Videokanál klubu

Keď ste hovorili, pani ministerka, že nie je možné to posudzovať podľa fotografie, ja sa teda pýtam na ten kontext. Ako teda táto fotografia vznikla, keď na jednej fotografii vidíme spolu človeka, ktorý má údajné väzby na nitrianske podsvetie a je odsúdený za vydieranie a vedľa neho sa teda usmieva a chytajú sa za plecia člen elitnej jednotky NAKA. Tak teda, aký je kontext, v akom takáto fotografia môže vzniknúť? A či je podľa teda vás normálne, že sa takto spolu fotia ľudia s údajnými väzbami na podsvetie a členovia elitných policajných jednotiek.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Kolegyne a kolegovia, predkladatelia, chcem oceniť váš záujem o všedný život obyčajných ľudí. Naozaj popri rôznych konfrontačných, ideových sporoch tu máme úsilie poslancov napraviť dosť neúnosný stav. Ako komunálny poslanec, dlhoročný, absolútne rozumiem predkladateľa pána Antala a jeho kolegov, ktorí vnímajú, že pokusy samosprávy obmedziť obťažovanie, obťažovanie touto pyrotechnikou sú zatiaľ zväčša márne. Kolega Dostál už spomenul úsilie Bratislavy. V Bratislave je veľa solventných ľudí, ktorí si poriadajú aj vlastné súkromné ohňostroje, a, veru, ani zákaz, prakticky plošný zákaz na tom nič nezmenil. Ten ohňostroj trvá krátko, zdokumentovanie toho prečinu je diskutabilné, problematické, ľudia to nemôžu preukázať a neviem o tom, že by sa bolo prišlo k nejakému postihu.
Ja si v tomto prípade práve preto nemyslím, že je len problémom nejakých donucovacích nástrojov, pretože dobrá legislatíva, dobrý zákon by mal byť taký, že už tu na tomto mieste predkladateľ uvažuje o jeho uplatňovaní, pochopiteľne, a tým pádom aj o vynútiteľnosti. Zákony, ak by Národná rada prijímala zákony, ktoré znejú pekne, ktoré ľuďom sľubujú nejakú nový benefit, v tomto prípade povedzme nerušenie svojho súkromia a súkromného priestoru, neplašenie svojich detí alebo aj domácich zvierat, to je pekný benefit, ale v prípade že už teraz, keď ten zákon navrhujeme, je zreteľné, že vynútiť to nevieme a ten zákon ani nepredpokladá žiadne nástroje, ktoré by na tom niečo zmenili, tak, tak to môže vyznievať ako márne úsilie.
Obmedzenie predaja F3 a F4, F2 a F3 považujem za márne, pretože vášnivci, ktorí v tejto oblasti sa už vypestovali, vznikli nadšenci alebo zanietenci pyrotechniky, tak tí sa predzásobia, dovezú a naozaj, samozrejme, že internetovým obchodom úplne bez problémov zásobia celoročne a kedykoľvek. Keby nie z územia Slovenska, tak z územia Moravy alebo iných susedných krajín. Čiže čelíme naozaj na zdanlivej banalite celému radu otázok ako zabezpečovať občanom ochranu ich súkromného priestoru.
A ja by som tu chcel predkladateľovi aj z tohto miesta takto verejne navrhnúť, aby sme začali diskusiu, tí, ktorí žijeme s komunálnou politikou a ktorí vnímame tieto každodenné problémy ľudí, ktorí žijú v našich obciach a mestách, aby sme začali diskusiu o legislatívnej úprave pojmu, ktorému sa v Európe hovorí "obytné prostredie". Obytné prostredie nepoznajú naše zákony, nepoužíva sa tento pojem. Je to dedičstvo z čias, ako sa vtedy vzletne hovorilo, povedzme direktívne riadeného štátu, totalitného štátu, ktorý si nemienil obmedzovať právomoc posadiť nejaké zariadenie aj doprostred obytnej zóny, dať tam trafostanicu, ktorá vám celú noc bude bzučať, dať tam prevádzku, ktorá bude mať 24-hodinovú pracovnú dobu, alebo dať tam prevádzku, kde budú dochádzať kamióny. A stávalo sa to a toto je dedičstvo a trochu to berieme aj ako samozrejmosť, lebo sme sa do takého sveta zväčša narodili, že sa nad tým súkromím občanov, proste nad týmto súkromím občanov má moc niekto, nejaký úradník, ktorý mu môže to súkromie celkom zmeniť. Áno, najčastejšie sú zmeny územných plánov a výstavba nejakých budov, ale obťažovanie a zaťažovanie obytného prostredia rôznymi technickými prvkami a jeho ničenie exhalátmi, ale najčastejšie hlukom, je, je notoricky rozšírené a legislatíva ho ignoruje.
Navrhujem vám, pán Antal, bez ohľadu na osud tohoto zákona, ktorý zrejme máte v koalícii dohodnutý, a ja napokon sa s tým zámerom predkladaného zákona stotožňujem, len vám a tomu zákonu vyčítam, že v tých pravidlách, tak jak je to dnes stanovené v mestách, sa nám ho nepodarí postihnúť. Museli by sme kráčať smerom celkom iným a vytvoriť nejaké priestory, kde platí naozaj ochrana občana pred obťažujúcimi prvkami bez diskusie a trvalo, ktoré budú potom rešpektovať aj starostovia a primátori, a občan, ktorý si kúpi rodinný dom alebo byt v obytnej zóne si bude istý určitými zárukami, určitými istotami, že niektoré veci sa tam nikdy diať nebudú. V takomto rámci si viem predstaviť aj definovanie zákazu narušovania obytného prostredia aj s akýmisi postihmi a reálnou vynútiteľnosťou.
Znovu opakujem, že ak koalícia chce, mala by si uvedomiť, že v komunálnej oblasti už veci za tie roky neriešenia a len plátania problémov dospeli do situácie a všetci, čo ste v komunálnej politike, to viete, kedy počnúc mestskou políciou a končiac územným plánovaním, alebo hoci aj pyrotechnikou už de facto sa nedá zatvárať oči, že je potrebné revízia celého systému, celého vnímania komunálnej sféry, komunálnej politiky, urobiť jednu inventúru a urobiť nie už iba záplaty zákonov, ale celkom iný prístup, novší prístup k ochrane občanov v tom priestore a kvality ich obytného prostredia, ich životného prostredia v tom priestore, kde ľudia žijú.
Práve, práve tá nevynútiteľnosť, ktorú, sa obávam, že ani tento dobre myslený návrh neprinesie, tak tá ho odsudzuje, žiaľ, na jeden z tých pokusov vyriešiť problém iba, iba čiastkovými záplatami. Tak či tak oceňujem zámer predkladateľov z toho hľadiska, že vnímajú problémy, riešenie ale je zásadný pohľad na celý systém ochrany jednotlivca v priestore jeho obytného života, jeho každodenného sveta v obciach a mestách Slovenskej republiky.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Ďakujem, páni kolegovia, za vašu reakciu. Áno, s tými súdmi to je jasné. Judikatúra a ďalšie veci, dokonca ešte ani štátni úradníci, keď nejaký judikát už je v danej veci, predstavte si, že oni sa podľa neho sa nesprávajú. Však to je nonsens, to je katastrofa, to je to ESO, ktoré prakticky momentálne na nás dolieha, na všetkých. Iďte sa opýtať ľudí, ako to ESO na nich vplýva, keď idú aj do tých kontaktných miest. A konkrétne poviem, keď so bol u nás v Prešove vybavovať občiansky. Zo šiestich prepážok jedna pracovníčka. Oproti sedí pracovníčka, konkrétne z nášho pozemkového odboru. Za celý týždeň má dvoch ľudí, ktorí tam prídu. A keď hovoríme, že nech prídu priamo na pozemkový, načo tam ona sedí? Miesto nej tam sedí v tej prepážke na tie pasy alebo na občianske nejaká pracovníčka, tak toto je akože pre nich neuskutočniteľné. A ja, keď toto má byť akože efektívna a neplytvanie s potenciálom, ktorý tu máme, či už ľudským alebo časovým alebo finančným, tak ja to potom nechápem.
Takže možno, že tak jak povedal pán Jahnátek, že keď som sa ho opýtal, že by náš rezort pôdohospodárstva bol ukážkový, aby sme ukážkovo čerpali eurofondy, ako máme čerpať, aby sme ukážkovo realizovali výberové konania, nieže opäť vybraný záujemca vyhrá výberové konanie, aby sme ukážkovo štátnych zamestnancov riadili, nieže 80, 120, 90 niekoľko dní alebo mesiacov budú čakať na nejaké odpovede, tak pán minister mi povedal, bývalý, či som neprišiel z inej galaxie. No a to mňa urazilo. A, pán minister, teda bývalý, pán Jahnátek, ja vám toto budem prízvukovať stále, pretože takto sa minister daného rezortu správať nemôže.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Pán predsedajúci, pani ministerka, podpredsedníčka vlády, pán spravodajca, kolegyne, kolegovia, vážení hostia, máme tu zákon o katastri nehnuteľností, ktorý myslím si, že mal by tvoriť tú kostru tých vlastníckych a užívacích práv, ktoré po 89. sme začali chápať trošku ináč, ako to bolo dovtedy.
Tento zákon je z roku ´95. Deväťdesiate roky, kedy sa tie zákony prijímali, či už o pôde, o ROEP-kách, o pozemkových úpravách, o pozemkových spoločenstvách. Takže myslím si, že má už svoje roky. A keď ho evidujem, myslím, že počas mojej éry je to prvýkrát v takomto ako celom znení, že ideme ho opravovať.
Budem sa, samozrejme, venovať konkrétnym paragrafom, pretože prvé čítanie by malo byť o tom, či má sa alebo nemá vôbec tento problém otvoriť v tomto katastrálnom zákone, ak nejaký teda je, a podľa všetkého ministerstvo vzhliadlo a vláda, že sú problémy, ktoré treba riešiť. Takže chcem veriť, že aj mne, dobre mienené mnou nejaké pripomienky možnože budú akceptované v nejakých pozmeňujúcich návrhoch, ktoré minimálne ja dám. Možnože aj niekto to preberie. Takže bol by som rád, keby sa ujali aj tieto veci, ktoré budem teraz prednášať.
To, čo som už asi dvakrát tu dával, netýka sa to síce priamo zákona o katastri, ale o vyhláške, kde sa hovorí o ostatnej ploche. Stále ľudia, ktorých sa to priamo dotýka, či už urbariáty alebo aj fyzické alebo právnické osoby iné, hovoria, že je veľký problém z ostatných plôch, kde je, sme dali, niekedy boli ostatné plochy v poľnohospodárstve a v iných. Teraz máme iba jeden titul ostatné plochy. A keď dochádza k zdaneniu, tak samozrejme je rovnako braná nejaká podľa mňa strž, debra, ostatná plocha na poľnohospodárskej pôde braná ako to isté ako ostatná plocha, či už je to parkovisko alebo niečo iné, a zdaňuje sa to tou vyššou sadzbou v rámci obcí. No to je katastrofa a niektoré urbariáty doslova že na to zájdu, lebo prakticky nemajú možnosť sa z toho vymaniť.
Tak chcel by som, pani ministerka, požiadať, aby sme aj vo vyhláške, pretože mne už to dvakrát neprešlo v tomto parlamente, tak aby ste sa aj týmto problémom zaoberali, pretože je to problém, ktorý kvári niekoľko tisíc urbariátov na Slovensku, ktoré v takomto duchu sú týmito daňovými poplatkami, iba cez to, že je tam ostatná plocha takto kategorizovaná, sú prakticky pritlačení k múru.
Poďme teda postupne. Takže v prvom rade by som išiel k § 6 ods. 3, ktorý hovorí o tom, že resp. 2, lebo to je zmena, takže hovorí, a nie, trojka je to, že "v pochybnostiach o tom, či ide o predmet evidovania v katastri rozhoduje Úrad geodézie a kartografie a katastra Slovenskej republiky". To znamená, pochybnosti o tom z celého Slovenska, keď sú pochybnosti pri nejakom tom konaní. Myslím si, že keď to znovu budeme centralizovať do Bratislavy, sa budú predlžovať tie konania. Zbytočne sa bude predlžovať a prakticky ľudia zase budú nadávať, že zase to všecko niekam ide cez nejaký ten ústredný centrálny orgán, tak myslím si, že táto centralizácia by nemusela byť v takomto duchu a mohlo by to ostať, ako je to tam.
Ďalej ideme k § 12, § 12 bod 1a pôsobnosť úradu. Hovoríme o úrade, teda geodézie, kartografie a katastra, že riadi, kontroluje a usmerňuje. Ako môže riadiť, ak to patrí pod okresné úrady? To znamená, ja by som tam navrhoval metodicky usmerňuje, kontroluje výkon a tak ďalej a tak ďalej. Lebo tú špecializovanú štátnu správu sme, žiaľ, dali v rámci reformy ESO pod všeobecnú štátnu správu. Iďte sa ich jej opýtať, ako sú s tým spokojní. Iďte sa ich opýtať!
Viete, ako nazývajú váš úrad? Katastrofálny úrad, kde prakticky týždne, mesiace sa nevedia domôcť určitých vecí. Takže toto by bolo, teda keď už máme to ESO a už je to takýmto spôsobom, tak by toto bolo dobré, aby sme to teda upresnili tak, aby aj pani nová ministerka vnútra cítila, čo znamená mať pod sebou alebo nemať pod sebou určitú špecifikáciu pracovníkov štátnej správy.
Ďalej § 12 bod 2, úrad spracúva osobné údaje a tak ďalej. Prečo je to tam, keď aj v § 18 ods. 2 to isté robí okresný úrad? Takže zdá sa mi, že je to duplicitné, a chcem na to upozorniť, pretože myslím si, že zákon by mal byť taký, a novela hlavne, aby sme ju už nemuseli ešte trikrát, päťkrát opravovať za ďalšie nejaké tie mesiace alebo roky. Takže upozorňujem aj na to.
Ďalej ideme na § 18, ak dovolíte. A tu sa píše, overuje geometrické plány, písm. e) kontroluje geodetické a kartografické činností, ktorých výsledky sa majú prevziať do katastra a overuje geometrické plány. Tak geometrické plány sa overujú autorizačne alebo úradne. Takže ja by som to bral, aby tam bolo, že úradne overuje tieto geometrické plány, aby zase si to niekto nevysvetlil po svojom, lebo čo úrad, to iné vysvetlenie. A ja už proste neviem, ja v každom zákone, ktorý teda preberáme, ja zisťujem normálne, že keď prídem na tú štátnu správu, tak ja sa nestihnem čudovať, aké konšpirácie možných vysvetlení jedných paragrafov sa uplatňujú. A keď ešte, nedajbože, neni k tomu vykonávacia vyhláška, tak to už je celkom zabité a ten zákonodarca sa môže chytať za hlavu, ako si to tí jeho štátni úradníci vysvetľujú a konajú. Takže tu by som chcel tiež doplniť toto, že úradne overuje, ak dovolíte, pani ministerka, podpredsedníčka vlády, aby sme to mali jednoznačné, lebo zase budú z toho veľké problémy.
No a prichádzame ku § 59, oprava chýb v katastrálnom operáte. Ja by som išiel na ods. 2 písm. f), kde sa hovorí, že "opraví sa výmera parcely a registra cez zapísanú na liste vlastníctva, ak nevyhovuje kritériu na posudzovanie rozdielov medzi výmerou parcelou vypočítanou zo súradníc zlomových bodov v obvode parcely a výmerov vedenou v súbore popisných informácií". Takže keď dovolíte, vyjadrenie k tomuto, k tomuto zneniu pozmeňujúceho návrhu. Účastníkom, samozrejme, že v danom texte môže byť rozdiel takto nejakým spôsobom opravovanej výmery až aj možnože 300 m2 a geodet celú parcelu zameral, no výmera ostane pôvodná a chybná. Vlastník bude zavádzaný, a preto by som doplnil tam takýto text, ak dovolíte, a budem to dávať vo svojom pozmeňovacom návrhu v druhom čítaní, aby sme tiež to precizovali. To znamená, opraví výmeru, výmery parcely registra c) zapísanú v liste vlastníctva v súlade s výmerou parcely vypočítanou zo súradníc priamo meraných lomových bodov obvodu parcely. A je to jednoznačne, aká výmera tam má byť.
Ako som už spomínal, oprava chyby v katastrálnom operát, to je veľký problém a spôsobuje, že niekedy sa tá vôľa zmluvných strán nenapĺňa. Takáto oprava a chyba cez opravu sa nedá zrealizovať, ak sa na predmetných parcelách zmenili vlastnícke vzťahy. Takíto podvedení vlastníci sú odkázaní na milosť a nemilosť potom v súdnom konaní. Rozhodujú o tom súdy, ktoré nevedia posúdiť, či ide o chybu alebo o zmenu. Odborné stanovisko žiadajú od súdneho znalca, samozrejme, ktorý môže aj úmyselne poskytnúť zlé odborné stanovisko. Nechcem každého hádzať do jedného vreca, ale sú aj takéto prípady a hlavne tieto treba odstrániť. A nehovoriac o tom, že niektorí ľudia prakticky, keď počujú súd, sa majú súdiť, mladší možnože nie, ale tá staršia generácia, tak povedia: kde na súde, však som sa v živote nesúdil s nikým, nie, nechaj to tak. Možnože deti tlačia, že mama poď, otec poď. Nie, nie, nie, to sa nedá.
Ešte je tu generácia, ktorá hovorí, keď sa idem súdiť, niečo so mnou neni v poriadku alebo s niekým iným v poriadku a radšej to nechá tak. A práve toto by sa malo odstrániť aj pri tejto oprave chyby, kde môžu vznikať aj takéto nejaké traumy týchto ľudí, a preto môj návrh je iba taký, jak by som povedal, všeobecný, ktorý navrhujem a dávam do pléna, aby príslušní odborníci na správe katastra, resp. úradu geodézie a ministerstva, či by sme nevedeli stanoviť nejaký tím odborníkov z oblasti katastra, ktorí by posudzovali, či ide o chybu alebo len o zmenu. A takto pripraviť nejaké to rozhodovacie konanie, ktoré by tam bolo.
Takže myslím si, že toto stojí tiež za uváženie, a niekedy súdy prakticky ani nevedia, o čom rozhodujú, pokiaľ nemajú, lebo sudca neni odborník v pozemkovom práve. Ukážte mi týchto, možnože ich spočítame na dvoch rukách. Takže pýtam sa, či tento tím by nemohol uľahčiť prácu tým sudcom, aby sme tam nešli a súdili sa a potom zase zisťujeme, že tie súdy nestíhajú ďalšie veci, ktorých je – viete, koľko to je? – však nebudeme si tu ťahať medové motúzy pod nos, že všetko u nás klape. A hlavne v súdnictve, že? Tam to je toho toľko, že nevieme, kde nám hlava stojí. Takže myslím si, že aj takto by sme mohli podať pomocnú ruku, aby tých súdov z tejto oblasti bolo o to menej.
Takže myslím si, že toto sú také moje nateraz, na prvý raz doplňujúce návrhy v tejto novele zákona. Niečo ešte príde a nejaký pozmeňovací návrh v druhom čítaní dám. Dúfam, že to padne na úrodnú pôdu. A, pani ministerka, máte tam aj jednu a viacero, však samozrejme, je tam vecí, ktoré by sa dali rozoberať aj hodiny a hodiny, ale mňa tam upútalo aj to, že okresný úrad potom ten prednosta, resp. okresný úrad môže požiadať iný okresný, aby pomohol pri výpomoci týkajúcej sa nejakej tej pracovnej záťaže na tých úradoch. Tak bodaj by sme takúto nejakú úvahu zaviedli aj u iných a v iných konaniach, v iných oblastiach, kde niektoré úrady nestíhajú a druhé danú robotu už majú odrobenú. Takže apelujem aj na to, aby v tom širšom portfóliu ďalších zákonov, ktoré, pani ministerka, budete predkladať, a týka sa to zákonov hlavne o pôde, kde sa tá agenda nestíha na niektorých úradoch. A tie sťažnosti, ktoré chodia, o tom jednoznačne svedčia, aby sme aj tam vypomohli z iného okresu, keď príslušní štátni pracovníci už túto agendu majú ukončenú, aby im vypomohli a takýmto spôsobom odbremenili túto záťaž, ktorá pre našich občanov je stále a stále v nedohľadne, aby sa ich prípad vyriešil, pretože stále sa vyhovárame na personálne, mzdové a ja neviem jaké veci.
Toľko zatiaľ z mojej strany. Ďakujem pekne. A žime tak, aby bolo aj chleba, aj neba. Ďakujem pekne.

Vážená pani predsedajúca, ctené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážená pani ministerka, milí hostia hore, dovoľte mi krátko vystúpiť k tomuto návrhu zákona, pretože osobne musím uvítať to, že máme znova otvorený školský zákon. Beriem to ako určitú príležitosť vždy, keď otvoríme nejaký zákon, aby sme určité veci mohli riešiť. A tiež z tohto miesta musím aj vyhlásiť, že je dobré, že sa rieši tento problém už teraz, pretože bolo by veľmi zlé, ak by sme opäť budúci školský rok postavili rodičov aj žiakov pred to, čo prežili vlastne počas tohto školského roka, a bez ohľadu na to, za akú politickú stranu či hnutie sme, prvoradý by pre nás mal byť povedzme ten komfort v tom, že naozaj sa môžu rozhodnúť, či si vyberú taký alebo onaký typ školy, či ostanú na základnej škole, alebo sa rozhodnú ísť na iný typ školy.
Apropo, osemročné gymnáziá. Myslím si, že základnou otázkou, ktorú by sme si tu dneska mali nastoliť, a už som sa o tom zmienil aj v prípade, keď sa prijímal spomínaný pozmeňujúci návrh, či naozaj chceme mať osemročné gymnáziá, alebo ich nechceme. Ak si položíme túto základnú otázku, vieme si sadnúť spoločne bez ohľadu na to, za akú politickú stranu a hnutie tu sme, dať na stôl argumenty a prediskutovať to, tak bude sa, bude situácia jasná a obloha sa vyčistí, aby sme mohli sa posunúť ďalej pri riešení iných, podstatnejších problémov, ktoré v školstve máme. Ak ich teda nechceme, začnime robiť všetko pre to, aby sme postupnými krokmi dospeli k stavu, že sa skvalitní výučba na základných školách, aby naozaj rodičia so žiakmi necítili potrebu, že chcú poskytovať tento typ vzdelávania, resp. chcú mať takýto typ vzdelávania. Ale ak nie, ak sa chceme zamýšľať nad tým, či si deti s nadaním, najmä matematickým alebo jazykovým, ak sa teda vrátime úplne na začiatok, k čomu vlastne pôvodne osemročné gymnáziá tu vznikali, najprv v menších, potom už väčších počtoch, ak ich naozaj chceme mať, tak možno by sme si mali položiť viacero ďalších dôležitejších otázok, ako meniť celkovo program, podľa ktorého sa na takomto type školy postupuje.
Už som to tu spomínal, tak to zopakujem, podľa môjho názoru je v prvom rade dôležité dať úlohu tým školám, ktoré by chceli pracovať s takýmito deťmi s týmto druhom nadaní, aby mali vypracovaný program, ktorý bude toto ich nadanie rozvíjať. To znamená, nejde tu len o to, aby sa deti presunuli z jedného typu školy do iného typu školy. Ide o to, aby tento program v dostatočnom časovom období, aby školy mali priestor na to, aby takýto program pre tento druh nadania mohli pre tieto deti vytvoriť na základe svojich kritérií, na základe svojich kritérií, ktoré naozaj v určitom časovom období vypracujú, a vymyslíme spôsob, akým; alebo akým sa tento program by napĺňal, a podľa týchto svojich kritérií, ktoré by si tieto školy stanovili, by sa postupovalo, by im to bolo umožnené. Samozrejme, za predpokladu, že by sme mohli hovoriť aj o určitom druhu regulácie, napríklad aj týchto 5 %, aj keď už tu padli aj dnes iné čísla.
Ale podstatnejšia je iná otázka. Podstatnejšia otázka z tohto miesta, ktorú chcem povedať nahlas, je, prestať sa sústreďovať stále na riešenia len určitého typu školy a celú tú diskusiu preorientovať naozaj na druh programu, ktorým daná škola realizuje potreby svojich žiakov. Nebáť sa z tohto pohľadu stanoviť kritériá, ale tie kritériá by nemali byť nejak centrálne dané, ale mali by si ich tie školy vytvárať samé. Pokiaľ ich nebudú dodržiavať, jednoducho tento typ vzdelávania nebudú poskytovať.
Osobne, aj keď sme v prvom čítaní a mali by sme skôr hovoriť o filozofii samotného návrhu zákona a nie k jednotlivým paragrafovým zneniam, ktoré verím, že bude v rámci diskusie aj v rámci výboru, prebrať z tohto pohľadu, ako jednotlivé ustanovenia vylepšiť, respektíve čo pridať alebo čo odobrať. A tú, možnože potom budem na seba nahnevaný, že čo teraz poviem, možno z toho skeptika sa stanem miernym optimistom, že budeme sa navzájom aj počúvať. Z tohto pohľadu oceňujem, že konečne ideme dať aspoň nejaké kritériá pri tom rozhodovaní, aby nenastal nám znova čas, že sa tu rozhodne, ako sa rozhodne, a potom sa v médiách dozvedáme, že buď sa rozhodovalo podľa takého dôvodu, alebo onakého dôvodu. To sme tu predsa všetci zažili.
Obzvlášť je mi blízky v tom navrhovanom § 64 bod h). To už je určitý náznak toho, o čom hovorím, zameranie školského vzdelávacieho programu gymnázií alebo tried na rozvoj nadania žiakov špecifických zručností alebo schopností žiakov. Ale toto musíme presnejšie precizovať, aby nedochádzalo k rôznym výkladom, pretože bez kritérií celý proces rozhodovania sa môže potom zvrhnúť a tu vidím určité nebezpečenstvo. A v ďalšom bode, ktorý hneď za ním nasleduje, a to je ďalšie; ďalších kritérií určených okresným úradom v sídle kraja, ako odôvodňuje zabezpečenie výchovy a vzdelávania. Aby zase na základe dojmov a nie objektívnych skutočností nikto nerozhodol a nezvýhodnil určitú školu oproti tej druhej. Čiže ide mi o elementárnu spravodlivosť.
Tí ľudia si zaslúžia na tých školách, aby vedeli, čo ich čaká, preto túto otázku si musíme zodpovedať už teraz: Chceme mať osemročné gymnáziá alebo ich nechceme? Ak ich chceme, aby ostali v systéme, poďme sa baviť o tom, ako nastaviť program pre deti s nadaním bez ohľadu, ako sa tá len škola bude volať. Často doslova ľpíme na určitej značke. Áno, mnohí rodičia sa rozhodujú pre to osemročné gymnázium, pretože to pre nich predstavuje určitú značku, že je to niečo iné ako tá bežná základná škola, že sa tam poskytuje určite lepšie vzdelávanie na základe rôznych rečí, ktoré v rámci svojich komunít, v komunitách počúvajú.
Ale podstatné je naozaj to dieťa. Ten druh nadania, ten talent, ktorý v nich je, potrebujeme rozvíjať. Aj v rámci väčších škôl, spojených škôl. Už dnes existujú spojené školy, ktoré dokážu poskytovať a spájať v sebe viacero tých organizačných foriem, a preto toto je pre mňa osobne výzva a myslím, že aj pre nás všetkých, aby týmto spôsobom sa viedla ďalej diskusia. Preto dúfam, že práve to, že sme teraz a tu tento zákon otvorili, je pre nás všetkých aj záväzkom, že chceme zabrániť, aby sa opakovalo to, čo sa dialo, a chceme urobiť všetko pre to, aby nadané deti mali vytvorené čo najlepšie predpoklady pre rozvoj svojho talentu.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne. Ďakujem kolegovi Jurzycovi, že doplnil vlastne celú tú rozpravu. A chcel by som reagovať na tú jedinú vec, teda jednu vec ohľadom toho, aby bolo na predpise poistného presne zvýraznené alebo uvedené tá samotná daň, aby teda zákazníci mohli naozaj vidieť, že toto je niečo, čo platia ako daň.
Ďakujem.

Pán predseda, ja by som chcela podotknúť k tomu, čo sa týka predpisovania zdravotníckych pomôcok. Sestry a pôrodné asistentky môžu predpisovať, ako som vravela, 17 zdravotníckych pomôcok, z toho je to len obväzový materiál a pomôcky pre inkontinentných pacientov. A čo sa týka inkontinencie, viete veľmi dobre, že v sociálnych zariadeniach máme dlhodobo ležiacich pacientov a majú, sociálne zariadenia majú veľmi málo týchto pomôcok. Tak práve preto nám ide o to, aby sme odbremenili príbuzných pacienta, aby nebehali hore-dole. Kvôli tomu chceme, aby tá, ten garant vlastne mohol predpísať túto pomôcku, tieto pomôcky. Nám ide jedine o to, odbremeniť týchto ľudí a hlavne pacientov, po prvé.
Po druhé, chcem podotknúť k tomu, čo sa týka vzdelávania, lekár musí spĺňať podmienku 5-tisíc hodín, sestra 4 600, nie, lekár 5 500, sestra 4 600 a zdravotnícky asistent 2 100. Preto chcem, hovorím o tom, lebo vzdelávanie na stredných zdravotníckych školách je, sestry, keď študujú na, kolegyne, keď študujú alebo keď idú mladí študovať na strednú zdravotnícku školu, končia maturitou a majú, je tam diplomovaná sestra, ďalšie nadstavbové štúdium dva roky, alebo ak má maturitu inde, diplomovaná sestra na strednej zdravotníckej škole je tri roky. Takže vzdelávanie na strednej zdravotníckej škole máme. Nám ide len o to, praktická sestra, tá sestra, premenovanie toho zdravotníckeho asistenta teraz v tejto chvíli... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Nám, samozrejme, ide o posilňovanie kompetencií všetkým zdravotníckym pracovníkom. Je to, myslím si, že je to veľmi dôležité a je to aj motivujúce pre všetkých zdravotníckych pracovníkov.
Čo sa týka sociálnej starostlivosti, my máme, dávali sme návrh, pozmeňujúci návrh na predpisovanie zdravotníckych pomôcok pre odborného garanta. Odborný garant je tam jedna sestra, to je vedúca sestra alebo kto. Tak nám ide len o to, aby aj tieto kolegyne mohli predpisovať základné zdravotnícke pomôcky, aby pacienti alebo ich príbuzní nemuseli behať hore-dole, aby mohla sestra, ten odborný garant, vlastne... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim, rečníčka sa počas faktickej otáčala dozadu.)

Glváč Martin, podpredseda NR SR
Hovorte do mikrofónu, takto si to môžte povedať... (Povedané s pobavením.)

Červeňáková, Elena, poslankyňa NR SR
... vlastne musela, vlastne ten odborný garant, aby vlastne mohol predpísať tú zdravotnícku pomôcku. Nám ide o to, my vieme, že v zdravotníckych zariadeniach je veľmi málo sestier a čo sa týka poskytovania, sú tam vlastne buď päť sestier alebo štyri sestry.
Je pravda aj to, že mladé kolegyne nechcú ísť pracovať do sociálnych zariadení s tým, lebo majú veľmi nízke platy. Veď práve preto musíme aj; aj pracovné podmienky sú veľmi zložité v sociálnych zariadeniach a myslím si, že aj ministerstvo zdravotníctva, aj ministerstvo práce a sociálnych vecí bude mať na starosti tieto pracovné podmienky zmeniť a, samozrejme, aj finančné podmienky, aby išli aj do sociálnych zariadení pracovať aj mladé kolegyne.

Ďakujem za slovo.
Elenka, s mnohými vecami sa dalo súhlasiť, s niektorými ja teda osobne neviem súhlasiť všetko. Ale chcel by som vyzdvihnúť to, čo si povedala, že všetci sme súčasťou zdravotníckeho tímu. Tento tím musí pracovať synergicky v prospech pacienta. Mňa trošku mrzí, že hlavne ten začiatok sa skĺzol do takej, do takej roviny, pretože chcem povedať, že celé toto snaženie alebo, celé toto snaženie má za, chce mať taký výsledok, že chceme pozdvihnúť kompetencie a úroveň všetkých zdravotníckych pracovníkov. Zvyšujeme kompetencie zdravotných sestier, bude sestra špecialistka, budú mať k tomu primeraný a budeme, samozrejme, ďalej pracovať na tom, aby mali primerané ohodnotenie. Už dneska sa na tom pracuje.
Ale zas na druhej strane nemôžu tie sestry si strážiť, že už tí, čo sú zase pod nimi, nemôžu si zvýšiť kompetencie, veď my zdvíhame im a zase potrebujeme zdvihnúť kompetencie tým nižším. Pretože tí momentálne sú pomaličky na úrovni tých sanitárov a ľudia vôbec nevnímajú a potom ako to budú vnímať, kto to je, čo to je? Má ten kompetenciu, nemá kompetenciu? Veď takisto je to u lekárov, máme len lekár, pacient si zavolá lekára, nepýta si, prosím, zavolajte mi neatestovaného, zavolajte mi atestovaného alebo ja chcem s tromi atestáciami. Nie, máme lekára. Príde lekár, ktorý ho má na starosti, ak to nie je v jeho kompetencii rozhodnúť, zavolá staršieho, zavolá primára. Tam ide o to, aby ten pacient mal dostupnosť a aby mu bolo, aby sa k tej pomoci dostal a aby ju dostal takú, akú ju potrebuje.
Ďakujem.

Vážený pán predsedajúci, vážená pani ministerka, vážený pán spravodajca, vážené kolegyne, kolegovia, vážení hostia, byť súčasťou pacientovho života v okamihu jeho najväčšej zraniteľnosti je, samozrejme, privilégium. Pacienti nám do rúk vkladajú vlastný život. Obracajú sa na nás v neľahkej životnej situácii s dôverou. Je preto pre nás záväzkom plniť ich očakávania, podať im pomocnú ruku a pristupovať k nim slušne, humánne, eticky, s úctou a s rešpektovaním práv pacientov. Nie je veľa povolaní, čo toto, ktoré toto dokáže.
Ošetrovateľstvo v sebe zahŕňa mnoho zručností. Je klinické, praktické, technické, inšpiratívne a, samozrejme, aj emocionálne. Práca v zdravotníctve je vzrušujúca, ťažká, veľmi ťažká, náročná, ale aj desivá. No skutočne sú tu naplňujúce okamihy. V ošetrovateľstve sa často nachádzate v situácii, keď je nutné, aby ste zostali pokojní, mysleli jasne a podnikli prvé kroky pre záchranu alebo na záchranu pacienta. Je to komplexná práca, ktorá je hlavne nepredvídateľná. Každý deň je iná a prináša mnoho príležitostí pre rast a rozvoj. Je nutné mať zároveň silný žalúdok, ponechať si zmysel pre humor, čo nie je jednoduché. Ale sestry to vedia. A je jedno, či pracujú v zdravotníckych zariadeniach, nemocniciach, ambulanciách alebo v sociálnych zariadeniach.
Sestra musí byť schopná kriticky myslieť, pretože európsky pohľad na sestru je autonómny pohľad. Sestra musí vedieť posúdiť pacienta, musí vedieť stanoviť jeho problém, nastaviť intervencie zo svojho rozsahu a na to potrebuje, samozrejme, kritické myslenie. Sestra by mala počúvať ušami, očami, ale hlavne srdcom. Sestry majú na seba preberať oveľa viac zodpovednosti či v rámci dlhodobej starostlivosti o chronicky chorých, alebo ide o preventívne aktivity pre obyvateľstvo či už v obciach, alebo v školách. Ak chceme deklarovať, že sme európskou krajinou, tak má sestra nadobudnúť status autonómnej odbornej pracovníčky, ktorá v zdravotníckych službách zabezpečuje ošetrovateľskú starostlivosť.
Často sa stretávam s tvrdením v praxi, že plná zodpovednosť za pacienta je na lekárovi. Nespochybňujem to, ale dovolím si tvrdiť, že právna zodpovednosť už teraz v súčasnosti je legislatívne nastavená tak, že sestra plne nesie vlastnú zodpovednosť za výkon ošetrovateľských intervencií.
Som presvedčená, že v živote som mala šťastie. Stala som sa totiž súčasťou života radu ľudí v dobe, keď boli najzraniteľnejší. Bolo a je mi cťou byť súčasťou ošetrovateľstva, lebo toto sú v praxi ozaj posvätné momenty. Nikdy nebudem tie chvíle považovať za samozrejmosť. Počas svojej praxe som videla mnoho sestier prísť a odísť. Boli unavené s ťažkosťami zdravotníckeho systému, dlhými službami – sobota, nedeľa – a, samozrejme, nedostatočným morálnym a finančným ocenením.
Nezabúdajme, že sestry a pôrodné asistentky sú súčasťou multidisciplinárneho tímu, v ktorom sa musia zdravotnícki pracovníci navzájom rešpektovať, uznávať a oceňovať každodennú prácu. Všetci občania Slovenskej republiky sú potencionálnymi pacientmi a ak sestra nemá vytvorené podmienky na prácu, tak sú to zároveň zlé podmienky aj pre pacienta. Každý zdravotnícky pracovník musí mať jasne definované pracovné činnosti, kompetencie, ktoré môže vykonávať na základe svojho vzdelania, skúseností a pracovného zaradenia.
Pokročilá prax sestier sa začala kreovať už v polovici minulého storočia, najskôr pre anestéziologické sestry a pôrodné asistentky, nasledovalo psychiatrické ošetrovateľstvo. Koncept sestry s pokročilou praxou pre primárnu starostlivosť praktickej sestry bol vytvorený v roku 1960 a jeho vznik podnietil nedostatok praktických lekárov. Pre formálne postgraduálne vzdelávanie vzniklo v roku 1965 s víziou pomôcť vyrovnať rastúce náklady na zdravotnú starostlivosť, zvýšiť počet poskytovateľov zdravotnej starostlivosti a opraviť neefektívne rozdelenie zdravotníckych zdrojov.
Praktické sestry vďaka kombinácii skúseností a odborných znalostí sú neoddeliteľnou súčasťou systému zdravotnej starostlivosti v Spojených štátoch, Austrálii, Kanade, Izraeli, Holandsku a ďalších päťdesiatich krajinách sveta. Praktické sestry s pokročilou praxou, ktorých základná vzdelanostná úroveň je vysokoškolské vzdelanie s magisterským titulom v odbore ošetrovateľstvo. V Rakúsku a Nemecku musia do roku 2020 dobehnúť vzdelávanie sestier podľa požiadaviek Európskej únie, teda aj tam končí doba stredoškolsky vzdelaných sestier. Máme informácie, že Európska komisia začala správne konanie voči Nemeckej republike za netransformovanie smernice Európskej únie z roku 2005 o uznávaní odborných kvalifikácií.
V zahraničí existuje model certifikovaný asistent sestry, ktorý spolupracuje so sestrou, ktorá má vysokoškolské vzdelanie, vykonáva výkony súvisiace so stravovaním, hygienou, polohovaním. Jeho pomenovanie jasne vystihuje jeho praktické využitie. Praktické sestry sú zdravotnícki pracovníci pripravení pre podporu zdravia a prevenciu ochorení prostredníctvom edukácie, niektoré diagnostiky a starostlivosť o pacientov s akútnymi a chronickými ochoreniami, odoberanie anamnézy, predpisovanie liekov, vydávanie rozhodnutí a odporúčaní, poskytovanie služieb prenatálnej starostlivosti a plánovania rodičovstva, preventívna starostlivosť vrátane skríningu a imunizácie, dlhodobej starostlivosti, vykonávania alebo spolupráce pri menších operáciách a postupoch, napríklad dermatologické biopsie a šitie a podobne, poradenstvo a edukácia pacientov, primárna, sekundárna, terciálna, selfmonitoring, zvládanie denných aktivít pacientov so zmeneným zdravotným stavom, koordinácia domácej ošetrovateľskej starostlivosti.
Vychádzajúc zo správ o zdravotnom stave obyvateľov a medzinárodných štatistík, svetových zdravotníckych programov a z presvedčenia, že poslanci ako zástupcovia občanov smerujú aktivity k tomu, aby naši občania dostali čo najkvalitnejšiu starostlivosť, čoho dôkazom bude aj opustenie európskych i svetových popredných priečok v chorobnosti a úmrtnosti. Zníženie chorobnosti a úmrtnosti prinesie efektívna prevencia, ktorá je nielen prijateľnejšia pre pacienta, ale i ekonomicky výhodnejšia ako liečba.
Ak chceme vytvoriť kategóriu praktická sestra, tak s vysokoškolským vzdelaním, ktorá by účinne prispela k riešeniu zdravotnej situácie na Slovensku, bola by v súlade s trendami, ktoré sú overené v zahraničí. Nie je možné premenovať zdravotníckeho asistenta teraz na praktickú sestru.
Novelizáciou zákona 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti a o službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa od 1. 1. 2018 po dlhom čase a volaní sestier pracujúcich v zariadeniach sociálnych služieb a zariadeniach sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately konečne podarilo zlegalizovať poskytovanie ošetrovateľskej starostlivosti v týchto zariadeniach. Zadefinovali sa podmienky poskytovania ošetrovateľskej starostlivosti v zariadeniach sociálnej pomoci, čo všetko musí takéto zariadenie spĺňať, ako musí byť materiálno-technicky a personálne vybavené. Vyšpecifikovala sa osoba zodpovedná za poskytovanie ošetrovateľskej starostlivosti, ktorá musí mať vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa v študijnom odbore ošetrovateľstvo, trojročnú odbornú prax a musí spĺňať odbornú spôsobilosť na výkon špecializovaných pracovných činností. Následne, ak zariadenie sociálnej pomoci disponuje zodpovednou osobou, môže poskytovať odbornú ošetrovateľskú starostlivosť osobe umiestnenej v zariadení sociálnej pomoci, ktorá spĺňa indikačné kritériá na poskytovanie takejto starostlivosti. Potreba poskytovania ošetrovateľskej starostlivosti sa určí na základe indikačných kritérií v súlade so štandardnými diagnostickými postupmi a štandardnými terapeutickými postupmi, čo posudzuje zodpovedná osoba, teda sestra, a indikuje všeobecný lekár na základe návrhu zodpovednej osoby o potrebe poskytovania ošetrovateľskej starostlivosti.
Ďalej sa vyhláškou ministerstva zdravotníctva z roku 2018 Z. z. s účinnosťou od 1. 4. 2018 ustanovujú indikačné kritériá na poskytovanie ošetrovateľskej starostlivosti v zariadení sociálnych služieb a v zariadení sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately a tiež sa ustanovuje vzor návrhu zodpovednej osoby na indikáciu poskytovania ošetrovateľskej starostlivosti osobe umiestnenej v zariadení sociálnych služieb a v zariadení sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately.
Vážené poslankyne, vážení poslanci, práve preto je potrebné doplniť do zákona o lieku, o zdravotníckych pomôckach možnosť uplatnenia činnosti zodpovednej osoby, ktoré vychádzajú z ustanovenia § 3 ods. 1 písm. g) vyhlášky Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 95/2018 Z. z., kde sa sestrám s pokročilou praxou udeľuje kompetencia indikovať a predpisovať zdravotnícke pomôcky s poskytovaním, v súvislosti s poskytovaním ošetrovateľskej starostlivosti. V tomto prípade sa pomôže imobilným pacientom, dlhodobo chorým pacientom v zariadeniach sociálnych služieb, pre ktorých bolo utrpením ísť za všeobecným lekárom predpísať dať zdravotnícku pomôcku.
Sestry a pôrodné asistentky môžu predpisovať z 5 000 zdravotníckych pomôcok 17. Nie je to síce veľa, ale vážime si krok ministerstva zdravotníctva a možnosť predpisovania týchto pomôcok. Je to veľký krok pre históriu ošetrovateľstva, o ktorý sa pričinili samotné sestry v spolupráci s ministerskou sestrou a, samozrejme, v spolupráci s ministerstvom zdravotníctva. Aj týmto krokom by sme mali dať najavo, že nám záleží na prepojení zdravotno-sociálnej starostlivosti o našich občanov.
Doplňujúci návrh poslankýň Národnej rady Slovenskej republiky Eleny Červeňákovej a Sone Gaborčákovej k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 362/2011 Z. z. o liekoch a zdravotníckych pomôckach a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, sa dopĺňa takto:
Za doterajší bod 73 sa vkladajú nové body 74 a 75, ktoré znejú:
"74. V § 119a ods. 1 písm. b) sa vypúšťa slovo "alebo".
75. V § 119a ods. 1 sa za písmeno b) vkladá nové písmeno c), ktoré znie:
"c) v zariadení sociálnych služieb alebo v zariadení sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately alebo"."
Poznámky pod čiarou k odkazom 83a) a 83b) znejú:
"83a) § 35, 36, 38 a 39 zákona č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov.
83b) § 4 ods. 5 zákona č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a sociálnej kuratele a o zmene a doplnení niektorých zákonov."
Doterajšie písmeno c) sa označuje ako d).
Doterajšie body sa primerane prečíslujú.
Ďakujem za pozornosť.