Videokanál klubu

Ďakujem. Pokúsim sa odpovedať.
Pán Hrnko, vy ste ma nepočúvali. Tému rodov do Istanbulského dohovoru vkladáte vy. Ja hovorím, že dohovor sa snaží riešiť v prvom rade násilie páchané na ženách. A toto má riešiť dohovor prioritne. To, že tam vy dávate niečo iné, je váš problém.
Richard, ja nemám problém s tým, že ľudia sa o Istanbulskom dohovore rozprávajú. Ja mám skôr problém s tým, ako ich vy upokojujete, že o čom ten Istanbulský dohovor je. Tak to by ma skôr zaujímalo a prečo sa o ňom hovorí ako o škodlivom aj medzi ľuďmi.
Pán poslanec Zelník, zopakujem to aj vám, vy tu už dneska asi tretíkrát, možno aj minule ste to hovorili, stále dookola omieľate, rodič jedna, rodič dva. Ale to nie je cesta. Toto ľuďom takto nevysvetlíte. Naozaj sa venujte tomu, čomu, na čo je ten dohovor zameraný. A to je násilie páchané na ženách, aby sme ho tu mali menej, aby sme ho riešili, aby sme naozaj prispeli do tej spoločnej debaty.
Pani poslankyňa Smolíková, aj toto ste prekrútili, pretože ja som povedala, že kto bude hlasovať za, bude podporovať túto myšlienku, ktorú som tu už dvakrát teraz zopakovala, vy ste tvrdili niečo iné. Vysvetlite si to už, ako chcete.

Vážení kolegovia, ja by som zareagovala možno v prvom rade na moju predrečníčku, keď hovorila o tradičných rodinách, že by sme boli možno prekvapení, koľko tradičných rodín by sme v tomto parlamente našli, ako by ich bolo žalostne málo. Preto ja ako, rovnako ako žena, ako matka by som sa rada vrátila k podstate Istanbulského dohovoru a teda, že dohovor sa týka v prvom rade násilia páchaného na ženách, ktoré by sme ako slušná spoločnosť nemali tolerovať. A že hoci máme svoje zákony, tak sa nám toto násilie nie vždy darí kvalitne riešiť. Aj preto je tu tento Istanbulský dohovor.
Ja napriek tomu, že kolegyňa Simona Petrík tu, tu pomenovala mnoho vecí, myslím, že je fakt dôležité, aby sa tu opakovali tie veci, pretože niektorí to nechcete prijať a možno to nie je pre vás, ktorí ste sa už s tým stotožnili, s tým, ktorí už ten postoj máte taký, aký máte, ale možno je to pre ľudí, ktorí v tom úplne jasno nemajú.
Ja odcitujem niekoľko, niekoľko názorov odborníčky Adriany Mezochoritisovej, ktoré boli zverejnené napríklad na portáli Ženy v meste, a teda základná vec, ktorú tam ona spomína, je, že by sme sa mali snažiť ľudí upokojiť. A to vy nerobíte. Hovorí, že rozumiem, že ľudia majú strach o svoje rodiny, o ich súdržnosť a že nemajú životné istoty. Rodiny a vzťahy ničí ekonomická a sociálna neistota, nerovnosť, nenávisť. Nič z toho však neprichádza s Istanbulským dohovorom.
Bohužiaľ, a dnes sme tu zažili, ako niekto označil, že je tu zúrivý postoj na obhajobu Istanbulského dohovoru, ale podľa mňa tento zúrivý postoj ide z úplne inej strany ako od obhajcov dohovoru. Už tu bolo spomenuté Arménsko, a teda že minister spravodlivosti Arménska požiadal Benátsku komisiu, aby posúdila, či Istanbulský dohovor je v rozpore s ústavou, to citujem opäť túto odborníčku: Žiadne z ustanovení Istanbulského dohovoru nie sú v rozpore s arménskou ústavou, a teda analogicky, keďže my máme podobnú ústavu, nemala by byť, nemal by tam byť rozpor ani s našou ústavou. K tomu, či Arménsko má alebo nemá ratifikovať dohovor, Komisia nezaujala stanovisko, keďže ide o suverénny akt štátu.
Dnes my všetci tu máme možnosť sa rozhodnúť, kam sa budeme uberať. Áno, je to aj vo vašich rukách. Bohužiaľ, aj dnes sme tu počuli, to čo ona v tom svojom stanovisku niekoľkokrát pomenovala, ktoré, aké najväčšie výhrady voči tomuto dohovoru máme a jednou z nich je aj, že Slovenská republika dostatočne rieši všetky problémy spojené s násilím páchaným na ženách a že si vystačíme sami. Ona však hovorí, že prítomnosť kvalitnej vnútroštátnej ochrany ľudských práv neznižuje potrebu a význam vonkajšej ochrany. Obidva systémy sa dopĺňajú, nestoja proti sebe. Navyše ratifikáciou dohovoru štáty vysielajú jasný signál, že to s ochranou ľudských práv svojich občianok myslia vážne. Komisia zdôraznila, že dohovor vytvára priestor na spoluprácu krajín.
Rovnako tu boli spomenuté rodové stereotypy, voči ktorým tu niektorí namietajú. Ale naozaj stereotyp, že ženy majú vykonávať neplatené domáce práce, kým muž má finančne zabezpečovať rodinu, prispieva k vzniku ekonomických nerovností a väčšej chudobe žien. Každý deň tu počujeme, že je tu väčšia chudoba žien. V dôsledku toho sú ženy často od mužov ekonomicky závislé a stali sa zraniteľnejšími voči násiliu.
A už tu bolo spomenuté rovnako ikskrát, že pojem "rod" poukazuje na to, že naše správanie aj postavenie v spoločnosti do veľkej miery ovplyvňuje kultúra a okolie. Istanbulský dohovor, a to stále citujem z tohoto článku, uvádza definíciu rodu, ale nevyžaduje od zmluvných strán tohto dohovoru, aby ju zaviedli do svojho právneho poriadku.
Ďalšia obava, ktorá tu opäť nezaznela, a všetky, všetky tieto obavy, ktoré v článku sú popísané, tak dnes tu boli opäť vytiahnuté. Zavádza sa monitorovací orgán s nadmernými právomocami údajne. Odborníčka hovorí: Vďaka monitorovaciemu konaniu získajú zmluvné štáty veľmi konkrétne usmernenia šité na mieru v konkrétnej krajine, čo umožní efektívne odstraňovať nedostatky. Ale to predsa nie je nič nové. Dohovor má napríklad totožný mechanizmus, ako má Dohovor Rady Európy o opatreniach proti obchodovaniu s ľuďmi, ktorý Slovensko ratifikovalo už v roku 2007. Ak chceme odstraňovať násilie, musíme odstrániť príčinu a tou je rodová nerovnosť.
Stále sa snažím vžiť do obáv kolegov, ktorí tento dohovor označujú slovami ako nepotrebný, nezmyselný alebo škodlivý. Všetky slová tu dneska už zazneli. Vy ste naozaj presvedčení, že keď sa skončí diskusia o dohovore, napríklad na tejto parlamentnej pôde, že téma Istanbulského dohovoru bude uzavretá? Veď je to zmluva, ktorá možno bude spájať všetky okolité krajiny a my tu budeme na hanbu sveta. Témy, ktoré sa snažíte do Istanbulského dohovoru vložiť, sú hlavne o našich hlavách a o tom, ako si sami dokážeme udržiavať hodnoty, ktoré hlásame. A tam nemôže byť prekážka žiadna zmluva. A tak vás, kolegovia, naozaj prosím o väčšiu toleranciu.
Ešte budem parafrázovať jedného kolegu, ktorý tiež dnes povedal, že je rád, že sa tu odhaľujú charaktery. A je smutné pre mňa, že muž, ktorý tu hovorí o úcte k ženám, reaguje na iný názor zvýšeným hlasom. A to sa dnes stalo. Nepredpokladám, že tu dnes zlomím väčšinu parlamentu, podotýkam, len parlamentu, lebo nevieme, aký je názor ľudí vonku, ktorá sa cíti byť ohrozená Istanbulským dohovorom. Ak však príde na tejto schôdzi k hlasovaniu o Istanbulskom dohovore, tak pre mňa to bude znamenať, že kto hlasuje za Istanbulský dohovor, je proti násiliu na ženách, nič viac, nič menej. A prečo? Lebo to hovoria štatistiky. Máme tu alarmujúce výsledky, výskum agentúry EÚ pre ľudské práva, ktoré potvrdili, že jedna z troch žien v EÚ zažila fyzické alebo sexuálne násilie. To isté sa týka aj Slovenska. Rovnako je alarmujúce a to si, myslím, zodpovie každá žena, viac ako polovica všetkých žien v Európskej únii sa vyhýba určitým situáciám alebo miestam, pretože má strach z fyzického alebo sexuálneho útoku. (Reakcia z pléna. Zaznievanie gongu.) Od Európanov aj. Aj.
Tridsaťštyri percent ľudí tvrdí, že násilie proti ženám je často vyprovokované obeťou, a to nie je v poriadku. A teda čo je dnes problém? Chcela by som vyzvať ľudí, ktorí majú svoj vlastný úsudok, aby sa nad tým zamysleli. Poďme riešiť to, čo naše rodiny skutočne ohrozuje. Dnes máme aj túto možnosť, neoberajme sa o ňu. Ratifikácia Istanbulského dohovoru je správny krok, nenechajme sa oklamať.
Ďakujem pekne.

Pán kolega, na základe toho, čo ste povedali o nedodržaní lehoty prerokovania vo výboroch, ja vyzývam predsedu parlamentu, nech ukáže, ako si ctí rokovací poriadok.
Ďakujem.

Richard, ja si ťa svojím spôsobom veľmi vážim, ale voči niektorým tvojim takým jednoznačným vyjadreniam by som sa ohradila. Som presvedčená o tom, že GREVIO nepôjde po Richardovi Vašečkovi, pokiaľ budeš hovoriť o rodine a o úcte a o všetkých tých veciach, o ktorých si hovoril, ak sa budeš správať tak, ako naozaj sa správaš. A ja tomu verím, že to tak bude, takže nevidím dôvod, prečo by toto malo GREVIO robiť.
Uzatvárať sa pred spoločným riešením problémov týkajúcich sa práve tých, teda uzatvárať sa pred spoločným riešením problémov, tak ako vy chcete, stále tu opakujete, že my si máme riešiť svoje problémy na Slovensku, to nie je cesta. Sami dobre viete, ako to u nás s mnohými problémami vyzerá, že naozaj sa pohli až vďaka tomu, že sa riešia aj zvonka.
A ak si myslíš, že kapitolu Istanbulského dohovoru uzatvoríme po tejto schôdzi, tak sa veľmi mýliš. Tá téma tu bude vždy. A to je jedno, že či, ako sa Slovensko k tomu postaví. Proste bude tu a budete sa k nej musieť takisto vyjadrovať, či sa vám to páči alebo nie.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne, pán predseda. Ja by som chcel k Istanbulskému dohovoru povedať, že aj ja si uvedomujem veľmi silno, že tento dohovor ako taký polarizuje spoločnosť. A pritom, keď si uvedomíme, tak tá pôvodná myšlienka by mala byť, a to je to, na čom sa všetci zhodneme, že nechceme, aby tu bolo páchané násilie na ženách. A preto si taktiež myslím, že tento dohovor nepotrebujeme na to, aby sme venovali pozornosť tejto dôležitej téme a to je to, čo som povedal, násilie páchané na ženách. A je veľmi dôležité, aby sme sa zapodievali práve touto prioritou, či už úpravou legislatívy, alebo samotnou aplikáciou. Pretože myslím, že tuto je práve tá zanedbaná domáca úloha aj súčasnej vlády a je to nevyhnutné riešiť, ak chceme, ak chceme sa na Slovensku v tejto oblasti výrazne pohnúť dopredu.
Taktiež sa mi páči, že si vypichol práve tie oblasti, ktoré sú problémom Slovenska a dalo by sa o nich dlho rozprávať, či už je to alkoholizmus alebo hazardné hry a podobne, pretože vieme, že na toto vplýva aj mnohokrát situácia, akú tieto rodiny majú doma z hľadiska nejakej finančnej stability a podobne. Ja som veľmi rád, že sa podarilo urobiť výskum prvýkrát, ktorý sme iniciovali práve my, práve keď sme diskutovali o zákone o hazarde, kde vlastne prebehol teraz tieto mesiace a sa vyhodnocuje, o tom, čo vplýva na rodiny, prečo vlastne vstupujú do toho hazardu, prečo podliehajú účastníci tých rodín hazardu. A myslím si, že toto budú veľmi kvalitné tvrdé dáta na to, aby sme vedeli riešiť aj túto oblasť. Takže to len na doplnenie. A myslím si, že naozaj venujme pozornosť násiliu páchaného na ženách a nepotrebujeme venovať pozornosť tým pádom Istanbulskému dohovoru.
Ďakujem.

Soňa Gaborčáková, ale aj Anna Verešová a Elena Červeňáková boli celé 4 roky robotníčkami v tomto parlamente. Celé štyri roky sa vzhľadom na to, že boli opozičné poslankyne, chovali dosť absurdne. Ponúkali hluchým ušiam ministra návrhy, pripomienky, odborné rady, analýzy, z praxe zážitky. Tu na tomto pléne odznelo stovky, stovky konkrétnych návrhov zo strany opozície, ktorými tieto poslankyne podávali, podsúvali a núkali vylepšenia a dobré riešenia rodinnej politiky. Robia to aj teraz, hoci táto schôdza je pohrebom všetkých úsilí, preto je, to je číry populizmus teraz, to, čo sa deje.
A je to zvláštna bodka, taká iracionálna bodka, že oni sa stále snažia hovoriť o rozumných riešeniach, ale tu sa hrá populizmus, tu sa hrá divadielko, ktorého minister si je vedomý, že nebude mať ani žiadnu koncovku, a predsa ide teda o ich záchranu. Jedna z rečníčok to aj pripomenula, ale znovu a znovu sa vrátili len k tej odbornej stránke a ja im chcem za toto účinkovanie v parlamente poďakovať.

Dokiaľ sa na mňa obracala. Vy ste, pani Vaľová, naozaj známa týmto bezočivým tónom, nebojíte sa ničoho. Veď držím vám palce, aby sa... Vaľová, áno, že? (Reakcia z pléna.) Takže nebojíte sa ani zodpovednosti. Ja si myslím, že poslanec má byť veľmi zodpovedný a vy teraz prejavujete a ešte sa tým pýšite, že vy sa nepotrebujete báť rozhadzovania peňazí, lebo prečo by sme sa báli. Ja ak som spomínal vašu bývalú ministerku, nie za to, že by som jej meno potreboval na niečo iné, iba som pripomínal klamstvo, ktoré bolo na tom bilborde. Čiže či sa vám to ľúbi, alebo neľúbi, klamali ste a podviedli ste státisíce starých ľudí, ktorí čakali na ten trinásty dôchodok osem rokov, a vy ho posledný týždeň sem prinesiete, pozor, s vedomím, že ak ho prezidentka vráti, vôbec nič ste nedosiahli, len ste si za naše peniaze, lebo veď toto nie je lacný špás, takéto rokovanie schôdze, urobili masívnu volebnú kampaň. To je celé, čo tu robíte. Zneužili ste parlament na svoje voľby.

Ďakujem, pán predsedajúci. Dámy a páni, v tejto chvíli mnohí poslanci a ja sa tomu tiež nevyhnem, hovoria viac o kontexte než o obsahu týchto zákonov a procedúre, pretože ten kontext obnažuje aj procedúru, ktorú práve teraz ešte stále diskutujeme, to znamená skrátené konanie.
Toto zvláštne skrátené konanie teda začalo populistickým sľubom SMER-u v roku 2012. Bol vlastne na všetkých bilbordoch aj s terajšou expertkou na sociálne veci a vašou predchodkyňou pani Tomanovou, a sľub na trinásty dôchodok takto žije svoj populistický klamný život už osem rokov. Priniesol SMER-u určite v nemalej miere, už som to spomínal, že s podobne falošným sľubom odškodnenia obetí nebankoviek priniesol veľa-veľa voličov. Práve títo starší voliči často sú ľahkými obeťami populistických sľubov a ponúk, ktoré sa potom nenaplnia. Dobrí vaši voliči uverili a vy ste vyhrali voľby tak, že ste vládli dokonca úplne sami. To sa stalo od roku 1989, vtedy prvý a zatiaľ aj poslednýkrát.
Čiže neplnenie volebných sľubov v tomto jedinom prípade sa už naozaj nemá na koho hodiť. Nedá sa hodiť ani na koaličných partnerov. Dokonca aj ekonomická kríza už vtedy odznela, v roku 2012, sa je ťažko vyhovárať na krízu, ktorá bola v roku 2008.
Tí voliči, ktorí vám uverili, určite ste sa, samozrejme, aj žiaden politik sa nezapodieva osudom voličov, ktorí mu uverili, ale vo vašom prípade, keďže v prípade oboch týchto sľubov išlo väčšinou o starších ľudí, o penzistov, lebo chodili potom mnohí z nich po rokoch aj do tohoto parlamentu, videl som ich a smutne pripomínali, ako ich SMER oklamal. Teraz hovorím o, o tých, čo čakali na odškodnenie za, za pyramídové fondy. Títo ľudia, pokiaľ išlo o penzistov, ročne zomierali v počte 50- až 55-tisíc, ako ktorý rok a odchádzali v tej, s tými chudobnými penziami, na ktoré ste nadávali, správne, tie tzv. Kaníkove penzie, určite sa s tým dá len súhlasiť, ale ktoré ste nenapravili. Pri samovláde sami so svojím vlastným sľubom na bilbordoch.
Za tých osem rokov takto v márnom čakaní odišlo z tohto sveta 440-tisíc dôchodcov. Neuveriteľné číslo. Väčšina z nich dožila s dôchodkami, ktoré boli a také sú aj dodnes jedny z najnižších v Európe, v porovnateľných štátoch Európy. Rovesník nášho dôchodcu v susednom Rakúsku dostane vyše tisíc eur a ešte aj v kedysi chudobnom Poľsku dostane viac. Podotknem pri tých číslach, že táto sľubotechna, ktorou sa SMER s týmito dvomi sľubami stal, nesplnenými sľubmi, obnášal aj 200-tisíc, 200-tisíc obetí, obetí pyramídových fondov, v ktorých očakávali 1,6 mld. eur.
To, čo mne mimoriadne prekáža, je, že tu máme vytvorený systém, v ktorom sa nepomáha občanom a voličom odpočítavať sľuby svojich politikov, ktorým hádžu hlas. Strany sa, samozrejme, tiež k tomu nehrnú. Kedysi ešte bol taký zvyk, že premiéri pred koncom volebného obdobia robili nejaký odpočet práve z tohoto miesta a bola o tom rozprava. Dnes sa tomu váš premiér vyhol a rovnako sa choval premiér Fico aj pri svojej druhej vláde. Žiaden odpočet nebol, ako by sa odtrhla už úplne súvislosť medzi voľbami a sľubmi a potom prácou a odpočtom. Ľudia sú lákaní iba marketingom. Netvrdím vôbec, že to robí iba SMER. Žiaľ, celá politická scéna sa podrobila tomuto partokratickému modelu. Dá sa povedať, že je to isté perpetuum mobile, my vám nasľubujeme, potom dostaneme peniaze zo štátu, ovládneme štát, vytvoríme si nové fondy na ďalší marketing a v ďalších voľbách budeme znovu mať peniaze od ľudí. Napokon aj tie, keby ste aj tie sľuby plnili, veď to sú peniaze znovu len od ľudí a firiem, ktoré pritekajú a vo vnútri tých štátno-straníckych štruktúr sa kvázi legálnym spôsobom prelievajú a neraz aj miznú.
Táto, táto pyramída vo vnútri nášho politického systému, táto akási zvláštna vnútorná, vnútorné perpetuum mobile na život straníkov a ich blízkych v okolí, to je vec, ktorá vytvára atmosféru hnevu na Slovensku. Ja viem si predstaviť, že z vášho pohľadu aj vy, pán minister, alebo členovia SMER-u sa niekedy tomu hnevu čudujete a nechcete byť jeho terčom alebo nechcete sa mu zodpovedať, ale ten hnev sa zlieval, áno, ešte z vlád Mikuláša Dzurindu a z vlád aj Vladimíra Mečiara. Nedokázali vládnuce garnitúry odpovedať na mnohé otázky, nenastoľovali spravodlivosť. Stále tu platilo, že ruka ruku umýva a veľa ľudí začalo mať pocit základnej nespravodlivosti a hnevu, ktorý, ako vidíme, ich ženie k voľbe extrémistických strán.
Vaša strana, pán minister, prisahala na to, že bude bariérou extrémizmu, ale na konci volebného obdobia ich považujete za oporu a váš predseda celkom verejne povedal, že neodmietne ani možnosť zostaviť s nimi vládu. Čiže stal sa presný opak, extrémistické strany majú za vášho účinkovania viac voličov (reakcia predkladateľa), no nájdem vám to. Táto schôdza napokon, ktorá vyzerá nezmyselná, ale má istý zmysel. Teda dívame sa na prázdne lavice na konci volebného obdobia, vaši poslanci sa neprejavovali ako veľkí bojovníci pri predkladaní návrhov zákonov, čo sa vám ako ministrom teda čudujem, že ste od nich nežiadali podporu. Ale na konci, keď tento záchranný čln vypúšťate ako nádej, že zasiahnete všetkých možných ľudí, sú tam mladé rodiny, sú tam motoristi predsa a sú tam, tá obrovská armáda penzistov, ktorí dostanú trinásty dôchodok, a predsa vaši poslanci sem neprišli a váš predseda vyhlásil, že bude sa tejto schôdze zúčastňovať iba prostredníctvom tlačových besied, na ktorých bude zďaleka komentovať, čo tu odzneje. Veď to je úplne očividný strach, vás dvoch tu nechali a je to očividný strach čeliť prípadnej inventúre toho volebného obdobia, lebo naozaj je našim právom aj v istom zmysle povinnosťou na tejto poslednej schôdzi urobiť aj túto vec, keď už vy ste nemali odvahu predstúpiť, každý jeden minister s nejakým odpočtom a čeliť otázkam opozície alebo aj verejnosti, tak sme povinní to robiť aspoň takýmto spôsobom.
Hlavnou témou teda je, skrátené, skrátené konanie. Predkladáte obrovský balík zákonov za takmer miliardu, ktoré ale nebude jednorazová miliarda, bude každý rok, neustále, strata na diaľnice, neustále obrovský výdaj, ktorý vás trápiť nemusí nielen za to, že to je z peňazí občanov, ale najmä za to, že vy ani nebudete zodpovední za to, ako sa s tým budúca vláda popasuje a kde teda ušetrí. Na zdravotníctve, kde ušetrí? Urobili ste adresnú, niektorí to tu nazývali volebnú korupciu, nechcem ísť tak ďalej, ale adresný balíček predvolebný pre svoje skupiny, pre dôchodcov a tak ďalej, no ale sú tu aj iné skupiny. Sú tu, naozaj my máme iba štvrtinu liekov, neviem, či to viete, pán minister, štvrtinu onkologických liekov, ktoré sú v tom registri platení. Česi majú 90 percent. Však sme žili v spoločnom štáte. Náš onkologický pacient, aj to je veľký problém... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Hrnčiar, Andrej, podpredseda NR SR
Pán poslanec...

Budaj, Ján, poslanec NR SR
... a môže to byť každý z nás a z našich rodičov. Čiže nie je to také jednoduché povedať, že práve trináste dôchodky uspokoja naozaj každého. A zrušenie známok, ktoré sú v sume jedného tankovania... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Hrnčiar, Andrej, podpredseda NR SR
Pán poslanec, uplynul už limit desaťminútový.

Budaj, Ján, poslanec NR SR
Áno, tak mi dovoľte len poslednú vetu.

Hrnčiar, Andrej, podpredseda NR SR
Nech sa páči.

Budaj, Ján, poslanec NR SR
Pokúšal som sa odôvodniť, že naše účinkovanie na tejto poslednej schôdzi ako poslancov predsa len nie je také nezmyselné ako som si na začiatku hovoril, keď som videl čo ide SMER a SNS urobiť, a kotlebovci, má ten zmysel, že aspoň zaznie inventúra toho, kam sme sa dostali a aj to, čo vlastne znamená, že SMER je v takej zlej situácii, že je nútený na mimoriadnej schôdzi mimoriadnymi spôsobmi v skrátenom konaní ponúknuť slovenskej verejnosti takýto predvolebný, ako hovoria mnohí, úplatok v sume jednej miliardy a rozkývať, vlastne škrtnúť všetky svoje bývalé sľuby o vyrovnanom rozpočte alebo čo i len približne o vyrovnanom rozpočte.
Ďakujem.

Naozaj, pán Galek, to ste si mali odfotiť ešte z vyššia, lebo toto je obraz porazených, tie prázdne lavice SMER-u. Sú tu len tí, ktorí zo zákona tu byť musia. Pán predseda SMER-u povedal, že on tu už nemôže byť, lebo to ohrozuje jeho psychohygienu. Takže ten plat, on v práci nemôže byť, lebo ho ohrozuje jeho psychohygienu, a preto má stále ochranku, aby, aby nejak sa ochránil. Pred kým vlastne? Ak sa tu hovorilo, že SMER má veľa, veľa členov, má aj veľa voličov, aspoň mal v minulých voľbách, tí by sa teraz mohli pozrieť, že elita tej ich strany ako prežíva túto etapu plavby Titanicu. Niektorí si našli člny, tam už sú na svojich exkluzívnych vilách, iní zmizli do nejakých dobre platených inštitúcií, ako pán Kažimír. Ďalší zmizli tak, že ani nikto nevie, kde sú. Toto je záver éry Ficovej garnitúry, ktorí ani nemajú odvahu sem prísť a čeliť tým inventúram. Áno, lebo je koniec volebného obdobia a poslanci hovoria o inventúrach, nakoniec ľudia si to práve toto zaslúžia. Tu by mali sedieť tí, ktorí toto volebné obdobie tvorili, stvorili a aj dotvorili do tejto chvíle, kedy už posledným člnkom, ktorým chcú ujsť svojmu osudu, sú extrémne populistické návrhy na nakupovanie voličov.

Ďakujem pekne. Pani Vaľová, začnem teda od vás. Viete, som síce chlap, ale mám aj rozum. A to je dôležité, ten je dobré používať. No pozrite, vy opäť strašíte. Naozaj, človek, ktorý straší, musí byť plný strachu. Zrejme ste naozaj plná strachu a dokonca asi až tak zatienené oči máte strachom, že začnete mne rozprávať niečo o úplne inej strane a úplne akože až som chvíľku rozmýšľal, že či viete ku komu rozprávate, lebo naozaj prvých pár sekúnd sa zdalo, že ste si pomýlili trošku vystúpenie.
Pán Tomáš, vy ste urobili zaujímavú štatistiku, 57 % sme podporili vašich zákonov. Otázka teraz znie, že koľko ste podporili vy našich percent. Nemáte náhodou toto číselko? Lebo to by ma zaujímalo, že koľko ste podporili vy našich, asi. Ale viete, odpustím vám to, lebo to percento by bolo naozaj mizerné, ale zase na druhej strane ku cti vám slúži to, že všetky tie opatrenia, ktoré ste vymenovali, ktoré neboli odrobinky, materská a rodičovský, sú presne tie opatrenia, ktoré sme do tohoto parlamentu priniesli prví my. Takže my nie sme odrobinkári, vy ste odrobinkári.
A už len na záver k tomu svätému boju. No, viete, keď už ten boj bojujete desať rokov, tento svätý boj, čo sľubujete trináste dôchodky, vládnete sami jedno volebné obdobie, potom máte tie najúrodnejšie roky, máte o miliardu viac v jednom roku v rozpočte a napriek tomu tento svätý boj neviete vyhrať, hoci nemáte protivníka, tak ja neviem, ako chcete s takýmto, s takýmto, štatistikou, s takýmto úspechom, no nedávam tomu veľkú šancu, že by ste mohli uspieť. Takže toľko na margo vašich výsledkov. Ale tak pozrite, ja opäť chcem odkázať aj ľuďom, že sú na Slovensku aj ľudia, ktorí to myslia s občanmi vážne a úprimne a ktorí chcú pracovať v prospech aj v tejto Národnej rade, aj vo... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)