Videokanál klubu

Ďakujem za slovo. Dovoľujem si požiadať o preloženie hlasovania o mojom bode návrhu zákona, tlač 458, na zajtra na 17.00 hodinu. Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, dovoľte uviesť návrh zákona o sociálnych službách, ktorý predkladáme spolu s kolegami z klubu OĽANO – NOVA. V jednoduchosti by som asi tento návrh nazvala záchrana stacionárov. Sami viete, že na minulej schôdzi sme prijali novelu zákona o sociálnych službách, tzv. jasličkový zákon, väčšina sa alebo tá verejná mienka sa krútila naozaj okolo vytvorenia služby pre jasličky alebo pre deti do troch rokov, ale na druhej strane oblasť, ktorá trápi možno dnes viac ako 3-tisíc klientov stacionárov, zostala trošku nepovšimnutá. Došlo k zmenám, ktoré môžu byť likvidačné pre mnohých poskytovateľov sociálnej služby komunitného charakteru alebo ambulantného charakteru, teda pre poskytovateľov stacionárov.
Vieme, že pán minister nám dôvodil, a to sme mu aj nebrali, že túto službu, bohužiaľ, zneužívali, priam zneužívali mnohí poskytovatelia, nie klienti, ale poskytovatelia. A na to má pán minister mať dostatočne dobré prispôsobené kontrolné orgány, aby každé zneužite vedel dostatočne odsledovať a zabrániť mu. Pán minister však nechal štyri roky tieto stacionáre vyrastať ako huby po daždi, nevenoval im dostatočnú pozornosť, aj keď mal informácie, že sa tam nekoná, nenakladá s verejnými prostriedkami tak, ako sa má. Aj napriek tomu všetkému sa rozhodol pripraviť novelu, na minulej schôdzi, zopakujem, že bola prijatá, ktorá však likviduje alebo nastavuje likvidačné podmienky aj pre dobrých a spravodlivých poskytovateľov takejto služby. Jedná sa o formu ambulantnej služby a v skratke zhrniem veci, ktorých sa v našej novele dotýkame.
V predchádzajúcej novele sa stanovil minimálny počet hodín na jedno zriadené miesto v zariadení, v ktorom sa poskytuje sociálna služba, a zároveň ponecháva sa suma finančných prostriedkov, ale ministerstvo stanovilo počet hodín na jedno zriadené miesto v zariadení na 80 hodín, nie na klienta, ale na jedno zriadené miesto. My hovoríme, keďže ide o klientov, ktorí sú od stupňa odkázanosti dnes už tri, tri a viac, to znamená, ťažšie zdravotné postihnutia, to znamená, týka sa posúdenia 3, 4, 5 a 6, alebo týchto skupín, zdá sa nám, že tých 80 hodín mesačne bude naozaj veľmi ťažké vykryť. Najmä ak viete, že máte zazmluvnených, ja neviem, 15 alebo 20 klientov, a vy pokiaľ tento bude hospitalizovaný, viete, že pravidelne chodia, neviem, na štvorhodinové pobyty, náhle bude hospitalizovaný alebo bude PN, vy nebudete mať šancu získať nového klienta. Keď sa vám večer stane, že vám dajú vedieť, že nepríde, proste do rána si nevycucáte toho klienta z prsta. Takže týmto opatrením, ktoré zaviedla vláda, sa môže stať, že služba bude poskytovaná oveľa menej kvalitnejšie ako doteraz.
Takže chceme, aby sa znížil počet hodín na jedno zriadené miesto z 80 hodín mesačne, čo je približne 4 hodiny denne, na 60 hodín mesačne, čo bude vykrývať aj prípadné straty, ak by klienti neboli možní, nemohli aktuálne nastúpiť alebo jednoducho nemohli by sa zúčastniť toho celého procesu.
Zároveň vo svojej novele hovoríme aj o tom, že chceme upravovať aj príspevok, výšku príspevku na tieto denné stacionáre.
Vládny návrh zákona ponecháva hodnotu na výške 184 eur na jedno miesto, my hovoríme, že v poriadku, pokiaľ bude týchto, pokiaľ to bude služba, ktorá je poskytovaná dospelým ľuďom alebo seniorom, áno, ten príspevok môžeme nechať, ale pokiaľ sa táto služba bude poskytovať deťom, ktoré ešte stále môžu mať prospech zo služby v podobe zlepšenia zdravotného stavu, psychického stavu, alebo zlepšenia motorickej zručnosti a schopnosti, tak v tom prípade si to bude vyžadovať aj oveľa väčšie profesionálne nasadenie. A to znamená, že navrhujeme, aby v takomto prípade dostali výšku odmeny, výšku za jedno zriadené miesto alebo finančný príspevok na zriadené miesto vo výške 280 eur.
Rovnako si myslíme, že je veľmi dôležité aj operovať s personálnymi štandardmi. Vládna novela navrhla plošne počet odborného personálu na klientov jeden na šiestich klientov. My hovoríme, že pokiaľ sa bude opäť jednať o ľahšie stavy, o skupiny 3 a 4 odkázanosti, že súhlasíme s tým, aby bolo, teda ak budú ťažšie stavy, stav 5 a 6 odkázanosti, aby bola venovaná takýmto ľuďom väčšia opatera. A to znamená, že im naozaj stačí šesť klientov na jeden odborný personál. Pokiaľ by však išlo o ľahšie diagnózy a zároveň že by to bola odkázanosť 3 a 4, tak tam úplne postačuje možno na jeden odborný personál deväť klientov.
Toto sú všetky základné zmeny, ktoré sme sa rozhodli v tejto novele upraviť a pripraviť. Okrem tohoto, okrem záchrany stacionárov, by sme boli radi, ak by sa podarilo upraviť výšku v zariadeniach opatrovateľskej služby a v zariadeniach pre seniorov, ktoré rovnako trpia podvýživou. Už pri návrhu zákona o štátnom rozpočte sme hovorili o tom, že sociálne zariadenia naozaj veľmi ťažko prežijú tento rok. Vieme, že ministerstvo síce pripravuje novelu zákona o sociálnych službách, kde má kompletne riešiť poskytovateľov sociálnych služieb a hlavne finančné vyhodnotenia. Ale podľa informácií, ktoré máme z týchto pracovných stretnutí, zatiaľ k zhode nedošlo. A podotýkam, že existuje veľký problém, že práve zariadenia pre seniorov a zariadenia opatrovateľskej služby tento rok nemusia prežiť.
A chcela by som vedieť, že či si štát zoberie na zodpovednosť to, že klienti nebudú mať, nebudú mať kde byť umiestnení. Jedná sa zhruba o šestnásťtisíc klientov.
Takže toto je zhruba základ toho, čo sme sa snažili do novely dostať. Jednoducho nazvané, záchrana stacionárov. Ide nám o to, aby tí, ktorí poskytujú službu kvalitne a zodpovedne, nemuseli živoriť alebo aby mohli poskytovať túto službu ďalej rovnako zodpovedne a aby i ministerstvo nekládlo úplne likvidačné podmienky.
Takže toľko na úvod a zároveň sa hlásim, pán predsedajúci, o slovo v rozprave.

Takže ja len veľmi krátko. Ďakujem za síce krátku rozpravu, ale predsa. Chcel by som z tohto miesta naozaj požiadať všetkých poslancov v Národnej rade o podporu tohto môjho návrhu. Aj z toho dôvodu, že som ho konzultoval s množstvom odborníkov v oblasti, kde sa chcem poďakovať aj ministerstvu školstva, vedy, výskumu a športu za veľmi cenné pripomienky, keď som im ukazoval pôvodný návrh, taktiež za veľmi konštruktívne rokovanie na úrade podpredsedu vlády pre investície a informatizáciu a tiež aj za stanoviská, ktoré som dostal od mojej školskej organizácie, spomeniem napríklad Združenie základných škôl Slovenska. Verím, že podporou tohto návrhu naozaj spoločne urobíme jeden drobný krôčik, aby sme mohli odštartovať potom veľkú zmenu. Ďakujem.

Ďakujem za slovo, ďakujem aj pánu kolegovi poslancovi Žarnayovi za jeho vystúpenie. Niečo ma aj doplnil, pretože upozornil na faktor možno ešte výraznejšie ako ja, byrokracie, ktorá, ak si naozaj dáme ruku na srdce, existuje v papierovej, ale môže sa veľmi ľahko preliať z papierovej do elektronickej podoby. Tu musíme byť veľmi opatrní, aby sme nenahradili papierovú byrokraciu, to znamená, vypĺňanie množstva papierov, do toho, že budeme zadávať stále viac a viac údajov, pretože potom nám nevznikne, potom nám môže vzniknúť efekt, že sme sa posunuli len čo sa týka využívania technológií. Takže myslím si, že musíme byť v tejto situácii a do budúcna ostražití, aby sme naozaj dôkladným auditom informácií, ktoré sú naozaj potrebné pre zber údajov v školstve, zabezpečovali, aby naozaj školy nám dávali len také dáta, ktoré naozaj potrebujeme. Ďakujem.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. K pani kolegyni Jurinovej, ono vlastne už od roku 2015 elektronická triedna kniha v zákone je. Len je tam to ustanovenie, ktoré sa týka toho, že na konci roka sa vytlačí do papierovej podoby, podpíše, opečiatkuje. Moja zmena navrhuje popri tomto riešení, navyše, ak škola má na to technické vybavenie a chce, môže archivovať daný dokument v elektronickej podobe.
A k pánu poslancovi Mizíkovi, ja nič nejdem rušiť, ja len otváram možnosť, aby tie školy, ktoré chcú prejsť na tento modernejší spôsob archivácie, mohli tak urobiť. Čiže školy, ktoré chcú ostať pri klasickom spôsobe, vytlačiť, archivovať klasickým papierovým spôsobom, v poriadku, áno. Ale dovolím si poznamenať, že investujeme veľké peniaze momentálne, aspoň podľa mojich informácií, do nového kódového dátového centra, ktoré môže perfektne slúžiť k tomu, aby sme ukladali aj takéto formy dokumentov. Ak toto dokážeme a ide sa to naozaj reálne aj urobiť, tak nevidím dôvod, prečo by sme to nevyužili na niečo užitočné. Veď vyhľadávať informácie v elektronických dátach, určite uznáte, je jednoduchšie, ako niečo hľadať v papieroch aj v akejkoľvek skrini.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Iba veľmi kratučko zareagujem, že zdalo sa mi, keď som, teda vedela som, aký návrh zákona predkladáte, zdalo sa mi čudné, že v dnešnej dobe, ktorá je plná internetu a všelijakých technológií, nových, moderných, že neexistuje takýto spôsob vedenia triednej knihy. Takže podľa mňa toto by mala byť úplne taká najsamozrejmejšia drobnosť, nad ktorou pri hlasovaní, o ktorej by asi nemal váhať dnes ani jeden poslanec. A teda budem dúfať, že sa vám podarí tento malý, maličký krôčik k lepšej, neviem, k lepšiemu školstvu presadiť. Ďakujem pekne.

Ospravedlňujem sa kolegovi, že som ho takto predbehol. Takže, vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, ako vidím, pri tomto zákone, pri tomto školskom návrhu sme opäť v komornej atmosfére. Dovoľte mi teda vo svojom príspevku povedať a doplniť niekoľko faktov, prečo som sa rozhodol prísť práve s týmto návrhom zákona.
V posledných rokoch sa nemalé finančné prostriedky štátneho rozpočtu Slovenskej republiky investovali do elektronizácie verejnej správy. A táto investícia by sa mala prejaviť aj v oblasti školstva. Ak teda aplikačná prax, kedy stále väčšie nároky sú kladené na elektronizáciu nášho systému, ukazuje cestu, mali by sme nachádzať také riešenia, ktorými naplníme často zabúdaný cieľ informatizácie spoločnosti, aby sa ľudská práca zjednodušila a technológie nás odbremeňovali a nepridávali nám čoraz väčšiu záťaž. A práve toto slovo je kľúčové – záťaž.
Netvrdím, že v iných povolaniach sa zvládnutie, resp. nezvládnutie elektronizácie neodráža na jej náraste. Chcem len vysvetliť, že úroveň administratívnej záťaže, ktorá sa týka tak učiteľov, ako aj riaditeľov, má v školstve svoje špecifiká. Musíme dodržiavať množstvo drobností ohľadne formálnej stránky dokumentácie, v skratke, vyčiarkovanie kolóniek a tak ďalej.
Viete, učitelia sú väčšinou citlivé duše. Áno, sú citliví, ak niekto, riaditeľ alebo inšpekcia, hodnotí ich prácu podľa toho, ako je čo vyplnené, naplánované, vyhodnotené v rôznych správach. Preto sa snažia vyhovieť všetkým, čo ich ale stojí veľa síl a energie.
Zoberme si napríklad práve triednu knihu. Jeden z prepočtov uvádzal dokonca, že ročne klasickým spôsobom zápisu potrebných údajov strávi pedagóg cca 35 hodín ročne, čo je prinajmenšom diskutabilné ako efektívne využitý čas. Mohlo by sa dokonca povedať, že je to mrhanie s potenciálom vysokoškolsky vzdelaných, odborne zdatných ľudí.
V súčasnosti elektronickú triednu knihu, ktorou, plnohodnotným využívaním, by sme vedeli ušetriť aj veľké tony papiera, len cez jednu spoločnosť využíva v tomto školskom roku na Slovensku 660 škôl. Tento produkt využívajú pritom aj v iných krajinách a teda od nás zo Slovenska sa táto aplikácia, toto riešenie dostáva ďalej do sveta. Ide o aplikáciu, ktorá funguje na rôznych platformách, tak na stolových počítačoch, ako aj na tabletoch a smartfónoch. Učiteľ v prehľadom prostredí, ktorého prvé funkcie vznikali na základe iniciatívy riaditeľov, učiteľov už od roku 2011, a systém sa tisíckami pripomienok, komentárov menil do súčasnej podoby, zadá učivo, chýbajúcich, ak chce, aj domáce úlohy. Takže je to systém, ktorý je omnoho flexibilnejší ako súčasná papierová podoba. Vedenie školy má okamžitý prehľad o dianí na škole. Už žiadne spočítavanie čiarok, škrtanie políčok alebo aj hľadanie stratenej triednej knihy, keď sa niekde zabudla. Všetky údaje stačí zapísať iba raz. Je priamo prepojená s rozvrhom, internetovou žiackou knižkou a tematickými plánmi učiteľa. Tie si učitelia vedia pred začiatkom školského roka natiahnuť do systému a potom už iba preberajú a odklikávajú, čo prebrali a čo im ešte ostáva. Prehľadne, jednoducho, jedným klikom. To, čo zadávate, či už známky, učivo alebo dochádzku, okamžite vidí rodič cez svoje konto na internete alebo v mobile. Aj vzorné dieťa môže z času na čas postihnúť nejaký problém, ktorý sa dá ľahko vyriešiť, ak sa podchytí na začiatku.
Používanie elektronickej triednej knihy nie je teda o tom byť moderný, ale o tom, aby učiteľ mohol robiť to, čo vie najlepšie a čo by mal robiť predovšetkým – učiť a vychovávať deti.
Ďalšia rovina, ktorú tu musím zdôrazniť, je spôsob, akým som k zmene zákona pristúpil. Keďže dôverne poznám školské prostredie, viem, ako pomaly a často s odporom sa prijímajú takéto zmeny, najmä také, ktoré sú školám nanútené bez dostatočne dlhého, nazvime to, prechodného obdobia posunu od tradičného k modernému. A to platí ako pre elektronickú triednu knihu, tak aj pre zavádzanie každej jednej inovácie. Aby som to vyjadril v prirovnaní, čo sa nám často stáva? Ak riaditelia alebo učitelia prídu z rôznych konferencií s množstvom námetov ako veci zlepšovať, bez komunikácie so svojimi ostatnými kolegami, ktorých je potrebné o tom presvedčiť, sa nikam nepohnú. Demonštrovať im možnosť, vysvetliť im pozitíva prechodu na takúto formu a áno, áno, aj zabezpečiť technickú výbavu učiteľa smartfónom s veľkým displejom, resp. tabletom, keďže dnes už existujú mobilné verzie elektronickej triednej knihy.
Nešiel som cestou striktného zavedenia určitého postupu, pretože niektoré školy ostanú pri tradičnom postupe. Sú tak zvyknutí a ak dokážu efektívne plniť všetky úlohy, ktoré od nich požadujeme, nesmieme ich do toho tlačiť. Ale môžeme byť hrdí, že učitelia sami bez nariadenia ministerstva pociťujú potrebu ísť s dobou cez riešenia, ktoré sú primerané pre 21. storočie.
Týmto návrhom zákona len dokážeme tým, čo vedia a chcú, že nastáva čas otvárania dverí. Vytvárajú sa podmienky tým, čo zvládnu robiť veci inak.
A na záver mi dovoľte ešte jednu myšlienku. Myslím si, že každá veľká zmena je zložená z množstva drobných krokov. Podporou tohto návrhu zákona môžeme urobiť drobný krok, ktorý sa potom prejaví veľkou zmenou.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Dovoľte mi najprv v úvodnom slove v krátkosti predstaviť môj návrh zákona. Súčasné znenie školského zákona v § 11 ods. 4 ustanovuje, že pedagogická dokumentácia školy alebo školského zariadenia uvedená v ods. 3 písm. a) až k) sa vedie na tlačivách podľa vzorov schválených a zaradených ministerstvom školstva. Triedna kniha sa môže viesť aj v elektronickej forme. Triedna kniha vedená v elektronickej forme sa najneskôr na konci príslušného školského roka vytlačí v listinnej podobe, podpíše a opatrí odtlačkom pečiatky školy alebo školského zariadenia.
Moja úprava umožňuje elektronickú triednu knihu, ak sa tak škola rozhodne, zabezpečiť pre potreby hodnovernosti, archivácie elektronickým podpisom a pečaťou. Cieľom návrhu zákona je teda prispieť k väčšej elektronizácii a informatizácii škôl a školských zariadení a zároveň aj ich odbremenenie od zbytočnej byrokratickej záťaže. Vzhľadom na skutočnosť, že všetky školy a školské zariadenia nedisponujú v súčasnosti technickými prostriedkami na zabezpečenie hodnovernosti pedagogickej dokumentácie, ktorej súčasťou je aj triedna kniha, návrh zákona ponecháva aj doterajšiu možnosť vedenia elektronickej triednej knihy s tým, že jej hodnovernosť a archiváciu bude možno zabezpečiť klasickou listinnou formou.
Ďalšou vecou, ktorú riešim, je takmer desatina odkazov a poznámok pod čiarou k týmto odkazom na osobitné zákony odkazujúce na už zrušené zákony. Hoci neaktuálnosť tzv. poznámok pod čiarou nemá za následok nemožnosť uplatniť aj práva a povinnosti subjektov, ktorým sú určené, zainteresovaným subjektom to predsa len môže sťažiť porozumenie zákona a teda aj postup v zmysle platnej legislatívy.
Cieľom návrhu zákona je preto aj kodifikácia jeho normatívneho textu uvedeného v poznámkach pod čiarou, čo môže napomôcť adresátom právnej normy v lepšom pochopení paragrafového znenia a prispieť k väčšej zrozumiteľnosti platnej právnej úpravy.
Návrh zákona má pozitívny vplyv na životné prostredie a na informatizáciu spoločnosti. Návrh zákona nemá vplyv na rozpočet verejnej správy, nezakladá žiadne sociálne vplyvy a nemá vplyv ani na podnikateľské prostredie. Viac sa vyjadrím v rozprave, kde bude i možnosť reagovať na mňa faktickými poznámkami, na čo sa úprimne teším. A ako prvý sa do nej aj hlásim.
Ďakujem.

Že či toto nie je cesta, ktorou sa uberať, a že či aj vy by ste aspoň takouto možno malou kvapkou nepomohli práve pri zlepšovaní podmienok, ktoré, ktoré samozrejme budú slúžiť nám všetkým. Pretože nikto z nás nikdy nevie, čomu niekedy v budúcnosti bude musieť čeliť. Ďakujem veľmi pekne.