Videokanál klubu

Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, cieľom predloženého návrhu zákona je doplniť do Trestného zákona skutkovú podstatu nového trestného činu - podpora a propagácia sexuálnych patologických praktík a niektorých porúch sexuálneho zamerania, ktorý má ochraňovať spoločnosť voči podpore a verejnej propagácii rôznych patologických praktík a najzávažnejších porúch sexuálneho zamerania, ktorými sú pedofília, nekrofília a zoofília. Jedná sa najmä o ospravedlňovanie, prípadne zľahčovanie týchto činov a skutkov. Najmä internet a sociálne siete dnes umožňujú rýchlejšie a jednoduchšie verejné šírenie správ aj rôzneho nemravného obsahu, preto je nevyhnutné stanoviť nové prísnejšie hranice pred týmito osobitnými formami obťažovania v oblasti mravnosti.
Návrh skutkovej podstaty tohto nového trestného činu je aj reakciou na doteraz publikované články o niektorých sexuálnych patologických praktikách, resp. poruchách sexuálneho zamerania, ktoré svojím obsahom tieto v spoločnosti propagovali, resp. ospravedlňovali, prípadne zľahčovali, pričom trestnoprávna zodpovednosť takéhoto konania v Trestnom zákone Slovenskej republiky absentovala.
Pre predkladateľov tohto návrhu je nutné v Trestnom zákone vymedziť nové hranice pre možné verejné informovanie o rôznych sexuálnych patologických praktikách a najzávažnejších poruchách sexuálneho zamerania, keďže je potrebné nielen morálne, ale aj trestnoprávne odsúdiť konanie, ktorého možným následkom je napríklad zvýšené páchanie trestných činov proti ľudskej dôstojnosti. Zavedenie takéhoto trestného činu tak predstavuje aj preventívne opatrenie vôbec voči vzniku obetí trestných činov proti ľudskej dôstojnosti. Verejné ospravedlňovanie či hrubé zľahčovanie rôznych sexuálnych patologických praktík alebo porúch sexuálneho zamerania totižto môže u časti verejnosti, najmä však u rizikových jednotlivcov vzbudiť dojem v spoločenskú akceptáciu takéhoto patologického konania, ktoré je v niektorých prípadoch v Trestnom zákone jednoznačne kvalifikované ako trestný čin, a teda niektorých rizikových jednotlivcov to môže aktivizovať aj k súvisiacemu trestnému konaniu.
Toľkoto na úvod. Ja by som povedal, že keď sme toto prerokovávali vo výbore pre zdravotníctvo a bavili sme sa o tom, že čo to vlastne spôsobilo, prečo tento návrh zákona tu je, tak aj kolegyňa zo Slobody a Solidarity pani Cigániková hovorila, že ju to dvihlo zo stoličky, keď čítala niektoré články súvisiace s týmito jednotlivými skutkami.
A zároveň, pán predsedajúci, sa hlásim do rozpravy ako prvý, pretože mám pripravený pozmeňujúci návrh, ktorým reagujeme aj na niektoré veci zo stanovisko ministerstva, prípadne aj z niektorých odborných kruhov. Takže poprosím potom, hlásim sa ako prvý.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Vážený pán minister, vážení kolegovia, vážené kolegyne. Dovoľte mi predniesť spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 384/2011 Z. z. o osobitnom odvode vybraných finančných inštitúcií a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 1761. Výbor pre financie a rozpočet ako gestorský výbor podáva túto spoločnú správu výborov Národnej rade o prerokovaní vyššie uvedeného vládneho návrhu zákona:
Národná rada uznesením č. 2260 z 28. novembra 2019 pridelila vládny návrh zákona týmto výborom Národnej rady, a to: výboru pre financie a rozpočet a ústavnoprávnemu výboru. Určila zároveň výbor pre financie a rozpočet ako gestorský a určila taktiež lehoty na prerokovanie predmetného vládneho návrhu zákona v druhom čítaní vo výboroch. Poslanci, ktorí nie sú členmi žiadneho z výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k tomuto návrhu.
K tomuto vládnemu návrhu zákona zaujali výbory toto stanovisko: Odporúčanie schváliť a to výbor pre financie a rozpočet a taktiež ústavnoprávny výbor. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k tomuto návrhu odporúča Národnej rade Slovenskej republiky predmetný vládny návrh zákona schváliť. Spoločná správa výborov Národnej rady bola schválená uznesením gestorského výboru č. 537 z 28. novembra 2019 a zároveň ma týmto uznesením poveril za spoločného spravodajcu, aby som na schôdzi Národnej rady pri rokovaní tohto návrhu zákona predkladal návrhy v zmysle príslušných ustanovení o rokovacieho poriadku.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

Tak len v krátkosti, aby som vás nezdržoval. Samozrejme, chcem poďakovať pánovi Mihálovi, že v tom ťažkom období pre Inter, ktorý mal, že pomohol. Lebo ja si vážim každého majiteľa a človeka, ktorý pomôže v tom klubom. A, samozrejme, vidíte a videl to aj on, ako je ťažko financovať ten klub. My tuná naozaj riešime základné problémy dneska financovania nášho športu, ktoré nie sú jednoduché. Ja hovorím, veľký rešpekt, pán Mihál, že ste podporovali ten Inter v tom období, hej. Samozrejme, to, čo sa stalo, mňa mrzí, že Inter nehrával na Pasienkoch, lebo mohol tam odohrať množstvo dobrých zápasov, ale, bohužiaľ, to nemôžeme ovplyvniť, jak sa rozhodli tí, ktorí boli zodpovední za Inter a ten štadión predali alebo založili.
Zaujímavosťou je, že Únia futbalových profesionálov, ktorú sme tak spomínali, ktorá zastupuje hráčov, nie je, jej zástupca nie je člen výkonného výboru. Zákon o športe hovorí, že zástupca odborov futbalových musí byť vo výkonnom výbore. A výkonný výbor ho nemá, lebo konferencia nezvolila zástupcu Únie futbalových profesionálov. A nedávno v septembri bolo stretnutie a Slovenský futbalový zväz vyzval zástupcov Únie futbalových profesionálov, aby nerobili nátlak, aby nešírili nepravdy. A práve tu vznikol ten, situácia, že Únia futbalových profesionálov nemá zastúpenie vo výkonnom výbore. Čiže to je ten stav, že to je ten stav, aký má medzi Slovenský futbalový zväz a Únia futbalových profesionálov.
Ďalšia veľká zaujímavosť, ste povedali, pán Mihál, Slovan, hokejový. Povedali ste, že išli podľa zamestnaneckých zmlúv, dlh sa vyšplhal na výšku 3 mil. euro. A keby nebolo Richarda Lintnera a spoločnosti Pro-Hokej, tak dneska Slovan nehrá najvyššiu súťaž a je v bankrote, lebo samozrejme, aj keď mali tie zamestnanecké zmluvy, nedostávali tí hráči tie peniaze. Čiže tá ochrana, keď klub nemá peniaze, tak, bohužiaľ, nedokáže to ochrániť. Ja som rád, že našli cestu, našli splátkové kalendáre, a verím, že súčasné vedenie Slovana sa bude snažiť vyrovnať tie podlžnosti ktoré má voči hráčom.
My na jednej strane prijmeme zákony, ktoré sú ťažko vykonateľné, a potom, teraz týkajúce sa športu, a potom, keď hľadáme riešenie, tak potom sa napádame, že neni diskusia. No tá diskusia je, však dneska opýtajte sa ktoréhokoľvek prezidenta klubu, hej, nielen futbalového v prvej lige, ale aj v druhej lige. Opýtajte sa volejbalového, hádzanárskeho, akú má potrebu, akú má pomoc, kto mu pomáha, ako financuje ten šport, ako platí tých hráčov. No nie je to jednoduché. A preto hovorím, to sú tie riešenia. Veď nie náhodou, že povieme, že, ja chápem, futbalový vydal rozhodnutie, aj keď vám môžem povedať, všetci majitelia povedali, že oni s týmto, s touto mojou novelou problém nemajú. A mňa mrzí, že samozrejme oficiálne stanovisko je zväzu, lebo štatutár ho vydá, ale na druhej strane dneska, včera sme tu mali štyroch iných prezidentov zväzov. A tých nepočúvame? Tých, ich problémy nechceme cítiť? Alebo aby sme vedeli to riešiť? Však my sa, slovenský šport neni len futbal. Veď je aj basketbal, volejbal, hádzanú, vodné pólo, kopec iných športov, ktoré riešia, a snažme sa podporiť.
A preto ja stále hovorím, pán Pavelka, máme možnosť si vybrať. Chcete byť zamestnanec alebo chcete byť SZČO? Veď je to voľný výber, nič lepšie v spoločnosti nemôže, keď si môžem vybrať. Takto vám prikážem, budete zamestnanec, dám vám nižší plat, nemáme peniaze. Nikto štyri roky za tých športovcov neplatí odvody a ja, priznám sa, že musím povedať, že ešte budú ďakovať, že Slovenská národná strana prijala rozhodnutie o minimálnych dôchodkoch. Lebo keď športovci budú mať 65 rokov, tak v systéme budú mať nulu za svoje najlepšie obdobie, kedy zarábali relatívne najviac peňazí, keď boli profesionálni športovci.
Čo sa týka reakcie na UEFA-u. Samozrejme, ja viem, že čo sa týka diskriminácie, na druhej strane musím sa zastať v tomto UEFA je existuje ranking silných krajín podľa výsledkov, ktoré dosiahli. Čiže UEFA nasadzuje krajiny od, ja neviem, 24 miesta smerom dole nastupujú do prvého predkola, krajiny vyššie do druhého a takýmto spôsobom. Čiže je to samozrejmé, záleží od našich kluboch. Musím povedať, Česi nás predbehli, dosiahli lepšie výsledky. Včera sme mali možnosť vidieť Champions League Slaviu Praha, takže dostali sa vyššie. Keď naše slovenské kluby, a preto možno dneska musíme držať palce Slovanu, aby uspel v Istanbule a získal ďalšie body do rankingu, tým sa posunie aj celý náš slovenský futbal vyššie. Ale určite UEFA, ktorú si vážim ako výbornú organizáciu a možno najlepšiu, čo sa týka športu, na druhej strane nemôže prikazovať slovenskej, poviem, Národnej rade na Slovensku a tak isto aj slovenským športovcom, či prijmeme zákon, či bude niekto SZČO alebo bude zamestnanec.
Čo sa týka pani ministerky Lubyovej, musím povedať, že podporuje, však bola aj na výbore. Samozrejme, vznikáme tu dneska v časovej tiesni. Blíži sa koniec roka a tá iniciatíva z tej žiadosti je, a preto ja hovorím, mňa mrzí, že to ministerstvo športu nebolo prijaté a bolo odmietnuté. A ubezpečujem, že budeme sa snažiť, aby sme aj v ďalšom volebnom období vytvorili tlak spoločne na to, a vidíte, že tých problémov tu je, aby sme ich riešili, a ja budem rád, keď opozícia podporí vytvorenie dobrého ministerstva športu a cestovného ruchu.
Čo sa týka tých súdnych vyjadrení. Pán, prípad Bosman je úplne niečo iné. To je vlastne prípad starý, ktorý po skončení kariéry nemohol prestúpiť a musel skončiť. V minulosti to platilo, skončila mi zmluva s nejakým klubom a bez súhlasu klubu som ja nemohol prestúpiť do iného klubu. Toto bol prípad Bosman, ktorý skončil v Belgicku, chcel prestúpiť do iného mužstva, nebolo mu umožnené, vyhral súd na základe toho, čiže toto je úplne, spájanie s týmto prípadom vôbec neni žiadny.
Na záver by som chcel povedať pánovi Baránikovi, aj keď tu už neni. Divadlo a kolektív. No ja tiež si myslím, nevidím veľký rozdiel keď umelecký súbor v divadle zoženie 20 hercov pod vedením režiséra, producenta a všetkých ľudí okolo toho. Je rovnaký princíp. Ja len vám tu chcem povedať to, že náš zákon o športe nám umožňuje, že tréner môže byť samostatne zárobkovo činná osoba, čiže ten najdôležitejší v tom klube, ktorý určuje, kto nastúpi a kedy máme tréningy, ten môže byť SZČO, ale hráči, tí podriadení nemôžu byť. A ja preto by som vás chcel len poprosiť, a preto hovorím, s kľudnou dušou, otvorenou hlavou dajme výber športovcom, nech sa rozhodnú. Keď budú futbalisti trvať, že chcú mať zamestnanecké kluby a ešte povedia, pred nadchádzajúcim zápasom Fortuna ligy pôjdu sa povinne pomodliť, ja to budem rešpektovať. Je to rozhodnutie ich, súťažného poriadku a povedia, že to chcú mať, ja to budem rešpektovať. Ale keď dneska povedia hokejisti, basketbalisti, volejbalisti, že prosia o to, aby sme im umožnili a otvorili, by som povedal, tú možnosť, aby ich športovci, ktorí nešportujú tak pravidelne trebárs ako možno športovci trebárs, ja neviem, futbalisti, ktorí majú vytvorené lepšie podmienky, ale hovorím hádzaná, volejbal majú velikánske problémy, basketbal, aby sme mohli, a chcú byť SZČO, tak im v tom nebráňme. Celú kariéru som bol samostatne zárobková činná osoba ako profesionálny športovec a nebol s tým problém, nikto ma nevyhodil. Keď klub mal peniaze, tak nás platil, keď nemal, bohužiaľ, ale to už je iná otázka.
Ďakujem za podporu.

Ďakujem. Ja by som zareagoval. Pán Baránik, predovšetkým samozrejme vzniká tu situácia, či je výkon profesionálneho športovca závislá alebo nezávislá. Najvyšší súd v Českej republike rozhodol, že aj keď, by som povedal, značia sa znaky závislej práce, ale je to športová činnosť, je tak špecifická, že nenapĺňa všetky znaky závislej práce. Dneska keď sa opýtate v profesionálnych kluboch, trebárs volejbale, keď prídu zahraniční hráči z Česka na tri dni odohrať za svoje mužstvo, absolvujú dva tréningy, odohrajú jeden zápas a 4 dni sú inde, nie sú viazaní, by som povedal, v tom meste, kde pôsobia pravidelne, ako to vieme. Každý šport to má veľmi individuálne. A ja preto naozaj sa snažím tú možnosť, keď to dneska umožňujú, legislatíva v Česku, v Poľsku, kde hrajú súťaže, ktoré musím povedať, že sú kvalitnejšie, ako sú tie naše a umožňuje to legislatíva, prečo by sme my mali tomuto brániť. Ja naozaj, dneska vzniká problém, do roku 2015 som sám ako v pôsobení, som bol samostatne zárobkovo činná osoba a nebol s tým problém. Potom sa tu vytvorila snaha, že futbal, alebo športovanie, alebo profesionálna činnosť športovca je závislá, ja si myslím, že činnosť profesionálnych športovcov má bližšie k umelcom, tak ako sú to herci, ktorí vykonávajú voľnú živnosť. Takže preto hovorím tá definícia. A preto si myslím, že tu vzniká priestor na to, tak ako isto aj, poviem naši asistenti poslancov. Sú zamestnanci Národnej rady a vykonávajú pre nás činnosť, takže to je ten špecifický vzťah. A preto by som chcel povedať, že si myslím, že je veľmi dôležité, aby sme našli to riešenie, a preto hovorím, ja si myslím, že je tu možnosť si vybrať.
A na pána Galisa by som len povedal, ja som bol na konferencii v Poprade, kde sme diskutovali dve hodiny so všetkými odborníkmi a bavili sme sa o tom. A to, čo povedali zástupcovia profesionálnych hokejových, basketbalových, volejbalových a hádzanárskych klubov: "Vítame krok zákonodarcu, ktorý konečne jasnejšie rieši súčasnú nie úplnú jednoznačnú možnosť výkonu profesionálnej činnosti športovcov na Slovensku. O tejto téme hovoríme a vyzývame na jej riešenie tri roky..." (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem za slovo. Ďakujem za slovo, pán predseda. (Zaznievanie gongu.) Kolegyne, kolegovia, môžeme pokračovať po hlasovaní v rozprave v novele zákona o športe, ktorú som predložil s kolegom zo Slovenskej národnej strany s Tiborom Jančulom. Tak ako som vás informoval, množstvo dôvodov, prečo si myslím, považujeme za správne, aby dneska športovci si mohli vybrať v kolektívnych športoch, profesionálnych športoch, chcel si vybrať či sa rozhodnú, či budú mať zmluvný vzťah na základe Zákonníka práce, alebo či to bude na základe Občianskeho zákonníka, si myslím, že je veľmi dôležité, predovšetkým, lebo aj tá prax to ukázala, v športových kluboch dneska majú možnosť športoví odborníci, ktorí sú a vystupujú vo funkcii trénerov, majú možnosť a sú dneska samostatne zárobkovo činné osoby, hráči nie, a preto si myslím, že odstrániť diskrimináciu profesionálnych športovcov v kolektívnych športoch je správne, lebo dneska profesionálni športovci v individuálnych športoch môžu byť, vystupovať, využívať inštitút samostatne zárobkovo činnej osoby. Takže ja si myslím, že toto zrovnoprávnenie je úplne v poriadku, môže sa slobodne rozhodnúť. A hlavne predovšetkým stále tu vzniká a hovorím vám, je tu možnosť vybrať si na základe dohody hráča a trebárs konkrétneho klubu.
Pán Mihál včera povedal, že do športu sa za posledné roky nalialo veľa financií a prečo kluby nemôžu hradiť odvodové zaťaženie z týchto prostriedkov. No musím povedať, že bol som trošku prekvapený touto jeho informáciou, lebo samozrejme, teším sa, že prišlo do športu viacej peňazí, dostávajú ich podľa vzorca jednotlivé športové zväzy, na druhej strane športové, profesionálne kluby sú obchodné spoločnosti a obchodné spoločnosti nemôžu čerpať financie verejné na financovanie platov, odvodov a ich činnosti. Športové kluby môžu dostať finančný príspevok na infraštruktúru, môžu dostať na mládežnícke akadémie, ale nemôžu z toho hradiť činnosť profesionálneho mužstva. Preto vás chcem len informovať, že všetky profesionálne kluby na Slovensku v akomkoľvek športe nečerpajú financie na svoju činnosť, aby mohli z toho hradiť či už mzdy, odvody a iné nároky.
Pán Mihál včera povedal, že tento návrh nepodporuje ani bard slovenskej žurnalistiky pán Kotian. Priznám sa, mám na to svoj názor a ale aj tak sme včera pozvali pána Kotiana na tlačovú besedu, aby sa stretol tvárou v tvár k zástupcom hokeja, basketbalu, volejbalu, hádzanej, aby si vypočul požiadavky prezidentov týchto zväzov, aby videl, aká skutočne situácia je v týchto menšinových, poviem, zväzoch, ktoré sa trápia so základnými problémami. Bohužiaľ, pán Kotian neprišiel a, samozrejme, čakám, že zase napíše veľmi zaujímavé články, ktoré sú vždy proti všetkému, čo sme navrhli, ale hovorím, keď mal prísť na otvorenú diskusiu, tak, bohužiaľ, na tú tlačovú besedu včera neprišiel.
Ja vás len môžem ubezpečiť, že tento zákon a podobné zákony, ktoré sme predkladali, snažíme sa, aby boli dobré pre šport. Škoda, že neprešla novela zákona, kedy sme chceli, aby bolo vytvorené ministerstvo športov, lebo dneska po tých štyroch rokoch, čo som v Národnej rade ako poslanec, musím povedať, áno, je to pravdou, ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu pri svojej agende je tak zaťažené, že otázkam športu vie, nemá priestor sa dostatočne venovať, a preto si myslím, že do budúcnosti, či už to bude formou ministerstva alebo to bude trebárs formou agentúry, ako to je v Českej republike, bude nevyhnutné, aby sme tento šport riešili. Preto aj tie návrhy, ktoré sme prešli, či to boli športové poukazy, či to bol fond na podporu športu, kde včera vláda schválila 11-člennú správnu radu, alebo športové poukazy, z ktorých sa budú v budúcnosti financovať aktivity malých detí, považujem za veľmi správne a ďakujem tým, ktorí podporili tieto návrhy. A naozaj vás prosím, aby ste podporili túto novelu, ktorá nepomôže mne osobne, lebo priznám sa, že už sa nechystám aktívne športovať, ale predovšetkým pomôže tým, ktorí hrajú naše profesionálne súťaže. Nedotkne sa to práve veľkých klubov, tak ako povedal pán Mihál. Pre, veľké kluby s tým nemajú najmenšie problémy, veľké kluby majú dostatok financií, či to je vo futbale alebo v hokeji, možno dva, tri najväčšie kluby, ale je to pomoc pre tých menších. Dneska som volal s generálnym manažérom Liptovského Mikuláša, mužstvo, myslím, že piate, šieste mužstvo druhej najvyššej súťaže, plat sa pohybuje v druhej lige okolo 1000 euro v hrubom a samozrejme vítajú takúto podporu, lebo hráčom to umožní ten inštitút samostatne zárobkovo činnej osoby ďaleko lepšie benefity, ako keď je zamestnanec. Keď si hráč kúpi kopačky, môže si dať do nákladov, keď je zamestnanec, bohužiaľ, klub, ktorému poskytne, musí ich užívať, ale keď má náhodou záujem, aby používal inú formu, iné pomôcky, ja neviem, nehovorím už o aute, mobilnom telefóne, počítači, ktorý využíva na svoju činnosť, samozrejme toto si už do nákladov nemôže dať, keďže je zamestnanec.
Takže ďakujem. Samozrejme, je pripravený pán Mihál, takže pokračujeme v diskusii. Ďakujem za slovo.

Ďakujem. Pripomínam dnešný výbor pre sociálne veci o 13.30. Ďakujem.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážené dámy, vážení páni, tak sme tu opäť. Síce zase sme tak v časovej tiesni, lebo o jedenástej je hlasovanie, musíme rozdeliť a takisto sa prihlásil pán kolega Mihál. Tak som rád, že bude pokračovať aj po hlasovaní naša rozprava.
Včera som sa tak zamyslel, keď som si vypočul a nemohol som naozaj zareagovať na všetky tie otázky, ktoré tu boli položené, a samozrejme na reakciu pána Mihála, prečo tak horlivo zastupujem hráčov. Priznám sa, že, netajím sa tým, že som bývalý profesionálny futbalista, veľa rokov som odohral na futbalových trávnikoch a by som si v živote nedovolil urobiť niečo proti hráčom, proti športu celkovo, nielen futbalu, ale myslím si, že hokej, basketbal a všetky športy, ktoré, som v minulosti robil, vedia a snažím sa pomôcť každému športu v každej oblasti. A preto ma to prekvapilo z tej reči, ako on zastupuje tých hráčov a ja akoby som bol proti. Tak ma to veľmi mrzelo, lebo musím povedať, že debatujeme s hráčmi o tých problémoch, ktoré slovenský šport má. Bavíme s manažérmi, bavíme sa s majiteľmi klubov. A slovenský šport treba vnímať v celkovom balíku. Slovenský šport to neni len jedna skupina, tých chráňme, ako poviem, tak ako trebárs medveďov na severnom Slovensku. Ale musíme, samozrejme, sa venovať tomu, že musíme rozmýšľať, aby sa ten šport rozvíjal, aby ten šport fungoval. Lebo keď sa pozrieme v našich súťažiach, a včera som vám to naznačil, že v basketbale hrá len šesť ženských mužstiev, tak je dneska paradoxom, že v kolektívnych športoch okrem futbalu, basketbal, volejbal, hádzaná, nedokážeme naplniť desaťčlenné súťaže, ktoré by mohli hrať jednotliví. Je to problém, samozrejme, predovšetkým finančný problém, lebo v kluboch, kde pôsobia tieto mužstvá, majú velikánsky problém s financovaním.
Ja by som vrátil k histórii vzniku zákona o športe. Pracovná skupina od roku 2014, 2015 pracovala v novembri, práve teraz sú tomu štyri roky, čo stará Národná rada alebo zloženie Národnej rady schválilo zákon o športe. Dneska mám pred očami tlačovú besedu po schválení a prijatí, veľký počet poslancov, opozičných, koaličných, čo patrí asi naozaj poďakovanie všetkým, ktorí neriešili politiku v športe, ale snažili sa prijať dobrú novelu. Či bude dobrá alebo či je tá novela dobrá, to ukázali až nasledujúce štyri roky. A ja si myslím, že keď sa dneska opýtate zväzov, sú zväzy, ktoré ju budú chváliť, sú zväzy, ktoré ju veľmi kritizujú. Keď sa opýtate klubov, tak myslím si, že väčšina klubov povie, že je nespokojná. A keď sa opýtate amatérskeho športu, tak povedia, že je veľmi nespokojná.
To neznamená, to nie je kritika že zákona. Ja myslím si, že tí tvorcovia mali záujem, aby urobili dobrý zákon. A samozrejme pri takej komplexnej veľkej novele vzniknú rôzne pohľady a hľadajú sa riešenia. Ja si myslím, že práve tie štyri roky sú na to, aby sme hľadali a ten zákon vylepšovali. A preto nebudem kritizovať tých, čo sa podieľali, ale predovšetkým chcem hľadať riešenia, aby sme ten zákon vylepšili, aby sme, tie podmienky športu u nás boli lepšie a lepšie.
Čo nám ten zákon, za tie štyri roky tej aplikačnej praxe ukázali?
Prerozdelenie financií. Veľký nárast financií oproti tomu, čo bolo pred rokom 2015. Desať kľúčových zväzov si polepšilo. Naozaj veľké nárasty. Samozrejme, komplikovaný vzorec. Neviem, či ste sa niektorí s ním stretli, ale naozaj veľmi komplikovaný a majú s tým problémy aj zväzy, aj s ministerstvom. Ale ho rešpektujeme. Je to nejaké základné nastavenie pravidiel prerozdeľovania finančných prostriedkov. Len čo nám vzniklo? Poviem ako príklad a teraz, aby to nebola urážka a kritika tenisového zväzu. Tenisový zväz, členská základňa v roku 2015, členská základňa dnes, veľký pokles hráčov, registrovaných tenistov. Poviem, takmer žiadne veľké výsledky v našich, reprezentácii. Finančný nárast tenisového zväzu extrémny a členská základňa o tisíc členov menej. Čiže to sú tie paradoxy toho vzorca, že kým ostatné zväzy majú velikánsky problém si zabezpečiť finančné prostriedky, tenisový zväz je ten, ktorý aj keď napriek, že mu klesol počet členskej základne, nedosiahol žiadne výsledky, za štyri roky nárast, enormný nárast, mám tabuľku, môžem vám ukázať tabuľku, o koľko sa to jedná. A preto hovorím ten paradox. Toto nie je kritika tenisového zväzu. Ja chápem a šport je taký, že keď konkrétne športové odvetvie má samozrejme problémy, treba tam investovať, treba postaviť haly, treba postaviť Národné tenisové centrum, treba investovať do infraštruktúry, tak musí tam prísť tá injekcia, aby sme tie financie dali. Ale samozrejme nielen pre tenisový zväz. Treba aj pre ostatné zväzy.
V sobotu som bol, štyri hodiny strávil so zástupcami gymnastickej asociácie na peknom podujatí v Nitre. Výborná medzinárodná súťaž, krásne organizované. Naozaj športovci z celého sveta. Ale stretnete sa s prezidentom gymnastickej asociácie, s pánom Novákom a on vám povie úprimne názor na zákon o športe. A musíme ho rešpektovať, lebo, samozrejme, aj on má ten pohľad, či je správny alebo nie, ale ja si myslím, že takisto treba, lebo aj gymnastika patrí k veľkým členom, hovorím, 7-tisíc členov gymnastov a majú velikánske problémy práve so zákonom o športe.
Ďalším bodom, ktorý nerieši zákon o športe, ktorý má sto paragrafových znení, čiže naozaj je veľmi rozsiahly, veľmi komplikovaný, univerzitný šport. Slovo univerzitný šport ani nenájdeme v zákone, ktorý je takisto dôležitý, lebo takisto športovci, ktorí sú dneska vysokoškoláci, ja si myslím, že celá spoločnosť by sme chceli, aby športovci boli vzdelaní, aby počas svojej kariéry, po stredných školách išli na vysokú školu, aby športovali. Niektorí, poviem, patril som aj ja k nim, že som po skončení strednej školy išiel na vysokú školu, absolvoval vysokú školu ekonomickú, popri tom som hral aj futbal, hral za reprezentáciu. Že sú takí, ktorým sa to podarí. Sú takí, ktorí nemajú záujem pokračovať. Ale tí, čo sú a majú záujem pokračovať v univerzitnom športe, si myslím, že mali by sa nájsť v systéme. Vzhľadom k tomu, že ministerstvo školstva prerozdeľuje peniaze aj na túto činnosť, ale v zákone o športe je im tam venované, aby som povedal, skoro žiadny.
Ďalším bodom, ktorý by sme mali riešiť a ktorý sme už aj tu čiastočne riešili, úspešní športovci. Prijalo sa to pravidlo, úspešní športovci, ktorí reprezentovali na olympiáde od určitého roku, boli ocenení. Ale mali sme tu skupinu športovcov, ktorí získali tituly majstrov sveta za Československo, Slováci. Pán Horváth, hádzanár z Prešova, ktorý sa nenašiel v systéme vzhľadom k tomu, lebo má dneska, pán profesor, myslím, pán docent, ktorý učí na univerzite v Prešove, ktorý vzhľadom k tomu, že nebol uznaný, hádzaná ako olympijský šport, v šesťdesiatom, myslím, že v deviatom roku získali titul majstra sveta, a v 1972, keď už bol, hádzaná, uznaný, už nebol v tom kádri. A je to jediný majster, žijúci majster sveta zo Slovenska v hádzanej, ktorý nebol v kategórii uznaných športovcov.
Čiže preto som rád, že sa podporila tá novela, ktorú sme dali. Čiže preto prišli aj tie novelizácie tých niektorých bodov toho zákona, že odstraňujeme tie chyby. A ja si nemyslím, že niekto mal z pôvodných tvorcov zákona záujem, aby ubližoval, ale hľadáme riešenia pomôcť tým, ktorí si zaslúžili, ktorí v minulosti reprezentovali Slovenskú republiku, či už to bolo v drese Československa alebo neskoršie v drese Slovenska, aby si zaslúžili to ocenenie, ktoré mali. (Zaznievanie gongu.)
Aká je spokojnosť zväzov, klubov so zákonom a aké máme obsadenie súťaží v kolektívnych športoch? To som vám povedal, že naozaj predovšetkým tieto športy, ako je hádzaná, volejbal, basketbal, vodné pólo, kolektívne športy, ktorých sa týka aj táto novela, profesionálnych športovcov. Lebo dostal som tu od kolegyne otázku, že sa, či sa to týka aj amatérskeho fotbalu. Amatérsky fotbal funguje podľa iných zmlúv, aj keď samozrejme sú tam velikánske tiež nezhody v tom návrhu tých zmlúv vzhľadom k tomu, že pri podpisovaní amatérskej zmluvy so športovcom, ktorý, nesmie presiahnuť jeho suma minimálnu mzdu, amatérsky športovec musí s klubom podpísať vyhlásenie, že si kúpi tepláky, oblečenie, ponožky, šušťáky, pomaly prinesie si futbalovú loptu na ten tréning, lebo je amatér, hej. Ako sú to pre mňa nepochopiteľné veci, ale samozrejme takto to definovali tvorcovia zákonu, a preto takto musia byť v zmluvách o amatérskej výkonnej činnosti. A preto si myslím, že to sú tiež veci, ktoré by sme mali riešiť.
Včera som nemohol zaspať, lebo som rozmýšľal nad tou rozpravou, ktorá tu zaznela, a hovorím a mal som pocit, aby som sa vinný cítil, že idem ubližovať profesionálnym športovcom, tak som si pozrel posledné kolo, 23. novembra sa hrala Fortuna liga, šesť zápasov našej najvyššej súťaže a z 214 hráčov, ktorí boli nominovaní na tento zápas, bolo 93 cudzincov. Myslím si, že to je enormne vysoký nárast cudzincov. A preto som chcel, prečo to hovorím, ja nie som proti cudzincom a samozrejme by som bol najradšej, aby tam boli chlapci domáci, ale samozrejme rešpektujem, že dneska sa, profesionálny šport sa vyvíja a prichádzajú aj cudzinci. Väčšinou problém je to, že našich 100 hráčov pôsobí v Česku a v Poľsku, kde tú novelu, ktorú ja navrhujem, tam platí. Čiže my síce tvrdíme, že doma to nesmie platiť, lebo UEFA povedala no-no-no. Nie, to tak nie je. V susedných krajinách v Česku a v Poľsku naši profesionálni športovci, hokejisti, futbalisti, volejbalisti hrajú ako samostatne zárobkovo činné osoby. Čiže preto aby tu nebola tá demagógia, lebo keď som počul niektoré tie vyjadrenia včera, tak samozrejme.
Chcel by som vás poprosiť, že aby sme nepodceňovali výzvu našich, hokejového, basketbalového, volejbalového zväzu, ktorí tu včera boli, hádzanárskeho, boli tu na tlačovej besede v Národnej rade a prišli, samozrejme, médiá nevenujú veľkú pozornosť, lebo možno iným témam. Ale ma mrzí, že prezidenti týchto zväzov sa vyjadrili, za hokej to bol šéf Pro-Hokeja Richard Lintner (zaznievanie gongu), ktorí povedali, podporujú túto novelu, lebo samozrejme je to dobré pre slovenský šport, aby si športovec mohol vybrať. My neprikazujeme a nerušíme zamestnaneckú zmluvu, my dávame na výber športovcovi a klubu, aby sa rozhodol. Súhlasíš, keď chceš mať zamestnaneckú zmluvu, budeš mať zamestnaneckú, keď obidvom zmluvným stranám vyhovuje lepší pomer zmluva... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Hrnčiar, Andrej, podpredseda NR SR
Poprosím vás, páni poslanci, kľud v rokovacej sále.

Tittel, Dušan, poslanec NR SR
... zárobkovo činnej osoby, bude zárobkovo činná. Čiže preto si myslím, že v tomto naozaj nie je nejaký diktát, práve naopak, tu je voľnosť. A to, čo som práve čakal od pána Mihála, ktorý o sebe prehlásil, že je pravicový liberál, že on bude mať podobné zmýšľanie, a práve naopak, videl som, že to tak nie je.
Bavil som sa s kolegom Petrom Pčolinským, ktorý býva na chodbe so svojím susedom, bývalým futbalistom Slovana, teraz momentálne hráva druhú ligu v Petržalke. A on sa ho tak opýtal, aká zmluva by ti vyhovovala. Nezištne, hej, aby to nebolo myslené, že som ho nahovoril, tak sa opýtal. A ten hráč povedal, samozrejme, keď si môžem vybrať, veď je to dobré, keď jeden chce si vybrať takú zmluvu, druhú takú. Takže zase tu neobstojí ten argument, že všetci hráči chcú mať len zamestnaneckú zmluvu, čiže preto je takým spôsobom.
Sedí tu kolega Peter Antal, primátor mesta Žiar nad Hronom, účastníka našej najvyššej súťaže, ktorý financuje šport. Opýtajte sa ho, aký má on na to názor, ako hlasoval v prvom čítaní a hlasoval za, lebo chápe, že v tom klube, že to je nevyhnutné, že to je správne, aby sme mali možnosť na výberu klubom a hráčom si vybrať, aký druh zmluvy budú podpisovať.
Druhý je tu Marián Kéry, bývalý prvoligový rozhodca slovenský. Opýtajte sa ho, čo hovorí o tom, v Zlatých Moravciach futbalisti, ktorí samozrejme už dlhé roky hrajú najvyššiu súťaž a vedia, že to robia v limitovaných možnostiach a robia dobrý fotbal, stoja dobre v našej tabuľke a ako takisto aj majiteľ klubu víta túto aktivitu, aby hráči a kluby mohli spoločne hľadať riešenie o podpore tohto zákona.
Veľmi dôležitá zaujímavá myšlienka zákona o športe je postavenie hráčov a trénerov. Pán Mihál nás včera presviedčal, že hráči vykonávajú závislú činnosť, čiže musia byť zamestnanci. Zaujímavé, že tréneri, ktorí sú im nadriadení, a poviem tak, trénera považujem za druhého najvyššieho alebo najdôležitejšiu osobu v klube, ktorý môže byť samostatne zárobková činná osoba. Takže to je ten ďalší paradox. Čiže nadriadený môže byť SZČO, podriadený nemôže byť. A to vzniká takáto otázka. Preto hovorím, tých otázok je tu strašne veľa, a preto si myslím, že zmluvná voľnosť len pomôže nášmu športu.
Tak ako som povedal, ďalšia dôležitá vec. Jano Mucha, bývalý reprezentačný brankár po skončení kariéry pôsobí ako asistent trénera v Poľsku, je prezidentom Únie futbalových profesionálov. Čo myslíte, aké zmluvy majú naši futbalisti hrajúci v Poľsku? No zase SZČO. Čiže náš prezident Únie futbalových profesionálov zastáva, že musia byť zamestnanci, ale v Poľsku, kde on pôsobí, to nevadí, že naši hráči sú v tímoch. Takže ja si myslím, že máme tu veľa takýchto bodov, a vrátil by som sa (zaznievanie gongu), viem, že v Národnej rade koluje, koluje list, kde UEFA nám pohrozila (zaznievanie gongu), že v prípade prijatia takejto novely bude Slovenský futbalový zväz sankcionovaný. Priznám sa, trošku to je pritiahnuté za vlasy, lebo ten list bol poslaný zo Slovenska na UEFA, napíšte nám, prosím vás, že v prípade, keď bude prijatá táto novela, budeme sankcionovaní. Myslíte si, že UEFA môže trestať poslancov Národnej rady, že prijmú novelu? Môže trestať hokejový, basketbalový, volejbalový zväz za to, že využíva inštitút SZČO pri uzatváraní zmlúv medzi jednotlivými hráčmi? Ja si myslím, že nie, a preto hovorím, bol to len podvrh nás tým, že ten list bol poslaný z UEFA na žiadosť Slovenského futbalového zväzu, ale nerieši podstatné. Bol to len, by som povedal, len forma nátlaku na vás, aby ste hlasovali inak. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Milé dámy, vážení páni, absolvovali sme pomerne dlhú diskusiu. Väčšina vystúpení bola absolútne od veci. Pre tých, ktorí sa vyjadrovali, pán Poliačik je už preč, tak pani Zimenová, pán Dostál, ja iba zopakujem, o čom bolo dnešné rokovanie. Nebolo o predvolebných aktivitách, nebolo o zavádzaní civilizačného sporu. Bolo o vyjadrení sa Národnej rady Slovenskej republiky k požiadavke najskôr Európskeho parlamentu a následne Súdneho dvora Európskej únie k téme, ktorú nastolili, a kde požiadali Slovenskú republiku o stanovisko, aby sa vyjadrila k právnemu základu možnosti pristúpenia Európskej únie k dokumentu, o ktorom sme následne rokovali.
Takže z pohľadu procedúry obsahovo nemáme čo riešiť. Mali sme zaujať stanovisko. Vyjadriť sa k dvom možnostiam, ktoré ponúkol Súdny dvor ako právny základ pre členské štáty, a chcel vyjadrenie, ktoré z tých dvoch možností má Slovenská republika voliť ako preferenciu a odporúčať Súdnemu dvoru ako primárny základ. Pričom sa má vyjadriť aj k tomu, či súhlasí s tým, aby členské štáty alebo aby Európska únia pristúpila k tomuto dohovoru bez súhlasu vyjadrenia a prijatia tohto dohovoru všetkými členskými štátmi.
Ergo naše rokovanie dnes malo byť o tom, či Slovenská republika súhlasí a aké odporúčanie dá ministerstvu spravodlivosti, ktoré bude formulovať pozíciu Slovenskej republiky. Všecky tie debaty o tom, či nám niečo vadí na Istanbulskom dohovore alebo nie, boli procedurálne od veci. A už tie konšpirácie, pani Zimenová, o tom, kam smeruje politicky Slovenská národná strana či ostatné politické subjekty, pri všetkej úcte, na toto rokovanie nepatrili.
Takže veľmi pekne ďakujem za rozpravu. Mrzí ma, že nebola vecná a že vzišiel z toho iba jeden návrh, ktorý sa prakticky merita predloženého návrhu ani netýka. Pretože, pán Dostál, pri všetkej úcte, my sme nerokovali o tom, či budeme schvaľovať alebo nebudeme schvaľovať Istanbulský dohovor, či budeme nejaké uznesenie Národnej rady odvolávať, to proste nebolo predmetom tohto rokovania. A preto nevidím ani dôvod, aby sme sa zaoberali vaším návrhom. Ale však po formálnej stránke je to povinnosťou. Takže to neviem, jak to bude, možno predmetom hlasovania. Ale skutočne ma mrzí, že sme sa nevenovali tej vecnej podstate, tej vecne stránke.
A ak ste sa pýtali na tú časť, kde je všeobecne formulovaná výhrada k Istanbulskému dohovoru, tak je formulovaná všeobecne preto, že pokiaľ, ako ste dobre porozumeli, že pokiaľ niektoré alebo väčšinu častí Istanbulského dohovoru máme obsiahnutú v našom práve, tak pokiaľ ostávajú nejaké iné, ktoré nie sú súčasťou nášho právneho systému, tak bude len na vôli Národnej rady Slovenskej republiky, či ich prijme a bude požadovať, povedal by som, aj takýto mechanizmus vo vzťahu k Európskej únii.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem. Ja znova zopakujem, že pre Slovenskú národnú stranu je akékoľvek násilie zlé a cieľom má byť nulová tolerancia k násiliu. Nulová, žiadne násilie.
Pán Poliačik, vy ste liberál a pokiaľ, ako ma pamäť neklame, ale tak liberalizmus by mal byť, má teda v svojej DNA, že každý má právo na názor. A že momentálne sa mi zdá, ako keby vy ste boli nositeľom pravdy a všetci ostatní tu sú úplne mimo a nemajú právo na svoj názor. V duchu hesla, ktoré mi niečo pripomína, že kto nejde s nami alebo s nami nesúhlasí, ide proti nám.
Nechajte nám náš názor na Istanbulský dohovor, pretože ho máme podložený aj niektorými faktami. Napríklad som tu už hovoril o rozhodnutí bulharského ústavného súdu, to nie je nejaký poradný orgán, to je bulharský ústavný súd, ktorý vyslovil protiústavnosť Istanbulského dohovoru voči právnemu poriadku v Bulharsku.

Ďakujem pekne za slovo. Pán kolega, vy ste tu spomínali príklady, že znásilnená žena príde na políciu, aby s ňou policajti hneď urobili isté úkony. A toto predsa nerieši, nerieši Istanbulský dohovor. Toto predsa rieši náš Trestný poriadok. Ak sú teda nejaké naozaj problémy v Trestnom poriadku a myslíte si, že ešte by sa to malo vylepšiť, nikto proti tomu nebude namietať. Ale znova zdôrazním, pod rúškom ochrany práva žien sú tam zakomponované články, ktoré nie sú jednoznačne vykladané, o rodovej rovnosti. A mali ste pravdu, budúce voľby budú o tom a rozhodnú o tom občania, či zvíťazí teda liberalizmus so všetkými dôsledkami, a to aj to, že sa zavedie do škôl rodová ideológia, kde sa budú presviedčať deti a budú tam vydávané knihy, že teda nemusí byť dievča a nemusí byť chlapec, ale môže si to ešte rozhodnúť, aby sme ich úplne mýlili a spôsobovali úplnú katastrofu, čo teda ja, mňa to zásadne, mňa to vytáča, aby sme na deti takýmto spôsobom vplývali v tom, v tom zraniteľnom detskom veku. Alebo áno, liberalizmus presadzuje dekriminalizáciu marihuany, drog. No nech sa páči, rozhodnú to občania. Alebo to bude o hodnotovom štáte, o štáte, ktorý bude kresťansko-sociálny, tradičná rodina, ochrana života so všetkým, čo k tomu patrí. Áno, o tom rozhodnú občania a dobre ste to pomenovali. Budúce voľby budú práve o tom, alebo liberalizmus, alebo sociálno-kresťanské napredovanie Slovenskej republiky.
Ďakujem pekne.