhajoba lesníkov, to je poukázanie na realitu, že v týchto územiach, aj keď ten samotný názov navádza, navodzuje dojem, že teda ide o územie, kde by sa nemalo vstúpiť inak, len s pietou a bez dotknutia sa nejakého stromu, je potrebné z hľadiska správneho hospodárenia v prírode, nie z hľadiska potrieb lesníkov, ale z hľadiska správneho hospodárenia v prírode zasahovať aj do lesných porastov.
Ale práve návrh, ktorý predkladáme, hovorí, že sa tak má diať v týchto územiach výberkovým hospodárskym spôsobom, ktorý, a to som veľmi rád, je už zákonom o lesoch považovaný nie za prioritný, to by nebola pravdivá téza, ale za veľmi dôležitý, ktorý sa má uplatňovať prednostne tam, kde sú na to vytvorené podmienky a možnosti. Toto je aspekt, na ktorý som chcel upozorniť.
A pridávam sa k tých ďalším bodom, ktoré tu boli spomenuté pánom poslancom Feckom, hlavne v tej oblasti, ktorá sa možno zdá taká úsmevná, ale ktorá naozaj až takou úsmevnou nie je. Ja ako človek, ktorý desaťročia som chodil v lesníckej uniforme a občas prichádzam sem aj medzi vás v nej, viem, že nie je to len otázka vytvorenia istej hrdosti na profesiu, ktorú máte možnosť v živote reprezentovať a takpovediac sa jej oddať, ale je to otázka aj veľmi jasného stotožnenia sa verejnosti s tým, že ste reprezentant takejto profesie.
Ak teraz navrhujeme, že majú ochrancovia prírody mať takisto vyrovnané nároky, právo mať takúto uniformu zo zákona k dispozícii, tak tým len nezdôrazňujeme fakt, že je to jednoznačne dôležité ako identifikácia takéhoto pracovníka pred osobami, ktoré v prírode sa vyskytujú, že vedia, že požíva nejaký istý významný štatút, reprezentuje istý verejný záujem, ale, a to chcem pridať na konto tých odvekých sporov lesnícko-ochranárskych, s podstatou ktorých hlboko nesúhlasím, lebo viem, že sú mnohokrát falošné a založené na zlých tónoch, je to isté vyrovnanie sa týchto dvoch profesií aj po tejto stránke, ktorá možno je len formálnym znakom, ale chcem vyjadriť presvedčenie, že práve takýto znak až taký formálny nie je, pretože je to odveká tradícia uniforiem. Je to založené na, možnože povedali by historici, na stáročných už zvyklostiach, že takíto ľudia boli odlišovaní osobitne, a preto je veľmi dobré, keď takýto istý štatút priznáme aj ochrancom prírody, resp. stráži ochrany prírody.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Pani predsedajúca, kolegyne, kolegovia, vážení hostia, dovoľte, aby som znovu už druhýkrát v poradí predložil návrh zákona spolu s kolegami, kolegom Hubom a kolegom Mičovským, týkajúci sa novely zákona o ochrane prírody a krajiny č. 543/2002 Z. z.
Tento zákon o ochrane prírody, ako viete, bol v minulom roku novelizovaný a mnoho úprav, ktoré, myslím si, že boli v ňom dobre zakotvené, novela zákona z neho vypustila a samozrejme, že odborná verejnosť na to adekvátne reagovala. Reagovala podnetmi, ktoré prichádzali ako na náš výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, konkrétne bývalému predsedovi kolegovi Hubovi, tak aj mne, aj ďalším kolegom, a preto tento pozmeňujúci návrh. Dovoľte, aby som ho v krátkosti uviedol.
Takže hlavným účelom predloženého návrhu zákona je zlepšiť postavenie hlavne stráže prírody Slovenskej republiky, zvýšiť jej autoritu v očiach verejnosti, zlepšiť využívanie jej potenciálu vo verejnom záujme, zabezpečiť jej dôstojné podmienky na vykonanie výnimočnej činnosti pri ochrane prírody a krajiny a prinavrátiť jej možnosť nosenia rovnošaty a presne že zadefinovať jej postavenie, právomoci, kompetencie v tomto zákone.
Ako som už spomínal, poslednou novelou, ktorá mala, zákon o ochrane prírody a krajiny, ktorá mala č. 506/2013, sa odobrala možnosť stráži prírody nosiť rovnošatu. Táto rovnošata bola hradená z verejných prostriedkov a momentálne máme za to, že ponížila sa týmto autorita týchto strážcov ochrany prírody. Možnože niektorí budete, niektorí nebudete so mnou súhlasiť, ja tvrdím, že vizuálny kontakt na človeka, ktorý má niečo chrániť a je nejakým spôsobom definovaný, a je definovaný dajme tomu aj tým oblečením, má už preventívny dosah. Keď uvidíte policajta, hoci iba jeho maketu, niekde na nejakom úseku, ktorý je nehodový, a z diaľky neviete označiť, či je to maketa, alebo či je to živý človek, okamžite máte výstražné hodiny a hovoríte, pozor, musím znížiť rýchlosť, musím ju prispôsobiť pravidlám cestnej premávky. A to by sme chceli, aby bolo aj v reálnom živote pri ochrane prírody a krajiny, ktorú, myslím, že na Slovensku máme ešte v dosť dobrom stave a mali by sme ju ochrániť. Preto aj tá rovnošata, ktorú znova zavádzame, aby bola u strážcov ochrany prírody zavedená a aby sme našli v rozpočte na ňu peniaze. Pretože myslím si, že iné výdavky sa týmto štátom hradia, nieto u mňa podľa mňa takáto vec, ako nenájsť niekoľko možno desiatok tisíc eur na rovnošaty pre týchto strážcov prírody.
Ďalším dôvodom je aj, prečo je predkladaný, sú aj dlhodobé požiadavky týchto strážcov ochrany prírody, členov stráže ochrany prírody, ktorí hovoria, že by dobré bolo zvýšiť aj okruh ich právomocí. Vlastne pokúšame sa odstrániť nejaké dlhodobé aplikačné problémy.
Súčasne sa snažíme zaviesť nový typ stráže prírody, a to stráž prírody Slovenskej republiky, skratka SPSR, ktorú ďalej členíme na dobrovoľnú stráž a profesionálnu stráž prírody. Táto stráž prírody bude poriadkovou zložkou Štátnej ochrany prírody Slovenskej republiky, ktorá by tým, že bude začlenená do jedného odboru, a to do odboru stráže prírody Slovenskej republiky, mala pri ochrane prírody a krajiny významne pomáhať. Vyhneme sa tým aj súčasnému stavu, kedy stráž prírody tak, ako je zriaďovaná podľa znenia doterajšieho platného zákona, máme tu dobrovoľnú a profesionálnu stráž prírody, pričom jedni sú riadení Štátnou ochranou prírody a druhí sú riadení okresnými úradmi. Je to, dá sa povedať, podľa mňa disharmónia a ich činnosť v konkrétnom reálnom, pri výkone činnosti v teréne, je mnohokrát nekoordinovaná, a tým pádom aj neni dostatočne ten ich výkon v teréne viditeľný.
Návrhom zákona napríklad ďalej rozširujeme kompetencie pri kontrole tých vozidiel pre túto stráž, u užívateľov, u ktorých je podozrenie z odchytu chránenej zveri, ako aj kompetencie napríklad pri kontrole skládok divokých, ktoré máme teraz v našej krajine neskutočne veľa. Podľa posledného odhadu je to 20-tisíc skládok - 20-tisíc skládok divokých -, a to ešte nehovorím o tých, ktoré možnože nespĺňajú to kritérium tej skládky, lebo aj tam musí byť určitý objem. Takže aj to je v náplni práce týchto strážcov prírody.
Ďalej pri kontrole vypaľovania trávnych porastov. Aj tam rozširujeme ich právomoci, aby mohli zasiahnuť, aby nám nehoreli hrady, zámky a iné objekty. Možnože aj nášho, nie že možno, ale stopercentne nášho kultúrneho dedičstva.
A, samozrejme, aby následne mohli ukladať pokuty za porušenie týchto zákazov, ktoré sú tam dané a ktoré v prvom rade oni majú kontrolovať. Lebo my v tejto krajine asi tak často nie sme, ale oni to majú v náplni práce, takže myslím si, že stráž prírody má tu svoje opodstatnenie a musíme si našu krajinu chrániť.
Od prijatia tohto návrhu zákona neočakávame len zlepšenie postavenia strážcov prírody, odstránenie aplikačných problémov, ktoré zhoršujú výkon ich činnosti, ale aj predovšetkým zlepšenie celkovej ochrany prírody krajiny na území našej krásnej Slovenskej republiky.
Predkladaný návrh zákona bude mať pozitívny vplyv na životné prostredie, nezakladá žiadne vplyvy na podnikateľské prostredie, nevyvoláva žiadne sociálne vplyvy a ani vplyvy na informatizáciu spoločnosti. Má však pozitívny vplyv na nich. Mierne negatívny bude mať na rozpočet, samozrejme, verejnej správy, ale myslím, že nebude to ruinujúci dopad.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, ako aj medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, a s právom Európskej únie tiež v súlade.
Takže, vážené pani kolegyne, páni kolegovia, chcel by som vás naprieč politickým spektrom požiadať o schválenie a súhlas s postúpením tohto zákona do druhého čítania, pretože v prvom čítaní tento problém nastoľujem, a nenastoľujem ho prvýkrát, nastoľujem ho už druhýkrát a budem ho nastoľovať stále, pretože vyplýva z reálneho života strážcov prírody pri ich reálnom výkone, a nie je to náš výplod, výplod poslancov Národnej rady, ale je to reálny výkon, ktorý pociťujú ako anomáliu, že nie sú docenení strážcovia prírody.
Vážené kolegyne, kolegovia, ešte raz by som vás chcel požiadať naprieč politickým spektrom o podporu tohto zákona.
Ďakujem veľmi pekne, že ste ma vypočuli.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážené kolegyne, kolegovia, predkladám vám návrh novely zákona o slobodnom prístupe k informáciám.
Základnou myšlienkou predkladaného návrhu zákona je stanovenie povinnosti zverejňovať osobné údaje, najmä životopisné údaje a ďalšie informácie, aj o osobách, ktoré sa uchádzajú o verejnú funkciu, t. j. kandidátov na verejnú funkciu.
Návrh zákona vychádza z čl. 26 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, v zmysle ktorého je zaručené právo na informácie. Predložený návrh zákona predstavuje snahu o optimalizáciu zákonného rámca, pričom sa zameriava na konkrétny problém, ktorý vzniká v aplikačnej praxi, keď sa ani na základné informácie o kandidátoch na verejnú funkciu nezverejňujú s odvolaním sa na pravidlá o ochrane osobných údajov.
Navyše nie je neobvyklé, že sa stretávame s nomináciami, kedy sa až príliš neskoro ukáže, že osoba, ktorá bola zvolená alebo vymenovaná do verejnej funkcie z viacerých objektívnych dôvodov nevhodná, v rámci procesu voľby alebo vymenovania existovali aj lepší kandidáti.
Prijatím návrhu zákona by sa čiastočne podarilo eliminovať uvedené negatíva a preventívne zamedziť tomu, aby sa k verejným funkciám dostali nevhodné osoby, keďže by sa otvoril priestor verejnej kontrole. Občianska kontrola verejných vecí je nezanedbateľnou súčasťou moderných demokratických štátov.
Nutným predpokladom jej existencie v prvom rade je zabezpečenie transparentného prístupu k čo najväčšiemu množstvu relevantných informácií. Obsahom predkladaného návrhu je teda také doplnenie zákona, ktoré umožňuje plnohodnotne realizovať predmetné ústavné politické právo.
Návrh zákona pritom vychádza z pôvodnej fundamentálnej idey, čo nie je tajné, je verejné, ktoré je aj proklamovanou súčasťou aktuálneho Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky, teda súčasnej vlády, kde sa píše: "Vláda Slovenskej republiky si je vedomá toho, že otvorený prístup verejných inštitúcií k občanom je dôležitou súčasťou vytvárania priestoru pre nastolenie dôvery občanov v štát a jeho inštitúcie. Vláda Slovenskej republiky bude preto presadzovať maximálnu transparentnosť činnosti verejných orgánov a inštitúcií, aby princíp "čo nie je tajné, je verejné", s ktorým bol v roku 2001 prijímaný zákon o slobodnom prístupe k informáciám, bol reálne napĺňaný. Vláda SR presadí rozšírenie platnosti zákona o slobodnom prístupe k informáciám na všetky subjekty, ktoré sú reálne súčasťou verejného sektora."
Čo by som ešte k zákonu povedal, je, že návrh zákona reaguje na premiérov striktný pozitivistický výklad práva adekvátnym spôsobom, teda zmenou interpretovaného právneho predpisu. Podstatou tejto zmeny je stanovenie povinnosti sprístupniť a zverejniť na účely informovania verejnosti osobné údaje takej fyzickej osoby, ktorá sa uchádza o funkciu vymedzenú funkčným obdobím alebo časovým obdobím a obsadzovanú na základe priamej voľby alebo nepriamej voľby, alebo vymenovaním podľa osobitných predpisov. Keďže návrh zákona zároveň presne vymedzuje nielen účel, ale aj rozsah a zoznam spracovaných ÚSO osobných údajov na verejnú funkciu, a je to o okruhu dotknutých osôb, ako aj okruh tretích strán, teda osôb, ktorým sa tieto osobné údaje sprístupňujú, nebude potrebné pred zverejnením osobných údajov kandidátov na verejnú funkciu požadovať od týchto osôb ich súhlas a takýmto zverejnením v zmysle § 10 ods. 2 zákona č. 122/2013 Z. z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Takže, naozaj, tento zákon len precizuje niektoré články, ktoré už sú v podstate v súčasnosti zaručené, akurát naozaj stransparentňuje celý proces a informovanie občanov o kandidátoch na verejné funkcie. Koniec koncov prečítal som z ustanovenia programového vyhlásenia vlády, takže vládna strana by s týmto asi nemala mať problém, keďže to má priamo zapísané vo svojom v programovom vyhlásení vlády.
V každom prípade by som poďakoval za podporu.

Ďakujem, vážená pani podpredsedníčka. Martin, ďakujem ti. Ja len chcem veriť, že tvoja reakcia, tvoj hlas bol reakciou celého pléna, že takto cítime a vari budeme tak aj konať. Ďakujem.

Ďakujem pekne. Pán kolega, ďakujem ti, že si to presne pomenoval v tvojom vystúpení v rozprave.
Pýtam sa, čo má najväčší význam pre nás, pre splnomocnených zástupcov občanov Slovenskej republiky, ak nie ich zdravie? My tu chceme mať aký národ? My tu chceme mať aké výdavky na to zdravotníctvo? Neponižovať, ale navyšovať? Veď to nemá logiku, vážení.
Neviem, ako sa môže zdôvodniť, a budem veľmi rád, keď mi niekto povie, akým spôsobom to chce riešiť. Pretože kolega Mičovský spomenul iba niektoré obce, ktoré momentálne, akože dostal ten list. Koľko je takýchto obcí?
Ja som už v minulom období, keď sme to predkladali, a bol som, mal som tú česť vystúpiť v rozprave, tak som mu spomínal môjho kolegu, ktorý pochádzal z Ružomberka, a keď sa presťahoval do Prešova, tak on sa dusil. On mal problém, pretože jeho organizmus bol už tak navyknutý na tie zápachy, ktoré tam mali, že on proste bral, že jeho to zadusí. Po pol roku mu to prešlo a teraz funguje. A hovorím, že, človeče, ty si prišiel do zdravého životného prostredia, hoci nehovorím, že v Prešove máme super nejaké prostredie, aj u nás máme problémy. Ale hovorím, že to je to, že proste my to vidíme, reálne je to tam a my to neriešime. A to neni otázka roka. To sú desaťročia a možnože aj stáročia, čo na našom území sa s týmito zápachmi deje, resp. nedeje, a ako občania sú bezmocní, alebo sú mocní a môžu to riešiť.
Myslím, že sme tu na to, aby sme našich ľudí voči takýmto stresom a voči takýmto anomáliám im maximálne mohli vyjsť v ústrety a pomôcť, pretože sme ich zástupcovia a máme sa zaoberať v prvom rade ich zdravotným stavom a ďalšou generáciou, aká bude zdravá alebo chorá.
Ďakujem pekne.