Videokanál klubu

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie v rozprave

16.5.2019 o 9:46 hod.

Ing.

Eduard Heger

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom
 
 
 

Vystúpenia klubu

Vystúpenie v rozprave 16.5.2019 11:31 - 11:51 hod.

Milanová Natália Zobrazit prepis
Ďakujem, pán predsedajúci, za slovo. Slávny režisér Ingmar Bergman povedal: „Divadlo je verná žena, film je nákladná, vzrušujúca milenka.“ Boli časy, keď aj na Slovensku sa mali tieto nákladné a vzrušujúce milenky celkom dobre, aj keď teda v spolupráci s našimi bratmi Čechmi, a filmári - a tým myslím všetkých, ktorí sa na filme podieľajú, scenáristami, producentami, režisérmi počnúc, vodičmi končiac - nemali o prácu núdzu, jediné, na čo nemali čas, bol ich rodina. Po revolúcii a totálnej deštrukcií filmových štúdií Koliba pánom Mečiarom a hlavne jeho dcérou Magduškou to už zďaleka také ružové nebolo a slovenskému filmu sa v tom čase podlomili kolená. Ja by som dokonca si dovolila povedať, že slovenský film sa spolu s týmito štúdiami pochoval. A to nehovoríme iba o budovách. To by v podstate bolo to najmenej. Ale my sme zdeštruovali kreatívne centrum, úplne sme roztrhali na cimpr-campr systém, kde všetko fungovalo, kde spolupracovali naozaj dramaturgovia, scenáristi, herci, skrátka všetci, ktorí sa na výrobe filmu podieľajú.
Potom sa ten náš film trošku rozbehol a tu si dovolím povedať, že viem, o čom hovorím, nakoľko od roku 1996 som spolupracovala viac či menej s kaskadérskou skupinou Borzeus, možno ju niektorí evidujete, možno niektorí nie. Pravda je taká, že táto kaskadérska skupina od roku ’96, keď k nám začali prichádzať zahraničné produkcie, ktoré tu točili filmy, ako napr. Dračie srdce, Peacemaker, Za nepriateľskou líniou, všetci títo naši veľmi skúsení ľudia, ktorí boli vysoko oceňovaní zahraničnými produkciami, na čele s Gustávom Kyselicom, pracovali na týchto filmoch, kým tu boli. Lenže potom tieto produkcie zahraničné odrazu k nám chodiť prestali a aj naši kaskadéri sa buď uplatnili v zahraničí, možno ste teraz zaregistrovali inak jedného z nich, Vladimíra Furdíka. V poslednom čase sa o ňom hovorí ako o človeku, ktorý spolupracuje na Game of Thrones, má tam dokonca svoju úlohu, inak spolupracoval aj na Sherlockovi Holmesovi, Skyfall, Robinovi Hoodovi, kadečom. Takže to je človek, ktorý, ktorý sa uplatnil v zahraničí, uznáva ho Steven Spilberg, vychovalo ho Slovensko. Potom sú tu takí, ktorí pracujú na menších zahraničných produkciách, a potom sú tu takí, ktorí, žiaľ, už pri filme robiť nemôžu, lebo nemajú kde a ako.
Dokonca a hovorím to, už som tom opakovala aj takto pred rokom, keď sa tiež zákon o Audiovizuálnom fonde preberal tu v Národnej rade, sú aj takí, žiaľ, ktorých slovenský film viac či menej, priamo či nepriamo pochoval. Ale ako vravím, najhoršie časy má slovenský film, myslím si, už za sebou, rok ’17 bol toho celkom dobrým dôkazom. Ja vravím, že bol v podstate prelomovým po viacerých stránkach, a je na mieste povedať, že sa tak stalo aj vďaka Audiovizuálnemu fondu. Hoci jeho vznik v tom roku 2009 sprevádzali škandály aj medializované škandály, hovorilo sa nahlas o tom, že dotácie si prihrávajú veľkí producenti, riadiaci fond fungoval netransparentne, mal mnoho chýb a skrátka bolo tam na čom pracovať, otázkou bolo, či sa to spraví k lepšiemu, alebo nespraví.
Ja si dovolím tvrdiť, že dnes Audiovizuálny fond funguje, nie dokonale, zďaleka nie dokonale, ale v tom, čo robí, je užitočný a aj vďaka nemu sa tá podpora kinematografickej kultúry na Slovensku pohla k lepšiemu a v podstate neustále napreduje. Hovoria o tom aj čísla, ktoré poskytol pán Anton Škreko, vidím ho tu, sedí na balkóne, pozorne počúva, aj by som ho zacitovala, ale on vie, čo povedal, takže ja len to zhrniem, že napríklad informácia, v rokoch 2010 až 2018 fond podporil 2 790 žiadostí sumou 67 127 128 eur, čo je celkom veľká suma, vďaka ktorej aj ten film môže napredovať. Teraz je ten rozpočet vo výške 16 639 372 eur a vyskytla sa nám tu vďaka tejto novele zákona, ktorý tu teraz rozoberáme, podpora pre audiovizuálny priemysel vo výške 4 700-tisíc eur približne.
Nuž ja rovnako ako kolegyňa Kaščáková si nemyslím, že táto forma podpory je ideálna, a taktiež poviem svoje názory, prečo je to tak. Napríklad v Maďarsku keď chceli, aby ich kinematografia nabrala strmší a lepší spád, tak v roku 2014 prijali zákon, ktorý spôsobil nebývalý rozmach tej kultúry a filmovej produkcie, a Maďarsko sa potom stalo výrobnou halou amerických produkcií. My máme zatiaľ stále iba výrobné haly pre autá, oni sú už oveľa ďalej. Oni už naozaj majú štúdiá, ktoré poskytujú absolútny komfort pre natočenie viac-menej úplne čohokoľvek. A aby Maďari naštartovali tento svoj filmový priemysel, začali tým, že začali dávať daňové zvýhodnenia firmám, ktoré sa rozhodli do tohto priemyslu prispieť. To znamená akýmkoľvek súkromným firmám, ktoré sa rozhodli, že poskytnú finančné prostriedky na výrobu filmu, tým bolo poskytnuté daňové zvýhodnenie.
V Českej republike to funguje tak, že tam je hlavným podporovateľom kinematografie... kinematografie a celkový rozpočet pre rok 2019, uvediem, je vo výške 46 mil. eur. Od roku 2010 má Česká republika program podpory filmového priemyslu, dotácie sú dostupné tak pre domáce produkcie, ako aj pre zahraničné produkcie, to platí aj u nás. A navyše Česi ešte stimulujú tých koproducentov zahraničných nasledovným spôsobom. Netvrdím, že sa musíme vydať práve touto cestou, ale možno ako návrh do budúcnosti to určite nie je zlé spomenúť. Oni sa rozhodli na takomto formáte. Pokiaľ sa rozhodne nejaký koproducent zdaniť odmeny pre zahraničných hercov v Čechách, vrátia im 15 % daní z príjmu, vo výške 66 %. Ja to teraz rozmením na drobné, lebo áno, keď som to takto povedala, tak to znie tak, a tam percentíčko, tam a nie sme v tom celkom doma. Ale v praxi čo to znamená? Za príklad som si vybrala herca Daniela Craiga, pretože on v Čechách, konkrétne v Prahe natáčal Jamesa Bonda, Casino Royale, našla som si, že jeho odmena mesačná, ale teraz to neberme tak, že každý mesiac, samozrejme, má túto odmenu, ale je vo výške 1 778 489 eur, čo je v celku veľká suma, možno ju dostal aj v tom čase, keď v Prahe natáčal Jamesa Bonda. To znamená, v Čechách odvedie všetky odvody potrebné, zaplatí daň z príjmu vo výške 15 %, čo je v tomto prípade cca 266-tisíc eur, a z toho mu Česi vrátia 66 %, čo je 176-tisíc približne (reakcia z pléna), a im ostane... (povedané so smiechom) z toho všetkého, to je matematické okienko (povedané so smiechom), 90-tisíc eur, čo, mohli by sme myknúť plecom, že z tej sumy milión takmer 800-tisíc to je nič, ale predsa aj myslím si, že aj tých 90-tisíc v tom štátnom rozpočte by vedelo celkom potešiť.
Táto vratka pre zahraničné koprodukcie, je vyplácaná štátom po ukončení natáčania a audite. To znamená, že dopredu nedostanú v podstate nič. Zrejme tam asi taktiež majú nejaké skúsenosti so špekulantami, by som povedala.
Čo je trošku u nás problém, je kontrolný mechanizmus, a to si môžme povedať úplne otvorene, že kontrolné mechanizmy aj v rámci tých fondov, ktoré kultúru podporujú, nie sú dostatočné a nevyžadujeme možno také striktné plnenie všetkých úloh, ktoré zadáme na poskytnutie tej dotácie, mali by sme v tom určite byť oveľa dôslednejší a oveľa viacej dbať na to, či tie peniaze boli vynaložené užitočne a..., lebo naozaj sú to peniaze daňových poplatníkov, takže nemôžeme ich rozhajdákať halabala.
Slovensko keď spustilo možnosť uplatniť filmové vratky pre zahraničné koprodukcie, bolo to v roku 2015 a hneď prvý projekt, ktorý sa o túto vratku zaujímal aj ju následne získal, bol už spomínaný projekt Marco Polo, od produkčnej spoločnosti Spectral. Ja si celkom dobre pamätám, keď sa rozvírila hladina medzi nami koničkármi, že teda príde na Slovensko obrovský projekt Marco Polo, už sme sa dohadovali o tom, že koľko, dva mesiace, opäť tu budeme na Slovensku točiť, bude to fantastické, zarobíme si, mädlili sme si ruky, a potom nastalo také ticho akési pred búrkou a realita bola taká, že na Slovensku sa Marco Polo točil necelé tri týždne a napríklad, čo sa konkrétne sveta koní týka, tak všetky kone, ktoré boli použité, boli z Maďarska až na jedného osamelého bežca, jeden, jeden kôň bol zo Slovenska, čo teda asi tie z Maďarska boli lacnejšie, neviem, aký tam bol dôvod. V každom prípade podľa mojich informácií od ľudí, ktorí sa priamo na natáčaní tohto projektu zúčastnili, pýtala som sa ich, či je možné, či za tie tri týždne bolo možné na Slovensku preinvestovať 2,2 mil., to je tá suma totižto, z ktorej tá vratka bola vo výške 412-tisíc. Bolo mi povedané, že teoreticky aj áno, aj keď nedá sa to úplne celkom dokázať.
V každom prípade vieme, že tento projekt bol otázny, bol medializovaný, venoval sa mu aj Ján Kuciak, a tie prepojenia, si myslím, že ktoré, našiel boli nespochybniteľné. Ja tvrdím, že zahraničných producentov, určite treba motivovať. Motivujú ich v Maďarsku výškou 30 % tej vratky, v Čechách je to stále výška 20 %. Poviem dôvody, pre ktoré si myslím, že navýšiť túto sumu, považujem za nesystémové riešenie. Myslím si, že tento krok je v kroku filmovej abecedy písmeno M. Bolo by dobré, z môjho pohľadu, postupovať od písmena A. Obrovskou chybou je, že vo filme nefunguje niečo ako - nazvem to - sponzoring. V rozpočte Audiovizuálneho fondu na rok 2019 tam svieti krásna nula. V jednom roku predtým tam bola nejaká čiastka vo výške 166-tisíc a nejaké drobné, ale svieti tam nula, čo je veľká škoda. Myslím, že by sme sa mali v prvom rade zamyslieť nad tým, aby sme motivovali naše firmy, našich podnikateľov, súkromné osoby, aby investovali do tohto odvetvia, nazvem do biznisu, aby sa vo väčšej miere podporovali mladé talenty, a nehovoriac o tom, že čo by nám nesmierne pomohlo a pritiahlo sem tých filmárov, ktorí sem radi chodili v minulosti, skutočne my máme nádherné exteriéry. My sme mali štáb, ktorý fungoval na kľúčik, takto. Verím tomu, že by sa k nám vrátili, ale nemajú kam. Nemáme vybudované štúdiá, netvrdím, že by museli hneď priam také, ako majú v Maďarsku, ale stačilo by nám možno aspoň polovica z toho pre začiatok.
Druhým veľkým problémom vratiek je, že opäť raz pôjdu veľkým hráčom, producentským firmám, spomínanému Spectralu, ten už teraz žiada ďalšie. Vymenujem ešte: Maja, Trigon, Wandal, všetci títo sú ľudia, ktorí už v tomto filmovom biznise fungujú roky, a suma 4,7 mil, ktorá sa má prideliť v podstate im, lebo už to majú všetko rozbehnuté, ukracuje tých tvorcov, ktorí by možno tvorili nezávislejšie filmy, ale kvalitnejšie, v menšom rozsahu. Skrátka, že by tie peniaze mohli byť užitočnejšie tu, pre nás doma.
Ja sa vrátim ešte do roku 2003-4-5, kedy sa na Slovensku točili zahraničné produkcie, ako boli Frankenstein, v Tatrách sa točila ruská produkcia Vlkodal, nemecký Siegfried na Strečne a v 2005, v ’5. sa točila Posledná légia s britským hercom Colinom Firthom v hlavnej úlohe. Točilo sa to na Spiši. Na všetkých týchto filmoch som robila. Dennodenne na pľaci, pri pľaci, skutočne viem povedať, že v prvom rade som si príjemne zarobila, a nebola som to iba ja. Rovnako tak si zarobili všetci slovenskí členovia štábu, rovnako tak si zarobili všetky hotely od Spišského podhradia počnúc, myslím, že Krompachmi končiac, skutočne, lebo tam tých ubytovacích kapacít nebolo tak veľa a členov štábu bolo, nechcem to teraz len tak od buka do buka, ale 500 ľudí určite. Skrátka prišli si na svoje akvaparky, obchody s oblečením, pretože keď je zlé počasie, pamätám si, že pri ruskej filmovačke nám mesiac v kuse pršalo, takže zopár obchodoch s nepremokavým oblečením si celkom dobre zarobilo. Je smutné, že Posledná légia, myslím, že dokonale ten názov vystihol aj to posledné veľké koprodukčné, čo sa naozaj na Slovensku reálne natočilo po nej, keby som bola poét, tak poviem, že po nej potopa.
No ale ešte sa tu našťastie na Slovensku niečo aj deje. Diabol nosí Pradu (povedané so smiechom) a je skrytý v detailoch, tým budem pokračovať. Tak je to aj v tomto prípade, lebo mojou najväčšou obavou je totiž praktická realizácia a doterajšie skúsenosti s miliónmi vyplatenými na zahraničné filmovačky na Slovensku, presne tie diabolské detaily.
Od roku 2015 prišlo 51 žiadostí o filmovú vratku, podporených bolo iba 6 a dve z nich získala tá istá firma a zas sme doma, firma Spectral. No tento, táto firma žiada aj momentálne vratku vo výške 800-tisíc eur, nebola ešte schválená. Ale za čo ju žiada? Možno ste niekde zachytili, že sa na Slovensku točil film Dracula. Tento film sa točil na troch lokáciách, Banská Štiavnica, Oravský hrad a Zuberec a točil sa tu za prísnych bezpečnostných opatrení 10 filmovacích dní, desať filmovacích dní. Za niečo viac ako týždeň, sa pýtam ja, sa tu preinvestovali 4 mil. eur? No, ja viem, že filmovačky sú drahé, ale 4 mil. za niečo vyše týždňa, to mi naozaj už príde strelené od boka, keby sme si to prepočítali, tak mi to vychádza, že by sa tam hádam asi všetci mali kúpať v šampanskom a zajedať kaviár v nejakým vírivkách, a tým by dokázali preinvestovať 17-tis. eur za jednu hodinu, ale inak mi to nijak matematicky nesedí.
Tým nechcem povedať, že mojím cieľom je potopiť tento návrh zákona, nie je. Som opozičná poslankyňa, mohla by som si to dovoliť s prehľadom, ale nepovažovala by som to za úplne správne, pretože si myslím, že filmový priemysel podporiť treba, avšak v tomto návrhu vidím veľké otázniky, myslím si, že sme strelili naozaj niekde do stredu, pritom nemáme pripravenú pôdu pre všetko ostatné, čo by malo byť vybudované predtým, než sa vrhneme do takejto v podstate jednorazovej akcie, ktorej, si myslím, že tie dôsledky nebudú až také pozitívne pre rozvoj nášho filmového priemyslu.
Ešte pred úplným záverom, si dovolím citát, ktorý možno v tomto prípade sedí ako zadok na šerbeľ: „Chceli sme to urobiť najlepšie, ale dopadlo tak ako vždy.“ Hej, tam sú asi zhrnuté všetky moje pochybnosti, a kým je tu ešte pani ministerka, mám ešte chvíľočku času, aj v súvislosti s Audiovizuálnym fondom, by som vyjadrila určité pochybnosti s medializovanou informáciou, ktorá teraz odznela v médiách, že ste svojím rozhodnutím stopla granty pre LGBT komunitu, a trošku mám obavy, aby to nebol precedens aj v rámci zasahovania vás z pozície ministerky do fungovania týchto nezávislých fondov, takže bola by som rada, keby ste sa, naozaj aj sa to týka aj tejto problematiky, tak by som poprosila pár slov.
Ďakujem vám veľmi pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s procedurálnym návrhom 16.5.2019 11:06 - 11:07 hod.

Remišová Veronika Zobrazit prepis
Ďakujem, ja mám dva. Žiadam o presunutie bodov 89 a 90 programu (parlamentné tlače číslo 1477 a 1478) na nasledujúcu schôdzu. Ide o tlače: návrh skupiny poslancov Národnej rady na vydanie zákona, ktorým sa zrušuje zákon č. 101/2010 Z. z. a návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona o preukazovaní pôvodu príjmov a majetku (tlač 1478). Ďakujem veľmi pekne.
Ešte druhé upozornenie je, že včera celý čas veľmi zle išlo streamovacia služba. Kontaktovali nás občania, ktorí hovorili, že ten prenos nešiel, bol trhaný a nedal sa pozerať. Tak by som len chcela poprosiť o nápravu.
Ďakujem veľmi pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 16.5.2019 10:08 - 10:10 hod.

Heger Eduard Zobrazit prepis
Kolega Dostál, ďakujem, veľmi dobré vstúpenie, som rád, že si priniesol aj ten kontext vlastne tej vašej hromadnej pripomienky.
Ja som nechcel teda určite vyznieť (povedané so smiechom) v tom vystúpení tak, že teraz namietam proti tým ostatným výpisom, ktoré sú menej početné, to, to by som nebol rád, ale však myslím, že takto ani nebolo pochopené, len to chcem doplniť, pretože akékoľvek zjednodušenie je pozitívum. Chcel som len možno poukázať na to, že, že by som rád videl v tom počte výpisov aj tie teda početné, omnoho početnejšie, a teda určite by ma zaujímal nejaký celý zoznam aj, tak ako je to pri týchto 11 výpisoch, to vidieť pri všetkých výpisoch, ako sa to nachádza, aké sú k tomu teda dáta a aká je nejaká taká postupnosť. Veľmi dobrý postreh s tým povinným oznamovaním zmien, pretože toto je, myslím si, že tiež kľúčové k tomu, aby, aby ľudia cítili tú spokojnosť so štátom, a ja som, práve toto bola tá skúsenosť, ktorú som mal, že vlastne je to pri dávkach ŤZP, kde vlastne opakovane každý rok ten úrad žiada viacero informácií, a pritom sú to informácie, ktoré, opäť ten človek urobí toho poštára pre ten úrad, lebo musí ísť na daňový úrad, musí ísť na Sociálnu poisťovňu a podobne, ale bol som tak na jednej strane milo prekvapený, ale jedna vec, čo ma zaujala, bola, že tá pani úradníčka vyžiadala teda jeden údaj, a povedala, že ale ak by sa vám to nepodarilo zohnať, tak ja si to viem vytlačiť z môjho počítača.
Tak ja som nakoniec teda ju poprosil, že nech si teda ten údaj vytlačí, a jednalo sa teda o moju mamu, ale že si to vytlačí, čiže to bolo pozitívum, že bola nakoniec ochotná to urobiť, ale na druhej strane ma prekvapilo to, že vôbec ešte mala tak, že však keď môžte, doneste to vy, ale je to zbytočná cesta navyše pre toho človeka, ktorá nemusí byť, keď teda ona to má priamo v systéme.
A toto je možno aj to, čo sme hovorili, že tak trénovať, zaškoľovať preškoľovať tých úradníkov, aby naozaj nežiadali to, čo... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 16.5.2019 9:58 - 9:59 hod.

Heger Eduard Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za reakciu. Áno, pri tých pôrodoch alebo teda po pôrode niekedy sa to naozaj vyzerá, ako keď sme, keď bol Ježiš posielaný od Piláta ku Kaifášovi a podobne, takže tam ja, teda moja skúsenosť pri mojich štyroch deťoch je tu v Bratislave, že už som to mal vybehané s tým tretím, štvrtým to už to bolo jednoduchšie a musím povedať, že tie úradníčky boli naozaj veľmi milé. Snažia sa to urobiť aspoň na tých úradoch teda tam user friendly.
Ale moja výtka teda je, tak jako som povedal aj v úvode, že jednak bolo plánom, že do roku 2018 to už malo byť dávno hotové, a po druhé, že naozaj by som to zhrnul možnože, za veľa peňazí málo muziky. A tých peňazí je naozaj enormne veľa, takže to len na záver.
Vďaka.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 16.5.2019 9:56 - 9:58 hod.

Gaborčáková Soňa Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Ďakujem, pán kolega, že si vstúpil. Áno, niekedy je potrebné, aby sme aj zo širšia rozprávali o tých veciach, lebo ľudí to reálne vonku trápi, že vždy hovoríme, že dávame na elektronizáciu nemalé peniaze, doslova si myslia, že ich vyhadzujeme von oknom. Na druhej strane keď prídu, napríklad naozaj v prípade narodenia dieťaťa, tak ten muž, keď tá žena je ešte v pôrodnici, je tak dezorientovaný pri tom, čo má urobiť, že normálne mi hovoria tí chlapi, že to je jak pôrod, že to je dačo neskutočné. Posiela ich od, od dverí k dverám a to, čo je naozaj podľa mňa priorita, je ten rodný list a ďakujem, že si ho vlastne aj spomenul. Máš pomerne dosť detí (povedané so smiechom), takže vieš, čo to všetko obnáša, ak ich máš viac, a takto vlastne funguje aj celé Slovensko. A ja ak sa môžem dotknúť sociálnej oblasti, lebo aj pán podpredseda hovoril, že je, veľa vecí je v gescii jednotlivých ministerstiev, tak úplne najtrápnejšie je, že lekári musia vypisovať PN na písacích strojoch, a už nemôžu ani zohnať tie pásky, čo niekedy do tých strojov išli, a na základe toho boli vlastne aj na našom sociálnom výbore a žiadali vlastne šéfa Sociálnej poisťovne, aby sa to zmenilo.
Takže na jednej strane hovoríme o ďalších 11 výpisoch, kde naozaj niekedy ide o malé čísla, na druhej strane péeniek sa vypisuje úplne do bludu a píšu ich na starých písacích strojoch. Ak ich nemajú, majú s tým obrovský problém tí lekári. Takže nečudujme sa tým ľuďom, že hovoria, že čo vy tam v tom parlamente robíte.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 16.5.2019 9:46 - 9:56 hod.

Heger Eduard Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne, pani predsedajúca. Pán podpredseda, kolegyne, kolegovia, by ste možno aj také (povedané so smiechom), aby som vysvetlil ešte aj to predchádzajúce vystúpenie, že som to otvoril tak zoširoka. Myslím si, že je aj dobré, aby sa aj tu v Národnej rade trošku tak viacej poslanci dozvedeli, pretože naozaj ak by sme si zobrali, že by sme k týmto zákonom nevystúpili, tak viaceré veci by tu nepadli a ja teda si myslím, že v Národnej rade aj, lebo nie sú to, sú to dôležité podľa mňa zmeny aj z pohľadu dopadu na občanov, takže preto si vymyslím, že by sa patrilo aj k takýmto zákonom popýtať a dozvedieť viacero informácií a prípadne niektoré tie detaily, ktoré sme otvorili. Takže ja som veľmi rád, že ste aj teda odpovedali na veci, ktoré sa netýkali priamo toho zákona, ale že sme mohli tak viacej načrieť do celkovo do tej oblasti.
Pri tejto, pri tomto zákone by som chcel možno priniesť taký iný pohľad, lebo na jednej strane áno, môžme si z prostredia informácie, informatizácie v sekcii zvyšovanie úžitkovej hodnoty služieb pre občanov a podnikateľov, predpokladá, že všetky výpisy budú elektronické už koncom roku 2018. Takže na jednej strane áno, prichádzajú ďalšie, na druhej strane už sme to jedenkrát a dosť, ktoré častokrát aj súčasný pán premiér v minulosti veľa hovoril, tak sa nedarí napĺňať, tak ako by všetci chceli alebo si priali.
Čo sa týka ešte toho, tej výzvy vlastne. Ďakujem pekne, že opäť tu zaznela tá výzva, že môžme sa stretnúť aj u vás na úrade. Ja som ju vlastne aj využil, naposledy som sa stretol aj s pánom Kmeťom a bolo to veľmi podnetné a dobré, dobré stretnutie, tak vďaka za túto otvorenosť, to určite oceňujem.
Späť k tomu jedenkrát a dosť, to je niečo, čo teda by malo byť veľmi striktne sledované a to napĺňanie by malo mať, myslím si, že úplne inú rýchlosť, pretože ľudia naozaj stále majú tú skúsenosť, že robia úradom poštárov a musia chodiť. Ja som mal teraz prednedávnom jednu takú skúsenosť a pamätáte, rozprávali sme sa o tom, že nie každý úradník je tomu úplne otvorený, ja teda som mal veľmi pozitívnu skúsenosť, kde tí úradníci sa snažili vyhovieť a snažili sa to zminimalizovať, ale zase počul som od iných iné podnety, čo som dostal, že nie vždy to tak je, že naozaj úradníci vyžadovali niečo, čo nakoniec vlastne ten človek si dohľadal. Zistil, že zo zákona vôbec žiadať nemali. A teraz otázka je, či sú ľudia málo informovaní o tom, čo majú, nemajú, alebo kde využijú, zneužijú tú svoju kompetenciu, ktorú ako úradníci majú, ale práve teda ten jedenkrát a dosť by mal byť veľkým cieľom.
Čo sa týka tých samotných výpisov, a keď si pozrieme tú početnosť, tak tu by som len chcel teda opäť podotknúť, tie potvrdenia, tých 11 potvrdení, tak máme tam potvrdenie o návšteve školy, ktorého početnosť bola v roku 2017 1 200-tisíc, ale potom tu máme práve tie, ktoré ste menovali, výpis registra nadácií, výpis registra občianskych združení alebo výpis z registra neinvestičných fondov, alebo výpis registra organizácií s medzinárodným prvkom a to sú radovo od 150 do..., no dobre, ten výpis registra občianskych združení, 4-tisíc, ale..., čiže vidíme ten veľký nepomer, ktorý tu je. Tým nechcem povedať, že by tieto nemali byť, ale že sú tu ešte iné výpisy, a to si pamätáte, sme hovorili aj o tom, že ten rodný list je, je, myslím, že najpočetnejší stále, a to je to, čo by malo byť, čo by som očakával, že by malo byť ako úplne, že top priorita vyriešiť, pretože opäť povedzme si, že ten želaný stav je ten, aby človek, aby tie systémy boli čo najviac automatizované, a to by som tu chcel ako keby, aby tu zaznelo, že či už je to napríklad ten výpis o návšteve školy, že ten ideálny stav by mal byť taký, že ja prídem, alebo teda moje dieťa, môj syn alebo dcéra prídu si kúpiť električenku a automaticky ten systém už má informácie, on sa prezentuje či už tým svojím eID, záleží, teda aký má vek, a automaticky toto miesto mu vyhodnotí, že tak o tebe vieme, že máš zľavnený, a automaticky ti ho predám zľavnený, čiže nemusím doniesť ani žiadne potvrdenia a podobne, že toto je tá výhoda toho internetového sveta, že tá výmena informácií, ak je dobre nastavená a, samozrejme, aj bezpečne, tak ten cieľový stav, a sme v 21. storočí, tak môžme, myslím si, že toto nejakým spôsobom očakávať, lebo vidíme, že funguje to, v tom komerčnom svete tieto veci mnohokrát fungujú. Mohol by som menovať súkromné firmy, ale to teraz nie je podstatné, že tie dáta akým spôsobom si vymieňajú, načítajú a vedia, vedia s tým pracovať. Tak takéto niečo mať, že proste príde, vloží tam nejakú svoju kartu identifikačnú a automaticky ten systém vyhodnotí a dá mu zľavnený lístok. Alebo ako sme napríklad hovorili aj o tom, že narodí sa dieťa, tak to dieťa sa narodí v nemocnici, tá nemocnica je štátna, ale keby aj nemala, nebola, proste má prístup do toho systému, to dieťa sa zaeviduje a automaticky všetky následné procesy sa udejú automaticky. Čiže jednak príde vám domov rodný list, jednak vám začnú nabiehať prídavky, teda príspevok, príspevok pri narodení a všetky možné dávky, pretože si to ten štát a všetky tie inštitúcie si to medzi sebou vymenia, že myslím si, že toto by bol ten ideálny stav, že by to bolo plne automatické. A k tomuto by sme mali smerovať úplne, by som povedal, čo najrýchlejšie, samozrejme.
Takže pri tomto samotnom zákone, ako som hovoril, alebo tu pri tejto novele, myslím si, že je tu teda ten nepomer, že sú tu síce môže to vyznieť zaujímavo, že 11 potvrdení, ale tie, najzaujímavejšie z nich je práve to potvrdenie o návšteve školy a tu by som sa vás chcel opýtať tú otázku, ktorú určite ste postrehli, a to je práve to, že aj ministerstvo školstva, aj dnes, myslím, že práve na stránke Slovakia Digital bolo..., či Slovensko Digital bolo povedané, že vlastne ministerstvo školstva si chystá svoj vlastný si projekt, a ktorý by mal rádovo stáť 7 mil. plus réžia na ďalších 10 rokov 20 mil., že keby ste toto, prosím vás, vedeli vysvetliť, že ako sa v tomto bude postupovať, pretože vieme, že napríklad ten systém myslím, že EduPage vie toto potvrdenie ako keby dodať do tej svojej aplikácie. Čiže tu by som vás poprosil opäť o také možno vysvetlenie, keďže je to aj veľmi taká, by som povedal, ľudová téma. Týka sa to mnohých ľudí, tak by bolo dobré, keby to tu zaznela, zaznelo, pretože vidíme, že práve teda ten EduPage je podľa mňa tiež veľmi dobrá aplikácia, mnohí rodičia ju využívajú. Jednak vedia o svojom dieťati z hľadiska školy a to je podľa mňa taká opäť pekná ukážka toho, že keď má človek niečo v mobile a dobre to funguje, tak, tak to poskytuje veľa informácií. Ja napríklad musím oceniť, že to, že viem kedy, na ilustráciu, že kedy dieťa odchádza zo školy, kedy prichádza do školy, že to sú podľa mňa veľmi dobré, dobré informácie, jednak rozvrh, známky, všetko sa dá komunikovať a človek nemusí tráviť, nemusí chodiť to školy na to, aby bol na rodičovskom, na rodičovskom stret..., združení, čiže..., už ani neviem, jak sa to volá, tam chodí manželka, ale... (Povedané so smiechom.) Proste chcem tým povedať, že, že naozaj tie aplikácie majú veľkú pridanú hodnotu pre ľudí, a keď ju zakúsia, tak potom majú o to aj väčší, väčší záujem.
Tie najpočetnejšie, čiže tam by ma zaujímalo, aké ešte ďalšie najpočetnejšie výpisy sú a koľko teda tých všetkých výpisov celkovo je, ktoré, ktoré teda by sa mali odbúrať, či máte nejaký takýto zoznam, a teda automaticky aj k tomu nejaké priority, že ako to bude následne riešené, nejaký, nejaký timing. Ale teda určite mám záujem aj o to stretnutie a môžme to prebrať aj tam, ale ak to máte po ruke, tak privítam.
To, čo sme hovorili vlastne, vy ste to naznačili a to je podľa mňa presne to, že, že je dôležité, aby tie systémy boli otvorené na to, aby mohli mať k nim prístup jednotlivé firmy alebo iné, ktoré používajú tie aplikácie, aby ich, aby ich vedeli prepojiť. Chcel by som sa opýtaj aj na ten systém OverSi.sk, teda asi tiež toto evidujete, že je s tým problém, že niekedy to vygeneruje neskôr odpoveď, ako, ako by sa čakalo, tak neviem, či teda evidujete takúto, takýto, takéto podnety. A je teda dostupný, pokiaľ viem, len samotným úradníkom a zaujímalo by ma, že aký je problém v tom, či by to, či je možné to teda sprístupniť aj firmám a fyzickým osobám, aby aj oni teda mohli k tomuto mať prístup keď teda hovoríme o znižovaní a byrokracie.
Posledné by som už len možno povedal to, že alebo tak krátko zhrnúť, že, že najlepšie, ten cieľ, želaný stav je, aby naozaj štát si zohnal všetko, čo potrebuje, aby tá prepojenosť tých databáz bola čo najskôr a čo v najväčšom zmysle, tak ako som to ilustroval na tom príklade, či už s tým narodením dieťaťa, alebo s tým samotným, samotným potvrdením o návšteve školy napríklad pri zakupovaní tej električenky. A taktiež aby štát mal takéto nastavenie, že čo môže vybaviť za tých ľudí za tie firmy, tak aby toto bolo, aby toto bolo úplne automatické.
Takže opäť trošku možno takej filozofie, ale tak sme v prvom čítaní, tak som chcel to využiť na to, aby sme možno otvorili tú tému širšie a rozmýšľali vo veľkom. Takže ďakujem veľmi pekne, skončil som.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 16.5.2019 9:28 - 9:29 hod.

Heger Eduard Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne za doplnenie. A áno, to bude veľmi zaujímavé, aj mňa by to zaujímalo.
Dobre, dobrý postreh bol aj to, že vlastne často tu vzniká taká pri takejto téme tá hystéria okolo toho, že budeme začipovaní. Myslím si, že tu je tiež veľmi dôležité veľmi dôkladne komunikovať a vysvetľovať aj zo strany teda pána podpredsedu, aby zbytočne ľudia proste nemuseli prepadať do nejakej paniky, ale aby chápali možno práve tie benefity, a jednoznačne to ukázať aj na samotnej tej dostupnosti tých služieb, pretože tak ako som hovoril, ak by sa podarilo, že tu to eID bude vlastne taká univerzálna karta, ako sa to podarilo práve s tými telefónmi, že sa to stal smartfón, tak myslím si, že mnohí ľudia by to ocenili. A ak by sa im dostatočne vysvetlilo, že to nie je riziko toho, že teraz sú začipovaní, tak ten nástroj môže byť veľmi populárny a môže priniesť veľa benefitov pre Slovensko, či už v rozvoji digitálnej ekonomiky, ale aj v komunikácii so štátom a v konečnom dôsledku pohodlia pre občana, pretože ten cieľ - spokojný občan - by mal byť predmetom každého politika.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 16.5.2019 9:07 - 9:27 hod.

Heger Eduard Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne, pani predsedajúca. Pán podpredseda vlády, kolegyne, kolegovia, dobré ráno prajem. Dnes ráno začneme takýmto aj dôležitým zákonom. Vždy je dobré, keď počujeme v tejto sále nejaký zákon, počujeme o zákone o e-Governmente, pretože je to jedna z oblastí, po ktorej, myslím, že nielen my, ale, myslím, že aj občania túžia, aby fungovala omnoho lepšie, aby sme v nej napredovali, a nielen dosahovali lepšie priečky v rebríčku, ale hlavne aby sme mohli jednoduchší život, pretože predpokladám, že to je skutočný cieľ, mať čo najviac užívateľov a čo najpohodlnejšie používanie, aby sme so štátom, ideálne by bolo, ak by sme so štátnom mohli komunikovať len z pohodlia svojej obývačky, keď to tak poviem.
Takže tu máme zákon, ktorý prichádza s nejakými vylepšeniami. Veľmi podnetné bolo aj to, že zaznelo vlastne v úvodnom slove, že boli reflektované aj podnety z praxe. Ja by som však možno dal to do takého väčšieho kontextu, pretože keď sa bavíme o tejto oblasti, a preto som k tomu aj chcel vystúpiť, lebo naozaj táto oblasť možno nie vždy dostáva takú pozornosť, ako by sme možno čakali, že čakali by sme možnože, alebo ľudia tak možno očakávajú, že však sa to nejako rýchlo udeje. Ale keď si zoberieme tie výdavky, ktoré naozaj smerujú do tejto oblasti, a pozrieme si aj efektivitu, ktorá sa dosahovala za minulé roky, či už kratšie, alebo dlhšie obdobie, tak vidíme, že ten pomer kvalita a cena nie je, nie je dobrý. O to viac o tom hovorí samotné umiestnenie v Indexe digitálnej ekonomiky a spoločnosti, kde sa nachádzame na 20. mieste, čiže sme pod priemerom EÚ. Vieme, že sú tu iné tigre, keď to tak nazvem, ako napríklad Estónsko, ktoré dokáže za omnoho menej peňazí dosiahnuť omnoho lepšie výsledky. Takže, samozrejme, je kam rásť.
Jedna z takých vecí, čo ma zaujala práve zo správy Implementačnej jednotky Útvaru hodnoty za peniaze, pretože chcem povedať, že, myslím, že veľmi kvalitné, kvalitné informácie, kvalitné dáta odzneli aj pre vašu oblasť, ale aj pre ostatné. A myslím, že toto je práve tá dobrá práca, že ja ako človek, politik aj v parlamente môžem povedať, že toto sú, presne čo by sme očakávali od práce analytikov, aby poskytli aj nám k debate proste kvalitné dáta, aby sme sa tu nemuseli baviť o dojmoch, ale aby sme sa tu mohli naozaj baviť o faktoch, o tvrdých, tvrdých dátach, ktoré sú proste rozanalyzované, a potom už je to na politikoch, ako tieto dáta uchopia. A preto som rád, že, že takéto niečo existuje, že to vzniklo a že to má podporu aj v súčasnej vláde. To je také veľké pozitívum.
No a vlastne z tejto správy vidíme, že zaostávame, alebo teda v tom hodnotení DESI, v tom indexe digitálnej ekonomiky zaostávame hlavne v internetovom pripojení, a teda v tom parametre dostupnosť internetu a cena pripojenia. A tuto podľa mňa je taký súvis a možno aj taká otázka na vás, pán podpredseda, že ak je nejaký taký plán toto nejak výraznejšie zmeniť, pretože ak chceme, aby ľudia nabehli na informačný systém štátu, tak, samozrejme, musia mať vyššiu pripojenosť. A preto aj sa bavíme aj o tej autentifikácii, pretože to je ďalší, druhý kľúč.
Ale teda ešte kratučko by som sa povenoval tomu kontextu a potom by som išiel možno k tým dvom veciam, ktoré, ktoré sú súčasťou aj tohto zákonu. Čiže vidíme, že tie výdavky sú naozaj veľkej, veľkej, veľkého objemu, rádovo 400 až 500 mil. Vidíme, že za posledný rok, z roku 2017 na rok 2018 narástli výdavky o 20 %, čo, čo nie je málo, a človek by očakával, že sa to nejako pretaví. A teraz ja si myslím, že to je práve o tom, že ak aj nerastie nejaký extra záujem o tú, o tú stránku alebo komunikáciu so štátom, tak vidíme, že z tej správy implementačnej jednotky, že vidíme aj miesta, kde sa dá usporiť a kde sa to nedarí. Napríklad tá revízia výdavkov hovorí, že bolo možné dosiahnuť úsporu rádovo medzi 20 až 48 mil., 25 až 48 mil., ktorá sa nedosiahla, a jednalo sa, teda hlavne tá najväčšia časť bola o tom, že sa mali centrálne obstarávať licencie Microsoft, ale nestihla sa podpísať zmluva, a tak nám unikla vlastne úspora v roku 2018 13 mil., čo opäť nie je, nie je malá čiastka, pretože akékoľvek euro, ktoré môžme usporiť, ho môžme použiť niekde inde. A my tu v parlamente veľa rokujeme o požiadavkách a potrebách, kde by tie peniaze sa mohli vložiť, takže preto si myslím, že keď vidíme miesto, kde sa to usporiť dá, tak je to prepasená, keď to tak poviem, príležitosť na to, aby sme to mohli investovať do dôležitejších alebo tiež veľmi dôležitých sektorov, ako sú napríklad zdravotníctvo alebo doprava, cesty I. triedy a podobne.
Taktiež vidím ten, a keď vás tu máme, tak, tak vidím aj ten problém s tým hodnotením projektov v Útvare hodnoty za peniaze, pretože vieme, že všetky nad 10 mil. by mali byť prehodnotené, ale vieme, že sa to nedeje. Na posúdenie neboli predložené projekty, až tri technické zariadenia v hodnote spolu 246, alebo resp. 100 mil.
A taktiež, čo som si tam všimol, a to by ma možno zaujímal váš názor, že taká tá výtka bola, že je tam slabý a žiadny popis tých prínosov projektov, že potom ťažko sa to možno aj analyzuje. A keď naozaj chceme sa rozprávať o tom, aby sme aj tu v tomto pléne mohli pracovať s kvalitnými dátami, tak ťažšie sa nám potom hovorí o dátach, keď samotní analytici tie dáta nevedia vyhodnotiť tak kvalitne, pokiaľ nemajú tie informácie od vás. Teda spomína sa tam, že chýbajú im informácie o tom, čo je projekt, aká je funkcionalita, a potom teda, samozrejme, sa to náročnejšie vyhodnocuje.
Taktiež teda som si všimol, že tam chýba metodika zbierania dát a benchmarkov, a o tom sme sa rozprávali aj minule, že ťažko sa potom dá vyhodnotiť, že do akej miery tá cena je adekvátna, keď to tak poviem. A toto podľa mňa by bolo veľmi dôležité naozaj čo najskôr zaviesť do platnosti.
Keď sa bavíme o vylepšovaní a naozaj o tom, aby ľudia mohli viacej používať, je tu ešte jedna oblasť, ktorú, kde vidím takú priestor na úsporu, a to by ma tiež zaujímal váš názor, a to je práve ten cloud, vlastný cloud. Vieme, že dnes prichádzajú do..., alebo sú dostupné rôzne hybridné cloudy. A aj komerčné. A vieme, že tie komerčné naozaj sú, by som povedal, bezkonkurenčné, čo sa týka ceny, že vedia poskytovať cenu, myslím, že dve, dva doláre za terabajt. Viem, že tam bol argument, čo sa týka bezpečnosti, ale myslím, že ani to už nie je nejakou prekážkou, že dali dáta inej entite, pretože, myslím, že aj štát už teraz komunikuje o spolupráce práve s takýmito hybridnými cloudami. Takže tu by ma tiež, ak môžem využiť teda aj tento priestor na otázku na vás, že ako to vidíte z hľadiska prechodu, lebo viem, že štát má investovať do svojho cloudu tých 270 mil.
A tu by som chcel práve ten parameter ukázať, že práve pri napríklad výsledkoch vo voľbách, alebo aj keď Finančná správa vlastne má ten nápor okolo dátumu podávania daňových priznaní, tak je veľmi dôležité práve, aby mala tú kapacitu, a poskytla, a či by nebolo práve na toto vhodné využívať tieto hybridné cloudy, aby sme mohli zefektívniť tie výdavky, pretože toto je miesto, ktoré ja vidím určite ako, ako miesto veľkej efektivity, a nemusíme držať veľké kapacity, ktoré v iný čas v roku nevieme absolútne využiť, pretože nemáme takú frekvenciu na, alebo taký nápor na obslúženie toľkých, toľkých požiadaviek.
Taktiež musím povedať ešte jednu vec. Keď sa tu aj bavíme teda všeobecne o e-Governmente a vôbec tých zákonoch a tých opatreniach, a budeme sa o tom baviť aj v tom ďalšom zákone, tak mne to trošku pripadá, že nie sú úplne zvolené priority, a pripomína mi to rezort dopravy. My sme tu veľa rokovali aj pri uvoľnení dlhovej brzdy a o prioritách, ktoré cesty sa majú stavať. A tiež vidím, že ako keby tie projekty, ktoré sa dostávajú na stôl práve pod vaším, vaším rezortom, keď to tak nazvem, tak nie vždy zodpovedajú nejakému logickému, logickej postupnosti a toto sa udialo práve aj pri budovaní diaľnic.
Ja si pamätám, ešte keď som s kolegom Blanárom sa rozprával o úseku Strážov - Brodno, ktorý sa postavil za niekoľko stovák miliónov, a naozaj dnes je využívaný iba pár tisíckami áut a hneď za vlastne tým tunelom, za Brodnom sú tie najkritickejšie úseky, Brodno - Kysucké Nové Mesto a Oščadnica, kde sú 20-tisícové frekvencie áut, a tie sa nepostavili, ale máme práve úsek, ktorý je, ktorý je zbytočný, a zdá sa mi, až aj tuto niekedy sa urobia opatrenia alebo zrealizujú sa projekty, ktoré nie sú nevyhnutné, ale boli poruke, možno, ako sa hovorí, bolo to, to nízko visiace ovocie, ktoré sa dalo ľahko urobiť, ale, ale neprinieslo taký efekt. A myslím si, že tie priority sú preto veľmi dôležité, aby boli nastavené. A teda ja som si nevšimol alebo nenašiel som nejaký zásobník projektov, ktorý by sa dal pozrieť a vyhodnotiť, že tak áno, toto sú, ako by som povedal, taký ten, ten plán cesty, aby sme mohli aj my sa pozrieť na to, že či to nám napreduje alebo či to dáva teda dobrý zmysel.
Jednu vec, ktorú by som ešte chcel pou..., kým, kým vás tu máme, lebo budeme preberať v pondelok správu z NKÚ, ale to tu bude pán predseda NKÚ a vlastne oni tam vytýkajú aj personálnu zodpovednosť za obrovské omeškania a predraženia. Tak by ma zaujímal váš možno pohľad na to ako človeka, ktorý je na vrchu tohto rezortu, že ako sa vy pozeráte na túto správu, pretože vlastne bolo tam vytknuté, že ani po desiatich rokoch nie je idea e-zdravotníctva naplnená v plnej miere. A nazvali to, že to nie je úspešný projekt informatizácie. Takže tu by ma určite zaujímalo, že či vy plánujete vyvodiť nejakú personálnu zodpovednosť, alebo už bola vyvodená a ako.
Teraz by som prešiel priamo teda k tým samotným bodom, samotným bodom tohto zákona. Prvé je vlastne tá autentifikácia. Vidím tu stále ešte väčší priestor na, na to zlepšenie. Na jednej strane máme tie elektronické občianske preukazy na dobrej úrovni. V Európe sme jedna z krajín, ktorá v tomto pomerne je ďaleko, a sú aj teda bezpečné. Zažili sme tam vlastne tie problémy, ale, ale potom sa to nejako vyriešilo. Problém však vidím, že ešte stále menej ako tretina občanov má aktívny elektronický preukaz, a to je podľa mňa aj prekážka toho, aby, aby to tu fungovalo, aby boli aj požiadavky, a teda zo strany občanov na ten systém. A vidíme, že ľudia to nepovažujú zatiaľ za atraktívny nástroj. A to je podľa mňa ten kľúč, že je dôležité, aby sme ľuďom ukázali, že tento nástroj môže byť atraktívny, ale aby sme ho aj zatraktívnili, aby ľudia chápali, že, že to nie je len nejaká kartička, ktorú ľudia majú zadefinovanú, že to potrebujem kvôli štátu, ale aby pochopili, že toto môže byť nejaká univerzálna karta, ktorá môže mať pre nich veľké benefity. Takisto ako to bolo voľakedy s mobilom, keď sme ho používali len na telefonovanie, a zrazu prišlo, prišli smartfóny, vlastne a stali sa z nich multifunkčné zariadenia, a dnes naozaj keď si zoberiete, na čo používate mobil, tak telefonovanie je možno maximálne tak jedna tretina a zvyšok sú všetky iné činnosti, ktoré tam robíte. A toto by sa malo proste preniesť aj do používania práve tej elektronického občianskeho preukazu, aby aj ľudia pochopili, že môže to byť niečo ako s tým smartfónom, že, že to nebude len karta na to, aby ukázali pri, keď ich zastaví polícia alebo keď potrebuje niečo riešiť so štátom, ale že môžu mať z toho veľké iné výhody.
Tu viem, že teda je trošku prekážka aj práve s tým sprístupnením práve tých, neviem, či to nazvem správne, certifikáty, ale, ale viem aj z dokumentov, že už v roku 2009 sa rátalo s tým, že bude využité, využité tento elektronický občiansky preukaz aj v komerčnom svete. Ale prebehlo 10 rokov a vidíme, že sme sa nepohli nejako ďaleko. A toto vidím ako problém. A vlastne opäť, keď budem citovať z tej súhrnnej správy implementačné jednotky, tak práve tam je tiež zaznamenané, že pri vytváraní ID bolo jedno z plánovaných využití nového elektronického občianskeho preukazu a jeho využitie mimo služieb štátnej správy. Čiže využitie v súkromnom sektore práve otváralo tie možnosti širšieho využitia, a či už to bolo pri autentifikácii služieb finančných inštitúcií, v online obchode či pri podpisovaní zmlúv, a s týmto využitím používal sumou 46 mil. eur a k skutočnému splneniu funkcionality tretím stranám, ale ešte stále dodnes nedošlo, čo opäť považujem za, za zlyhanie. Opatrenie sa neplnilo ani v roku 2018 a vlastne implementačná jednotka neeviduje žiadny pokrok v sprístupnení eID komerčným subjektom oproti stratégii 2017.
A ďalšia vec, o ktorej sme sa už aj my rozprávali, keď sa bavíme o nejakých vylepšeniach, tak je pomerne jednoduchá, opäť také to nízko visiace ovocie, práve to user friendly toho softvéru, čiže urobiť to pre užívateľov jednoduché. A mnoho, stačilo by v prvom kroku naozaj len pretextovať, pretextovať tie jednotlivé stránky, pretože niektoré naozaj tie textácie sú, sú nezrozumiteľné. A musím povedať, že toto, myslím si, že je vôbec niečo náročné ani časovo, ani, ani finančne. A takýto krok by sa nemal odkladať na to, že keď sa bude prebudovávať celý systém, ak to vie pomôcť výrazne už dnes.
Čiže tým pádom by aj vlastne to Slovensko.sk mohlo byť príťažlivejšie. A taktiež dôležité, aby fungovala táto stránka veľmi dobre, či už prehľadne cez mobil, alebo cez tablet. Vidíme, že komerčný sektor toto má ako jednu z prvých priorít, aby akákoľvek komunikácia s ich portálmi cez elektronické rozhranie bola vždy prehľadná, vábivá a ľahko, ľahko obsluhovateľná.
Takže a ďalšia vec, hoci tento zákon vlastne hovorí aj o tom, že zlepšuje prístup k OpenAPI, tak tu by som tiež chcel povedať takých pár postrehov, ktoré by sa podľa mňa dali rozšíriť. A je to práve o tom, čo som hovoril aj pri tom eID, aby to bolo dostupné vlastne pre firmy, pretože musíme si povedať, že za dva roky sa toto nepodarilo a že brzdí to vlastne aj tú digitálnu ekonomiku a znižuje vlastne potenciálnu efektivitu podnikov, pretože ak máme napríklad nejaký malý elektronický obchodík alebo dochádzkový systém, tak ak by ministerstvo vnútra povinne umožnilo, a tak ten systém, ktorý by niekto využíval, by sa mohol do toho zapojiť a vedeli by používať vlastne ľudia aj tieto elektronické preukazy, či už aj vlastne by sa dali, tieto OpenAPI by sa dali využívať aj do zapracovania do rôznych účtovných softvérov a podobne, že by nemuseli posielať poštové veci, ale mohli by komunikovať priamo so štátom.
Takže vidíme, že toto, v tomto to vlastne brzdí aj samotný štát. A tá transparentnosť je dôležitá. Pamätáte si, čo ste mali tlačovú besedu, myslím, s pánom premiérom, keď bola tá kauza s lustrovaním novinárov, tak aj tu vidím priestor pre to, aby vlastne tieto elektronické občianske preukazy alebo identifikačné karty boli využívané práve na tento účel. Viem, že tam ste, myslím, že vy spomínali, že by mohli mať nejaké separátne, ale potom sa pán premiér povedal, že však sa to dá rozšíriť, aby mohli využívať práve túto jednu kartu, lebo myslím si, že pointou nie je o to, aby človek mal veľa kárt, ale práve naopak, aby mal jednu kartu a v tej, s tou mal prístup do mnohých systémov.
Čo sa týka e-schránky, tak tam vidím ešte jeden problém, a to je práve to, že nie je jediná, pretože vidíme, že Finančná správa stále má vlastnú, a tuto tiež podľa mňa je priestor na to, a práve pre to zjednodušenie a zatraktívnenie aj pre občana, aby tento systém bol, aby to prišlo do stavu jednej schránky.
Je to asi pozostalosť toho, ako boli tie systémy budované, že každý si budoval sám, jednak stálo to veľa peňazí a vlastne si mnohokrát aj tieto systémy konkurovali. Ale toto je jedna z oblastí, ktorá podľa mňa je vysokej priority a mala by sa čo najrýchlejšie odstrániť.
A poslednú vec, ktorú by som k tomu možno len povedal, sú práve tie, tie finančné nároky, alebo teda finančné náklady, ktoré to bude stáť. Vidíme, že naozaj tento systém bude nákladný. Bude to stáť v priebehu troch rokov, keď tak poviem, desiatky miliónov alebo milióny až desiatky miliónov. A to je práve dôležité, aby aj to obstarávanie, ktoré som spomínal na začiatku, že vidíme, že tie výdavky sú vo veľkých objemoch, rádovo 400-500 mil., a vieme, že akékoľvek obstaranie má vplyv aj na cenu prevádzky, že práve v tomto biznise to funguje tak, že z obstarávacej ceny sa potom vypočítava cena prevádzky, a preto je veľmi dôležité, aby tie benchmarkky existovali, aby sme vedeli dosiahnuť čo najlepšiu cenu, čo najnižšiu cenu na trhu, aká je možná, pretože to nám určí potom aj cenu tej réžie, a preto aj pri tomto systéme, keď sa ide do toho investovať rádovo milióny, tak by sa mala podariť vyobstarať čo najlepšia cena.
Preto je veľmi dôležité nadefinovať tie parametre tak, aby sa o to mohla, mohla o to udiať aj najväčšia súťaž na trhu, pretože vieme, že tá dosahuje potom aj najkonkurenčnejšie ceny. Takže z tohto pohľadu je taký aj apel z mojej strany, aby to bolo vyobstarané za čo najlepšie, najlepšie ceny, najnižšie ceny, aby sme dosiahli čo najväčšiu efektivitu, a teda čo najväčšiu hodnotu za peniaze. Toľko z mojej strany k tomuto zákonu a vlastne vôbec aj k tomu kontextu.
Ďakujem, skončil som.
Skryt prepis
 

Vystúpenie 15.5.2019 18:17 - 18:18 hod.

Suchánek Alan Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Pán predsedajúci, vážení prítomní, v súlade s § 80 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady pre zdravotníctvo za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona (tlač 1463). Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre zdravotníctvo. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 17. júna 2019 a v gestorskom výbore do 18. júna 2019.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 15.5.2019 18:08 - 18:08 hod.

Remišová Veronika
Ďakujem kolegom za podnetné faktické, faktické pripomienky. Je to tak, nadávame na Brusel, ale keď sa máme ozvať, tak tú príležitosť nevyužijeme.
Skryt prepis