Ďakujem veľmi pekne.
Pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, pozdravujem aj kolegov z ministerstva financií aj finančnej správy. Tento zákon, alebo respektíve táto téma tu bola prežutá v parlamente naozaj zľava, sprava a by som povedal, že dostala, nenechali sme na nej možno ani nitku suchú a tak je to dobré, tak je to dobré. Mňa mrzí, že v politike sa zatiaľ nenosí úplne priznať si chybu alebo povedať veci na rovinu, ale ja by som sa chcel teraz trošku tak pozrieť aj do tej, do tej genézy, lebo je to naozaj veľmi pálčivá téma.
Tento zákon spôsobil bolesť hlavy aj myslím, že ministerstvu financií, aj finančnej správe, ale aj výrobcom, aj servisným technikom, aj predajcom. Veď naozaj toľko podnetov, ktoré teraz prichádzali za tieto mesiace na poslancov, to nevidíme často pri zákonoch. Vídavame to, ale, a obzvlášť, keď sú to technickejšie zákony a podobne. Čiže bolo jednoznačne cítiť, že sa reže veľmi ostro ako keby nožom do podnikateľského prostredia a tie rezy sú veľmi necitlivé a, a proste narážajú na to ľudia a viete, podnikatelia sa prirodzene ozývajú preto, lebo jednak tam bol problém času, ale bol tam problém aj, aj nákladov. Je to prirodzené. Technického riešenia a podobne. Toto je technický zákon.
Ja rozumiem tomu, že pôvodne tá eKasa mala za cieľ dve veci. Tú liberalizáciu, pretože ministerstvo malo v zuboch tých troch hlavných výrobcov, ktorí dominovali na trhu, ale zase povedzme si na rovinu, oni na tom trhu dominovali, ale tá dominancia sa vytvorila za dlhé roky a dovtedy to nejakým spôsobom zrejme ministerstvu nevadilo. Neviem, toto nechcem analyzovať, ale proste bola, tá liberalizácia bola proste odpoveď na to, aby, aby tu nebolo iba pár firiem, aby to mohlo robiť omnoho viacej firiem. Druhý krok bola práve tá onlinizácia, preto sa vlastne prechádzalo aj z elektronickej registračnej pokladnice na online registračnú pokladnicu, čiže na ORP.
Lenže musíme si uvedomiť, že už aj v tom roku 2014, keď sa začalo vlastne hovoriť o elektronizácii, tak kasy boli vybavované portom na pripojenie na finančnú správu, hoci áno, výrobcovia si to trošku uľahčili a dali tam len ten port, to riešenie zrejme nebolo schopné v danom momente ako, ako bolo dodané u zákazníka, len tak sa pripojiť a fungovať s finančnou správou, ak by finančná správa takú spôsobilosť na opačnej strane mala, ale to bol teda pôvodný úmysel a teda prišlo sa minulý rok s tým, že ide sa teda prejsť na online po inšpirácii vzoru Českej republiky. Opakujem, ale tu si musíme zopakovať, že Česká republika sa inšpirovala registračnými pokladnicami od nás, pretože tú históriu máme omnoho, omnoho dlhšiu a videla, že teda ten ich spôsob, akým nechávajú slobodu podnikateľom, spôsobuje, že im unikajú, uniká im aj daň z pridanej hodnoty, ale aj samotná daň.
Teraz by som sa chvíľku chcel vrátiť práve k tej 2020 teda k tomu, ako aj vláda a programové vyhlásenie, už aj premiér na to apeluje, aby boli akékoľvek zákony, ktoré majú dopad na podnikateľské prostredie, aby boli s účinnosťou od 1. 1. práve kvôli tej stabilite podnikateľského prostredia a toto je exemplárny príklad, ako sa to robiť nemá, ako sa spôsobí vlastne zemetrasenie v podnikateľskom prostredí, pretože sa deje všetko za pochodu a, a toto je podľa mňa niečo, čo by sme, čoho by sme sa mali vyvarovať. O to viac, áno, videlo sa, však tie čísla boli prezentované, je tu nejaká diera v rámci výberu DPH povedzme v tom maloobchode, ale vidíme, že 491, ak si správne pamätám, miliónov, ale vieme, že trojnásobne väčšia je celkovo, ešte dokonca viac, za minulý rok 2,3 miliardy eur, je medzera na výbere DPH a toto sú sumy, ktoré sa veľmi ťažko skresávajú, ak štát nezvolí správne mechanizmy.
Takže očakávať, že tu príde nejaký čarovný prútik, kiežby takýto čarovný prútik fungoval, ja by som si to, samozrejme, prial, aby zrazu budúci rok sme mali o 491 miliónov v rozpočte viac vďaka zavedeniu eKasy. Obávam sa, že to sa nestane.
Ale ešte sa vrátim k tomu teda procesu. Aj minulý rok ako sme boli svedkami toho, ako sa to dialo, rozhodlo sa, že sa pôjde teda na liberalizáciu a onlinizáciu. Najprv to bolo myslené tak, že teda nič vôbec, len, len proste dáme akékoľvek riešenie, ktoré sa pripojí na internet a môžu blokovať, respektíve no blokovať, ako účtovať samotné prevádzky. Potom sa zrazu zistilo, že dobre a čo keď tie elektronické dáta, eKasy nebudú schopné byť pripojené na internet, tak čo vlastne, ako budú blokovať? A tam sa zrazu zistilo, že tam by to bolo deravé a vlastne ten režim offline by nemal žiadny spôsob, ako zachytiť tie tržby a nedalo by sa ani nijako toho podnikateľa postihnúť a vtedy si aj finančná správa uvedomila, keď sa na toto poukázalo, že teda nejaké úložisko by tam malo byť, náhrada vtedajšieho, predtým, vtedajšieho fiskálneho modulu, nový názov, aby sa to teda nebilo a aby to nebolo to isté, tak sa to zmenilo na CHDU, čiže chránené dátové úložisko, ale aj okolo toho teda bolo naozaj, by som povedal, chaos v tej komunikácii. Videli sme tlačové besedy ešte vtedy pána Imreczeho a podobne. Tí, ktorí tomu naozaj rozumeli, videli, že je to, sú to také, ja by som to nazval trošku takými dymovými clonami, ale dobre. Bolo tu pochopené, že offline režim bez tohto chráneného dátového úložiska by bol problém.
To, ako sa to vyriešilo, tí, ktorí sa tomu rozumejú, vedia, že to riešenie nie je nejaké dokonalé, že stále tam ostávajú, ostávajú ako keby nedotiahnuté veci. Dobre, keby som chcel nad tým prižmúriť oči, poviem, dobre, bude sa to ešte dolaďovať, ale problém je to, že toto všetko sa teda dialo za pochodu a keď si zoberieme krajiny, ako je napríklad Nemecko a, alebo iné, vidíme, že tam tá citlivosť na to podnikateľské prostredie je omnoho väčšia. Čiže keď sa aj oznámi, že niečo sa ide robiť, tak sa nechá rok, dva na to, aby sa podnikateľské prostredie tomu mohlo prispôsobiť. Takže to je, to je tiež dôležité.
Určite by som ešte chcel poukázať aj na to, ako vlastne boli, prebiehala samotná certifikácia, ako sa vlastne hľadalo, čo vlastne, ako to, ako vymyslieť to konečné riešenie na základe toho zákona, keďže aj ten zákon bol, ako som povedal, písaný takou horúcou ihlou, tak sa vlastne potom hľadalo a preto aj také tie prvé definície o tom, ako má vyzerať to riešenie na to, aby prešlo certifikáciou, prichádzalo až, myslím, vo februári, čiže chyby boli na strane aj finančnej správy, sa dolaďovali za pochodu aj na strane výrobcov, ktorí prinášali riešenia, zistilo sa, že to nefunguje, čiže sa to utriasalo, len všetko lehoty bežali a boli to lehoty, ktoré boli pod tlakom, lebo všetko sa to muselo stihnúť ako keby do 1. 4.. Podnikatelia žili v tom, že to, k 1. 4. to musí tú certifikáciu mať, lebo potom nebudú môcť od 1. 4. predávať novým zákazníkom, takže tuto bolo veľa zmätočných informácií a preto aj tie podnety prichádzali na nás poslancov a tí, ktorí sme sa tomu venovali, tak sme museli s tými ľuďmi komunikovať a dá sa povedať, robili sme prácu aj finančnej správy a vysvetľovali sme podrobnosti toho, čo, čo je ale naozaj práca finančnej správy a práve preto, že tam boli také krátke lehoty, práve preto, že tam boli, tým pádom tam vznikali aj obavy na strane podnikateľov a toto spôsobilo ako keby celý ten, ten chaos okolo, okolo tohto riešenia a nebudem, alebo ešte spomeniem len záhadný vznik firmy CHDU, ktorá teda nevznikla, ale sa premenovala 1. 2. na firmu CHDU a podobne. Čiže tých okolností tu bolo okolo toho naozaj veľmi veľa a toto podľa mňa ukazuje opäť to, že keď sa dnes nachádzame v júni tohto roku, kedy od 1. 1. ako keby ten zákon vlastne začal bežať, tie lehoty, tak vidíme, že veľa udalostí za krátky čas a podnikateľské prostredie na to nedokázalo adekvátne reagovať, pretože okrem toho, že sa venujú spĺňaniu podmienok finančnej správy, aj podnikajú a chcú sa venovať vlastnému, vlastnému biznisu, z ktorého generujú príjmy a v konečnom dôsledku aj dane.
Takže tu opäť vidíme, že je to záťaž, ktorá je tu pre podnikateľov a najhoršie na tom je, alebo teda najhoršie, no, tá rétorika, ktorú aj počúvam zo strany štátu, je, že však čo, to je taký problém, aby si podnikatelia proste uniesli takúto sumu a kúpili si nové zariadenie a podobne? No tu nejde o to, či je to problém. Ten zákon prichádza preto, lebo chce potrestať nepoctivých, chce začať chytať nepoctivých. Chce ich primäť k tomu a dostať z nich tie peniaze. Ale tie riešenia si musia kúpiť aj tí poctiví a tých je podstatne viac. Takže poctiví opäť doplácajú na nepoctivých. A keď štát povie, že však čo máte s tým, jaký problém, tak prosím vás pekne, však si to kúpte, však keď neviete, keď neviete si zarobiť na jednu kasu, tak ani nepodnikajte.
No ako ja si osobne myslím, že toto je z pohľadu štátu arogantné, lebo ak ten poctivý, ktorý odvádza tie tržby a má nejaké riešenie a na ňom odvádza všetky tržby a teraz mu štát povie, že no ale musíš si kúpiť nové riešenie, lebo je tu, sú tu nejakí nepoctiví, ktorí, tak ty vlastne doplácaš na nich. Takže nejaká tá citlivosť tej komunikácie by tu určite mala byť, aj zmysel pre to, že títo ľudia reálne živia zamestnancov, prinášajú, generujú hospodársky domáci produkt, hrubý domáci produkt a generujú hospodársky rast a podobne. Takže ja naozaj, sa mi nepáči, keď štát pristupuje k podnikateľom ako k triednemu nepriateľovi, pretože podnikatelia sú kostrou fungovania štátu.
Takže tuto vidím ten problém aj v tom procese a zároveň aj v tých nákladoch, pretože ja si pamätám a priniesol som aj sem do Národnej rady novelu toho zákona, kde stačilo, a teraz liberalizácia okej, ale keby sa to robilo poctivo, tak nech sa naozaj tam nechá dostatok času. A ak sme chceli riešiť dieru v elektronických registračných pokladniciach, tak práve na tú dieru som doniesol záplatu na jeseň s, novela, kde stačila malá úprava, ktorá by zďaleka nebola taká nákladná, ako sú teraz zmena na eKasu a vyriešila by veľkú časť tej diery a tá podstata bola v tom, že by sa do fiskálneho modulu, pretože ERP majú fiskálny modul, eKasy majú CHDU, len aby sme to rozlíšili. Do fiskálneho modulu by sa neukladali len denné uzávierky, ale ukladali by sa bez možnosti zmeny všetky bločky, pretože už dnes ERP ukladá všetky bločky do svojich dátových úložísk, ktoré tam má, do takých SD kariet, ale nie je to ten fiskálny modul. Niekde je, niekde nie je. A stačilo, aby sa toto ukladalo do toho fiskálneho modulu, ktorý by bol nemeniteľný, aby nemali. Pretože problém bol v tom, že tí podnikatelia, ktorí chceli podvádzať, tí nepoctiví, mali možnosť aj, a teraz nebudem preberať dôvody, mali možnosť upravovať vlastne tieto bločky a mali možnosť upravovať tržby a mali možnosť teda upravovať tým pádom aj svoju daňovú povinnosť. Tam stačilo túto záplatu zaplátať, museli by to ukladať, tam by došlo k výmene teda tohto úložiska, ako hovorím, to by bola podstatne menšia, menší výdavok, aj menšia operácia, tým pádom by sa tá diera zaplátala, dobre, finančná správa by v danom momente ešte nedisponovala tými údajmi, ale boli by v tých kasách a boli by na nedotknuteľnom mieste pre podnikateľov a mohol bežať proces liberalizácie. Mohol sa dať dostatočný čas na to, aby sa testovalo, aby sa hľadalo to najlepšie riešenie a aby tá liberalizácia, keď príde, naozaj sa udiala tak, že všetci majú rovnosť príležitostí a majú hlavne na to dostatok času, aby to nebolo proste preteky a závod o čas.
To by podľa mňa bolo citlivé, takže na jednej strane by sa zaplátala diera, výber by bol vyšší, na druhej strane by sa mohol adoptovať silnejší systém kontroly, lebo aj dnes, aj dnes, keď budú chcieť podnikatelia klamať, tak budú vedieť vydať falošný doklad, ktorý vyzerá ako doklad z eKasy. Nebude to doklad z eKasy, samozrejme, keď si ho niekto overí na, s QR kódom, tak zistí, že ten doklad je falošný, ak si ho overí, ale ak niekto na to bude ochotný takto riskovať, tak to bude robiť a v takom prípade aj tak bude nevyhnutné, aby finančná správa robila poctivo kontrolu, aby teda tých nepoctivých postihovala, ale toto mohlo bežať teda paralelne, mohli byť zaplátané diery, mohol byť vyšší výber a mohla sa pripravovať onlinizácia s oveľa väčším citom a podľa aj dokumentov samotnej vlády, čiže v zmysle toho, že by to bolo k 1. 1., či už k 1. 1. 2020 alebo k 1. 1. 2021. Akokoľvek by sa vláda rozhodla, tá diera, ja som to ponúkal na jeseň, čiže k 1. 1. by sa to stihlo, hovorím, malý zásah, nebol by tam žiadny nejaký veľký problém ani na strane výrobcov alebo na strane servisných technikov.
Takže toto, takto by som si predstavoval ja ten samotný postup. Áno, hovoril som, pre čo sa teda vláda rozhodla. Tie skutočné dôvody by, ak nejaké sú ešte nevypovedané, by ma určite zaujímali, ale nie je to teraz, nie je nutne podstatné.
Ďalšiu dôležitú vec, ktorú by som chcel povedať pri tejto príležitosti, je, že práve tí malí podnikatelia, ktorí sú zaťažení registračnými pokladnicami, či už ORP, ERP a musia vynaložiť teraz a kúpiť si to zariadenie nové a vláda hovorí, že však keď to nevieš si kúpiť, tak ani nepodnikaj, okej, tak práve títo čelia naozaj mnohým reguláciám a mnohej byrokratickej záťaži, ktorá ich stojí peniaze a nemôžu, respektíve nieže nemôžu, stojí ich peniaze a musia do toho investovať a bráni im to v rozvoji podnikania, mnohokrát na to naozaj tí najmenší, a tých je pomerne dosť, a ja vyzývam vládu aj z tohto miesta, aby urobila krok voči týmto mikro podnikateľom, ako sme včera mali zákon o tejto novej kategórii, týmto mikro podnikateľom a odbremenila ich od tej záťaže. To sme počuli aj na tej konferencii, ktorú spomínala pani predsedníčka hospodárskeho výboru, kde samotní zástupcovia podnikateľov hovoria, že mal by tu byť, proste keď sa zavedie jedna, tak dve by sa mali stiahnuť. A tu každým rokom pribúdajú. Tých regulácií je niekde okolo 1 800. Takže ja vyzývam aj vládu z tohto miesta, nielen ministra financií, ale aj vládu, pretože to sú aj iné rezorty, aby začala odrezávať z tých regulácií, obzvlášť pre týchto malých podnikateľov, ktorí sú zaťažení najviac v pomere ku svojim tržbám touto, touto byrokraciou a bráni to ich rozvoju a bráni to ich, by som povedal, pohodliu podnikania a rozvoju, pretože musia venovať sa činnostiam, ktorým nerozumejú, alebo si musia zaplatiť ľudí, ktorí tomu rozumejú, ale sú to enormné časti z ich výdavkov, ktoré keby nemali, tak by mohli investovať do rozvoja svojho podnikania.
A tu vidím ďalšiu Achillovu pätu, ktorá ide ruka v ruke aj s týmto zákonom, pretože povedzme si na rovinu, aj sú viacerí malí podnikatelia, ktorí povedia, ja nedokážem všetky tržby priznať, lebo ak by som priznal, tak by som skrachoval. Ale áno, môžeme tu mať ten argument, že keď to nevieš zaplatiť, tak skrachuj, okej, toto môže byť jedna optika, ale druhá optika by mohla byť taká, že dobre, ja ako štát ťa odbremením od zbytočnej byrokracie, ktorá ti nepatrí, a potom sa pozriem na to, a ak ani potom nevieš podnikať, potom naozaj skrachuj, keď to nevieš robiť. Ale ak ty trpíš a nevieš proste dosahovať zisk kvôli tomu, že musíš si platiť kopec poradcov a podobne len preto, že tá byrokratická záťaž je taká vysoká, tak si nemyslím, že tento argument je legitímny a štát je zodpovedný za to, aby to podnikateľské prostredie bolo jednoduché, aby bolo prehľadné a hlavne aby bolo stabilné. Toto by som očakával od zodpovednej vlády, ktorá chce, aby sa Slovensko hýbalo vpred a konkurovalo okolitým krajinám, pretože to je ďalšia otázka, ale tej sa teraz nechcem venovať.
Ďakujem veľmi pekne, skončil som.
