Ďakujem veľmi pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, pri predkladaní tohto zákona sme mali možnosť rozprávať sa s viacerými ľuďmi od lesníkov cez ochranárov a ďalších, pre ktorých je príroda a les dennodennou súčasťou života. Mnohí z nás, verím, že všetkým poslancom a poslankýň ochrana prírody leží na srdci. Len môj pocit z diskusií, ktoré prebiehajú na sociálnych sieťach, je taký, že ľudia častokrát pre strom...
Ďakujem veľmi pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, pri predkladaní tohto zákona sme mali možnosť rozprávať sa s viacerými ľuďmi od lesníkov cez ochranárov a ďalších, pre ktorých je príroda a les dennodennou súčasťou života. Mnohí z nás, verím, že všetkým poslancom a poslankýň ochrana prírody leží na srdci. Len môj pocit z diskusií, ktoré prebiehajú na sociálnych sieťach, je taký, že ľudia častokrát pre strom nevidia les. Sama som nevedela, ako sa mám k tejto diskusii postaviť, ale po štúdiu predloženého návrhu zákona o ochrane prírody a krajiny som si položila základné otázky, a to:
Pomôže táto novela zákona o ochrane nášho prírodného národného dedičstva, ochrane prírody a lesa, ktorý je tak hlboko spätý s tradíciou našej krajiny? Prvá otázka.
Druhá. Ublíži tento zákon alebo prijatie tohto zákona niekomu ekonomicky?
Tretia otázka, ktorú som si položila, bola, čo sa stane, ak dôsledkom, akým dôsledkom budeme čeliť, ak tento návrh neschválime?
Tak ja som si našla odpoveď na mnou položené otázky asi takto. Na prvú otázku, dneska máme návrh na stole, je to kompromis a som presvedčená, že je to dobrý kompromis, a som presvedčená o tom, že posunie ochranu našich lesov o značný krok dopredu. To hovorím zodpovedne po tom, ako som si vypočula množstvo požiadaviek aj zo strany ochranárov, lesníkov, vlastníkov lesov, či verejnosti, tak odbornej, ako i laickej. Každá z týchto skupín by vedela predstaviť tú alebo onú formuláciu prísnejšie, niekto mäkšie, niekto práve ešte tvrdšie. A práve to ma utvrdilo v tom, že výsledok, ktorý pán minister tu má pripravený a predložil, je naozaj dobrý, má, s realistickým výsledkom, ku ktorému viedli mesiace diskusií, a ako viem, aj možno ostré hádky. Preto som presvedčená o tom, že prijatím tohto návrhu, kolegovia, urobíme ten základný a nevyhnutný krok, krok, ktorý nás, verejnosť a lesníkov vyvedie z toho bludného kruhu dlhoročných diskusii, obviňovaní sa a vytvoríme ten nevyhnutný, a na to sme tu, legislatívny rámec, ktorý umožní konečne reálne robiť niečo pre záchranu našich chránených území, predovšetkým národných parkov.
Ekonomická otázka, moja druhá otázka. Na túto otázku mám nasledujúcu odpoveď. Napriek tomu, že existujú silné obavy medzi lesníkmi a je potrebné mať na zreteli, že zákon nebude mať negatívny dopad ekonomický, mnohé informácie, ktoré sa aj v posledných dňoch objavili, sú zavádzajúce a aj nepravdivé. Verím, že pri nasledujúcich číslach budete so mnou súhlasiť.
Podľa Zelenej správy za rok 2018, ktorú vláda schválila minulý týždeň, máme na Slovensku celkovo zhruba 2 milióny hektárov lesa. Rozloha všetkých slovenských národných parkov, z ktorých každý je výnimočný, nielen v rámci Slovenska, ale aj v rámci Európy, je aj, dokonca aj sveta, približne 320-tisíc hektárov, ale z toho je menej ako 80 % lesných pozemkov. Takže nerozumiem celkom dobre niektorým obavám, nakoľko hlavným cieľom je ochrániť predovšetkým tie lesy, ktoré nepredstavujú ani 15 % celkovej rozlohy lesných pozemkov Slovenskej republiky. Myslím si a som presvedčená, že je našou povinnosťou prijať tento zákon a dať konečne jasne najavo, že národné parky, kde tak mnohí radi trávime voľné chvíle, sú tu primárne pre, preto boli vyhlásené teda primárne národnými parkami, a je to na ochranu nášho dedičstva, na ochranu vzácnej biodiverzity a nie primárne miestom, kde sa máme pozerať na ekonomické výsledky a na hospodársky zisk. Zvyšných viac ako 1 700 000 hektárov je stále dostatočným priestorom na zabezpečenie plne funkčného a prosperujúceho lesníctva či drevárskeho priemyslu.
Na tejto schôdzi máme na stole aj návrh novely zákona o lesoch a oba tieto zákony, po ich prijatí môžu zásadným spôsobom posunúť kvalitu hospodárenia v našich lesoch. Z hľadiska zákona o ochrane prírody som presvedčená o tom, že je našou povinnosťou predložený návrh zákona o ochrane prírody a tým nedopustiť ďalšie pustošenie národných parkov Slovenska.
Dovoľte mi tu, na tomto mieste povedať, že toto je unikátna šanca ukázať aj za nás, že jak to s ochranou životného prostredia myslíme vážne a nesmieme pripustiť, aby sa táto téma stala čisto politickým divadlom, či reflexiou na záujmy niektorých jednotlivcov.
A čo sa stane, ak novelu neschválime? Nič. Momentálne na stole neexistuje a nie je žiadna iná alternatíva, ktorý by dokázala priniesť to, čo v ochrane lesov a prírody potrebujeme, alebo sme potrebovali už oveľa skôr. A preto naše rozhodnutie posunúť sa vpred nesmieme odkladať. Nielen preto, že je tu odôvodnená sťažnosť zo strany Európskej komisie, ale preto, že sami vidíme, verejnosť vrátane niektorých lesníkov na to už v poslednom období naozaj výrazne poukazuje, že súčasný stav ochrany predovšetkým národných parkov je nedostatočný.
Tento týždeň boli komunikované aj výsledky prieskumu agentúry AKO k podielu bezzásahových území v národných parkov a hovoria jasnou rečou. Podľa takmer každého tretieho obyvateľa by výmera bezzásahových území mala dosahovať polovicu rozlohy každého národného parku. A každý piaty obyvateľ považuje za primeranú až 75-percentnú výmeru bez zásahu. Čo to odkazuje lesníkom? - pýtam sa. Alebo nie? Verejnosť vidí príležitosť v bezzásahu v prírode a nie v lesníkoch, ktorí desaťročia hospodárili v lesoch. To hovorí veľa o tom, ako pristupujeme k lesom v súčasnosti a nerešpektujeme princípy, ktoré ctili naši otcovia.
Koľkí zo súčasných lesníkov môžu hrdo ukázať les svojim deťom bez toho, aby sa nehanbili pred svojimi otcami? Veľmi málo. A to naozaj nie je chyba ochranárov či verejnosti. Lesníctvo, ktoré si chce zachovať svoju tvár, česť a hrdosť, sa musí pozrieť do zrkadla. Predložený návrh zákona o ochrane prírody je jedným z krokov k sebareflexii našich lesníkov, nakoľko súčasná cesta hospodárenia nevedie nikam.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, všetci, ktorí tu dnes sedíme a nie sme lesníkmi či ochranári, musíme pristúpiť k hlasovaniu návrhu zákona s plnou zodpovednosťou. Nie je to len otázka toho, koľko miliónov eur bude stáť prípadné rozhodnutie Súdneho dvora EÚ, že nemáme dostatočne zabezpečenú ochranu tých najvzácnejších území nielen z nášho národného hľadiska, ale v európskom meradle, že si nesplníme ustanovenia povinnosti vyplývajúceho z členstva v EÚ. Na túto otázku budeme musieť odpovedať, budú musieť odpovedať aj naši zástupcovia v Európskom parlamente a mnohí z nich práve z opozičných strán. Za rovnako, ba dokonca ešte za závažnejšie považujem nutnosť uvedomiť si, že neprijatím novely podporíme pokračovanie súčasných postupov pri hospodárení v lesoch, vrátane v chránených územiach, kde už zo samotného názvu je jasné, že hlavným zmyslom, poslaním a cieľom je práve ochrana týchto území.
Podporíme pokračovanie cesty, ktorá prinesie nevyčísliteľné a trvalé škody pre nás všetkých a pre naše deti?
Tento návrh zákona je samozrejme vnímaný ako koaličný návrh vlády, avšak príroda sa nebude týkať a nebude pýtať na našu politickú príslušnosť, osobné preferencie či záujmy. Odmení alebo potrestá nás za naše rozhodnutie bez ohľadu na politické tričká.
Preto verím, že dnes s plnou vážnosťou a zodpovednosťou, múdrosťou podporíte tento predložený návrh zákona o ochrane prírody a krajiny.
Ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis
