Videokanál klubu

Vážený pán predseda Správnej rady Ústavu pamäti národa, vážený pán podpredseda Národnej rady, kolegyne, kolegovia, dnes je pamätný deň. Nie síce tak pamätný, ako to navrhoval pán poslanec Budaj, teda pamätný deň v zmysle zákona o štátnych sviatkoch, ale pripomíname si dnes dôležité výročie.
V roku 1991 v tento deň, teda 21. júna, opustil územie Česko-Slovenska posledný vojak okupačnej Sovietskej armády. Je to taká zaujímavá symbolika, že parlament sa zaoberá správou o činnosti Ústavu pamäti národa práve v tento deň, ktorý je dôležitým dňom z hľadiska našej slobody, ale aj z hľadiska našej neslobody, aj keď tento deň už nepatrí do obdobia, ktoré v zmysle zákona skúma Ústav pamäti národa, pretože už to bolo obdobie slobody, ktoré začalo novembrom 1989, ale v skutočnosti až týmto dňom, 21. júnom 1991, prišla tá definitívna bodka za obdobím komunistickej neslobody a my ľudia žijúci v Česko-Slovensku sme sa stali slobodnými.
Ústav pamäti národa je dôležitá inštitúcia, budovanie pamäte, pripomínanie si histórie, vzdelávanie, osveta, to všetko sú veci, ktoré sú dôležité všeobecne, vždy a všade, ale my, čo sme prežili obdobie dvoch dlhých totalít alebo, teraz hovorím nie my ako jednotlivci, ale my ako krajiny, ktoré máme za sebou desaťročia období neslobody, si svoju históriu máme zvláštne dôvody pripomínať. A ďalším zvláštnym dôvodom je tá súčasná doba, doba relativizácie faktov, doba alternatívnej reality, doba fašistov v parlamente, doba konšpiratívnych médií, doba, keď sa spochybňuje, že nesloboda bola neslobodou, fašizmus fašizmom, komunizmus komunizmom, totalita totalitou. Hovorili sme o tom na tejto schôdzi dlhé hodiny počas návrhu koaličných poslancov na zmenu zákona o pamäti národa, ale aj včera počas správy generálneho prokurátora. Hovorili sme o potrebe vysporiadania sa s oboma totalitami, teda fašistickou aj komunistickou. Nie toho dvojakého metra, ktorý sa občas uplatňuje, pretože tak zakladal Ján Langoš Ústav pamäti národa, tak je zákon napísaný, tak má Ústav pamäti národa zmysel, že bude rovnako dôsledne sa snažiť vysporiadať s fašistickou aj s komunistickou totalitou, s jedným aj s druhým obdobím neslobody. Tak to bolo za čias prvého šéfa ÚPN Jána Langoša, nie vždy to tak bolo v minulosti počas fungovania Ústavu pamäti národa a som rád, že dnes to tak znovu je.
A myslím, že je to aj vaša zásluha, pán predseda, a preto sa pripájam ku kolegom, ktorí vám vyslovili poďakovanie, aj ja vám, a teda aj vašim kolegom, lebo je to aj ich zásluha a je to aj vec ich práce, ďakujem za to, čo robíte. Som presvedčený, že robíte dobrú prácu, robíte to tak, ako to bolo myslené a ako je to potrebné. Chcem vám vyjadriť podporu, budeme sa snažiť, aby ste v tejto dobrej práci mohli pokračovať aj naďalej.
Na záver by som už povedal iba, že mám také mierne déja vu, mám déja vu so správami, ktoré v parlamente prednášala pani verejná ochrankyňa práv Jana Dubovcová. Najprv ten moment déja vu nastal, keď som sa pozrel na túto tradične poloprázdnu sálu, čo asi odráža záujem poslancov v tom prvom prípade o ľudské práva, ktoré mala a má v náplni verejná ochrankyňa práv, v tom druhom, dnešnom prípade o pamäť národa a obdobie neslobody. A to ešte čakáme, že o chvíľu sa bude hlasovať, tak je tu možno viac poslancov, ako by bolo bez toho.
A ten druhý moment déja vu mi prišiel, keď som počul kolegyne a kolegov, ako vám ďakujú, lebo takto sme pri prednášaní niekoľkých správ ďakovali aj pani Dubovcovej, ktorej sa ale končilo riadne funkčné obdobie. Napriek negatívnemu postoju najmä SMER-u k pôsobeniu pani Dubovcovej sa SMER ani nikto iný neodhodlal k tomu, aby jej umelo skracoval volebné obdobie, tak ako sa kolegovia z koalície odhodlali umelo, zákonom skrátiť vaše funkčné obdobie v prechodných ustanoveniach.
No a to posledné déja vu som si uvedomil, až keď som sa dozvedel, že výbor pre ľudské práva neprijal uznesenie k tomu, aby zobral alebo odporučil parlamentu zobrať na vedomie správu o činnosti ÚPN, tak aj to sme tu už mali. Mali sme to práve s pani verejnou ochrankyňou práv Dubovcovou, keď parlament odmietal zobrať na vedomie jej správu a tiež obvykle to bolo bez nejakej diskusie. Príznačné je, že ani v tejto rozprave nevystúpil žiadny poslanec vládnej koalície. Takže budem veľmi zvedavý, či rovnako ako vo výbore sa poslanci vládnej koalície zachovajú aj v pléne a či bez toho, aby povedali nejaký dôvod, lebo žiadny dôvod nepovedali, odmietnu zobrať na vedomie správu o činnosti ÚPN.
Ak sa to stane, bude to taká zaujímavá symbolika, táto schôdza je zaujímavá práve tými symbolickými momentmi. Minulý týždeň 15. júna v prvom čítaní schválil parlament návrh novely zákona o pamäti národa, ktorý posúva úrad pamäti národa niekde ďalej od dedičstva Jána Langoša, a bolo to práve na výročie tragickej smrti Jána Langoša. Dnes máme opäť pamätný deň, dnes si pripomíname výročie odchodu posledného okupačného vojaka z Česko-Slovenska, tak som veľmi zvedavý, či symbolika tejto schôdze bude pokračovať aj dnes.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)