Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážení páni ministri, pôvodne som nechcel vystúpiť k tomuto programovému vyhláseniu, ale už tá písomná časť ma uistila v tom, že to celé dianie, ktoré bude tu v Národnej rade, bude len o kriminalizácii, škandalizovaní a o tom, akí my sme dobrí, ako táto štvorkoalícia je zlá.
No, myslím si, že asi Slováci a možno teda asi niektorí ľudia si myslia, že...
Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážení páni ministri, pôvodne som nechcel vystúpiť k tomuto programovému vyhláseniu, ale už tá písomná časť ma uistila v tom, že to celé dianie, ktoré bude tu v Národnej rade, bude len o kriminalizácii, škandalizovaní a o tom, akí my sme dobrí, ako táto štvorkoalícia je zlá.
No, myslím si, že asi Slováci a možno teda asi niektorí ľudia si myslia, že mali krátku pamäť a že si nepamätajú na extempore, keď hovoríme o daňovej problematike a o problémoch, ktoré sa dnes týkajú na Finančnej správe. Tak ja si veľmi dobre pamätám Finančnú správu z roku 2011, keď bol rozvrat verejných financií z pohľadu daňových príjmov na stole. Ja sa pýtam, prečo neboli v tom čase riešené veci? Je tu pán poslanec Lipšic, ktorý bol vtedy minister vnútra, prečo sa vtedy neriešilo nič, keď sa v priamom prenose zozadu nahrávali dáta do tohto systému? V priamom prenose firma, ktorá dodávala iba dodávateľským spôsobom, nezodpovedala za informačný systém? Firma, ktorá brala iba províziu za hajrovanie ľudí, ktorí v tom systéme robili? Kde bola, kde bola, kde bolo vnútro, kde boli, kde bolo ministerstvo spravodlivosti atď.? Kde boli ľudia, ktorí sa mali postarať o to, aby takýto rozvrat Finančnej správy nenastal? Veď to bol kolaps. Kolaps, ktorý sa nasledovné štyri roky musel realizovať alebo musel sa dávať do poriadku.
Prečo hovoríte len stále o tom, že táto koalícia a predchádzajúce, teda vláda, má iba tie problémy, ktoré sa snažíte škandalizovať a vo väčšine prípadov sú to podľa mňa absurdity, ktoré asi nezodpovedajú účelu, alebo zodpovedajú účelu, ale nezodpovedajú pravdivým skutkom.
Takýchto vecí, ako je Finančná správa, môžme otvárať a môžme otvárať ďalšie a ďalšie, ktoré len v priebehu dvoch rokov, veď to boli, vláda, ktorá sa chváli o tom, že nemohla veľa toho urobiť, lebo iba 18 mesiacov, pokiaľ si dobre pamätám, lebo 19 mesiacov vládla. No za tento čas urobila celkom zaujímavé veci.
A ja nie som tu nato dnes, aby som škandalizoval a nejakým spôsobom robil retro ukážky 4 roky alebo 5 rokov, 6 rokov dozadu, skôr budem sa snažiť rozprávať o tom, čo hovoria čísla, čo hovorí Slovensko ako krajina, ktorá je zaradená v Európskej únii, v eurozóne, a krajina, ktorá je spoľahlivým partnerom v rámci Európskej únie.
Tak len na malú ukážku. Iba za čias Roberta Fica, vlády Roberta Fica, Slovensko nebolo v procedúre nadmerného odpočtu, bol to rok 2007 a posledné tri roky. Ukážte mi jednu vládu, pravicovú vládu, ktorá nebola v procedúre nadmerného odpočtu. A môžme sa potom baviť nejakým spôsobom o číselných a iných vyjadreniach.
Hovoríme tu o Titanicu. Je pre vás Titanic zníženie nezamestnanosti o 3,5 %? Ja vám konkrétne dám: disponibilná nezamestnanosť o viac ako 3,5 %, zníženie nezamestnanosti celkovej nech je na úrovni 3 %. Myslíte si, že toto je ukážka Titanicu? Na to treba pištole, na to, neviem, čo tu už bolo, výzva na niečo? Ja si myslím, že dôležité je to, čo ukazujú čísla a čo ukazuje aj charakter Slovenska. Slovensko, dnes je ekonomika najrýchlejšie rastúca v rámci krajín Európskej únie a krajina, ktorá zabezpečuje procedúru nadmerného deficitu.
A tým aspoň toto musíte uznať, že Slovensko nemá problém dnes aj s rastom, nemá problém s deficitom a práve SMER bol jeden z tých aktérov, ktorý bol za prijatie zákona, ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti. Bol som súčasťou toho procesu a myslím si, že tak, ako boli nastavené pravidlá, jednoducho sú rešpektované, aj keď nie za ľahkej situácie vzhľadom k tomu, že okolité, alebo teda ekonomika svetová podľa môjho názoru nebude mať, by som povedal, bude mať nejaké trhliny takisto v nasledovných obdobiach, enormné kvantitatívne uvoľňovanie, ktoré sa rozbehlo v rámci Európskej únie, bude mať určité konzekvencie a určite bude musieť byť aj Slovensko bdelé a musí byť na to pripravené.
Keďže som bol posledné štyri roky štátnym tajomníkom na ministerstve práce, sociálnych vecí a rodiny, tak som si vypočul horlivý príhovor exministra pána Mihála, takže len budem reagovať na málo poznámok, ktoré, my sme to povestné, výborne zachovanú kondíciu, ktorú sme získali na ministerstve práce, sociálnych vecí a rodiny, troška ju obnažím.
Veľmi horlivo bavil sa o tom, že musíme nahlasovať alebo účastník, teda alebo nejaký pracovník zo zahraničia má povinnosť nahlásiť, koľko dní bude pracovať alebo že bude pracovať na území Slovenska. No tak ja uisťujem pána exministra, že to je hlboká neznalosť problémov, že to neni len aproximácia európskeho práva, ale to je problém to, čo sa vytvorilo hlavne s agentúrami dočasného zamestnávania, kde tieto agentúry dočasného zamestnávania takýmto spôsobom si robia nekalú politiku na tom, aby ľudí platili na minimálnej mzde a zvyšok by bol riešený tzv. služobnými cestami, tzv. vysielaním pracovníkov a rôznymi fintami na to, aby obchádzali tento systém, lebo Slovensko je prekvapujúco jednou z mála krajín, kde človek, ktorý je agentúrne zamestnávaný, je lacnejší ako pôvodný zamestnanec, čo bežne v praxi v európskych krajinách je práve opakom.
Ale, dobre, poďme ďalej.
Hovorili sme o tom, ako pracujeme alebo ako chceme podporiť tých ľudí, ktorí pracujú a ktorí majú záujem o prácu. Tak to je princíp hmotnej núdze. My sme vytvorili niekoľko opatrení na to, aby sa ten systém nezneužíval, naopak, myslím si, že máme enormný pokles, aj pokiaľ sa týka vyplácania dávok v hmotnej núdzi, a to až o 73-tisíc, kde podstatnou časťou práve bolo to, aby človek, ktorý je na hmotnej núdzi, si aspoň symbolicky odpracoval základnú dávku vo výške 32 hodín mesačne. Naopak, čakali sme podporu. Veľká diskusia bola v parlamente, naopak, čuduj sa svete, naši opoziční bratia dali tento zákon na Ústavný súd, kde bolo fiasko, lebo jednoducho prehrali, a výsledok bol taký, že, naopak, nieže by podporili v takýchto kľúčových veciach aspoň minimálnu snahu týchto ľudí, aby niečo urobili pre to mesto, pre tú obec, naopak, bol tu veľký tlak na to, poďme, ideme na Ústavný súd a ideme nejakým spôsobom znížiť teda kvalitu toho možného potenciálu, ktorý tu drieme. Lebo drieme, lebo máme dlhodobú nezamestnanosť a ľudí nad štyri roky, aj napriek tomu, že sa nám podarilo znížiť za posledné obdobie cca o 25-tisíc ľudí, a ľudia, ktorí sú nezamestnaní štyri a viac rokov, je to enormná výška. Je to viac ako 70-tisíc. A takisto aj ľudí, ktorí nad jeden rok, je to enormná výška možno niekde na úrovni viac ako 100-tisíc ľudí. A toto je ten problém, ktorý by sme sa mali a mali by sme sa kľúčovo k tomuto postaviť, naopak, očakávali sme podporu, asi bola, alebo asi iné sa hovorí a iné sa teda koná.
Faktom je, že ďalej chcem len povedať, že tu boli paradoxy, ktoré boli dovolené aj bývalou vládou za rok 2010 - 2012. Človek, ktorý rok nebol na území Slovenska, mohol si dávku v hmotnej núdzi spätne žiadať za celý rok. Tu sa dávalo za dve hodiny aktivačných prác, sa vyplácala celá aktivácia. Nikomu to nevadilo. Faktom je, že keď sa postavili ľudia do opozície, odrazu kričali, akým spôsobom je to možné, veď nič sa neurobilo na tomto ministerstve, vám zodpovedne hovorím.
A pokiaľ sa týka ďalších tém, možno bude šanca pri konkretizovaní alebo pri preberaní konkrétnych zákonov, povedzme oblasť sociálnych služieb. Ja tu vnímam, že niekoľko ľudí alebo poslancov vystúpilo, vystúpilo aj múdro, musím povedať, ale faktom je, ten zákon, ktorý bol v roku 2013 predstavený, je zákon, ktorý mimo financovania má atribúty všetkých tých náležitostí, ktoré je nutné v tomto zákone. Je mi ľúto, že sme nedotiahli možno systém financovania, ale ten je veľmi zložitý a práveže vláda v roku 2013 alebo 2014, ak prijala uznesenie so ZMOS-om a s K8 o tom, že zvýši daň z príjmu fyzických osôb na úroveň teda 100 %, že bude to, bude to rozdelené medzi vyššie územné celky a mestá a obce, už nebol priestor na to, aby sa riešili tieto veci. Áno, je pripravená koncepcia, ako sa zmení systém financovania, viedol som túto skupinu, bol to užší aj širší obsah ľudí a bolo to cez 20 ľudí. Myslím si, že je pripravená filozofia, ktorá by bola schopná uzretia sveta svetov, ale faktom je, že je v tom veľa nedostatkov.
Bývalé ministerstvo za čias pána Mihála dalo 320 eur pre každého paušálne, čo je obrovský nezmysel podľa môjho názoru, že pre človeka, ktorý je nízko postihnutý, a pre človeka, ktorý je vysoko postihnutý, dostáva rovnakú čiastku 320 eur. To, to neviem, kde koncepčne niekto vymyslel, ale proste jednoducho v čase toho sa proste urobila decentralizácia, vymyslel sa tento systém.
Čo urobilo bývalé vedenie? Urobilo to, že zvýšilo príspevky pre ľudí na 50 %, minimálna čiastka, ktorú musí človek prispievať do tohto systému, je 50 %. Toto bola tá reforma požadovaná v sociálnych službách? Jasné, že vláda Roberta Fica to zrušila.
Faktom je, že takýchto, by som povedal, nedostatkov, ktoré sa prejavujú možno dnes, denné stacionáre, z ktorých kluby dôchodcov sa prerobili na denné stacionáre, lebo vláda iba, alebo štát teda platí túto plnú čiastku. Myslím si, že to je ďalší nejaký nie celkom dobrý počin a bude v tomto smere, sa bude musieť ohľadom financovania veľa urobiť.
Možno skončím na dôchodkovej reforme. Vláda Roberta Fica predstavila dôchodkovú reformu asi po troch mesiacoch svojho fungovania na ministerstve práce, sociálnych vecí a rodiny. Myslím, že to bol historický posun, že dva obrovské materiály, ktoré sa týkali I. a II. piliera, prišli do Národnej rady takmer po troch mesiacoch, tri a pol mesiaca. Myslím, si že urobil sa obrovský počin. A teraz chcem len sa vyjadriť k tým náležitostiam, ktoré hovoril aj pán poslanec Mihál.
Musím povedať, že II. pilier, a to neni z úst mojich, ale ľudí, ktorí chodili na jednotlivé konferencie, stretol som sa aj ja na medzinárodných konferenciách, bolo Slovensko hodnotené ako jeden z najlepších druhých pilierov v rámci krajín OECD. Môžme sa baviť o tom, či je to 4, alebo 9 %, ale jednoducho zostáva fakt, tak ako je nastavený, je kvalitný a má všetky, obsah všetkých parametrov, ktoré sú dôležité na to, aby takýto pilier bol funkčný.
Len takú malú pikošku. Veľmi sme boli kritizovaní, pamätáte, v predchádzajúcom období, že sme to porovnávacie obdobie z piatich rokov znížení na polroka. No, čuduj sa svete, čo urobil pán Mihál vo svojom zákone? Zvýšil túto hranicu o 3 mesiace. Chcete mi povedať, že či sa kupuje za polročné dlhopisy, alebo deväťmesačné dlhopisy, nie je to rovnaké? Áno, zvýšil to, že každý polrok sa to bude zvyšovať o tri mesiace. Takže za normálnych okolností by sme sa k tým piatim rokom, by sme sa dopracovali po nejakých šiestich alebo neviem koľkých rokoch. Keď sme nastavovali tento systém, sme nastavili ho na desať rokov s možnosťou až na pätnásťročné porovnávacie obdobie, pokiaľ ten človek, ktorý má záujem, do toho vstúpi.
Nechcem kritizovať iba, ja si myslím, že naopak, že tu sú ľudia, ktorí boli aj kompetentní alebo schopní možno prejaviť nejakú možnosť alebo nejakú výšku toho, že boli ochotní spolupracovať. Ja som pozýval na ministerstvo ku každému zákonu, ktorý bol relevantný a kľúčový, prijímal alebo pozýval som na ministerstvo ľudí. Myslím, že tá komunikácia, pokiaľ je mimo, teda mimo kamier, je troška iná, ako je komunikácia, ktorá je priamo pred kamerami.
Pre mňa bolo historickým posunom, a fakt teraz na tomto aj skončím, že za anuitný zákon, ktorý je jeden kľúčový zákon pre vyplácanie výplat dôchodkov z II. piliera, hlasovalo viac ako 115 poslancov. Myslím, že asi okolo 115 poslancov. Čo pre mňa bolo veľmi dobrým začiatkom na to, že môže nastať spolupráca medzi opozíciou a koalíciou v takýchto kľúčových témach, ako je povedzme výplata dôchodkov alebo nastavenie systému. Je škodou, obrovskou škodou, že v roku 2005 za účasti, ja nechcem povedať, kupovania poslancov sa jednoducho schválil II. pilier bez toho, aby opozícia a koalícia spolupracovala.
Týmto možno aj končím, mohol by som veľa rozprávať o kompenzáciách atď. Veľmi rád a veľmi sa teším na diskusiu, teším sa na spoluprácu a ja verím, že nájdeme spoločnú reč o nejakých spoločných témach. Moje vystúpenie malo len charakter toho obnoviť, aby ste si obnovili pamäť, kto čo urobil, ako to urobil a ako to interpretuje dnes.
Ďakujem pekne za pozornosť. (Potlesk.)
Skryt prepis
