Videokanál klubu

Dobrý deň, ďakujem pekne za slovo. Tuším, možno mi ušla možnosť prihlásiť sa faktickou, aj by som to bol tuším vyriešil, ale nezaregistroval som ponuku. Takže do ústnej krátko. Chápem archiváciu tak, že aj papierová je povinná. A vyplýva to aj z pripomienkového konania, kde predkladateľ hovorí, že by bol za zmenu, ale garantom je iný rezort, preto k tej zmene nedošlo.
Tiež sa chcem vyjadriť ešte k tomu, že my máme povinnosti v rámci tohoto zákona nadštandardné, my ako Slovensko, napr. povinnosť auditu je prísnejšia, než vyžaduje od nás smernica Európskej únie. U nás, u tých menších firiem je to nad 30 zamestnancov, smernica vyžaduje od veľkosti 250 zamestnancov. U nás nad obrat 2 milióny, smernica nad 40 miliónov.
Pokiaľ ide o ten skok z piatich na desať rokov archivácie, tak tam je tiež treba povedať, že väčšina krajín má kratšiu archiváciu, Poľsko 5 rokov, Španielsko 6 rokov, Írsko tak isto, Veľká Británia, Rakúsko, Holandsko, Švédsko, Maďarsko, a tak ďalej. V každom prípade tu je treba aj sa zastaviť pri tom, ako sa spracúva analýza dopadov tohto návrhu. Takéto opatrenie, takéto predĺženie povinnosti archivácie z päť na desať rokov by malo byť podložené analýzou a nie je, je to podložené iba požiadavkou orgánov činných v trestnom konaní. No ale práve tie analýzy sú na to, aby sme na základe faktov a ich analýz poznali potrebu regulačných opatrení, aby sme vedeli, či tá regulácia, dobre, zaťaží ekonomiku, ale prinesie aj nejaké benefity. Nestačí, ak sa jednotlivé rezorty navzájom odvolajú vo svojich návrhoch na to, že to požaduje nejaký iný rezort.
Ja si myslím, že predsa len tá možnosť zrušiť živnostenské oprávnenie je prísna, že pri opakovanom finančnom porušení by mala byť opakovaná pokuta, nezdá sa mi primerané. Hoci, ako hovoril Edo Heger, hoci je to len možnosť, zdá sa mi dosť prísna.
Pri tých reguláciách na záver chcem povedať, že predkladateľ neporovnal veľkosť pozitívnych a negatívnych dopadov na podnikateľské prostredie, čiže z nejakej analýzy naozaj nevieme, či tieto sprísnenia, ktoré v zákone sú, či sú naozaj potrebné, alebo nie.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, ja mám návrh na zlúčenie rozpravy k dvom bodom, a síce bod č. 19, je to tlač 631, a bod č. 69, tlač 636. V prvom prípade sa jedná o vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 355/2007 o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov. Ten druhý návrh zákona je poslanecký, ale jedná sa toho istého zákona, aj tej istej veci. Takže preto žiadam o zlúčenie rozpravy k týmto dvom bodom. Ďakujem pekne.

Neviem, či máme dostatočný počet ministrov, aby sme mohli rokovať o interpeláciách, ale... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Hrnčiar, Andrej, podpredseda NR SR
Je tu pán podpredseda vlády Kaliňák, pán minister obrany, pán minister dopravy, pán minister zdravotníctva a pán minister práce, sociálnych vecí a rodiny.

Dostál, Ondrej, poslanec NR SR
Ja mám interpeláciu na pána podpredsedu vlády a ministra vnútra Kaliňáka, tak dúfam, že ma aspoň počuje. (Reakcie z pléna.)
Takže, vážený pán podpredseda vlády a minister vnútra, dovoľujem si obrátiť sa na vás s nasledovnou interpeláciou: V ostatných rokoch príslušné zložky ministerstva vnútra venujú zvýšenú pozornosť rozvoju dobrovoľných hasičských zborov pôsobiacich v našich obciach a mestách, pričom ich modernizácia so sebou nesie nemalé finančné nároky v súvislosti s obnovou zastaranej techniky a rekonštrukciou hasičských zbrojníc. V tejto súvislosti si dovolím upozorniť vás na konflikt, ktorý sa rozvinul medzi starostom obce Malčice v okrese Michalovce Františkom Lopašovským, zhodou okolností kandidátom strany SMER – sociálna demokracia, ale to nie je to podstatné, a medzi dobrovoľným hasičským zborom. Keď sme začiatkom júna spoločne s kolegami zo Združenia občanov miest a obcí Slovenska ZOMOS navštívili na pozvanie občanov obce túto obec Malčice, dozvedeli sme sa od nich, že starosta Lopašovský koná neraz nad rámec zákonov či v rozpore s nimi. Jedným z problémov je i to, že pán starosta rozhodol koncom februára 2017 o odvolaní veliteľa miestneho dobrovoľného hasičského zboru, hoci na tento krok ho nič neoprávňuje a takouto právomocou nedisponuje.
Následne sa pán starosta rozhodol vymeniť zámky na hasičskej zbrojnici a znemožniť tak miestnym hasičom prístup k zbrojnici a technike, ktorú v nej majú uschovanú, a to vrátane vozidla, ktoré ste im vy osobne slávnostne odovzdávali v roku 2015. Od začiatku marca tak dobrovoľný hasičský zbor v Malčiciach, ktorý bol v roku 2016 v zmysle príslušnej vyhlášky ministerstva vnútra zaradený do kategórie A, nemôže kvôli svojvôli miestneho starostu Františka Lopašovského za SMER – sociálnu demokraciu na svoje výjazdy používať svoju techniku, čím dochádza k zjavnému všeobecnému ohrozeniu a škodám na majetku. Preto sa na vás obraciam s nasledovnou otázkou, na ktorú žiadam odpoveď. Je ministerstvo vnútra o tomto už niekoľko mesiacov trvajúcom stave ohľadom konfliktu starostu a dobrovoľného hasičského zboru v Malčiciach informované? Ako dosiaľ príslušné zložky ministerstva v tejto veci konali a ako mienia situáciu riešiť a ako mienite postupovať voči konaniu starostu obce?
Interpeláciu som podal aj písomne. Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem kolegyniam za reakcie a trošku ma až mrazí z toho, ako klesajú naše nároky. Pani poslankyňa Verešová tak polovážne-položartom povedala, že pán predseda Správnej rady Ústavu pamäti národa môže byť rád, že neprerokovávame jeho správu v noci, ako sme prerokovávali napríklad správu komisárky pre osoby so zdravotným postihnutím, a pani poslankyňa Jurinová je pozitívne prekvapená z toho, že kolegovia z koalície vôbec prišli na výbor a vypočuli si správu. No, to je teda dosť zlé, ak sme prekvapení z vecí, ktoré sú alebo by aspoň mali byť úplne normálne. To, že poslanci prídu na rokovanie výboru, alebo to, že parlament rokuje cez deň a nie v noci, sú veci, ktoré sú v slobodnej a demokratickej spoločnosti úplne normálne a prirodzené, a čudovať by sme sa mali vtedy, keď to tak nie je, nie, keď to tak je. Symboly sú naozaj vždy dôležité, aj takéto drobné veci sú dôležitými symbolmi.
Ďakujem.

Vážený pán predseda Správnej rady Ústavu pamäti národa, vážený pán podpredseda Národnej rady, kolegyne, kolegovia, dnes je pamätný deň. Nie síce tak pamätný, ako to navrhoval pán poslanec Budaj, teda pamätný deň v zmysle zákona o štátnych sviatkoch, ale pripomíname si dnes dôležité výročie.
V roku 1991 v tento deň, teda 21. júna, opustil územie Česko-Slovenska posledný vojak okupačnej Sovietskej armády. Je to taká zaujímavá symbolika, že parlament sa zaoberá správou o činnosti Ústavu pamäti národa práve v tento deň, ktorý je dôležitým dňom z hľadiska našej slobody, ale aj z hľadiska našej neslobody, aj keď tento deň už nepatrí do obdobia, ktoré v zmysle zákona skúma Ústav pamäti národa, pretože už to bolo obdobie slobody, ktoré začalo novembrom 1989, ale v skutočnosti až týmto dňom, 21. júnom 1991, prišla tá definitívna bodka za obdobím komunistickej neslobody a my ľudia žijúci v Česko-Slovensku sme sa stali slobodnými.
Ústav pamäti národa je dôležitá inštitúcia, budovanie pamäte, pripomínanie si histórie, vzdelávanie, osveta, to všetko sú veci, ktoré sú dôležité všeobecne, vždy a všade, ale my, čo sme prežili obdobie dvoch dlhých totalít alebo, teraz hovorím nie my ako jednotlivci, ale my ako krajiny, ktoré máme za sebou desaťročia období neslobody, si svoju históriu máme zvláštne dôvody pripomínať. A ďalším zvláštnym dôvodom je tá súčasná doba, doba relativizácie faktov, doba alternatívnej reality, doba fašistov v parlamente, doba konšpiratívnych médií, doba, keď sa spochybňuje, že nesloboda bola neslobodou, fašizmus fašizmom, komunizmus komunizmom, totalita totalitou. Hovorili sme o tom na tejto schôdzi dlhé hodiny počas návrhu koaličných poslancov na zmenu zákona o pamäti národa, ale aj včera počas správy generálneho prokurátora. Hovorili sme o potrebe vysporiadania sa s oboma totalitami, teda fašistickou aj komunistickou. Nie toho dvojakého metra, ktorý sa občas uplatňuje, pretože tak zakladal Ján Langoš Ústav pamäti národa, tak je zákon napísaný, tak má Ústav pamäti národa zmysel, že bude rovnako dôsledne sa snažiť vysporiadať s fašistickou aj s komunistickou totalitou, s jedným aj s druhým obdobím neslobody. Tak to bolo za čias prvého šéfa ÚPN Jána Langoša, nie vždy to tak bolo v minulosti počas fungovania Ústavu pamäti národa a som rád, že dnes to tak znovu je.
A myslím, že je to aj vaša zásluha, pán predseda, a preto sa pripájam ku kolegom, ktorí vám vyslovili poďakovanie, aj ja vám, a teda aj vašim kolegom, lebo je to aj ich zásluha a je to aj vec ich práce, ďakujem za to, čo robíte. Som presvedčený, že robíte dobrú prácu, robíte to tak, ako to bolo myslené a ako je to potrebné. Chcem vám vyjadriť podporu, budeme sa snažiť, aby ste v tejto dobrej práci mohli pokračovať aj naďalej.
Na záver by som už povedal iba, že mám také mierne déja vu, mám déja vu so správami, ktoré v parlamente prednášala pani verejná ochrankyňa práv Jana Dubovcová. Najprv ten moment déja vu nastal, keď som sa pozrel na túto tradične poloprázdnu sálu, čo asi odráža záujem poslancov v tom prvom prípade o ľudské práva, ktoré mala a má v náplni verejná ochrankyňa práv, v tom druhom, dnešnom prípade o pamäť národa a obdobie neslobody. A to ešte čakáme, že o chvíľu sa bude hlasovať, tak je tu možno viac poslancov, ako by bolo bez toho.
A ten druhý moment déja vu mi prišiel, keď som počul kolegyne a kolegov, ako vám ďakujú, lebo takto sme pri prednášaní niekoľkých správ ďakovali aj pani Dubovcovej, ktorej sa ale končilo riadne funkčné obdobie. Napriek negatívnemu postoju najmä SMER-u k pôsobeniu pani Dubovcovej sa SMER ani nikto iný neodhodlal k tomu, aby jej umelo skracoval volebné obdobie, tak ako sa kolegovia z koalície odhodlali umelo, zákonom skrátiť vaše funkčné obdobie v prechodných ustanoveniach.
No a to posledné déja vu som si uvedomil, až keď som sa dozvedel, že výbor pre ľudské práva neprijal uznesenie k tomu, aby zobral alebo odporučil parlamentu zobrať na vedomie správu o činnosti ÚPN, tak aj to sme tu už mali. Mali sme to práve s pani verejnou ochrankyňou práv Dubovcovou, keď parlament odmietal zobrať na vedomie jej správu a tiež obvykle to bolo bez nejakej diskusie. Príznačné je, že ani v tejto rozprave nevystúpil žiadny poslanec vládnej koalície. Takže budem veľmi zvedavý, či rovnako ako vo výbore sa poslanci vládnej koalície zachovajú aj v pléne a či bez toho, aby povedali nejaký dôvod, lebo žiadny dôvod nepovedali, odmietnu zobrať na vedomie správu o činnosti ÚPN.
Ak sa to stane, bude to taká zaujímavá symbolika, táto schôdza je zaujímavá práve tými symbolickými momentmi. Minulý týždeň 15. júna v prvom čítaní schválil parlament návrh novely zákona o pamäti národa, ktorý posúva úrad pamäti národa niekde ďalej od dedičstva Jána Langoša, a bolo to práve na výročie tragickej smrti Jána Langoša. Dnes máme opäť pamätný deň, dnes si pripomíname výročie odchodu posledného okupačného vojaka z Česko-Slovenska, tak som veľmi zvedavý, či symbolika tejto schôdze bude pokračovať aj dnes.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

Ďakujem pekne. Ja by som sa pripojila ku kolegyni pani Jurinovej a rovnako poďakovala. Ďakujem veľmi pekne pánovi Krajňákovi za všetko, čo vo svojom funkčnom období na poste predsedu vykonal, samozrejme, spolu so svojimi spolupracovníkmi. Ten vymenovaný zoznam bol vskutku úctyhodný. A je mi nesmierne ľúto, že vládni poslanci majú v úmysle väčšinu týchto aktivít jednoducho zrušiť svojím návrhom, poslaneckým návrhom zákona. Tieto politické zásahy do nezávislej inštitúcie sú jednoducho nebezpečné a zrejme majú slúžiť na demontáž ústavu a jeho funkčnosti. A je to hlavne ohrozenie jeho nestrannosti.
To, čo sa okolo ÚPN deje, je dôkazom toho, že v politike a vo verejnom živote je ešte stále veľa eštebákov a nomenklatúrnych kádrov KSČ. Naproti tomu obete totalitného režimu nezažili po páde režimu žiadnu satisfakciu za svoje utrpenie. To svedčí o tom, že nemáme úctu k histórii, že sa z nej nevieme poučiť.
A možno niekto z predkladateľov návrhu počúval tento úctyhodný zoznam skvelých aktivít, ktoré ÚPN za, len za tento rok robilo a ktoré povzbudili pamäť národa. Preto aj vo svetle týchto informácií žiadam predkladateľov, aby tento svoj návrh čo najskôr stiahli, pretože nič nezlepšíte, vy len poškodíte.
Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo.
Pán poslanec Blanár, povedal si tam jednu vetu, na ktorú chcem zareagovať. Väčšina politikov totiž vo vzťahu k dlhu permanentne zavádza občanov Slovenska, keď hovorí, že v posledných rokoch náš dlh klesá. Povedal si to ty a nie je to pravda. Ja ti to poviem na číslach. Za vlády Roberta Fica, nemám tu od začiatku údaje, ale v roku 2008 bol dlh Slovenska 19 miliárd. Teraz sa vyšplhal takmer na 45 mld. euro. Ten rozdiel je ako markantný, takže zadlženie Slovenska je obrovské. Možno si zachytil nejakú informáciu inú, pretože v Európe naozaj dlh klesá na obyvateľa, ale na Slovensku rastie a za rok 2016 to bolo o 170 euro. Keby sme mali splatiť ten náš dlh, tak každý občan našej republiky by zaplatil viac ako 9 600 euro.
Takže tvrdenie, že dlh klesá, je klamlivé. On klesá voči HDP, ale absolútny dlh rastie a budeme ho musieť raz vrátiť. Dôležité však je, že čo sme za tie peniaze urobili. Všetky tie sľuby, ktoré Robert Fico mal, tak nesplnil. 2010, jazdíme do Košíc diaľnicou? No nejazdíme. Nebudeme jazdiť ani v 2020 a možno ani 2030, keď neminieme ďalšie a ďalšie peniaze, o ktoré sa teraz snažíte, aby sme sa podpísali pod to, že znova zadlžíme viac a viac naše deti.

Pán poslanec Blanár, povedali ste, že keby ste vy, teda poslanci SMER-u, boli takí konštruktívni ako ja, tak tu žiadnu dlhovú brzdu nemáme. No. Ja som nielen rovnako ako vy hlasoval za ústavný zákon o dlhovej brzde, ale na rozdiel od vás som sa aj podieľal na činnosti skupiny, ktorá ten návrh pripravovala. Za vás tam, myslím, chodil najmä súčasný pán minister Kažimír a mali sme na niektoré veci iné názory, ale nakoniec sme sa dokázali dohodnúť a dokázali sme ten návrh schváliť aj s vašou účasťou. Ja to oceňujem, bolo to zodpovedné, bolo to krátko predtým, ako ste už mohli tušiť, že znova sa vrátite do vlády. Bolo to konštruktívne. A keď vás teraz kritizujeme, tak vás kritizujeme práve preto, že ten zodpovedný prístup, ktorý oceňujem, chcete opustiť, chcete dlhovú brzdu, ktorú sme spoločne schválili, na čom sme našli konsenzus, chcete ju uvoľniť.
Na výhrady kolegov, že prečo s takýmto návrhom neprichádza ministerstvo, ste povedali, že dlhová brzda sa rozdelila tak, že tu minister nebol, že to poslanci. Ale teda keďže som chodil na stretnutia tej pracovnej skupiny, tak niečo o tom viem a viem, že to tak nebolo. Na tie stretnutia chodili aj zástupcovia ministerstva. Ten návrh, technický v podstate, pripravovali zástupcovia ministerstva. To nebolo tak, že sa partička poslancov zišla, dali hlavy dokopy, vypili pohárik vína a niečo napísali. Tam veľmi významnú účasť mali aj zástupcovia ministerstva.
Posledná poznámka. Vymenovali ste ďalších predkladateľov, ktorí nie sú županmi alebo kandidátmi na župana za SMER. No tak ja by som to modifikoval. Nie všetci podpísaní sú župani alebo kandidáti na župana, ale všetci županskí kandidáti SMER-u sú pod tým návrhom podpísaní, pretože v polovici krajov buď nie sú v parlamente, alebo nevieme, kto to je. Ale tí, ktorí sú poslancami a vieme o nich, že budú kandidovať na župana, tam podpísaní... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem za slovo.
Pán kolega Blanár, vy ste jednoducho si akýmsi spôsobom uchopili dogmy, že diaľnice je jednoducho treba a treba ich tak, ako sú dnes nakreslené. A zároveň ste v svojom prejave hovorili, že infraštruktúra je návratná. Ja tvrdím, že podľa toho aká. A vy v svojom návrhu jednoducho prejudikujete to, že jednoducho len diaľnice a rýchlocesty a to je to, proti čomu my sme. My chceme vidieť jednoducho, že to ministerstvo dopravy niečo robí, že má nejaký strategický plán, že má, že vie presne, čo chce, a ja som to v svojom prejave predniesol. Chcem vidieť, že tu uvidím niekedy ministra dopravy, ktorý nám bude referovať, ako je ten dopravný model využívaný, že vie vôbec, čo chce stavať. Pretože toto, čo vy ste tu predložili, je naozaj čistý, čistý populizmus.
A k tomu rozpočtu, prečo 48 miliárd? Jednoduchá matematika. Tisíc, obrazne povedané, tisíc kilometrov a 48 miliónov za kilometer, to sú posledné dve zmluvy, ktoré Érsek podpísal. Konkrétne Čadca – Svrčinovec a obchvat Prešova. Takže neviem, z čoho mám vychádzať. Mám vychádzať Turany – Hubová, ktoré budú ešte drahšie za kilometer? To je všetko.

Ďakujem pekne.
Vážený pán poslanec Blanár, našťastie si budú elektronické médiá tento váš prejav pamätať aj do budúcna. Bol to mimoriadne demagogický a zlý prejav. Prichádzate s poslaneckým návrhom uznesenia, ktorý významným spôsobom zasahuje do hospodárenia krajiny? To snáď ani, ani nemá obdobu, to nemá jednoducho obdobu. A konečne sme mnohé pochopili. Na začiatku schôdze ste si odhlasovali skrátenie obedných prestávok, rokovanie do ôsmej, strašne sme sa ponáhľali, až tak, že na organizačnom oddelení netušili, ktorý bod je v programe, a vy na samý záver schôdze prídete s poslaneckým návrhom uznesenia, s poslaneckým návrhom uznesenia, ktorý takouto dramatickou, ktorý má byť základom pre dramatickú zmenu v hospodárení štátu. A ja sa pýtam, kde vy beriete mandát, keď sa pýtate nás na rokovanie, keď si pýtate od nás diskusiu? Dobre vieme, že sa vám nepodarilo vyrokovať nič na úrovni predsedov strán, dobre to vieme. A my nie sme ochotní zadlžovať naše deti. Takže môžem hovoriť za poslanecký klub SaS, že žiaden zodpovedný poslanec za uvoľnenie dlhovej brzdy jednoducho nezahlasuje. Nebudeme kupčiť s budúcnosťou našich detí.