Ďakujem veľmi pekne, pani predsedajúca. Pán podpredseda vlády, kolegyne, kolegovia, dobré ráno prajem. Dnes ráno začneme takýmto aj dôležitým zákonom. Vždy je dobré, keď počujeme v tejto sále nejaký zákon, počujeme o zákone o e-Governmente, pretože je to jedna z oblastí, po ktorej, myslím, že nielen my, ale, myslím, že aj občania túžia, aby fungovala omnoho lepšie, aby sme v nej napredovali, a nielen dosahovali lepšie priečky v rebríčku, ale...
Ďakujem veľmi pekne, pani predsedajúca. Pán podpredseda vlády, kolegyne, kolegovia, dobré ráno prajem. Dnes ráno začneme takýmto aj dôležitým zákonom. Vždy je dobré, keď počujeme v tejto sále nejaký zákon, počujeme o zákone o e-Governmente, pretože je to jedna z oblastí, po ktorej, myslím, že nielen my, ale, myslím, že aj občania túžia, aby fungovala omnoho lepšie, aby sme v nej napredovali, a nielen dosahovali lepšie priečky v rebríčku, ale hlavne aby sme mohli jednoduchší život, pretože predpokladám, že to je skutočný cieľ, mať čo najviac užívateľov a čo najpohodlnejšie používanie, aby sme so štátom, ideálne by bolo, ak by sme so štátnom mohli komunikovať len z pohodlia svojej obývačky, keď to tak poviem.
Takže tu máme zákon, ktorý prichádza s nejakými vylepšeniami. Veľmi podnetné bolo aj to, že zaznelo vlastne v úvodnom slove, že boli reflektované aj podnety z praxe. Ja by som však možno dal to do takého väčšieho kontextu, pretože keď sa bavíme o tejto oblasti, a preto som k tomu aj chcel vystúpiť, lebo naozaj táto oblasť možno nie vždy dostáva takú pozornosť, ako by sme možno čakali, že čakali by sme možnože, alebo ľudia tak možno očakávajú, že však sa to nejako rýchlo udeje. Ale keď si zoberieme tie výdavky, ktoré naozaj smerujú do tejto oblasti, a pozrieme si aj efektivitu, ktorá sa dosahovala za minulé roky, či už kratšie, alebo dlhšie obdobie, tak vidíme, že ten pomer kvalita a cena nie je, nie je dobrý. O to viac o tom hovorí samotné umiestnenie v Indexe digitálnej ekonomiky a spoločnosti, kde sa nachádzame na 20. mieste, čiže sme pod priemerom EÚ. Vieme, že sú tu iné tigre, keď to tak nazvem, ako napríklad Estónsko, ktoré dokáže za omnoho menej peňazí dosiahnuť omnoho lepšie výsledky. Takže, samozrejme, je kam rásť.
Jedna z takých vecí, čo ma zaujala práve zo správy Implementačnej jednotky Útvaru hodnoty za peniaze, pretože chcem povedať, že, myslím, že veľmi kvalitné, kvalitné informácie, kvalitné dáta odzneli aj pre vašu oblasť, ale aj pre ostatné. A myslím, že toto je práve tá dobrá práca, že ja ako človek, politik aj v parlamente môžem povedať, že toto sú, presne čo by sme očakávali od práce analytikov, aby poskytli aj nám k debate proste kvalitné dáta, aby sme sa tu nemuseli baviť o dojmoch, ale aby sme sa tu mohli naozaj baviť o faktoch, o tvrdých, tvrdých dátach, ktoré sú proste rozanalyzované, a potom už je to na politikoch, ako tieto dáta uchopia. A preto som rád, že, že takéto niečo existuje, že to vzniklo a že to má podporu aj v súčasnej vláde. To je také veľké pozitívum.
No a vlastne z tejto správy vidíme, že zaostávame, alebo teda v tom hodnotení DESI, v tom indexe digitálnej ekonomiky zaostávame hlavne v internetovom pripojení, a teda v tom parametre dostupnosť internetu a cena pripojenia. A tuto podľa mňa je taký súvis a možno aj taká otázka na vás, pán podpredseda, že ak je nejaký taký plán toto nejak výraznejšie zmeniť, pretože ak chceme, aby ľudia nabehli na informačný systém štátu, tak, samozrejme, musia mať vyššiu pripojenosť. A preto aj sa bavíme aj o tej autentifikácii, pretože to je ďalší, druhý kľúč.
Ale teda ešte kratučko by som sa povenoval tomu kontextu a potom by som išiel možno k tým dvom veciam, ktoré, ktoré sú súčasťou aj tohto zákonu. Čiže vidíme, že tie výdavky sú naozaj veľkej, veľkej, veľkého objemu, rádovo 400 až 500 mil. Vidíme, že za posledný rok, z roku 2017 na rok 2018 narástli výdavky o 20 %, čo, čo nie je málo, a človek by očakával, že sa to nejako pretaví. A teraz ja si myslím, že to je práve o tom, že ak aj nerastie nejaký extra záujem o tú, o tú stránku alebo komunikáciu so štátom, tak vidíme, že z tej správy implementačnej jednotky, že vidíme aj miesta, kde sa dá usporiť a kde sa to nedarí. Napríklad tá revízia výdavkov hovorí, že bolo možné dosiahnuť úsporu rádovo medzi 20 až 48 mil., 25 až 48 mil., ktorá sa nedosiahla, a jednalo sa, teda hlavne tá najväčšia časť bola o tom, že sa mali centrálne obstarávať licencie Microsoft, ale nestihla sa podpísať zmluva, a tak nám unikla vlastne úspora v roku 2018 13 mil., čo opäť nie je, nie je malá čiastka, pretože akékoľvek euro, ktoré môžme usporiť, ho môžme použiť niekde inde. A my tu v parlamente veľa rokujeme o požiadavkách a potrebách, kde by tie peniaze sa mohli vložiť, takže preto si myslím, že keď vidíme miesto, kde sa to usporiť dá, tak je to prepasená, keď to tak poviem, príležitosť na to, aby sme to mohli investovať do dôležitejších alebo tiež veľmi dôležitých sektorov, ako sú napríklad zdravotníctvo alebo doprava, cesty I. triedy a podobne.
Taktiež vidím ten, a keď vás tu máme, tak, tak vidím aj ten problém s tým hodnotením projektov v Útvare hodnoty za peniaze, pretože vieme, že všetky nad 10 mil. by mali byť prehodnotené, ale vieme, že sa to nedeje. Na posúdenie neboli predložené projekty, až tri technické zariadenia v hodnote spolu 246, alebo resp. 100 mil.
A taktiež, čo som si tam všimol, a to by ma možno zaujímal váš názor, že taká tá výtka bola, že je tam slabý a žiadny popis tých prínosov projektov, že potom ťažko sa to možno aj analyzuje. A keď naozaj chceme sa rozprávať o tom, aby sme aj tu v tomto pléne mohli pracovať s kvalitnými dátami, tak ťažšie sa nám potom hovorí o dátach, keď samotní analytici tie dáta nevedia vyhodnotiť tak kvalitne, pokiaľ nemajú tie informácie od vás. Teda spomína sa tam, že chýbajú im informácie o tom, čo je projekt, aká je funkcionalita, a potom teda, samozrejme, sa to náročnejšie vyhodnocuje.
Taktiež teda som si všimol, že tam chýba metodika zbierania dát a benchmarkov, a o tom sme sa rozprávali aj minule, že ťažko sa potom dá vyhodnotiť, že do akej miery tá cena je adekvátna, keď to tak poviem. A toto podľa mňa by bolo veľmi dôležité naozaj čo najskôr zaviesť do platnosti.
Keď sa bavíme o vylepšovaní a naozaj o tom, aby ľudia mohli viacej používať, je tu ešte jedna oblasť, ktorú, kde vidím takú priestor na úsporu, a to by ma tiež zaujímal váš názor, a to je práve ten cloud, vlastný cloud. Vieme, že dnes prichádzajú do..., alebo sú dostupné rôzne hybridné cloudy. A aj komerčné. A vieme, že tie komerčné naozaj sú, by som povedal, bezkonkurenčné, čo sa týka ceny, že vedia poskytovať cenu, myslím, že dve, dva doláre za terabajt. Viem, že tam bol argument, čo sa týka bezpečnosti, ale myslím, že ani to už nie je nejakou prekážkou, že dali dáta inej entite, pretože, myslím, že aj štát už teraz komunikuje o spolupráce práve s takýmito hybridnými cloudami. Takže tu by ma tiež, ak môžem využiť teda aj tento priestor na otázku na vás, že ako to vidíte z hľadiska prechodu, lebo viem, že štát má investovať do svojho cloudu tých 270 mil.
A tu by som chcel práve ten parameter ukázať, že práve pri napríklad výsledkoch vo voľbách, alebo aj keď Finančná správa vlastne má ten nápor okolo dátumu podávania daňových priznaní, tak je veľmi dôležité práve, aby mala tú kapacitu, a poskytla, a či by nebolo práve na toto vhodné využívať tieto hybridné cloudy, aby sme mohli zefektívniť tie výdavky, pretože toto je miesto, ktoré ja vidím určite ako, ako miesto veľkej efektivity, a nemusíme držať veľké kapacity, ktoré v iný čas v roku nevieme absolútne využiť, pretože nemáme takú frekvenciu na, alebo taký nápor na obslúženie toľkých, toľkých požiadaviek.
Taktiež musím povedať ešte jednu vec. Keď sa tu aj bavíme teda všeobecne o e-Governmente a vôbec tých zákonoch a tých opatreniach, a budeme sa o tom baviť aj v tom ďalšom zákone, tak mne to trošku pripadá, že nie sú úplne zvolené priority, a pripomína mi to rezort dopravy. My sme tu veľa rokovali aj pri uvoľnení dlhovej brzdy a o prioritách, ktoré cesty sa majú stavať. A tiež vidím, že ako keby tie projekty, ktoré sa dostávajú na stôl práve pod vaším, vaším rezortom, keď to tak nazvem, tak nie vždy zodpovedajú nejakému logickému, logickej postupnosti a toto sa udialo práve aj pri budovaní diaľnic.
Ja si pamätám, ešte keď som s kolegom Blanárom sa rozprával o úseku Strážov - Brodno, ktorý sa postavil za niekoľko stovák miliónov, a naozaj dnes je využívaný iba pár tisíckami áut a hneď za vlastne tým tunelom, za Brodnom sú tie najkritickejšie úseky, Brodno - Kysucké Nové Mesto a Oščadnica, kde sú 20-tisícové frekvencie áut, a tie sa nepostavili, ale máme práve úsek, ktorý je, ktorý je zbytočný, a zdá sa mi, až aj tuto niekedy sa urobia opatrenia alebo zrealizujú sa projekty, ktoré nie sú nevyhnutné, ale boli poruke, možno, ako sa hovorí, bolo to, to nízko visiace ovocie, ktoré sa dalo ľahko urobiť, ale, ale neprinieslo taký efekt. A myslím si, že tie priority sú preto veľmi dôležité, aby boli nastavené. A teda ja som si nevšimol alebo nenašiel som nejaký zásobník projektov, ktorý by sa dal pozrieť a vyhodnotiť, že tak áno, toto sú, ako by som povedal, taký ten, ten plán cesty, aby sme mohli aj my sa pozrieť na to, že či to nám napreduje alebo či to dáva teda dobrý zmysel.
Jednu vec, ktorú by som ešte chcel pou..., kým, kým vás tu máme, lebo budeme preberať v pondelok správu z NKÚ, ale to tu bude pán predseda NKÚ a vlastne oni tam vytýkajú aj personálnu zodpovednosť za obrovské omeškania a predraženia. Tak by ma zaujímal váš možno pohľad na to ako človeka, ktorý je na vrchu tohto rezortu, že ako sa vy pozeráte na túto správu, pretože vlastne bolo tam vytknuté, že ani po desiatich rokoch nie je idea e-zdravotníctva naplnená v plnej miere. A nazvali to, že to nie je úspešný projekt informatizácie. Takže tu by ma určite zaujímalo, že či vy plánujete vyvodiť nejakú personálnu zodpovednosť, alebo už bola vyvodená a ako.
Teraz by som prešiel priamo teda k tým samotným bodom, samotným bodom tohto zákona. Prvé je vlastne tá autentifikácia. Vidím tu stále ešte väčší priestor na, na to zlepšenie. Na jednej strane máme tie elektronické občianske preukazy na dobrej úrovni. V Európe sme jedna z krajín, ktorá v tomto pomerne je ďaleko, a sú aj teda bezpečné. Zažili sme tam vlastne tie problémy, ale, ale potom sa to nejako vyriešilo. Problém však vidím, že ešte stále menej ako tretina občanov má aktívny elektronický preukaz, a to je podľa mňa aj prekážka toho, aby, aby to tu fungovalo, aby boli aj požiadavky, a teda zo strany občanov na ten systém. A vidíme, že ľudia to nepovažujú zatiaľ za atraktívny nástroj. A to je podľa mňa ten kľúč, že je dôležité, aby sme ľuďom ukázali, že tento nástroj môže byť atraktívny, ale aby sme ho aj zatraktívnili, aby ľudia chápali, že, že to nie je len nejaká kartička, ktorú ľudia majú zadefinovanú, že to potrebujem kvôli štátu, ale aby pochopili, že toto môže byť nejaká univerzálna karta, ktorá môže mať pre nich veľké benefity. Takisto ako to bolo voľakedy s mobilom, keď sme ho používali len na telefonovanie, a zrazu prišlo, prišli smartfóny, vlastne a stali sa z nich multifunkčné zariadenia, a dnes naozaj keď si zoberiete, na čo používate mobil, tak telefonovanie je možno maximálne tak jedna tretina a zvyšok sú všetky iné činnosti, ktoré tam robíte. A toto by sa malo proste preniesť aj do používania práve tej elektronického občianskeho preukazu, aby aj ľudia pochopili, že môže to byť niečo ako s tým smartfónom, že, že to nebude len karta na to, aby ukázali pri, keď ich zastaví polícia alebo keď potrebuje niečo riešiť so štátom, ale že môžu mať z toho veľké iné výhody.
Tu viem, že teda je trošku prekážka aj práve s tým sprístupnením práve tých, neviem, či to nazvem správne, certifikáty, ale, ale viem aj z dokumentov, že už v roku 2009 sa rátalo s tým, že bude využité, využité tento elektronický občiansky preukaz aj v komerčnom svete. Ale prebehlo 10 rokov a vidíme, že sme sa nepohli nejako ďaleko. A toto vidím ako problém. A vlastne opäť, keď budem citovať z tej súhrnnej správy implementačné jednotky, tak práve tam je tiež zaznamenané, že pri vytváraní ID bolo jedno z plánovaných využití nového elektronického občianskeho preukazu a jeho využitie mimo služieb štátnej správy. Čiže využitie v súkromnom sektore práve otváralo tie možnosti širšieho využitia, a či už to bolo pri autentifikácii služieb finančných inštitúcií, v online obchode či pri podpisovaní zmlúv, a s týmto využitím používal sumou 46 mil. eur a k skutočnému splneniu funkcionality tretím stranám, ale ešte stále dodnes nedošlo, čo opäť považujem za, za zlyhanie. Opatrenie sa neplnilo ani v roku 2018 a vlastne implementačná jednotka neeviduje žiadny pokrok v sprístupnení eID komerčným subjektom oproti stratégii 2017.
A ďalšia vec, o ktorej sme sa už aj my rozprávali, keď sa bavíme o nejakých vylepšeniach, tak je pomerne jednoduchá, opäť také to nízko visiace ovocie, práve to user friendly toho softvéru, čiže urobiť to pre užívateľov jednoduché. A mnoho, stačilo by v prvom kroku naozaj len pretextovať, pretextovať tie jednotlivé stránky, pretože niektoré naozaj tie textácie sú, sú nezrozumiteľné. A musím povedať, že toto, myslím si, že je vôbec niečo náročné ani časovo, ani, ani finančne. A takýto krok by sa nemal odkladať na to, že keď sa bude prebudovávať celý systém, ak to vie pomôcť výrazne už dnes.
Čiže tým pádom by aj vlastne to Slovensko.sk mohlo byť príťažlivejšie. A taktiež dôležité, aby fungovala táto stránka veľmi dobre, či už prehľadne cez mobil, alebo cez tablet. Vidíme, že komerčný sektor toto má ako jednu z prvých priorít, aby akákoľvek komunikácia s ich portálmi cez elektronické rozhranie bola vždy prehľadná, vábivá a ľahko, ľahko obsluhovateľná.
Takže a ďalšia vec, hoci tento zákon vlastne hovorí aj o tom, že zlepšuje prístup k OpenAPI, tak tu by som tiež chcel povedať takých pár postrehov, ktoré by sa podľa mňa dali rozšíriť. A je to práve o tom, čo som hovoril aj pri tom eID, aby to bolo dostupné vlastne pre firmy, pretože musíme si povedať, že za dva roky sa toto nepodarilo a že brzdí to vlastne aj tú digitálnu ekonomiku a znižuje vlastne potenciálnu efektivitu podnikov, pretože ak máme napríklad nejaký malý elektronický obchodík alebo dochádzkový systém, tak ak by ministerstvo vnútra povinne umožnilo, a tak ten systém, ktorý by niekto využíval, by sa mohol do toho zapojiť a vedeli by používať vlastne ľudia aj tieto elektronické preukazy, či už aj vlastne by sa dali, tieto OpenAPI by sa dali využívať aj do zapracovania do rôznych účtovných softvérov a podobne, že by nemuseli posielať poštové veci, ale mohli by komunikovať priamo so štátom.
Takže vidíme, že toto, v tomto to vlastne brzdí aj samotný štát. A tá transparentnosť je dôležitá. Pamätáte si, čo ste mali tlačovú besedu, myslím, s pánom premiérom, keď bola tá kauza s lustrovaním novinárov, tak aj tu vidím priestor pre to, aby vlastne tieto elektronické občianske preukazy alebo identifikačné karty boli využívané práve na tento účel. Viem, že tam ste, myslím, že vy spomínali, že by mohli mať nejaké separátne, ale potom sa pán premiér povedal, že však sa to dá rozšíriť, aby mohli využívať práve túto jednu kartu, lebo myslím si, že pointou nie je o to, aby človek mal veľa kárt, ale práve naopak, aby mal jednu kartu a v tej, s tou mal prístup do mnohých systémov.
Čo sa týka e-schránky, tak tam vidím ešte jeden problém, a to je práve to, že nie je jediná, pretože vidíme, že Finančná správa stále má vlastnú, a tuto tiež podľa mňa je priestor na to, a práve pre to zjednodušenie a zatraktívnenie aj pre občana, aby tento systém bol, aby to prišlo do stavu jednej schránky.
Je to asi pozostalosť toho, ako boli tie systémy budované, že každý si budoval sám, jednak stálo to veľa peňazí a vlastne si mnohokrát aj tieto systémy konkurovali. Ale toto je jedna z oblastí, ktorá podľa mňa je vysokej priority a mala by sa čo najrýchlejšie odstrániť.
A poslednú vec, ktorú by som k tomu možno len povedal, sú práve tie, tie finančné nároky, alebo teda finančné náklady, ktoré to bude stáť. Vidíme, že naozaj tento systém bude nákladný. Bude to stáť v priebehu troch rokov, keď tak poviem, desiatky miliónov alebo milióny až desiatky miliónov. A to je práve dôležité, aby aj to obstarávanie, ktoré som spomínal na začiatku, že vidíme, že tie výdavky sú vo veľkých objemoch, rádovo 400-500 mil., a vieme, že akékoľvek obstaranie má vplyv aj na cenu prevádzky, že práve v tomto biznise to funguje tak, že z obstarávacej ceny sa potom vypočítava cena prevádzky, a preto je veľmi dôležité, aby tie benchmarkky existovali, aby sme vedeli dosiahnuť čo najlepšiu cenu, čo najnižšiu cenu na trhu, aká je možná, pretože to nám určí potom aj cenu tej réžie, a preto aj pri tomto systéme, keď sa ide do toho investovať rádovo milióny, tak by sa mala podariť vyobstarať čo najlepšia cena.
Preto je veľmi dôležité nadefinovať tie parametre tak, aby sa o to mohla, mohla o to udiať aj najväčšia súťaž na trhu, pretože vieme, že tá dosahuje potom aj najkonkurenčnejšie ceny. Takže z tohto pohľadu je taký aj apel z mojej strany, aby to bolo vyobstarané za čo najlepšie, najlepšie ceny, najnižšie ceny, aby sme dosiahli čo najväčšiu efektivitu, a teda čo najväčšiu hodnotu za peniaze. Toľko z mojej strany k tomuto zákonu a vlastne vôbec aj k tomu kontextu.
Ďakujem, skončil som.
Skryt prepis
