Videokanál klubu

(Reakcie z pléna.) Prosím? (Reakcia z pléna.) Ja sa ospravedlňujem, ale mám pocit, že chcem, pokúsim sa teda zareagovať na to, na tie otázky, ktoré otvoril kolega Dostál. A keďže aj v poznámke kolegu Poliačika tá otázka rezonovala, tak možno, možno zabránim zbytočnej diskusii o veciach, ktoré sa pokúsim vysvetliť.
Ale ja začnem tak, že, ja veľmi pekne ďakujem všetkým tým, ktorí doteraz vystúpili, jednak Ondrovi Dostálovi, jednak aj kolegom vo faktickej, že sa bavíme vecne. Ja stále, vždy sa teším, keď sa v parlamente podarí otvoriť otázka, nemusíme mať rovnaké názory, ale keď sa nebavíme politicky, ale riešime vecne problematiku a zatiaľ to má túto tendenciu, čo ma, priznám sa, veľmi teší.
Kolega Dostál otvoril zopár otázok, na ktoré, hovorím, asi, asi treba reagovať, pretože pokúsim sa aj vysvetliť niečo aj z genézy tvorby toho legislatívneho návrhu a niečo asi aj, aj vecné.
Pán kolega, vy ste začali s tým, s tou ochranou, že teda nie sú všetci rovnakí, že niekto má, niekto má ochranku, poslanec Fico, že ju má. Súhlasím s vami, ale musím iba zopakovať, že taký je, taký je právny stav. O ochranke v prípade potreby kohokoľvek z nás rozhoduje, rozhoduje vlastne minister vnútra na základe vlastne dôvodov, ktoré sa predložia, a môže to posudzovať aj bezpečnostný výbor, ak sa nemýlim, tejto Národnej rady, ktorý to robil aj v prípade posudzovania oprávnenosti ochrany pre poslanca Fica. Mám pocit, a viacerí z vás ste asi členmi toho výboru, ja nie som člen, iba čo som počul, započul v chodbách, konštatovali, že existujú dôvody. Ja sa k tomu nechcem vyjadriť, ja iba chcem povedať, že teda ktokoľvek z ústavných činiteľov má nárok na ochranu, pokiaľ vzniknú dôvody.
Ale je rozdiel mať ochranu, keď vzniknú dôvody a keď existujú dôvody, a je rozdiel mať ochranu na základe nejakého, nejakého právneho predpisu. A teraz sa chcem dostať práve k tomu právnemu predpisu, lebo ja keď som začal riešiť tú problematiku, tak som vlastne zistil, že, že vlastne všetky tie veci, o ktorých sa čiastočne bavíme dnes, sú upravené rôznym legislatívnym spôsobom.
Máme teda zákon 120/93, ktorý sa pokúšame istým spôsobom novelizovať, kde, kde sú tie, tie finančné, tie platové záležitosti. Len potom som sa dopátral, lebo ja som tiež bol v tom, že, že ten nárok emeritného prezidenta na, na vozidlo a na vodiča, lebo tak je to formulované, vozidlo a vodič, a ten vodič je zároveň členom, členom Úradu na ochranu ústavných činiteľov, ale on je definovaný ako vodič. Že, že toto oprávnenie pre, pre emeritného prezidenta nie je v žiadnom všeobecne záväznom právnom predpise a je upravené práve, ako to Ondro správne spomínal, ja to uvádzam v dôvodovej správe, je upravené v uznesení vlády.
A to je teraz taký ten legislatívny problém, pretože ako všetci viete, uznesenie vlády neni normatívny právny akt. To je vnútorný predpis, ktorý zaväzuje iba členov orgánu, ktorý ho prijal. To znamenám, že napríklad, lebo tá otázka bola jasná, však zmeňme uznesenie vlády. Nemôžme, páni kolegovia, my zmeniť uznesenie vlády. My nemôžme vláde prikázať, aby prijala nejaký, nejaké uznesenie. My ju môžme zaviazať, aby niečo konala v smerom cez nariadenie, cez všeobecne záväzný právny predpis, ale my jej nemôžme prikázať, aby si nejakú vec vnútorne upravila uznesením.
No a práve preto sme, som hľadal riešenie a nakoniec ja som to riešenie konzultoval, vlastne chcem sa poďakovať práve za ten záver, ktorý Ondro ako troška, nechcem povedať, že spochybnil, ale povedal, ktorému nerozumie, na, na tú formuláciu, pretože tá sa zrodila vlastne v kancelárii pani riaditeľky legislatívneho odboru, keď sme hľadali, ako urobiť to premostenie, ako dostať do všeobecne záväzného predpisu, ako dostať do zákona niečo, čo je doteraz upravené iba vo vnútornom predpise, v predpise vlády, čiže v tomto uznesení vlády. A zhodli sme sa, že tá formulácia, ktorú máte pred sebou, teda ten záver, je najvhodnejšou cestou, pretože on ho odkazuje práve na, na ten zákon o Policajnom zbore, ktorého súčasťou je Úrad na ochranu ústavných činiteľov.
Samozrejme, ako právnici môžme diskutovať o akejkoľvek formulácii. Ja iba chcem teda potvrdiť to, že nie je náhoda, že to je formulované tak, ako to je, pretože je to výsledkom diskusie, asi uznáte, s kvalifikovanými legislatívcami, ktorých tu máme v Národnej rade Slovenskej republiky.
A tá tretia vec, ktorú, ktorú vlastne ani v tom predpise neriešime, ale ktorá je taká tá zvyková, to je to oslovenie. Oslovenie, ktoré tiež kolega Dostál spomínal. Ja som, ja som hľadal, že kde vlastne tiež z čoho vyplýva, vyplýva tá tradícia, že vlastne tí tzv. emeritní prezidenti u nás požívajú tradične to oslovenie a že majú byť oslovovaní protokolárne, protokolárne ako prezidenti pri slávnostných podujatiach. Nuž nachádza sa odkaz na to iba v protokole Slovenskej republiky, ktorý vydáva Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky, nikde inde.
To je tiež vec, ktorú my nemôžme zákonom upraviť. Ja sa iba môžem oprávnene domnievať, že pokiaľ sa s vašou podporou schváli tento návrh zákona, tak ten protokol, ktorý má na starosti ministerstvo zahraničných vecí, bude na to reagovať tým spôsobom, že tiež si osvojí tú myšlienku, ktorá je vlastne nosná pri tom návrhu a ktorá hovorí o tom, že výkon aktuálnej ústavnej funkcie má prednosť pred bývalou ústavnou funkciou. A teda že aj ten protokol povie, že pokiaľ emeritný prezident Slovenskej republiky začne vykonávať inú ústavnú funkciu, že sa má oslovovať v tej inej ústavnej funkcii, čiže pán predseda vlády, pán podpredseda vlády, ja neviem, pán sudca Ústavného súdu alebo pán poslanec Národnej rady Slovenskej republiky.
Takže možno toľko k tým otázkam, ktoré súvisia s textom, ktoré otvoril pán kolega Dostál. Samozrejme, mohol by som reagovať aj na niektoré ďalšie veci. Nechcem zdržovať, ale, ale, lebo tiež už, už na jednej strane, pán kolega, vy ste hovorili, že kolega Vážny nemá rovnakú situáciu ako ostatní, pretože je riaditeľom poisťovne a že môže z toho požívať nejaké výhody. Ale na druhej strane ste sám oprávnene konštatovali, reagovali na kolegu Poliačka, že máme tu aj zástupcov samospráv, ktorí, ktorí vlastne sú, tiež sedia na dvoch stoličkách. Nuž ja môžem na to iba povedať, že to je vec, ale ktorú Národná rada už vyriešila tak, ako ju vyriešila. A ak ju chce otvoriť, tak nech rieši ináč. Ale platný právny stav hovorí o tom, že teda môže poslanec vykonávať, pokiaľ je zvolený, aj trebárs inú funkciu alebo iné zamestnanie, čo je prípad kolegu Vážneho.
Akurát že vy ste tam dali tie limity, s ktorými ja mám, priznám sa, ústavný problém, že, že môže za to dostávať iba minimálnu mzdu. Ja keď som bol poslancom v predchádzajúcom období, tak vtedy bola iná právna úprava, vtedy dokonca som nemohol, sme nemohli dostávať žiadnu mzdu za výkon inej funkcie. Čiže ja keď som bol poslanec a prorektor na Univerzite Komenského, tak som, tak som nemal za činnosť prorektora, aj keď som ju vykonával, nič. Ale proste taká je právna situácia. A to sa nedá vyriešiť v tomto zákone. Ak sa väčšina Národnej rady zhodne na tom, že treba s tým niečo urobiť, tak, prosím, nech sa predloží návrh a diskutujme o tom. Ale mal som pocit, že nebola politická vôľa doposiaľ, aby, aby sa zmenila právna úprava v tomto, v tomto smere.
Takže toľko možno na dokreslenie a tých otázok, ktoré otvoril pán kolega Dostál, aj keď musím povedať, že, samozrejme, tieto veci sú skôr asi vecami na druhé čítanie, prvé čítanie je skôr o tej filozofii. Ale hovorím, ja som veľmi rád, že máme vecnú diskusiu, a preto som si dovolil aj reagovať kvázi na otázky, ktoré by som možno mohol skôr, a ak bude treba, aj budem v rámci druhého čítania. Ale ešte raz hovorím, sme v prvom čítaní, takže je to viac o filozofii.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Takže verím, že tie diskusné krúžky sa rozpustia postupne (zaznenie gongu) a budem môcť predniesť svoje úvodné slovo. Vďaka.
Takže, kolegyne a kolegovia, dovoľte mi, aby som z tohto miesta uviedol návrh zákona, ktorý predkladám spolu so skupinou poslancov. Ako bolo oznámené, je to vlastne novela, zákon teda, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 120/1993 Z. z. o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov. Dovoľte na úvod zopár takých aj troška historických poznámok, ktoré súvisia s predloženou novelou zákona.
Inštitút prezidenta ako hlavy štátu sa objavuje v ústavných systémoch v druhej polovičke 18. storočia, keď vlastne rodiace sa nové demokracie museli hľadať spôsob, ako nahradiť osobu, ktorá bude reprezentovať krajinu navonok a dovnútra a ktorá bude fakticky vykonávať funkcie, ktoré predtým v minulosti vykonávali monarchovia. Aj, aj preto sa vlastne tvorcovia týchto ústavných dokumentov a osobitne vlastne tej prvej modernej americkej ústavy zmieňovali o inštitúte prezidenta, ktorý zaviedli, ako vlastne o novom rúchu pre bývalého monarchu.
Ale to azda neni také dôležité, ako je dôležitejšie to, že vlastne tí novodobí prezidenti, ktorí vlastne potom prešli aj do iných ústavných systémov a zastávali podobné úlohy, mali podobné kompetencie.
Ale čo pokladám za dôležité alebo za také významné, je to, že osobnosti, ktoré boli vyberané do týchto ústavných funkcií, boli spravidla osobnosti, ktoré vzhľadom na váhu prezidentského úradu, u ktorých sa predpokladalo, že vzhľadom na váhu prezidentského úradu, že ho budú zastávať na základe dovtedy získaných ľudských, odborných, politických a iných skúseností.
Nie je preto prekvapujúce, že vlastne pomerne dlho sa do funkcií alebo úradu, zastávali úrad hlavy štátu, úrad prezidenta, osobnosti, ktoré boli v podstate v zenite alebo niekedy aj za zenitom toho svojho profesionálneho života. Teda takí tzv. tí starší, ktorí, ktorí vlastne boli vyberaní práve na základe toho, čo predtým v živote dokázali.
Po roku 1918 sa rovnakou cestou vydali aj tvorcovia prvej Ústavy Československej republiky z roku 1920, kde sa objavil teda inštitút prezidenta, ale, samozrejme, osobitne chcem zvýrazniť to, že aj za prvých prezidentov v našej prvej Československej republike boli vyberané osobnosti, ktoré už teda sa nachádzali v tej druhej polovičke svojho profesionálneho života alebo v jeho závere.
Môžem iba pripomenúť, že, samozrejme, viete dobre, že prvým prezidentom bol Tomáš Garrigue Masaryk, ktorý vlastne vstúpil do, do prezidentského úradu v roku 1935 a vlastne, pardon, ukončil v roku 1935 a vtedy ukončil tento úrad vo veku požehnanom 85 rokov. Jeho nástupca Edvard Beneš ukončil svoju funkciu v roku ´48, keď dosiahol 64 rokov veku. A vlastne ten demokratický prezident Václav Havel, ktorý bol aj prezidentom Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, neskôr aj Českej republiky, taktiež ukončil svoj profesionálny život ako prezident vo veku 67 rokov.
V roku 1992, keď vznikla Slovenská republika a keď bola prijatá Ústava Slovenskej republiky, vlastne tvorcovia tohto dokumentu vychádzali z podobnej koncepcie. Samozrejme, nadali hlavu prezidenta celým radom výrazných ústavných kompetencií, ktoré sa neskôr ešte istým spôsobom dotvárali, ale v podstate stále môžeme povedať, že platí a platilo to od samého začiatku, že prezident Slovenskej republiky bol hlavou štátu, ktorý reprezentoval krajinu navonok aj dovnútra a neskôr dostal aj to významné oprávnenie, že zodpovedá za riadny chod ústavných funkcií. Aj toto reflektovalo vlastne, nechcem povedať, že potrebu, ale akési prirodzené inklinovanie k tomu, že prezidentom aj v Slovenskej republike sa stane a stanú sa osobnosti, ktoré už preukázali v tom profesionálnom politickom živote počas svojej predchádzajúcej kariéry mnohé schopnosti a že vlastne úrad prezidenta bude predstavovať zavŕšenie ich profesionálnej kariéry.
Ak by sme sa na to pozerali iba z pohľadu veku spätne, tak, samozrejme, viete dobre, že pán prvý prezident, pán Michal Kováč, ktorý nastúpil do úradu v roku ´93 a pôsobil do roku ´98, opúšťal tento úrad vo veku 63, pardon, 60, áno, 63 rokov, jeho nasledovník Rudolf Schuster dokonca opustil úrad prezidenta vo veku 70 rokov a Ivan Gašparovič vo veku 73 rokov.
A táto skutočnosť bola reflektovaná už v roku ´93, alebo to očakávanie, že vlastne tým, tým prezidentom sa stane človek, ktorý vlastne tým ukončuje svoju politickú kariéru, táto skutočnosť bola reflektovaná aj práve zákonom, ktorého sa v tomto pozmeňujúcom návrhu chceme dotknúť, a to zákonom č. 120/93 o platových pomeroch. To reflektovanie predstavovalo vlastne akési legislatívne vyjadrenie potreby, aby osobnosti, ktorým sa ukončí funkcia, funkčné obdobie hlavy štátu, už nemusela mať nejakým spôsobom starosť o teda dôstojné dožitie, ak to môžem tak povedať, aby sa im vytvorili materiálne podmienky na to, aby mohli teda dôstojne pôsobiť ako tzv. tí emeritní prezidenti, ak chceme, alebo teda prezidenti na dôchodku. Aj keď sa to v tom pôvodnom texte zrejme tvorcom zákona veľmi nepodarilo, pretože možno si spomínate, ale ten pôvodne ustanovený dôchodok prezidenta bol vyčíslený sumou 30-tisíc, 30-tisíc korún, čo je zhruba dnes niečo menej ako 1 000 euro. To sa našťastie neskôr zmenilo a viete dobre, že dnes tá odmena, ktorá prislúcha emeritnému prezidentovi, sa rovná vlastne odmene, ktorá, ktorú dostávame my všetci ako poslanci Národnej rady Slovenskej republiky.
Nová doba, a by som povedal, to je taký celosvetový trend, priniesla však isté zmeny pri pohľade na fungovanie hlavy štátu a očakávania od prezidenta, pretože všeobecne možno povedať, že sme svedkami akéhosi omladzovania. Do prezidentského úradu sa už nedostávajú iba tí zaslúžili starší páni alebo dámy, ktoré v tomto úrade završujú svoju profesionálnu kariéru, ale do prezidentského úradu sa dostávajú osobnosti, ktoré sú vlastne, by som povedal, na vrchole svojich síl a nezriedka aj končia tento svoj úrad plní elánu a záujmu ešte o ďalšie ústavné pôsobenie.
A tu práve vzniká jedna otázka, ktorá súvisí aj, alebo ktorej obsahom, alebo ktorej pokusom o riešenie je predložený návrh zákona a ktorá reflektuje a akceptuje skutočnosť, že v podstate taká istá situácia, ako som spomínal, existuje a vznikla aj v Slovenskej republike, keď vlastne občania Slovenskej republiky si priamou voľbou v roku 2014 zvolili pomerne mladú osobnosť do úradu prezidenta a táto osobnosť opustila ten úrad vo veku 56 rokov, teda zďaleka nie v dôchodkovom veku, a dá sa právom očakávať, že táto alebo aj ďalšie mladé osobnosti, ktoré nasledujú, viete dobre, že ďalšia pani prezidentka je vlastne takisto pomerne, musím povedať, mladá osobnosť ešte stále, a ak ukončí svoje prvé funkčné obdobie, dosiahne vek 56, ak bude zvolená opätovne, 51, a ak bude zvolená opätovne, dosiahne 56 rokov. Čiže ani od tejto osobnosti sa nedá očakávať, že by teda už chcela odísť a mohla, mala záujem odísť na dôchodok a užívať si teda ten prezidentský dôchodok, ktorý jej priznáva dnes zákon č. 120/93.
Vieme takisto aj už z praxe, že jeden z bývalých prezidentov Slovenskej republiky po ukončení úradu, teda dnes už pán emeritný prezident, sa rozhodol, že bude ďalej pokračovať v politike a že bude mať záujem vstúpiť do toho politického ringu a vykonávať niektorú z ústavných funkcií. Samozrejme, ja veľmi prajem úspech každému takémuto snaženiu, len musím povedať, že ak sa toto snaženie úspešne zavŕši, tak budeme stáť pred istým problémom.
Ten problém spočíva v skutočnosti, že vlastne každý emeritný prezident, ktorý získa nejakú ďalšiu ústavnú funkciu, ktorá je popísaná práve alebo ktorá je definovaná, vymenovaná v zákone 120/93, tak vlastne vstúpi do istého konfliktu, pretože vlastne mali by mu náležať doživotne, doživotne tie benefity, ktoré má emeritný prezident, a zároveň by mal požívať benefity, ktoré mu budú plynúť z novej ústavnej funkcie. Tých ústavných funkcií, ktorých sa dotýka zákon č. 120 a ktoré vlastne, v prípade ktorých môže vzniknúť tento problém, je pomerne veľa.
V médiách sa doteraz zmieňovala predovšetkým funkcia poslanca, ale musím upozorniť a povedať veľmi nahlas, že to je troška zjednodušená interpretácia, pretože ten ústavný zákon definuje týchto ústavných činiteľov a okrem poslancov tam zaraďuje aj sudcov všeobecných, sudcov Najvyššieho súdu, zaraďuje tam sudcov Ústavného súdu, zaraďuje tam generálneho prokurátora, zaraďuje tam predsedu a podpredsedu Najvyššieho kontrolného úradu, zaraďuje tam verejného ochrancu práv napríklad. Čiže aj funkcie, ktoré nemusia byť politické, ale ktoré sú definované v ústave, a tým pádom sú to vlastne ústavné funkcie.
Ako teda riešiť tento problém, tento možný konflikt? Tých možností je veľa a ja som sa snažil, keď som sa začal zaoberať touto otázkou ešte niekedy začiatkom leta, samozrejme, pozrieť si aj úpravy alebo prístup k takýmto konfliktom v iných štátoch sveta. Našiel som viaceré riešenia, ale nakoniec som sa priklonil a získal som podporu skupiny poslancov k riešeniu, ktoré dnes predkladáme, a ak to veľmi zjednoduším, to riešenie spočíva vlastne v konštatovaní, že ten prezidentský dôchodok, ten nárok na odmenu pre emeritného prezidenta, samozrejme, sa neodoberá alebo neni dobre odobrať, ale je dobré ho pozastaviť počas výkonu inej ústavnej funkcie.
Musím zvýrazniť slovo pozastaviť, lebo aj tu sa už v médiách objavili zavádzajúce informácie. Jedná sa iba o to, aby v čase výkonu, ak emeritný prezident sa stane trebárs predsedom Najvyššieho kontrolného úradu, stane sa poslancom, podpredsedom parlamentu alebo predsedom parlamentu, členov vlády alebo dokonca predsedom vlády, aby počas výkonu týchto ústavných funkcií mala prednosť táto ústavná funkcia a všetky benefity, ktoré s ňou sú spojené, pred postavením toho bývalého emeritného profesora a, samozrejme, akonáhle by emeritný prezident, pardon, emeritný prezident, by sa mu ukončila tá iná ústavná funkcia, tak by sa mu opäť prinavrátili všetky benefity, ktoré mu zákon č. 120/93 poskytuje.
Chcem teda povedať, že snažíme sa v tomto predloženom návrhu dať odpoveď, ako postupovať v budúcnosti v prípade, ak by ktorákoľvek hlava štátu sa stala po ukončení mandátu prezidenta, začala by zastávať inú ústavnú funkciu.
Takisto ma troška mrzí, a poviem to hneď pri tomto úvodnom slove, že tento návrh sa začal spájať s pánom prezidentom Kiskom. Mrzí ma to potiaľ, pretože toto je návrh zákona, ktorý má platiť všeobecne a pre všetkých do budúcna. Ja za to nemôžem, že pán prezident Kiska je prvým prezidentom, ktorý sa vybral touto cestou a, hovorím, vôbec to nezazlievam, pretože si myslím, že by bolo nesprávne, keby sme nejakou právnou normou zakázali akejkoľvek bývalej hlave štátu vstúpiť do politiky alebo uchádzať sa o nejakú ústavnú funkciu. S tým by som nemohol súhlasiť.
Ale na druhej strane musíme sa postaviť k tomuto problému, pretože ak by, ak poviem iba prípad poslanca, ak by jeden zo 150 poslancov bol v postavení, že vlastne mu patria všetky náležitosti, ktoré patria emeritnému prezidentovi, asi by sme nemohli, nemohli súhlasiť s tým, že postavenie všetkých poslancov je rovnaké. A to je jeden zo základných pilierov aj parlamentnej demokracie. Všetci 150 poslanci majú mať rovnaké práva a povinnosti. Nemožno nikoho z takéhoto dôvodu povyšovať alebo nejakým spôsobom zvýhodňovať.
Takže toľko možno k takým tým prvým myšlienkam, ktoré sa spájajú s predloženým návrhom zákona. Ak by ste chceli, ja môžem potom v diskusii zaujať stanovisko aj k úpravám tejto problematiky v niektorých krajinách vo svete, ale nechcem vás v tomto momente zdržovať akýmsi komparatívnym pohľadom.
Možno iba poviem, že trebárs Spolková republika Nemecko má zákon o, je to zákon o dôchodku spolkového prezidenta, keď v nemeckom jazyku sa tento term..., teda vlastne tento dôchodok označuje ako taký Ehrensold, čiže čestný žold, ktorý dostáva spolkový prezident, a aj tento zákon vo svojom, osobitne vo svojom § 3 napríklad hovorí, lebo to je jedna z mála právnych noriem, kde som našiel riešenie tohto konfliktu, v § 3 hovorí, že pokiaľ emeritný spolkový prezident začne vykonávať nejakú verejnú funkciu, ktorá je platená z verejných zdrojov, a to je tiež veľmi dôležité, že sa jedna o funkciu, ktorá je platená z verejných zdrojov, tak sa tá odmena započítava do jeho odmeny ako prezidenta. Inými slovami, odmena bývalého emeritného prezidenta spolkovej republiky sa mu priznáva iba v prípade, ak je tá zákonne uznaná odmena, ktorá sa rovná - ináč pre vašu informáciu - iba jeho základnému prezidentskému platu, neni to tak, ako u nás, že to je, u nás je prezidentský plat násobkom platu poslanca a jeho odmena ako emeritného prezidenta sa rovná platu poslanca. Nemci zachovali prezidentom bez, samozrejme, tých paušálnych prídavkov tú základnú odmenu, ktorú mal ako prezident, tú má emeritný prezident, ale teda ak by začal niekde inde fungovať, tak sa mu táto odmena priznáva, iba pokiaľ je vyššia ako tá odmena, ktorú zarobil. Ináč ak zarobil menej, trebárs ako, ako, ako nejaký štátny úradník alebo vo verejnej správe, tak sa mu tá odmena započítava do jeho platu. Čiže tiež sa to nerieši kumulatívnou formou, ale vlastne sa to započítava do odmeny, ktorú má ako prezident.
Takže ja veľmi dúfam, že získam podporu pre tento návrh, pretože, hovorím ešte raz, neni to návrh proti nikomu, je to skôr návrh, ktorý sa snaží odstrániť situáciu, s ktorou nepočítali tvorcovia tohto zákonného návrhu, ktorí vychádzali z toho, že vlastne ako to bolo dovtedy tradíciou, že prezidentom Slovenskej republiky sa stane osoba, ktorá v tejto funkcii završuje svoju politickú kariéru a v budúcnosti sa nebude uchádzať o nejaký iný úrad. Život ale preto prináša zmeny a si myslím, že je našou povinnosťou ako poslancov Národnej rady na tieto zmeny reagovať, samozrejme, nereagovať, nereagovať diskriminačne, ale reagovať spravodlivo.
Ďakujem pekne zatiaľ.

Ďakujem pekne. Ďakujem pekne za slovo. Budem rýchly. V podstate idem len predložiť krátky pozmeňujúci návrh, návrh.
Pozmeňovací návrh. Navrhujeme z časových dôvodov upraviť lehotu na započítanie podlahovej plochy odstránenej stavby do základu poplatku za rozvoj v prípade vydania stavebného povolenia najneskôr do štyroch rokov. V návrhu zákona, ktorý sme predložili, je do dvoch rokoch, avšak z časového hľadiska, najmä v mestách, ako je Bratislava, by to mohol byť čiastočne problém, preto sa navrhuje až 4 roky a zároveň dopĺňame do návrhu ako použitie poplatku aj opatrenie na zadržiavanie vody v územiach na zmierňovanie zmeny klímy a adaptácie na jej nepriaznivé dôsledky, čo v podstate reflektuje na zodpovednejší prístup samospráv k stavu životného prostredia a predstavuje pozitívne motivujúci nástroj na vytváranie podmienok pre opatrenia smerujúce k zlepšeniu nepriaznivých dôsledkov. Takže ak dovolíte, teraz by som prečítal pozmeňujúci a doplňujúci návrh.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh Petra Antala k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Petra Antala, Irén Sárközy na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 447/2015 Z. z. o miestnom poplatku za rozvoj a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 375/2016.
V poslaneckom návrhu zákona navrhujeme tieto zmeny a doplnenia:
K čl. I
1. V čl. I sa v bode 2 sa slovo „dvoch“ nahrádza slovom „štyroch“.
2. V čl. I sa za bod 26 vkladá nový bod 27, ktorý znie:
27. § 11 ods. 2 sa dopĺňa písmenom h), ktoré znie:
„h) opatrenia na zadržiavanie vody v území a na zmierňovanie zmeny klímy a adaptácie na jej nepriaznivé dôsledky.“
Doterajšie body je potrebné primerane prečíslovať.
Ďakujem, skončil som.

Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, dovoľte, aby som predložil na rokovanie Národnej rady návrh zákona, na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 447/2015 Z. z. o miestnom poplatku za rozvoj a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 375/2016 Z. z., ktorú, ktorý predkladám spolu s kolegyňou Irén Sárközy.
Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o miestnom poplatku za rozvoj, sa predkladá na základe našej iniciatívy, nakoľko miestny poplatok za rozvoj bol zavedený od 2016. roku ako fakultatívny a bol schválený ako poslanecký návrh.
Návrh zákona reaguje na požiadavky aplikačnej praxe a na podnety miest a obcí Slovenska. Niektoré ustanovenia zákona aj z dôvodu nejednotnej aplikácie v súčasnosti pripúšťajú rozdielny výklad. S cieľom zabezpečenia nápravy vyššie uvedených nedostatkov sa v predloženom materiáli navrhujú viaceré úpravy týkajúce sa miestneho poplatku za rozvoj. Navrhuje sa spresniť predmet poplatku za rozvoj, a to aj vzhľadom na požiadan..., požívanie jednotlivých, používanie jednotlivých pojmov v iných právnych predpisoch.
Z dôvodu zníženia administratívnej záťaže sa navrhuje odstrániť plnenie už existujúcej oznamovacej povinnosti poplatníkov. Dôjde k transformácii tohto ustanovenia tak, že sa určuje postup a náležitosti oznámených údajov využitím kompetencie obce vyplývajúcej z Daňového poriadku za účelom zaslania individuálnej výzvy poplatníkovi na oznámenie výmery podlahovej plochy. V prílohe zákona sa ustanovuje štruktúra údajov o výmere podlahovej plochy v členení podľa účelu využitia stavby.
Z dôvodu jednoznačnosti sa rozširuje a spresňuje aj základ poplatku za rozvoj a zároveň sa zavádza, čo sa nebude do základu poplatku započítavať. Doplňujú sa ustanovenia pri správe poplatku za rozvoj, vlastná definícia miestnosti, ako aj podlahovej plochy. Návrh zákona reaguje aj na nejasnosti pri výpočte poplatku najmä v prípadoch, že po vydaní stavebného povolenia došlo k ďalšej zmene stavby pred dokončením. Z dôvodu transparentnosti sa navrhuje, aby správcovia poplatku, teda obce a mestá za rozvoj určili všeobecne záväzným nariadením spôsob zverejňovania informácií jednak o výnose poplatku za rozvoj, ako aj o jeho použití.
Znenie návrhu zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi Slovenskej republiky, zákonmi a všeobecne záväznými právnymi predpismi, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná. Návrh zákona nebude mať vplyv na rozpočet verejnej správy, vplyvy na životné prostredie, vplyvy na informatizáciu spoločnosti, vplyvy na služby verejnej správy pre občana, sociálne vplyvy, ani vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu. Návrh zákona má pozitívny a negatívny vplyv na podnikateľské prostredie.
Navrhuje sa, aby zákon s prihliadnutím na dĺžku legislatívneho procesu a primeranú legisvakanciu nadobudol účinnosť 15. novembra.
Chcem poprosiť kolegyne a kolegov, aby, o podporu tohto návrhu zákona a zároveň sa aj hlásim do rozpravy.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport ako gestorský výbor podáva Národnej rade Slovenskej republiky spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania návrhu zákona.
Národná rada Slovenskej republiky uznesením z 19. septembra 2019 č. 2054 sa uzniesla prerokovať návrh poslancov v druhom čítaní a prideliť ho týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Ako gestorský výbor určila Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport a určila lehoty na jeho prerokovanie. Výbory prerokovali návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky. Iné výbory o návrhu zákona nerokovali. Gestorský výbor konštatuje, že do začatia rokovania o návrhu zákona nedostal žiadne stanoviská od poslancov podané podľa § 75 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.
K návrhu poslancov zaujali výbory Národnej rady Slovenskej republiky tieto stanoviská: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky v uznesení č. 752 z 8. októbra 2018 (pozn. red: správne „2019“), Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet v uznesení č. 493 z 10. októbra 2019, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci v uznesení č. 193 z 15. októbra 2019 a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež v uznesení č. 266 z 15. októbra 2019 zhodne odporúčajú vládny návrh zákona schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi. Gestorský výbor odporúča Národnej rade Slovenskej republiky hlasovať o zmenách a doplnkoch uvedených pod bodmi 2, 3, 5, 7, 9, 15, 16 spoločne s odporúčaním ich neschváliť a o zmenách a doplnkoch uvedených pod bodmi 1, 4, 6, 8, 10 až 14, 17 až 19 hlasovať spoločne s odporúčaním ich schváliť.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky návrh poslancov schváliť v znení pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto správe.
Predmetná spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania návrhu poslancov bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky na vzdelávanie, vedu, mládež a šport na gestorskom výbore z 15. októbra 2019 (č. 270). Týmto uznesením ma výbor poveril, aby som na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky informoval o výsledku rokovania výborov, stanovisku a návrhu gestorského výboru a predkladal návrhy podľa príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.
Ďakujem pekne, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.

Vážený pán predsedajúci, panie poslankyne, páni poslanci, zákon, ktorý spolu s pánom poslancom Vavrekom predkladáme, má za cieľ zlepšiť podmienky pre vzdelávanie detí z chudobného prostredia. Zámerne hovoríme zlepšiť, zďaleka nie vyriešiť.
Keď sme minulý rok predkladali dočasné predĺženie účinnosti zákona týkajúcej sa definície žiaka so SZP, hovorili sme o tom, že je potrebné prísť s trvalým riešením. Tento návrh slúžil ako trvalé riešenie definície žiaka zo sociálne znevýhodneného prostredia. Definíciu zakotvujeme priamo v školskom zákone a celý mechanizmus dopĺňame o výmenu informácií o rodičoch žiaka či žiačky medzi Sociálnou poisťovňou a ministerstvom školstva, aby sme celý proces zjednodušili pre školy a rodičov, čiže zákonných zástupcov.
Mechanizmus určenia žiaka za SZP, ktorý sme zvolili, je administratívne najjednoduchším riešením pre všetky zúčastnené strany. Zároveň pojme veľký počet žiakov, čo bolo naším cieľom. Prvotným kritériom, či žiak je, alebo nie je SZP, sú finančné pomery domácností, kde dieťa žije, čiže hmotná núdza. Cez toto sito by malo prejsť približne 95 % žiakov so SZP. Zvyšných 5 % môžu školy poslať do diagnostického centra, kde dostane žiak posudok, ktorý je platný počas celého štúdia na základnej škole, a škola si ho nemusí vyžiadať každý rok opätovne. Podmienky sú, samozrejme, alternatívne. Takéto riešenie zásadne odbremeňuje školy aj diagnostické centrá. Mechanizmus je doplnený o výmenu informácií medzi ministerstvom školstva a Sociálnou poisťovňou o domácnostiach s nízkym príjmom. Okruh domácností je limitovaný na najmenej rozvinuté okresy. Keďže naším záujmom je pomôcť čo najväčšej miere práve týmto okresom.
Ďalším súvisiacim opatrením je zvýšenie počtu asistentov učiteľa na školách, ktoré navštevujú deti so SZP. V rámci návrhu zákona sa navrhuje zavedenie definície žiaka so SZP priamo zo školského zákona pre účely financovania a zavedenie povinnosti prítomnosti asistenta učiteľa alebo sociálneho pedagóga v základnej škole na každých 50 žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia s cieľom zvýšiť počet asistentov učiteľa a sociálnych pedagógov na školách. Asistent učiteľa predstavuje v procese vzdelávania žiakov dôležité prepojenie školy a prostredia, z ktorého žiaci a žiačky pochádzajú. To, že asistent pochádza z rovnakého prostredia ako žiaci, je jeho najväčšou výhodou. Vďaka tomu poznajú asistenti spoločenské pomery detí, čo využívajú v komunikácii s nimi a ich rodičmi. Z hľadiska integrácie žiakov je to jedna z najefektívnejších metód. Rozšírenie možnosti využitia príspevku za SZP aj o pomôcky, ktorý..., pomôcky nad rámec dotácie z ministerstva práce je reakciou na medializovaný prípad malej atlétky v balerínkach v Moldavy nad Bodvou. Po zaradení tohto nákladu už bude jednoznačné, že školy môžu z príspevku uhrádzať aj pomôcky pre talentované deti, ktorých rodičia si to nemôžu dovoliť. Toto opatrenia sa nevzťahuje iba na športové, ale aj na umelecké, či iné pomôcky.
Poslednou zmenou je zjednodušenie administratívneho procesu pri vyraďovaní škôl. Dovolíme si povedať, že ide o odstránenie administratívneho nezmyslu, kedy obec či kraj museli opätovne schvaľovať vyradenie školy, ktorej vyradenie už raz schválili.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky, ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná a s právom Európskej únie. Zákon napomáha k dosiahnutiu princípu rovnosti príležitostí zakotveného v Ústave Slovenskej republiky.
Skončil som, pán predsedajúci.

Ďakujem pekne. Ja iba teda chcem vlastne potvrdiť to, čo som ja zabudol uviesť a čo spomínal kolega Dostál, že pokiaľ si dobre pamätáte, že pri ostatnej novelizácii zákona Súdnej rady skutočne bola táto Národná rada, ktorá tam vložila na návrh ministerstva spravodlivosti, a v tom čase teda Lucii Žitňanskej, toto ustanovenie, ktoré teda má odporúčací charakter, ale ktorý potvrdzuje obsah toho vládneho vyhlásenia. Len dávam vám ešte do pozornosti, že práve Súdna rada sa veľmi bránila aj tomuto jemnému odporúčaniu, aj sa bráni. Nuž, ale keď dnes vidíme, aký je stav súdnictva, za ktoré je zodpovedná aj Súdna rada, netreba sa čudovať, že im teda nevyhovuje, keď tam, keby tam mali mať polovicu právnikov, nie sudcov.
Ale o to viac si myslím, že je našou povinnosťou tlačiť v dnešnej situácii súdnej moci na to, aby v Súdnej rade bola skutočne polovička právnikov iného ako sudcovského povolania.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Kolegyne a kolegovia, dovoľte mi, aby som tiež krátko vystúpil k téme kandidá..., voľba kandidáta na, na funkciu člena Súdnej rady za Národnú radu Slovenskej republiky. Kolega Dostál sa v predchádzajúcom príspevku zaoberal azda viac tou praktickou otázkou, ako možno do budúcna azda skvalitniť aj ten náš pohľad na tých kandidátov v rámci toho konania, ktoré vlastne prebieha, ktoré bude zavŕšené tajnou voľbou.
Ja sa skôr chcem dotknúť inej veci, a to, pretože som predkladateľ návrhu na jedného z kandidátov, chcem využiť túto príležitosť, aby som zaňho aj z tohto miesta istým spôsobom plejdoval, pretože to pokladám za svoju povinnosť. Verím, že ste si mali možnosť pozrieť charakteristiky a profesionálne životopisy všetkých troch kandidátov, a tak neuniklo zrejme vašej pozornosti, neunikla skutočnosť, že dvaja z navrhovaných kandidátov sú sudcovia a jeden navrhovaný kandidát, a to kandidát, ktorého som si dovolil predložiť ja, kandidát pán JUDr. Andrej Majerník je advokát.
Pokladám za dôležitosť zvýrazniť aj v nadväznosti na to, čo už tiež bolo spomenuté, a to je súčasná situácia súdnej moci, v ktorej má veľmi významnú úlohu práve Súdna rada pri azda tých pokusoch v rámci tých kompetencií, ktoré v súčasnosti má, o prinavrátenie dôvery súdnej moci. A touto otázku sa už táto Národná rada opakovane zaoberala v podstate od začiatku tohto volebného obdobia, pretože jeden z krokov, ktoré si aj táto vláda dala do svojho programového vyhlásenia bolo, aby sme prispeli k tomu, aby zloženie Súdnej rady bolo také, ktoré neumožní, aby sudcovia tam mali väčšinu, ako to, žiaľ, doteraz v praxi veľmi často bolo vo väčšine prípadov. Je teda...
Čo povedalo programové vyhlásenie? Programové vyhlásenie povedalo, že vláda bude podporovať, aby kandidáti, ktorí budú navrhovaní do Súdnej rady za vládu Slovenskej republiky aj za Národnú radu Slovenskej republiky, práve neboli sudcovia, pretože opäť kolega Dostál to konštatoval, v zmysle Ústavy Slovenskej republiky si deviatich, polovičku členov vyberá súdna moc spomedzi seba. A práve preto, aby v rámci Súdnej rady tá diskusia nebola jednostranná, nezvýhodňovala práve samotných sudcov, ale dokázala im nastaviť niekedy aj to veľmi potrebné - a dnes oveľa viac ako v minulosti - zrkadlo, je potrebné, aby sa v ich činnosti v rámci kompetencií, ktoré sú dané Súdnej rade, vyjadrovali aj právnici z iných profesií. A advokátska profesia je z tohto pohľadu veľmi vhodnou profesiou, pretože advokáti, viete dobre, že prichádzajú do styku so súdnou mocou prakticky každodenne a majú možnosť poznať všetky tie boľačky, ktoré súdnu moc sprevádzajú.
Aj z toho dôvodu som presvedčený, že mnou navrhovaný kandidát Andrej Majerík, Majerník je najlepším kandidátom. Samozrejme, nejde iba o profesiu. Ide aj o životné skúsenosti, ide o vlastne tiež generačnú výmenu, navrhovaný kandidát sa narodil v roku 1973, ide aj o jeho medzinárodné skúsenosti, absolvoval viacero študijných pobytov v zahraničí, hovorí viacerými cudzími jazykmi, veľmi dobre po anglicky. Študoval v zahraničí na viacerých univerzitách. Dnes vykonáva veľmi úspešnú advokátsku prax. A je to teda človek, ktorý má odborné vedomosti a má podľa mojich hlbokých znalostí a presvedčenia aj ten morálny kredit, aby si získal vašu dôveru a aby sa stal zástupcom, členom Súdnej rady zvoleným práve Národnou radou Slovenskej republiky.
Takže ako navrhovateľ tohto kandidáta som pokladal za potrebné upozorniť na tieto veci a dovolím si vás požiadať práve o podporu pána JUDr. Andreja Majerníka za ako zvoleného kandidáta za člena Súdnej rady za Národnú radu Slovenskej republiky.
Ďakujem pekne, pán predsedajúci, skončil som.

Minimálny dôchodok je legitímny inštitút v dôchodkovom systéme. Vychádza z logiky, že ak niekto pracoval dostatočný počet rokov počas svojej kariéry, tak by nemal spadnúť do hmotnej núdze, ale aby mal nárok na priemer..., primeraný dôchodok. To dáva zmysel, súhlasím. Veď ak niekto pracoval celý život aj za nízku sumu, tak by sa k nemu štát nemal otočiť chrbtom.
Ale ak je inštitút minimálneho dôchodku nastavený dobre, tak podporuje v ľuďoch dobré vlastnosti, ako je usilovnosť, pracovitosť či svedomitosť, ale ak sa nastaví zle, tak môže viesť k morálnemu hazardu a namiesto podpory usilovnosti môže ľudí viesť k lenivosti, k obchádzaniu systému a spoliehaniu sa na to, že sa štát postará, aj keď celý..., si to človek svojou snahou nezaslúži. A možnože takéto črty má aj tento návrh, čo máme na stole. Väčšina ľudí dnes ide do dôchodku aspoň so 44 rokmi dôchodkového poistenia, priemerný dôchodok je dnes na úrovni 460 eur a mediánový okolo 433.
Ak sa prijme predložený návrh, tak minimálny dôchodok za 44 kvalifikovaných rokov sa od roku 2021 zvýši približne na 428 eur, čo je takmer to isté, čo je dnešný medián. Budú ľudia potom motivovaní platiť vyššie odvody? Nie. Budú motivovaní platiť odvody čo najnižšie a obchádzať systém? Asi áno.
Argumentuje sa tu, že ak niekto poctivo pracoval aspoň 30 rokov, mal by dostať dôchodok aspoň vo výške tretiny priemernej mzdy. Ale bavíme sa o tom, kto pracoval poctivo? Veď rovnaký minimálny dôchodok vyjde aj tomu, čo pracoval 30 rokov 8 hodín denne za nízku mzdu niekde za pásmom, aj inému, ktorý možno pracoval len dve hodiny denne... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Vážená pani ministerka, pán predsedajúci, panie poslankyne, páni poslanci, pozmeňujúci a doplňujúci návrh k zákonu, ktorým sa dopĺňa zákon č. 422/2015 o uznávaní dokladov navrhujem v čl. II v bode 5 za slová "právoplatne skončené" vložiť slová "alebo začatom po vystúpení Spojeného kráľovstva z Európskej únie do 31. decembra 2020".
Odôvodnenie je nasledovné. V záujme zachovania právnej istoty občanov Spojeného kráľovstva, ktorí chcú v Slovenskej republike vykonávať regulované povolanie architekt a stavebný inžinier, sa navrhuje prechodné ustanovenie pre prípad vystúpenia Spojeného kráľovstva bez dohody, avšak za predpokladu, že bude zo strany Spojeného kráľovstva zaručená vzájomnosť. Vzhľadom na skutočnosť, že Spojené kráľovstvo prejavilo záujem vystúpiť z Európskej únie, je potrebné upraviť situáciu pre osoby, ktoré nadobudli práva pred ustanovenými dátumami v doterajšom znení vo vzťahu k príslušným regulovaným povolaniam a požiadajú o uznanie po dni, kedy Spojené kráľovstvo prestane byť členom Európskej únie. V týchto prípadoch sa po uvedenom dni bude na základe prechodného ustanovenia postupovať podľa všeobecného systému uznania odbornej kvalifikácie podľa navrhovaného prechodného ustanovenia do 31. decembra 2020 bez potreby vykonania doplňujúcej skúšky. Od roku 2021 sa bude uplatňovať všeobecný systém uznania odbornej kvalifikácie v plnom rozsahu vrátane vykonania doplňujúcej skúšky.
Ďakujem pekne.