Videokanál klubu

Ďakujem pekne. Pán predsedajúci, vážení kolegovia, na tajné hlasovanie o návrhu na voľbu predsedníčky Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny bolo vydaných a poslanci si osobne prevzali 118 hlasovacích lístkov, teda na voľbe bolo prítomných 118 poslancov. Po vykonaní tajného hlasovania overovatelia Národnej rady Slovenskej republiky spočítali hlasy a zistili, že v tajnom hlasovaní o návrhu na voľbu predsedníčky Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny všetci poslanci odovzdali hlasovacie lístky. Zo 118 odovzdaných hlasovacích lístkov boli tri neplatné.
Zo 115 platných hlasovacích lístkov overovatelia zistili, že o návrhu na voľbu Anny Verešovej za predsedníčku Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny hlasovalo za 92 poslancov, proti 13, zdržalo sa 10 poslancov. Na zvolenie predsedu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov.
Overovatelia konštatujú, že v tajnom hlasovaní bola za podpredsedníčku Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny zvolená Anna Verešová.
Na tajné hlasovanie o návrhu na voľbu predsedu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií bolo vydaných a poslanci si osobne prevzali takisto 118 lístkov, z toho boli 3 neplatné.
Zo 115 hlasovacích lístkov o návrhu na voľbu Vladimíra Slobodu za predsedu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií hlasovalo za 98 poslancov, proti 8 poslancov, zdržalo sa 9 poslancov.
Overovatelia konštatujú, že v tajnom hlasovaní bol za predsedu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií zvolený Vladimír Sloboda.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Vážený pán podpredseda vlády, vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené kolegyne a kolegovia, rád by som zareagoval na pozmeňujúci a doplňujúci návrh, ktorý predložil pán spravodajca pán poslanec Šuca. Urobil som tak už vo faktickej poznámke, ale potreboval by som trochu väčší priestor. Ale najprv by som sa teda vrátil k tej forme, keďže pán predseda, predsedajúci Bugár reagoval na moju poznámku, že prečítaním celého návrhu zákona, vrátane návrhu, pozmeňujúceho návrhu, vrátane odôvodnení došlo k porušeniu platného rokovacieho poriadku, ktorý predpokladá, že bude prečítaný pozmeňujúci, doplňujúci návrh v úplnom znení bez odôvodnenia a teda povedal, že to v minulosti umožnil aj iným poslancom, opozičným. Ja s tým nemám problém. Ja si myslím, že vecne by to bolo tak správne, ale keď je niečo napísané v rokovacom poriadku, tak asi by sme to mali rešpektovať a ak sa nám to nepáči, tak sa to snažme zmeniť. A toto je jedno z ustanovení, ktoré by sme sa mohli snažiť zmeniť. Máme tu návrh, ktorý predkladá koaličný poslanec a opozičný poslanec, ktorým sa má zmeniť zákon o rokovacom poriadku. Tak keď bude otvorený zákon o rokovacom poriadku, tak skúsme sa ešte pobaviť aj o tom, či tam nie sú ďalšie ustanovenia, ktoré by sa mali zmeniť, ale povedzme toto ustanovenie o čítaní pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov podľa môjho názoru by takým mohlo byť a stálo by za revíziu.
A v zákone o rokovacom poriadku sú však aj ustanovenia, ktoré sú dobré a správne, ktoré by sa meniť nemali a jedným z nich je, nazvime to zákaz prílepkov, zákaz menenia nesúvisiacich, iných návrhov zákonov tým, že sa v druhom čítaní predloží doplňujúci návrh, ktorým sa novelizuje iný zákon, ktorý s tým meneným zákonom prerokúvaným nesúhlasí. To sa tiež udialo. Konkrétne ide o bod 10 pozmeňujúceho návrhu pána poslanca Šucu, ktorým sa za článok 9 vkladá nový článok 10, ktorý sa týka novely zákona o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci, teda zákona o e-Governmente, ktorý nie je v pôvodnom návrhu novelizovaný a teraz sa má novelizovať. Samozrejme, že všetko súvisí so všetkým a môžme si nájsť zdôvodnenie, že aj zákon o e-Governmente súvisí so zákonom o kybernetickej bezpečnosti, ale bola by to účelová argumentácia. Je to doplnenie iného ustanovenia v inom zákone, ktoré nesúvisí priamo so zákonom o kybernetickej bezpečnosti, ktorý práve prerokúvame v druhom čítaní.
Takže sa domnievam, že nielen tou formou bé-čítania, ale aj obsahom toho návrhu bol porušený zákon o rokovacom poriadku, a teda samozrejme, ešte keď to tak Národná rada schváli, tak to tak bude platiť.
A rád by som sa vyjadril aj, a teda napriek tomu, že by sme to nemali robiť a mám s tým vážny problém, tak by som sa rád vyjadril aj k obsahu toho návrhu v bode 10, ktorý hovorí o predĺžení, ďalšom predĺžení prechodného obdobia na automatickú aktiváciu elektronických schránok právnických osôb, ktoré nie sú zapísané do Obchodného registra. Ide najmä o mimovládne neziskové organizácie, to sme tu už niekoľkokrát riešili v súvislosti so zákonom o e-Governmente, kde sa aktivácia, samozrejme, posúvala aj vo vzťahu k podnikateľským subjektom, lebo to nebolo pripravené. Teraz sa už prestáva posúvať vo vzťahu k podnikateľským subjektom. Právnické osoby, ktoré nie sú zapísané do Obchodného registra, dostali výnimku do 30. apríla 2018, čiže od 1. mája 2018 čoskoro sa mali povinne aktivovať elektronické schránky aj neziskových organizácií, teda tých, čo sú právnické osoby nezapísané do Obchodného registra a navrhuje sa to posunúť opäť na 1. február 2019.
Ja v zásade obsahovo, aj keď mám formálne výhrady s tým spôsobom predloženia, že to je prílepok, čo je podľa môjho názoru ústavne sporné a teda v Českej republike by to ústavný súd možno vyhlásil za protiústavné, na Slovensku to zrejme nehrozí, tak obsahovo vidím ako rozumné posunúť účinnosť povinnej aktivácie pre mimo..., elektronických schránok pre mimovládne neziskové organizácie, pokiaľ to nie je pripravené a pokiaľ by to mohlo spôsobovať problémy.
Moja otázka len je, či naozaj by nebolo lepšie a systémovejšie povedzme to zdobrovoľniť pre tento typ právnických osôb a nestanovovať im povinne nejakú povinnosť, na ktorú v tejto chvíli nie je dostatočne pripravená ani štátna správa vo všetkých prípadoch a obávam sa, že ani ten posun nemusí byť dostatočný, keď to teda nejdeme riešiť tým, že nahradíme povinnú aktiváciu dobrovoľnou pre tento typ právnických osôb, tak navrhuje sa posun do, na 1. februára 2019 a argumentuje sa aj tým, že v legislatívnom procese sa nachádza zákon, ktorý má zriadiť register mimovládnych organizácií a upraviť aj jednotlivé zákony, ktorými sa riadia, tak, aby zapájanie registrov na register právnických osôb podnikateľov a orgánov verejnej moci a konsolidovania údajov, ktoré následne prispejú okrem iného aj k bezchybnému stotožneniu štatutárov. Je totiž problém práve pri občianskych združeniach, ktoré na rozdiel od iných foriem neziskových mimovládnych organizácií v mnohých prípadoch nemajú evidovaných štatutárov v registri, v registri občianskych združení, čo sa má zmeniť tým zákonom o registri mimovládnych neziskových organizácií, čo je pozitívna zmena, ak sa podarí, ale ten zákon je napísaný tak, že vo vzťahu k občianskym združeniam sa nemusí podariť, teda aj naďalej budú môcť existovať občianske združenia, ktoré nebudú mať v registri registrovaných štatutárov, čiže v tomto sa nepohneme. Samozrejme, že potom tie organizácie budú mať nejaké obmedzenia typu, že nebudú môcť dostávať nejaké dotácie alebo prostriedky z verejných zdrojov, úplne v poriadku, ale naďalej nám budú existovať občianske združenia, ktoré nebudeme mať registrované a teda neviem, či potom pre ne špeciálne budeme zasa posúvať zákon.
Ale to, čo vnímam ako vážnejší problém, je, že to prechodné obdobie sa navrhuje predĺžiť do 1. februára 2019, ale samotný zákon alebo zákon o registri mimovládnych neziskových organizácií má mať účinnosť až od 1. januára 2020 s nejakou drobnou výnimkou. Čiže ak by to aj nabehlo, ak by to začalo fungovať, tak register mimovládnych neziskových organizácií začne fungovať 1. januára 2020. Tak nerozumiem celkom, že čomu pomôže, keď teraz posunieme účinnosť tej povinnosti na 1. februára 2019, lebo vtedy, ako predpokladá legislatívny proces, bolo to v medzirezortnom pripomienkovom konaní, alebo je to, ale skončilo už pripomienkovanie minulý týždeň, myslím, pred týždňom, načo predlžujeme iba do 1. februára 2019, keď zákon, ktorý nám má pomôcť a ktorý keď bude fungovať, mali by sme poznať štatutárov registrov, teda v registri všetkých neziskových mimovládnych organizácií začne platiť až 1. januára 2020, čiže o jedenásť, 11 mesiacov neskôr. Tak už keď to chcete riešiť nie zdobrovoľnením, ale posúvaním, dobre, aj to je možnosť, ale tak potom by mi prišlo logickejšie posunúť to rovno už trebárs na ten 1. január 2020, alebo ešte na neskôr, aby tam bola nejaká rezerva.
Čiže opakujem, z hľadiska zákona o rokovacom poriadku, z hľadiska ústavného je to sporný spôsob, z hľadiska obsahového asi je to praktické a dobré, ale nedostatočné a obávam sa, že takto o rok alebo trochu skôr tú účinnosť budeme opäť posúvať.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem kolegovi za reakciu. Tak ako som hovoril, tento zákon je veľmi dôležitý pre Slovensko, ale ja si myslím, že by sme sa nemali uponáhľať a ak ho vieme urobiť kvalitnejší a aby tam neboli tie nedostatky, ktoré sú, tak si naozaj myslím, že kľudne by sme mohli o ňom rokovať na najbližšej schôdzi a vrátiť ho teda navrhovateľovi na doplnenie a dopracovanie. Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán podpredseda vlády, milé kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som sa ja vyjadril k tomuto návrhu zákona o kybernetickej bezpečnosti. Keď som zaregistroval, že NBÚ pripravuje tento zákon, tak ma to celkom potešilo, pretože jednak teda plníme smernice Európskej únie a jednak je to zákon, ako už tu bolo spomínané, ktorý je pre Slovensko dôležitý a keďže sa trošku pohybujem v tejto oblasti informačných technológií, tak o to viac som sa oň zaujímal.
Pozorne som sledoval medzirezortné pripomienkové konanie a keď som potom videl, že ako sa nakoniec zákon dostal do Národnej rady, tak som bol trošku prekvapený jednou vecou, že sa nezobrala pripomienka o správe a väčšej ochrane našej domini.sk, ktorá v tomto zákone absentuje. Na výbore pre obranu a bezpečnosť som avizoval, že prídem s pozmeňujúcim návrhom, kde by som práve túto pripomienku chcel do tohto zákona dostať. Keď som si však podrobne preštudoval stanovisko k vládnemu návrhu zákona o kybernetickej bezpečnosti z odboru legislatívy a aproximácie práva, tak som nakoniec od toho upustil, pretože v tomto stanovisku je viacero nedostatkov, ktoré tento odbor vyčíta predkladateľovi. Ja viem, že to pán podpredseda nevypracoval, že to robil NBÚ, ale v podstate teraz nám to tu on predkladá, tak by som na niektoré tieto veci chcel upozorniť.
Očakával som, že po tomto stanovisku príde na výbor niekto s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi, ktoré by riešili a odstránili tieto nedostatky. Žiaľ, nestalo sa tak a aj tento pozmeňujúci návrh, ktorý sa takýmto spôsobom vlastne dostal až na rokovanie pléna, nebol, nebol na výbore prečítaný alebo prijatý, kde by bol nejaký priestor sa k nemu aj vyjadrovať. Teraz narýchlo takto zložito napísaný pozmeňujúci návrh, ktorý rieši rôzne veci, ťažko sa s ním pracuje a ťažko sa to dáva do toho zákona, aby si človek dokázal to spracovať. Preto by som ja poprosil potom pána spoločného spravodajcu, keby odporučil, aby sme hlasovali o tomto zákone nie dnes, ale až zajtra, ak je to teda možné.
Ja by som si ale dovolil nejak prečítať zopár tých pripomienok, ktoré si myslím, že ani tento pozmeňujúci návrh nerieši a ktoré sú dôležité.
V čl. 1 § 1 písm. b) sa navrhuje legislatívna skratka jednotka CSIRT. Uvedená legislatívna skratka vychádza z anglických slov "Computer Security Incident Response Team". V zmysle legislatívnych pravidiel tvorby zákonov, konkrétne bodu 8 legislatívno-technických pokynov, nemožno ako legislatívnu skratku použiť skratku zostavenú zo začiatočných písmen slov, v tomto prípade začiatočné písmená anglického výrazu. Tam nám to nejako ostalo.
V čl. 1 § 4 je nejasné, resp. nesprávne členenie a zaradenie jednotlivých orgánov štátnej správy, ktoré budú vykonávať pôsobnosť v oblasti kybernetickej bezpečnosti. V zmysle zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov pod ústredné orgány štátnej správy patria ministerstvá a ostatné ústredné orgány štátnej správy ustanovené a vymenované v predmetnom zákone. V rámci štruktúry orgánov štátnej správy samostatné, samostatne členené orgány štátnej správy na ústrednej úrovni s celoštátnou pôsobnosťou, ktoré sú zriadené osobitným zákonom, a teda nepatria do štruktúry ústredných orgánov štátnej správy. V navrhovanom ustanovení sa však takéto členenie nerešpektuje a dochádza k úprave, ktorá pod legislatívnu skratku ústredný orgán, resp. iný orgán štátnej správy zahŕňa orgány s rôznym postavením a s rôznou zákonnou pôsobnosťou. Z navrhovanej úpravy tak nie je jednoznačné, možné jednoznačne určiť, ktoré orgány štátnej správy patria pod navrhované legislatívne skratky, a teda je otázka, otázna je ich pôsobnosť upravená v čl. 1 § 9 a 10 predkladaného návrhu zákona.
Sú tu ďalšie, ktoré nie sú až, myslím, také dôležité, ale napr. v čl. 1 § 10 ods. 1 v rámci vymedzenia úloh vzťahujúcich sa na iný orgán štátnej správy je do úpravy zahrnutý aj ústredný orgán, ktorého pôsobnosť je však upravená samostatne, a to v čl. 1 § 9. Ak sa majú úlohy obsiahnuté v § 10 ods. 1 vzťahovať aj na ústredný orgán, bude potrebné ich z dôvodu prehľadnosti zákona vymedziť aj v rámci úpravy pôsobnosti ústredného orgánu v § 10.
A už len maličkosť. V čl. 1 § 10 ods. 2 nie je dodržané správne poradie odkazov na poznámku pod čiarou.
Ďalší bod. V čl. 1 § 13 ods. 4 úrad rozhodne o akreditácii, ak posúdi zhodu jednotky CSIRT s podmienkami akreditácie jednotky CSIRT. Z ustanovenia teda vyplýva, že jediná podmienka na rozhodnutie je samotné posúdenie zhody jednotky CSIRT s podmienkami, a teda nie ich splnenie. Toto myslím, že rieši ten pozmeňujúci, pozmeňujúci návrh. Nebudem ďalšie body, ktoré sú vytýkané tomuto zákonu a ktorých je celkovo 17, čítať. Sú v tomto stanovisku, ktoré je prístupné všetkým na internete.
Ešte by som si dovolil, že vzhľadom na charakter uvedených pripomienok odbor legislatívy a aproximácie práva hovorí, že návrh na ich prípadné riešenie patrí do pôsobnosti zástupcu navrhovateľa. To znamená, že by sa tieto veci, ktorých je tu, ako sme hovorili, sedemnásť, mali dostať nám na stôl a mali by byť vyriešené, lebo sú to, myslím si, že dôležité veci.
Problematika návrhu zákona je upravená v práve Európskej únie tak, ako je uvedené v doložke zlučiteľnosti predloženej navrhovateľom. Odbor legislatívy a aproximácie práva poukazuje na niektoré problematické ustanovenia predloženého návrhu zákona a tých je tu tiež sedem. Napríklad podľa čl. 1 § 2 ods. 2 písm. f) sa tento zákon nevzťahuje na zákon č. 45/2011 Z. z. o kritickej infraštruktúre, avšak v § 3 písm. k) v treťom bode sa pod základnou službou rozumie aj prvok kritickej infraštruktúry. Rozsah pôsobnosti tohto zákona je tak otázny.
V bode 7 sa tam píše, že podľa čl. 4 ods. 10 smernice 2016/1148 je zástupcom akákoľvek fyzická alebo právnická osoba usadená v Únii, pričom v zmysle čl. 1 § 23 ods. 1 návrhu zákona môže byť zástupcom iba právnická osoba alebo fyzická osoba podnikateľ. Takže ďalší rozpor. A je tu ďalších päť bodov.
Vzhľadom na vyššie uvedené v tom stanovisku sa stupeň zlučiteľnosti s právom Európskej únie určuje ako čiastočný. Toto konštatuje teda odbor, odbor legislatívy a aproximácie práva. Ďalej tam sú rôzne legislatívno-technické úpravy, ktoré sme aj na výbore prijali a ktoré budú vlastne predmetom hlasovania. Predpokladám, že aj pán predkladateľ sa s nimi stotožní a že ich prijmeme tak, ako boli na gestorskom, teda na výbore pre obranu a bezpečnosť, aj na gestorskom výbore prednesené a ako bolo navrhnuté o nich hlasovať.
Keďže ale, ako som tu spomenul, je tu pomerne veľa nedostatkov v tomto zákone, ja by som si dovolil odporúčať spoločnému spravodajcovi, aby odporučil Národnej rade prijať uznesenie vrátiť návrh zákona navrhovateľovi na dopracovanie. Myslím, že v druhom čítaní to môže urobiť gestorský výbor, resp. spoločný spravodajca.
Ďakujem za pozornosť.

Pán poslanec Šuca, dovoľte, aby som vás upozornil a zároveň upozornil pána podpredsedu Národnej rady Bugára, ktorý vedie schôdzu, že ste svojím vystúpením porušili zákon o rokovacom poriadku, ktorý v § 29 ods. 1 stanovuje, že poslanec prednesie svoje pozmeňujúce alebo doplňujúce návrhy na záver svojho vystúpenia v rozprave, a to doslovným prečítaním pozmeňujúceho alebo doplňujúceho návrhu bez odôvodnenia. Vy ste čítali ten návrh s odôvodnením, čo je síce logické. Ja uznávam, že takto je to oveľa zrozumiteľnejšie a vieme na základe toho posúdiť, čo ste chceli navrhnúť. Tá úprava, ktorá je v zákone o rokovacom poriadku, je podľa môjho názoru hlúpa, lebo núti poslancov najprv niečo iba odôvodniť a potom až čítať samotné znenie pozmeňujúceho návrhu. Čiže ja by som bol za to, aby to bolo tak, ako ste to práve vy urobili, ale tak, žiaľ, je to v rokovacom poriadku, aj keď je to hlúpe, mali by sme to dodržiavať, teda najmä vy, čo ste si to takto schválili.

Ďakujem pekne za poznámku. Všetko.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Dámy a páni, štruktúra môjho vystúpenia bude nasledovná: poviem zopár slov o pozmeňujúcom návrhu, ktorý predložím, potom niekoľko poznámok k súvisiacim témam s tým návrhom súvisiacim a na koniec prečítam, prečítam pozmeňujúci návrh.
Čiže ten pozmeňujúci návrh má dva body. Jeden hovorí to, že správy súvisiace s predloženým zákonom by mali a budú musieť, ak prejde, dodržiavať princípy hodnoty za peniaze. To znamená merať úspechy cez merateľné ukazovatele, náklady na ne a reportovať hodnotu za peniaze.
Druhá časť pozmeňujúceho návrhu je takzvaná sunset klauzula, ktorá v zásade hovorí to, že v prípade, že sa stane, že v roku 2023 bude pomer nezamestnanosti v menej rozvinutých okresoch k nezamestnanosti priemernej za Slovensko ešte vyšší, než je teraz, tak tento zákon stráca účinnosť, pretože nepriniesol úspechy.
Teraz k tým poznámkam. Hovorilo sa aj dnes o tom, že ako keby tá zodpovednosť bola prenesená na okresy za úspešnosť výkonu tohto zákona. Podľa môjho názoru je to principiálne zlý postoj. Aj nám sa stáva, niekedy nám voliči povedia, že prečo vy liberáli nie ste liberálnejší pri míňaní peňazí štátnych. No podľa mňa je to veľký rozdiel a niečo, čo nás odlišuje od vlád Roberta Fica. Tie vlády v zásade hovoria, buďme prísni, etatistickí pri výbere peňazí. Vyberme čo najviac a potom buďme liberáli pri rozdeľovaní peňazí. A my to hovoríme presne naopak, radšej vyberme menej, ale to, čo vyberieme, to musíme potom rozdeľovať prísne, však to sú peniaze ľudí, ktorí zaplatili dane a odvody, tak s nimi potom treba narábať prísne. Prísne znamená merať výsledky, čo sa za tie peniaze dosiahlo.
Tento zákon už pred novelou vytvára, a hovorilo sa to tu dnes niekoľkokrát, vytvára, zvyšuje náklady, tzv. transakčné náklady, proste zvyšuje byrokraciu, vytvára miesta úradníkov, vytvára radu, na tých úradníkov sú naviazané kancelárie, služobné cesty, školenia a tak ďalej a tak ďalej. Čiže nejaké náklady s tým spojené sú. A dnes sú to len tieto náklady. O pár rokov, keď už sa toto všetko dobuduje, tak ten proces rastu byrokracie bude mať svoju dynamiku, pretože získa svojich obhajcov, ktorí budú o päť rokov silnejší, než sú dnes. Preto má význam s takouto klauzulou prichádzať dnes, pretože rušiť nefunkčný zákon, ak sa ukáže, že je nefunkčný, bude ťažšie, keď už, keď už sa vytvoria väzby, keď už tam budú prijatí úradníci, keď už budú miestni podnikatelia zvyknutí na dotácie, potom už bude naozaj oveľa ťažšie, aj keď budú dáta k dispozícii, zrušiť takýto zákon, čiže dôvod všeobecný na sunset klauzulu, ktorú by sme v budúcnosti chceli využívať častejšie.
Ešte k tej nezamestnanosti chcem uviesť, že v roku 2012 bol pomer priemernej nezamestnanosti v menej rozvinutých okresoch k priemernej nezamestnanosti na Slovensku 1,74. Minulý rok v decembri už tento pomer bol 2,06. Čiže tie nožnice sa roztvorili za ostatné roky a ten náš pozmeňujúci návrh vlastne hovorí to, že pokiaľ by sa roztvárali aj naďalej, tak by nemal takýto zákon ďalej byť účinný.
SaS tiež chce a určite chce, aby boli nižšie rozdiely medzi regiónmi na Slovensku. Tá naša predstava, ako to dosiahnuť, je ale iná, už sme o nej, už sa tu dnes o nej hovorilo a je založená skôr na vyššej efektívnosti a na nižších daniach, a nie na prerozdeľovaní navyše takom, že sa deje s pomocou podnikateľov, ktorí, obávam sa, môžu byť v konflikte záujmov. Pretože v tých radách budú podnikatelia, ktorí majú dostať peniaze. A toto vláda nemôže dosť dobre robiť, že vyberie peniaze, zavolá si podnikateľov, dá im peniaze a povie, že rozdeľte si ich nejako. No toto sa bude ťažko vysvetľovať tým, ktorí tie peniaze zaplatia, majiteľom firiem, zamestnávateľom aj zamestnancom, ktorí prispievajú na chod verejnej správy, aj keď majú minimálne mzdy, napríklad cez spotrebné dane.
Teraz si dovolím prečítať text pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu. Je to návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Eugena Jurzycu, Jany Kiššovej, Jozefa Rajtára a Renáty Kaščákovej k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 336/2015 Z. z. o podpore najmenej rozvinutých okresov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 378/2016 Z. z. a ktorým sa mení zákon č. 539/2008 Z. z. o podpore regionálneho rozvoja v znení neskorších predpisov, tlač 764.
Bod 1. V čl. I bod 4 v § 3 ods. 1 písm. b) sa za slová „ročných priorít" vkladajú slová „a vyhodnocuje efektívnosť verejných výdavkov na opatrenia uvedené v akčnom pláne a ročných prioritách".
Bod 2. V čl. I sa za bod 21 vkladá nový bod 22, ktorý znie: „22. Za § 11 sa dopĺňa § 12, ktorý vrátane nadpisu znie: § 12 Klauzula o revízii platnosti. Ak k 1. júlu 2023 bude priemerná miera evidovanej nezamestnanosti v okresoch, ktoré boli k 1. máju 2018 zaradené do zoznamu najmenej rozvinutých okresov, vyššia ako dvojnásobok priemernej miery evidovanej nezamestnanosti v Slovenskej republike za rovnaké obdobie, tento zákon stráca účinnosť dňom 31. júla 2023.".
Ďakujem pekne za pozornosť.

Áno, no tak, pán kolega Martinák, áno, tak vy hovoríte, že okresní tajomníci, kto iný by to mal robiť? No tu ide hlavne o ten princíp, že prečo vôbec ideme v tej regionálnej podpore po okresoch. Zoberte si integrovaný regionálny operačný program, ten ide po krajských mestách, ten ide po úplne inom systéme podpory. Ja naozaj, jedna z dobrých otázok je, že či vôbec tento systém podpory regiónov sa nejakým spôsobom koordinuje s tými regionálnymi integrovanými územnými stratégiami, ktoré sme vytvárali kvôli tomu, aby sme čerpali eurofondy, či to je zladené. Túto otázku už som tiež si viackrát položila aj tu v pléne. Takže to, ako sa tvorili akčné plány, ja viem veľmi dobre, ja som hovorila, že sa tvoria zdola, že si to vážim, tým odpovedám aj pánovi poslancovi Bagačkovi, ale tá otázka, že prečo teda ako keby tá vláda to robila, keď by to potom nechcela podporiť, to tu tiež padlo, že je to taký pekný marketing, dobre sa o tom rozpráva, ale celá táto snaha končí pri tom, keď majú odtiecť niekam peniaze. Jednoducho, ak majú ísť niekam konkrétne peniaze, tak vtedy tá celá pekná forma a škrupina padá. Tie peniaze tam proste nejdú, idú tam ťažkopádne pomaly, idú kadejako podozrivo a toto ja rozprávam, že keby to naozaj bolo robené tak, že je tam úprimný záujem podporiť tie regióny, tak ten záujem je systémový. Systémový a dlhodobý. Ale toto vláda proste 12 rokov sa snaží rozvíjať regióny, ale idú od desiatich k piatim, o tom hovorím. Nevidíme výsledky, vidíme len reči, reči a sľuby a pekné slová.

Ďakujem veľmi pekne. Ja sa budem snažiť byť stručná, lebo k tejto téme som sa vyjadrila už predtým a musela by som aj z tohto miesta opakovať niečo, čo som už viackrát povedala, či už tu v rozprave, vo faktických poznámkach, alebo na svojom blogu a okrem toho je mi ťažko aj vyjadrovať sa k novele, keďže už samotný pôvodný zákon a zavedený systém podpory považujem za nešťastný ako taký. Bohužiaľ, ani táto novela neponúka, neponúka žiadne systémové zmeny, ale ide de facto len o také doladenie už zavedeného systému, ktorý, musím povedať a zopakovať, že je celý k socialistickému obrazu.
Čo chcem povedať, je ale jedna taká podstatná vec. Ja som doteraz nevidela žiadne vyhodnotenie, žiadny, žiadny odpočet doterajšej podpory v okresoch a ja by som čakala, že rozširovanie pomoci nastane až po nejakých úspechoch v tej prvej fáze, po ich vyhodnotení, po nejakom zvážení ďalších krokov. To som zatiaľ nevidela a postrádam to. Chcem len z tohoto miesta zopakovať, čo som už povedala pri prvom čítaní, a to je to, že si veľmi vážim prácu splnomocnenca pre podporu najmenej rozvinutých okresov pána Marcinčina a všetkých šikovných ľudí v jeho okolí, pretože zopár z nich poznám a viem, že vlastne s úprimným nasadením komunikujú priamo v teréne a pomáhajú s vytváraním akčných plánov a verím ich snahe odviesť poctivú a dobrú prácu, lebo aj mojím dobrým presvedčením a dlhodobým presvedčením je, že je potrebné vedieť, čo potrebujú regióny zdola a treba ich počúvať.
Ale to, čomu neverím, je, je to, že sa ich práca a práca ľudí zdola, lebo toto slovo ste to aj vy, pán Pellegrini, viackrát vyzdvihovali, tak ja neverím, že sa táto ich práca stretáva s úprimným záujmom tejto vlády rozprúdiť skutočný trvalo udržateľný rozvoj v regiónoch. A tým, ako ste tu povedali, že za nedostatočné výsledky môžu ich zle napísané akčné plány, ste to potvrdili. Je to, je to veľmi alibistické a voči splnomocnencovi a jeho ľuďom dokonca aj neúctivé a nefér, lebo vyzerá to, že ich používate, ako sa vám to hodí. Keď ich potrebujete, tak sa nimi zaštíťujete a keď sa nedarí, tak to máte aspoň, aspoň na koho zhodiť. Ale pritom veľmi dobre vieme, ako sa tieto projekty schvaľujú, ako funguje systém vašich okresných tajomníkov Rady pre rozvoj najmenej rozvinutého okresu a vieme, pripomeňme si, ako vlastne tieto funkcie okresného tajomníka vznikali. Však vznikli v zrýchlenom konaní niekedy v druhej polovici roku 2016, museli sme sa tu v parlamente zaoberať tým, aby rýchlo-rýchlo, v zrýchlenom konaní, aby sa predišlo značným hospodárskym škodám, lebo to je hlavný dôvod, prečo sa prijíma zrýchlené legislatívne konanie, tak aby na okresných proste úradoch vznikla takáto funkcia okresného tajomníka, ktorou bude poverený prednosta, pretože sa tým vraj, a to citujem z toho pôvodného návrhu: "urýchli odstraňovanie regionálnych rozdielov v súlade s programových vyhlásením vlády Slovenskej republiky".
Kedy a o koľko sa urýchli, ste vtedy nepovedali a mňa by teda zaujímalo, ako sa teda urýchlilo, urýchlila táto situácia, aký je stav po jednom roku. Dnes vidíme, že sa to zrejme teda asi nijako neurýchlilo, lebo tu máme na stole ďalšiu novelu, vraj, aby sa to opäť urýchlilo, ale ako a o koľko sa to urýchli, keď schválite túto novelu, to asi tiež neviete teraz v tejto chvíli povedať. No veľa rečníkov tu hovorí o tom, že to v praxi vlastne vôbec nefunguje a je to veľmi pomalé, takže tie vaše reči o zrýchlení procesov považujem za také frázy, ktoré už naozaj pripomínajú obohratú platňu. Je to niečo podobné, ako pri diaľniciach. Stačí si porovnať všetky sľuby a reči a potom ich porovnať s realitou.
Takže ak by vaša vláda mala skutočný záujem o rozvoj regiónov, tak by ste uvoľnili ruky decentralizácii verejnej správy vrátane fiškálnej, kedy samosprávy by si vedeli určovať vlastné podmienky, konkurovať si navzájom, nekrivili by ste trh nesystémovými dotáciami, vlakmi zadarmo, rôznymi nezmyselnými príspevkami, alebo keď už je vo vašom presvedčení používať dotácie a keď už ste ich aj zaviedli, tak aby ste aspoň dbali o čo ich najrýchlejší akčný presun do regiónu, aby ten plán bol naozaj akčný nielen na papieri, ale aby boli akčné aj tie peniaze, ktoré na tie peniaze treba. Ale ako z praxe vieme a ako tu už viackrát odznelo, tento systém, ktorý ste sami vymysleli, sami ste ho vymysleli, je tak ťažkopádny, tak byrokratický a tak zdĺhavý, že projekty čakajú mesiace na peniaze, možnože sa ich ani nedočkajú a prípadne si musia aktivity prefinancovávať z vlastných alebo úverových zdrojov a podobne.
Kolega Dostál tu tiež dostatočne demonštroval, akú byrokratickú záťaž toho, čo všetko prijímateľ musí formálne spĺňať, aby mohol byť poberateľom dotácie, akú treba, túto mašinériu teraz v rámci urýchlenia chcete zjednodušiť, ale opakujem, je to mašinéria, ktorú ste sami navrhli a z ktorej dnes sami chcete udeľovať výnimky.
Takže pre mňa sú tieto slová o pomoci regiónom, o decentralizácii veľmi povrchné, pekne sa tvária, ale "skutek utek". Na prilákanie investorov a podporu rozvoja je ideálnym nástrojom to, čo ponúkame v programe SaS a verím, že aj najbližšej vlády, ktorá, dúfam, tú vašu čoskoro vystrieda, a to je zvyšovanie, pardon, znižovanie daní, poplatkov, odvodov, byrokracie, budovanie infraštruktúry, lenže to sú systémové zmeny, ktoré sú vašej vláde cudzie. Namiesto toho prijímate novely a novely noviel vlastných zákonov, ktoré v praxi nefungujú. Výsledky nevidno.
Takže opakujem, ak už ste sa teda rozhodli použiť verejné financie k regiónom formou rozdávania, tak by som aspoň očakávala, že to bude pružné, že sa tie peniaze k tým ľuďom naozaj dostanú a že to budú aspoň investície, u ktorých budete aspoň ako-tak schopní sledovať ich návratnosť. Takže zatiaľ som nikde nevidela ten odpočet výsledkov, žiaden priebežný report, kde by sa dalo na jednom mieste vidieť nejaký účel, odôvodnenie príspevkov, tie zmluvy si treba ťahať z centrálneho registra, aby sa človek dopracoval k informáciám, čo vlastne bolo schválené, respektíve podporené, alebo už preplatené. Tak uvítala by som, keby ste takýto prehľadný odpočet, respektíve zoznam týchto projektov aj s výškou už prefinancovaných súm, ako keby taký reálny aktuálny stav možno zverejnili, alebo budem oň aj žiadať v hodine otázok a aj formou interpelácie.
Ďakujem.

Ďakujem kolegom poslancom za reakcie. Ako som čakal, napriek tomu, že som zopakoval kauzu okresného predsedu SMER-u z Rožňavy pána Babiča, nevyjadril sa k nej nikto z poslancov SMER-u, k svojmu bývalému kolegovi, no nevadí.
Pán poslanec Krajkovič ako bývalý starosta obce Vápeník vyslovil veľmi zaujímavý názor, že starostovia nemajú vzťah k okresu. Teda na bývalého starostu je to, je to trošku prekvapivé, ale povedzme. Ja by som mal pre vás tiež takú prekvapivú informáciu, že tie okresy sú, nieže nie sú niekde vo vzduchoprázdne, tie okresy sú tvorené obcami. Okresy nemajú nejakých vlastných obyvateľov, ktorí žijú mimo obcí. Ľudia žijú v obciach a okres je nejaká administratívna jednotka, čiže ľudia majú oveľa intenzívnejší vzťah s obcami, ako s okresmi, a keď chceme pre ľudí niečo robiť, tak by sme to mali robiť cez obce, nie cez okresy, cez samosprávu, nie cez štátnu správu.
Pán poslanec Bagačka, teda ja som tu netvrdil, že trh všetko vyrieši a vyprosím si označovanie, že nie som, nie som v obraze. Ja si napríklad myslím, že nemali by sa z nejakých eurofondov, dotácií a úradov vlády využívať tie podpory na nakupovanie predražených lavičiek a podobných, podobných vecí a samozrejme, možno ako starostovi vám to lichotí, že chcem väčšie zastúpenie samospráv, ale ako predstaviteľovi SMER-u vám to asi nevonia.