Videokanál klubu

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie v rozprave

10.5.2017 o 10:23 hod.

RNDr.

Anna Zemanová

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom
 
 
 

Vystúpenia klubu

Vystúpenie v rozprave 10.5.2017 14:59 - 15:06 hod.

Kaščáková Renáta Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Vážený pán minister, vážená pani predsedajúca, kolegovia, kolegyne, ja by som rada pri tejto príležitosti trošku obrátila pozornosť aj na také súvisiace témy, pretože, samozrejme, s týmto samotným návrhom problém nemáme, ale chcem upozorniť na to, čo je podľa môjho názoru pri koprodukciách a pri vôbec produkcii filmovej a televíznej tvorby podstatné, a to je spôsob financovania či už RTVS, alebo spôsob financovania prostredníctvom Audiovizuálneho fondu.
A v tejto súvislosti a najmä teda v súvislosti s RTVS mám na mysli teda ten spôsob financovania, čo je podľa môjho názoru oveľa vážnejší problém, ako otázka samotného výberu riaditeľa, pred ktorou práve stojíme, pretože vieme, že ponad alebo popri tých koncesionárskych poplatkoch, z ktorých je RTVS financovaná väčšinovo a o ktorých teda prebieha už dlhé roky permanentná diskusia, tak sú ďalšie prostriedky vynakladané na pôvodnú tvorbu aj prostredníctvom osobitných zmlúv so štátom, ktoré podľa môjho názoru zadávajú veľký dôvod alebo obavu z, na netransparentnosť, najmä čo sa týka vyučtovávania projektov, ktoré sú cez tieto zmluvy financované prostredníctvom rôznych agentúr a produkčných firiem, ktoré sa teda často opakujú. V čase vlády Ivety Radičovej podľa mojich informácií boli aj začaté nejaké kontroly ich financovania, ale po opätovnom nástupe vlády Roberta Fica s pánom Maďaričom na čele kultúry, myslím, že sa nedotiahli tieto kontroly, neviem, možno ma upresníte, pán minister.
Ďalej vidím ako veľký problém, vlastne ako vlečúce sa neriešené problémy s financovaním vlastne koprodukciu alebo vôbec s nejakým vznikom nejakých nových diel, vidím tento problém tam, kde začala vlastne už privatizácia Koliby niekedy za čias Mečiara, vďaka čomu sme prišli o technické zázemie, o infraštruktúru pre natáčanie filmov, či už v pôvodnej produkcii, alebo v koprodukcii. A je známe, že významní koproducenti sa teda na Slovensko príliš nehrnú a kvôli nedostatočnej ponuke aj technického zázemia si vyberú radšej Česko, prípadné iné okolité krajiny.
No a čo sa týka takého Audiovizuálneho fondu, súvisí to trošku s témou, ktorú sme preberali pri predchádzajúcom návrhu zákona, lebo vlastne v návrhu na zriadenie Fondu na podporu kultúry národnostných menšín vlastne nájdeme také vpašované aj navýšenie, navýšenie podpory pre Audiovizuálny fond, respektíve aj pre Fond na podporu umenia. Neviem teda, či je to šťastné riešiť podporu tvorby a vôbec podporu kultúry, či už filmovej tvorby, alebo podpory kultúry ako takej, národnostných menšín alebo čohokoľvek iného prostredníctvom osobitných fondov, osobitne na to zriaďovaných fondov. Ja som to vlastne kritizovala alebo spomínala už pri programovom vyhlásení vlády aj pri vzniku Fondu na podporu umenia, že nepovažujem za veľmi šťastné zriaďovať proste na všetko nové a nové fondy, pretože to má vlastnú byrokraciu, vlastnú administratívu a tak ďalej, ale najmä, najmä si myslím, že to zadáva trošku priestor na ďalšiu takú netransparentnosť najmä pri kontrole čerpania dotácií takýmto spôsobom udeľovaným.
Preto napríklad, ak navyšujeme vlastne prostriedky venované na Audiovizuálny fond, tak tam by ma napríklad zaujímalo, že v ktorej konkrétnej položke k takémuto navýšeniu vôbec dôjde. Asi to bude zrejme podpora filmovej tvorby ako produkcii, pretože vieme, že vlastne podľa zákona o Audiovizuálnom fonde tak producenti a koproducenti na Slovensku môžu získať späť 20 % svojich nákladov v prípade, ak ide o produkciu za viac ako 2 mil. eur a niekde na to potrebujeme asi získať prostriedky. Neviem, možno ma pán minister upresní alebo odpovie na to. Nenašla som informáciu a v tejto súvislosti by ma to aj zaujímalo, koľko firiem o túto podporu už vlastne požiadalo, koľko ich bolo vyplatených a potom by bolo obzvlášť zaujímavé pozrieť sa na to, ako sa kontroluje aj predkladané vyúčtovanie takýchto nákladov, takýchto nákladov.
No takže v súvislosti s debatou, ktorá prebehla k predchádzajúcemu bodu, mám za to, že pri použití prostriedkov na podporu kultúry priamo z rozpočtu by bolo relatívne jednoduchšie aj transparentnejšie, než zriaďovať na to osobitné fondy, pretože obávam sa, že v prípade financovania rôznych projektov z prostriedkov fondov je verejná kontrola obmedzená, nakoľko tieto inštitúcie sa riadia väčšinou internými smernicami, a tak sa verejnosť len veľmi ťažko môže dozvedieť, aké náklady produkčných domov alebo agentúr sa vlastne dajú schovať do nákladov na filmovú produkciu, a teda čo všetko môže byť schvaľované ako oprávnený náklad, či sú to prenájmy priestorov alebo techniky, alebo či je to – vymyslím si – použitie helikoptér do akčných filmov a podobne.
Takže ak to mám zhrnúť, podporiť dohovor o filmovej koprodukcii z dielne Rady Európy je, samozrejme, nevyhnutné, vítané a aj potrebné, aby naša krajina mohla napredovať v otázke filmovej tvorby, ako už spomínal aj môj predrečník, ale zároveň ma pri pohľade na filmovú tvorbu a jej financovanie na Slovensku zaujíma množstvo ďalších otázok, ktoré som trošku naznačila a ktoré sa mi vynárajú najmä so spomínanou otázkou financovania RTVS alebo Audiovizuálneho fondu, a to je teda prednostne v oblasti kontroly vyúčtovania vynaložených verejných prostriedkov na dotácie ich poberateľmi. Takže tomu sa ale budem venovať osobitne, lebo to celkom k tomuto návrhu nepatrí, ale súvisí to s ním, a preto som považovala za potrebné sa o tom zmieniť. Ale svoje otázky by som prípadne na vás, pán minister, potom podala osobitne neskôr formou interpelácie alebo viacerých interpelácií.
Ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 10.5.2017 14:10 - 14:12 hod.

Dostál Ondrej Zobrazit prepis
Keďže sa žiadny z vládnych poslancov neprihlásil do rozpravy ani s faktickou poznámkou ako reakciu na vystúpenie pána poslanca Uhríka, tak to urobím ja, pretože si myslím, že je dôležité, aby v tejto snemovni zaznel aj hlas opačný, hlas, ktorý víta tento návrh zákona, ktorý si uvedomuje dôležitosť podpory kultúry národnostných menšín, že je to niečo, čo hovorí o kultúrnosti celej spoločnosti, ako sa väčšina správa k menšinám, tie menšiny môžu byť rôznym spôsobom definované, v tomto prípade sú definované národnosťou.
Myslím si, že je dobré, že máme na stole tento návrh zákona a nielen preto, že sa zvyšuje objem prostriedkov, ale aj preto, že sa vytvára mechanizmus istého samosprávneho rozhodovania menšín o použití prostriedkov, ktorými štát podporuje ich kultúru. Tak je to podľa môjho názoru správne, tak to zodpovedá duchu ústavy a duchu menšinových práv, ktoré sú v ústave zakotvené.
A pokiaľ ide o Maticu slovenskú, tak mám presne opačný názor ako pán poslanec Uhrík. Myslím si, že je trestuhodné a neprípustné, aby inštitúcia financovaná z prostriedkov daňových poplatníkov šírila fašistické názory, šírila informácie a videá, ktoré ospravedlňujú a ospevujú fašistický slovenský štát, ktorý má zodpovednosť za smrť desaťtisícov občanov, ktorých poslal do nacistických koncentračných táborov. Čiže tam by sme mali ísť presne opačným smerom a treba zvážiť, že či vôbec takáto inštitúcia si zaslúži finančnú podporu zo strany štátu.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 10.5.2017 11:49 - 11:55 hod.

Baránik Alojz Zobrazit prepis
Ďakujem, tak pokračujem tam, kde som prestal v čítaní pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu k tlači 442. Pokračujem teda bodom 1.
Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
Zmeny navrhované v tomto bode nadobúdajú účinnosť dňom 1. júla 2017.
Odôvodnenie: Účinnosť ustanovenia zákona o sudcoch a prísediacich, ktorým sa stanovuje podmienka bezpečnostnej previerky už menovaných sudcov, bola Ústavným súdom pozastavená. V snahe priblížiť sa čo najviac zámeru novelizácie ústavy, ktorou bol inštitút bezpečnostnej previerky v súvislosti so sudcami zavedený, je nanajvýš vhodná taká úprava, ktorá sa týka aspoň tých už vymenovaných sudcov, ktorí sa uchádzajú o sudcovské funkcie. Týmto sa zároveň napomôže jednak tomu, aby sa obmedzili pochybnosti verejnosti o tom, či práve tí sudcovia, ktorí by s bezpečnostnou previerkou mali problém, sa nevhodne neuchádzajú o funkcie, kde môžu mať z celospoločenského hľadiska nežiaduci vplyv, a tiež odstráneniu nerovnosti medzi sudcami, ktorí v zmysle ustanovenia § 5 ods. 7 prešli bezpečnostnou previerkou, a tými, ktorí ňou v dôsledku uvedeného rozhodnutia Ústavného súdu prejsť nemuseli.
2. V čl. I sa za bod 8 vkladá nový bod 9, ktorý znie:
"9. V § 27a ods. 1 písm. a) a c) a ods. 3 sa slovo "piatich" nahrádza slovom "troch" a v odseku 1 písm. c) sa slová "päť rokov" nahrádzajú slovom "tri roky"."
Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
Zmeny navrhované v tomto bode nadobúdajú účinnosť 1. júla 2017.
Odôvodnenie: Päť rokov je extrémne dlhá doba na hodnotenie sudcu z hľadiska oprávneného záujmu spoločnosti na zlepšení stavu súdnictva. Je z hľadiska celospoločenského neprípustné, aby hodnotenie, ktorého účelom má byť aj realizácia nápravy nevhodného stavu, mohlo začať pôsobiť až po piatich rokoch po tom, čo sudca vykonáva svoju funkciu nesprávnym spôsobom. To platí o to viac v prípadoch začínajúcich sudcov, kde, ak by takáto úprava bola ponechaná, by sa o to viac zafixovali nesprávne návyky prvohodnoteného sudcu.
3. V čl. I bode 9 § 27b ods. 1 sa na konci pripája táto veta:
"Hodnotenie podľa prvej vety môžu vykonať iba sudcovia, ktorí
a) nikdy neboli disciplinárne stíhaní,
b) ani ako sudcovia, ani ako členovia senátu nikdy nevydali rozsudok, ktorý bol zrušený pre neústavnosť alebo rozpor s medzinárodnými záväzkami, ktorými je Slovenská republika viazaná,
c) nikdy neboli hodnotení v rámci hodnotenia sudcov ako nevyhovujúci,
d) v posledných troch rokoch hodnotenia sudcov boli hodnotení ako "výborní" a
e) nebola v súvislosti s ich rozhodovaním vo veci podaná sťažnosť pre prieťahy v konaní, ktorá bola uznaná ako oprávnená."
Odôvodnenie: Ak má hodnotenie sudcov mať nejaký praktický význam, musí byť vykonávané osobami, ktoré majú samé dostatočnú odbornosť a čistý štít, pokiaľ ide o ich výkon súdnictva. Touto navrhovanou úpravou sa zabezpečí, že pri voľbe členov komisií budú také kvality kandidátov preverené, že sa zabráni voľbe nevhodných členov hodnotiacich komisií. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Danko, Andrej, predseda NR SR
Pán poslanec, nemal by ste čítať odôvodnenie, len čistý návrh aj vzhľadom na čas aj ďalšie veci.

Baránik, Alojz, poslanec NR SR
4. V čl. I bode 9 § 27b ods. 4 sa v prvej vete slovo "Hodnotenie" nahrádza slovami "Pokiaľ nebude ustanovená hodnotiaca komisia Najvyššieho súdu, hodnotenie", bodka na konci prvej vety sa nahrádza bodkočiarkou a v druhej vete sa slová "Predseda kolégia" nahrádzajú slovami "predsedu kolégia v takom prípade".
5. V čl. I bode 9 § 27b ods. 4 sa na konci pripája táto veta: "Na hodnotiteľov podľa predchádzajúcej vety sa primerane použije odsek 1 tretia hlava."
6. V čl. I za bod 20 sa vkladá nový bod 21, ktorý znie:
"21. V § 27g sa slová "ak je výsledkom bezprostredne predchádzajúceho hodnotenia sudcu podľa § 27a ods. 1 písm. a) výrok "výborný"; to neplatí, ak je výrok hodnotenia sudcu podľa § 27a ods. 1 písm. b) "dobrý" alebo "nevyhovujúci" nahrádzajú slovami "ak spĺňa kritériá v § 27b ods. 1 písm. a) až e)"."
Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
Zmeny navrhované v tomto bode nadobudnú účinnosť 1. júla 2017.
7. V čl. I bode 22 § 28 ods. 4 sa na konci pripája táto veta: "Test z cudzieho jazyka alebo preklad z cudzieho jazyka sa vykonáva z anglického jazyka, francúzskeho jazyka alebo nemeckého jazyka; test z iného cudzieho jazyka alebo preklad z iného cudzieho jazyka sa nepripúšťa."
8. V čl. I sa za bod 48 vkladá nový bod 49, ktorý znie:
"49. V § 119b ods. 4 druhá veta znie: "Iná osoba ako sudca, ktorá je zvolená za člena disciplinárneho senátu, vykonáva funkciu člena disciplinárneho senátu za odmenu, pričom má nárok aj na náhradu výdavkov spojených s výkonom jeho funkcie člena disciplinárneho senátu podľa osobitného predpisu; podrobnosti ustanoví ministerstvo všeobecne záväzným právnym predpisom."
Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
Zmeny navrhované v tomto bode nadobúdajú účinnosť 1. júla 2017.
Ďakujem, skončil som.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s procedurálnym návrhom 10.5.2017 11:42 - 11:43 hod.

Dostál Ondrej Zobrazit prepis
Pán predseda, chcel by som vás požiadať, aby ste sa nejako procedurálne vysporiadali so skutočnosťou, že bol porušený dvojnásobne zákon o rokovacom poriadku pri schvaľovaní zákona, ktorým sa mení zákon o regulácií sieťových odvetví, tlač 493. Včera boli predložené na rokovaní pléna pozmeňujúce a doplňujúce návrhy poslancov, mali sme hlasovať o skrátení lehoty v zmysle § 83 ods. 4, hlasovali sme o týchto návrhoch (reakcie z pléna) bez toho, aby... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Danko, Andrej, predseda NR SR
Skrátené konanie bolo. (Reakcie z pléna.) Dobre, beriem na vedomie. Pokračujte, pán poslanec.

Dostál, Ondrej, poslanec NR SR
Bez toho, aby boli, aby sme skrátili lehotu (reakcie z pléna) a rovnako... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Danko, Andrej, predseda NR SR
Poprosím kľud v sále.

Dostál, Ondrej, poslanec NR SR
Skrátené konanie bolo s tým, že sa povedalo, že sa iba skráti konanie, že to bude zaradené na program schôdze a potom to bude normálne prerokované.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s procedurálnym návrhom 10.5.2017 11:42 - 11:42 hod.

Galko Ľubomír
Ďakujem, pripomínam dnešný výbor na kontrolu činnosti NBÚ 12.15. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 10.5.2017 10:54 - 11:09 hod.

Baránik Alojz Zobrazit prepis
Dobrý deň prajem. Kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som k tomuto návrhu zákona, i keď za klub, ale asi krátko vystúpil a predložil aj jeden pozmeňovací návrh.
Tento návrh zákona vidím tak, že má vrodenú vadu, na ktorú ten zámer, ktorý tu bol deklarovaný, aj čoskoro zomrie. Tá vrodená vada spočíva v tom, že sa prevažne týka nových sudcov a nie starých sudcov. Starí sudcovia si, tak ako som vďaka láskavej komunikácii s pani ministerkou pochopil, si v tomto návrhu vyboxovali také úpravy, aby sa ich v podstate nedotkol. Je to, samozrejme, urobené spôsobom takým, aby sa to dalo predať, aby to bolo politicky prijateľné, aby sa plnilo programové vyhlásenie vlády.
Ako vieme, naše súdnictvo absolútne nie je schopné žiadnej samoočisty a tento zákon tej samoočiste nenapomáha. Poďme si povedať, že ako by ten zákon mal vyzerať. Podľa nášho názoru by všade tam, kde sa akosi spoliehame na to, že sudcovia tým, že sú vo svojom postavení už nejako dlho, že majú automaticky charakter, ktorý sa obvykle pripisuje sudcom vo vyššom postavení, tak ako je to povedzme v Anglicku alebo v Nemecku. Samozrejme, toto zabúda na skutočnosť, že u nás starí sudcovia z veľkej väčšiny sa dostali na svoje pozície bez akéhokoľvek výberového konania, bez akéhokoľvek preverenia ich charakteru alebo ich inej vhodnosti na takúto funkciu.
Kto číta internet, vie, že existujú donebavolajúce príklady toho, že akí sudcovia sú na vysokých funkciách, kde sú prakticky neohroziteľní. Niektoré kandidatúry napríklad do súčasnej voľby Súdnej rady, ktoré predkladajú sudcovia, sú toho dôkazom, že žiadna očista sa nekoná. Aktéri akcie Bonanno a rôzni iní extrémne nedôveryhodní sudcovia sa veselo hlásia s podporou veľkého množstva sudcov do Súdnej rady. A podotýkam, že je to s podporou aj sudcov, ktorí sú členovia aj tej organizácie, ktorú ministerstvo a, dá sa povedať, aj veľká časť verejnosti považuje za tých dobrých.
Čiže tento zákon ničomu nepomôže, pokiaľ chceme mať takých sudcov, ktorí sú charakterní. A k tomu by som povedal, pokiaľ ide o ten charakter, toto: Významný český emeritný ústavný sudca, človek, ktorý bol dvakrát odbornou verejnosťou v Českej republike zvolený za intelektuálne najvplyvnejšiu osobu v právnickom svete, Pavel Holländer povedal, že pokiaľ ide o sudcu, 80 % znamená charakter, 20 % znamená nejaké zručnosti, schopnosť nájsť si informácie a nejaké znalosti. Tento zákon túto skutočnosť brutálne ignoruje. Ignoruje ju preto, lebo nijako nerieši to, čo by riešiť mal. Napríklad je to skutočnosť, že máme tu ústavu, ktorá prikazuje, aby sudcovia boli podrobení bezpečnostnej previerke.
My navrhujeme, keďže ustanovenie zákona o tom, že aj existujúci sudcovia by mali byť podrobení bezpečnostnej previerke, my navrhujeme to, aby tí sudcovia, ktorí síce už sú menovaní, ale sa hlásia do sudcovských funkcií, aby v dôsledku toho museli sa podrobiť bezpečnostnej previerke. To znamená, že ak nejaký sudca sa bojí bezpečnostnej previerky, nech sa páči, nech súdi tam, kde je, nech sa nikam nehlási a môže tam robiť všetky tie veci, kvôli ktorým sa bezpečnostnej previerky bojí. Ak ale sa hlási do nejakých funkcií, to znamená, že chce mať vplyv na to, kto budú tí ďalší sudcovia, ako budú vyberaní, či to budú jeho kamaráti aj z mokrej štvrte, tak potom nech je preverený. Toto, bohužiaľ, sa do zákona nedostalo, hoci sme to navrhovali.
V zákone absentujú aj iné minimálne kritériá na to, aby tí zo sudcov, ktorí majú možnosť vplývať na to, ako sa a či sa súdnictvo očisťuje, akí ľudia doňho prichádzajú, aby jednoducho sme povedali: Nie, nebude súčasťou výberových komisií Harabin alebo iní sudcovia, ktorí sú sprofanovaní. Toto v zákone absolútne chýba, keďže my vieme, že nekontrolujeme a nie sme schopní skontrolovať to, aké je obsadenie Súdnej rady a že čo tam príde za ľudí. Jednoducho Súdna rada si rozhodne, ako bude chcieť, a tým je vec vybavená.
Čiže nám chýba v tomto zákone to, aby sudca, ktorý napríklad je alebo chce byť členom hodnotiacej komisie, výberovej komisie, aby to bol taký sudca, ktorý nebol disciplinárne nikdy stíhaný. To je nejaký problém? Prečo by to mal byť problém? Aby to boli takí sudcovia, ktorí nikdy nevydali rozsudok, ktorý bol zrušený pre jeho neústavnosť alebo rozpor s medzinárodnými dohodami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Aby to boli sudcovia, ktorí boli predtým hodnotení ako dobrí sudcovia, a tiež aby to napríklad boli takí sudcovia, ktorým sa nikdy nestalo, že boli uznaní, že sa dopúšťajú prieťahov. Prečo by toto mal byť problém? Nikto nevie.
A ešte chcem povedať, že týmto problémy s týmto zákonom ani zďaleka nekončia. Potom tu máme takú jednu malú, tichú vec, o ktorej málokto vie, ktorou si súčasní sudcovia zabezpečujú to, že aj keď sú v podstate lingvistickí analfabeti, pokiaľ ide o jazyky, ktoré sú dôležité preto, aby sudca bol hodnotovo orientovaný tam, kde Slovenská republika je orientovaná, to znamená na západ, tak tu je v tomto zákone pripojená jedna vyhláška ministra, ktorá umožňuje, aby starí sudcovia na rozdiel od tých nových si robili jazykovú skúšku nie z troch hlavných jazykov Európskej únie, ale z jazyka ruského. My, samozrejme, nemáme nič proti tomu, aby sa čítal Tolstoj a Dostojevskij v originále, to je chvályhodné. Ale na to, aby si niekto prečítal rozsudky európskych súdov, na to mu jednoducho ruština nestačí. A nielen to. Tu ide o to, že ako je ten človek hodnotovo orientovaný, že či vníma informácie zo zahraničných médií smerom na západ alebo smerom na východ.
Ďalej, a to len zdanlivo nesúvisí s podstatou tohto problému, je aj otázka odmeňovania členov disciplinárnych senátov, ktorí sú nesudcovia. Pani ministerka mi láskavo naznačila, že tento bod nášho návrhu pozmeňovacieho a doplňujúceho by možnože aj zvážila, tak som si dovolil ho pozmeniť v tom, teda toto ustanovenie pozmeniť v tom, že nie je dôvod na to, aby členovia disciplinárnych senátov, ktorí nie sú sudcovia, aby neboli za svoju prácu honorovaní. Pretože ak nie sú honorovaní, potom je otázka tá, lebo vieme, ako to vo svete chodí, že prečo to robia. U nás je málo idealistov takých, ktorí by takúto ťažkú službu a to, lebo viem, že to nie je ľahká služba, aby to robili zadarmo. Prečo by niekto slušne odvedenú prácu mal robiť zadarmo? Takže meníme, navrhujeme zmenu zákona tak, aby aj títo členovia disciplinárnych senátov boli odmeňovaní, podobne ako sú za túto činnosť odmeňovaní sudcovia.
Teda na záver by som prečítal náš pozmeňovací návrh s tým, že prosím, aby bod číslo... (reakcia spravodajcu) ... aby bod číslo 1 bol vyčlenený na osobitné hlasovanie, bod 7 bol vyčlenený na osobitné hlasovanie a bod 8, to je ten, o ktorom som práve hovoril, bol tiež vyčlenený na osobitné hlasovanie. Teda čítam pozmeňujúci a doplňujúci návrh.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Alojza Baránika k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 385/2000 Z. z.... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Glváč, Martin, podpredseda NR SR
Páni poslanci, poprosím kľud v sále.

Baránik, Alojz, poslanec NR SR
... o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 442).
1. V článku I sa za bod 1 vkladá bod 2, ktorý znie:
"2. V § 5 ods. 7 sa za slová "či sudca" vkladá čiarka a slová "sudca, ktorý má alebo sa uchádza o funkciu sudcu disciplinárneho senátu, sudcu súdu vyššieho stupňa, člena hodnotiacej komisie sudcov, člena kolégia najvyššieho súdu hodnotiaceho predsedu takého kolégia (§ 27b ods. 4), člena výberovej komisie sudcov, predsedu senátu, predsedu sudcovskej rady, predsedu kolégia, predsedu grémia a predsedu súdu a člena Súdnej rady."."
Nasledujúce body... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Glváč, Martin, podpredseda NR SR
Pán poslanec Baránik, prepáčte, máte viac, je to dlhé?

Baránik, Alojz, poslanec NR SR
Je to na tri strany.

Glváč, Martin, podpredseda NR SR
Takže dovolím si prerušiť tento bod programu a po hlasovaní budeme pokračovať.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 10.5.2017 10:23 - 10:26 hod.

Zemanová Anna Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán minister, kolegovia, kolegyne, myslím si, že nikto z nás nepochybuje o tom, že ortuť je zdraviu škodlivá a že vlastne prijať nejaké opatrenia, aby sa ortuť nejakými neprirodzenými cestami dostávala do ľudského organizmu alebo do prírodného prostredia, je vhodné. Slovenská republika už pristúpila k dohovoru, avšak teraz sa očakáva ratifikácia tohto dohovoru. Spomedzi 125 krajín, ktoré podpísali dohovor zatiaľ, nepamätám si presne to číslo, či 35 krajín tento dohovor ratifikovalo.
Na výbore sme mali o tomto diskusiu, ja som sa pýtala také doplňujúce informácie k tomuto materiálu, pretože nenašla som nejaké podrobné analýzy, že čo vlastne bude znamenať pre Slovensko, keď tento dohovor ratifikujeme, aký to bude mať dopad pre podnikateľské prostredie. Aký to bude mať dopad na našu legislatívu, i keď už mnohé predpisy reflektujú na to, že ortuť je ako nebezpečná látka, zdraviu škodlivá, čiže v mnohých predpisoch už túto látku máme, resp. opatrenia máme zahrnuté.
Bolo mi zodpovedané, že zatiaľ nie sú známe nejaké podrobnejšie analýzy zo strany Európskej komisie a že Európska komisia iba teraz spracuváva nejaké takéto dokumenty a návrhy právnych aktov, ktoré by následne po podpísaní ratifikácie tohto dohovoru by boli pre nás záväzné. Z tohto titulu by, sa mi zdá, pán minister, trošku unáhlené, aby sme v čase, kedy ozaj ešte ratifikácie neurobila ani možno, alebo urobila štvrtina krajín, ktoré pristúpili k dohovoru, aby sme sa ponáhľali s tým, že musíme byť tá 36. alebo 37. krajina. Vidí sa mi rozumnejšie, aby sme tento materiál mali doplnený o tieto informácie, aby sme vedeli, o čom hlasujeme, aby sme vedeli konkrétne, ktoré naše podniky budú zasiahnuté touto výrobou, aby sme vedeli, že tieto naše podniky budú mať alternatívu pri svojich pracovných postupoch a kedy ju budú mať. Takže z tohto titulu sa pri, teda nebudeme hlasovať za tento návrh, pretože to vidím také čosi ako pri; proste predčasné.
Keď sme sa vyjadrovali k Parížskej dohode, váš argument, pán minister, bol, že sme predsedajúcou krajinou, takže je dôležité, aby sme boli medzi tými prvými, aby ste mohli na stretnutí krajín Európskej únie deklarovať, že sme pristúpili k tejto dohode. Dnes už v predsedníctve nie sme, a preto si myslím, že mali by sme postupovať rozumne a mali by sme mať v rukách analýzy, ktoré nám jednoznačne budú vypovedať všetko o tom, aký dopad to bude mať. Treba si to totižto, a toto je aj uvedené v tej dôvodovej správe, kde sa hovorí o dopadoch pozitívnych aj negatívnych. A preto sme sa takýmto spôsobom; je môj názor, áno, treba si byť vedomý týchto rizík, treba prijímať opatrenia v rámci súčasnej legislatívy. Už tieto opatrenia máme mnohé, avšak považujem toto za unáhlené.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 10.5.2017 10:09 - 10:17 hod.

Zemanová Anna Zobrazit prepis
Vážený pán minister, pán podpredseda, kolegovia, kolegyne, v krátkosti by som sa chcela vyjadriť k vládnemu návrhu, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 39/2013 Z. z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia. V prevažnej miere vládny návrh transponuje smernicu Európskej únie a v podstate rieši aj niektoré prípady z aplikačnej praxe. A tu práve by som sa chcela pozastaviť.
Predtým ešte však ste spomínali, pán minister, v úvodnom slove jeden z hlavných bodov vládneho návrhu a je to vlastne sprísnenie uzatvárania skládok odpadov. Áno, si myslím, že v tomto smere je veľmi dôležité prijať nejaké opatrenia, pretože máme na stole žalobu z Európskej únie týkajúcej sa neuzatvorenia načas skládky v Považskom Chlmci, v Žiline a... (Reakcia ministra.) Prosím? No. ... a hrozí nám tam pokuta asi 10 mil. eur, ako Slovenská republika bude musieť takúto pokutu zaplatiť. V tomto duchu vám bude predložená interpelácia, pretože ma naozaj zaujíma, ako sa táto kauza ukončí, ako sa ukončia aj vlastnícke vzťahy pozemkov pod touto skládkou, a najmä ma zaujíma, že kto zaplatí tú pokutu z akého rozpočtu a či bude čiastočne táto pokuta aj zosobnená osobám, ktoré nekonali, pretože v danom prípade sa dajú určiť osoby, ktoré mali razantnejšie konať, počnúc od mesta Žilina cez Slovenskú inšpekciu životného prostredia a príslušné orgány.
Chcela by som sa však pozastaviť k jednému bodu, s ktorým zásadne nesúhlasím a z dôvodu ktorého aj náš poslanecký klub bude hlasovať proti tomuto návrhu a ide o bod 2 v čl. I vládneho návrhu. A ten bod 2 hovorí, že v § 2 sa za písm. f) vkladajú nové písmená, ktoré znejú, ktoré definujú prevádzkovateľa a zvlášť definujú stavebníka ako osobu, ktorá zodpovedá za stavebnú činnosť s cieľom vybudovať prevádzku na činnosti podľa prílohy a tak ďalej. A tu vidím práve veľký problém a riziko tohto návrhu zákona aj v kontexte so zákonom o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, o ktorom som hovorila už v predchádzajúcom bode.
Vidím tuná totižto riziko delenia činnosti, vidím tuná riziko, že sa bude nejaká navrhovaná činnosť, o ktorej je dopredu známe, čo tam bude, že sa začne deliť. Začne sa deliť v posudzovaní vplyvov na životné prostredie, pretože stavebník označí, že dajme tomu idem budovať nejaké haly. Jeho posudzovanie sa bude posudzovať v zmysle prílohy 8 zákona EIA ako zastavaná plocha, resp. počet parkovacích miest na podstatne inú prevádzku, ako v skutočnosti tam prevádzkovateľ plánuje zriadiť.
A takisto vidím aj konflikt pri povoľovaní takýchto prevádzok, jednak nebudú identifikovateľné, či v tom pôvodnom systéme enviroportálu pri navrhovaných činnostiach, ale taktiež budú ťažko identifikovateľné aj v registri prevádzok IPKZ, pretože nie je jasné, či keď stavebník bude žiadať o takéto povolenie, či dostane nejaké iné číslo prevádzky alebo ako vlastne prevádzkovateľ toho skutočného už finálneho riešenia.
Vidím tuná úmysel, a preto budeme hlasovať proti, lebo vidím tuná úmysel, že vláda má snahu legitimizovať svoje postupy pri niektorých prípadoch, ako bol napr. prípad Jaguar, kde presne tento postup sa uplatnil a do dnešného dňa sa uplatňuje, kedy stavebník MH investor požiadal o posudzovanie zámeru o výstavbu priemyselného parku, kde už zjavne sa vedelo, o aký priemyselný park s akým cieľom pôjde. Bol spracovaný zámer, ktorý bol posudzovaný, boli tam aj námietky zo strany účastníkov, verejnosti, že zámer je spravený nedobre, je podhodnotený, napriek tomu k posudzovaniu tohto zámeru stavebníka MH Invest nedošlo a na základe toho začali byť vydávané stavebné povolenia. Domnievam sa, že tieto stavebné povolenia môžu byť neplatné práve z tohto titulu. Následne nato zrejme si aj v rámci procesu aj Jaguar ako taký, ako už samotný prevádzkovateľ uvedomil tieto riziká, možno to bolo takto naplánované, neviem. Bola spracovaná kompletná správa o činnosti, ktorá už hovorila detailnejšie o prevádzke tohto automobilového závodu, kde zrazu sa, samozrejme, počty parkovacích miest náramne zvýšili a celý ten proces začal naberať iné obrátky.
Dnes, keďže som sa zapojila do toho protestu, som sa stala aj účastníčkou konania, kde mi práve v týchto dňoch prišlo rozhodnutie o vydaní povolenia pre stavebníka, zase hovoríme o stavebníkovi, nehovoríme o prevádzkovateľovi, pre stavebníka MH Invest pre systém znižovania hladiny podzemnej vody, práve tej okolnosti, na ktorú som upozorňovala už pred viac ako rokom, že táto problematika tam bude, že to bude problematika nielen v rámci povoľovania, ale v rámci aj financovania, kde tuná práve vidíme flagrantne na tom, že štát vlastne dáva nepriame stimuly pre tento závod tým, že tento celý systém znižovania hladiny podzemnej vody, ktorý nebude lacný, ktorý bude treba aj prevádzkovať, už nebude robiť prevádzkovateľ, ale bude ho robiť stavebník. A domnievam sa, keďže je to; nie; je to súčasťou podmienok prevádzky, že takto by to nemalo byť. Aj dnes predsa je možnosť, keď investor, jeden investor a stavebníkovi deleguje mandátnou zmluvou výkon niektorých činností, avšak nestráca sa nám tam tá súvislosť medzi prevádzkou a medzi vydanými povoleniami.
Takže z tohto titulu vás prosím o to, aby ste naozaj zvážili, ale ak je to úmysel práve takto konať a legitimizovať takéto konania pri ďalších aktivitách, možno sú to aj lobistické požiadavky veľkých investorov, ktorým by sa takýmto spôsobom jednoznačne uľahčil život, pretože by dokázali kamuflovať niekedy svoje skutočné zámery pri jednak posudzovaní vplyvov na životné prostredie tých činností, pretože si povedzme, keď už nejaká prevádzka podlieha tomuto zákonu, to sú činnosti, ktoré prakticky každá jedna z nich spĺňa kritériá aj toho, že musia byť posudzované vplyvy na životné prostredie. A tu vidím teda ohromný problém a jednoducho za takýto návrh, aj keď tie ostatné body sú akceptovateľné a dobré, podporiť nemôžme. A upozorňujem na to, že v tej aplikačnej praxi aby sa na to dávalo veľký pozor, aby k takýmto aktivitám a k týmto spôsobom konania nedochádzalo.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 10.5.2017 9:36 - 9:52 hod.

Zemanová Anna Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne za slovo. Pani predsedajúca, pán minister, kolegovia z ministerstva na balkóne, lebo viem, že budú asi počúvať aj môj pozmeňujúci návrh, ktorý mám pripravený na predloženie. Pán minister, v krátkosti by som sa chcela vyjadriť k tomuto návrhu zákona, ktorý predkladáte.
Áno, je to zákon, ktorý v prevažnej miere implementuje smernicu, dopĺňa, v mnohých bodoch vylepšuje situáciu. A ten cieľ, dôvod, pre ktorý bol návrh zákona predložený, je nám všetkým viac-menej jasný. Avšak sú nám aj známe skutočnosti, hlavne tí ľudia, ktorí pracujú v tejto oblasti, že zákon potrebuje asi aj lepšiu, hlbšiu novelu, hlavne čo sa týka aj doladenia kapitoly, prílohy číslo 8, najmä zoznam posudzovaných činností možno doladiť a doplniť. Uvedomujem si však, že teraz sme v etape, kedy sa najmä transponuje smernica, to ktoré, veci, ktoré sme nemali v zákone doladené a na ktoré nás upozorňovala Európska komisia.
Vítam to, že cieľom, ktorý predpokladám, teda dúfam, že sa podarí spoločne dosiahnuť, je zlepšenie prístupnosti verejnosti k informáciám aj v rámci posudzovania k zlúčeniu, respektíve kumulácii niektorých činností, ktoré môžu v danom území byť posudzované. Teraz bývajú posudzované jednotlivo, avšak v kumulatívnej činnosti často môžu prekračovať limity, ktoré by už mali byť posúdené v zmysle zákona. To je najmä §, teda bod 3 vášho návrhu. Tu by som chcela tento návrh oceniť.
Avšak zároveň by som chcela upozorniť na problematiku ďalšieho bodu zákona, ktorý budeme hovoriť, o zákone o integrovanej prevencii a kontroly znečistenia, ktorý bude jeden z nasledujúcich bodov dnešnej schôdze, kde práve zmenou toho zákona tento bod obchádzate a vlastne bude problematický. Čiže tu chcem upozorniť na to, že bude treba naozaj veľmi prísne aplikovať a sledovať viaceré činnosti v jednom území, aby práve kúskovaním, ktoré sa umožňuje tým, novelou zákona, o ktorej budeme hovoriť až na ďalšom bode rokovania schôdze, môže dôjsť.
Čo sa týka takej väčšej novely, zúčastnila som sa v septembri minulého roka konferencie, kde, to organizovalo ministerstvo životného prostredia vo Vysokých Tatrách, kde boli ľudia, ktorí sú odborne spôsobilé osoby k tomuto posudzovaniu. Bola tam veľmi konštruktívna a zaujímavá debata. Vzišlo z nej viacero poznatkov, ktoré je potrebné, aby sa dostali do zákona, aby ich riešili, napríklad, ako som už spomínala, samotná príloha č. 8. Ja som v mojom pôvodnom návrhu aj vo výbore prezentovala snahu doplniť ju o program starostlivosti o les, čo som presvedčená o tom, že táto činnosť, môžme sa o tom baviť, či je to činnosť alebo strategický dokument, by mala byť posudzovaná. Avšak po debate potom aj s vašimi ľuďmi, ale aj s lesníkmi som si uvedomila, že naozaj k tejto téme treba širšiu diskusiu, aby sme zas neprijali niečo do zákona, ktoré sa bude veľmi ťažko aplikovať, tak som sa rozhodla, že keď nie z vašej iniciatívy, tak z mojej bude, zorganizujem takéto odborné stretnutie, na ktoré už vás teraz pozývam.
Taktiež problém, ktorý zatiaľ nie je riešený a ktorý asi by bolo dobré riešiť, je taký fond pre vyplácanie posudkárov. V Čechách takéto niečo funguje, pretože v súčasnosti systém, ktorý je nastavený v našom zákone, že spracovateľa, či zisťuje správy pre zámer alebo samotné správy, ale aj posudkára platí navrhovateľ činnosti. I keď toho posudkára, áno, vyberá ministerstvo, určuje ministerstvo životného prostredia, tak, respektíve ich príslušný orgán. Tento vzťah nie je celkom, celkom dobrý a bolo na to poukazované viackrát, že vlastne ten posudkár je finančne závislý od toho navrhovateľa a tým pádom môže dochádzať aj k tomu, že ten posudok môže byť touto skutočnosťou a výškou odmeny ovplyvnený. Preto by bolo dobré zvážiť nejakú možnosť, kde by vlastne sa vytvoril z prostriedkov navrhovateľov fond, kde by vyplácalo ministerstvo životného prostredia bez ohľadu na to, aký posudok bude, či bude zamietavý, alebo bude súhlasný.
V mojom pozmeňovacom návrhu mám štyri body. Tri body sa týkajú zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, kde vkladám možnosť zastaviť konania v prípade, že navrhovaná činnosť je v piatom stupni, v najprísnejšom piatom stupni ochrany v zmysle zákona o ochrane prírody, ak nebola na túto činnosť vydaná vopred výnimka. Domnievam sa, že pre tieto tak vzácne chránené, a nie je ich veľa, povedzme si, tých v piatom stupni ochrany územia, nie je veľa týchto území, tak by bolo správne, aby ministerstvo životného prostredia aj šetrilo prostriedky aj energiu svojich orgánov, aj energiu, vlastne navrhované prostriedky navrhovateľa, aby mal takúto možnosť v prípade teda, že už nebola udelená výnimka.
Pre zlepšenie prístupu verejnosti navrhujem, aby bola v zákone povinnosť pre všetky aj SEA, aj pre EIA podmienka, že musí byť zverejnený dátum zverejnenia, kedy bol daný zámer alebo činnosť, správa zverejnená na enviroportáli. Dnes je to nejednotné. V niektorých prípadoch tento dátum zverejnený je, v niektorých nie je. Spôsobuje to nejednotnosť a je to vlastne nekomfortné pre užívateľa, pre verejnosť, ktorý nie pravidelne na dennej báze uvedený portál navštevuje, aby sa vedel zorientovať, že čo je už novšie, čo ešte vlastne má šancu, aby sa k tomu pripojil alebo nie.
Druhý, v druhom bode, ktorý prečítam následne v pozmeňovacom, sa týka zákona o banskej činnosti. Pán minister, tu by som vás obzvlášť chcela poprosiť, aby ste akceptovali tento môj návrh, pretože zmenou zákona, vlastne v zákone o registri partnerov verejného sektora sa dostala podmienka, že osoby, ktoré majú povolenie pre banskú činnosť, ak nebudú zapísané v registri verejného partnerstva, bez ohľadu na to, či majú, nejakým spôsobom prijímajú verejné zdroje alebo verejný majetok, tak musia byť v tomto registri zapísané, čo si myslím, že nie je správne. A ak nebudú, tak vlastne prídu o svoju prácu, pretože takáto činnosť pre oprávnené osoby banskej činnosti je ich prácou.
Pán navrhovateľ, ja prečítam teraz, pardon, spravodajca, prečítam teraz svoj pozmeňujúci návrh a chcela by som poprosiť, aby sa hlasovalo potom o každom bode zvlášť.
Tak idem čítať pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslancov Anny Zemanovej a Karola Galeka k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 51/1988 Zb. o banskej činnosti, výbušninách a o štátnej banskej správe v znení neskorších predpisov (tlač 446).
1. V čl. I sa za bod 5 vkladá nový bod 6, ktorý znie:
"6. V § 20 ods. 3 sa na konci pripája táto veta: "Príslušný orgán konanie zastaví, ak ide o navrhovanú činnosť, ktorej realizácia je osobitným predpisom zakázaná, ak nebola umožnená výnimka zo zakázanej činnosti."."
Pri predpisoch je odkaz na 22aa a poznámka pod čiarou k 22aa znie:
"Napríklad § 16 zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov."
Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
Zmeny navrhované v tomto bode nadobúdajú účinnosť 15. júna 2017.
Odôvodnenie: Návrh ukladá povinnosť, aby bol príslušný orgán povinný zastaviť konanie o navrhovanej činnosti, ktorá je zakázaná podľa osobitných predpisov, napríklad ak ide o navrhované umiestnenie stavby v území s piatym stupňom ochrany podľa zákona o ochrane prírody, kde je umiestňovanie stavby v zmysle jeho ustanovenia § 16 ods. 1 písm. i) zakázané. V súčasnosti nemá príslušný orgán možnosť takéto konanie zastaviť, ak nebola povolená výnimka zo zakázanej činnosti. Ak z podstaty veci je jasné, že vykonávanie procesu EIA pre činnosť, ktorej výkon je zakázaný a na povolenie ktorej nemá navrhovateľ právny nárok, na ktorú mu nebola udelená výnimka, je zbytočný. Pripomienka vychádza z požiadaviek novely smernice EIA vo vzťahu k povinnosti koordinovať postupy podľa jednotlivých predpisov. Je to bod 37 preambuly novely smernice EIA.
2. V čl. I bod 7 § 23 ods. 1 sa za slová "ktoré obsahuje" vkladajú slová "dátum zverejnenia".
Odôvodnenie: Návrhom zákona sa tiež ukladá povinnosť uverejňovať na webovom sídle ministerstva aj dátum, kedy bol daný dokument zverejnený. Zvýši sa tým transparentnosť celého procesu a v neposlednom rade aj odstráni právna neistota z hľadiska plynutia lehôt.
3. V čl. I v bode 18 v § 33 ods. 2 sa na konci pripája táto veta: "Súčasťou zverejnenia je aj dátum zverejnenia správy o hodnotení činnosti."
Odôvodnenie: Návrhom zákona sa tiež ukladá povinnosť uverejňovať na webovom sídle ministerstva aj dátum, kedy bola správa o hodnotení zverejnená. Zvýši sa tým transparentnosť celého procesu a v neposlednom rade aj odstráni právna neistota z hľadiska plynutia lehôt.
4. Článok II znie:
"Zákon Slovenskej národnej rady č. 51/1988 Zb. o banskej činnosti, výbušninách a o štátnej banskej správe v znení zákona Slovenskej národnej rady č. 499/1991 Zb., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 154/1995 Z. z., zákona č. 58/1998 Z. z., zákona č. 533/2004 Z. z., zákona č. 577/2007 Z. z., zákona č. 292/2009 Z. z., zákona č. 136/2010 Z. z., zákona č. 145/2010 Z. z., zákona č. 258/2011 Z. z., zákona č. 350/2012 Z. z., zákona č. 58/2004 Z. z., zákona č. 314/2014 Z. z., zákona č. 91/2016 Z. z. a zákona č. 315/2016 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:
1. V § 4a ods. 3 v prvej vete sa vypúšťajú slová "ktorá je zapísaná v registri partnerov verejného sektora", odkaz 3ba.
Poznámka pod čiarou k odkazu 3ba sa vypúšťa.
2. V § 4b ods. 4 sa vypúšťa písm. e).
3. V § 19 ods. 4 sa na konci pripájajú slová "a 18f".
4. Za § 47i sa vkladá § 47j, ktorý vrátane nadpisu znie:
"§ 47j
Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 15. mája 2017
Ustanovenie § 47i sa od 15. mája 2017 neuplatňuje."
Zmeny v čl. II nadobúdajú účinnosť 15. mája 2017 s výnimkou bodu 2, ktorý nadobúda účinnosť 1. augusta 2017, čo sa premietne do čl. III upravujúceho účinnosť.
Odôvodnenie: Zákon Slovenskej národnej rady č. 51/1988 Zb. o banskej činnosti, výbušninách a o štátnej banskej správe bol novelizovaný poslaneckým pozmeňujúcim návrhom k zákonu č. 315/2016 Z. z. o registri partnerov verejného sektora a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Touto novelou s účinnosťou od 1. februára 2017 sa novelizoval § 4a ods. 3 zákona č. 51/1988 Zb., ktorý znie, citujem: "Banské oprávnenie možno vydať slovenskej osobe alebo zahraničnej osobe, ktorá je zapísaná v registri partnerov verejného sektora." Z uvedeného vyplýva, že všetky žiadosti o vydanie nového banského oprávnenia podané na príslušný obvodný banský úrad po 1. februári 2017 musia obsahovať doklad o zaevidovaní právnickej či fyzickej osoby v registri partnerov verejného sektora.
Zákon č. 315/2016 Z. z. taktiež zaviedol povinnosť, ktorá sa dostala do prechodných ustanovení zákona č. 51/1988 Zb., a to § 47i, ktorý ustanovuje, citujem: "Držiteľ banského oprávnenia je povinný zapísať sa do registra partnerov verejného sektora najneskôr do 31. júla 2017." Vzhľadom na vyššie uvedené zákonné požiadavky Hlavný banský úrad upozorňuje všetkých držiteľov banského oprávnenia, že podľa § 4b ods. 4 písm. e) zákona č. 51/1988 Zb. účinného od 1. augusta 2017 začne príslušný obvodný banský úrad konanie o zrušenie banského oprávnenia, ak držiteľ banského oprávnenia nebude zaevidovaný v registri partnerov verejného sektora.
To znamená, že zákonom bola uložená povinnosť byť zapísaný v registri partnerov verejného sektora aj osobám, ktoré nijakým spôsobom neprijímajú verejné zdroje ani verejný majetok, a to pod najprísnejšou sankciou - stratou banského oprávnenia, čo je vlastne stratou možnosti na podnikanie. Novelizačný bod 3 v čl. II je prebratý z vládneho návrhu.
Ďakujem pekne, skončila som.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 10.5.2017 9:22 - 9:23 hod.

Dostál Ondrej Zobrazit prepis
Ďakujem kolegom za reakcie. Áno, je to presne tak, že aj keď riešime zdanlivú drobnosť, tak predpokladám, že v blízkej budúcnosti budeme takýchto zdanlivých drobností a skutočností, veľmi dôležitých vecí riešiť viac, pretože časy sa menia a v dnešnej dobe, v dnešnej rozkývanej dobe zvlášť je potrebné využiť každú takúto príležitosť aj na to, aby sme zdôraznili význam nášho členstva v Európskej únii. Význam nášho členstva v Severoatlantickej aliancii, význam nášho civilizačného začlenenia k západnej civilizácii, ktorej inštitucionálnym prejavom sú najmä tieto dve organizácie – Európska únia a NATO – a členstvo v nich je životným záujmom Slovenskej republiky. A ak je to tak, tak sa musíme primerane k tomu aj správať a niesť a plniť tie záväzky, ktoré členstvo v týchto organizáciách so sebou nesie.
Ďakujem.
Skryt prepis