Videokanál klubu

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, kolegovia, pani navrhovateľka, dovoľte mi kratučko vystúpiť k tomuto návrhu zákona a zároveň potom na záver predniesť aj pozmeňujúci návrh.
Na úvod chcem povedať, že toto je oblasť na základe všetkých tých dopytov a pozmeňujúcich návrhov a podobne. Vidieť, že toto je naozaj oblasť dynamická, že sa týka pomerne veľkého okruhu ľudí a kolegyňa predkladateľka si to, si to patrične užila v tej komunikácii. Možno to nie je úplne vďačná, ale na druhej strane veľmi dôležitá téma, pretože naozaj týka sa správy majetku a je dobré badať, že sú tu ľudia, ktorí majú záujem o to, aby táto správa majetku bola dobrá, aby bola spravodlivá, aby bola poctivá a vyvážená. Takže toto ma na jednej strane teší.
Ja som pôsobil ako predseda spoločenstva vlastníkov bytov dve obdobia, čiže šesť rokov a mám teda s tým živú skúsenosť. Sú ľudia, ktorí ešte možno tomu až tak nerozumejú alebo nebadajú o to až taký záujem, ale aj takéto debaty môžu práve, aj verejné diskusie môžu ten záujem o to roznietiť. Takže máme za sebou obdobie pomerne dynamickej diskusie.
Ja práve pri tejto príležitosti by som chcel oceniť tú spoluprácu aj s predkladateľmi, pretože musím povedať, že ja som tiež viacero podnetov mal, ktoré som konzultoval s pani predkladateľkou alebo s pánom predkladateľom a teda bavili sme sa o tom. Ďakujem za to, že viaceré naše pripomienky, alebo značná časť našich návrhov bola aj zapracovaná. Sú určité veci, ktoré zapracované neboli, tie budú aj predmetom našich, nášho pozmeňujúceho návrhu, ale teda v podstate pre mňa ako poslanca, ktorý je tu prvé volebné obdobie, toto bola taká pozitívna skúsenosť pri práci s pozmeňujúcim návrhom, kde som teda videl naozaj ochotu aj na strane predkladateľov komunikovať, počuť, upraviť, ak sa dá. Hovorím, nebolo to úplne stopercentné, na všetkom sme sa nezhodli, ale v každom prípade v porovnaní s inými zákonmi toto bol jeden z tých lepších prípadov. Takže ďakujem a oceňujem toto úsilie zo strany predkladateľov.
Čo sa týka samotných zmien, tak ako povedala kolegyňa predkladateľka, tak sú tam veci, ktoré aj ja verím, že budú dobré a pomôžu v celej tej praxi. Sú veci, ktoré prax ukáže, ako sa vyvinú, ale tak ináč sa to asi robiť nedá, že tie návrhy boli od ľudí, ktorí sa tomu venujú a boli to podnety z praxe. A ja hovorím ako aj šesťročný, alebo so skúsenosťami šiestich rokov ako predseda spoločenstva vlastníkov som videl viaceré, že môžu byť prínosné. Takže, ale je to samozrejme veľká oblasť a nedá sa úplne vyhovieť všetkým, lebo sú tam tie skupiny viaceré, takže, ale videl som teda, že tá snaha tam bola.
Čo sa týka pozmeňujúcich návrhov, tým, že niektoré, ako som povedal, nebola zhoda úplne stopercentná v tých pozmeňujúcich návrhoch, neviem teda, my by sme aj k niektorým bodom chceli vyjadriť podporu, neviem, ako bude prebiehať hlasovanie o teda, vlastne spoločná správa už keď je, tak teda, ak to správne chápem, tak už sa nedá hlasovať o bodoch spoločnej správy v rámci pléna, že? To už budeme hlasovať len o celej spoločnej správe. Uhm. Dobre. Tak my si to ešte premyslíme a uvidíme, že ako sa teda k tomu zachováme.
Ale náš pozmeňujúci návrh, sú tam viaceré body, ktoré by som predložil za chvíľočku a aj vysvetlil a tak neviem, pán spravodajca, že či sa teraz je potrebné dohodnúť, ako sa bude hlasovať, alebo či sa vieme potom. (Reakcia spravodajcu.) Aha, dobre. Čiže, dobre, dobre.
Takže tam v tom pozmeňovacom, sú tam dve veci, ktoré sú také technické a potom je tam jedna vec ohľadom schôdze, to by som chcel, ešte pred tým ako prečítam pozmeňujúci návrh, vysvetliť - lebo potom už sa mi vlastne zbehne čas, zastaví čas - a ten hovorí o tom, že v súčasnom pozmeňujúcom návrhu, ktorý aj predkladatelia priniesli vlastne na výbore, je, že schôdza vlastne, na schôdzi ide o to, aby bolo hlasovanie a prihlásiť sa na hlasovanie, čiže už sa neberie do úvahy uznášaniaschopnosť. Ide vyslovene o to, že kto má aké kvóra na hlasovanie. Tam by som chcel povedať, že my si myslíme, že malo by tam byť aspoň nejaký taký čas, kedy, na základe ktorého sa potom vyhodnotí teda tá uznášaniaschopnosť, takže my tam vkladáme, v pôvodnom zákone, tak ako to v súčasnosti platí, je jedna hodina, čo je teda, z praxe vidíme, že to je dlho, ale dali by sme, navrhujeme dať 15 minút na to, aby keď náhodou naozaj niekto nestihne v danom momente hneď prísť od prvej minúty, aby zase nebol diskvalifikovaný z hlasovania. Takže to je jedna z takých, myslím si, zásadnejších, ale zároveň dôležitých, dôležitých pripomienok.
Dobre. Ostatné tým, že teda čo sa týka hlasovania, tak ešte by som povedal k tej technike, ale že ten zákon naozaj napriek, teda vďaka tomu, že mal toľko pripomienok, tak tie pozmeňujúce návrhy prišli krátko pred tým, ako ho prerokúvame, takže preto niektoré tie veci ešte potrebujeme si dobre pozrieť, čo sa týka hlasovania, ale teraz by som teda prečítal konkrétne náš (reakcia navrhovateľky), áno, čiže čo sa týka nášho pozmeňujúceho návrhu, by som poprosil, aby bol každý bod hlasovaný samostatne. Sú to štyri body, myslím, že to nebude až taký problém.
Takže pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Veroniky Remišovej a Eduarda Hegera k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Petra Antala a Edity Pfundtner na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 975.
Návrh poslancov Národnej rady, ktorých som už prečítal, však musím to prečítať celé, neviete? Dobre. Čiže k tomuto návrhu v znení neskorších predpisov sa mení a dopĺňa takto:
1. V čl. I bod 41 v § 14a ods. 2 druhej vete sa za slovo "byt" vkladá slovo "vždy" a vypúšťajú sa čiarka a slová "ak sa ich rozhodovanie dotýka".
Odôvodnenie. Oznámenie o konaní, a to je súčasťou pozmeňujúceho návrhu, čiže myslím si, že to sa číta celé. (Reakcia z pléna.) Odôvodnenie sa nečíta? (Reakcia z pléna. Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Hrnčiar, Andrej, podpredseda NR SR
Odôvodnenie sa nečíta. Iba samotný návrh. Iba samotný pozmeňovák, odôvodnenie nie.

Heger, Eduard, poslanec NR SR
No ale v tom, to odôvodnenie je súčasťou toho pozmeňujúceho návrhu, čiže... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Hrnčiar, Andrej, podpredseda NR SR
Netreba to čítať.

Heger, Eduard, poslanec NR SR
Aha, dobre, dobre. (Reakcia z pléna.) Dobre. Čiže legislatívny text. V poriadku, o to to bude jednoduchšie.
2. V čl. I bode 41 v § 14a ods. 4 druhej vete sa za slovo "overovatelia" vkladajú čiarka a slová "prítomní pri podpise, ktorí boli zvolení na schôdzi vlastníkov alebo ich môže overiť aj notár alebo obec".
3. V čl. I bode 41 v § 14b ods. 1 sa pred úvodnú vetu vkladajú tieto vety: "Schôdza vlastníkov je uznášania schopná, ak sú prítomní vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome, ktorí majú aspoň dve tretiny hlasov všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome. Na prijatie rozhodnutia na schôdzi vlastníkov je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny hlasov prítomných vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak. Ak schôdza vlastníkov nie je ani pätnásť minút po oznámenom začatí schôdze vlastníkov uznášania schopná, je na prijatie rozhodnutia potrebná nadpolovičná väčšina hlasov prítomných vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome; to neplatí, ak sa hlasuje o veciach podľa štvrtej vety uvedených v písmenách a), b), e), f), g) a i), keď je na prijatie rozhodnutia potrebná nadpolovičná väčšina všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov a v dome a vo veciach podľa odseku 2 a 3.".
4. V čl. I bode 41 v § 14b ods. 1 úvodná veta znie: "Vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome prijímajú rozhodnutia spôsobom podľa prvej až tretej vety v týchto veciach.".
Ďakujem, skončil som.

Ďakujem veľmi pekne pani spravodajkyni a predsedkyni výboru. Milo ste ma prekvapili v podstate tým, že ste vystúpili, lebo zvyčajne tieto opozičné návrhy zákonov sú tak koalične odignorované, alebo vládne odignorované, že však porozprávajte si, čo chcete a zvyčajne kašlete na to. Tu, samozrejme, kvitujem viacero tých pripomienok.
Tú zásadu rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami viacero ľudí spomína v súvislosti s týmto, s týmto návrhom zákona, ale ja som sa snažil vysvetliť, že práve to, že tu nejako úplne rovnako nezaobchádzame. Že síce na ženy naváľame viacej, viacej povinností a sú aj, prirodzene vychádzajú, jednoducho, tak je to dané, ženy rodia deti. Ženy odchádzajú väčšinou na tie materské dovolenky alebo teda starajú sa následne o deti. A tým pádom, bohužiaľ, tak je to nejak nastavené, zakorenené, že zamestnávateľ nezapočíta pobyt na materskej dovolenke do vykonania praxe, ale keď sa matka vlastne do práce dostaví, tak následne, bohužiaľ, je odmenená za to svoje materstvo tým, že má ten o 19 % nižší, nižší príjem, ako som spomínal.
A teda v tej súvislosti podotýkam na to, že 19 % sú v priemere ženy. Iba predpokladám, že ženy - matky sú na tom ešte, ešte horšie, lebo, teda vychádza to z toho, že ženy majú deti, takže hlavne sa to bude dotýkať asi teda žien, žien - matiek. Takisto teda ten, v rozpore s princípom zásluhovosti, čo ste nejaké to stanovisko čítali.
No bavme sa o tom, že tá zásluhovosť, že teda, že či ten dôchodok my ako spoločnosť poskytujeme občanom Slovenskej republiky iba za to, že sú v práci, alebo aj za to, že sú v práci po práci. Som to hovoril, že áno, matky odchádzajú z práce do práce, z roboty do roboty každý jeden deň. Jednoducho majú dve šichty. Možno tá druhá je trošku kratšia, ale jednoducho majú tie dve šichty. A ja si myslím a som o tom hlboko presvedčený, že ako štát, ako spoločnosť by sme mali aj ten dôchodok formulovať nie ako odmenu za to, že pracuje niekde matka za prácu, ale že pracuje aj niekde bez pláce, a to je, že pracuje, pracuje doma, vychováva deti a vychováva ich aj pre nás, pre spoločnosť.
Na jednej strane my ako politici hovoríme, že tá rodina je základná bunka spoločnosti, tam nám deti vyhovujú, ale necháme ich, nech teda matky všetky svoje, samozrejme, aj výhody to má, že ženy nerodia deti len preto, aby mali za to nejakú finančnú odmenu, preto som sa ani nesnažil povedať, teda, že pome im zaplatiť úplne všetko, čo sa starajú, ale urobiť to gesto. Čiže nie je to o tom, že, ale to mi pripadá také, také farizejské od nás od všetkých, keď na jednej strane ospevujeme matky, keď Fico rozdáva hrebíčky ženám na 8. marca, ale v skutočnosti, keď pre ne niečo má urobiť, tak za desať rokov im zdvihne vek odchodu do dôchodku o osem rokov. Čiže tú zásluhovosť by som nebral len z pohľadu tej platenej práce, ktorú vykonávajú muži aj ženy, ale aj z pohľadu tej neplatenej práce, ktorú vykonávajú muži aj ženy, ktorá je vykonaná pre našu spoločnosť a v tomto majú ženy, jednoducho majú náskok.
Takisto tam bola tá výhrada, že možno teda, kládli ste to ako otázku, myslím, že teraz v tom stanovisku vám to v niektorom dali, že či neukrivdíme vlastne rodičom, ktorí vychovajú len deti so základnou školou alebo teda bez vzdelania. Ja si myslím, že by sme mali si dať nejakú takúto métu. A keď už teda urobíme a zaviedli by sme takýto princíp spravodlivosti zohľadňujúci počet detí, tak dávať tú métu a povedať tú motiváciu, že ale pokúste sa vychovať to decko, nech teda má aspoň ten výučný list. Áno, niekedy to dieťa nebude nejaké inteligentné a možno skončí v špeciálnej škole. Ale sú aj špeciálne učňovské školy. Možno skončí iba s dvojročnou špeciálnou učňovkou, ale nech má výučný list na pomocníka na stavbe. Chvalabohu, zatlieskajme, zídu sa nám. Dnes máte problém zohnať ľudí aj tých, čo by vám hlinu kopali niekde na stavbu alebo do záhrady.
Áno, priznávam, asi nie je naším cieľom niekoho, aby niekto mal desať detí a deti pobehovali po blate, matka sa o ne nestarala a ani jedno neukončilo aspoň trebárs tú učňovskú školu. Asi nechceme, aby sme tu mali matky, ktoré budú mať desať detí, ktoré ukončia povinnú školskú dochádzku tak, že desaťročnú dochádzku jeden ukončí v štvrtom ročníku základnej školy, druhý v šiestom, ďalší v ôsmom a tretí možno to zopakuje tri razy, každý ročník a odchádza ako štvrták po desaťročnej školskej dochádzke. Takže dať tam takúto métu je aj také, by som povedal, aj preventívne, aby niekto teda nezávidel matkám, ktoré by mali veľa detí bez vzdelania, ale hlavne aj spravodlivé. A ak taká matka sa niekde vo svete vyskytne, že bude mať desať detí a desať výučných listov, aj keď zo špeciálnej učňovskej školy, tak jej postavme pomník v strede tej osady, nech je vzorom pre každú ďalšiu matku v tej dedine, tej osade.
Potom, čo tam bola tá pripomienka, že nebolo by možné vypočítať, keďže vek odchodu do dôchodku sa dá vypočítať len dva roky vopred a teoreticky by si potom mohli uplatňovať spätne, ale dá sa to iba tri roky. Tak to mi už tak pripadalo, že jak teda jeden taký slovenský politik napísal knižku, že "Kde je vôľa, tam je cesta". Tak toto mi pripadá tak, že keď si niekto chce vymyslieť výhovorku, tak si ju vymyslí a vymyslí takúto trapošinu. Samozrejme, že keď my, predstavme si teoretickú situáciu, matka má tri deti, tak jednoducho na ňu by sa pozeralo, ako kebyže má o tri roky viac. Čiže napríklad je vek odchodu do dôchodku, by bol aktuálny 63 rokov, tak tá matka momentom, jak by dosiahla 60 rokov, tak sa pozerá, že aký je vek odchodu do dôchodku, 63 rokov, šup, ideš na dôchodok. Tak je tak trápna výhovorka, čo vám tam niekto napísal. Neviem, či to bolo IFP, alebo kto bol, ale teda vážne, to bola výhovorka, len aby sa teda niečo napísalo a aby sme si, jak sa hovorí, že kto chce psa biť, palicu si nájde. Tak si tú palicu našli a ešte takú, takú pokrivenú, hocijakú trápnu.
Takže ak tá vôľa by bola, najmenej sa s tým vieme vysporiadať, vieme teda, že môže byť aj výnimka z tej zásady rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami, len si to musíme ako štát vyargumentovať a povedať, že áno, toto my sa snažíme práveže rovnako zaobchádzať s mužmi a ženami, lebo náš dôchodkový systém by od toho momentu nebol len za samotnú platenú prácu, ale zohľadňoval by aj tú neplatenú prácu matiek. Takže myslím, že ak by sme chceli sa voči Bruselu s tým vysporiadať argumentačne, tak bez problémov by sme to zvládli.
Ale každopádne ďakujem veľmi pekne za prednesené pripomienky. A všetci vieme, že keď sa to dostane do druhého čítania, tak tam potom tie zmeny prípadne vieme aj nejaké do toho zakomponovať. Čo sa týka toho samotného výpočtu, tak naši legislatívci práve po konzultáciách aj teda s legislatívcami z ministerstiev dospeli k tomuto záveru, že je to lepšie nepísať priamo do zákona, ten výpočet, ale máte na to iný názor. To sa dá vyriešiť všetko v druhom čítaní, keď bude tá vôľa. Čiže keď bude vôľa, nájdeme aj cestu.
Ďakujem veľmi pekne.

Takže spočítame si to znova, raz, dva, tri, štyri, päť, šesť, sedem, osem, osem poslancov zo 150 a ideme sa baviť o téme, o ktorej - deväť, vítam deviateho čestného poslanca -, o ktorej mnohí poslanci hovoria, že je najdôležitejšia pre každú spoločnosť. Rodina je základná bunka každej spoločnosti, mali by sme si vážiť matky, mali by sme im vytvárať podmienky, aby sa dobre cítili, aby chceli si zakladať rodinu a podobne. Ale je tu osem poslancov zo stopäťdesiatich.
Takže náš návrh, ktorý predkladáme, si, sme o tom presvedčení, že by zaviedol takú základnú spravodlivosť, áno, k nám do spoločnosti a hlavne poviem medzi mužov a ženy. Muži veľakrát, ktorí sa vzorovo starajú o svoje rodiny, po prednesení tohto návrhu alebo potom jak tento návrh komunikujem, tak potom mi píšu, že ale čo, my sme horší? Veľa matiek sa horšie stará o svoje deti, jako my chlapi. Áno, uznávam, že aj takéto príklady sú, ale skôr by som povedal, že výnimka potvrdzuje pravidlo. Vo všeobecnosti, a to hovorím aj sám o sebe, priznávam, sa chlapi venujú starostlivosti o deti výrazne menej, starostlivosti o rodinu, jako sa venujú ženy matky.
Áno, matkám bola zverená táto výhoda a zatiaľ nikto nám inú nezobral, že rodia deti, ale zároveň, keď sa pozrieme na to, že ako my ako spoločnosť, ktorá tak farizejsky hovorí o tom, jako by sme si ženy matky mali vážiť, ako za to matky odmeníme, tak najlepšie sú fakty, najlepšie sú čísla.
Ženy na Slovensku zarábajú v rovnakých pracovných pozíciách, čiže nie je to, že budem porovnávať premiéra a upratovačku alebo kuchárku, ale v rovnakých pracovných pozíciách zarábajú o 19 % menej. Ženy matky ešte výrazne menej voči mužom. Ten dôvod je taký, že hlavne, keď žena odchádza na materskú dovolenku, ako ju tak zvláštne nazývame, tak stráca prax, keď prichádza do práce po tejto "dovolenke", tak ten muž, ktorý bol možno na rovnakej pozícii, na rovnakej štartovacej čiare, je zrazu o niekoľko rokov ďalej a na základe toho má zvyčajne potom aj vyšší príjem. Čiže matky zjednodušene 40 rokov si odrobia, aby som hovoril zaokrúhlené čísla, o 20 % s nižším príjmom a keďže dôchodok sa vypočítava na základe príjmu, následne, keďže v priemere ženy sú na dôchodku približne 20 rokov, 20 rokov majú o 20 % nižší dôchodok ako muž, ktorý bol zamestnaný na rovnakej pozícii. Inak, keď si spočítame 40 rokov, ktoré si priemerná žena odrobí, plus 20 rokov, ktoré je priemerná žena na dôchodku a keďže 60 rokov má o 20 % nižší príjem, tak v podstate 20 % zo šesťdesiatich to znamená, 12 rokov slovenské matky sú odmenené za to, že sa rozhodli byť matkami. Toto je naša spravodlivosť, spravodlivosť našej spoločnosti voči ženám matkám, ktoré sa rozhodli byť matkami.
Preto navrhujeme niečo, čo má trošku taký, by som povedal, takú inšpiráciu v minulosti a teda neoplývam tým, že by som zbožňoval komunizmus alebo socializmus, ktorý sme tu žili, ale pravidlo, kedy sa ženám na Slovensku zohľadňoval počet vychovaných detí, si myslím, myslím, že bolo dobré pravidlo. Nebolo to síce úplne tak, ako navrhujeme my, bolo menej zohľadnené, ale my navrhujeme veľmi jednoduchý princíp, a to je, aby matka, každá jedna, bez ohľadu na to, či je volička SMER-u, volička OBYČAJNÝCH ĽUDÍ alebo volička fašistov, každá jedna matka, ktorá vychová dieťa a toto dieťa vyštuduje aspoň učňovskú školu, čiže dosiahne ten najnižší stupeň stredoškolského vzdelania, tak každá jedna matka by mohla ísť za každé jedno takto vychované dieťa o rok skorej do dôchodku. Samozrejme s tým, aby jej ten dôchodok nebol krátený, lebo nebolo by umenie ju poslať o tri roky skôr na dôchodok, ak by mala tri vychované deti s ukončenou strednou školou alebo teda s učňovkou minimálne a dať jej o tie tri roky nižší dôchodok, čiže podstata toho návrhu je taká, že áno, môžeš ísť o tri roky skôr, ale tie roky, tri roky sa ti ako kebyže započítavajú do výšky tvojho dôchodku. Čiže tá žena matka by nemala krátenú výšku dôchodku a jednoducho išla by o tri roky skôr, ale mala by dôchodok, ako keby išla o tri roky neskôr.
Tento návrh predkladáme aj preto, lebo Robert Fico, bohužiaľ, za 11 rokov alebo ukončených mal 10 rokov premiérovania, nebol schopný splniť svoj verejný sľub, ktorý dával svojim hlavne voličkám pred voľbami v roku 2006, aj počas prvej Ficovej vlády a citujem teda z roku 2008 zo 6. októbra, kedy vtedajší premiér Robert Fico povedal: "Pokiaľ budem predsedom vlády Slovenskej republiky, tak vek pri odchode do dôchodku sa nebude predlžovať." Skutočnosť bola taká, že keď Robert Fico v roku 2006 nastúpil do úradu premiéra, ženy s tri a viacerými deťmi odchádzali vo veku 54 rokov. Dnes ten strop je uvoľnený, aktuálny vek odchodu do dôchodku takejto ženy je 62 rokov aj štvrť zjednodušene, v priebehu pár rokov bude nejakých 64, 65 a tak ďalej, čiže v podstate môžme povedať, že Robert Fico predĺžil vek odchodu do dôchodku matkám s viacerým počtom detí minimálne z tých 54 na 62, keď odmyslíme si tých pár drobných dní alebo mesiacov.
To znamená, Robert Fico predĺžil vek odchodu do dôchodku ženám matkám, ktoré majú viacej detí, o osem rokov, hoci sľúbil, že nedovolí, aby sa vek odchodu do dôchodku za jeho vlády predlžoval. Ešte raz hovorím, o osem rokov ženy matky viacpočetných rodín odmenil. Pri menšom počte detí odmenil menej. Čiže čím menej vlastne matka mala detí, tým jej pridal menej rokov do dôchodku. Takéhoto sociálneho premiéra sme tu mali desať rokov.
Tento návrh zákona sme predkladali aj minulý rok, v januári sme mali k nemu tlačovku s heslom teda "za každé dieťa o rok skôr do dôchodku", 7. apríla minulého roku o 12.40 hod. sme v tejto sále hlasovali o tomto návrhu a podporili ho len poslanci nášho hnutia, fašisti a jedna nezávislá. V podstate teda nikto iný. Mnoho ľudí ešte zahlasovalo aj proti, dokopy to bolo až 19 ľudí vyslovene presvedčených, je mi ľúto, aj teraz kolega z SaS vyslovene je proti tomuto návrhu zákona. Áno, v tomto sme iní ako SaS. My si naozaj myslíme, že mali by sme cítiť tak solidárnejšie, tak ako má SaS napísané v názve Sloboda a Solidarita a mali by sme byť solidárni voči týmto matkám a mali by sme im nejakým spôsobom odvďačiť sa za niečo, čo robia aj nielen pre seba, ale aj pre nás ostatných, dupľom v situácii, kedy Slovensko stojí nad demografickou doslova priepasťou.
Na Slovensku sa viac ako 20 rokov rodí o tretinu menej detí, ako spoločnosť potrebujeme na zachovanie populácie. Normálne, základná matematika a logika pripúšťa, zatiaľ, kým na plodenie detí sú potrební aj muži, že jeden muž a jedna žena by mali mať 2,1 dieťaťa štatisticky, lebo sa predpokladá, že niektoré deti sa, bohužiaľ, dospelosti nedožijú, čiže zjednodušene dvaja ľudia by mali mať dve deti na to, aby spoločnosť zostala zachovaná. Na Slovensku sa nám za posledných 20 rokov rodí 1,4 dieťaťa v priemere na jednu dvojicu, to znamená o tretinu menej, ako by sme ako spoločnosť potrebovali. Za tie roky to znamená, že máme za 25 rokov narodených 500-tisíc detí menej, ako by sme potrebovali, ak by sme vychádzali z pôrodnosti z roku 1989.
Čo to bude znamenať do budúcna, všetci vieme. Demografická kríza znamená, že keď sa rodí málo detí, do budúcna nebudú deti, ktoré by robili na dôchodky svojich vlastných rodičov a riešenie tam je také, keď je štát alebo spoločnosť zadĺžená, že si nemôže viacej požičiavať, že buď budú dôchodky nižšie alebo budú vyššie dane a odvody. Z tejto pasce zároveň môžme vyjsť, samozrejme, tak, že zrazu zmeníme ten demografický vývoj a že sa nám bude rodiť viacej detí, len sami vieme, že asi to nie je až tak jednoduché a hlavne teda vytvoriť podmienky pre rodiny, aby chceli mať deti v spoločnosti, kde sa vraždia novinári, ktorí si dovolia napísať niečo o bakanej vládnej strane, ako rozkráda štát, tak do takej spoločnosti asi mnoho rodín nechce porodiť svoje dieťa a v takejto spoločnosti ho vychovávať. Nechcú mať deti, lepšie povedané, chcú mať deti, ale nechcú ich mať do tejto spoločnosti a teda v takejto spoločnosti ich vychovávať.
Podľa štatistík vychádza, že slovenská rodina má o jedno dieťa menej, ako by chcela mať priemerná slovenská rodina. Zaokrúhlene zase, priemerná slovenská rodina chce mať dva a pol dieťaťa, priemerná, v skutočnosti má za tých, hovorím, posledných 25 rokov jeden a pol dieťaťa. Čiže o jedno dieťa by rodina bola ochotná priemerná slovenská prijať viac, lenže keď mnohé rodiny žijú z ruky do úst, alebo si netrúfajú jednoducho teda to dieťa ďalšie, ďalšie uživiť, tak to dieťa nemajú. Toto opatrenie, ktoré navrhujeme, nie je z tých, ktoré by riešilo demografickú krízu. Nikto z nás nie je naivný, že si myslí, že keď zmeníme podmienky za počet vychovaných detí pri odchode do dôchodku, že zrazu dvadsiatničky začnú rodiť ako čerešne. Žiadna žena nebude rodiť deti kvôli tomu v 20., 30. rokoch, že v šesťdesiatke pôjde o rok, o dva, o tri roky skorej do dôchodku.
Toto opatrenie je skôr o zabezpečení spravodlivosti voči týmto matkám, lebo tie matky, dajme si ruku a hlavne my chlapi na srdce, idú z práce do práce. Prídu z jednej práce, za ktorú majú zaplatené, aj to nie bohvieako a idú do druhej práce a starajú sa o rodinu. Čím viac detí, tým viac času - a sa to ráta na hodiny denne - ženy strávia pri výchove svojich detí a my ich za to odmeňujeme tým, že majú o 20 % nižšiu mzdu a následne o 20 % nižší dôchodok, tak ako som povedal na začiatku.
Preto takouto symbolickou odmenou a symbolickou vďakou by sme aspoň vykročili v ústrety spravodlivosti, kedy si naozaj aj urobíme my všetci, ktorí veľakrát hovoríme o tom, ako je dôležitá rodina, kedy urobíme aspoň symbolický krok v ústrety matkám, symbolický krok v ústrety spravodlivosti pri odmene za ich neocenenú prácu.
Dnes v Európe a v tých naozaj sociálnodemokratických krajinách, hovorím Švédsko, Fínsko, Nórsko, ktoré omnoho viac sa môžu hrdiť tým, že sú sociálnym štátom, ako nejaké Slovensko po desiatich rokoch budovania sociálneho štátu Robertom Ficom, je téma neohodnotenej práci matiek veľká téma.
Na Slovensku o tejto téme nehovorí absolútne nikto, ale máme plné ústa alebo plné huby slov, ako nám strašne na rodine záleží, ako strašne potrebujeme mať viacej detí, ako by sme si mali vážiť matky. Hlasovaním o tomto návrhu zákona môžme ukázať v praxi, ako nám záleží na matkách, ako nám záleží na tom, aby sme zo Slovenska vybudovali prorodinný štát, štát priateľský k rodine a ukázali, že dokážeme naprávať krivdy, ktoré sa tu dlhé roky páchajú.
Ešte raz, aj do lavíc SMER-u, hoci teraz tu vidím jediného poslanca, tuším z päťdesiatich, či koľko v SMER-e majú, tak chcem upozorniť, že toto je nesplnený sľub a hlavne nieže nesplnený, je iné, keď Robert Fico sľúbi ľuďom poškodeným nebankovkami, ako ich, keď bude vládnuť, odškodní a potom sa na nich vykašle. Samozrejme, že to je do neba volajúci hriech, lebo podviedol týchto voličov, čo Robert Fico spravil. Ale sľúbiť, pokiaľ budem predsedom vlády Slovenskej republiky, tak vek pri odchode do dôchodku sa nebude predlžovať a v skutočnosti predĺžiť ženám matkám s tri a viac dieťaťom vek odchodu do dôchodku o osem rokov, tak to už nie je do neba volajúci hriech a podvod, ale to je naozaj podlosť voči týmto matkám, to je pľuvanec do tvári každej jednej matke, ktorá má väčší počet detí a hovorím, týka sa to aj tých matiek, ktoré majú menší počet detí.
Ak sa chcete vyhovárať na to, že ste prehovárali Mečiara a Slotu, ale teda oni sa nenechali prehovoriť a vy ste veľmi chceli zastaviť nárast veku odchodu do dôchodku, tak sa, prosím, zobuďte, lebo v roku 2012 až 2016 za druhej vlády Roberta Fica ste tu mali 83 poslancov, vládli ste sami, boli ste štátostranou, mohli ste si spraviť, čo len ste chceli a vy miesto toho, aby ste zabrzdili rast veku odchodu do dôchodku, tak vy ste ešte odbrzdili ten strop.
Áno, zlý Dzurinda spravil, že do 62 rokov sa bude predlžovať. A čo spravil ten zlý Fico? V roku 2012? Ten dekel uvoľnil a dnes to pôjde hoci kam. A keďže tu máme trucovitého Danka a zablokoval ústavné zastropovanie veku odchodu do dôchodku, lebo povedal, že Matovič pod tým nemôže byť podpísaný, Kollár pod tým nemôže byť podpísaný, povedal, že nehrozí, že tam si Matovič presadí nejakú podmienku za každé dieťa o rok skorej do dôchodku pre matky, tak dnes to vyzerá, že ten strop bude odbrzdený naďalej, môžete si síce prijať nejaký obyčajný zákon, príde prvá pravicová vláda, ten zákon vám zmení a platiť nebude. Mohli ste ochrániť matky, vy ste spravili iba to, že ste ten strop odbrzdili a vlastne iba kvôli vám nakoniec možno v horizonte desiatich, pätnástich rokov ten vek odchodu sa nepredĺži z 54 na 62, ale možno z 54 na 66 a môžu vám všetky tieto matky ďakovať.
Ja viem, že vás a vašich manželiek sa to netýka, tí pôjdu do dôchodku, kedy budú chcieť, lebo jednoducho nakradnutého máte dosť, zabezpečení ste dostatočne a vaše manželky nie sú odkázané na to, aby dostávali nejaký dôchodok. Nie sú odkázané na to, aby museli byť až do posledného dňa a roka v práci, aby teda dostali nárok na dôchodok, takže vám je to v podstate šum-a-fuk. Ale ja vám pripomínam záujem vašich voličiek, vašich voličov, ale teda hovorím v tomto prípade v prvom rade v mene vašich voličiek, že sľúbili ste im jedno a nedali ste im ani to jedno, ešte horšie ste im urobili tým, že ste vek odchodu do dôchodku predĺžili.
Náš návrh doslova teda spočíva v tom, ako som už raz povedal, že za každé dieťa, ktoré matka vychová a zároveň to dieťa ukončí aspoň učňovské vzdelanie, by išla o rok skorej do dôchodku. Samozrejme, nie sme odroni, aby sme naháňali matku, ktorá vychováva postihnuté dieťa, že aj to postihnuté dieťa musí ukončiť aspoň učňovskú školu. Čiže takéto matky z tejto podmienky vylučujeme a tie by mali tento nárok už len za samotnú výchovu tohto postihnutého dieťaťa, čo by sme mali možno, môj osobný názor, oceniť ešte viac, ako len jedným rokom za každé dieťa.
Rovnako nastávajú situácie a uvedomujem si realitu, že dieťa je zverené do starostlivosti obidvoch rodičov, že majú vlastne, alebo teda do striedavej starostlivosti, že raz ho vychováva jeden, raz ho vychováva druhý. V tom prípade by sa tento nárok počítal podľa toho, koľko kto ho vychováva. Zjednodušene povedané, ak by v striedavej starostlivosti to dieťa bolo počas celej tej doby plus-mínus na polovičku, pri matke a pri otcovi, tak by mali napoly aj ten nárok, čiže by obidvaja mali o pol roka skrátený vek odchodu do dôchodku, samozrejme v plnej výške, ako som hovoril.
Samozrejme by sa to vzťahovalo aj na deti, ktoré si matka alebo žena osvojí a teda by sme aj takýmto spôsobom chceli dať na roveň matky, ktoré si teda dieťa adoptujú, alebo teda osvoja a tie, ktoré ho porodia. Samozrejme, že môžete mať možno nejaké iné pripomienky. My sme sa snažili vychytať všetky muchy, ktoré pri tom prvom predložení návrhu zákona pred rokom sa v odbornej verejnosti vyskytli, doplnili sme ho do našeho návrhu zákona. Myslíme si, že je dnes v takom stave, že bez problémov a bez najmenších výčitiek môžete zaňho hlasovať, ak chcete urobiť gesto voči ženám matkám. My sme pripravení, samozrejme, za tento návrh hlasovať a dnes nie je tajomstvom, skôr to je verejne známe, že aj túto podmienku alebo prijatie takéhoto princípu, sme si dali podmienku, aby sme boli ochotní, alebo aby sme podporili ústavné zastropovanie vekov odchodu do dôchodku, ktoré navrhol Robert Fico, ktorý svojho času pred desiatimi rokmi ľuďom verejne sľúbil, že nedovolí predlžovať vek odchodu do dôchodku.
Ďalší podporný argument, prečo s týmto návrhom prichádzame, je to, že slovenské ženy sa podľa štatistiky z roku 2015, Eurostat, čiže nie prsto-cuc, dožívajú najmenej rokov v plnom zdraví zo všetkých 28 krajín, členských krajín Európskej únie. Čiže ešte raz, dožívanie, je to parameter, na základe ktorého sa zvyčajne meria kvalita zdravotníctva alebo kvalita celkovo žitia v krajine, a to je, že dožívanie v plnom zdraví a počíta sa teda na roky a mesiace, čiže slovenské ženy podľa tej štatistiky z roku 2015 sa dožívajú najmenej zo všetkých krajín. Preto keď odchádzajú dnes vo veku 62 a plus, tak odchádzajú už osem rokov po dobe, kedy je priemerný vek dožitia v plnom zdraví, inak povedané, odchádzajú v priemere slovenské matky, slovenské ženy do dôchodku zodraté a choré.
Keď si porovnáme v tejto štatistike teda iné krajiny, kde väčšina zo západných krajín sa matky alebo ženy dožívajú dlhšieho veku, výrazne dlhšie sú, sa dožívajú v plnom zdraví a majú plus-mínus rovnaký vek odchodu do dôchodku alebo o jeden, o dva roky aj vyšší, tak v skutočnosti odchádzajú do dôchodku ešte zdravé v priemere, hoci naše slovenské už v čase odchodu do dôchodku už majú za sebou osem rokov v podstate v chorobe. V priemere, samozrejme, všetko sú to priemery.
Boli by sme veľmi radi, aby ste dokázali pri tomto návrhu s odstupom jedného roka si dať taký reparát zo sociálnej spravodlivosti, sami sebe skúšku z toho, či dokážete naozaj podať pomocnú ruku matkám, ukázať, že vám na matkách záleží a nie skrývať sa za nejaké floskuly, že také niečo si náš rozpočet nemôže dovoliť, jednoducho to neutiahneme a nemáme na to a v tom prípade by museli byť vyššie dane a odvody.
Áno, ak budeme vychádzať z predpokladu, že naďalej sa bude na Slovensku rodiť tak málo detí, ako sa rodí, inak povedané, že my ako politici preto neurobíme nič, že nepokúsime sa vytvoriť lepšie podmienky pre život pre mladé rodiny, aby sa nebáli mať, zakladať skorej rodinu, skorej sa zosobášiť, skorej, skorej mať deti a mať viac detí, tak v tom prípade áno, jediné východisko je zvyšovať dane a odvody, aby sme si mohli dovoliť urobiť takéto gesto v prospech matiek.
Ja by som povedal, v pohode, aj keď by to takto malo dopadnúť, stále je to fér. Stále je to fér voči nám mužom, ktorí tie, o tie deti sa v priemere menej staráme a menej tej rodine venujeme a zarábame opačne o štvrtinu viac ako ženy matky, lebo keď matky zarábajú o 20 % menej, opačne to znamená, že my muži zarábame o 25 % viac. Inak povedané, keď ženy zarábajú 80 % zo sto, tak to je o 20 % menej, ale sto voči osemdesiat je o štvrtinu viac, čiže o 25 % viac. Čiže tak či tak by to bolo spravodlivé, ale ja by som bol veľmi rád, aby nás takýto návrh, ak by sme ho prijali, prinútil k tomu, že poďme tie peniaze zarobiť inak do štátneho rozpočtu na tie budúce dôchodky, a to tým, že budeme zo Slovenska naozaj postupne robiť prorodinný štát, štát priateľský k rodine, kde rodiny budú chcieť žiť, budú tu chcieť pracovať, podnikať, rodiť deti a jednoducho tu budú chcieť dobre a budú môcť dobre žiť.
Budem veľmi rád, ak by ste tento návrh zákona dokázali podporiť. Úplne najradšej by som bol, ak by sme dokázali v tejto veci presvedčiť tentokrát aj stranu SaS, našich blízkych opozičných partnerov. Kolega Laurenčík, ktorý pred rokom hovorí, že, alebo vidím, že hlasoval proti, hovorí, že budú hlasovať za, beriem ho za slovo. (Reakcia z pléna.) To je veľmi dobré, ale ja si myslím, že to je aj správny krok a keď v tejto veci budeme na jednej lodi, ďakujem vopred. Ale samozrejme, ak chceme, aby tento návrh zákona prešiel, tak nestačí pár hlasov v opozícii, treba ukázať dobrú vôľu aj v koalícii. My tú dobrú vôľu voči vašemu zastropovaniu odchodu dôchodkov máme a teraz to bude otázka na vás, či máte aj vy dobrú vôľu ukázať, že dokážete podporiť túto našu podmienku. Keď ju podporíte, stretne sa to v septembri, môžeme rokovať o jednom aj druhom v septembri, na septembrovej schôdzi. Nič sa nestane, keď ten návrh nezabijete hneď v prvej a posuniete ho do druhého čítania. Budem veľmi rád, ak takéto gesto by sme pred prázdninami dokázali urobiť.
Ďakujem pekne.

Dobrý deň kolegovia a kolegyne, vítam raz, dva, tri, štyri, päť, šesť, sedem, osem, deväť, desať, jedenásť so sebou dvanásť poslancov zo 150 v tejto rokovacej sále a ideme hovoriť o tom, o čom hovoríme, že je najdôležitejšie pre Slovensko, pre každú jednu spoločnosť, rodina je základná bunka spoločnosti, máme toho mnohí politici plné ústa a budeme hovoriť o našom návrhu zákona, ktorý chce zaviesť princíp, zároveň hovorím teda, že je to opakované predloženie tohto návrhu zákona, chce zaviesť princíp, aby každá matka za každé dieťa, ktoré ukončí aspoň učňovské vzdelanie, aby mohla ísť o rok skorej do dôchodku. Viac poviem v rozprave, do ktorej sa zároveň hlásim.

Ďakujem pekne. Iba krátko, po roku 1989 si mnoho občanov našej republiky myslelo, že aj poľnohospodárstvo bude mať takú úroveň, akú sme poznali vtedy, pretože to bolo socialistické a nemôžme povedať, že sme neboli sebestační, boli sme sebestační na tých 83 % v tých poľnohospodárskych produktoch, tak mnohí si mysleli, že budeme v tom pokračovať a že to zvládneme aj v demokracii.
Žiaľ, vyzerá to tak, že prechod na demokratický spôsob poľnohospodárskej výroby nám akosi uniká a je to aj na úkor tohto vlastníckeho práva, ktoré prakticky je zaznávané. Zákony, ktoré boli prijaté v 90. rokoch, jednoznačne deklarovali vlastníka ako toho najvyššieho, ktorý má o tom rozhodovať a musím teraz z tohto miesta konštatovať, že mnoho poľnohospodárskych družstiev a štátnych majetkov nepochopilo, čo znamená vlastník a užívateľ pôdy.
Demonštroval som to už viackrát na mojom vlastnom prípade, kde keď sme chceli dať štátnemu majetku našich 36 ha a hospodársky dvor, ktorý môjmu pradedovi vzali, keď sme to chceli s mojím otcom, mojím krstným a s mojím strýkom dať štátnym majetkom na ďalšie užívanie, hovorím o roku ´92, tak riaditeľ štátneho majetku povedal, že keď chceme mať podpísanú zmluvu o nájme voči našej rodine za naše majetky, tak iba cez jeho mŕtvolu a tým pádom nás takto nútil, aby sme si túto pôdu zabrali sami a gazdovali na nej. Áno, vzali sme si ju, gazdovali sme, dali sme teraz ďalšiemu do podnájmu a viac-menej štátny majetok sa rozpadol, rozobrali to viacerí jednotliví podnikatelia a momentálne mnohí tam aj fungujú na 800 - 1 200-hektárovej výmere a dá sa to aj takto.
Takže vážení, ja by som bol veľmi rád, keby sme dali priechodnosť tomu vlastníckemu právu aj v tých dotáciách a tie podmienky, ktoré sa teraz nastavujú aj v Bruseli na ďalšie rokovacie obdobie, plánovacie obdobie 2021 - 2027, aby sme povedali u nás doma, ako si to predstavujeme s tým vlastníctvom a čerpaním dotácií na priame plochy.
Budem vás znovu apelovať na vaše svedomie, panie poslankyne, páni poslanci, že dajte šancu vlastníctvu, dajte šancu demokratickému chápaniu vlastníckeho práva k pôde, ktoré momentálne u nás nemá sa tohto vlastníctva kto zastať, nemá sa kto ho zastať a pritom hovoríme, že je rovnocenné s vlastníctvom bytu, s vlastníctvom iných nehnuteľností, ktoré tuná v tejto krásnej slovenskej zemi máme.
Vážení, ešte raz, žiadam o podporu tohto zákona, aby sme našim farmárom ukázali, že sme ich hodní, keď nás tu poslali do parlamentu a ich problémy vieme riešiť aj promptne, aj tak, že budú prijaté novelizačné opatrenia v našej legislatíve. A končím tak, ako stále, žime tak, aby bolo aj chleba, aj neba.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, hostí tu asi nemáme, možnože na chodbách, takže aj vážení hostia, stojím tu už siedmykrát s touto novelou zákona, ktorá myslím si, že reflektuje počas tých rokov na stále aktuálny stav neriešenia tohto problému a tento problém môžte teraz vidieť aj z našich schodov Národnej rady, keď sa pozriete smerom ku Hradu. Stoja tam traktory, stoja (zaznievanie gongu) tam poľnohospodárske stroje, ktoré svedčia o tom, že v tom našom poľnohospodárstve je to všetko, asi neni v poriadku a motto, ktoré visí na ministerstve, ktoré budem citovať: "Neurážajte ľudí od pluhu a motyky, roľník vždy nakŕmil hladných, žobrákovi dal almužnu, núdznych prichýlil, v kostole dal do zvončeka, vážte si roľníka, je základom prosperujúcej spoločnosti." - u nás vôbec nenapĺňame. Žiaľ, toto motto, ktoré visí na ministerstve pôdohospodárstva a rozvoja vidieka, neni reálnymi činmi ministrov, nie iba terajších, ale všetky doteraz, neni vôbec, ale vôbec naplnené, pretože my sa stále hráme na niečo, čo ani Európska únia jednak nemôže chápať, lebo to nezažila, ale ona hovorí, že malo by to ísť asi trošku ináč.
O čo ide? Ide o vlastnícke právo, vážení. O nič viacej, o nič menej, len dať mu tú váhu, ktorú sme mu dali aj do Ústavy Slovenskej republiky, keď sme vznikli v roku ´93. Každý má právo vlastniť majetok, citujem článok 20: "Vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu, dedenie sa zaručuje. Vlastníctvo zaväzuje. Vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme a na základe zákona a za primeranú náhradu."
Prečo to citujem? Pretože v oblasti vlastníckeho práva a poľnohospodárstva žijeme v hlbokom socializme. V socializme, ktorý tento štatút vlastníctva zaznával a užívacie právo bolo nad vlastníckym právom. Ak mi pani ministerka povie, že tomu nerozumiem, tak, pani ministerka, som študoval na tej istej vysokej škole ako vy, pracoval som tiež vo fachu, ktorý mal s pozemkami tiež čo dočinenia, takže minimálne myslím si, že sa do toho rozumiem tak isto ako vy. A pokiaľ si myslíte, že u nás neprebehla revolúcia v ´89, tak ja hovorím, že prebehla a mnohí sa z toho sna, z toho šoku, že už tu nemôže čerpať dotácie, socialistické, ale demokraticky by ste mali čerpať, by ste sa mali prebrať.
Čoho sa týka môj zákon? Zákon sa týka možnosti výkonu vlastníckeho práva na svojom majetku voči dotáciám. Voči dotáciám, ktoré nám poskytuje európsky, európska, ja hovorím naša európska krajina, aj náš štát a my sme si to vyložili po svojom. Vyložili sme si to po svojom, pretože keď Brusel, resp. Európska únia hovorí, že užívateľovi pozemkov sa bude vyplácať, tak hurá, a naši postsocialistickí úradníci si to povedali, výborne, nič netreba meniť, všetko funguje, všetko je okej a poďme na to. Dali tomu punc stonásobnosti, resp. excelentnosti v tom, že nemusíš vôbec predkladať list vlastníctva ani nájomnú zmluvu, vôbec nemusíš deklarovať nejaký vzťah toho, ako si dostal sa k tomu vlastne užívaciemu vzťahu k nejakému majetku. Stačí, keď dáš čestné vyhlásenie, že pôdu užívaš ty a požiadal si na dotácie na Pôdohospodárskej platobnej agentúre.
Pýtam sa, je to vôbec normálne? Tvrdím, že toto nie je normálne a budem opakovať stále ten dátum, od 24. júna 1991, kedy sme ešte boli federácia, platí aj v Slovenskej republike na slovenskú pôdu, že okrem vlastníka a Slovenského pozemkového fondu, ktorý spravuje štátnu pôdu a pôdu nezistených vlastníkov, nikto bez súhlasu vlastníka a Slovenského pozemkového fondu nemôže užívať pôdu, nieto ešte brať na ňu dotácie, resp. iné úžitky, ktoré vyplývajú z vlastníctva k nehnuteľnosti. Hovorím konkrétne o poľnohospodárskej pôde. Samozrejme, ústava chápe vlastníctvo komplexnejšie.
Preto, pani ministerka, znovu budem tento zákon dávať a môžem vám garantovať, že pokiaľ tu budú OBYČAJNÍ ĽUDIA a nezávislé osobnosti, tento zákon v zmysle úprav rokovacieho poriadku každý pol rok bude na tejto scéne. Spĺňam dlh, ktorý sme tu zanechali ešte z roku 2011, keď tu bol ešte pán Galbavý Tomáš a pani kolegyňa Tkáčová z SDKÚ, s ktorými sme tento zákon, teda oni to dali a ja som sa k nim pridal ešte v roku 2011 za pani Radičovej, keď končila a už prakticky nebola možnosť posunúť ho ďalšieho čítania, lebo bolo krátke volebné obdobie. Takže sme si vtedy povedali, že pokiaľ tu niekto z nás troch ostane, tak tento zákon bude, táto novela zákona bude stále predkladaná, pretože je nemožné a nemysliteľné v normálnej demokracii, aby ste si prišli na pozemok a povedali, že ja ho užívam a budem naňho brať dotáciu.
Západoeurópske krajiny nechápu a nemôžu, ani sa im nečudujem, že taký stav môže vôbec existovať. Lebo oni nezažili socializáciu, nezažili budovanie socializmu a následne až do komunizmu a preto u nich stáročiami sa utvrdzujúci vlastnícky a užívací vzťah, ktorý jednoznačne bol postavený na vlastníctve a až potom na užívaní, sa dodneska dodržuje. My sme to v roku ´48 pretrhli, 1948, a odvtedy sa nevieme nejakým spôsobom od tohto, tejto nadradenosti užívacieho práva vlastníckym, nevieme alebo nechceme, skôr by som povedal, nechceme sa ho nejako zbaviť, pretože to asi niekomu vyhovuje.
Nebudem polemizovať komu, vieme to asi aj všetci veľmi dobre, tým, ktorí chcú mútiť vodu, v ktorej sa bude najlepšie loviť, tým, ktorí si nevedia urobiť poriadok vo vlastnom chotári, tým, ktorí budú operovať, že 8,5 milióna, resp. 4,5 milióna listov vlastníctva nebude možno v súčasnej technickej vybavenosti a rezortu, resp. štátu zmanipulovať a dať na správnu mieru, tým, ktorí si myslia, že dotácie im budú dennodenne kvapkať iba na to, že majú dobrých známych a sú to naši ľudia, tým, ktorí si myslia, že ten malý vlastník nemá šancu a ani nebude mať šancu, aby sa domohol svojho práva atď. atď.
Vážení, toto je dehonestácia vlastníckeho práva v priamom prenose cez celé politické spektrum, ktoré tu doteraz bolo a ktoré nezdvihlo hlas od roku 2004 na čerpanie eurodotácií takýmto spôsobom. A môžte mi tu hovoriť, čo chcete, pretože to je základ, to, čo v ústave máme. Keď hovoríme, že sme právny štát a ústavu si ctíme ako zákon zákonov, z ktorého by mali vychádzať ďalšie a nemali by byť v rozpore s touto ústavou, tak hovorím a tvrdím, že čerpanie dotácií je v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky, ktorá garantuje to vlastnícke právo, ako som to už citoval v článku 20.
Čo sme si to, vážení, vážené kolegyne a kolegovia, v článku 44 schválili v Ústave Slovenskej republiky? Ja vám to budem znovu citovať: " Štát dbá o šetrné využívanie pôdy a o ochranu poľnohospodárskej pôdy a lesnej pôdy." Schválili sme si, že poľnohospodárska a lesná pôda ako neobnoviteľné prírodné zdroje požívajú osobitnú ochranu zo strany štátu a spoločností. Akú to osobitnú ochranu dávame týmto tejto ochrane pôdy? Takú, že hocikto môže hociktorú pôdu degradovať iba kvôli tomu, lebo je v správnej strane, má správnych ľudí a má svoje konexie na daných miestach, kde to má byť?
Vážení, preberme sa z tohto šoku, pretože toto dehonestuje aj ďalšie generácie, ktoré prídu po nás a budú krútiť hlavami, že akým spôsobom sme vlastnícke právo pri čerpaní eurofondov zdegradovali.
Čo odkazuje Európsky parlament? Poukazuje na to, že pravidlá týkajúce sa pôdy, jej ob-hos-po-da-ro-vania a mestského rozvoja patria do právomocí členských štátov a preto vyzýva členské štáty, aby vo svojich politikách lepšie zohľadňovali ochranu a obhospodarovanie poľnohospodárskej pôdy a jej prevody.
Vážení, vstúpme si do svedomia, pretože to, čo sa deje s dotáciami v eurofondoch, nemá nič spoločné s demokraciou a s potvrdením vlastníckeho práva ako základného práva vlastniť majetok v demokratickej spoločnosti.
Preto v kocke povedané, dávam novelu zákona, ktorý hovorí: pokiaľ, pán občan, chceš čerpať dotácie na pôdu, hovorím o priamych dotáciách, momentálne sa to čerpá cez žiadosť na Pôdohospodársku platobnú agentúru, tak pokiaľ nepreukážeš, ako ti vznikol tento užívací vzťah konkrétnou listinou, to znamená buď listom vlastníctva, že si vlastník a užívaš svoju pôdu, alebo nájomnou zmluvou, resp. podnájomnou zmluvou alebo iným dokumentom, ktorý túto, toto užívacie právo bude jednoznačne deklarovať v súlade s ostatnými zákonmi, nemáš právo, ešte raz zopakujem, nemáš právo žiadať dotácie na priamu dotáciu na plochu.
Neviem, dokedy tento hlas tu bude znieť v tejto rokovacej sále, v tejto sieni zákonnosti, koľko rokov ešte bude potrebné na to, aby sme si uvedomili, že pokiaľ sa to preklopí a začnú byť žaloby na štát, akým spôsobom pripravil mnohých vlastníkov o to, aby sa, aby mohli brať zo svojho vlastníckeho práva úžitky, neviem si ani predstaviť, čo potom sa tu stane, ako to chce štát napraviť. To, že vonku a v Bratislave nám teraz štrajkujú naši, ani moji farmári, lebo my nemáme ani v zákone zadefinované, čo je farmár. Rodinný farmár už vôbec nemáme zadefinované, vychádzame iba z európskej definície. Naši agropodnikatelia, ktorí sú vonku, oni tu nie sú preto, že by nemali čo robiť, ide žatva, každý počíta dni, hodiny, či mu náhodou už sa to tam nevysype na tom poli a on musí byť tu, pretože ministerstvo nemá záujem ich riešiť. To nie sú tí veľkí, pani ministerka, to nie sú tí 5, 8, 12-tisícoví, 27-tisícoví, to sú tí malí, to je tých 17-tisíc žiadateľov dotácií, ktorí sú pritlačení k múru. Majú 30, 50, 100, 200, 300 ha, to sú títo, ktorí hovoria, že poďme povedať ministerstvu a príslušným orgánom, že to sa už nedá, to sa už nedá.
Preto apelujem na všetkých poslancov Národnej rady skrz politické spektrá, aby uvážili, ako sa prídu pozrieť do očí týmto farmárom, nie farmárom, lebo nemáme ich v zákone, agropodnikateľom, ktorí sú tu. Ako sa im chcete rovno pozrieť do očí, že tento štát ich nedehonestuje, že tento štát ich háji, že tento štát im dáva to, na čo majú nárok? Oni sú vyháňaní z vlastných pozemkov, aj z tých, kde majú vlastnícke právo, aj tam, kde si to kúpili, aj tam, kde to majú vymerané, príde silnejší, príde väčší, príde ich človek príslušných, by som povedal, že politických strán, ale príslušných zoskupení a bačuje na ich majetku.
Vážení, toto nemá nič spoločné s demokraciou a pokiaľ chceme na Slovensku dať priechodnosť spravodlivosti, svedomitosti, vlastníckemu právu a čestnosti, tak túto novelu zákona by sme mali prijať.
Ako som už spomínal, pani ministerka hovorí, že je to nezvládnuteľné, koľko by mali prácu na Poľnohospodárskej platobnej agentúre, ako by sme zaťažili byrokraciou jednotlivých agropodnikateľov.
Vážení, keď ste si dávali aj majetkové priznanie, teraz ste ho museli na ten obecný úrad, čo tam všetko máte a potom len odsúhlasujete každý rok: pribudlo-ubudlo, pribudlo-ubudlo, nič viacej, nič menej. Keď sa v 90. rokoch transformovali družstvá a privatizovali štátne majetky, museli si zháňať, koľko tam majú vlastníkov, listy vlastníctva sa kopírovali z pozemkovej knihy, pozemok knižnej vložky. Povedzte mi, ako je to možné, že do dneska nie sú uzavreté zmluvy nájomné, resp. nie sú jasné vzťahy, kto čo užíva, na ktorom pozemku je kto a ktorý ten agropodnikateľ s koľkými má, resp. mal by mať podpísaných nájomných zmlúv a kde má vlastnú pôdu. Veď to je nonsens. To je dehonestácia vlastníckeho práva na nieže úroveň socializmu, ešte niekde ideme ďalej, kde už ani socializmus nedohliadol a my sme to šmahom ruky zvládli v demokracii za 24 rokov Slovenskej republiky.
Takže táto novela zákona nechce nič viacej, nič menej, len napraviť to vlastnícke právo, dať ho na správnu mieru, povedať, že vlastník si nad užívateľom a ty rozhoduješ, ty budeš brať z toho úžitok, tak ako ti to garantuje aj Ústava Slovenskej republiky.
Takže, vážení, chcel by som vás všetkých poprosiť o podporu tohto zákona, aby sme jednu, jeden z 18 bodov košickej výzvy a jeden zo 4 základných, ktoré aj tu prezentujú v Bratislave títo nespokojní agropodnikatelia, aby sme týmto zákonom, touto novelou zákona 504 o nájme poľnohospodárskeho podniku a poľnohospodárskej pôdy, aby sme jeden bod im už teraz mohli v priamom prenose splniť a povedať, že áno, myslíme to s nimi vážne a ich protest nebude hodený do koša a nepovie sa, to sú len tam tí, nejakí tí, čo sú na samom chvoste chvosta, čo oni tu chcú, akým spôsobom si oni predstavujú, však to sa nedá riešiť.
Takže, páni poslanci a panie poslankyne, je to na vašom svedomí, ako sa pri najbližšom hlasovaní k tejto mojej novele zákona zachováte a udržíte svoje svedomie voči farmárom buď čisté, alebo také, aké si vy teda myslíte, že by ste mali mať.
Ďakujem pekne.

Dámy a páni, cítim pozitívnu energiu aj z vyjadrenia predstaviteľov koalície. Cítim, že si uvedomujú zodpovednosť. Skutočne, posuňme zákon do druhého čítania a ak ho chce niekto urobiť ešte podrobnejším alebo zasiahnuť širšie, má to možnosť urobiť pozmeňujúcim návrhom.
Oslovujem osobne pána Antala, ktorý sa tak vyjadril, že má také predstavy. Podporte teda to, aby sme ich mohli spoločne odhlasovať.
Ďakujem ešte raz všetkým, ktorí sa vyjadrili. Boli to veľmi vecné a apelatívne prejavy. Myslím, že po odbornej stránke je vec už dávno úplne jasná. Prekonajme akékoľvek zábrany a poďme pomôcť slovenským lesom, tak ako to naši voliči očakávajú.

Vážený pán predsedajúci, ctené kolegyne, kolegovia, predkladáme návrh novely zákona za účelom zrušenia dotovania spaľovania dreva v biomasových zariadeniach okrem dreva pochádzajúceho z energetických porastov a odpadu z drevospracujúceho priemyslu. Na základe neopodstatnených, zdá sa, že účelovo zavedených štedrých dotácií, aby sa na tejto zmene nabalili niektoré vrecká, sa výrazne zvýšil dopyt po drevnej štiepke. Tento vážny zásah do trhu zvýšil dopyt po drevenej štiepke zo strany biomasových zariadení do tej miery, že je oveľa vyšší, ako sú samotné zdroje palivového dreva na Slovensku produkované v lesníctve a v drevárskom priemysle.
Z tohto dôvodu rastie cena palivového dreva aj pre bežných spotrebiteľov, ktorí častokrát majú navyše problém palivové drevo pre svoje potreby získať. Oveľa horšie je však to, že sa v posledných rokoch výrazne zvýšil výrub drevín na zarastajúcich lúkach, v okolí riek, ale aj popri cestách a tiež v mestách, kde sa rúbu vetrolamy či aleje s vysokou krajinárskou a ochranárskou hodnotou. Na Slovensku podľa satelitného snímkovania Global Forest Watch ubudlo od roku 2000 760 km² lesov a v súčasnej dobe sa ťaží takmer 4 milióny m³ dreva na energetické účely, pritom udržateľná ťažba všetkého dreva je na lesných a nelesných plochách v našej krajine zhruba 5,8 až 6 miliónov m³ dreva.
Tento neodborný a klientelisticky nastavený zákon spôsobil nárast ceny drevnej štiepky do tej miery, že sa v súčasnosti štiepkuje a spaľuje aj drevo lepšej kvality, ako je kategória "6. palivové drevo". Kontroly zo strany Úradu pre reguláciu sieťových odvetví potvrdili, že na Slovensku v posledných rokoch došlo vo viacerých prípadoch dokonca k spaľovaniu dreva kvalitatívnej triedy 3. Dotácie, tak ako sú v súčasnosti nastavené, vedú k deformáciám trhu s energiami a zvyšujú cenu elektrickej energie pre spotrebiteľov.
Preto, ctení kolegovia, si vás dovoľujeme požiadať, aby ste podporili uvedenú novelu zákona č. 309/2009 Z. z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie v jeho predkladanej podobe a prispeli tak k účinnejšej ochrane prírodného prostredia a k lepšej ekonomickej situácii obyvateľov Slovenska. Nakoniec pokiaľ posuniete tento návrh zákona do druhého čítania, je možné pozmeňujúcimi návrhmi doplniť akékoľvek opodstatnené argumenty.
Ja by som chcel vyzvať z tohto miesta, prosíme, prestaňme si ničiť našu krajinu kvôli ekonomickému profitu zopár jednotlivcov. Zachovajme ju pre nás, naše deti a ďalšie generácie.
Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Ja len doplním príspevok pani poslankyne tým, že problém spaľovania drevnej biomasy za posledné roky sa stáva celoeurópskym problémom s priamymi dopadmi na lesy po celom svete. Kým na Slovensku zatiaľ väčšina spaľovaného dreva pochádza z našich lesov, v rámci Európskej únie je dosah celosvetový. Francúzske a britské spaľovne dovážajú drevo zo Spojených štátov, Kanady a južnej Ameriky. Máme konkrétne štúdie. Štúdia Fred-a Pearce-a pre mimovládnu organizáciu FERN ukazuje, že európske lesy boli napadnuté v mene zelenej energie. Správa sa zameriava na lesy v Európe a Spojených štátoch ohrozené tlakom na využívanie bioenergie. Takmer polovica dreva vyťažená z Európskej únie je v súčasnosti vyvážaná na výrobu energie, čo tvorí 60% z produkcie obnoviteľných zdrojov energie.
Ďalej. Vyšetrovatelia organizácie Environmental Investigation Agency v utajení prichytili rakúsku drevársku spoločnosť pri porušovaní rumunských zákonov. Rakúšania nakupovali nelegálne vyťažené drevo, ponúkajú bonusy za ťažbu na stanovené kvóty a prevážajú takto získané drevo do svojich skladov.
Ďalej. Je dokumentárny film z roku 2016 Benovata Grimonda Ohrozené lesy, kde autor vo filme ukazuje na príklade výstavby veľkokapacitnej biomasovej spaľovne 700-tisíc ton za rok v meste Gardanov na juhu Francúzska, že energia z obnoviteľných zdrojov je všetko iné, len nie tá zelená ako dobrá pre klímu. Takže my tu máme podstatne väčší problém. Musíme ho okamžite riešiť.
Ďakujem.