Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, vážení páni, ďakujem veľmi pekne za slovo. Ako jeden zo spolupredkladateľov by som chcel na úvod povedať ešte pár ďalších slov k tomu, čo sme s pánom poslancom Laurenčíkom pre vás pripravili.
Dovolím si na úvod jeden citát: "Koaličné strany sa dohodli, že na základe konsenzu a v záujme nastolenia konštruktívnej spolupráce medzi koalíciou a opozíciou v Národnej rade Slovenskej republiky budú pozorne posudzovať také opozičné návrhy zákonov, ktoré budú sledovať stabilitu a rozvoj na Slovensku." Koniec citátu.
Akiste spoznávate, že sa jedná o aktuálnu koaličnú zmluvu. Som presvedčený o tom, že práve predložený návrh ústavného zákona jednoznačne sleduje stabilitu a rozvoj na Slovensku, a preto verím, že kolegovia najmä po mojej ľavej ruke tento ústavný návrh zákona podporia. Rád by som na úvod zdôraznil, že náš ústavný návrh zákona nie je novinkou. Už sa v týchto priestoroch objavil v rôznych mutáciách, či už zo strany Kresťanskodemokratického hnutia alebo strany Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti. Náš návrh je nový tým, že rozširuje paletu dotknutých osôb a do istej miery upravuje aj niektoré ďalšie štandardy.
Aktualizačným momentom, prečo sme tento návrh zákona dali práve na túto schôdzu parlamentu, je, že práve môj kolega Milan Laurenčík ešte pred tým, ako by pomyselne tento zákon mohol vstúpiť do platnosti, sa vzdal funkcie starostu obce Terchová, čím naplnil vlastne dikciu tohto zákona, a ja si tento jeho krok veľmi vážim. Zároveň by som chcel vyzdvihnúť, že podobný krok sa chystá urobiť aj váš kolega z koalície, keď už som sa k vám prihováral, vážení koaliční poslanci a poslankyne, a teda pán primátor Martina Andrej Hrnčiar.
Rád by som zdôraznil, že tento návrh, ako už bolo povedané, nie je nový ani v našich radoch a my sme ho pomerne jasne zdôvodnili v známej brožúrke, ktorú som tu už raz ukazoval, Šesť krokov ako jednoducho zlepšiť politický systém a kvalitu demokracie v Slovenskej republike, z ktorého si dovolím zacitovať. "Myšlienka obsadiť kandidátku do parlamentných volieb starostami a primátormi je bezpochyby lákavá. Veď sú to ľudia, mnohokrát lokálne osobnosti, ktoré sa dokázali vo svojom meste či obci presadiť často aj proti veľmi tvrdej konkurencii." Logickou otázkou teda je, prečo nepostaviť z ľudí, ktorí v komunálnych voľbách dokázali získať tisíce a niekedy až desaťtisíce hlasov, kandidátku do volieb do Národnej rady Slovenskej republiky alebo ešte lepšie, prečo nezaložiť rovno stranu miest alebo regiónov.
Odpoveď je, vážené dámy a páni, jednoznačná. Preto, lebo pri súčasnom nastavení nášho politického systému parlamentnej demokracie s jednou komorou parlamentu by sa jednalo o tvrdý konflikt záujmov, a toto je základný motív, prečo vlastne s týmto ústavným zákonom prichádzame. Starosta je totiž v prvom rade starosta a vždy myslí na najbližšie komunálne voľby. Preto pravidelne dochádza k prípadom, kedy podriadi svoje hlasovanie v Národnej rade svojim lokálnym ambíciám.
Iste možno namietať, že toto sa poslancov napríklad zo strany SMER – sociálna demokracia v predchádzajúcom funkčnom období netýka, lebo tí zásadne hlasujú, ako predseda nariadi, resp. ako prst pani predsedníčky poslaneckého klubu ukázal. Vo všetkých ostatných prípadoch však starosta uprednostní svoje starostovské záujmy.
Predstavme si však situáciu, že do Národnej rady Slovenskej republiky príde nejaký hlúpy návrh zákona, čo, samozrejme, nie je nepredstaviteľné v našich podmienkach. Starosta, primátor alebo predseda samosprávneho kraja s ním bude súhlasiť len preto, lebo za odmenu dostane konečne pre svoju obec, mesto alebo kraj napríklad obchvat, na ktorý obyvatelia čakajú celé roky. Doma je potom oprávnene za hrdinu, čím si zaistí znovuzvolenie a nejaký zákon nevýhodný pre celé Slovensko v obci nik riešiť nebude, lebo obchvat pre obec je ďaleko cennejší.
Samozrejme, najlepšie by bolo postaviť v každej obci či meste obchvat a vo všetkých krajoch dobudovať infraštruktúru, resp. všetko ostatné, čo obyvatelia potrebujú a čo si želajú. To však nejde, lebo zdroje v tejto krajine, ako je nám všetkým dobre známe, sú obmedzené. A ešte aj z tých obmedzených zdrojov sa, bohužiaľ, v našej vlasti značná časť stráca v podobe klientelizmu, korupcie, nepotizmu a iných problémov, na ktoré pravidelne upozorňujeme.
Alebo si predstavme iný príklad, taký, v ktorom pôjde o eurofondy, bude uprednostnená obec, ktorej starosta je zároveň poslancom Národnej rady Slovenskej republiky, lebo s tým treba byť zadobre. Ďalších príkladov by sa našlo mnoho a všetky do jedného len potvrdzujú, že ide o vážny konflikt záujmov.
Iné by to nebolo ani vtedy, keby každý primátor a starosta bol poslancom Národnej rady Slovenskej republiky, napríklad jeho druhej komory, ako sa to tu niekoľkokrát už objavilo, a vykompenzovali by sa tak aspoň lokálne záujmy kvôli počtu starostov a primátorov, viac ako 2 890, a počtu mandátov v Národnej rade, t. j. 150, ako nám káže ústava, to však nie je možné. Ani by to nedávalo zmysel, úlohou starostu je totiž bojovať za obec, úlohou primátora je bojovať za mesto a úlohou župana alebo, keď chceme, predsedu samosprávneho kraja je, pochopiteľne, hájiť záujmy samosprávneho kraja. Ale ak je poslancom Národnej rady Slovenskej republiky, jeho úlohou je schvaľovať správne zákony pre celú krajinu, nielen tie, ktoré vyhovujú jeho partikulárnym záujmom v obci, meste alebo na župe.
Ďalšou a podľa môjho názoru nemenej závažnou otázkou je časový a priestorový faktor takéhoto konfliktu záujmov, občania sa oprávnene pýtajú, ako napríklad dokáže byť niekto primátorom na plný úväzok, napríklad v okresnom meste na východe Slovenska, a zároveň plnohodnotným poslancom alebo poslankyňou v 500 kilometrov vzdialenej Národnej rade, nehovoriac o ďalších funkciách, čo tiež nie je výnimka, obzvlášť keď sa pozerám opäť raz po mojej ľavej ruke. No zrejme len tak, že obyvateľom tohto okresného mesta dotyčná poslankyňa alebo poslanec vykompenzuje svoju absenciu na svojom mieste tým, že pre mesto alebo obec niečo vybaví. Opäť sa pri tom môžme vrátiť k tomu, že z pohľadu obyvateľov mesta je tento postoj legitímny a pochopiteľný, avšak z hľadiska celoslovenského a celospoločenského rozhodne správny nie je.
A práve preto treba zakázať súbeh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky s akoukoľvek inou exekutívnou funkciou, pretože takto poslanec nemôže byť nikde zamestnaný, ale primátorovať alebo starostovať, resp. vykonávať funkciu predsedu samosprávneho kraja môže, čo považujem za logický nezmysel. Preto nestačí požadovať jeden plat a dosť, ako už naznačil aj pán poslanec Laurenčík, nakoľko sa za touto požiadavkou skrýva väčšinou závisť a nijakým spôsobom nerieši popísaný problém stretu záujmov. Toto sa, samozrejme, týka aj kombinácií poslanec Národnej rady a napríklad šéf Sociálnej poisťovne, Všeobecnej zdravotnej poisťovne či niektorých ďalších inštitúcií.
Čo pripúšťame, to je výnimka kombinácie poslanca Národnej rady Slovenskej republiky s iným legislatívnym mandátom, ako je napríklad poslanec v obci alebo v meste, resp. samosprávnom kraji, pretože konflikt záujmov v takomto prípade alebo aj konflikt časový je zďaleka nie tak vypuklý. Naopak, z hľadiska kontrolného, resp. informačného takáto kombinácia môže dokonca politickému systému všeobecne prinášať aj svoje výhody, ako sa už niekoľkokrát ukázalo aj v prípade poslancov strany Sloboda a Solidarita alebo Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti. Túto výnimku pripúšťame aj preto, lebo veríme, že vďaka tomu bude možné tento ústavný návrh zákona v Národnej rade Slovenskej republiky dnes poobede schváliť. A ja všetkým, ktorí tak urobia a budú hlasovať za, vopred ďakujem.
Ďakujem veľmi pekne za pozornosť. (Potlesk.)
