Videokanál klubu

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie v rozprave

15.10.2019 o 14:53 hod.

RNDr.

Anna Zemanová

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Vystúpenia klubu

Vystúpenie v rozprave 15.10.2019 14:53 - 15:03 hod.

Zemanová Anna Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne za slovo. Vážená pani ministerka, podpredsedníčka vlády, pán predsedajúci, kolegovia, kolegyne, máme tu po čase najprv stiahnutý zákon o poľovníctve. Myslím si, že nemal sa dostať naspäť na rokovanie Národnej rady. Je tu viacero nedostatkov, ktorý tento zákon má a ktorý, ak bude v takomto znení prijatý, môže nastoliť naozaj vážne problémy v tejto agende vo využívaní krajiny, vo využívaní lesov, ale aj poľnohospodárskej pôdy, a nerieši problematiku, ktorá je takmer na dennom poriadku vo vzťahu medzi poľovníkmi, medzi poľovníckou komorou a rôznymi združeniami takmer na dennom poriadku.
Mám rôzne maily, kde poukazujú tieto poľovné združenia na škandalózne praktiky, škandalózne praktiky niektorých poľovných združení a nekonanie inštitúcií, ktoré sú zodpovedné za výkon kontroly, či už zo strany okresného úradu alebo samotného, samotnej tej, najvyššieho orgánu poľovníckej, poľovníckej komory.
Zopár takých podnetov, ktoré, ktoré som dostala ešte okrem samotných poľovníkov aj od, zo strany vinohradníkov a poľnohospodárov, pretože netýka sa poľovný revír len samotných nejakých lesných porastov, ale poľovné revíry sú aj súčasťou voľnej krajiny, kde majú ľudia vlastné, vlastné pozemky, chaty, záhrady, ktoré v prípade, že spĺňajú kritéria pre vhodný pohyb zveri, tak môžu byť napriek nesúhlasu vlastníka nejakého menšieho pozemku vyhlásené za poľovný revír, kde, keďže sa hovorí, že poľovníctvo je činnosť vykonávaná vo verejnom záujme, poľovník má právo vstupu na cudzí pozemok bez ohľadu na to, že ten vlastník napríklad s tým nesúhlasí. A to v prípade, ak na takomto pozemku sa nachádza priestor vhodný pre potravu alebo napájanie, napájanie zveri, je povinný umožniť prístup, čo by aspoň, čo by asi nebol ten najväčší problém, že tam má prístup zver, ale má tam prístup aj ten poľovník, a to už zase problémom, problémom je. V prípade, že takýto súkromný vlastník si zabezpečí svoj pozemok nejakým oplotením a na tomto oplotení dôjde k zachyteniu, poškodeniu zveri, tak on je zodpovedný za spôsobenú v podstate škodu na tejto, na tejto zveri a nie poľovný hospodár, ktorý by sa mal viacej starať o, o zver.
Praxou je, a tento zákon nerieši problematiku odstrelu a naozaj dodržiavania normovaného počtu zveri. Normovaný a súčet, súčet zveri, ktorý sa nahlasuje na takzvaných jarných, jarných súpiskách, je to vlastne, súpisky, ktoré evidenciu robia poľovníci, ktorá môže alebo nemusí byť pravdivá, avšak poľovnícka štatistika hovorí o tom, že je obrovské množstvo napríklad danielic, že je, že sa skôr lovia proste trofejné zvieratá a nie tie, ktoré by mali vlastne regulovať početnosť, početnosť zveri. To znamená, aby bola aj tá pohlavná zrelosť alebo vyváženosť v rámci zveri preukázaná. Takže to sú, to sú vážne problémy.
Potom čo sa týka napríklad zveri, ktoré poškodzujú vinohrady. Ak zver vojde do vinohradov, ktoré nie sú poľovným revírom, tak poľovníci odmietajú robiť opatrenia a vlastne regulovať túto premnoženú zver, ktorá likviduje vinohrady v časti, kde sa, proste sú dostupné k pohybu, k pohybu zveri. A v podstate ak tam dôjde k škode, tak ani vinohradník nemá, nemá nejaké nároky, ale hlavne tú škodu, ktorú zver spôsobuje, sú v enormných, v enormných číslach, a nenachádza pomoc, nenachádza pomoc medzi poľovníkmi, poľovníckymi združeniami, ktoré neprídu regulovať zver do týchto, do týchto viníc.
Taktiež chýba zodpovednosť poľovného hospodára za to, že nevykonáva, či keď nevykonáva, ak nevykonáva zodpovedne svoju, svoju činnosť. V súčasnosti, kedy bolo aj tu povedané mojimi predrečníkmi, že dochádza k škodám nielen na poľnohospodárskych plodinách premnoženým množstvom rôznej zveri, ale aj na lesných, lesných porastoch. A v podstate malo by poľovníctvo byť podriadené lesnému hospodárstvu. Znovu tu dochádza ku kompetenčným konfliktom, ktoré nerieši tento zákon. A myslím si, že malo, mal by tento zákon byť upravený aj vo vzťahu k tomu, že kto je, kto, aký zákon, či zákon o lesoch, či zákon o ochrane prírody, či zákon o, o poľovníctve, je ten, ktorý má vyššiu alebo väčší verejný záujem. Poľovníctvo je pre mňa naozaj panské huncútstvo, ale je pravdou, že v súčasnosti naša krajina už nie je pôvodnou a že nedokáže samoregulovať prirodzenými predátormi zver a iste je potrebné, aj ľudský zásah najmä pri premnožených niektorých druhoch zveri, ktoré spôsobujú obrovské škody a smrteľné zranenia. Napríklad na cestách pri migrácii zveri, kedy sa nedodržiavajú pravidlá migračných koridorov a zver v podstate je naučená a permanentne migruje cez aj cestné komunikácie, ktoré sú diaľnice alebo cesty prvej, druhej, tretej triedy, a dochádza k smrteľným, množstvu smrteľných zranení.
Taktiež chcem poukázať aj na snahy a poukazovanie toho, že niektoré šelmy, ktoré sa stále, chvalabohu, nachádzajú v našej prírode, sa považujú, že, že ich prirodzené správanie je škodou na poľovnej zveri. Toto je absurdná situácia, ktorá tiež tento zákon, zákon nerieši. A práve naopak, ani, tak som nepočula v slovách zo strany ministerstva stanovisko napríklad k tomu, aby sa zakázal napríklad lov vlka. Vlk je predátor, veľmi plachá šelma, ale ktorá má obrovský efekt pri udržiavaní prirodzenej rovnováhy, ktorá likviduje choré jedince zveri, slabé jedince zveri a takýmto spôsobom napomáha regulácii. Je nemysliteľné, spôsob prikrmovania. Ja som, toto taktiež nie je tu jednoznačne riešené, ale aj nezmyselné prikrmovanie napríklad v, v niektorých ročných obdobiach, kedy sa umelo vlastne dávajú na prežitie zver, ktorá by prirodzene uhynula z dôvodu toho, že by nebola schopná napríklad prežiť nejaké zimné, zimné podmienky. Takýmto umelým prikrmovaním a rôznym vnadením vlastne sa iba vytvára umelá panská, panské huncútstvo, a to poľovačka na nejakých vyhradených plochách.
Taktiež je to aj v súvislosti s premnožením zveri pri africkom more ošípaných. Diviačia zver a spôsob lovu alebo, alebo teda toho, čo je, čo bolo dopustené, že na Slovensku je táto diviačia zver premnožená a je šíriteľom afrického moru ošípaných.
Pani ministerka, tiež dávam procedurálny návrh, aby tento zákon bol vrátený na prepracovanie.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 15.10.2019 14:49 - 14:51 hod.

Dostál Ondrej Zobrazit prepis
Pán poslanec Simon, chcel by som sa dotknúť tej časti tvojho vystúpenia, kde si hovoril o poľnohospodároch, o náhradách a teda najmä o škodách, ktoré poľnohospodárska zver spôsobuje poľnohospodárom. Mňa by teda zaujímalo, možno pani ministerka by nám mohla povedať, že akým spôsobom bol tento zákon dorokovaný s organizáciami, ktoré zastupujú poľnohospodárov. Lebo na jednej strane tu máme poľovníctvo, ktoré pre málokoho v dnešnej dobe je hlavným zdrojom obživy. Je to naozaj skôr teda nejaká voľnočasová aktivita, nechcem to, nechcem znižovať význam tejto aktivity, ale teda v porovnaní s ľuďmi, ktorí si na pôde dorábajú doslova na živobytie a ktorí častokrát sú, sú nadmernými stavmi zveri poškodzovaní, nemajú možnosť sa brániť a nie sú im vyplácané adekvátne náhrady, tak je potrebné, aby štát robil nejakého rozhodcu, lebo v zákone o poľovníctve sa stretá mnoho záujmov. A teda v rámci tejto faktickej by som rád upozornil na to, že, že dostávajú sa tu do konfliktu záujmy poľnohospodárov, farmárov, ktorí, ktorých majú problém s nadmernými stavmi zveri a so škodami, ktoré im táto zver spôsobuje, a záujmy, záujmy poľovníkov, ktorí, naopak, majú záujem na tom, aby tej zveri bolo čo najviac. A myslím si, že nemal by to štát riešiť tak, že sa v tomto spore postaví jednoznačne iba na stranu poľovníkov. Takže by ma zaujímalo, aký je postoj poľnohospodárskych organizácií k tomuto návrhu zákona.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 15.10.2019 14:15 - 14:16 hod.

Zemanová Anna Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo. To sú v podstate malé kroky s veľkými dopadmi. Hovoríme tu naozaj o klimatickej zmene. A keď sa ukončí spaľovanie, výroba elektriny z uhlia v Hornonitrianskych baniach, tak môžme hovoriť v rámci štatistiky, že Slovensko je na tom dobre. Samozrejme, to už nebude platiť v nejakých iných regiónoch a z dôvodu iných zdrojov znečistenia. Ale ten systém, ktorý je v súčasnosti zavedený ako podpora spaľovania uhlia na výrobu elektriny, je tu ešte stále, je živý. A myslím si, že je potrebné postupnými krokmi dať jasne najavo aj zo strany vládneho zákona, že proste táto situácia končí a že rok 2023 je definitívny. A toto, prijatím pozmeňujúceho návrhu, ktorý predkladáme spolu s kolegom Karolom Galekom, je vlastne taká ukážka reálnej snahy, reálnej vôle Slovenska, spoločenskej objednávky ukončiť, ukončiť podporu výroby uhlia, výroby energie z uhlia.
Ďakujem pekne, Karol, za prezentáciu nášho návrhu.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 15.10.2019 13:59 - 14:15 hod.

Galek Karol Zobrazit prepis
Dobrý deň prajem. Pripravili sme spolu s kolegyňou Ankou Zemanovou jeden pozmeňovací návrh k tomuto zákonu. Konkrétne sa budeme baviť o dani, ktorá je dnes alebo od ktorej je dnes oslobodené uhlie. Myslím, že tento návrh by sa mohol páčiť aj pánovi ministrovi, pretože prinesie do štátnej pokladne istý obnos peňazí. A takisto by som vás rád možno upozornil aj na ďalšie súvislosti, ktoré s uhlím dnes súvisia a kde naozaj štátny rozpočet prichádza o nemalé peniaze.
Na Slovensku máme dnes dve uhoľné elektrárne. Jedna sa nachádza v Novákoch a druhá sa nachádza vo Vojanoch. V prípade tej, ktorá sa nachádza v Novákoch, tak táto elektráreň funguje vďaka tomu, že tu máme nariadenie vo všeobecnom hospodárskom záujme a táto elektráreň musí povinne vykupovať domáce uhlie, a to až do roku 2023. V prípade tej vo Vojanoch, táto nakupuje uhlie zo zahraničia a dodáva elektrinu predovšetkým na reguláciu, prípadne na trh.
No, a treba sa pozrieť alebo teda odporučil by som sa pozrieť najmä na to uhlie, ktoré sa ťaží na Slovensku, kde naozaj tie dotácie, ktoré dnes platíme v cene elektriny, sa šplhajú každoročne až na sumu 115 mil. eur. Je to politické opatrenie, ktoré prijali politici, ale odmietli za to prevziať zodpovednosť. Súčasne ale spoločnosť, ktorá ťaží toto uhlie, užíva aj ďalšie výhody. Jedna z nich je napríklad úľava z platenia poplatkov za vydobytý nerast. Dnes za objem uhlia, ktoré každý rok vyťažia, dosahuje hodnotu alebo teda tie poplatky, ktoré za to vyťažené uhlie platia, je 60-tisíc eur. Je tam isté vládne nariadenie, podľa ktorého je tá sadzba znížená na 0,1 % prechodne, to prechodné ustanovenie platí už 17 rokov. A podľa správnosti malo by to byť každý rok 1 200 000 eur. Čiže toto je taký prvý výpadok v tom štátnom rozpočte, konkrétne v Envirofonde, pretože tieto poplatky sú určené pre Envirofond.
Takisto za toto uhlie, ktoré sa doma vyťaží, by mali platiť aj spotrebnú daň. V prípade toho dovezeného je to ten, kto to uhlie dováža tým platcom. Tu sa bavíme o sume asi 19 mil. eur, tu neplatia, samozrejme, nič.
No, a dnes na tejto schôdzi budeme prerokovávať aj jeden návrh pána poslanca Bašku, ktorý ide opäť Hornonitrianskym baniam zabezpečiť lacnú pracovnú silu, a to tým spôsobom, že vlastne baníkom, ktorí opustia v rámci transformácie svoje povolanie na Hornej Nitre, tak štát bude vyplácať tzv. kompenzácie. No nič nebráni potom Hornonitrianskym baniam na nejakú inú prevádzku zamestnať týchto ľudí naspäť, napríklad za minimálnu mzdu, ale štát im bude túto kompenzáciu napriek tomu, že sú naďalej zamestnaní, tak im bude naďalej vyplácať. To sa bavíme asi o piatich až ôsmich miliónoch eur.
No, a v neposlednom rade, keď už sa teda bavíme o tejto spoločnosti, by som upozornil na ich pohľadávky, ktoré k 31. 12. 2018 boli vo výške 17 mil. eur. To znamená, že my naozaj, štát dotuje a dopláca na fungovanie jednej súkromnej spoločnosti, ktorá ešte k tomu má aj pohľadávky 17 mil. eur.
A teraz k tomu samotnému návrhu zákona, prečo ho predkladáme a čo je takým tým základným motívom. Slovensko sa prihlásilo k boju proti klimatickej zmene. Máme tu rôzne záväzky, ktoré nás tlačia do toho, aby sme napríklad v roku 2050 dosiahli uhlíkovú neutralitu a túto uhlíkovú neutralitu, tu sa bavíme nielen pri výrobe elektriny, ale naozaj vo všeobecnosti.
V prípade elektriny ale toto môžme pomerne jednoducho a rýchlo dosiahnuť. To je vďaka tomu, že máme naozaj tú boltovú situáciu, že máme iba tieto dve elektrárne. Tá elektráreň v Novákoch táto svoju prevádzku alebo životnosť pomaličky končí. Koniec koncov aj naším spoločným tlakom, aj návrhmi, ktoré strana SaS dlhodobo predkladala, bolo, aby to dotovanie výroby elektriny z domáceho uhlia sa skončilo v roku 2023 a nakoniec sme naozaj do tohto aj súčasnú vládu dotlačili. Takže naozaj to súčasné nariadenie, podľa ktorého je to tých 115 mil. eur dnes, môže to byť na budúci rok aj viacej, tak toto sa v tom dvadsiatom treťom jednoducho skončí.
Náš pozmeňujúci návrh ale hovorí o tom, že na toto uhlie, tým, že naozaj pri jeho pálení vznikajú nemalé emisie, že je to naozaj škodlivé voči životnému prostrediu, tak by sme mali túto spotrebnú daň alebo to oslobodenie od spotrebnej dane zrušiť. Keďže máme tu dnes túto výnimku, ktorú prijala alebo rozhodla o tom tá vláda do toho dvadsiateho tretieho, tak do toho dvadsiateho tretieho ponechávame túto spotrebnú daň podľa nášho pozmeňujúceho návrhu vo výške jednej desatiny z toho, čo by mali, mali bane ako výrobca alebo teda producent tohto uhlia platiť, a to je teda 1,9 mil. eur po tomto roku 2023. Teda v dvadsiatom štvrtom a neskôr by to už mala byť plná suma, ktorá by sa uplatňovala na uhlie pri výrobe elektriny z domáceho uhlia, ako aj pri výrobe kombinovanej výroby elektriny a tepla. To znamená, že je to aj taký ten faktor, ktorý by mal zabrániť ďalšej takejto produkcii, a teda aby sme naozaj práve to spaľovanie toho uhlia z tej našej, z tej našej produkcie elektriny jednoducho kompletne vynechali.
Súčasne ale treba povedať, že napríklad elektrina vyrobená z domáceho uhlia v prípade Novák je regulovaná. Je regulovaná aj kvôli tomu, že tam platí to nariadenie vo všeobecnom hospodárskom záujme. Keďže je regulovaná, keď sme predkladali tento návrh, tak vznikla obava, že, dobre, tak my to zaťažíme spotrebnou daňou, teda vidíme odtiaľto výnimku, a oni si to v rámci regulácie, samozrejme, dajú ako výdavok. A teda zas to v konečnom dôsledku zaplatí iba ten spotrebiteľ. Toto určite robiť nechceme, a preto aj v rámci nášho návrhu hovoríme o tom, že spotrebná daň nebude oprávneným výdavkom v rámci regulovanej ceny.
V prípade Vojan to bude pochopiteľne tak, že tým, že oni sú na tom konkurenčnom prostredí, tak budú musieť súťažiť s ostatnými zdrojmi, ktoré sú na trhu, a tam sa to teda toho konečného spotrebiteľa tiež nejakým spôsobom nedotkne.
Prečítam odôvodnenie teraz, aby teda bolo možno troška jasnejšie, čo tým plánujeme a aby som naplnil a popísal všetky ostatné body.
Takže z dôvodu a prijatia záväzkov Slovenskej republiky v oblasti boja proti klimatickým zmenám s cieľom prechodu na nízko uhlíkovú energetiku, takzvaných environmentálnych dôvodov, sa navrhuje zrušiť doterajšie oslobodenie od spotrebnej z dane z uhlia vzťahujúce sa na používanie uhlia na energetické účely, to znamená, aj na výrobu elektriny a na kombinovanú výrobu elektriny a tepla.
Smernica Rady 2003/96/ES z 23. októbra 2003 o reštrukturalizácii právneho rámca Spoločenstva pre zdaňovanie energetických výrobkov a elektriny (mimoriadne vydanie, kapitola 9 zväzok 1) v platnom znení umožňuje neaplikovať inak obligatórne oslobodenie týchto spôsobov použitia uhlia od spotrebnej dane z dôvodov environmentálnej politiky, pričom v takom prípade sa umožňuje ustanoviť spotrebnú daň aj pod minimálnou úrovňou zdaňovania (čl. 14 ods. 1 písm. a) smernice). Rovnaký režim možno aplikovať aj na zdanenie používania uhlia na kombinovanú výrobu elektriny a tepla.
Z dôvodu, že Slovenská republika v súčasnosti uplatňuje opatrenie štátnej pomoci pri využívaní tepelnej elektrárne Nováky spaľujúcej domáce hnedé uhlie (tzv. všeobecný hospodársky záujem), a to najneskôr do konca roka 2023, navrhuje sa v období rokov 2020 až 2023 uplatňovať zníženú sadzbu dane na úrovni 1,06 eura/t. Po uplynutí tejto doby sa uplatní štandardná sadzba dane vo výške 10,62 eura/t. Súčasne, a to z dôvodu potreby trvať na základnej environmentálnej zásade znečisťovateľ platí, sa v bode 2 pozmeňujúceho návrhu navrhuje vylúčiť možnosť započítania spotrebnej dane z uhlia používaného na energetické účely do ceny uhlia dodávaného konečnému spotrebiteľovi uhlia, to je § 3 ods. 3 zákona č. 18/1996 Z. z. o cenách v znení neskorších predpisov. Z toho istého dôvodu sa navrhuje do zákona doplniť aj nový článok III, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 250/2012 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach v znení neskorších predpisov, ktorým sa náklady regulovaných subjektov v energetike spojené s obstarávaním energií, surovín a technologických hmôt zodpovedajúce spotrebnej dani z uhlia vylúčia z okruhu ekonomicky oprávnených nákladov započítateľných do cien určovaných a schvaľovaných Úradom pre reguláciu sieťových odvetví. To znamená, že naozaj ten koncový spotrebiteľ na toto nedoplatí ani centom.
Teraz by som si teda dovolil prečítať samotný pozmeňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Karola Galeka a Anny Zemanovej k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 609/2007 Z. z. o spotrebnej dani z elektriny, uhlia a zemného plynu a o zmene a doplnení zákona č. 98/2004 Z. z. o spotrebnej dani z minerálneho oleja v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 98/2004 Z. z. o spotrebnej dani z minerálneho oleja v znení neskorších predpisov, tlač 1593.
Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 609/2007 Z. z. o spotrebnej daní z elektriny, uhlia a zemného plynu a o zmene a doplnení zákona č. 98/2004 Z. z. o spotrebnej dani z minerálneho oleja v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 98/2004 Z. z. o spotrebnej dani z minerálneho oleja v znení neskorších predpisov, tlač 1593, sa mení a dopĺňa takto:
1. V čl. I sa za bod 33 vkladajú nové body 33 až 38, ktoré znejú:
"34. § 18 vrátane nadpisu znie:
"§ 18 Sadzba dane
(1) Sadzba dane na uhlie, okrem uhlia používaného na výrobu elektriny a na kombinovanú výrobu elektriny a tepla sa ustanovuje vo výške 10,62 eura/t.
(2) Sadzba dane na uhlie používané na výrobu elektriny a na kombinovanú výrobu elektriny a tepla sa ustanovuje od 1. januára 2020 do 31. decembra 2023 vo výške 1,06 eura/t.
(3) Sadzba dane na uhlie používané na výrobu elektriny a na kombinovanú výrobu elektriny a tepla sa ustanovuje od 1. januára 2024 vo výške 10,62 eura/t.".
35. V § 19 sa vypúšťajú písmená d) a e). Doterajšie písmená f) až i) sa označujú ako písmená d) až g).
36. V § 20 ods. 1 sa slová "podľa § 19 písm. a) až g) a i)" nahrádzajú slovami "podľa § 19 písm. a) až e) a g)".
37. V § 20 ods. 5 a 8 sa slová "podľa § 19 písm. h)" nahrádzajú slovami "podľa § 19 písm. f)".
38. V § 20 ods. 10 písm. a) sa slová "podľa § 19 písm. d) až g)" nahrádzajú slovami "podľa § 19 písm. d) až e)".".
Body 34 až 38 v čl. I nadobúdajú účinnosť 1. januára 2020. Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
V čl. I sa za bod 43 vkladá nový bod 44, ktorý znie:
"44. Za § 27 sa vkladá nový § 27a, ktorý vrátane nadpisu znie:
"§ 27a Vylúčenie zahrnutia dane z uhlia do ceny uhlia
Súčasťou ceny uhlia dodaného konečnému spotrebiteľovi uhlia a používaného na výrobu elektriny a na kombinovanú výrobu elektriny a tepla nie je daň z uhlia.19c)"
Poznámka pod čiarou k odkazu 19c znie:
"19c) § 3 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 18/1996 Z. z. o cenách v znení neskorších predpisov.".".
Bod 44 v čl. I nadobúda účinnosť 1. januára 2020. Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
3. Za doterajší čl. II sa vkladá nový čl. III, ktorý znie:
"Čl. III
Zákon č. 250/2012 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach v znení zákona č. 435/2013 Z. z., zákona č. 321/2014 Z. z., zákona č. 391/2015 Z. z., zákona č. 164/2017 Z. z., zákona č. 117/2018 Z. z., zákona č. 309/2018 Z. z., zákona č. 221/2019 Z. z. a zákona č. 297/2019 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:
"V § 2 písm. e) sa na konci čiarka nahrádza bodkočiarkou a pripájajú sa tieto slová: "do ekonomicky oprávnených nákladov nemožno zahrnúť náklady na energie, suroviny a technologické hmoty v rozsahu zodpovedajúcom spotrebnej dani z uhlia podľa osobitného predpisu,5a)".
Poznámka pod čiarou k odkazu 5a znie:
"5a) § 18 ods. 2 a 3 zákona č. 609/2007 Z. z. o spotrebnej dani z elektriny, uhlia a zemného plynu a o zmene a doplnení zákona č. 98/2004 Z. z. o spotrebnej dani z minerálneho oleja v znení neskorších predpisov v znení zákona číslo ... (číslo sa doplní) /2019 Z. z.".
Účinnosť nového článku sa navrhuje od 1. januára 2020, čo sa premietne v ustanovení o účinnosti pri spracúvaní čistopisu schváleného zákona. Nasledujúci článok sa primerane prečísluje. V súvislosti s vložením nového článku sa v čistopise schváleného zákona primerane upraví aj názov zákona.
Takže, vážené poslankyne, vážení poslanci, v záujme rozpočtu Slovenskej republiky, životného prostredia Slovenskej republiky by som vás chcel poprosiť o podporu tohto pozmeňovacieho návrhu.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s procedurálnym návrhom 15.10.2019 13:21 - 13:22 hod.

Dostál Ondrej Zobrazit prepis
Navrhujem, aby sa bod 124, návrh na voľbu člena Súdnej rady Slovenskej republiky (tlač 1740), prerokoval vo štvrtok 24. októbra po bode interpelácie a aby sa o ňom hlasovalo v ten istý deň o 17.00. Návrh odôvodňujem tým, že je potrebné, aby sa tomuto bodu dala primeraná vážnosť. Ja som dnes na zasadnutí ústavnoprávneho výboru navrhol, aby sme si pozvali troch kandidátov na členov Súdnej rady, umožnili im vystúpiť a umožnili poslancom, aby im položili otázky. Vzhľadom na situáciu, aká je dnes v justícii, si myslím, že o to vážnejšie by sme mali pristupovať k výberu členov Súdnej rady. Môj návrh bol odmietnutý aj s poukázaním na to, že sa pravdepodobne bude hlasovať už tento týždeň. Takže ak by sme vytvorili na to dostatočný časový priestor, mohli by sme vypočuť kandidátov na toto dôležité miesto.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 25.9.2019 15:07 - 15:09 hod.

Baránik Alojz Zobrazit prepis
Pani kolegyňa Grausová, chcel by som vám oznámiť, že na obžalovaného, ktorý nebol odsúdený, sa hľadí, ako keby bol nevinný. Ja viem, že vo vašej strane, teda vo fašistickej filozofii je to tak, že keď je niekto podozrivý, že by sa s ním malo nejak naložiť, ale v civilizovanej spoločnosti je to tak, ako som to povedal.
A pokiaľ ide tu o tú druhú časť vášho vystúpenia, tam mňa zaujalo to, že vy máte nejaké výhrady voči postupu NBÚ v súvislosti Michalom Kováčom ml., ale ja som si naozaj doteraz nikdy nevšimol vo vašich vystúpeniach ani vo vašich výrokoch, že by vám akokoľvek vadilo to, že NBÚ kľudne strpí to, že špeciálny prokurátor nosí 204-tisíc eur do banky v hotovosti, a bol uznaný, že sa dopustil priestupku, a tá vaša slávna strana, ktorá bojuje za lepšiu spoločnosť, ako vy to tvrdíte, tak s tým nemá žiaden problém, vám to vyhovuje. A vôbec celá prokuratúra, nejak sa mi zdá, že to s vami hrá. Takže buďte takí láskaví, merajte jedným metrom aj v tomto.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 25.9.2019 14:55 - 14:57 hod.

Zemanová Anna Zobrazit prepis
Ďakujem, Martin, za pripomienku, čo sa týka využitia vedľajšieho produktu koží z hospodárskych zvierat. Samozrejme, je správne, aby sa pri využití hospodárskych zvierat zužitkovalo všetko, všetko, čo sa dá, od kopýt, kostí, kože, či už na odevy, alebo topánky, alebo doplnky, alebo na iné, iné využitie, avšak treba pripomenúť, že králik z nejakého záhadného spôsobu vypadol zo zoznamu hospodárskych zvierat, a preto som o tom hovorila, keďže sa vypadol zo zoznamu hospodársky využiteľných zvierat, tak nemá ani vo vyhláške nastavené tie normy na, minimálne normy na jeho spôsob chovu, či už aj prístup ku žrádlu, alebo k vode, ale teda aj výmery týchto klietok, tak vidím tu nateraz príležitosť napraviť aj túto situáciu, čo sa týka tohto jediného zvieraťa, kde vlastne umožňujeme pre tých menších chovateľov aj chov na prípadnú kožušinu, respekt..., áno, ale v prvom rade aj to hospodárske podnikanie pri chove králikov na mäso, aby bolo jednoznačne upravené v zákone, resp. v súvisiacej vyhláške.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 25.9.2019 14:47 - 14:53 hod.

Zemanová Anna Zobrazit prepis
Dobrý deň, kolegyne, kolegovia. Pán podpredseda, ďakujem pekne za slovo.
Strana Sloboda a Solidarita podporí tento návrh zákona v prvom čítaní, pretože súhlasíme s tým, že aby sa nemohlo chovať zvieratá na kožušinu.
Samozrejme, návrh zákona, ako bol predložený a ako sme aj rozprávali s pani navrhovateľkou, sme konzultovali tento návrh zákona a v druhom čítaní, do druhého čítania by som bola rada, aby naozaj sme si sadli ešte spolu aj s právnikmi a jednoznačne zadefinovali práve ten zákaz chovu.
Poviem aj, aký problém vidím v tej definícii, ako je teraz, že vlastne sa hovorí o tom, že sa má zakázať chov kožušinových zvierat na kožušiny, kde sa, odvolávka je na prílohu č. 3 vyhlášky 178/2012, pritom táto príloha obsahuje presne menovite vypočítané zvieratá, ktoré by sa nemali chovať na kožušinu, ako zajac, líška hrdzavá, nutria, činčila, norok a fretka. Čiže keď im zakážeme ten chov týchto zvierat, tak príloha, ktorá ustanovuje podmienky chovu, vlastne zostane bezpredmetná a bude sa musieť vyhláška zosúladiť so zákonom, to znamená, táto časť vyhlášky bude zrušená, čiže vidí sa mi ako správnejšie, aby to bolo aj jednoznačné, aby sme tieto zvieratá explicitne v zákone, v návrhu zákona vymenovali a aby tam aj pribudol zákaz chovu, hospodárskeho chovu králika za účelom len získavania kožušín.
Pri analýze tohto zákona som si študovala aj súvisiace predpisy a normy a zistila som, že chov králika nám trochu z legislatívy aj z normostránok vypadol a že v našich predpisoch sa neustanovujú podmienky pre chov králika. Možno je to teraz aj príležitosť, aby sme zákon tiež doplnili o požiadavku, aby ministerstvo pôdohospodárstva vo vykonávacom predpise doplnilo podmienky chovu králika, to znamená, aby aj králik mal ten zodpovedajúci welfare pre chov, aj teda pre chov hospodársky na mäso, kde môže byť vedľajším produktom kožušina, ktorá sa môže následne, samozrejme, spracovávať, aj mala by sa, pretože každý produkt aj pri spracovávaní v živočíšnych, v živočíšnej výrobe by mal byť spracovaný a využitý, aby nevznikali z neho zbytočné odpady, a kožušina je vedľajším živočíšnym produktom.
Taktiež používame v návrhu zákona pojem drobnochovateľ, ktorý v zákone nie je explicitne zadefinovaný, a možno tiež by stálo za úvahu, aby sme, keďže sa používa teraz v návrhu zákona, aby bolo jasne povedané, kto je drobnochovateľ. V nejakom Slovníku slovenského pravopisa, pravopisu sa uvádza, že je každý, je to každý, kto chová aspoň jedno zviera. No ale kde končí ten počet, teda jedno alebo koľko najviac? Aby nedošlo náhodou v aplikačnej praxi k zneužívaniu, že niekto sa teda bude tváriť, že som drobnochovateľom, a bude mať v podstate už farmu, ktorá, ktorá keďže nie je zadefinovaná, tak ten horný strop nie je povedaný.
Takže toto sú také okruhy, ktoré by som veľmi rada, aby sme sa nad nimi stretli, pretože ja si myslím, že tiež je dôležitý signál vyslať našej spoločnosti, že sa chceme priradiť k európskym, k kultúrnym vyspelým spoločnostiam, a jasne povedať stop kožušinovému chovu. Dnes ozaj nie sme v tej situácii, že musíme sa chrániť, nemáme iné odevy ako nejaké kožušinové kabáty alebo iné doplnky a je tu čas, aby naša spoločnosť dala jednoznačnú takúto stopku, ale treba teda mať jasno, aby v prípade toho králika mohli zostať chovy na to mäso, lebo mäso je, naozaj králičie mäso je zdravé, aby teda aj vedľajší produkt bol využiteľný a nebol spochybňovaný, aby boli stanovené aj životné podmienky, welfare podmienky pre tento chov králika, a teda čo považujem za dôležité, je aj nastaviť tú definíciu drobnochovateľa, a aby nedošlo v aplikačnej praxi k nejakým zlým alebo účelovým výkladom.
Takže ďakujem pekne za pozornosť.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 25.9.2019 14:32 - 14:34 hod.

Dostál Ondrej Zobrazit prepis
Ďakujem za faktickú, pán poslanec Marosz. No tak ja budem pokračovať v tom pozitívnom duchu. Ja verím, že hoci na poslednú chvíľu, tak aj vládna koalícia sa dokáže pripraviť a dokáže, dokáže si vybrať z tých ponúkaných mien. Napokon väčšina z tých mien sa objavila už v predchádzajúcich voľbách, čiže väčšina poslancov, ktorí túto tému sledujú a majú na ňu nejaký názor, určite má názor aj na väčšinu uchádzačov, ktorí sa, ktorí sa opakovane hlásia do voľby kandidátov na ústavných, na ústavných sudcov, a o tých štyroch nových tiež si mohli na základe vypočúvania, na základe tých informácií vytvoriť svoj názor. A ja som presvedčený, že už aj väčšine vládnej koalície nie je príjemné, že sa to, že sa to tak naťahuje a že nie sme, nie sme schopní ako parlament zvoliť, zvoliť chýbajúcich ústavných sudcov. Možno to naozaj bolo komplikované, keď bolo treba naraz voliť osemnástich.
Teraz budeme voliť iba štyroch. To už je také číslo, na ktorom by pri počte ponúkaných kandidátov, a teda uchádzačov a ich rôznorodosti nemal byť žiadny problém, aby sme sa zhodli a aby sa parlamentná väčšina zhodla na štyroch takých, ktorí budú aj zvolení za kandidátov.
Takže rád by som veril, že toto je naozaj posledná voľba.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 25.9.2019 14:19 - 14:30 hod.

Dostál Ondrej Zobrazit prepis
Vážené kolegyne, kolegovia, stojíme pred ďalším pokusom doplniť batériu kandidátov, z ktorých má pani prezidentka vymenovať chýbajúcich sudcov Ústavného súdu. Od februára je Ústavný súd neúplný, nemôže naplno fungovať, lebo nie sú zvolení teda všetci kandidáti, a tým pádom nie sú vymenovaní všetci ústavní sudcovia. O plenárnych veciach môže rozhodovať len teoreticky, lebo síce má 7 z 13 ústavou predpokladaných sudcov, ale na akékoľvek meritórne rozhodnutie je potrebných sedem hlasov, čiže vie rozhodnúť iba také veci, na ktorých sa zhodne všetkých sedem sudcov. Zo štyroch predpokladaných senátov sú plne funkčné iba dva, čiže agenda sa už niekoľko mesiacov kopí a zodpovednosť za to nesieme my poslanci Národnej rady.
Ja by som chcel k tomu povedať tri veci, a teda na rozdiel od kolegu Baránika budem skôr hovoriť v pozitívnom duchu. Teraz sme si to tak rozdelili, že ja budem ten dobrý policajt, on bol ten zlý policajt. A prvá vec, ktorú chcem povedať, je, že je si z čoho vyberať. A ja sa pripájam k tomu apelu predsedu Ústavného súdu pána Fiačana, ktorý považoval za potrebné prísť do parlamentu a požiadať nás o to, aby sme si konečne splnili svoju povinnosť a zvolili chýbajúcich štyroch kandidátov na ústavných sudcov. Ja tam vidím možno až šiestich takých, s ktorými by som bol spokojný, keby sa z nich stali ústavní sudcovia. A, samozrejme, že každý môže mať svoje preferencie. Neverím tomu, že by poslanci parlamentnej väčšiny, ktorá je tvorená vládnou koalíciou, si nedokázali nájsť v tej zostave uchádzačov svojich štyroch.
Čiže pridávam sa k tomu apelu a vyzývam aj ja parlamentnú väčšinu, aby sme konečne už skončili túto nekonečnú ságu a zvolili ešte dnes, nemusíme to odkladať na zajtra, zostávajúcich štyroch. My za opozíciu sme pripravení, a tak ako to bolo aj v tých predchádzajúcich voľbách, budeme voliť tak, aby bolo možné už po dnešku vymenovať všetkých chýbajúcich ústavných sudcov.
Druhou poznámkou by som sa chcel dotknúť toho procesu zberu, a keďže možnože je toto naozaj prvá voľba, ešte stále sa mi nechce byť príliš optimistický a zachovávam si nejakú známku skepticizmu, lebo nemáme od vládnej koalície zatiaľ jasne povedané, že tentokrát to už bude, a my nech sa budeme, opozícia, akokoľvek snažiť, a to sami vlastnými silami, vlastným počtom poslancov nedokážeme vyriešiť. Tak ale je celkom možné, že toto je už poslednýkrát, čo sme absolvovali celý ten proces.
Chcem povedať, že považujem za zmenu k lepšiemu, ako sa zmenil spôsob výberu ústavných sudcov. Nie je to dokonalé. Aj my sme v ústavnom, v ústavnoprávnom výbore aj ten proces postupne ladili a tríbili, ale v porovnaní s tým, ako sa vyberali ústavní sudcovia v minulosti, sú tie verejné híringy na ústavnoprávnom výbore výrazným krokom späť, krokom, ktorý pomôže zorientovať sa nielen členom ústavnoprávneho výboru, ktorí sú tam prítomní, ale všetkým poslancom, ktorí jednak majú možnosť tiež byť prítomní a klásť otázky, ale aj poslancom, ktorí, ktorí to môžu sledovať či už priamo, alebo sprostredkovane cez, cez médiá. A tam sa tí uchádzači častokrát ukážu.
Nie, samozrejme, je vždy to najdôležitejšie, čo dokážu a ako to dokážu jednotliví uchádzači povedať, lebo niektorí, niektorí majú väčšiu, niektorí menšiu schopnosť sebaprezentácie, ale pri kombinácii s kladením otázok je, je toto dôležitý nástroj, ako odfiltrovať tých kandidátov, ako o tých slabých naozaj zistiť, že sú slabí, ako dať možnosť vyniknúť tým dobrým, aby, aby sa odprezentovali, a ako tí, ktorí sú problematickí a ktorí majú za sebou nejaké kauzy, tak dať priestor poslancom, aby im kládli aj nepríjemné otázky a aby sa museli zodpovedať z vecí, ktoré v minulosti urobili, a aj spôsobom, akým je im, osobne nepochybujem, že nepríjemný. Ale, ale tam nemôžu uhnúť, na rozdiel pod toho, keď sa ich na to spýtajú napríklad novinári, tak tam často odmietajú odpovedať, tuto, tuto sa musia vyjadriť.
Čiže ten spôsob, a to je druhá pozitívna vec, ktorú chcem povedať, bol určite, určite dobrý, a ak by, ak by sa nevolilo naraz a nebolo potrebné naraz navoliť taký veľký počet kandidátov, tak možno by to bolo, možno by to bolo ešte lepšie a ešte podrobnejšie by sme mohli sa zaoberať jednotlivými uchádzačmi.
Posledná, tretia vec, ktorú chcem spomenúť, je spôsob voľby. My ako demokratická opozícia budeme, samozrejme, opäť hlasovať za to, aby voľba nebola tajná, aby voľba bola verejná, pretože voliči majú právo vedieť, ako rozhodujú ich zástupcovia. A ten rozmer, že my politici, my volení zástupcovia občanov sa máme zodpovedať svojim voličom a oni majú vedieť, ako my hlasujeme aj v personálnych otázkach, je v tomto prípade dôležitejší, ako, ako tá tajnosť voľby pre, z hľadiska slobody rozhodovania. Už to tu spomenul aj kolega Baránik, je úplne smiešne sa tváriť, že tí sudcovia nevedia, kto za nich hlasoval, lebo oni to nakoniec aj tak vedia, a nie je dôležité, že či za nich hlasoval Janko alebo Jožko, dôležité je, poslanci ktorých poslaneckých klubov prípadne za nich hlasovali. A, žiaľ, ak, ak je to niekto taký, kto sa tým nechá ovplyvniť, tak to vie, vie, že keď získa väčšinu hlasov, tak zaňho musela hlasovať aj koalícia, keď nie je zvolený, tak vie, že zaňho, vie, že zaňho nehlasovala.
Ale teda musíme predpokladať, že, že do Ústavného súdu sú volení ľudia, ktorí sú schopní správať sa nezávisle, nezávisle od toho, kto ich zvolil, napokon máme tam už dnes dvoch bývalých poslancov za SMER - sociálnu demokraciu. Tak potom, keď, keď sa obávame o nezávislosť ľudí, ktorí boli advokátmi alebo sudcami, že by tá ich nezávislosť mohla byť poznačená, poznačená tým, že vedia, koho volili, tak potom ako by sme mohli čo i len pripustiť, že môžu nezávisle rozhodovať ľudia, ktorí boli poslancami Národnej rady za politickú stranu SMER - sociálna demokracia, keď u nich predpokladáme a z hľadiska ústavy musíme predpokladať alebo sa aspoň tak tváriť, že dokážu rozhodovať nezávisle, tak predsa jedno hlasovanie o tom, že kto bude ústavným sudcom, nemôže, nemôže byť pre ústavného sudcu nijakou prekážkou toho, aby rozhodoval nezávisle aj v prípade, ktorý sa nejako týka človeka, ktorý zaňho hlasoval alebo hlasoval proti nemu.
Aby som teda povedal niečo pozitívne aj v tejto téme, tak po vyjadreniach menších koaličných partnerov, MOST-u - HÍD a SNS, dúfam, že sa podarí konečne presadiť verejnú voľbu a že aj to prispeje k tomu, že dnes zvolíme tých štyroch chýbajúcich sudcov, hoci možno to bude len taký nástroj pre vládnu koalíciu, aby si, aby si odkontrolovala, či jej poslanci splnili tie dohody. Ale to nie je podstatné, podstatné je, že sa nám podarí navoliť, aspoň teda dúfam, chýbajúcich štyroch ústavných sudcov.
Len to potom bude také zvláštne vo vzťahu predovšetkým k poslancom SMER - sociálna demokracia, lebo my sme síce vždy hlasovali za verejnú voľbu, ale vždy sme sa zúčastnili aj tajnej voľby. Tajná voľba je podľa nášho názoru horšia, ale nie je to nič od diabla, nič, čo by bolo poprením demokracie, nič, čoho by sme sa nemali zúčastniť, a my sme sa jej zúčastnili a hlasovali sme v nej, kdežto poslanci SMER-u v tej prvej voľbe úplne zablokovali, zablokovali voľbu z dôvodu, že sa, že, že voľba bola verejná, a oni ju označovali za nedemokratickú. Tak by som len teda smerom do budúcnosti, ak dnes prejde verejná voľba a poslanci SMER - SD sa jej, dúfam, zúčastnia, bol by som rád, tak len potom smerom do budúcnosti sa nesprávajme tak, že verejná voľba je od diabla, verejná voľba je nedemokratická, verejná voľba je niečo, čo keď ostane zachované, lebo je to, je to základná voľba, akú predpokladá zákon o rokovacom poriadku Národnej rady, tak je to nejaký dôvod, aby sme sa, aby sme sa už volieb nezúčastnili, lebo nemôžeme, nemôžeme slobodne hlasovať, keď je verejná voľba.
Bude to také trošku zvláštne vzhľadom na to, čo sa stalo vo februári, ale myslím si, že, že dôležitejšie v tomto prípade je, aby aj poslanci SMER - SD, ktorí s tým mali zásadný a neprekonateľný problém vo februári, tento raz už zahlasovali a aby sme ako parlament tú nekonečnú ságu dnes ukončili.
Ďakujem.
Skryt prepis