Videokanál klubu

Ďakujem veľmi pekne.
Tento návrh má byť iba jeden z mnohých hodnotiacich prvkov pri kvalite škôl. Nemá to byť jeden jediný, ale iba jeden z tých mnohých. A musíme sa začať posúvať niekde ďalej a prestať rozprávať stále veľmi pekné a filozofické veci, že chceme šťastné deti, spokojných učiteľov, pekné školy, ale musíme už dostať aj nejaké tvrdé dáta, ktoré môžme reálne používať. Lebo na základe týchto dát školy vedia zvýšiť úroveň svojej výučby, vedia zmeniť ponuku odborov, vedia sa snažiť ponúkať také vzdelanie, s ktorým sa žiaci reálne uplatnia, budú mať hlavne oň záujem a vďaka tomu vedia aj nastaviť vyučovací proces a prispôsobiť výučbu a tú ponuku.
A, samozrejme, to, čo stále som opakoval, že rodičia, žiaci sa vedia rozhodnúť, ktorá tá škola je najperspektívnejšia v rámci ich budúcnosti. A ja si myslím, že je to správne, pretože aj v, neviem, k čomu to mám prirovnať, k reštauráciám, keď do nej chodíte, tak bude plná, budú spokojní všetci a tak ďalej a tú reštauráciu niekde posúva a všetky ostatné školy alebo reštaurácie iné sa môžu posúvať s nimi a tým sa bude zvyšovať celkovo kvalita výučby alebo celkovo stav školstva na Slovensku.
Ďakujem veľmi pekne.

Vážený pán predsedajúci, kolegovia, kolegyne, dovoľte mi, aby som pár slovami vysvetlil tento návrh.
Ohľadom tohto návrhu sa začalo rozprávať, že je to vlastne zákon o zverejňovaní výsledku škôl, a hneď som dostal niekoľko mailov a správ, že chceme merať školy, pre každého to okamžite bola maturita alebo testovanie päť, monitor teda päť alebo monitor deväť, že či chceme otestovať mladých ľudí za jeden deň a na základe toho rozhodovať. Pre ďalších to bolo vlastne hodnotenie zo strany INEKO, že budú sa vytvárať nejaké ďalšie rebríčky, na základe ktorých budeme posudzovať jednotlivé školy.
Ja viem, že školám sa nepáči žiadna predstava sledovania výsledkov alebo meranie výsledkov, pretože očakávajú, že to bude kritizovanie alebo trestanie. My však musíme urobiť absolútne všetko preto, aby školy pochopili a zmenili tento názor, pretože by to mal byť nástroj nielen trestania škôl, ale nástroj na skvalitnenie školstva a nástroj na to, či ten smer, ktorý sme si určili, akým sa aktuálne školstvo vedie, že či je správny alebo nie je správny.
Mnohí z vás ale možno budú argumentovať, že takéto sledovanie už teraz sa robí, že toto meranie už teraz prebieha cez jednotlivých zriaďovateľov, županov, s ktorými sme debatovali a už mi poslali aj niektoré informácie. Všetko je to nie na povinnej báze. Niektorí môžu argumentovať, že takéto sledovanie je už lepšieškoly sk a podobne a tam by sme ďalej mohli polemizovať o tej metodike zbierania týchto údajov.
My nechceme zaviesť nič nové, iba bežnú vec, ktorá je bežná v okolitých štátoch, v okolitých 20 štátoch. Ja iba veľmi krátko zbehnem, že v Maďarsku sa sleduje kariéra absolventov jeden rok, tri roky, päť rokov po ukončení štúdia cez prieskumy, ktoré zahrňujú až 95 % populácie, študentskej populácie, a návratnosť jednotlivých dotazníkov je až 20-tisíc respondentov.
Nórsky štatistický úrad vedie databázu všetkých absolventov vysokých škôl a obsahuje informácie o ich dosiahnutom vzdelaní, o všetkých doterajších zamestnaniach, vykonávajúcich profesiách, plate absolventov, ktoré odpovedajú v dotazníkoch.
Vo Švajčiarsku napríklad od roku 2010 štatistický úrad využíva všetky administratívne dáta o absolventoch, to sú informácie o ich zamestnaní, plate a podobne, a už od minulého roku 2015 štatistický úrad prepája tieto databázy. A to je presne to, čo navrhujeme s kolegami, cez číslo sociálneho poistenia na účely štatistického využívania smerovanie o uplatnení absolventov.
Pre mňa je fascinujúce, že napríklad v Litve sa rozvíja podobný systém, ktorý merá všetky tieto údaje cez prepojené organizácie po troch mesiacoch ukončenia štúdia, aby sa vedelo hneď, či mladí ľudia nastupujú na úrad práce, alebo pokračujú v tom, čo vyštudovali. Ďalej je to o tri roky a o päť rokov, aby sme priebežne sledovali, že kam sa hýbu z danej školy, aká je ich uplatniteľnosť, aké sú štatistické priemery ich platov.
V Estónsku napríklad majú vytvorené databázy, ktoré poskytujú informácie o úspešnosti aj stredných škôl, ale aj vysokých škôl. Pre mňa bola jedna taká zaujímavosť, že vysoké školy vo viac ako dvadsiatich európskych krajinách musia tieto údaje uplatniteľnosti absolventov predkladať už pri akreditácii jednotlivých predmetov, kde dokonca na základe toho, ako dokážu uplatniť svojho absolventa, dostávajú aj financie navyše v rámci ich normatívov, ako ich poznáme.
Mnohí sa pýtali, že načo je dobré merať uplatniteľnosť absolventov. Ja sa budem opakovať. Veľmi často sa hovorí, že hodnota za peniaze. Čo je v školstve hodnota za peniaze, nikto to nevyslovil. To nie sú žiadne nové budovy, hej, alebo nové okná alebo telocvične a podobné iné veci. Hodnota za peniaze v školstve je naozaj kvalita a pokiaľ my nebudeme vedieť odmerať kvalitu, tak sa nebudeme vedieť pohnúť ďalej.
S tým je spojená, samozrejme, že aj racionalizácia siete škôl, o ktorých ministerstvo stále tak rozpráva. My sme minulý týždeň už mali o tom také jemne búrlivejšie diskusie. Ministerstvo školstva bude odporúčať alebo nejakým iným spôsobom, neviem, ako chce dosiahnuť racionalizáciu siete škôl, bude znášať výdobytky racionalizácie, myslím výdobytky finančné, ale ten politický dopad bude vlastne na zriaďovateľoch a na županoch, ktorí sú bližšie k voličovi, ktorí sú bližšie k rodičom a deťom. Podľa mňa by bolo správne, aby na základe týchto výsledkov a tohto prepojenia bola zverejnená kvalita školy v rámci uplatniteľnosti absolventov. A to by bola vlastne tá spontánna racionalizácia, pretože rodič by na základe toho rozhodol, kam svoje dieťa chce dať, na ktorú školu, lebo bude vedieť, že či po tej škole má uplatnenie, bude vedieť predpokladaný príjem a ostatné informácie.
Mnohí sa aj pýtajú, že pre koho táto informácia je. Tá informácia je v prvom rade pre rodičov a žiakov pri výbere školy. My neodporúčame alebo nehovoríme týmto návrhom, že kedy sa majú zverejňovať tieto informácie smerom k rodičom, hovoríme o tom, aby ministerstvo školstva si rozhodlo o tom, ako bude narábať s týmito údajmi. A bolo by správne, aby po určitom období sledovania, ja si myslím, že tých 3 až 5 rokov je celkom dostačujúci čas, aby sa zverejňovali tieto výsledky naozaj aj do verejnosti a rodičia aby sa na základe toho mohli rozhodnúť, pretože ukazujú, že či tá škola pre dieťa je dobrá, ukazujú, že či absolventi v obore po vyštudovaní sa vedia uplatniť a ostatné náležitosti.
Druhá vec, pre koho tento návrh je dobrý, a to sú samotné školy, pretože veľmi podporuje konkurenciuschopnosť medzi školami a nebude to porovnávanie iba na základe súťaží alebo niečoho podobného. Budú naozaj tvrdé dáta, ktoré my momentálne ani nemáme, pretože tá povinnosť zverejňovať všetky tieto informácie nie je.
Dnes je aj štrajk učiteľov a ak hovoríme o potrebe zvýšiť platy učiteľov a potrebe vyšších investícií do školstva, prosím vás, nezabúdajme stále na úroveň vzdelávania a kvalitu školstva. Jedným zo spôsobov, ako sledovať kvalitu školstva, je aj sledovanie uplatniteľnosti absolventov na trhu, a to by malo byť to, čím sa školstvo bude riadiť. Nie emotívnymi rozhodnutiami či už ministra, alebo zriaďovateľov, alebo nejakých štátnych úradníkov, ale mali by to byť rozhodnutia rodičov, ktorí spravia tú správnu racionalizáciu a ten správny výber pre svoje deti, čo sa týka škôl.
Ďakujem veľmi pekne.

Vážený pán predsedajúci, dovoľte mi, aby som uviedol ten návrh poslancov Národnej rady pána Eugena Jurzycu, Miroslava Beblavého, Martina Poliačika a Branislava Gröhlinga na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú zákony (tlač 206).
Týmto návrhom sme chceli zabezpečiť pravidelné toky informácií len na základe požiadaviek ministerstva školstva v rámci Sociálnej poisťovne a úradu práce. Ja by som iba veľmi takto v krátkosti a potom by som sa prihlásil hneď do rozpravy a vysvetlil by som to obšírnejšie.
Ďakujem.

Dobre, môžem aj takto zareagovať. Ďakujem pekne za tieto otázky.
Tak dostanem sa najprv k tej prvej, my sa bavíme o mikro elektrárňach, ktoré majú výkon 5 kilowattov. Tá účinnosť, teda keď môžme, keď tu máme nejaký priestor a máme tu aj takúto technickú otázku, v prípade týchto malých, mikro elektrární, ktoré sú vo výške asi ôsmich metrov, zďaleka nedosahuje účinnosti tých veľkých, čo vidíme tuto z hradného kopca, tie majú niekedy 2 400 – 2 600 full load hours, čo sú vlastne hodiny, počas ktorých, ak by sme naakumulovali ich produkciu, tak idú akože na plný výkon. Tieto malé, ony dosahujú tých 600 – 800, čo je naozaj možno iba nejaká jedna pätina, jedna štvrtina. Ony nemôžu byť nejakým hlavným zdrojom, mohli by byť, pokiaľ by ste mali nejaký záložný zdroj a súčasne dostatočne, ktorý by bol súčasne aj dostatočne veľký, ale to by ste veľmi predimenzovali a ekonomicky by sa vám to nikdy nevrátilo. Aj keď je otázka, že či my sa tu musíme baviť o nejakej ekonomike, pretože ja si nemyslím, že tu budú si teraz dávať ľudia kvôli tomu, aby si nejak výrazne znížili účty za elektrinu, alebo aby sa úplne odstrihli od siete, ale skôr to budú takí tí fanúšikovia, ktorí v to veria, prípadne to budú naozaj čisto-čiste tie ostrovné prevádzky, chaty alebo tie telekomunikačné stožiare.
Keď teda hovorím o tom, že je tam nejaký výkon 5 kilowattov, povieme, že tam máme nejakých 800 full load hours, tak do roka im to vygeneruje cca tých 4 000 kilowatthodín. Taká priemerná domácnosť má spotrebu tých 3,5, možno 4, čiže bilančne by nám to vedelo vykryť. Ale pokiaľ by sme nemali ten záložný zdroj, tak, pochopiteľne, v čase, ak sme teda pripojení na sieť, v čase prebytku dodávame do siete a v čase, keď si spotrebovávame a nemáme dostatočný výkon, napríklad zrovna nefúka, tak si berieme zo siete. Čiže bilančne by sme si vedeli o nejaké percento, samozrejme, znížiť tú samotnú spotrebu.
Čo sa týka finančnej náročnosti, no, neni to lacný špás, preto ja aj tvrdím pri tej účinnosti, že to určite nemá nejakú opodstatnenú návratnosť a aj keby si to niekto aplikoval v rámci toho projektu zelenej domácnosti, tam je, myslím, že maximálna výška podpory 2 550 euro, čo mám takto v hlave. Taká mikro, priznám sa, môže stáť možnože 5-, 6-, možnože 8-tisíc euro. Ono vám to vykryje možno tak dépeháčku, ale keby ste si to mali prepočítavať, že toto mi to vyrobilo, toto mi to ušetrilo, tak sa dostanete možnože na návratnosť niekde 20 – 30 rokov. Životnosť takej elektrárne ja odhadujem na nejakých 20 rokov, pretože sú tam aj nejaké tie pohyblivé časti.

Ďakujem veľmi pekne. Martin je na ceste, práve volal.
Vidím, že môj návrh zákona asi veľmi neoslovil, napriek tomu by som si teda dovolil pokračovať v rozprave, ktorú som začal. Viem, tá téma neni veľmi sexi, ale teda určite možnože niektorí z vás sa s tým v budúcnosti stretnú.
V tej prvej časti pred obedom som hovoril o tom, o tej prvej časti novelizácie, ktorá sa dotýka práve zákonov o podpore obnoviteľných zdrojov a vysokoúčinnej kombinovanej výroby, kde teda sa dáva certifikát alebo možnosť získania certifikátu aj pre inštalatérov, ktorí budú inštalovať tie mikro a malé veterné elektrárne.
No a tá druhá časť zákona tá novelizuje zákon o posudzovaní vplyvov na životné prostredie. Súčasný stav je taký, že akákoľvek veterná elektráreň - mikro, malá alebo veľká, vždycky je k tomu potrebné tzv. dvojstupňové posúdenie v rámci posudzovania vplyvov na životné prostredie. Toto posudzovanie jednak je veľmi časovo, ale aj finančne náročné. A častokrát je to aj otázka, že či v prípade napríklad tých mikro veterných elektrární toto má svoje opodstatnenie. Za chvíľku sa aj dostaneme k tomu, čo to tie samotné mikro a malé veterné elektrárne vôbec sú. V súčasnosti ale teda platí, že bez rozdielu výšky, bez rozdielu výkonu vždycky je potrebné posúdiť v rámci posudzovania vplyvov na životné prostredie každý jeden takýto zámer, ak teda prebieha nejakým stavebným konaním. A toto veľa stojí, veľa trvá a nikto do toho, samozrejme, nejde.
Tento zámer som zverejnil aj na blogu a dostal som sa pomerne veľmi ostrej kritiky, že tu ideme povoliť výstavbu veterných elektrární, ktoré hučia, ktoré zabíjajú vtáky, ktoré spôsobujú epilepsiu, dokonca sú štúdie, ktoré hovoria, že zvyšujú rozvodovosť v oblastiach, kde sú postavené. Viem, mnohým ľuďom sa to nepáčilo, alebo koniec koncov stačí sa pozrieť do Rakúska, na Rakúsko tuto z hradného vrchu a naozaj je tam les týchto veterných vrtúľ. Ale chcel by som, tak ako som aj ľuďom v diskusii na svojom blogu, tak aj vám by som chcel v tejto sále oznámiť, toto ten zákon vôbec nerieši. My sa tu bavíme o mikro a malých veterných elektrárňach.
Definíciu, čo to vlastne tieto malé a mikro veterné elektrárne sú, tu máme už od roku 2010, kedy bola schválená alebo prijatá smernica ministerstva životného prostredia z apríla 2010-4.1. Práve tu v základných pojmoch už máme definované, že mikro veternou elektrárňou je jedna elektráreň s maximálnym inštalovaným výkonom 5 kW alebo maximálnym priemerom vrtule 3,5 metra alebo výškou stožiara maximálne 8 metrov vrátane. To znamená, akonáhle je niektorý z týchto parametrov prekročený, automaticky to ide do tej vyššej kategorizácie. Malou veternou elektrárňou je veterná elektráreň s maximálnym inštalovaným výkonom od 5 kW do 50 kW alebo maximálnym priemerom lopatiek turbíny 10 metrov alebo výškou stožiaru maximálne 35 metrov vrátane. Všetko nad sú veľké elektrárne.
To, čo vidíme tuto aj z toho hradného kopca... Bol už niekto z vás pri veternej elektrárni, pri takej tej naozaj veľkej, napríklad tu v Rakúsku? Brani, koľko má taká elektráreň výšku, taká štandardná tuto vedľa? (Reakcia z pléna.) Obrovské, presne tak. Tu sa bavíme o výškach 80, 100 metrov, dokonca tie najnovšie, tie dosahujú výšky až 150 metrov, ak teda pripočítame výšku tých lopatiek. Takže to sú naozaj veľké, kde tá, to posudzovanie vplyvov na životné prostredie jednoznačne má svoje opodstatnenie.
Keď sa bavíme o tých mikro, hovoríme o piatich kilowattoch, výška maximálne 8 metrov, tam je to naozaj veľmi sporné. Pri tých malých, keď je to do 50 kW alebo maximálne s výškou stožiara 35 metrov, tam ponechávame to povinné posudzovanie, takže tam tá EIA odpadá, ale ostáva, teda ostáva, ale iba v tom prvom stupni.
Povoľovací proces v rámci územného či stavebného konania, samozrejme, nie je nijako ovplyvnený. Znamená to to, že ak vy sa rozhodnete niečo také postaviť na svojom pozemku, pochopiteľne, váš sused sa k tomu môže vyjadriť a vám to odmietnuť, či už kvôli predsudkom, alebo jednoducho kvôli tomu, že s tým z akýchkoľvek technických dôvodov nesúhlasí. Z tohto dôvodu si myslím, že také tie malé veterné elektrárne alebo mikro veterné elektrárne určite nebudú teraz tuto pribúdať ako nejaké huby po daždi, ako sa hovorí.
Ony majú svoje opodstatnenie napríklad v prípade nejakých ostrovných systémov. Máme telekomunikačné stožiare na nejakých odľahlých miestach alebo máme nejaké poľovnícke chaty, chalupy, kde nie je ekonomicky možné dosiahnuť nejaké to napojenie na sieť, prípadne sú nejaké farmy, poľnohospodárske udalosti odľahlejšie, ktorí na to aj majú priestor, aj nemajú nejakého najbližšieho suseda, ktorému by to malo vadiť, a chcú si iba znížiť vlastnú spotrebu, ktorú tam majú, ale nechcú napríklad nič dodávať do siete alebo iba naozaj maximálne v nejakých časoch, kedy tá spotreba u nich nie je nejaká veľká.
Hovoríme tu teda o týchto veterných elektrárňach alebo malých, mikro. Ja som si dovolil priniesť sem aj zopár obrázkov, kľudne si to potom môžme pozrieť aj naživo, keby už bol schválený nový rokovák v takej podobe, v akej je momentálne predložený, tak, bohužiaľ, nebolo by to možné, no a preto využívam túto príležitosť. (Rečník rozbalil na rečníckom pulte zopár zrolovaných hárkov papiera.) Keď sa bavíme o tých malých a mikro, to nie sú iba tie štandardné, čo vidíte tuto z hradného kopca, nejaké trojlopatkové vrtule, to môžu byť častokrát elektrárne, ktoré majú nie horizontálnu os otáčania, ale vertikálnu os otáčania. (Rečník otočil smerom k plénu jeden z hárkov papiera s obrázkami.)
Naozaj tých typov je dneska veľmi veľa. Na trhu sú k dispozícii produkty európske, americké, samozrejme, aj čínske. Pochopiteľne, všetky tieto produkty predtým, ako by mohli byť nainštalované, musia mať certifikáciu európsku. Spadá to vlastne aj do, ako som už na začiatku spomínal, do jedného programu, ktorý sa volá Zelená domácnostiam, v rámci ktorého malé a mikro veterné elektrárne do 10 kW môžu byť tak isto podporené. Neznamená to žiadnu novú záťaž štátneho rozpočtu, pretože tie peniaze v rámci tohto programu sú už dávno alokované a iba by sa jednalo o využitie ďalšej technológie, s ktorou sa v tom projekte už počíta, ale dodneska sa nedala využívať, a to z toho dôvodu, že neexistoval ten štatút certifikovaného inštalatéra, ktorý zavádzame v tej prvej časti.
Keď sme, keď som tu vystupoval k rokováku, tak sa ma pán Baláž pýtal, že teda ako chcem, lebo som vravel, že teda dobre je mať vždycky nejaký papier alebo aspoň nejaký plagát, kde človek vie častokrát znázorniť napríklad pomer, lebo niektoré veci sa sem nedajú dostať. Teraz nemyslím nejaký fyzický pomer, ale pomer výšok. Pýtal sa ma, ako to chcem na papieri dosiahnuť. Dalo by sa to veľmi jednoducho, že k tomu, na tom papieri napríklad k tej malej mikro veternej elektrárni postavíte človeka a ten slúži ako mierka. Ja som geológ, my sme v geológii používali mince alebo kladivká, dneska sú veľmi obľúbené banány alebo veľkosť banánu, to každý pozná.
Toto je napríklad (rečník roztiahol ďalší veľký hárok papiera) mikro veterná elektráreň, alebo teda aspoň tá jej vrchná časť s výkonom do piatich kilowattov. Takže opäť je otázka, či niečo takéto potrebuje dvojstupňovú eiu – posudzovanie vplyvu na životné prostredie, ktoré môže finančne vyjsť aj na niekoľkonásobok tej samotnej technológie.
No a tu mám potom ešte jedno prirovnanie (rečník ukázal plénu tretí veľký hárok papiera), to už je vlastne zase iný typ, ale opäť prirovnanie mikroveternej elektrárne k výške človeka, toto môže zhruba zodpovedať tej výške cca šiestich metrov. Takže opäť názorná ukážka, že dneska ešte niečo takéto potrebuje dvojstupňovú eiu – posudzovanie vplyvu na životné prostredie. Toto by sme práve v prípade tých elektrární do 5 kilowattov chceli odstrániť a zjednodušiť tú administráciu.
No a keď sme sa bavili, že aké tu máme veterné elektrárne tuto pohľadom cez kopec, tak tu je taká, alebo s pohľadom z kopca (rečník rozprestrel smerom k plénu štvrtý veľký hárok papiera), tu je taká názorná ukážka tých jednotlivých výšok. Toto sú napríklad tie dneska najvyššie, ktoré sa nachádzajú v Burgenlande. Toto sú také tie štandardné, tu vidíte tú výšku, cca sa bavíme niekde o výške asi 100 metrov, to je tá "hub height", kde sa nám stretajú listy vrtule. A to, čo my tu ideme zjednodušovať administráciu, tak to sú tieto najnižšie, cca tých 10 kilowattov, a tie maličké, kde ideme úplne odstrániť eiu, tak tie sú kdesi na výške toho rodinného domu.
Takže toto je taká malá ukážka toho, čo vlastne malé a mikro veterné elektrárne sú, že naozaj nikomu neškodia, nezabíjajú vtáky, nehučia, akurát je momentálne podľa našej legislatívy, aj keď teda usmernenie máme, ale usmernenie nie je nadradené zákonom, tak tieto momentálne nie je u nás možné inštalovať.
A dovolím si ešte jednu malú ukážku, mali sme tu dneska pána ministra životného prostredia, mám tu jednu publikáciu veľmi aktuálnu (rečník ukázal smerom k plénu túto publikáciu), kde je pán minister už aj odfotografovaný. Takže je to pri príležitosti nášho predsedníctva, volá sa to Slovenská republika smerom k zelenému hospodárstvu. A práve na posledných stránkach sa nachádza taký jeden celkom unikátny produkt, ktorý bol vyvinutý na Slovensku, volá sa to ekokapsula, je to taká kapsula, ktorú si môžte posadiť na záhradu, na vrchu je nejaká malá 600-wattová fotovoltika a vedľa toho taká malá mikro veterná elektráreň o výkone, teraz aby som netáral, myslím, že je to 1,5 kilowattu, presne tak. Čiže opäť niečo, čo, pokiaľ by malo prejsť nejakým procesom stavebného konania, v rámci ktorého to musíte posudzovať, kde musíte pozorovať i vplyv na životné prostredie, by vôbec nebolo možné postaviť.
Z tohto miesta vás teda by som chcel poprosiť o podporu tohto návrhu, pretože si myslím, že je logický, je v súlade s usmernením ministerstva životného prostredia (rečník ukázal smerom k plénu hárok papiera), ktoré nám tu platí od roku 2010. Neobávam sa, že by tu, ako som už povedal, mali vyrásť nejaké lesy malých vrtúľ, pretože samotné stavebné konanie nie je žiadnym spôsobom dotknuté. Možnože; pán Krajniak sa hlási v rozprave, tak ja by som to ukončil; teda s faktickou; by som to ukončil, by som potom zareagoval.
Ďakujem.

Ďakujem pekne.
Tento zákon, ktorý predkladáme do Národnej rady, rieši hneď dve veci alebo dva nedostatky súčasnej legislatívy. V prvom rade je to zákon 309/2009, ktorý hovorí o podpore obnoviteľných zdrojov a vysokoúčinnej kombinovanej výroby elektriny a tepla. Tento zákon bol v minulosti veľmi často kritizovaný. Viackrát zneužitý, predovšetkým na, dovolím si povedať, obohatenie niektorých ľudí, ktorí mali veľmi blízko k politike a vedeli, čo sa teda bude diať, či už na SEPS-e, či už na URSO. Ale to, čo my dneska predkladáme, vôbec nerieši veľké zdroje. To, čo dneska predkladáme, bude riešiť malé veterné elektrárne, mikro a malé, a celý tento návrh zákona pozostáva z dvoch častí.
V zákone o podpore obnoviteľných zdrojov, alebo v tristodevine, máme už dneska § 4a, podľa ktorého nepodnikateľ v energetike má možnosť zjednodušenej inštalácie zariadenia v malom zdroji. Pri malom zdroji hovoríme o výkone, ktorý nepresiahne hodnotu, ktorú zabezpečuje istenie 16 ampér na jednej fáze. Je tam však niekoľko podmienok. Jednak je to kladné stanovisko distribučnej sústavy, vyhlásenie o zhode pre zariadenie, či už striedač, alebo generátor, a inštalácia certifikovanou osobou. A toto je presne ten kameň úrazu. Osvedčenie pre certifikovanú osobu, čo sa týka inštalácie veterných zariadení, to momentálne zákon nepozná. Konkrétne sa jedná o § 13a, kde sa takéto osvedčenie udeľuje iba inštalatérom, ktorí inštalujú kotle a pece na biomasu, fotovoltické zariadenia a solárne zariadenia, plytký geotermál a tepelné čerpadlá.
Týmto návrhom zákona chceme teda rozšíriť zoznam odborne spôsobilých osôb práve o týchto inštalatérov veterných turbín. Pochopiteľne, takáto osoba bude musieť zložiť skúšku pred nejakou komisiou zriadenou ministerstvom, tak ako to predpisuje zákon. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Danko, Andrej, predseda NR SR
Prepáčte, pán poslanec, máte to na dlhšie ešte vystúpenie?

Galek, Karol, poslanec NR SR
Jednu vetu a druhú časť potom po prestávke.

Danko, Andrej, predseda NR SR
Dobre, prepáčte.

Galek, Karol, poslanec NR SR
Ďakujem. Nič sa nestalo.
No a súčasne týmto umožníme čerpanie tak isto podpory v rámci projektu Zelená domácnostiam, z ktorého sú nateraz práve tieto malé a mikro veterné elektrárne vylúčené, keďže neexistujú u nás certifikované osoby.
A tú druhú časť by som si nechal potom po prestávke, tá bude určite zaujímavejšia.

Ďakujem za slovo, pán predseda.
Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona (tlač 202). Predkladám teda informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali nasledovné výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady, Výbor Národnej rady pre hospodárske záležitosti a Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu. Ďakujem.

Ďakujem pekne, pán predseda.
Vážené poslankyne, vážení poslanci, návrh zákona, ktorý predkladáme, mení zákon č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a dopĺňa sa zákon č. 309/2009 Z. z. o podpore obnoviteľných zdrojov a kombinovanej výroby; a vysokoúčinnej kombinovanej výroby.
Cieľom predkladaného návrhu je odstrániť nedostatky v súčasnej právnej úprave, ktorá neumožňuje inštalovať veternú turbínu ako malý zdroj na výrobu elektriny, ktorá sa nepovažuje za podnikanie podľa zákona o energetike. Keďže § 4a zákona č. 309/2009 Z. z. vyžaduje pre uplatnenie práva výrobcov elektriny z malého zdroja podľa ods. 1 vykonanie odborných montáží malých zdrojov osobou, ktorá má vydané osvedčenie pre inštalatérov podľa § 13 a ods. 2, nie je možné toto právo uplatniť pre veterné turbíny, nakoľko podľa § 13a nemôže Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky vydať osvedčenie pre inštalatérov takýchto zariadení.
Rozšírenie odborne spôsobilých osôb a inštalatérov veterných turbín prispeje k plneniu cieľa Slovenskej republiky zvýšiť výrobu elektriny z obnoviteľných zdrojov energie, napríklad aj využitím finančných mechanizmov pre malé zdroje, podporovaných zo štátneho rozpočtu, ktoré majú v podmienkach poskytnutia pomoci požiadavku na inštaláciu zariadenia odborne spôsobilými osobami.
Taktiež sa pre mikroveterné turbíny s inštalovaným výkonom do 5 kilowatov ruší povinnosť vykonania posudzovania vplyvov na životné prostredie. Súčasne sa hranica povinného hodnotenia posúva na veľkosť 50 kilowattov. Zákon o posudzovaní vplyvov na životné prostredie takto zosúlaďuje ustanovenia zavedené smernicou Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky z 21. apríla 2010 č. 3/2010.
Predkladaný návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, zákonmi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentami, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie. Predkladaný návrh zákona nemá vplyv na štátny rozpočet a bude mať pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie.
Predkladaný návrh zákona nebude mať sociálne vplyvy ani vplyv na informatizáciu spoločnosti a životné prostredie.
Predkladaný návrh zákona je tiež v súlade s viacerými ustanoveniami programového vyhlásenia vlády, časť III, kde sa hovorí o tom, že vláda bude plynulo pokračovať v podpore hospodárskeho, sociálneho a environmentálneho rozvoja krajiny.

Ďakujem za slovo.
Ja som rád, že tu prevládajú názory na to, že túto problematiku riešiť treba, že tie mestá sú skutočne zaplnené vizuálnym smogom. A ako som teda postrehol, tak vôľa riešiť to je, tak, a som, samozrejme, prístupný tomu, že budeme rokovať v ďalšom procese o tomto zákone o pozmeňujúcich návrhoch.
Ja vás teda úctivo žiadam, ak naozaj máte záujem, kolegovia, tento problém riešiť, je vás tu naozaj veľa, ktorí ste starostovia a primátori miest, poďme do toho a v druhom čítaní môžeme diskutovať o tom, ako to naformulovať tak, aby to bolo záväzné, tak ako kolega hovoril, a aby to nebolo teda striktne definované, ako mesto môže zakázať, ale aby sme dali širšie možnosti mestám, tak ako kolegyňa Macháčková hovorila. Čiže poďme do toho, zmeňme to. Máme na to práve ten legislatívny proces tak nastavený, aby sme to urobiť mohli, a využime túto chvíľu a zmeňme tie podmienky, v akých mestá žijú.
Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo.
Pani kolegyňa, som sa prihlásil na začiatku s mojou faktickou. Chcel som teda povedať presne to, čo ste na konci hovorila vy, že treba ten návrh posunúť do druhého čítania a, samozrejme, že je potom priestor na to, aby sme dávali pozmeňovacie návrhy a vytvorili ozaj normu takú, ktorá bude dobrá a vyhovujúca pre všetky samosprávy.